{"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 66/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1/text", "citacie_n": 65, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 66/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, správcu\n\nkonkurznej podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti\n\n, zastúpeného\n\nJUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátska kancelária, Mlynárska 15, Košice, ktorou namieta\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6 Cdo 187/2014 z 22. novembra 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nspoločnosti\n\n, správcu konkurznej podstaty úpadcu obchodnej\n, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. apríla 2017 doručená sťažnosť\nkonkurznej podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n, správcu\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 6 Cdo 187/2014 z 22. novembra 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení žalovaného\núčastníkom konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedenom na Okresnom\nsúde Trebišov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 47/2003, kde žalobcom\nje Slovenská republika. Okresný súd v uvedenej veci rozhodol rozsudkom z 1. októbra\n2012, ktorým návrh žalobcu zamietol. Na základe žalobcovho odvolania rozhodoval\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozsudkom sp. zn. 5 Co 50/2013\nzo 16. januára 2014 potvrdil výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby. Najvyšší súd\nna základe podaného dovolania rozhodol napadnutým uznesením tak, že zrušil rozsudok\nsúdu prvej inštancie, ako aj rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti vyjadruje svoj nesúhlas s napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a tvrdí, že ním došlo k porušeniu jeho označených práv. Argumentuje tým,\nže najvyšší súd v rozpore s platným právom dovolanie prerokoval a rozhodol, hoci\npodľa jeho názoru bolo v okolnostiach posudzovanej veci neprípustné. Argumentuje aj tým,\nže bol porušený aj princíp rovnosti strán v jeho neprospech, a to s poukazom na osobu\nžalobcu, ktorým je Slovenská republika. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd neprípustne\nzasiahol do jeho označených práv aj tým, že posudzoval správnosť či nesprávnosť právneho\nposudzovania skutkového stavu a zaujal závery, ktorými prejudikoval vlastnícke právo\nžalobcu.\n4. Sťažovateľ na základe argumentácii uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil porušenie jeho označených práv napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu, aby napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na priznal mu náhradu trov konania.\n\n2\n\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n9. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namietal\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstata jeho\nargumentácie spočíva v arbitrárnom vyhodnotení podmienok prípustnosti dovolania,\nv porušení rovnosti účastníkov konania, ako aj v prekročení právomoci najvyššieho súdu\npri formulovaní záverov, ktorými mal prejudikovať výsledok ďalšieho konania v jeho veci.\n\n3\n\n10. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľova\nsťažnosť smeruje proti zrušujúcemu výroku napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\n11. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd poukazuje na to,\nže základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie\n„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,\nči napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\na rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,\nII. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03),\nobdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický\nc. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd\npre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle\nčl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n12. Predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie garantované v čl. 6\nods. 1 dohovoru) je také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou\nvšeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno\nnapraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku\n(účinnom do 30. júna 2016, m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06),\nresp. v Civilnom sporovom poriadku (účinnom od 1. júla 2016). Z uvedeného vyplýva,\nže ústavnou kompetenciou ústavného súdu nemôže byť zmena alebo náprava prípadného\nči už namietaného alebo skutočného pochybenia všeobecných súdov v dosiaľ neskončených\nkonaniach, ale je zásadne povolaný posúdiť, či konanie ako celok a jeho výsledok\npo právoplatnom skončení veci obstoja z komplexného hľadiska v ústavnoprávnej rovine.\nKaždý iný postup by neprípustne rozširoval jeho kompetencie a vo svojich dôsledkoch\nz neho robil ďalšiu súdnu inštanciu, ktorá by bola mimoriadna okrem iného aj tým,\nže by mohla zasahovať do dosiaľ prebiehajúcich konaní (obdobne IV. ÚS 233/2011).\n\n4\n\n13. Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nz tejto zásady a vstúpil do rozhodnutí odvolacieho či dovolacieho súdu, ktorými boli\nzrušené rozhodnutia prvoinštančných či odvolacích súdov, urobil tak preto, že išlo\no prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej bolo v konaní\no sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá časť konania\nalebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie\ntakejto výnimky však navyše bola skutočnosť, že v konkrétnom prípade muselo ísť\no rozhodnutie spôsobilé výrazne a už nezvratným (nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť\ndo ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv\nalebo slobôd sťažovateľa, a zároveň námietka ich porušenia sa musela vzťahovať výlučne\nna dané štádium konania a nemohla byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne\nsa tento negatívny dôsledok musel vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné\nkorigovať v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\nRovnako mohlo ísť o prípad, ak procesným rozhodnutím všeobecného súdu došlo\nk porušeniu ústavnoprocesných práv účastníkov konania (III. ÚS 46/2013).\n14. Úlohou ústavného súdu tak bolo v prvom rade posúdenie danej veci z hľadiska\nsplnenia podmienok ústavného prieskumu napadnutého rozhodnutia.\n15. Osobitosťou prerokúvanej veci je skutočnosť, že jej predmetom je zrušujúce\n(procesné, pozn.) rozhodnutie najvyššieho súdu, čo znamená, že konanie na všeobecných\nsúdoch ďalej pokračuje. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa môže domáhať ochrany svojich\npráv v konaní pred okresným súdom, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie,\nje ústavná sťažnosť v tejto fáze konania predčasná, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom\nna princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy, vylučuje právomoc ústavného súdu\nmeritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných\npráv. Už len z tohto dôvodu bolo možné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť.\n16. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou. Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\n\n5\n\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (obdobne napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nIII. ÚS 222/2012).\n17. V posudzovanej veci však na takýto zásah niet dôvodu. Po oboznámení sa\ns odôvodnením napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dospel ústavný súd k záveru,\nže z hľadiska ústavnoprávnej konformity je udržateľné a akceptovateľné.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\n20. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97). Uvedené rovnako platí\naj pre čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.\n21. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Najvyšší\nsúd v relevantnej časti odôvodnenia svojho napadnutého uznesenia uviedol:\n\n6\n\n«Existenciu vád konania uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. dovolateľka tvrdila,\na to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. Dovolací súd preto v prvom rade venoval\npozornosť skúmaniu existencie či neexistencie tejto vady, pričom zistil, že konanie\npred odvolacím i prvoinštančným súdom je postihnuté vadou vyplývajúcou z § 237 ods. 1\npísm. f) O. s. p., t. j. odňatím možnosti žalobkyne konať pred súdom, zakladajúcou nielen\nprípustnosť, ale zároveň bez ďalšieho aj dôvodnosť podaného dovolania.\n18. K naplneniu tejto vady došlo zjavne nedostatočným a rozporným odôvodnením\nrozsudku odvolacieho súdu v podstatných otázkach, od ktorých záviselo správne\nrozhodnutie veci. V dôsledku toho je rozsudok odvolacieho súdu ako celok nespresvedčivý\na už len táto skutočnosť je sama osebe dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie\nkonanie. Tento záver je súladný so stanoviskom Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, publikovaného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016\npod č. 2. v zmysle ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie\n\nrozhodnutia\n\nneobsahuje\n\nzásadné\n\nvysvetlenie\n\ndôvodov\n\npodstatných\n\npre rozhodnutie súdu, môže byť skutočnosťou, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Za nedostatok zásadného\nvysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú\nabsenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá\nopodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia,\npriečiacu sa pravidlám logického uvažovania.\n19. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je až po stranu 13 jeho písomného\nvyhotovenia len opisom toho, ako vo veci rozhodol prvoinštančný súd a čo bolo obsahom\npodaného odvolania a vyjadrenia k nemu, zatiaľ čo samotné dôvody, pre ktoré odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, sú obsahom posledných dvoch odsekov na strane 13\na obsahom strany 14 odvolacieho rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu\nvyplýva, že hlavným dôvodom, pre ktorý tento súd žalobu zamietol, bol záver, že žalobkyňa\nnenadobudla sporné nehnuteľnosti podľa zákona č. 142/1947 Zb. ich prevzatím na základe\nzápisnice zo 4. februára 1949, pretože v pozemkovej knihe nebol vložený vklad vlastníckeho\npráva pre československý štát. Hoci odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatoval,\nže prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil\n\n7\n\na že sa s odôvodnením jeho rozsudku v podstatnej časti stotožňuje, v ďalšej časti\nodôvodnenia (str. 14 druhý odsek) uviedol, že záver súdu prvej inštancie o tom, že nikdy\nnebol vložený vklad vlastníckeho práva pre čsl. štát, nebol správny. Tým založil vnútornú\nrozpornosť odôvodnenia svojho rozsudku majúcu za následok jeho nepresvedčivosť. Tento\nnedostatok v odôvodnení bol znásobený tým, že odvolací súd uvedené konštatovanie nijako\nbližšie nevysvetlil. Presvedčivosť odôvodnenia rozsudku totiž znamená, že premisy zvolené\nv rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd na základe týchto premís dospel,\nsú pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé.\n20. Nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu bola daná aj jeho\nlogicky a vnútorné rozpornými a až nezrozumiteľnými hypotetickými úvahami, že ak sa štát\nstal vlastníkom nehnuteľností už v roku 1941, tak z povahy veci k nim nemohol nadobudnúť\nvlastníctvo na základe zákona č. 142/1947 Zb., no ak sa štát nestal vlastníkom v roku 1941,\ntak sa ním nestal ani 4. februára 1949 podľa zákona č. 142/1947 Zb., lebo nenastalo\noprávnené prevzatie zabranej pôdy, keďže pôvodnému vlastníkovi nebola daná výpoveď\nz hospodárenia podľa záborového a náhradového zákona, a napokon, že ak by sa štát aj\nstal vlastníkom nehnuteľností 4. februára 1949, tak na základe uznesenia Okresného súdu\nv Sečovciach zo 16. januára 1950 čís. NcI 163//49 vlastníctvo od 1. januára 1951\n(účinnosťou zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka) stratil. Úvaha, že ak sa štát\nstal vlastníkom nehnuteľností už v roku 1941, tak z povahy veci k nim nemohol nadobudnúť\nvlastníctvo na základe zákona č. 142/1947 Zb., odporovala pravidlám logického\nuvažovania, a to z toho dôvodu, že podľa týchto pravidiel len tá skutočnosť, že štát sa stal\nvlastníkom v roku 1941 (ak by tomu naozaj bolo), neumožňovala bez ďalšieho úsudok,\nže sa vlastníkom nemohol stať v roku 1949 na základe zákona č. 142/1947 Zb. Od roku\n1941 do roku 1949 mohlo totiž dôjsť k zmene v subjekte vlastníckeho práva. Úvaha, že štát\nsa vlastníkom nestal ani 4. februára 1949 podľa zákona č. 142/1947 Zb., lebo nenastalo\noprávnené prevzatie zabranej pôdy, keďže pôvodnému vlastníkovi nebola daná výpoveď\nz hospodárenia, bola postihnutá rozpornosťou, keď odvolací súd sa na jednej strane\nstotožnil so skutkovými závermi prvoinštančného súdu, resp. ich považoval za správne,\na teda sa stotožnil aj so skutkovým zistením, že nehnuteľnosti boli v užívaní štátnej lesnej\norganizácie od roku 1941 až do vydania notárskeho osvedčenia v roku 1995 (t. j., že na nich\npôvodný vlastník nehospodáril), no na druhej strane argumentoval nedostatkom výpovede\n\n8\n\nz hospodárenia pôvodnému vlastníkovi. Ďalší záver odvolacieho súdu, ktorým uzneseniu\nOkresného súdu v Sečovciach zo 16. januára 1950 čís. NcI 163/49, vydaného v reštitučnej\nveci podľa zákona č. 128/1946 Zb. o neplatnosti niektorých majetkoprávnych úkonov z doby\nneslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku vznikajúcich\n(ďalej aj „zákon č. 128/1946 Zb.“), pripísal účinky konštitutívneho rozhodnutia,\nt. j. nadobúdacieho titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva so zánikom vlastníctva\ndoterajšieho subjektu, je pre nedostatok ďalšieho vysvetlenia (najmä vysvetlenia z pohľadu\ncieľa sledovaného týmto rozhodnutím, vydaným v nesporovom konaní, daného účelom\noznačeného zákona) prakticky až nezrozumiteľný.\n21. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu a i rozsudku súdu\nprvej inštancie je ďalej daný aj tým, že oba súdy sa nevysporíadali so závažnými\nskutočnosťami tvrdenými žalobkyňou už v žalobe a opakovane aj v priebehu celého\nďalšieho konania, ktoré žalobkyňa označovala za podstatné pre rozhodnutie veci, a\nnezaujali k nim jasné stanovisko. Išlo o skutočnosti týkajúce sa nemožnosti nadobudnutia\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam právnou predchodkyňou úpadcu a následne aj\nsamotným úpadcom. Dovolací súd sa vzhľadom na okolnosti danej veci nestotožňuje s\nformalistickým postojom prvoinštančného súdu (osvojeného si aj odvolacím súdom), ktorý\nnezaoberanie sa týmito závažnými skutočnosťami odôvodnil tým, že v konaní nešlo o\nnegatórnu žalobu (žalobu o určenie, že žalovaný, resp. úpadca, nie je vlastníkom\nnehnuteľností). Základným poslaním súdov je poskytovať ochranu právam. Toto poslanie je\nvyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 až 50 Ústavy\nSlovenskej republiky, ďalej z ustanovenia § 1 O. s. p., v zmysle ktorého účelom občianskeho\nsúdneho konania je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov\núčastníkov, a aktuálne aj z čl. 2 C. s. p., podľa ktorého ochrana ohrozených alebo\nporušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá. Súdy by rezignovali\nna svoje poslanie, ak by z formálnych dôvodov nezaujali stanovisko k závažným\nokolnostiam vyplývajúcim z vykonaných dôkazov a tým by fakticky poskytli ochranu\nzjavnému neprávu. Obrazne povedané, súd sa nemôže tváriť, že „nevidí, nepočuje...“\n„Mlčanie“ súdu môže totiž v konkrétnej situácii znamenať poskytnutie ochrany\nprotiprávnemu stavu. O taký prípad ide aj v prejednávanej veci. Za situácie, keď žalobkyňa,\npovažujúc sa oprávnene (vzhľadom na zistené fakty) za vlastníčku, prišla o celé desaťročia\n\n9\n\ntrvajúcu držbu lesných pozemkov značného rozsahu na základe zápisu vlastníckeho práva\nprávnej predchodkyne úpadcu do katastra nehnuteľností, vychádzajúceho z osvedčenia o\nvydržaní založeného na zjavnej nepravde, teda na protiprávnosti, pri ktorej platí zásada „ex\niniuria ius non oritur“ („z bezprávia sa právo nerodí“), bolo povinnosťou súdov zaujať k\ntejto skutočnosti jasné stanovisko. Inak odôvodnenie ich rozhodnutí nemôže byť považované\nza spravodlivé.\n22. Okrem toho možno spochybniť pre predčasnosť aj záver súdov o tom, že v konaní\nnešlo o negatórnu, resp. aj o negatórnu žalobu. Pokiaľ sa žalobkyňa opakovane dovolávala\nskutočností, z ktorých vyvodzovala, že úpadca vlastníkom nie je, a práve tieto považovala\nvo veci za podstatné, bolo povinnosťou súdov vyzvať ju, aby objasnila, či predmetom\nkonania má byť okrem pozitívneho určenia aj negatívne určenie, t. j. určenie neexistencie\nvlastníckeho práva úpadcu. So zreteľom na straty držby a na prebiehajúce konanie\no vylúčenie veci z podstaty i na takomto určení by bol daný naliehavý právny záujem\nžalobkyne.\n23. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu\nprvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a 2\nC. s. p.).\n24. Za účelom efektivity ďalšieho konania považuje dovolací súd za potrebné uviesť,\nže pokiaľ orgány štátu oprávnené na vykonanie revízie prvej pozemkovej reformy\npodľa zákona č. 142/1947 Zb., nepochybne poznajúc zákon č. 128/1946 Zb. a dôsledky\ni nároky z neho vyplývajúce, fakticky akceptovali vlastnícke právo vlastníkov zapísaných\nv pozemnoknižných vložkách č.\n\na\n\npozemkovej knihy pre kat. úz.\n\n(najmä\n\nak nebol vykonaný výmaz ich vlastníckeho práva podľa neplatných právnych predpisov\nvydaných v dobe neslobody) a pristúpili k revízii ich pozemkového majetku skôr,\nako uplynula lehota na uplatnenie ich reštitučného nároku, resp. ako bolo o tomto nároku\nrozhodnuté, nemôže táto okolnosť spochybniť výsledky revízie vykonanej podľa vtedy\nplatného zákona č. 142/1947 Zb., a teda prechod vlastníckeho práva na štát dňom prevzatia\nnehnuteľností v zmysle § 6 tohto právneho predpisu, ku ktorému podľa výsledkov\nvykonaného dokazovania v preskúmavanej veci došlo 4. februára 1949. Vlastníci tohto\nmajetku podliehajúceho revízii totiž podľa neplatných predpisov vydaných v čase neslobody\no vlastníctvo neprišli, a teda boli v čase revízie jeho vlastníkmi. Rozhodnutie o reštitučnom\n\n10\n\nnároku vydané podľa zákona č. 128/1946 Zb. nebolo spôsobilé nijako ovplyvniť, resp.\nnegovať, nadobudnutie vlastníckeho práva štátu revíziou podľa zákona č. 142/1947 Zb.\n25. Nosnou myšlienkou zákona č. 128/1946 Zb. o neplatnosti niektorých\nmajetkoprávnych úkonov z doby neslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a z iných\nzásahov do majetku vznikajúcich bola zásada, že bezprávie sa nesmie vyplácať tomu, kto ho\npácha, ak má byť zachovaná viera širokých ľudových más v právny poriadok a v jeho\nspravodlivosť, ako aj snaha umožniť dôkaz, že v usporiadanom štáte je nemysliteľné, aby\nktokoľvek mal zisk z toho, že spáchal bezprávie, alebo sa k jeho páchaniu akokoľvek pripojil\n(por. Dr. Viktor Knapp a Dr. Tomáš Berman, Vrácení majetku pozbytého za okupace\n(restituční zákon). Vydalo právnické nakladateľstvo V. Linhart, Praha, 1946, predhovor\nnapísaný Dr. Radimom N. Foustkom, str. 5).\n26. Tento zákon v § 1 vyslovil neplatnosť akýchkoľvek majetkových prevodov\na akýchkoľvek majetkoprávnych úkonov dotýkajúcich sa majetku, pokiaľ k nim došlo v dobe\nneslobody (t. j. od 3. septembra 1938 do 4. mája 1945) pod tlakom okupácie alebo\nnárodnej, rasovej alebo politickej perzekúcie, okrem výnimky v ňom ustanovenej.\nV § 2 stanovil, že rovnaké nároky ako z majetkových prevodov neplatných podľa § 1\nvznikajú aj z majetkových prechodov vykonaných po 29. septembri 1938 právnym\npredpisom neplatným v zmysle § 15 tohto zákona alebo úradným výrokom na základe\ntakého predpisu alebo aj iným zásahom do majetku vykonaným takým predpisom alebo\nna jeho základe. V § 15 označil za neplatné právne predpisy, ktoré v rozpore\ns československou ústavou a zákonmi ju meniacimi a doplňujúcimi previedli alebo umožnili\nzásahy do majetku Československej republiky a osôb vydaných národnej, rasovej alebo\npolitickej perzekúcii. Medzi takéto predpisy nesporne patrili aj predpisy odnímajúce\nmajetok osobám židovského vyznania alebo zasahujúce do neho iným spôsobom\n(napr. vládne nariadenie č. 147/1939 Sl. z. alebo nariadenie č. 198/1941 Sl. z.). Zároveň\nzaložil nárok oprávnených (poškodených) na vrátenie veci (práva) alebo na navrátenie\ndo predošlého stavu s tým, že tento je potrebné uplatniť v trojročnej (svojou povahou\nprekluzívnej) lehote plynúcej od účinnosti zákona, t. j. od 17. júna 1946, pričom pre konanie\no tomto nároku platia ustanovenia mimosporového súdneho konania. Vrátenie veci alebo\nnavrátenie do predošlého stavu spočívalo buď v odstránení neplatného právneho úkonu\na v odstránení jeho následkov, ak tieto nastali (v prípadoch podľa § 1 tohto zákona), alebo\n\n11\n\nv odstránení iba následkov, keď právny dôvod bol už odprataný inak, alebo tam,\nkde poškodenie nastalo priamo zo zákona nulitnou právnou normou (v prípadoch podľa § 2\ntohto zákona). Dispozícia s vecou (právom) bola v zmysle §§ 1 a 2 už od začiatku neplatná,\ntakže oprávnený nestratil vlastnícke právo. Pod vrátením veci (práva) bolo preto treba\nrozumieť uvedenie oprávneného do toho stavu, v ktorom by bol, keby k úkonom, prevodom\na prechodom neplatným podľa §§ 1 a 2, nebolo došlo, t. j. uvedenie do držby veci (práva)\nv takom rozsahu, v akom ju oprávnený mal pred uvedenými neplatnými úkonmi, prechodmi\nalebo prevodmi. Všade tam, kde povaha prípadu vylučovala vrátenie veci (práva), smeroval\nnárok na navrátenie do predošlého stavu, ktoré spočívalo v deklarovaní (konštatovaní)\nneplatnosti patričného úkonu a uvedenie oprávneného do pôvodného taktického stavu,\nkeďže uvedenie do pôvodného právneho stavu sa stalo reštitučným zákonom\n(por. JUDr. Alexander Križan a JUDr. Karol Rebro, Vrátenie majetku národne, rasove\na politicky prenasledovaným, Zákon č. 128/1946 Sb., Vydala právnická jednota Bratislava,\n1946, str. 114, 115 a 120). Prejednanie reštitučného nároku, vykonávané v mimosporovom\nkonaní, ak nárok bol uplatnený oprávnenou osobou v trojročnej lehote, plynúcej od 17. júna\n1946 do 17. júna 1949, sa obmedzovalo na zistenie, či sú splnené podmienky zákona\nč. 128/1946 Zb., teda na úradné zistenie neplatnosti majetkového prevodu alebo prechodu\nalebo iného zásahu do majetku v čase neslobody. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie súdu\no reštitučnom nároku, vydané podľa zákona č. 128/1946 Zb., nemalo a ani nemohlo mať\núčinky nadobúdacieho titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto rozhodnutím,\ns následkom súčasného zániku vlastníckeho práva doterajšieho vlastníka. V nijakom\nprípade mu nemožno prisudzovať konštitutívne účinky, t. j. účinky prechodu vlastníckeho\npráva na nového nadobúdateľa úradným výrokom, ako jedného zo spôsobov nadobúdania\nvlastníctva, upraveného v ustanovení § 114 neskôr prijatého zákona č. 141/1950 Zb.\nObčianskeho zákonníka. Nemohlo preto negovať, či zmeniť právne pomery, ktoré vznikli\nv dôsledku aplikácie platných právnych predpisov, vydaných po prijatí zákona č. 128/1946\nZb., teda ani tých, ktoré vznikli realizáciou zákona o revízii prvej pozemkovej reformy.»\n22. Podľa názoru ústavného súdu argumentácia najvyššieho súdu týkajúca\nsa prípustnosti dovolania v označenom konaní je ústavne udržateľná. Vychádzajúc\nz odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (citovaných bodov 18 až 21\n\n12\n\nnapadnutého uznesenia, pozn.) ústavný súd konštatuje, že úvahy najvyššieho súdu o tom,\nže odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu je protirečivé a nedostatočné v takej\nmiere, že nedáva zrozumiteľné a logické odpovede na zásadné otázky dôležité pre právne\nposúdenie zisteného skutkového stavu, sú v okolnostiach posudzovanej veci legitímne\na riadne\n\nodôvodnené\n\nvadu podľa § 237\n\na aj\n\npísm.\n\nf)\n\npodľa\n\nnázoru\n\nObčianskeho\n\nústavného\nsúdneho\n\nsúdu\n\nzakladajú\n\nnamietanú\n\nporiadku\n\nv zmysle\n\nstanoviska\n\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikovaného v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\nč. 1/2016. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd považuje námietku sťažovateľa, že neboli\nsplnené podmienky prípustnosti dovolania, a preto je napadnuté uznesenie arbitrárne,\nza nedôvodnú a nespôsobilú založiť porušenie jeho označených práv.\n23. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie princípu rovnosti účastníkov konania\nargumentujúc tým, že žalobcom v jeho veci bola Slovenská republika, ústavný súd\nkonštatuje, že argumentácia sťažovateľa smerovala k porušeniu čl. 47 ods. 3 ústavy, ktorý\nvšak do petitu svojej sťažnosti nezahrnul, preto túto argumentáciu ústavný súd mohol\npovažovať len za súčasť argumentácie v prospech namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Navyše, ústavný súd považuje túto námietku\nza nedostatočne odôvodnenú, a preto zároveň aj nedôvodnú, pretože ak by mala platiť\nkonštrukcia tvrdená sťažovateľom, tak by v každom spore, ktorého jednou stranou\nje Slovenská republika, by bez ďalšieho dochádzalo k porušeniu rovnosti účastníkov\nkonania, čo je neprijateľné.\n24. Ďalšou námietkou sťažovateľa bolo, že najvyšší súd posudzoval správnosť\nči nesprávnosť právneho posudzovania skutkového stavu, čím mal prejudikovať ďalší\nvýsledok konania. Inými slovami, najvyšší súd vyslovil podľa názoru sťažovateľa\nneprípustné závery, ktorými budú nižšie súdy v ďalšom konaní viazané, čím mali byť\nporušené jeho označené práva.\n25. Ústavný súd v súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľa uvádza, že vzhľadom\nna tvrdenú a zistenú vadu konania najvyšším súdom, teda arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť\n\n13\n\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj vnútornú rozpornosť právnych záverov tam\nuvedených pre prijatie záveru o existencie namietanej vady ju bolo potrebné náležite\nodôvodniť. Preto najvyšší súd nepochybil, ak uviedol dôvody a argumenty, prečo právne\nzávery okresného súdu a krajského súdu neobstoja. Naopak, ak by najvyšší súd neobjasnil,\nprečo prijaté právne závery považoval za neobhájiteľné a vnútorne rozporné, sám by založil\narbitrárnosť svojho rozhodnutia o dovolaní. Ústavný súd vychádzajúc z citovaného\nodôvodnenia napadnutého uznesenia pre doplnenie dodáva, že najvyšší súd nevykonával\nžiadne dokazovanie vo veci a ani neprehodnocoval skutkové závery zistené nižšími súdmi,\nlen poukázal na nedostatočnosť a nelogickosť právnych záverov krajského súdu,\nako aj okresného súdu v súvislosti s už zisteným skutkovým stavom.\n26. Sťažovateľ ďalej tiež namietal, že najvyšší súd hmotnoprávne vec posudzoval,\nčím išiel nad rámec vymedzeného dovolacieho prieskumu. Ako už bolo uvedené, práve\narbitrárnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj súdu prvého stupňa vyvolala\npotrebu zaujať stanovisko k prijatému rozporuplnému právnemu posúdeniu veci, ktoré\nzahŕňalo aj hmotnoprávne posúdenie. Aj v zmysle judikatúry najvyššieho súdu je takéto\nposúdenie prípustné, keďže dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným\nna nápravu len výslovne uvedených procesných [§ 241 ods. 2 písm. a) a b) Občianskeho\nsúdneho poriadku] a hmotnoprávnych [§ 241 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho\nporiadku] vád (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 115/2012 z 1. augusta 2012).\nKeďže žalobca počas celého konania namietal a uvádzal skutočnosti týkajúce sa nemožnosti\nnadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam právnou predchodkyňou úpadcu\na následne aj úpadcom (sťažovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu, pozn.), v čom\nsťažovateľ videl okrem iného aj nesprávne právne posúdenie veci, pričom táto otázka bola\npodstatná pre posúdenie veci, je len prirodzené, ak najvyšší súd uplatniac svoju právomoc\na zároveň plniac svoju funkciu najvyššej súdnej autority v nadväznosti na princíp uvedený\nv čl. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého, každý má právo legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade\ns ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej\nrozhodovacej praxe niet, každý má právo legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý\nspravodlivo, zaujal stanovisko k predmetnej veci aj z hľadiska hmotného práva. Ústavný\n\n14\n\nsúd len poznamenáva, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu bolo vydané\nuž za účinnosti Civilného sporového poriadku.\n27. Nad rámec uvedeného ústavný súd k veci samotnej dodáva, že podľa čl. 20 ods. 1\nústavy majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.\n28. Okolnosť, že sťažovateľ má na celú vec odlišný názor a s napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu nesúhlasí, ešte sama osebe nemôže spôsobiť porušenie jeho označených\npráv.\n29. Ústavný súd tak konštatuje, že nezistil relevantnú spojitosť medzi namietaným\nporušením označených práv na súdnu ochranu a spravodlivé konanie na jednej strane\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd zrušil rozsudky\nodvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie. Na základe uvedeného sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nV nadväznosti na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd už o ďalších\npožiadavkách sťažovateľa nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "vlastníctvo-štátu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "nehnuteľnosť", "dovolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:af92f4a1-26e2-4e77-8de1-dedfd6455764", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 222/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 222/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af92f4a1-26e2-4e77-8de1-dedfd6455764"}, {"guid": "ussr:78cc7d71-3865-4123-ab6d-6c74e616e956", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78cc7d71-3865-4123-ab6d-6c74e616e956"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "9e99105d-1b86-4e3a-bdb4-e9abfffca1c5:1d380949-e1f3-4cec-b2d3-ff4a94d39f85", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8206201535.10", "spisova_znacka": "5Co/50/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/50/2013 z 26. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8206201535.10"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8b8c9404-3afb-42bb-8ae5-d0b8a1f5a9d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.540.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 540/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 540/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.540.2024.1"}, {"guid": "ussr:e2db69c0-61a3-4329-8713-2544f4036188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.65.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 65/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 65/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.65.2023.2"}, {"guid": "ussr:bca44da4-ff39-4e61-b0a2-af68d3003c6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.251.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 251/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 251/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.251.2022.2"}, {"guid": "ussr:73103c8d-7c1f-403c-9bbd-5ca6e71efa0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.357.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2021 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.357.2021.1"}, {"guid": "ussr:c12bed39-7849-42ee-a43e-13f9e9922052", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.124.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.124.2022.2"}, {"guid": "ussr:77bb05bf-1abe-4a2f-8696-01a77e0a4ba5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.642.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 642/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 642/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.642.2021.1"}, {"guid": "ussr:b0558cde-8573-4f11-bfc1-0adcf4e7b4cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.584.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 584/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 584/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.584.2021.1"}, {"guid": "ussr:7e38656d-0387-4552-80eb-40c00aed2b51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.567.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 567/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 567/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.567.2021.1"}, {"guid": "ussr:78e45b69-d3dc-440d-9e3d-4df99f9326c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.536.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 536/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 536/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.536.2021.1"}, {"guid": "ussr:18fd6a3a-aaf4-41bf-bced-ae35598beb16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.289.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.289.2021.1"}, {"guid": "ussr:de5b1867-f300-4b37-8abb-fc9bb7ae5005", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.220.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.220.2021.1"}, {"guid": "ussr:31490ef7-6196-43b7-87a1-5b68d278d114", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.104.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 104/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 104/2021 z 10. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.104.2021.1"}, {"guid": "ussr:2ed5130f-05e9-4688-924a-3a9456d47ca9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.85.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 85/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 85/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.85.2021.1"}, {"guid": "ussr:c6ffbb76-4d11-4ed4-8c61-a9c6755e9c3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.84.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.84.2021.1"}, {"guid": "ussr:ac405696-b168-468c-b8b9-e7848047b9e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.138.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 138/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2021 z 16. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.138.2021.1"}, {"guid": "ussr:6093f662-426f-4e12-82ff-64f63ff87467", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 28/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2021.1"}, {"guid": "ussr:7a68c10e-50c6-4ff5-9544-b92bd50e3c4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.574.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 574/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 574/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.574.2020.1"}, {"guid": "ussr:b70a1f4e-7003-4384-94bf-5c2cd90f7517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.562.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 562/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 562/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.562.2020.1"}, {"guid": "ussr:96455b42-88a2-4117-9506-0cf4157f31f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.561.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 561/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 561/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.561.2020.1"}, {"guid": "ussr:85dc75d9-15f2-4555-9b35-6d51ca0f7cce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.526.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 526/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 526/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.526.2020.1"}, {"guid": "ussr:add47142-a95f-4dc6-821e-fa1c13dee237", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.529.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 529/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 529/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.529.2020.1"}, {"guid": "ussr:91cf8972-3c08-4031-ba5d-6aba4159d14d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.636.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 636/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 636/2018 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.636.2018.1"}, {"guid": "ussr:306f9898-0f9f-4194-bec2-5b83cbe14b44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.538.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.538.2020.1"}, {"guid": "ussr:d7f42fb7-a1ee-4ffa-a0f2-bf4d59ef4990", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 503/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 503/2020 z 3. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1"}, {"guid": "ussr:031c493a-525b-46a2-8f4a-aa47f686d72a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.449.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 449/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 449/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.449.2020.1"}, {"guid": "ussr:e19485cd-d7e4-4a8c-bf5d-b45e17737b3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.448.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 448/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 448/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.448.2020.1"}, {"guid": "ussr:ec4b26a2-4d95-4d9e-8cc6-fc1d0e581d5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.234.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.234.2020.2"}, {"guid": "ussr:65082630-daf6-4d18-9de8-ed0ece34c571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.367.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 367/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 367/2020 z 28. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.367.2020.1"}, {"guid": "ussr:d7b97737-67a6-49b4-a432-d6e346bb4a9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.311.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.311.2020.1"}, {"guid": "ussr:a63c948c-d19d-41eb-8607-a6d571c34e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.295.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.295.2020.1"}]}