{"guid": "ussr:d8ef7214-10d4-49b2-80fa-bc07358266ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.711.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 711/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 711/2017 z 13. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 711/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.711.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-13", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d8ef7214-10d4-49b2-80fa-bc07358266ad", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.711.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.711.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.711.2017.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 711/2017-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Sergeja Kohuta, zo sudcu Rudolfa Tkáčika a sudkyne Jany\nBaricovej v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Holič s. r. o., Poľovnícka 4, Bernolákovo, v mene\nktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jozef Holič, ktorou namieta porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\nvedenom pod sp. zn. 15 Ct 70/2002, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ct 70/2002 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 Ct 70/2002 v časti o trovách konania k o n a l bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva\n\npäťsto eur), ktoré j e\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\n\nOkresný súd Bratislava III p o v i n n ý\n\nvyplatiť mu do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava III\n\nje povinný\n\nuhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a šesť centov) na účet Advokátskej\nkancelárie JUDr. Jozef Holič s. r. o., Poľovnícka 4, Bernolákovo, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nuznesením č. k. III. ÚS 711/2017-18 z 28. novembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ct 70/2002 (ďalej\naj „namietané konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v namietanom konaní vedenom na okresnom súde\nsa žalobca\n\n(ďalej len „žalobca“) domáhal na sťažovateľovi ako\n2\n\nžalovanom ochrany osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 3 318,39 €\ns príslušenstvom. Okresný súd rozhodol v merite veci v poradí tretím rozsudkom č. k.\n15 Ct 70/2002-471 z 13. decembra 2013 tak, že žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách\nkonania si vymienil na dobu 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský\nsúd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 4 Co 439/2014-521\nz 26. novembra 2014 rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie krajského súdu\n(v spojení s rozsudkom okresného súdu) nadobudlo právoplatnosť 6. februára 2015.\n3. Predmetom konania tak zostalo rozhodovanie o náhrade trov konania. Okresný súd\nuznesením č. k. 15 Ct 70/2002-527 z 2. marca 2015 rozhodol o trovách konania tak, že\nsťažovateľovi priznal ich plnú náhradu vo výške, ako bola vyčíslená sťažovateľom. Krajský\nsúd na odvolanie žalobcu uznesenie okresného súdu rozhodnutím č. k. 4 Co 115/2016-543\nz 31. mája 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (spis bol okresnému súdu vrátený\n13. júla 2016). Následne sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie a návrh\nna rozhodnutie o trovách konania (16. august 2016). Okresný súd však od doručenia tohto\nvyjadrenia v danej veci nekonal, a preto je sťažovateľ toho názoru, že v namietanom konaní,\ntýkajúcom sa „už iba“ náhrady trov konania, dochádza k porušovaniu jeho v záhlaví\noznačených práv.\n4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní\nbolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň požaduje, aby ústavný súd\nprikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov konania.\n5. Ústavný súd následne zistil, že okresný súd uznesením č. k. 15 Ct 70/2002-559\nz 12. júla 2017 rozhodol o nároku sťažovateľa na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n\n3\n\n„CSP“), t. j. výrokom, ktorým mu priznal „náhradu trov konania v rozsahu 100 %“. Voči\ntomuto uzneseniu podal žalobca 25. augusta 2017 odvolanie.\n6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu zo 4. decembra 2017 vyjadril\nk sťažnosti prípisom sp. zn. Spr. 279/2017 z 10. januára 2018, ktorý bol doručený\nústavnému súdu 18. januára 2018 a doplňujúcim podaním obsahujúcim vyjadrenie\nzákonného sudcu sp. zn. Spr. 279/2017 zo 17. januára 2018, ktorý bol doručený ústavnému\nsúdu 24. januára 2018. V podaní z 10. januára 2018 predseda okresného súdu uviedol, že\nz hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci považuje vec za zložitú, pretože ide o spor\no ochranu osobnosti. Okrem toho poukázal na to, že sťažovateľ podal dvakrát sťažnosť\nna prieťahy v konaní, ktoré boli predsedom okresného súdu vyhodnotené ako nedôvodné.\nK tomu pripojil chronológiu procesných úkonov súdu v napadnutom konaní, v ktorej závere\nzákonný sudca ozrejmil, že „až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej dňa\n6.2.2015 ... sa vo veci konalo riadne, poukazujem na to, že vec bola trikrát meritórne\nrozhodnutá. Ďalej konštatujem, že v uvedenom období žalovaný alebo jeho zástupca nikdy\nnepodali sťažnosť na prieťahy v konaní, resp. ústavnú sťažnosť... Zdôrazňujem teda, že\nžalovaný, resp. jeho zástupca nepodali do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej\npredsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, avšak v ústavnej sťažnosti poukazuje na\ncelkovú dĺžku konania a navrhuje na ňu prihliadať, avšak potom musím poukázať na to, že\nžalovaný, resp. jeho zástupca nevyužil podanie sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy v\nkonaní týkajúcich sa dĺžky rozhodovania o ich náhrade ako prostriedok ich odstránenia. Po\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zástupca žalovaného podal sťažnosť predsedovi\nsúdu sťažnosť, ktorá sa týkala nerozhodnutia o náhrade trov konania v lehote 30 dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ale nie celkovej dĺžky konania aj spolu s\nrozhodovaním o náhrade trov konania.\n... Čo sa týka skutkovej a právnej náročností veci, musím, ako sudca, ktorý vybavoval\nna tunajšom súde veci ochrán osobnosti špecializované od začiatku svojho pôsobenia dňa\n1.1. 1998 niekedy do roku 2002, kedy bola špecializácia ako taká zrušená, konštatovať, že\npredmet tohto konania, teda neprípustný neprocesný úkon v trestnom konaní zasahujúci do\nosobnostných práv, je vskutku ojedinelý, nestretol som sa s nim a pokiaľ mám vedomosť, tak\nna iných súdoch sa taký predmet konania neobjavil, v tejto súvislosti poukazujem na to, že\n4\n\nsom tieto veci vybavoval špecializované aj na Okresnom súde Bratislava V, kde som pôsobil\ndo 31.12.1997...“.\nZároveň predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\nV podaní zo 17. januára 2018 okresný súd zaslal vyjadrenie zákonného sudcu,\nv ktorom korigoval svoje skoršie vyjadrenie v tom smere, že sťažovateľ sa na prieťahy\nv namietanom konaní sťažoval, a to podaniami doručenými okresnému súdu 22. júna 2012\na 30. marca 2016. Obe tieto sťažnosti boli podpredsedníčkou okresného súdu vyhodnotené\nako opodstatnené.\n7. Ústavný súd 24. januára 2018 zaslal obe vyjadrenia okresného súdu právnemu\nzástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia prípisu.\nPrávny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 12. februára 2018\npoukázal na to, že ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 377/2014 z 28. októbra 2014 vyslovil\nporušenie práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, napriek\ntomu však zákonný sudca toto rozhodnutie nerešpektoval. O trovách konania totiž rozhodol\npo 12-tich mesiacoch od rozhodnutia krajského súdu. Sťažovateľ nesúhlasí ani s vyjadrením\nokresného súdu, že sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré mu boli adresované, sa\nnevzťahovali na rozhodovanie o trovách konania. V uvedenom vidí snahu okresného súdu\napelovať na ústavný súd, aby o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol tak, že ju odmietne\npre nedostatok vyčerpania všetkých možností nápravy. Napokon doplnil, že proti uzneseniu\nokresného súdu z 12. júla 2017 podal žalobca 25. augusta 2017 odvolanie, ktoré bolo\nsťažovateľovi zaslané na vedomie až 9. januára 2018, t. j. po pol roku od jeho podania.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n5\n\nII.\n9. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný\nsúd zistil nasledujúci prehľad priebehu konania, v ktorom akcentuje etapu rozhodovania\no trovách konania:\n- 13. decembra 2013 bol vyhlásený rozsudok okresného súdu, ktorým žalobu žalobcu\nzamietol. Rozhodovanie o trovách konania sa vymienil na dobu 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 6. februára 2015 (v spojení\ns rozsudkom krajského súdu z 26. novembra 2014);\n- 12. januára 2015 krajský súd doručil spis so svojím rozhodnutím o odvolaní\nokresnému súdu;\n- 2. marca 2015 okresný súd rozhodol o trovách konania uznesením tak ako ich\nsťažovateľ vyčíslil;\n- 15. apríla 2015 podal žalobca odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu o trovách\nkonania;\n- 2. júna 2015 okresný súd zaslal odvolanie žalobcu sťažovateľovi na vyjadrenie;\n- 18. júna 2015 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu;\n- 6. júla 2015 okresný súd zaslal žalobcovi podanie sťažovateľa na vyjadrenie;\n- 4. augusta 2015 pokyn zákonného sudcu na predloženie spisu krajskému súdu\nna účel rozhodnutia o podanom odvolaní;\n- 21. marca 2016 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie;\n- 31. mája 2016 krajský súd rozhodol o odvolaní tak, že rozhodnutie okresného súdu\nzrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie o trovách konania;\n- 13. júla 2016 bol spis doručený späť na okresný súd;\n- 16. augusta 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa a návrh\nna rozhodnutie o trovách konania;\n- 30. júna 2017 doručil sťažovateľ okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní\n(Podpredsedníčka okresného súdu na túto sťažnosť odpovedala 26. júla 2017 s výsledkom,\nže sťažnosť je dôvodná a vec bude sledovať).\n\n6\n\nSťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť 6. júla 2017. Ústavný súd následne\npre potrebu dôsledného rozhodnutia o ústavnej sťažnosti sťažovateľa v súčinnosti\ns okresným súdom zistil nasledujúci priebeh konania:\n- 12. júla 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým sťažovateľovi priznal nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %;\n- 25. augusta 2017 doručil žalobca okresnému súdu odvolanie proti už uvedenému\nuzneseniu;\n- 28. decembra 2017 okresný súd zaslal sťažovateľovi odvolanie žalobcu\nna vyjadrenie;\n- 19. februára 2018 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu;\n- 24. apríla 2018 okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľa žalobcovi;\n- 17. mája 2018 žalobca doručil okresnému súdu stanovisko k vyjadreniu\nsťažovateľa;\n- 23. mája 2018 okresný súd zaslal stanovisko žalobcu sťažovateľovi.\nIII.\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a podľa čl. 38 ods. 2 listiny), podľa ktorého má každý právo, aby\nsa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\n7\n\nzákonom. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní, ktorý ku dňu podania ústavnej sťažnosti nerozhodol\no trovách konania.\n13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich prípadné porušenie\nmožno posudzovať spoločne.\n14. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (i čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej\njudikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n16. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je\npodľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. V súčasnosti od 1. júla 2016\n8\n\ntáto povinnosť vychádza zo zásad CSP, konkrétne z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb, resp. z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní\ntak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania.\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 38 ods. 2\nlistiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n18. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie\nvedené pred okresným súdom pod sp. zn. 15 Ct 70/2002 bolo v čase podania ústavnej\nsťažnosti sťažovateľov v merite veci právoplatne skončené, a to 6. februára 2015, a aktuálne\nprebieha len vo fáze týkajúcej sa rozhodovania o náhrade trov konania. Z uvedeného\ndôvodu neobstojí námietka okresného súdu spočívajúca v zložitosti predmetu sporu, ktorým\nbola ochrana osobnosti. Keďže všeobecný súd rozhoduje o náhrade trov konania podľa\nvopred ustanovených zásad a podľa úkonov, ktoré boli v konaní vykonané účastníkmi (resp.\nstranami sporu) a ich právnymi zástupcami, ústavný súd postup pri rozhodovaní o náhrade\ntýchto trov nepovažuje za právne zložitý. Skutkovo musí v každom prípade vychádzať len\nz obsahu spisu. Na základe uvedeného rozhodovanie o náhrade trov konania zásadne\nnemožno považovať za postup všeobecného súdu, ktorý by vykazoval osobitnú náročnosť.\n19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutého\nkonania, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania. Ústavný súd nezistil\n9\n\nskutočnosti, ktoré by nasvedčovali vzniku zbytočných prieťahov zo strany sťažovateľa.\nPráve naopak, sťažovateľ v priebehu konania (nielen vo fáze rozhodovania o trovách)\nvyvíjal aktivitu, pokiaľ ide o urýchlenie postupu okresného súdu, a to opakovanými\npodaniami a žiadosťami, ktorými urgoval okresný súd a upozorňoval na vznik prieťahov\nv jeho veci.\n20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.\n21. Ústavný súd považuje za dôležité najskôr poukázať na judikatúru ESĽP,\nkonkrétne na jeho rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej republike (rozsudok\nz 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11), ktorým ESĽP rozhodol okrem iného aj o tom, že\ndĺžka konania napadnutého sťažnosťou nespĺňala požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (a to aj napriek skutočnosti, že toto konanie v čase podania ústavnej\nsťažnosti prebiehalo podobne ako v tomto prípade už len vo fáze týkajúcej sa trov konania).\nEurópsky súd pre ľudské práva v bode 50 uvedeného rozsudku konštatoval, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru vyžaduje, aby všetky stupne konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych\nprávach a záväzkoch, vrátane konania nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa\nteda aj fázu konania týkajúcu sa trov) boli rozhodnuté v primeranej lehote. Zároveň ESĽP\nv bode 46 uvedeného rozsudku uviedol, že na účely čl. 35 ods. 1 dohovoru je súčasne\npotrebné formulovať ústavnú sťažnosť takým spôsobom, ktorý umožní ústavnému súdu\npreskúmať celkovú dĺžku namietaného konania.\n22. Ústavný súd považuje za vhodné vyjadriť sa najskôr k potrebe správneho\nformulovania ústavnej sťažnosti a uvádza, že sťažovateľ svoju sťažnosť nemusel\nkoncipovať až do takej miery, aká zodpovedá predstave ESĽP, pretože postup okresného\nsúdu v označenom konaní ústavný súd už trikrát prehodnocoval, z toho v jednom prípade\nkonštatoval porušenie ústavných práv sťažovateľa (nález sp. zn. I. ÚS 377/2014\nz 28. októbra 2014). V odôvodnení tohto nálezu pritom ústavný súd zdôraznil, že\n„v posudzovanom prípade ide o exemplárny prípad zmätočného a neefektívneho postupu\n10\n\nokresného súdu“. Už v období rozhodovania o tejto (v poradí prvej ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa) trvalo namietané konanie viac ako 12 rokov.\n23. Predmetom námietok dostačujúco formulovanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nje vznik prieťahov vo fáze rozhodovania o trovách konania. Ústavný súd v súvislosti\ns možným vznikom prieťahov v konaní preto hodnotil postup okresného súdu vo fáze\nnasledujúcej po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Túto však v závere posúdil\nv kontexte s celkovou dĺžkou konania.\nZ obsahu zapožičaného spisu vyplynulo, že okresný súd rozhodol prvýkrát o trovách\nkonania uznesením z 2. marca 2015, a to tak, že priznal sťažovateľovi trovy konania v ním\nuplatnenej výške. Proti tomuto rozhodnutiu však podal žalobca 15. apríla 2015 odvolanie.\nOkresný súd predložil spis spolu s podaným odvolaním krajskému súdu až 21. marca 2016.\nMedzitým iba doručil podané odvolanie sťažovateľovi na vyjadrenie (2. jún 2015)\na vyjadrenie sťažovateľa žalobcovi (6. júl 2015). Časový úsek ničím neodôvodnenej\nnečinnosti okresného súdu tak predstavoval viac ako 8 mesiacov. Druhým obdobím\nabsolútnej nečinnosti okresného súdu bolo obdobie od rozhodnutia krajského súdu\no podanom opravnom prostriedku a doručení spisu späť na okresný súd (13. júl 2016)\ndo vydania uznesenia, ktorým okresný súd znovu rozhodol (už podľa právnej úpravy\núčinnej od 1. júla 2016, pozn.) o nároku na náhradu trov konania (12. júl 2017), t. j. obdobie\n1 roka. Uvedené obdobia predstavujú celkovo viac ako 20-mesačný zbytočný prieťah\nvo fáze rozhodovania o trovách konania.\n24. Ústavný súd taktiež zistil, že postup okresného súdu bol okrem nečinnosti\npoznačený aj neefektívnosťou. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou\nvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie\nefektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.\nnapr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Vo veci namietanej sťažovateľom vidí\nústavný súd túto neefektívnosť v tom, že prvé rozhodnutie okresného súdu o trovách\nkonania (č. k. 15 Ct 70/2002-257 z 2. marca 2015) bolo uznesením krajského súdu č. k.\n4 Co 115/2015-453 z 31. mája 2016 zrušené ako nepreskúmateľné a vec bola vrátená\n11\n\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd totiž pri rozhodovaní o trovách konania\nvychádzal iba z vyčíslenia trov konania predložených právnym zástupcom sťažovateľa, a to\nbez toho, aby jednotlivé úkony preskúmal a zaoberal sa ich účelnosťou, prípadne zohľadnil\npri ich vyčíslení meniacu sa daňovú sadzbu.\n25. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné\nprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 Ct 70/2002\nporušené boli (bod 1 výroku nálezu).\n26. Ústavný súd nad rámec uvedeného podotýka, že podľa nových procesných\npredpisov, t. j. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016, prebieha\nrozhodovanie o trovách konania na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v dvoch\nfázach, a to tak, že najskôr sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku\nna náhradu trov konania, a po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady\ntrov konania súdny úradník samostatným rozhodnutím. V prípade sťažovateľa sudca\nuznesením č. k. 15 Ct 70/2002-559 z 12. júla 2017 rozhodol o nároku na náhradu trov\nkonania podľa § 262 ods. 1 CSP (o tomto nároku okresný súd rozhodol samostatným\nuznesením, t. j. nie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, keďže vo veci samej okresný súd\nrozhodol ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy), ktoré však nenadobudlo\nprávoplatnosť v dôsledku uplatnenia opravného prostriedku zo strany žalobcu (25. august\n2017). Podstatné však je, že od podania odvolania do vypracovania tohto nálezu ústavného\nsúdu okresný súd ani len nepredložil opravný prostriedok žalobcu spolu so spisom\nkrajskému súdu na rozhodnutie, čo je ďalších 9 mesiacov neefektívnej činnosti okresného\nsúdu. Počas tohto obdobia sa okresný súd obmedzil iba na úkony spojené s doručovaním\nodvolania a vzájomných vyjadrení strán sporu. V kontexte celkovej dĺžky konania (15\nrokov) je nemysliteľné, aby rozhodovanie o trovách konania, napriek jeho dvojfázovosti\ntrvalo tak neprimerane dlho ako vo veci sťažovateľa (viac ako 3 roky).\n\n12\n\n27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\n28. Ústavný súd konštatoval porušenie práv sťažovateľa, pretože posudzované\nkonanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené v časti týkajúcej\nsa trov konania. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že aktuálne ide o rozhodovanie\no nároku na ich náhradu, po ktorom bude nasledovať ešte druhá fáza – rozhodovanie\no výške trov. Keďže ide o rozhodnutie, ktoré vydáva súdny úradník, Civilný sporový\nporiadok pripúšťa proti takému rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca. Okolnosť\nspočívajúca v nepredložení odvolania žalobcu krajskému súdu po taký dlhý čas (bod 26),\nako aj obava z možného zdĺhavého budúceho postupu okresného súdu v druhej fáze\nrozhodovania o trovách (vzhľadom na doterajšiu nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného\nsúdu v merite veci i vo fáze rozhodovania o trovách konania) viedli ústavný súd k tomu, aby\nprikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn. 15 Ct 70/2002\nbez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nIV.\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n30. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n\n13\n\n31. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €,\nktorá podľa jeho názoru zohľadňuje roky trvajúce súdne konanie a psychickú ujmu mu tým\nspôsobenú.\n32. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n33. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu\ndĺžku napadnutého konania (15 rokov) a v rámci nej na fázu týkajúcu sa rozhodovania\no trovách konania, ktorá trvá už viac ako 3 roky. Počas tohto 3-ročného obdobia však\nokresný súd rok a 8 mesiacov vôbec nekonal resp. konal neefektívne. Okrem toho prihliadol\nústavný súd i na to, že rozhodovanie o trovách konania nie je dosiaľ právoplatne ukončené\nani len vo vzťahu k prvej fáze týkajúcej sa nároku. S ohľadom na uvedené ústavný súd\npriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ktorú považoval za primeranú\nkonkrétnym okolnostiam posudzovanej veci podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde\n(bod 3 výroku nálezu).\n34. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradu\ntrov konania za tri úkony právnej služby, ktoré však v dôsledku numerickej chyby vyčíslil\nsumou 475,05 €.\n35. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania za prvé dva úkony právnej\nslužby (prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti) vychádzal\n14\n\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2016, ktorá bola 884 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2017.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2017 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) predstavuje sumu 147,33 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným\npaušálom 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 156,17 € za jeden úkon\nuskutočnený v roku 2017. Odmena advokáta za poskytnuté služby vrátane 20 % DPH\npredstavuje sumu 374,81 €. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania za podanie právneho\nzástupcu sťažovateľa doručené ústavnému súdu 12. februára 2018 ústavný súd vychádzal\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2017, ktorá bola 921 €. Odmena za jednej úkon právnych služieb (153,50 €) spolu\ns režijným paušálom (9,21 €) a 20% DPH predstavuje sumu 195,25 €. Celkovo trovy\nkonania predstavujú 570,06 € a ústavný súd ich sťažovateľovi priznal v celej uplatnenej\nvýške (bod 4 výroku nálezu).\n36. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júna 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trovy konania", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15Ct/70/2002", "guid": "e435bb61-54c5-42fe-b280-690b5e61bc80:687c88a5-83fb-42fc-852e-7cd8b763e365", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:13ce0e8b-7205-485a-9af9-ccdce1dcfc49", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13ce0e8b-7205-485a-9af9-ccdce1dcfc49"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:2ebba2f1-9344-4ad9-aa6a-e4a5c97f2a6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 118/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/07 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ebba2f1-9344-4ad9-aa6a-e4a5c97f2a6e"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "7fb07f97-2a66-49e8-bbbb-61990f0d2d22:e5ee1a72-73ef-4245-b6db-fb5c8b939cb4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8412207372.2", "spisova_znacka": "4Co/115/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/115/2015 z 10. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8412207372.2"}, {"guid": "01c6dc3c-2c6a-4c69-b05d-308812d3d262:96b8710b-6def-4387-93c3-160683d94f8c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1302899103.4", "spisova_znacka": "4Co/439/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/439/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1302899103.4"}, {"guid": "e435bb61-54c5-42fe-b280-690b5e61bc80:687c88a5-83fb-42fc-852e-7cd8b763e365", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Ct/70/2002", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 15Ct/70/2002 z 13. 12. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2013-12-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e435bb61-54c5-42fe-b280-690b5e61bc80:687c88a5-83fb-42fc-852e-7cd8b763e365"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b71da7a0-7e95-470a-bd28-5e9ef861f058", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.716.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 716/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 716/2025 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.716.2025.1"}, {"guid": "ussr:1007fa35-357b-4359-b104-378e42a2c038", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.343.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 343/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 343/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.343.2025.2"}, {"guid": "ussr:862e658f-c0aa-4063-8693-664fd76850df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.535.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 535/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 535/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.535.2024.2"}, {"guid": "ussr:37bfa7a6-f717-4584-b074-e4b111801026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.33.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2024 z 29. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.33.2024.2"}, {"guid": "ussr:ea5564b9-aa1f-4d32-a264-7ca10b8abba9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.560.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 560/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 560/2023 z 12. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.560.2023.1"}, {"guid": "ussr:4b5a73d5-23f2-4d20-8e04-0544084a7ce7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.523.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 523/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 523/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.523.2023.2"}, {"guid": "ussr:5719207d-3867-45b5-9b6b-230cf6cf24ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.132.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 132/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 132/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.132.2023.2"}, {"guid": "ussr:95cfbdc2-8aa7-4afc-8e48-cf887b0e7873", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.226.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.226.2023.1"}, {"guid": "ussr:61dbe8fc-8b5c-4cd8-a6c2-2494014e5c90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.155.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.155.2023.2"}, {"guid": "ussr:8a044a5b-4456-412b-a1e7-e7ce99c64c0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.294.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.294.2022.2"}, {"guid": "ussr:dffd6210-07f1-4480-9993-9547218234b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.36.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 36/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 36/2021 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.36.2021.1"}, {"guid": "ussr:84286231-07d7-4f88-9614-ea3537e3cc64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2020.1"}, {"guid": "ussr:1ec3061f-2447-4694-8adb-f7ffc09ea906", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.433.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 433/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 433/2018 z 5. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.433.2018.2"}, {"guid": "ba3370a1-cd16-48bf-986d-ac49ce9cbdad:4a678a6e-f966-46c3-9a38-bcc59cef5c4a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6112230673.2", "spisova_znacka": "41Cob/151/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/151/2024 z 14. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6112230673.2"}]}