{"guid": "ussr:b188dc80-aa04-47c1-bfa6-7457314a8383", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.673.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 673/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 673/2017 z 7. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 673/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.673.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b188dc80-aa04-47c1-bfa6-7457314a8383", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.673.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.673.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.673.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 673/2017-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Petrom Hargašom, Košická 56, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej\ncti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Co 349/2015-211\nz 25. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená 3. októbra 2017, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti\na na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 3 Co 349/2015-211 z 25. mája 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z príloh pripojených k sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa v konaní\nvedenom na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 46/2013\ndomáhal proti žalovanému – obchodnej spoločnosti\n\n, ochrany osobnosti.\n\nPodanou žalobou sťažovateľ žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uverejniť\nv denníku\n\n, ktorého je žalovaný vydavateľom, ospravedlnenie za uverejnenie článku\n\npod názvom „\n\n“, ako aj za uverejnenie jeho obrazovej\n\nsnímky. Zároveň žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu\nv sume 10 000 € za zverejnenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich tvrdení v predmetnom\nčlánku.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 8 C 46/2013-163 z 12. februára 2015 žalobu\nsťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd napadnutým\nrozsudkom rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\n4. Proti rozhodnutiu krajského súdu nasmeroval sťažovateľ svoju sťažnosť. Bez\nopísania predmetu konania a podstatného obsahu rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi\n2\n\nopätovne zopakoval a predostrel svoj právny pohľad na vec, ako aj námietky prezentované\npred všeobecnými súdmi. Uvádza, že napadnutým rozhodnutím došlo k neprípustnému\nzásahu do jeho označených práv, keďže krajský súd bez primeraného a odôvodneného\nvysvetlenia priznal právu na slobodu prejavu vyššiu prioritu a ochranu ako právu\njednotlivca na ochranu súkromia, ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti\na na ochranu mena. V tejto súvislosti predostiera názor, že „poradie práv garantovaných\nÚstavou SR ako aj Dohovor odzrkadľuje prioritu jednotlivých práv a tiež determinuje, ktoré\npráva majú v prípade ich vzájomného konfliktu prednosť, t. j. skôr uvedené práva majú\nprednosť pred neskôr uvedenými právami“.\n5. Napadnutý rozsudok je podľa názoru sťažovateľa nepreskúmateľný, arbitrárny\na nespĺňa podmienky, ktoré definuje právo na súdnu ochranu podľa konštantnej judikatúry\nústavného súdu, t. j. právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na uvedenie\ndostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, princíp právnej istoty a princíp\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí.\n6. Rozpor napadnutého rozhodnutia s čl. 19 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že okresný\nsúd ho označil za osobu verejného záujmu, pretože bol v minulosti politikom, čím označil\nkaždého bývalého politika za osobu verejného záujmu. Tvrdí, že tento názor vytvára\nprecedens, že o každom bývalom politikovi je možné uverejňovať informácie z jeho\nsúkromného života bez toho, aby prišlo k porušeniu práva na súkromný a rodinný život.\nPodľa jeho názoru je potrebné brať do úvahy, že konkrétny čin alebo postavenie verejnej\nosoby má iba dočasný charakter, a teda „každá osoba verejného záujmu je predmetom\nverejného záujmu iba dočasne/krátkodobo“.\n7. Okrem toho sťažovateľ vidí porušenie svojich práv v tom, že krajský súd pri\nrozhodovaní neuskutočnil test proporcionality. Predostiera svoj právny názor, v zmysle\nktorého:\n«Faktor č. 1: Podľa právneho názoru sťažovateľa článok neprispel k verejnej\ndiskusii, pretože neobsahoval žiadny právny alebo spoločenský problém. Článok iba stroho\nprebral informáciu, že súd „neuveril\" sťažovateľovi ohľadom jeho majetnosti a teda v samej\npodstate článok iba informoval verejnosť o stave konania sťažovateľa, t. j. konania ohľadom\n3\n\nodpustenia súdneho poplatku sťažovateľa. Z článku nevyplýva ani jedna otázka ohľadom\ntoho či treba zmeniť inštitút oslobodzovania poplatkov.\nFaktor č. 2: Podľa právneho názoru sťažovateľa nie je sťažovateľ osoba verejne\nznáma, pretože v čase zverejnenia článku nepôsobil sťažovateľ v žiadnej verejnej funkcii a\nsplnil si svoj trest, ktorý mu bol v minulosti uložený. Článok sa rovnako netýkal minulosti\nsťažovateľa, článok iba informoval o jednotlivcovi, ktorému neboli odpustené súdne\npoplatky a ak by išlo o bežného občana, ktorý nikdy nebol verejne činný, tak by súd bez\nakýchkoľvek pochybností rozhodol, že uvedený článok zasahuje do súkromia takéhoto\njednotlivca, pričom tak mal urobiť aj v prípade sťažovateľa.\nFaktor č. 3: Sťažovateľ nemal záujem verejne informovať o súdnych konaniach, ktoré\nv súčasnosti vedie a teda nebol tu dôvod informovať o osobe, ktorá nie je verejne činná.\nVydavateľ článku mohol údaje anonymizovať, t. j. neuvádzať meno sťažovateľa a vytvoriť\nčlánok ohľadom informácie o súdnych poplatkoch a ich odpúšťaniu\nFaktor 4: Sťažovateľ poukazuje na to, že informácie uvedené v článku neboli\npravdivé, najmä s ohľadom na to, že nehnuteľnosť (dom), ktorá je uvedená v článku nikdy\nnevlastnil a nemohol ju darovať, t.j. aj informácia o darovaní domu v roku 2011 je\nnepravdivá. Žalovaný uviedol, že uvedenú informáciu nadobudol na základe listu\nvlastníctva, ale na liste vlastníctva sa nachádza výlučne informácia, že dom dcéra\nnadobudla darom a neuvádza sa informácia od koho dcéra tento dom nadobudla, t.j. článok\nobsahuje nepravdivé informácie, respektíve informácie, ktoré nabádajú na závery v rozpore\ns objektívnym stavom.\nFaktor 5: Obsah článku nekorešponduje s jeho nadpisom a teda forma článku je v\npriamom rozpore s oprávnenými záujmami sťažovateľa, najmä podobizeň sťažovateľa\nnekorešponduje s údajnou témou súdnych poplatkov a podobizeň sťažovateľa je použitá v\nrozpore s oprávnenými záujmami sťažovateľa.»\nPoukázal pritom na niektoré z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj\nnálezy, ktoré v obdobných veciach vydal ústavný súd.\n8. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa... na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,\ndobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR a na ochranu pred\n4\n\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSR v spojení s právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu\nBratislava zo dňa 25.05.2017, sp.zn.: 3Co/349/2015, č.k.: 3Co/349/2015-211 boli porušené.\n2. Základné práva sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v\nspojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu Bratislava zo dňa\n25.05.2017, sp.zn.: 3Co/349/2015, č.k.: 3Co/349/2015-211 boli porušené.\n3. Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 25.05.2017, sp.zn.: 3Co/349/2015,\nč.k.: 3Co/349/2015-211 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie\nkonanie.\n4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n5.000,- Eur.\n5. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n312,34 Eur.“\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a\no postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\n11. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\n5\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (porovnaj napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n15. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07), a preto\nich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n6\n\n16. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa odseku 2 tohto článku ústavy, každý\nmá právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.\n17. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n18. Sťažovateľ predovšetkým tvrdí, že boli porušené jeho označené práva, pričom\npodrobnejšie odôvodnenie porušenia týchto práv rozviedol v sťažnosti obdobne, ako to už\nurobil v konaní pred všeobecnými súdmi. K ich porušeniu malo podľa názoru sťažovateľa\ndôjsť aj tým, že sa krajský súd stotožnil s právnymi závermi okresného súdu bez náležitého\nvysporiadania sa s jeho argumentáciou, ktorú uplatnil v rámci podaného odvolania.\nZ obsahu ústavnej sťažnosti je tak zrejmé, že sťažovateľ od ústavného súdu očakáva\nprehodnotenie záveru, ku ktorému dospeli všeobecné súdy.\n19. Ústavný súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké\nskutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov\nz hľadiska svojvoľnosti, arbitrárnosti rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia.\n20. S ohľadom na uvedené pristúpil ústavný súd k preskúmaniu odôvodnenia\nrozhodnutia krajského súdu, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi sťažovateľom\noznačených článkov ústavy a dohovoru. Tento prieskum vykonal v medziach svojich\nprávomocí, keď posudzoval kvalitu odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu\na ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy, ktorá bola vo veci sťažovateľa aplikovaná.\n7\n\nKrajského súdu ako súd odvolací potvrdil rozsudok okresného súdu z dôvodu jeho vecnej\nsprávnosti, pričom na zdôvodnenie svojich záverov okrem iného uviedol:\n«... článok uverejnený v denníku\n\ndňa 15.6.2012 s názvom „\n\n“ neobsahoval žiadne znevažujúce a difamujúce tvrdenia o osobe žalobcu\na neobsahoval ani hodnotiace úsudky neprimeranej povahy, ktoré by mohli žalobcovi\nspôsobiť ujmu... cieľom článku bolo informovať verejnosť o tom, že sa vyskytujú prípady\nosôb, ktoré sa snažia priviesť do hmotnej núdze, aby im na základe toho boli odpustené\nsúdne poplatky v konaniach, ktoré vedú, príp. iné peňažné povinnosti, keďže vychádzali\nnajmä z rozhodnutí súdov.\n... Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalovaný vykonaním svojho práva na slobodu prejavu a Šírenie informácií nezasiahol\nneprimerane do osobnostných práv žalobcu... Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho\nakceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či\nobmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel\njudikatúra (ESĽP i Ústavný súd SR) využíva test proporcionality založený na hľadaní\nodpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril“,\nresp. uverejnil informáciu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18.4.2013).\n... Súd prvej inštancie zohľadnil, že žalovaný (KTO) je vydavateľom denníka\nkde bol zverejnený predmetný článok, čím sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana\nposkytovaná novinárom, resp. médiám. Pri rozhodovaní sa riadil aj ďalšími uvedenými\nkritériami a k namietanému statusu žalobcu (odpoveď na otázku O KOM) v rozhodnej dobe\nuviedol, že žalobca tým, že prestal byť poslancom národnej rady a teda politicky činný,\nneprestal byť osobou verejného záujmu z dôvodu jeho negatívnych činov a konania, najmä\nspáchaniu trestných činov (dokonca počas výkonu poslaneckého mandátu), čo mal za\npreukázané právoplatnými rozhodnutiami súdov. V odôvodnení napadnutého rozsudku\nobjasnil, že za osobu verejného záujmu možno považovať osobu, ktorá je stredobodom\npozornosti verejnosti, v súhrne všetky osoby, ktoré na seba upútavajú pozornosť. Osobou\nverejného záujmu sa fyzická osoba stáva nielen svojou pozitívnou, ale aj negatívnou\nčinnosťou dosahujúcou určitú intenzitu, a to aj bez vlastného pričinenia, ako tomu podľa\nneho bolo i v prípade žalobcu. Žalobca tým, že sa v čase, keď bol politik a podnikal spáchal\ntrestné činy, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený, sa dostal do povedomia širokej\nverejnosti a stal sa osobou verejného záujmu a dokonca sa práve pri tomto svojom konaní\n8\n\ndomáhal ochrany vyplývajúcej z jeho postavenia poslanca parlamentu, čím práve on sám\nvzbudil u verejnosti záujem o svoju osobu. Odvolací súd nepovažoval za možné stotožniť sa\ns námietkou žalobcu vo vzťahu k posúdeniu jeho statusu, že zverejnené informácie sa\nnetýkajú jeho minulej trestnej Činnosti, keď práve to bolo podstatou článku, že žalobcovi\nvyhovuje byť nemajetným, pretože má peňažné povinnosti voči štátu a to aj z jeho trestnej\nčinnosti (peňažný trest a povinnosť nahradiť daňovému úradu škodu).\nS otázkou posúdenia postavenia žalobcu súvisí aj hodnotenie ďalšieho kritéria\nproporcionality obmedzenia práva na slobodu prejavu v strete s právom na ochranu\nosobnosti; súd prvej inštancie správne hodnotil aj to, ČO bolo jeho obsahom uverejneného\nčlánku a dospel správnemu záveru, že išlo o vec verejného záujmu... Treba však opätovne\nzdôrazniť, že v prejednávanej veci sa o osobe žalobcu uverejňovali informácie o jeho\nkonaní, ktoré malo vzťah k verejným otázkam, t.j. k oslobodzovaniu od súdnych poplatkov,\nresp. čiastočne k priznaniu statusu osoby poberajúcej dávky v hmotnej núdzi, ktoré majú\njednoznačne charakter verejných záležitosti, keď sa mal žalobca snažiť o oslobodenie\nod peňažného\n\nplnenia\n\nv\n\nprospech\n\nštátneho\n\nrozpočtu,\n\npríp.\n\npriznania\n\nplnenia\n\nz verejných prostriedkov. V súlade s názorom Ústavného súdu SR vyjadreným v náleze\nsp. zn. IV. ÚS 302/2010, význam informovania o otázkach verejného záujmu sa zvyšuje\nvtedy, ak ide o spravodlivosť v širšom zmysle slova, resp. zabezpečenie jej výkonu, ktorý\nnevyhnutne musí byť predmetom verejnej kontroly. Preto aj keď žalovaný v napadnutom\nčlánku zasiahol do osobnostných práv žalobcu tým, že opisoval jeho osobné a majetkové\npomery, resp. ich zmeny, nie je možné ich považovať za bezdôvodné a bezúčelné. Tým\ndôvodom bolo práve to, že išlo o podstatné okolnosti, ktoré ovplyvňovali peňažné povinnosti\nv súvislosti s žalobcom vedenými súdnymi konaniami. V danej veci tak nešlo o prípad, kedy\nby novinárska sloboda prejavu musela ustúpiť právu na ochranu súkromného života,\nnakoľko neinformovala verejnosť o súkromnom živote verejne známej osoby len za účelom\nvyvolania senzácie, ale sledovala legitímny cieľ prispieť k debate o otázkach verejného\nzáujmu.\nSúd prvej inštancie správne vyhodnotil aj to, KDE došlo k zverejneniu informácií,\nzasahujúcich do práv žalobcu, keď správne uviedol, že v danej veci bol článok zverejnený\nv denníku\n\nbol určený širokej laickej verejnosti a preto boli prípustné určité\n\nzjednodušenia. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že išlo o denník s celoslovenskou\npôsobnosťou, Čo na druhej strane zvyšuje ochranu osobnostných práv žalobcu. V prospech\n9\n\nžalovaného ďalej svedčí aj to, že predmetný článok z 15.6.2012 bol reakciou na aktuálne\nrozhodnutie NS SR (sp. zn. 5Cdo 76/2012) zo dňa 15.5.2012, takže išlo o aktuálne\ninformovanie (KEDY) o záležitosti verejného významu, pri ktorom súd prvej inštancie\nsprávne akcentoval skutočnosť, že zverejnené informácie o žalobcovi sú prevzaté (takmer\ndoslova) z rozhodnutí súdov. Rovnako nie je možné v tejto súvislosti mať za dôvodnú\nnámietku žalobcu, že v prípade tohto článku išlo o bezdôvodné a bezúčelné pripomínanie\nprehreškov žalobcu z minulosti, keďže išlo o reakciu na vyššieuvedené rozhodnutie\nnajvyššieho súdu.\nAj v prípade namietanej skutočnosti, že článok neobsahoval informáciou\no odmietnutí trestného oznámenia pre podozrenie zo subvenčného podvodu, odvolací súd\ndospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že táto nemá za následok, že by\nzverejnený Článok vyznel ako celok nepravdivo, alebo pravdu skresľujúco. V tomto prípade\nišlo o prevzatú informáciu z časopisu Plus 7 dní a žalovaný pri jej zverejnení neprezentoval\nvlastné\n\nsubjektívne\n\nnázory.\n\nPrevzatú\n\ninformáciu\n\nneupravoval\n\nvlastnými\n\npravdu\n\nskresľujúcimi hodnotiacimi úsudkami o konaní predmetného štátneho orgánu a samotná\ninformácia o tom, že \"\n\ndní informoval, že ústredie práce podalo trestné\n\noznámenie pre podozrenie zo subvenčného podvodu\", je pravdivá. Odvolací súd dáva\ndo pozornosti v tejto súvislosti aj to, že žalovaný záverom predmetného Článku doplnil túto\ninformáciu a výslovne uviedol, že o výsledku tohto konania nemá od príslušného orgánu\n(polície) informáciu. Za situácie, keď sa skutkové tvrdenia, ktoré sú uvádzané v predmetnom\nčlánku nepreukázali ako nepravdivé, a existuje dostatočný podklad pre namietané\nvyjadrenia žalovaného v predmetnom Článku, s ohľadom na status žalobcu ako osoby\nverejného záujmu, nie je daný priestor pre zásah súdu. Odvolací súd sa tak stotožnil\nso záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci nemožno uvažovať o neoprávnenosti\nzásahu do osobnosti žalobcu, ak k zásahu došlo v rámci výkonu práva na slobodu prejavu\na šírenie informácii a vyslovenia kritického názoru.\nK uverejnenej podobizni žalobcu v predmetnom článku, odvolací súd uvádza, že aj\nv tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Právo na ochranu\nosobnosti zahŕňa i právo na podobu. Ide tu o zachytenie vlastnej podoby fyzickej osoby\nvšeobecne identifikovateľným a tým rozpoznateľným zobrazením. Zákonná licencia v zmysle\n§ 12 ods. 3 Obč. zák. (tzv. spravodajská alebo reportážna licencia) je taxatívne obmedzená\nna tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo spočívajúce v informovaní\n10\n\nverejnosti o veciach oprávneného verejného záujmu vrátane ich kritického hodnotenia.\nPredmetný článok podľa názoru odvolacieho súdu možno zahrnúť pod spravodajstvo\nvo vyššie uvedenom zmysle a preto sa na fotografiu žalobcu uverejnenú v predmetnom\nvydaní denníka\n\n, zobrazujúcu osobu verejného záujmu, ktorá je predmetom tohto\n\nčlánku, vzťahuje ustanovenie § 12 ods. 3 Obč. zák. Žalovaný preto mohol použiť fotografiu\nžalobcu aj bez súhlasu žalovaného.»\n21. Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ v sťažnosti iba opakuje námietky, ktoré už\nboli predmetom preskúmavania krajským súdom, na základe ním podaného odvolania proti\nrozsudku okresného súdu z 12. februára 2015, teda sťažnosť je vlastne iba pokračujúcou\npolemikou s právnym názorom okresného súdu a krajského súdu. Sťažovateľ tak stavia\nústavný súd do pozície bežnej prieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď požaduje,\naby ústavný súd vec opätovne posúdil a stotožnil sa s jeho právnym názorom. Ústavný súd\nv súvislosti s takto koncipovanou sťažnosťou pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou\nopravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.\n22. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06). Ústavný súd sa však z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský\nsúd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia na vec vzťahujúcich sa\nprávnych predpisov interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho úvahy\nvychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Okrem\ntoho obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, z ktorých je jednoznačne zrejmé,\nže krajský súd sa námietkami sťažovateľa obsiahnutými v odvolaní, ktoré sú v podstate\ntotožné s námietkami obsiahnutými v sťažnosti podanej ústavnému súdu, zaoberal\na s týmito sa pomerne vyčerpávajúco vysporiadal. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol,\nže všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Ústavný súd preto zhrňujúco konštatuje, že závery, ku ktorým\nkrajský súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva\n11\n\nz nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\n23. Iba pre úplnosť ústavný súd k námietke nastolenej ústavnou sťažnosťou o tom,\nže poradie jednotlivých práv zaručených ústavou (v tomto prípade práva na ochranu\nosobnosti a práva na slobodu prejavu, pozn.) odzrkadľuje ich prednosť, t. j. že v prípade\nkonfliktu majú skôr uvedené práva prednosť pred neskôr uvedenými právami, uvádza,\nže takýto výklad nemožno akceptovať. Riešenie sporu (nielen) týchto dvoch garantovaných\npráv je závislé od konkrétnych okolností prípadu, posúdenia primeranosti zásahu, a nie\nod poradia, v rámci ktorého majú tieto práva svoje miesto v ústave. Výklad predostretý\nsťažovateľom\n\nzakladá\n\nstav\n\nsústavnej\n\npriority\n\npráva\n\nna\n\nochranu\n\nosobnosti,\n\n(resp. akéhokoľvek práva s výhodou poradia) popiera samotné právo na slobodu prejavu\n(resp. akékoľvek právo systematicky zaradené v neskoršom poradí) a jeho zakotvenie\nv ústave by tak v konečnom dôsledku strácalo opodstatnenie.\n24. Napokon, v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka,\nže rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania (strán sporu).\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj\núčastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť\nvšeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov\na rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na tieto procesné úkony\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom\núčastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia\ncivilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09,\nIII. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru ústavného súdu učinil krajský súd svojím rozhodnutím\nzadosť.\n12\n\n25. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej relevantnej\nspojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozsudku, totožnosť námietok\nsťažovateľa, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu\n(a práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní, ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\n26. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 ústavy a práva\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčl. 19 ods. 2 ústavy a podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu,\nústavný súd konštatuje, že nezistil signály, respektíve exces, ktorý by bol spôsobilý vyvolať\nrelevantnú pochybnosť o tom, že krajský súd pri kolízii týchto základných práv s právom\nna slobodu prejavu (čl. 26 ods. 1 ústavy) opomenul niektorý zo základných aspektov pri\nvýkone testu primeranosti zásahu. Ústavný súd preto v nadväznosti na jeho zistenie, že\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu nedošlo k porušeniu práv na spravodlivý proces, aj\ntúto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n27. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. novembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ochrana osobnosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "test proporcionality", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "14c5d05b-71d1-46ed-97e3-f56f3dea8a4f:6073c742-ca59-431f-8521-281ee4439d95", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1113207808.1", "spisova_znacka": "3Co/349/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/349/2015 z 24. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1113207808.1"}], "citovane_v": []}