{"guid": "ussr:a9a6c7fa-a125-47d0-b297-8500f70175ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.672.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 672/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 672/2017 z 7. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 672/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.672.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-11-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a9a6c7fa-a125-47d0-b297-8500f70175ef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.672.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.672.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.672.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 672/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s., Lazaretská 12,\nBratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Patrik Palša, pre namietané porušenie jej základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na slobodu prejavu podľa\nčl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 459/2016 zo 6. júna 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s., o d m i e t a\nneopodstatnenú.\n\nako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 14. septembra\n2017 sa obchodná spoločnosť Petit Press, a. s., Lazaretská 12, Bratislava (ďalej len\n„sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej\nv záhlaví označených základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 459/2016 zo 6. júna 2017 a ktorým by napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v konaní o ochranu osobnosti\nzačatom na základe návrhu\n\n(ďalej len „navrhovateľka“) doručeného\n\nOkresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) ešte v roku 2002, ktorým sa proti\nsťažovateľke (vystupujúcej v procesnom postavení odporcu v 1. rade) ako vydavateľke\ndenníkov košický denník Korzár a Zemplínsky denník a týždenníka Roľnícke noviny\ndomáhala uverejnenia ospravedlnenia v týchto periodikách a náhrady nemajetkovej ujmy\nv sume 9 958,18 € (300 000 Sk) v súvislosti s článkom „Konateľka spoločnosti\n. sa dostala viackrát do rozporu so zákonom“ uverejneným v týchto\ndenníkoch 30. januára 2002 a s článkom\n\nvytunelovala do vlastnej firmy“\n\nuverejneným v tomto týždenníku 31. januára 2002, ktoré sťažovateľka napísala\no navrhovateľke „bez predchádzajúceho preverenia si obdŕžaných informácií a bez jej\nautorizácie. Články obsahovali nepravdivé, skreslené informácie, akési polopravdy o jej\nosobe\n\ntak, aby\n\npreukazovali protiprávnosť jej konania.“. Navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že\n„pod vplyvom článkov, ktoré o kauze\n\nzačali vychádzať v máji 2001 sa\n\nzmenilo správanie občanov v obci aj v regióne voči nej o stoosemdesiat stupňov. Kým\ndovtedy ako dlhoročná funkcionárka na družstve požívala všeobecnú úctu a jej slovo malo\nváhu, teraz sa od nej väčšina občanov odvrátila a ona sa tak dostala na okraj spoločnosti.\nČlánky z konca januára 2002 boli obrazne povedané poslednou kvapkou v pohári, ktorý\n\n2\n\npretiekol. V nich totiž odporcovia uviedli, že sa dopustila minimálne troch trestných činov.\nPísali to ako hotovú vec, hoci v daný deň ona bola len obvinenou v trestnom konaní\na v konečnom dôsledku bola odsúdená len pre dva trestné činy. Z trestného činu podvodu\nbola oslobodená. Tým odporcovia nedodržali zásadu prezumpcie neviny. Po obci sa pod\nvplyvom článkov rozšíril názor, že ona je majiteľkou súkromnej firmy, ktorá vytunelovala\n. Pritom ona je len konateľkou spoločnosti\n\nMajiteľom je pán\n\nVôbec titulok článku je chybný, lebo ona nie je konateľkou spoločnosti\n, taká spoločnosť ani neexistuje... Občania si... články vyložili tak, ako chceli\nodporcovia. Začali za ňou pokrikovať, že sa má dobre, lebo im ukradla ich majetky.\nOznačili ju za zlodejku... Ľudia jej prestali zdraviť. Otrávili jej psov, rozbili okná na dome.\nStarosta Obce\n\npri osobných stretnutiach jej vulgárne nadával...\n\nNakoniec sa rozhodla pre odchod z obce“, avšak po presťahovaní do iného okresu si kvôli\nuverejneným článkom nedokázala nájsť, resp. udržať prácu, až napokon „odišla do\npredčasného starobného dôchodku, čo malo pre ňu nepriaznivý finančný dopad. Tiež to\nmalo na ňu psychický dopad. Dostala sa úplne na dno. Rezignovala v hľadaní si inej práce.\nLiečil ju syn, ktorý je psychiater. On jej pomáhal morálne, podporoval ju. Rozpadol sa jej\nvzťah s priateľom N.“.\n3. Sťažovateľka sa v priebehu konania bránila tým, že nezneužila „svoje ústavné\nprávo informovať verejnosť o veciach verejného záujmu... v neprospech navrhovateľky. Oba\nčlánky (ich obsah je totožný) prezentovali stav začatia trestného konania voči\nnavrhovateľke na základe informácií od orgánov činných v trestnom konaní. Informácie\nskutkového charakteru boli uverejnené citáciou z unesenia o vznesení obvinenia. Informácie\ntak boli pravdivé, hoci nie presné. Podľa odporcu v 1. rade novinári môžu zjednodušovať\nalebo aj preháňať, ak neprekročia stanovenú mieru tolerancie, k čomu v danom konkrétnom\nprípade nedošlo. Je nemožné trvať na absolútnej presnosti skutkových tvrdení. Významné je,\naby celkové znenie určitej informácie zodpovedalo pravde. Informovať verejnosť o trestnom\nstíhaní osoby nie je zasiahnutím do jej osobnostných práv. Prezumpcia neviny je procesná\nzásada trestného konania, ktorá nebráni médiám legitímne informovať o trestnom stíhaní\nosoby. Výroky, ktoré len vyjadrujú stav podozrenia zo spáchania trestného činu neporušujú\nprezumpciu neviny. Podľa odporcu v 1. rade v čase vydania oboch článkov... už boli vzťahy\n\n3\n\nmedzi navrhovateľkou a spoluobčanmi dávno narušené a to práve pod vplyvom jej\nnegatívneho konania.“.\n4. Bližšie neoznačeným rozhodnutím okresný súd konanie o návrhu navrhovateľky\nprerušil z dôvodu súbežne vedeného trestného konania proti navrhovateľke, keďže\n„výsledok trestného konania, či je alebo nie je vinná, potreboval... ako základný dôkaz pre\nkonečné vyhodnotenie dôvodnosti jej návrhu v občianskoprávnom konaní. Nebolo\nprípustné, aby konajúci súd rozhodol o jej žalobe, kým nemal definitívny výsledok trestného\nkonania. V prípade úplného oslobodenia navrhovateľky spod obžaloby prokurátora totiž jej\nžaloba na ochranu osobnosti by sa javila v celkom inom svetle ako v terajšej situácii.“ .\n5. Rozsudkom č. k. 11 C 127/2013-95 z 27. apríla 2016 okresný súd rozhodol,\nže sťažovateľka je povinná zaplatiť navrhovateľke z titulu nemajetkovej ujmy sumu 2 000 €\ndo troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V rámci vykonaného dokazovania\n(s. 2 až 6 uvedeného rozsudku) totiž zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie\nsp. zn. 2 T 67/2002 zo 16. apríla 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 8 To 422010 zo 7. marca 2011 bola navrhovateľka „právoplatne uznaná vinnou\nzo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa\n§ 255 ods. 1 Tr. zákona v bode A/ a zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri\nspráve cudzieho majetku podľa § 255 ods. 2 Tr. zákona v bode B/... Podľa § 266 písm. a)\nTrestného poriadku súd právoplatne oslobodil\n\nspod skutku... nakoľko nebolo\n\ndokázané že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná... Menovaná bola za spáchanie\ntrestných činov odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným\nodkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov... Trest bol\n\nako účastníčke\n\namnestie prezidenta republiky odpustený.“. Po vykonaní testu proporcionality (s. 9 až 11\nuvedeného rozsudku) okresný súd dospel k záveru, že «v danom prípade nebola dodržaná\nproporcionalita medzi právami oboch strán. Odporca v 1. rade neoprávnene zasiahol do\nosobných\n\npráv\n\nnavrhovateľky\n\nuvedením\n\nnepresných\n\núdajov,\n\nktoré\n\nsíce\n\nzískal\n\nz hodnoverného zdroja (polícia), ale v novinách ich uviedol skreslene. Odporcovi nič\nnebránilo napísať článok v januári 2002 tak, aby zodpovedal vtedajšej situácii. Situácia\nbola taká, že navrhovateľka nebola v daných dňoch ani obžalovaná z trestných činov,\no ktorých už odporca písal ako o skutkoch, ktoré jednoznačne spáchala. Odporca pritom\n\n4\n\nvedel predvídať následky uverejnenia článkov, pretože o danej kauze už písal dlhšie\nobdobie. Je pravdou, že médiám je daná istá možnosť preháňania a zveličovania. Tá má\nvšak tiež svoje hranice a tie boli v danom prípade jednoznačne prekročené. Odporca\nv 1. rade nepodal v článkoch skutkové informácie, ale namiesto toho vyslovil svoje\nhodnotové úsudky, ktoré boli spôsobilé navrhovateľku poškodiť, k čomu aj došlo\n(presťahovala sa, prišla o nové zamestnanie, bola psychiatricky liečená). Súd tak uznal\nargumenty navrhovateľky za dôvodné... Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy\nžiadanej navrhovateľkou v sume 10.000,- € vzal súd v úvahu skutočnosť, že nielen sporné\nčlánky z januára 2002 spôsobili zmenu v kvalite života navrhovateľky. Tá sa zhoršila\nvlastne od prepuknutia celej tzv. „\n\n“, čo sa stalo v máji 2001.\n\nSituácia postupne gradovala a bola zavŕšená spornými článkami z konca januára 2002...\nObsah dotknutých článkov vyznel tak, že informácie o jej osobe boli skresľované\na tendenčne prejavené, hoci boli čerpané z oficiálnych pravdivých zdrojov. Bežný čitateľ si\npodľa posledných článkov mohol vytvoriť jednoznačný názor o vine navrhovateľky (ktorá\nvina v tom čase ešte nebola vôbec istá). Je pritom jedno či išlo o ľudí, ktorí boli priamo\ndotknutí touto kauzou (najmä členovia družstva) alebo ju sledovali od počiatku (lebo napr.\npoznali navrhovateľku) alebo išlo o občanov, ktorí o veci nič nevedeli a zaregistrovali len\ntie posledné články. To, že navrhovateľka bola v konečnom dôsledku skutočne odsúdená\nv podstate pre publikovanú trestnú činnosť našlo odraz v znížení žiadanej náhrady, že jej\nsúd nepriznal celú ňou požadovanú sumu odškodnenia.». Okresný súd zároveň vo zvyšnej\nčasti týkajúcej sa uverejnenia ospravedlnenia návrh navrhovateľky voči sťažovateľke\nzamietol, „nie však z dôvodu, že jej tento spôsob ochrany osobnosti nepatrí. Súd ustálil,\nže nárok na ospravedlnenie je právne relevantný, teda daný. Avšak vzhľadom na osobitosti\njej prípadu, že sa pred viac rokmi a na ďaleko odsťahovala z miesta trvalého bydliska, teda\nz prostredia kde daná kauza pred 14 rokmi rezonovala, súd zhodnotil, že ospravedlnenie\nv ňou žiadaných regionálnych periodikách je neefektívne. To práve pre odstup času\na vzdialenosť jej terajšieho pobytu na strednom Slovensku.“.\n6. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,\nv ktorom namietala, že „z vykonaných dôkazov došiel súd k nesprávnym skutkovým\nzisteniam“, pretože „z vykonaného dokazovania vo vzťahu k vzájomnému stretu\n\n5\n\nrovnocenných ústavných práv účastníkov tohto konania vyplynulo, že sme pravdivo\ninformovali o prebiehajúcom trestnom konaní, čoho relevantným podkladom bola\ninformácia Polície SR daná podľa ust. § 8a vtedy platného Trestného poriadku“ . V tejto\nsúvislosti poukázala aj na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 83/01 z 24. januára 2002,\nv zmysle ktorého prezumpciu neviny neporušujú také výroky, ktoré len vyjadrujú stav\npodozrenia zo spáchania trestného činu. Keďže podľa názoru sťažovateľky „súd prvej\ninštancie nemal právny dôvod na uloženie povinnosti nárokovaného ospravedlnenia,\nneexistuje zákonný dôvod ani na priznanie sekundárneho nároku – nemajetkovú ujmu\nv peniazoch“, ktorá „bola súdom prvej inštancie priznaná, no nesprávne a nezákonne,\nkeďže absentuje reálny skutkový a právny dôvod“.\n7. Krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu ako vecne správny\npodľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (účinného od 1. júla 2016) potvrdil.\nPodľa názoru krajského súdu okresný súd „pri posúdení toho, či došlo k zásahu do\nosobnostných práv žalobkyne, správne zvážil a vyhodnotil stret dvoch rovnocenných\nústavných práv účastníkov konania, a to v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou\nÚstavného súdu SR:\n- prezumpcia neviny sa neobmedzuje len na trestné konanie, v ktorom sa má\nrozhodnúť o vine toho, proti komu sa konanie vedie, ale má širší dosah (PL. ÚS 12/98)\n- aj nevhodné výroky orgánov prípravného trestného konania, ktoré by sa v podstate\nrovnali vysloveniu viny trestne stíhanej osoby, by mohli porušiť prezumpciu neviny, a to\nnajmä vtedy, pokiaľ by napríklad podnietili verejnosť uveriť, že trestne stíhaná osoba\nje vinná, a prejudikovali by hodnotenie faktov kompetentným súdom (III. ÚS 116/01)\n- prezumpciu neviny neporušujú také výroky, ktoré vyjadrujú stav podozrenia zo\nspáchania trestného činu (... III. ÚS 83/01...) – žalovaní tento ústavný rámec nedodržali...\nPodľa odvolacieho súdu... ospravedlnenie už v súčasnej dobe neprichádza do úvahy,\nlebo navrhovateľka podala žalobu na ochranu osobnosti pred 14 rokmi a pred viac rokmi\nsa ďaleko odsťahovala z miesta trvalého bydliska (Banskobystrický kraj), teda daná kauza\nspred 14 rokov už nerezonuje a ospravedlnenie v ňou žiadaných regionálnych periodikách\nje neefektívne, a to aj so zreteľom na náklad Roľníckych novín.\n\n6\n\nSúd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu skúmal kontext miery intenzity porušenia\nzákladného práva na ochranu osobnosti navrhovateľky so slobodou prejavu a právom na\ninformácie a vo svojom rozsudku vyjadril zákonné požiadavky proporcionality uplatňovania\ntýchto práv, ako aj ich obrany so zreteľom na všetky závažné okolnosti konkrétneho\nprípadu, preto vo všetkých výrokoch bol rozsudok potvrdený.“.\nV súvislosti s amnestiou prezidenta krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\nnavyše poukázal na to, že «z odôvodnenia uznesenia NS SR z 21. novembra 2014 nesporne\nvyplýva, že zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia (rozhodnutie sa\ntýka navrhovateľky) znamená okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej\nosoby, že vo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza, v oblasti\ntrestno-právnej zanikajú nepriaznivé následky spojené s odsúdením páchateľa. Potom treba\nvychádzať z toho, že neexistuje odsúdenie „ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti\nalebo recidívy trestnej činnosti a zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká\nosoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti“... Odpadnutie prekážky odsúdenia teda môže\nviesť k vzniku alebo k obnoveniu takých právnych vzťahov a práv, ktoré občan nemohol\nnadobudnúť alebo sa im nemohol dožadovať, pokým u neho existovala prekážka odsúdenia\npáchateľa.».\n8. S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľka nesúhlasí a opakujúc\nargumenty, ktorými sa bránila v konaní pred všeobecnými súdmi, v sťažnosti namieta, že\n„myšlienková konštrukcia odôvodnenia rozsudkov všeobecných súdov“ nekorešponduje\ns právnym názorom ústavného súdu vysloveným v náleze sp. zn. III. ÚS 83/01 z 24. januára\n2002. Podľa jej názoru „prípadný negatívny zásah, ktorý v žalobe opisuje žalobkyňa a ktorý\nsúdy považovali bez ďalšieho za preukázaný, predsa nevyvolalo to, že o tom informovali\nmédia, v danom prípade tlačou, ale to, že na základe rozhodnutia orgánov činných\nv trestnom konaní voči žalobkyni bolo vedené trestné konanie, ktoré nakoniec skončilo\nuznaním viny a uložením primeraného trestu za spáchanie trestného činu porušovania\npovinnosti pri správe cudzieho majetku a za poškodenie\n\no celkovú hodnotu\n\nhnuteľného a nehnuteľného majetku v celkovej sume 16.323.669,- Sk. Iste nič na tom\nnemení ani následná amnestia prezidenta, na ktorú v prekvapujúcich súvislostiach vo\nsvojom rozsudku poukazuje odvolací súd. Podľa rozhodovacej súdnej praxe nemožno\n\n7\n\npriznať právo na ochranu osobnosti osobe, ktorá koná protispoločensky. Amnestia predsa\nnespôsobuje, že dané protispoločenské konanie spätne už protispoločenským nie je... Súdy\nrozhodli na základe nesprávneho právneho posúdenia veci... a odňali nám tak naše\nzákladné ústavné právo na slobodu prejavu a spravodlivý súdny proces... Súdy... nesprávne\nvyhodnotili právnu vec, keď ju neúplne a nedostatočne podriadili pred rozhodnutím tzv.\ntestu proporcionality, ktorý sa síce čiastočne pokúsil súd prvej inštancie vykonať, no prijal\nnesprávny právny záver. Možno uviesť, že odvolací súd až účelovo (zámerne zjednodušene\nvyvodzoval kľúčové závery na potvrdzujúce rozhodnutie... Všeobecné súdy priznali\nžalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2 000 EUR za situácie, kedy\npreukázateľne podľa obsahu spisu nedošlo zo strany žalobkyne k preukázaniu príčinnej\nsúvislosti medzi obsahom článku a existujúcou povesťou žalobkyne. Takýto prístup\nvšeobecných súdov v konaní a rozhodovaní vo veci ochrany osobnosti a o prípadnom\nzásahu do osobnostných práv nenesie znaky spravodlivého procesu, absentujú jasné, určité\na zrozumiteľné dôvody priznania nemajetkovej ujmy, teda rozsudok nesie znaky\narbitrárnosti... Odvolací súd zákonným spôsobom neodstránil nedostatky postupu súdu do\nokamihu vyhlásenia konečného rozhodnutia odvolacím súdom. Týmto postupom súdu došlo\nk znemožneniu, odňatiu a v neposlednom rade sťaženiu realizácie procesných práv strany\nsporu, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov právnom chránených\nv konaní, teda k odňatiu možnosti konať pred súdom zákonom stanoveným spôsobom.“.\nII.\n9. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\n\n8\n\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n10. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n11. V nadväznosti na uvedené ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní\ntejto právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n\n9\n\n12. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152\nods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c\nods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú\nväčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).\n13. Do obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npatrí aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul,\nže súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva\nna spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\n\n10\n\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v tomto konaní\nbude posúdiť, či v spore o ochranu osobnosti krajský súd napadnutým rozsudkom ústavne\nakceptovateľným\n\na udržateľným\n\nspôsobom\n\nrozhodol\n\no odvolaní\n\nsťažovateľky\n\nako vydavateľky denníkov košický denník Korzár a Zemplínsky denník a týždenníka\nRoľnícke noviny, ktorej slobodu prejavu a právo vyhľadávať a rozširovať informácie\ngarantuje čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým jej v súvislosti\ns uverejnením inkriminovaných článkov 30. januára 2002 a 31. januára 2002 uložil\npovinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zodpovednosti\nza neprípustný zásah do jej osobnostných práv garantovaných čl. 19 ústavy, v zmysle\nktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na\nochranu mena; každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života; každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\n15. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu pritom vyplýva, že podstatou\nrozhodovania o väčšine obdobných právnych sporov je hľadanie vyváženého vzťahu medzi\nústavou garantovaným právom na ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti\nna jednej strane a slobodou prejavu a základným právom na informácie na strane druhej.\nV tejto súvislosti ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát zdôraznil, že každý\nkonflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných\nslobodách) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09,\nPL. ÚS 22/06, m. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody\nsa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody\nnedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody\n(IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96).\n16. Aj podľa judikatúry ESĽP, ktorú ústavný súd konštantne zohľadňuje vo svojej\nrozhodovacej činnosti, sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov\n\n11\n\ndemokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie\njednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré\nsa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré\nurážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus,\nznášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“\n(Handyside v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. 12. 1976, § 49).\n17. V niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť. Limity vyjadrené\nčl. 26 ods. 4 ústavy explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide\no obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti\n(„opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia\nmôže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce\nzo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 ústavy\na konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré chránia súkromné\nosoby pred neoprávneným zásahom zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Takýmto\nzásahom môže byť aj zverejnenie nepravdivých a poškodzujúcich údajov o určitej osobe.\nTeória a súdna prax preto rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, u ktorých možno\nzisťovať\n\nich\n\npravdivosť,\n\na hodnotovými\n\nsúdmi.\n\nAvšak\n\nani\n\nexistencia\n\nzásahu\n\ndo osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu,\nak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti\nposudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti (III. ÚS 73/2015).\n18. Primeranosť zásahu do toho-ktorého základného práva alebo slobody v prípade\njeho kolízie s iným základným právom alebo slobodou skúma ústavný súd, podobne ako iné\neurópske ústavné súdy, vykonaním testu proporcionality. Ústavný súd konštatuje,\nže sťažovateľka ako vydavateľka denníkov košický denník Korzár a Zemplínsky denník\na týždenníka Roľnícke noviny si nedala ani tú námahu, aby mu inkriminované články, ktoré\nmajú preukazovať (ňou tvrdený) zásah krajského súdu do jej práva na slobodu informácií,\npredložila. Na druhej strane treba uviesť, že citáciu inkriminovaných článkov okresným\nsúdom v rámci zisťovania skutkového stavu veci (s. 3 až 4 jeho rozsudku) nespochybnila,\n\n12\n\npričom\n\nčlánky\n\ns takýmto\n\noznačením\n\n(titulkom)\n\nsú\n\ndosiaľ\n\nprístupné\n\nverejnosti\n\nprostredníctvom internetu.\n19. Ako bolo uvedené, test proporcionality v danom prípade vykonal už okresný súd\n(s. 9 až 11 jeho rozsudku) a ústavný súd mu v zásade nemá čo vytknúť, pretože sa rovnako\nnestotožňuje s tvrdením sťažovateľky, že „informácie skutkového charakteru boli\nuverejnené citáciou z unesenia o vznesení obvinenia“, resp. že použité výroky „len\nvyjadrujú stav podozrenia zo spáchania trestného činu“, avšak „neporušujú prezumpciu\nneviny“ navrhovateľky.\n20. Rovnako nič nemožno vytknúť ani krajskému súdu, ktorý pri rozhodovaní\no odvolaní sťažovateľky v súvislosti s inštitútom prezumpcie neviny poukázal na relevantnú\njudikatúru ústavného súdu a túto aj správne aplikoval (bod 7). V tejto súvislosti ústavný súd\ndopĺňa, že výpovedná hodnota inak pravdivého tvrdenia môže byť s ohľadom na kontext\nčlánku, v ktorom je uvedené, značne skreslená, resp. deformovaná (skreslenie môže byť\nspôsobené formou jeho podania alebo zasadením tvrdenia do takých súvislostí či okolností,\nktoré objektívne vyvolá dojem skresľujúci pravdu), a to až do takej miery, že zhodnotením\ninak pravdivého tvrdenia dospeje čitateľ k nepravde, ktorá môže zasiahnuť do práv iných\n(I. ÚS 408/2010). Vecná je taká kritika, ktorá vychádza z pravdivých východiskových\npodkladov a ktorá z nich zároveň logicky vyvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky.\nAk nie sú však tieto podklady pravdivé a ak je hodnotiaci úsudok difamujúci, potom\nnemožno kritiku považovať za primeranú.\n21. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že v dôsledku zamietnutia návrhu navrhovateľky\nna uverejnenie ospravedlnenia okresným súdom, ktoré odôvodnil uplynutím času a miestom\nterajšieho pobytu navrhovateľky, nebol žiaden právny dôvod na priznanie náhrady\nnemajetkovej ujmy ako „sekundárnej zložky náhrady“ navrhovateľke, ústavný súd uvádza,\nže informácia je pominuteľným majetkom a oneskorenie jej zverejnenia je spravidla spojené\nso stratou jej hodnoty a významu (PL. ÚS 5/03, IV. ÚS 448/2012). Verejnosť má právo\nna aktuálne informácie a zvlášť vtedy, ak sa týkajú otázok dôležitého verejného záujmu.\nPosúdenie otázky, či ide o vec verejného záujmu, môže totiž v niektorých prípadoch\n\n13\n\nzávisieť aj na plynutí času. Túto povahu môže určitá vec plynutím času získať alebo stratiť\n(m. m. IV. ÚS 492/2012). Preto nemožno nič namietať ani proti záveru krajského súdu, že\n„daná kauza spred 14 rokov už nerezonuje a ospravedlnenie v ňou žiadaných regionálnych\nperiodikách je neefektívne, a to aj so zreteľom na náklad Roľníckych novín“, ktoré sú\nceloštátnym periodikom (ako to podotkla sťažovateľka).\n22. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku krajského súdu (bod 7) dospel k názoru, že obsahuje dostatok\nskutkových a právnych záverov, vychádzajúcich a nadväzujúcich na prvostupňové konanie,\npričom nezistil, že by tieto závery krajského súdu boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,\nže sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na\nprijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých\nodôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na\npreukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu\nvšak nejde.\n23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa ústavný súd presvedčil, že krajský súd\nsa odvolacími námietkami sťažovateľky (bod 6) zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na\nkonštatovanie, že dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti\nústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\n\n14\n\nsúdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa\nspochybňovali závery napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré sú dostatočne\nodôvodnené a majú oporu v dokazovaní vykonanom okresným súdom.\n24. Ústavný súd preto dospel k záveru, že medzi namietaným porušením základného\npráva sťažovateľky na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a napadnutým rozsudkom krajského súdu neexistuje príčinná súvislosť,\nktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia porušenia uvedených práv po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. A keďže z napadnutého\nrozsudku krajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť\nk neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy ani práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd,\n\nústavný\n\nsúd\n\nz dôvodu\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť aj v tejto\nčasti.\n25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. novembra 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "informácie-vyhľadávanie a šírenie", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "občianske súdne konanie", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba0a2144-c37c-472d-9536-16bf49e89293", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.73.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 73/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.73.2015.1"}, {"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 448/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 448/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96"}, {"guid": "ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2010 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:cb5f109a-5e12-4c7a-a192-1f50dc83ddc9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 83/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/01 z 24. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-24", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb5f109a-5e12-4c7a-a192-1f50dc83ddc9"}, {"guid": "ussr:c4087131-7bb8-40f7-853b-49588a8fd510", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/01 z 4. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-04", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4087131-7bb8-40f7-853b-49588a8fd510"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:755cccaf-b736-4aeb-b453-c0959b8d7b62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/98 z 17. 11. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-11-17", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:824628d7-b062-47db-b7db-586a68bb28b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 z 27. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-27", "citacie_n": 271, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b75af53e-77f4-4d51-a5a2-261c9992f7bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.224.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 224/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 224/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.224.2021.1"}, {"guid": "cbd8764e-9ef5-429b-af92-c291085561ac:2c6979ab-8911-4e01-bf90-cbd728559048", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1", "spisova_znacka": "11Co/363/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/363/2018 z 17. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1"}, {"guid": "cbd8764e-9ef5-429b-af92-c291085561ac:4baf19ec-31b3-4492-b153-3672e0158481", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1", "spisova_znacka": "11Co/363/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/363/2018 z 17. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-03-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1"}, {"guid": "cbd8764e-9ef5-429b-af92-c291085561ac:e89940a0-5236-4d1d-8f3a-669745a196e5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1", "spisova_znacka": "11Co/363/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/363/2018 z 17. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1"}]}