{"guid": "ussr:209e6218-eee4-4dbd-a8f1-676b7a19cd54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.692.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 692/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 692/2017 z 21. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 692/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.692.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/209e6218-eee4-4dbd-a8f1-676b7a19cd54", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.692.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.692.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.692.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS /2017Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n\na\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Svrčekom,\nadvokátska kancelária, Dončova 1443/5, Ružomberok, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na základného práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu\nverejnej moci podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 9 Co 237/2016 z 8. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta\n2017 doručená sťažnosť\n\na\n\n, obaja\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a základného práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\n\npostupom orgánu verejnej moci podľa čl. 46 ods. 3 ústavy rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 237/2016 z 8. septembra 2016 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi konania vedeného\npred Okresným súdom Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 3 C 204/2015\nv procesnej pozícii žalobcov o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.\nOkresný súd v označenom konaní rozhodol v poradí druhým rozsudkom z 25. mája 2016\ntak, že žalobu sťažovateľov v celom rozsahu zamietol. Proti označenému rozsudku\nokresného súdu z 25. mája 2016 podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský\nsúd napadnutým rozsudkom tak, že ho ako vecne správny potvrdil. Sťažovatelia nespokojní\ns výsledkom odvolacieho konania podali dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 3 Cdo 22/2017 zo 17. mája 2017 tak, že dovolanie sťažovateľov ako\nprocesne neprípustné odmietol.\nSťažovatelia v sťažnosti vyjadrujú svoju nespokojnosť s napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu. Napadnutý rozsudok považujú za arbitrárny a nespravodlivý, pričom\nargumentujú a predostierajú svoj vlastný pohľad na vec. V sťažnosti dopĺňajú argumentáciu,\nktorú uplatnili v konaní pred všeobecnými súdmi a vychádzajúc z vlastného právneho\nposúdenia veci dochádzajú k záveru, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli\nporušené ich označené práva.\nNa základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol tak, že vysloví porušenie ich označených práv\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec\nvráti krajskému súdu na ďalšie konanie.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n2\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o porušení základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa čl. 46 ods. 3 ústavy\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu.\nÚstavný súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou včasnosti podania ako jednou\nz procesných podmienok prípustnosti sťažnosti. V tejto súvislosti bral do úvahy svoju\npravidelnú judikatúru vychádzajúcu z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,\nsťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54, z ktorej vyplýva, že v prípade podania dovolania\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu a jeho procesného odmietnutia najvyšším súdom je\nlehota na podanie sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu považovaná\nza zachovanú. V takýchto prípadoch sa potom lehota určená v § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde počíta od právoplatnosti procesného rozhodnutia dovolacieho súdu.\nÚstavný súd v okolnostiach prípadu nepovažoval predloženú sťažnosť, ktorou sťažovatelia\n\n3\n\nnamietajú napadnuté rozhodnutie krajského súdu, za oneskorene podanú, preto preskúmal\njej dôvodnosť v rámci predbežného prerokovania sťažnosti.\nÚstavný súd pristúpil najprv k posúdeniu namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok\n\nvzájomnej\n\npríčinnej\n\nsúvislosti\n\nmedzi\n\nnamietaným\n\nrozhodnutím\n\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\nÚstavný súd sa vychádzajúc z uvedeného pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,\nktorá smeruje proti napadnutému rozsudku krajského súdu zaoberal bližšie otázkou, či\nsťažnosť v tejto časti nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou stabilizovanej judikatúry\nústavného súdu je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým\npripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nVo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou\nopravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m.\nII. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne\nzdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné\nsúdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto\nochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka\nkonania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo\n\n4\n\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane\nuviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne dohovorom\ngarantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu,\nale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\nPodstatná námietka sťažovateľov spočíva v tvrdenom zásahu krajského súdu do ich\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého sa mal dopustiť tým,\nže v okolnostiach ich prípadu nárok posúdil ako premlčaný, pričom sa opieral o údajnú\nvedomosť sťažovateľov o strate ich práva a minulú možnosť domáhať sa vydania\nbezdôvodného obohatenia od oprávneného v exekučnom konaní. Nesúhlasia s právnym\nnázorom, že sa dozvedeli o škode najneskôr v auguste 2003 na rokovaní u riaditeľky Správy\nkatastra Ružomberok, keď sa dozvedeli o tom, že v exekúcii bol vydražený pozemok\nv celistvosti, hoci boli v 1/3 vlastníkmi dotknutého pozemku. Tvrdenie, že v čase, keď sa\ndozvedeli o strate vlastníckeho práva (v konaní sp. zn. 6 C 143/2012), už vzhľadom\nna premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo možné žalovať o jeho\nvydanie, je podľa názoru sťažovateľov vzhľadom na okolnosti prípadu extrémne\nnespravodlivé, porušujúce ich označené práva.\nOdôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\n\n5\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García\nRuiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva\nna spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\nVychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, ústavný súd sa oboznámil s tou časťou odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti\npodstatná. Krajský súd v podstatnom na odôvodnenie svojho rozsudku uviedol:\n„8. Z tvrdení samotných žalobcov vyplýva, že o vydržaní ich spoluvlastníckeho\npodielu a nadobudnutí nehnuteľnosti v celosti vydražiteľom sa dozvedeli po dražbe\nod povinného\n\n(dražba konaná 10. 01. 2002) a v auguste 2003 od\n\nriaditeľky správy katastra, keď vzniknutá situácia bola vyriešená zápisom výlučného\nvlastníckeho práva vydražiteľa aj ich spoluvlastníckeho podielu na list vlastníctva, čím bola\nhodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnosti vyvrátená a nesmeli sa používať\n(§ 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.). Žalobcovia pritom mali vedomosť o tom, že účinne\nbrániť svoje vlastnícke právo mohli podaním vylučovacej (excindačnej) žaloby podľa § 55\nods. 1 Exekučného poriadku len pred začatím dražby.\n\n6\n\n9. Vychádzajúc z uvedeného sa žalobcovia najneskôr v auguste 2003 dozvedeli\no škode, pretože v zákone uskutočnenom exekučnom konaní uznesením okresného súdu\n(v spojení s uznesením krajského súdu) o schválení príklepu pre vydražiteľa\nsa tento stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v celosti (vrátane\nspoluvlastníckeho podielu žalobcov), pričom navrátenie do predošlého stavu už nebolo\nmožné (§ 61, § 140 ods. 2 písm. I/, § 150 ods. 2 Exekučného poriadku). Jedná sa\no originálne nadobudnutie vlastníckeho práva, pri ktorom dochádza k prelomeniu zásady\nnemo plus iuris, ako aj nepremlčateľnosti vlastníckeho práva ako základného práva\na navrátenie spoluvlastníckeho práva pôvodným spoluvlastníkom už nie je možné ani\npodaním žaloby o určenie vlastníckeho práva. Žalobcovia sa mali z uvedeného dôvodu\ndomáhať vydania bezdôvodného obohatenia od toho, kto ho v exekučnom konaní na ich\núkor získal, keďže premlčacia doba na uplatnenie ich práva ešte neuplynula (§ 107 OZ),\na preto neexistuje priama bezprostredná súvislosť medzí nesprávnym úradným postupom\norgánu žalovaného a im vzniknutou škodou.\n10. Vzhľadom na uvedené došlo k premlčaniu nároku žalobcov na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu (§ 22 ods. 1 zákona č. 58/1969\nZb.), z ktorého dôvodu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným im ho\nnemožno priznať (§ 101 ods. 1 OZ, § 20 zákona č. 58/1969 Zb.), keďže sa objektívne oslníte\nvlastníckeho práva (oznámením povinným o vykonaní dražby, informovaním riaditeľkou\nsprávy katastra) dozvedeli najneskôr v uvedenej dobe, pričom pre posúdenie veci je ich\nsubjektívne presvedčenie o zachovaní ich spoluvlastníckeho práva nepodstatné (navyše\nv rozpore s ich vedomosťou o nevieryhodnosti a nepoužiteľnosti údajov katastra), keď ani\nz uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 23Co/2134/02-66 zo dňa 28. 02. 2003 nemožno\nvyvodzovať oprávnenosť subjektívneho presvedčenia o existencii ich spoluvlastníckeho\npráva, keďže v ňom len uviedol možnosť tomu, kto nebol účastníkom exekučného konania,\ndomáhať sa ochrany vlastníckeho práva určovacím konaním, bez prejudikovania výsledku\nsporu. Ubezpečovanie riaditeľkou správy katastra o nemožnosti straty spoluvlastníckeho\npráva nebolo preukázané a rozsudok okresného súdu vo veci určenia vlastníckeho práva má\nlen deklaratórny charakter.\n11. Napriek\n\nodlišnému\n\nprávnemu\n\nposúdeniu\n\npremlčania\n\nokresným\n\nsúdom\n\nvychádzajúc z vecnej správnosti jeho rozhodnutia, ktorým žalobu zamietol, ho odvolací súd\n\n7\n\npotvrdil, vrátane nadväzujúceho výroku o trovách konania, keďže žalovaný ako účastník,\nktorý mal plný úspech vo veci si trovy neuplatnil.“\nPredmetné rozhodnutie krajského súdu (nadväzujúce na právny názor okresného\nsúdu) obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov,\npričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,\nže sťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú, nepostačuje sama osebe\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých\nodôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nÚstavný súd sa v tomto ohľade stotožňuje s krajským súdom prezentovaným\nprávnym názorom, podľa ktorého sťažovatelia nepreukázali, že v okolnostiach ich prípadu\npremlčacia lehota na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom správy\nkatastra začala plynúť až po právoplatnom určení vlastníckeho práva v osobitnom konaní,\nkeď sami nerozporovali skutočnosti, že mali vedomosť o vykonanej dražbe, ako aj spornosti\nzápisu ešte v roku 2003, pričom vedomosť o týchto skutočnostiach v okolnostiach prípadu\nobjektívne spôsobila možnosť vyvinúť účinnú aktivitu na účel ochrany ich práv. Takisto je\nmožné súhlasiť s názorom krajského súdu, že neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom\nškody a nesprávnym úradným postupom, keďže v okamihu, keď sa dozvedeli o rozhodných\nskutočnostiach o schválení príklepu pre vydražiteľa v celistvosti a jeho účinkov nemožnosti\nnavrátenia do predošlého stavu, sa týmto momentom dozvedeli aj o tom, kto sa obohatil\nna ich úkor, pričom v tomto okamihu premlčacia doba na uplatnenie ich práva vo vzťahu\nk vydražiteľovi ešte neuplynula.\n\n8\n\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa\nnámietkami sťažovateľov zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že\nsťažovatelia v tomto konaní dostali odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto\nsúvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie\n(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho\ndôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne\nodôvodnené.\nÚstavný súd tak konštatuje, že nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré\nsťažovatelia uviedli vo svojej sťažnosti, žiaden taký dôvod, ktorý by mohol spochybniť\nprávne závery krajského súdu. Je to tak z toho dôvodu, že po preskúmaní spôsobu a rozsahu\nodôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré\nsťažovatelia uviedli vo svojej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad zákonných\npredpisov rozhodných pre vec samotnú, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné\ns čl. 46 ods. 1 ústavy tak, ako to sťažovatelia tvrdili vo svojej sťažnosti. V napadnutom\nrozsudku krajský súd zohľadnil všetky jeho zákonné náležitosti a tieto pri jeho tvorbe aj\nprakticky aplikoval, preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosť\nsťažovateľov odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nSťažovatelia ďalej namietali aj porušenie svojho základného práva na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa čl. 46 ods. 3 ústavy\nrozsudkom.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených\nv čl. 46 ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Toto\npravidlo sa teda vzťahuje aj na základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\n\n9\n\nrozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym\núradným postupom zaručené v čl. 46 ods. 3 ústavy, ktoré možno považovať konajúcim\nsúdom za rešpektované, ak tento postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (napr. III. ÚS 322/08).\nKeďže ústavný súd v okolnostiach prípadu nezistil porušenie ustanovení zákona\no zodpovednosti za škodu pri jeho aplikácii v súvislosti s namietaným porušením\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, konštatuje, že je vylúčené,\naby za týchto okolností mohlo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 3\nústavy, čo ústavný súd vedie k záveru, že sťažnosť je aj v tejto časti zjavne neopodstatnená,\npreto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosť sťažovateľov odmietol\nz uvedeného dôvodu (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nPretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. novembra 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "nesprávny úradný postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "arbitrárnosť", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:cfbd8c7b-29b0-400e-b783-54a077d21104", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 322/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfbd8c7b-29b0-400e-b783-54a077d21104"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "b6210b1c-3d11-48b7-86dd-6983e3d14e72:58bfb084-9b32-410b-92c4-6660070b5ea6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4613203288.1", "spisova_znacka": "9Co/237/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/237/2016 z 25. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4613203288.1"}], "citovane_v": [{"guid": "7244e292-187c-4cdc-becb-00f217818b52:8d22ff78-94a1-4287-855b-7d7c7f1de225", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1319202929.1", "spisova_znacka": "5Co/4/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/4/2024 z 11. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1319202929.1"}]}