{"guid": "ussr:4444fd9a-3648-4660-92dd-73b1150a1bbc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.651.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 651/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 651/2016 z 28. 11. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 651/2016, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.651.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-11-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-43", "nazov": "čl. 43 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-43", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 43", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 43", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 43", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 43", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 43", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 43", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-43", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4444fd9a-3648-4660-92dd-73b1150a1bbc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.651.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.651.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.651.2016.1/text", "citacie_n": 29, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 651/2016-90\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta,\nzo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 28. novembra\n2017 o sťažnosti spoločnosti MAFRA Slovakia, a. s., Nobelova 34, Bratislava, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ Mgr. Robert Ondrášik, pre namietané porušenie jej základných práv\nvlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, na výsledky tvorivej duševnej\nčinnosti podľa čl. 43 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na pokojné užívanie majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 Co 51/2010 z 27. septembra 2011\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, takto\nrozhodol:\n1. Základné práva spoločnosti MAFRA Slovakia, a. s., Bratislava, vlastniť majetok\npodľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, na výsledky tvorivej duševnej činnosti podľa\nčl. 43 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 Co 51/2010 z 27. septembra 2011\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 Co 51/2010 z 27. septembra\n2011 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý spoločnosti MAFRA Slovakia, a. s.,\nBratislava,\n\nuhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\nv sume\n\n284,08\n\n€\n\n(slovom\n\ndvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jej právneho zástupcu advokátskej\nkancelárii agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti spoločnosti MAFRA Slovakia, a. s., Bratislava,\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2014\ndoručená sťažnosť spoločnosti MAFRA Slovakia, a. s., Nobelova 34, Bratislava (ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv vlastniť majetok podľa\nčl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na výsledky tvorivej duševnej\nčinnosti podľa čl. 43 ústavy a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práv\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) a práva na ochranu duševného vlastníctva podľa čl. 17 Charty\nzákladných práv Európskej únie rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 11 Co 51/2010 z 27. septembra 2011 (ďalej len „namietaný\nrozsudok“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 294/2012 z 23. januára 2014\n(ďalej len „namietané uznesenie“).\n2\n\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 651/2016-54 zo 4. októbra 2016 prijal\nsťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základných\npráv vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, na výsledky tvorivej duševnej činnosti podľa\nčl. 43 ústavy a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu namietaným rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu. Vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní\npred všeobecnými súdmi domáhala, aby bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa\nvyhotovovania rozmnožením textov, ktoré zverejnila alebo zverejní v denníku Hospodárske\nnoviny alebo v internetovom denníku zverejňovanom na stránkach <www.hnonline.sk>,\nuloženia povinnosti zničiť všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny textov vrátane\nrozmnoženín poskytnutých odporcom tretím osobám a zaplatenia náhrady škody.\nSťažovateľka v uplatnenom návrhu poukázala na to, že odporca v rámci svojho podnikania\ndoslovne prepisuje a rozmnožuje obsah článkov uverejnený v jej denníku, resp.\nv internetovom denníku a ten ďalej sprostredkúva tretím osobám za úplatu, a to bez jej\nsúhlasu. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k.\n28 C 103/2008-405 z 15. apríla 2010 návrh sťažovateľky zamietol. Proti rozsudku\nokresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol namietaným\nrozsudkom, ktorým\n\nprvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Rozsudok\n\nodvolacieho súdu napadla sťažovateľka dovolaním, ktoré bolo namietaným uznesením\nnajvyššieho súdu odmietnuté.\n4. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy argumentuje, že porušenie\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí v nedostatočnom odôvodnení\nrozhodnutia prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu, ktoré sa podľa jej názoru\nnevysporiadali presvedčivým spôsobom s nevykonaním ňou navrhovaných dôkazov.\nSťažovateľka uvádza, že konajúcemu súdu navrhla vykonať relevantný listinný dôkaz, a to\nvýpis článkov, ktoré odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti (tzv. monitoring médií)\n3\n\nposkytoval svojim klientom v špecifikovanom období. Súčasne žiadala, aby bola povinnosť\nv uvedenom zmysle odporcovi uložená postupom podľa ustanovení § 129 ods. 2 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“),\nkeďže z podstaty vecí vyplýva, že odporca ako jediný mal takýto listinný dôkaz k dispozícii.\nÚvahy, ktorými okresný súd zdôvodnil nevykonanie označeného, podľa sťažovateľky\nrozhodujúceho dôkazu, považuje sťažovateľka za nesprávne, navyše prezentované\nnepresvedčivým\n\nspôsobom.\n\nV súvislosti\n\ns námietkou\n\nnedostatočného\n\nodôvodnenia\n\nodmietnutia navrhovaného dôkazu poukazuje aj na to, že v prebiehajúcom konaní predložila\nna podporu svojich tvrdení expertné posudky, ktorých objektívnosť bola odporcom\nspochybnená a z tohto dôvodu navrhla vykonať kontrolný znalecký posudok k zásadnej\notázke sporu. Podľa sťažovateľky išlo o zodpovedanie otázky, či bol v prípade\nposudzovaných novinových článkov naplnený prvok tvorivosti ako jeden z pojmových\nznakov autorského diela. Sťažovateľka konštatuje, že odôvodniť nevykonanie tohto\nnavrhovaného dôkazu konajúce súdy „úplne opomenuli“ a rovnako sa nevysporiadali\nso závermi ňou predložených expertných posudkov.\n5. V nadväznosti na argumentáciu o nevykonaní navrhovaného dôkazu – výpisu\nčlánkov, ktoré mal odporca rozširovať, prezentuje sťažovateľka námietku porušenia\nprincípu rovnosti zbraní. Uvádza, že konajúci súd vyžiadanie tohto dôkazu od odporcu\nodmietol vykonať s odôvodnením, že by takýto postup, keď by mal byť odporca zaviazaný\nk predkladaniu dôkazu vo svoj neprospech, odporoval rovnosti postavenia účastníkov\nkonania. Sťažovateľka toto zdôvodnenie považuje za porušenie svojho práva na spravodlivé\nsúdne konanie, kde odkazujúc na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky dôvodí, že\npráve ústavný princíp rovnosti v sebe implikuje povinnosť strany nezaťaženej dôkazným\nbremenom v prípadoch, keď druhá strana, na ktorej spočíva dôkazné bremeno na rozdiel\nod protistrany, potrebnými informáciami nedisponuje a nemá možnosť ich získať.\n6. Sťažovateľka ďalej namieta, že súdy pri posúdení jedného z článkov, v ktorom\nnenašli prítomnosť potrebnej miery tvorivosti, na základe ktorej by bolo možné článok\nkvalifikovať ako autorské dielo, takýto záver zdôvodnili iba odkazom na odôvodnenie\nuznesenia, ktorým bolo rozhodované vo veci sťažovateľky o nariadení predbežného\nopatrenia. Sťažovateľka takýto postup považuje za neprípustný, pričom argumentuje\n4\n\nprovizórnosťou a dočasnosťou rozhodnutia o predbežnom opatrení, ktoré nezahŕňa\nposúdenie finálnej otázky o tom, či konkrétny článok vykazuje kvalitatívne vlastnosti diela\nspadajúceho pod autorskoprávnu ochranu.\n7. Sťažovateľka ďalej dôvodí, že rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k porušeniu\nprincípu právnej istoty, keďže sa krajský súd vo svojom rozsudku odchýlil od riešenia\nanalogickej právnej otázky v porovnaní s iným svojím rozhodnutím, a to bez toho, aby\ntakýto postup náležite vysvetlil. V konkrétnosti sťažovateľka poukazuje na rozhodnutie\nkrajského súdu v obdobnej veci, pri riešení ktorej sa súd stotožnil s argumentáciou\nodvolateľa o vysvetľovacej povinnosti druhej strany sporu v situácii, keď účastník zaťažený\ndôkazným bremenom na rozdiel od protistrany nedisponuje relevantnými dôkaznými\ninformáciami a objektívne ani nie je v jeho možnostiach ich zabezpečiť. Sťažovateľka tiež\ndodatočne poukazuje na právny názor vyslovený v uvedenom rozhodnutí, v ktorom\nkonajúci súd konštatoval nesprávnosť axiómy, že každý novinový článok má charakter\ndennej správy.\n8. Sťažovateľka pokračuje vo svojej argumentácii tvrdením o ústavne nesúladnej\ninterpretácii ustanovení aplikovaného zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach\nsúvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších právnych predpisov\n(ďalej len „autorský zákon“), ktorou mali byť porušené aj jej základné práva na ochranu\nvýsledkov tvorivej duševnej činnosti podľa čl. 43 ústavy, vlastniť majetok podľa čl. 20\nústavy a tiež právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Podľa\nsťažovateľky sa tohto pochybenia konajúce súdy dopustili závermi, pri ktorých nesprávne\npovažovali mieru tvorivosti a náročnosti za relevantné kritérium pri riešení otázky, či je\nčlánok autorským dielom a tiež pri nesprávnej interpretácii pojmu denná správa.\nSťažovateľka argumentuje, že text autorského zákona, ako aj súvisiace predpisy práva\nEurópskej únie považujú novinové články za autorské diela, konajúce súdy však prijali\ninterpretáciu, ktorá je v priamom rozpore s takýmto chápaním autorského práva.\nSťažovateľka dôvodí, že je potrebné chápať novinové články ako autorské diela aj\nv nadväznosti na právne predpisy Európskej únie, ktoré harmonizujú oblasť práva\nduševného vlastníctva. Na tomto mieste odkazuje sťažovateľka na Smernicu Európskeho\nparlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2011 o harmonizácii niektorých aspektov\n5\n\nautorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica\n2001/29/ES“), ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transformovaná\nautorským zákonom. Sťažovateľka poukazuje na interpretáciu smernice 2001/29/ES\nSúdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) v konaní o predbežnej otázke\nrozhodnutím zo 16. júla 2009 vo veci C-5/08 Infopaq International A/S v Danske Dagblades\nForening, v ktorom bol formulovaný záver, že „predmetom autorského práva sú novinové\nčlánky, ich titulky, dokonca i časti novinových článkov“. Sťažovateľka v tomto bode\nargumentáciu uzatvára a zdôrazňuje, že je povinnosťou vnútroštátnych súdov interpretovať\nnárodné právo v súlade s právom Európskej únie, a teda je potrebné interpretovať\nustanovenia autorského zákona v súlade so smernicou 2001/29/ES, ktorá v zmysle\noznačeného rozhodnutia Súdneho dvora poskytuje autorskoprávnu ochranu aj novinovým\nčlánkom.\n9. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje,\naby o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil, že namietaným rozsudkom\nkrajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, boli porušené jej základné\npráva podľa čl. 20, čl. 43 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu a priznal jej tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume\n10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\n10. Krajský súd vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 22. decembra 2016\nodkázal na odôvodnenie namietaného rozsudku, pričom tiež prezentoval súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“). Aj právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu\n10. februára 2017 prejavil súhlas s prejednaním sťažnosti sťažovateľky v konaní\npred ústavným súdom bez nariadenia ústneho pojednávania.\n11. Ústavný súd v zmysle § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde umožnil vyjadriť sa\nk podanej sťažnosti aj tzv. dotknutej osobe (odporcovi v konaní pred všeobecnými súdmi),\nktorá vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu 5. júna 2017 prezentovala\n6\n\nargumentáciu, v ktorej okrem iného označila namietaný rozsudok za vydaný v súlade\ns relevantnými právnymi predpismi aplikovanými ústavne súladným spôsobom, rešpektujúc\ntiež príslušnú judikatúru Súdneho dvora. Tvrdenie sťažovateľky o objektívnej nemožnosti\nzískať prehľady článkov skopírovaných v rámci tzv. monitoringu médií poskytovaného\nklientom dotknutej osoby (odporcu) označila za nepravdivé, keď podľa jej názoru mohla\nsťažovateľka pre účely ich získania využiť „viaceré predbežné inštitúty“ poskytované\npríslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Vo vzťahu k argumentácii\nsťažovateľky o rozpore súdom zvolenej interpretácie príslušných ustanovení autorského\nzákona s únijným právom dotknutá osoba uviedla, že „Sťažovateľ si nesprávne vykladá\nzávery SD EÚ, keď sa domnieva, že pre konštatáciu autorskoprávnej ochrany postačuje\nakýkoľvek prvok tvorivosti. Takýto záver z rozhodnutí SD EÚ nevyplýva.“.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n13. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení odporcu, sťažovateľky,\ndotknutej osoby, ako aj z obsahu príslušných rozhodnutí zistil a zrekapituloval si relevantné\nskutočnosti týkajúce sa podstaty nároku sťažovateľky, ktorý si uplatňovala v konaní pred\nvšeobecnými súdmi, a tiež skutočnosti týkajúce sa obsahu odôvodnenia rozhodnutí\nvšeobecných súdov.\n14. Sťažovateľka si v konaní pred všeobecnými súdmi uplatnila ochranu autorských\npráv, keď tvrdila, že odporca porušuje jej práva, a to tým, že v rámci odplatného\nposkytovania monitoringu médií svojim klientom vyhotovuje bez jej súhlasu rozmnoženiny\nčlánkov uverejňovaných v denníku vydávanom sťažovateľkou, napriek tomu, že si\nsťažovateľka podľa svojho vyjadrenia vo vzťahu k nim uplatnila kvalifikovanú výhradu\nv zmysle § 33 ods. 1 písm. a) autorského zákona.\n15. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 28 C 103/2008 z 15. apríla 2010 návrh\nsťažovateľky zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia\n7\n\nautorského zákona, predovšetkým na ustanovenia § 2, § 7, § 17 a § 18, ktoré definujú\npredmet autorskoprávnej ochrany, autorské dielo a jeho druhy a obsah autorského práva\n(výhradné osobnostné a majetkové práva). Prvú otázku svojho prieskumu okresný súd\nformuloval tak, že je „potrebné skúmať, či články zverejnené v denníku Hospodárske noviny\nvydávanom navrhovateľom, ktoré nepochybne sú výsledkom ľudskej činnosti, sú dielom\npodľa autorského zákona a teda či sa na užívanie týchto článkov vzťahujú ustanovenie\nautorského zákona“. Vo vzťahu k uvedenej otázke okresný súd konštatoval, že „Ochranu\npráv podľa autorského zákona je možné priznať len výsledku, dosiahnutie ktorého závisí\nod osobných vlastností tvorcu, bez ktorých by tento výtvor nebol vôbec dosiahnutý, keďže\núčelom zákona je chrániť výtvory individuálnych fyzických osôb, teda prejavy závislé\nod jednotlivých individualít.“. V nadväznosti na to upriamil okresný súd svoju pozornosť\nna denné správy vyňaté v zmysle § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona z rámca\nautorskoprávnej ochrany, pričom konštatoval, že „Pokiaľ ide o denné správy na tieto sa\nochrana podľa autorského zákona nevzťahuje (§ 7 ods. 3 písm. b/ AZ), pričom podľa\nzákona nie je podstatná ich forma a ani skutočnosť, či pri vyhotovovaní týchto denných\nspráv bola vynaložená miera tvorivosti dosahujúca úroveň potrebnú na vznik autorského\ndiela.“.\n16. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku následne posudzoval otázku splnenia\nzákonných parametrov určujúcich dielo spadajúce pod ochranu autorského zákona, a to\njednotlivo ku každému konkrétnemu článku, na ktorý sa sťažovateľka vo svojom návrhu\nodvolávala. Na tomto mieste okresný súd uviedol: «Pokiaľ ide o článok „Americký radar?\nJa ho neodmietam“, tento nie je dielom chráneným autorským zákonom, čo konštatoval\nvo svojom uznesení č. k. 6Co/314/2008-211 zo dňa 26.02.2009 odvolací súdu. Článok „Fico\nhľadá spásu v druhom pilieri“ z Hospodárskych novín zo dňa 16.10.2008 je informáciou\no schválení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, pričom obsahuje vyjadrenia tretích\nosôb k rozpočtu a informácie z verejne prístupného zdroja (samotného štátneho rozpočtu)\nako aj vlastné hodnotenia všeobecne príjmov štátneho rozpočtu, pocitov ministrov,\nporovnanie vybranej položky medzi štátnymi rozpočtami resp. jeho návrhmi a konštatovanie\no presune sumy peňazí v rámci dôchodkového systému. Článok obsahuje text vytvorený\na to jej hodnotiace frázy bežného hovoru („ministri sú spokojní“;\n8\n\n„vláda počíta s príjmami, ktoré nemusia byť isté“) a v podstate jediné konštatovania ako\nvýsledok kvalifikovanej tvorivej duševnej činnosti a to porovnanie návrhu štátneho rozpočtu\nso schváleným štátnym rozpočtom a nadpis. Súd nehodnotí pravdivosť konštatovania\npri porovnaní štátneho rozpočtu, tento je výsledkom duševnej činnosti spočívajúcej\nv porovnaní dvoch faktov (návrhu štátneho rozpočtu a schváleného štátneho rozpočtu),\npričom je a contrario označený\n\nza vlastný, keď táto je pod článkom\n\npodpísaná a nie je uvedené, že ide o vyjadrenie tretej osoby. Nadpis síce nemá žiaden\nzáklad v samotnom texte článku a teda vo vzťahu k tomuto je zavádzajúci, o to viac je však\ntvorivým prejavom. Článok teda obsahuje minimum tvorivej činnosti, je pospájaním tvrdení\niných subjektov a faktov zo štátneho rozpočtu, preto ho súd považuje za dennú správu,\nna ktorú sa ochrana podľa autorského zákona nevzťahuje (§ 7 ods. 3 písm. b/ AZ), keď\nuvedené dva prvky tvorivosti autorky vzhľadom na rozsah v spojení so samotnou\nnáročnosťou vytvorenia nie sú závislé od osobných vlastností tvorcu a prejavená tvorivosť\nautorky nie je taká, že by bez nej tento článok nebol vôbec dosiahnutý. Článok „Fico hľadá\nspásu v druhom pilieri“ teda nie je autorským dielom v zmysle § 7 AZ. Pokiaľ ide o články\n„Oznam vo vlastnej veci“ zo dňa 15.11.2006, „Miliónové škody pre vydavateľov“ zo dňa\n06.11.2006, „Výzvy pre odberateľov“ zo dňa 09.11.2006 a „Prielom“ zo dňa 08.11.2006,\ntieto boli zverejnené pred 01.01.2008, pričom navrhovateľ skutkovo vymedzil svoj nárok\nobdobím od 01.01.2008, bolo preto nad rámec dokazovania posudzovanie týchto článkov, či\nsú autorskými dielami. Článok „Dodavatelé slovenské vlády čelí obvinění“ zo dňa\n08.11.2006 bol zverejnený v periodiku, ktorého vydávanie navrhovateľom nebolo tvrdené\na teda ani preukázané, preto bolo nad rámec dokazovania posudzovanie tohto článku, či je\nautorským dielom. Článok „Môžeme byť lídrom regiónu“ z Hospodárskych novín obsahuje\npospájané vyjadrenia a názory tretích osôb vyjadrujúcich sa na konferencii „Doprava\na logistika“ s minimom textu vytvoreného\n\nako podpísaným autorom.\n\nČlánok je súhrn nosných myšlienok jednotlivých prednášateľov, keď tvorivý prístup\nsa prejavil vo vyabstrahovaní nosných myšlienok jednotlivých rečníkov konferencie\nDoprava a logistika a v ich vzájomnom pospájaní. Uvedené vyabstrahovanie nosných\nmyšlienok rečníkov konferencie nie je takou tvorivou činnosťou samou osobe\nodôvodňujúcou ochranu podľa autorského zákona, aj keď je prejavom myslenia. Samotné\npospájanie myšlienok v tomto článku nie je tak tvorivé, aby prekračovalo tvorivú úroveň\n9\n\noddeľujúcu autorské dielo od iných výsledkov duševnej činností a obsahujúc bežné frázy\nnenesie individuálny ráz odlíšiteľný od iných osôb. Celý článok je tak bežnou informáciou správou o jednej z udalosti dňa týkajúcej sa dopravy a logistiky a teda je možné ho\npovažovať za dennú správu, na ktorú sa ochrana podľa autorského zákona nevzťahuje (§ 7\nods. 3 písm. b/ AZ).»\n17. Okresný súd sa ďalej vyjadril k splneniu dôkaznej povinnosti a uneseniu\ndôkazného bremena sťažovateľkou vo vzťahu k jej tvrdeniu o neoprávnenom zásahu do jej\nvýhradných majetkových práv, ku ktorému malo podľa sťažovateľky dôjsť použitím\nčlánkov majúcich charakter diela (zverejňovaných v novinách vydávaných sťažovateľkou)\nodporcom bez jej súhlasu. Okresný súd v tomto smere dôvodil: „Navrhovateľka\nnepredložila ďalšie články zverejnené v denníku vydávanom navrhovateľom, ktoré boli\nposkytnuté odporcom tretím osobám. Súd tak nemá za preukázané porušenie autorských\npráv navrhovateľa odporcom tak ako bolo uvedené v návrhu vo veci samej. Dôkazná\npovinnosť je podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účastníkovi konania\ntvrdiacom určitú skutočnosť a to čo do tvrdenia navrhovateľa o existencii autorských diel\nako aj ich používaní odporcom. V tejto veci nešlo ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania,\nv ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení\núčastníkov konania, keď odporca výslovne netvrdil používanie článkov, ktoré by boli\nautorskými dielami. Navrhovateľ bol preto povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy\npreukazujúce\n\nžalobné\n\ntvrdenia.\n\nSúd,\n\nnevzhliadnuc\n\nrozpornosť\n\nv preukázaných\n\nskutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté\nnavrhovateľom a odporcom. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné\nbremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o existencii diel zverejňovaných v novinách\nvydávaných navrhovateľom a teda ani odporcovo používanie diel chránených autorským\nzákonom a teda ani vznik povinností odporcu, ako sa ich určenia domáhal navrhovateľ.“\nOkresný súd k otázke dôkaznej iniciatívy sťažovateľky dodal, že „Pokiaľ ide\no navrhovateľom navrhované dokazovanie založením výpisov článkov poskytnutých\nodporcom tretím osobám, navrhovateľ mohol súdu predložiť texty článkov zverejnených\nv Hospodárskych novinách, pričom zoznam článkov mal k dispozícii a predkladal ho aj\n10\n\nsúdu. Nejde teda o dôkazy, ktoré by nemohol bez svojej viny predložiť (§ 79 ods. 2 O.s.p.),\nnie je súladné s rovným postavením účastníkov konania žiadať odporcu, aby produkoval\ndôkazy pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa.“.\n18. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej vysporiadal s otázkou\ntzv. spravodajskej licencie v okolnostiach prípadu sťažovateľky, kde najprv citoval\nrelevantné ustanovenia autorského zákona, a síce ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a)\ncitovaného zákona, podľa ktorého nie je pre použitie diela potrebný súhlas autora, ak ide\no vyhotovenie rozmnoženiny diela zverejneného v novinách alebo v inom informačnom\nprostriedku o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného\nspoločenského charakteru a na verejný prenos s takýmto obsahom, čo neplatí, ak si autor\nv jednotlivých prípadoch vyhradil právo udeľovať súhlas na takéto použitie diela. Okresný\nsúd tiež odkázal na § 50 ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého majetkové práva autora\nk zamestnaneckému dielu, teda aj právo udeliť súhlas na každé použitie diela, vykonáva\nvo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak.\n19. Okresný súd v okolnostiach veci sťažovateľky dôvodil k realizácii autorskej\nvýhrady takto: «Nepredložením článkov zverejnených v Hospodárskych novinách, ktorých\nvyhotovovaním zoznamu a zasielania týchto zoznamov a častí článkov tretím osobám bez\nsúhlasu navrhovateľa malo dôjsť k porušeniu práv navrhovateľa a nepredložením všetkých\nzmlúv preukazujúcich právny vzťah medzí navrhovateľom a osobami vyhotovujúcimi články\nzverejňované v Hospodárskych novinách nemohlo byť vykonané dokazovanie preukazujúce,\nči autori prípadných autorských diel boli v zamestnaneckom pomere alebo inom právnom\nvzťahu k navrhovateľovi, keď z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že niektoré osoby\nvyhotovujúce články boli v zamestnaneckom pomere (\n(\n\n) a niektoré neboli\n\n). Nebolo tak preukázané uplatnenie si výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a/\n\nza bodkočiarkou AZ oprávnenou osobou, ak by bola uplatnená pri autorských dielach, keď\nz vykonaného dokazovania bolo preukázané uvádzanie výhrad v znení pri jednotlivých\nčlánkoch ,,©hn“ resp. a v elektronickej forme „©ECOPRESS a.s. Autorské práva sú\nvyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“, teda výhrady\nnevykonávali samotní autori, napriek tomu, že nie všetci boli v pracovnom pomere\nk navrhovateľovi. Navrhovateľ tak neuniesol ani dôkazné bremeno čo do tvrdenia\n11\n\no vykonaní výhrady pri všetkých článkoch, ktoré označuje za diela a ani tvrdenie čo\ndo vykonania výhrady oprávnenou osobou. Uvedenie výhrady v tiráži, neskúmajúc\nkonkrétny text aký bol preukázaný v konaní, je bez právneho účinku, keďže podľa zákona\nmá byť výhrada uvedená v jednotlivých prípadoch, teda pri jednotlivých autorských dielach.\nUvedené je odôvodnené aj tým, že pokiaľ má mať výhrada účinky vo vzťahu k osobe\nnakladajúcej s konkrétnym dielom, musí byť zo samotného tohto diela zrejmé vykonanie\nvýhrady, nedostatočné by potom bolo uvedenie výhrady v inej časti novín napr. v tiráži,\ns ktorou sa do autorského práva zasahujúca osoba nemusí oboznámiť pričom ani nie je\nprávnou povinnosťou čítať tiráž. Z rozdielneho označenia subjektov uplatňujúcich si\nvýhradu pri tom istom texte v rôznej forme článku (tlačenej a elektronickej) a to raz „HN“\na raz ,,ECOPRESS a.s.“ je tiež zrejmé, že výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a/\nza bodkočiarkou AZ neboli vykonané riadne.\nPre uplatnenie si výhrady pri článku „Americký radar? Ja ho neodmietam“, ktorý by\nbol v prípade naplnenia znakov diela zamestnaneckým dielom (§ 5 ods. 22 AZ), keďže\nboli zamestnancami navrhovateľa (nebolo sporné, že aj v čase\nnapísania predmetného článku) a napísaním článku si plnili svoje pracovné povinnosti\nredaktorov,\n\nje\n\npotom rozhodujúci obsah dohody\n\nmedzi týmito zamestnancami\n\na navrhovateľom pre určenie, kto je oprávnený si uplatniť výhradu, keď v prípade absencie\nosobitného dohovoru medzi týmito by výhradu mohol vykonať výlučne navrhovateľ ako\nzamestnávateľ (§ 50 ods. 1 veta prvá AZ). Pracovné zmluvy obsahujú v čl. VIII ods. 1 text\nv podstate zhodný s textom časti § 50 ods. 1 AZ, teda bez ďalšieho by výhradu podľa § 33\nods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ, ktorá priamo zväčšuje rozsah majetkových práv autora\na teda právo si ju uplatniť je majetkovým právom, bol oprávnený vykonať navrhovateľ ako\nzamestnávateľ. Výhrada by tak priamo mala označovať ako oprávnenú osobu navrhovateľa\n(„vo vlastnom mene“). Zamestnávateľ za takéhoto stavu má bez ďalšieho právo uplatniť si\nvýhradu podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ pri jednotlivých dielach.\nV pracovných zmluvách však v čl. VIII ods. 3 bolo v súlade s § 50 ods. 1 veta prvá in fíne\nAZ dohodnuté, že „zamestnanec...splnomocňuje zamestnávateľa, aby...za neho uplatnil\nvýhradu“. Splnomocnenie ako druh zastúpenia je právny vzťah, z ktorého vznikajú práva\npriamo Splnomocniteľovi (§ 22 ods. 1 a § 31 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka),\npričom splnomocnenec koná za iného v jeho mene práve na základe dohody\n12\n\no plnomocenstve (§ 23 Občianskeho zákonníka). Pri konaní na základe dohody\no plnomocenstve teda koná akoby sám splnomocniteľ a priamo jemu vznikajú práva,\nsplnomocnenec len prejavuje vôľu splnomocniteľa. Dohoda v čl. VIII ods. 3 pracovnej\nzmluve má teda za následok, že výhradu si je oprávnený uplatniť tak samotný autor,\nnavrhovateľ tak vykoná vždy v mene autora. Výhrada by tak priamo mala označovať ako\noprávnenú osobu autora článku a nie navrhovateľa. Podľa preukázaného skutkového stavu\nneboli pri žiadnom z článkov, odhliadnuc od toho, či sú dielami, uvedené výhrady autorov,\nale výhrady boli vykonané subjektmi „hn“ resp. v elektronickej forme navrhovateľom.\nNebolo tak preukázané, že boli riadne vykonané výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a/\nza bodkočiarkou AZ ako condicione sine qua non na vyžadovanie súhlasu autora\ns vyhotovením rozmnoženiny a verejný prenos a fakticky na naplnenie skutkovej podstaty\npodľa § 56 ods. 1 AZ. Uvedené je samostatným dôvodom na neunesenie dôkazného\nbremena navrhovateľa o vykonaní riadnej výhrady majúcej účinky podľa § 33 ods. 1 písm.\na/ za bodkočiarkou AZ a je ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu. Navyše\nv prípade, že si autor ako zamestnanec dohodne so zamestnávateľom (§ 50 ods. 1 veta prvá\nin fíne AZ) vykonávanie práv priamo autorom, napr. udeľovanie súhlasu na vyhotovenie\nrozmnoženiny a na verejný prenos, vznikne v prípade porušenia práve týchto práv autora\nprávo z protiprávneho konania tretej osoby priamo autorovi, ktorý by v takom prípade aj\nbol vecne aktívne legitimovaný voči prípadnému rušiteľovi týchto jeho práv.\nV súvislosti so subjektom vykonávajúcim výhradu tiež súd poukazuje na skutočnosť,\nže pokiaľ by výhrada podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ bola vykonaná\nsubjektom označeným ako „HN“ , nebola by vykonaná účinne, pokiaľ označuje názov\nperiodika, keďže výhradu si môže uplatniť subjekt práv, ktorý musí byť aj vo výhrade\nuvedený a tým je podľa dohody autor diela alebo navrhovateľ ako zamestnávateľ autora\ndiela. Uvedené je ďalším dôvodom preukazujúcim, že nebola riadne vykonaná výhrada\npodľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ a teda že navrhovateľ neuniesol dôkazné\nbremeno o tvrdení, že bola riadne vykonaná výhrada a aj ďalším samostatným dôvodom\nna zamietnutie návrhu.\nPokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že bol splnomocnený zástupca prostredníctvom\nktorého si autori článku vyhradili právo udeľovať súhlas s použitím diela, súd toto tvrdenie\nvo vzťahu k osobám, ktoré neboli v čase vytvorenia diel zverejnených v Hospodárskych\n13\n\nnovinách v zamestnaneckom pomere k navrhovateľovi, ako ani k iným zamestnancom ako\na za preukázané, keď navrhovateľ k tomuto\ntvrdeniu neprodukoval žiadne dôkazy.»\n20. Krajský súd odvolaniu sťažovateľky nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie\nokresného súdu namietaným rozsudkom ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia krajský súd odkázal na § 219 ods. 2 OSP, kde konštatoval správnosť dôvodov\nprvostupňového rozsudku, na základe čoho využil možnosť vypracovať tzv. skrátené\nodôvodnenie odvolacieho rozsudku, v ktorom uviedol:\n„Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa, v ktorých namietal okolnosť, že\nprvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky navrhnuté\ndôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností je treba ako prvoradé uviesť, že\ndokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie\npoznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť\ndôkazné prostriedky je v občianskom súdnom konaní povinnosťou účastníkov konania, ktorá\nim je všeobecne uložená v ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý\ntvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť účastníkov tvrdiť určité\npotrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva\npovinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť účastníkom konania\nuvádzanou. V prípade, že ju účastník konania splnil, platí, že uniesol bremeno tvrdenia.\nExistencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti\núčastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa\nrozumie zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho\ntvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.\nZmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy\nurčitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola\npre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi v § 120\nods. 1 veta prvá O.s.p.) preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná), a kedy\nvýsledky zhodnotenia dôkazov neumožňuj súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto\nskutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne\nurčitých skutočností leží potom na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje\n14\n\npre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto\nskutočností tiež tvrdí.\nAko vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prvostupňový súd pri\nrozhodovaní o uplatnených nárokoch navrhovateľa postupoval plne v súlade s označenými\nprocesnými ustanoveniam - jeho úvaha o tom, že pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o\nexistencii diel zverejňovaných v novinách vydávaných navrhovateľom, ani odporcovo\npoužívanie diel chránených autorským zákonom a ani vznik povinnosti odporcu tak, ako sa\nich navrhovateľ v konaní domáhal, tieto neboli vykonaným dokazovaním preukázané.\nOdvolací súd je zhodne s prvostupňovým súdom názoru, že v danej veci bolo podstatnou\nskutkovou okolnosťou tvrdenie navrhovateľa o tom, že články zverejnené v denníku\nvydávanom navrhovateľom (ktoré sú nepochybne výsledkom tvorivej činnosti) ktoré boli\nposkytnuté odporcom tretím osobám sú dielom podľa autorského zákona, na ktorých\npoužívanie sa vzťahuje ochrana podľa autorského zákona (od posúdenia tejto základnej\notázky sa odvíjalo rozhodnutie súdu o nárokoch uplatnených v tomto konaní). Je treba\nzhodne so súdom prvého stupňa konštatovať, že navrhovateľ okrem článkov uvedených v\nnávrhu na začatie konania a jeho doplnení (ktoré čo do ich charakteru denných správ\nnechránených autorským zákonom podľa ust. § 7 ods.3 písm. b/ AZ, vo vzťahu ku ktorým\nneboli riadne vykonané výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ jednotlivo\nposudzoval konajúci prvostupňový súd na str. 10-14 odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia) iné diela, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa AZ neuviedol a neoznačil i\nnapriek tomu, že čiastočný zoznam článkov predkladaných odporcom tretím osobám za\nobdobie od 1.1.2008 mal sám k dispozícii a aj ho predložil súdu; jeho návrh na doplnenie\ndokazovania založením výpisov článkov poskytnutých odporcom tretím osobám za určité\nčasové obdobie nie je potom možné považovať za dôkaz, ktorý by nemohol bez svojej viny\nv konaní označiť a predložiť (§ 79 ods. 2 O.s.p.). Vo vzťahu k námietke nevykonania\nvšetkých dôkazov relevantných pre správne právne posúdenie veci odvolací súd\npoznamenáva, že k procesným právam, účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý\nním navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy\nvýlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.) - rozhodnutie súdu o\nnevykonaní dokazovania navrhnutého účastníkmi však musí byť v odôvodnení odôvodnené\ntak, aby nejavilo známky svojvôle súdu. V prejednávanom prípade súd prvého, stupňa vo\n15\n\nsvojom\n\nrozhodnutí\n\nsvoje\n\nrozhodnutie\n\no nevykonaní\n\ndokazovania\n\nnavrhnutého\n\nnavrhovateľom (predložením výpisov článkov poskytnutých odporcom tretím osobám za\nurčité časové obdobie) riadne odôvodnil a jeho postup bol v tomto smere v súlade s\nprocesnými ustanoveniami (§ 79 ods.1,2, § ,120 a nasl. O.s.p.). Vo vzťahu k námietkam\nodvolateľa o nesprávnych skutkových záverov prvostupňového súdu odvolací súd uvádza,\nže vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na\nzáklade starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich\nkomplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku\nhodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu\nodôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho\nsa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\n(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré\nskutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako\nvec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom\nprípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil\nskutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a\npresvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané navrhovateľom v odvolaní nemajú za následok\núvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou\núvahou\n\nprvostupňového\n\nsúdu.\n\nK námietke\n\nodvolateľa,\n\nže\n\nnapadnutý\n\nrozsudok\n\nprvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že\nprávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne\nzávery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu\naplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom\nkonajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne\nzávery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím\nsúdom zistená.“\n16\n\nII.\n21. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n22. Sťažovateľka v sťažnosti uplatnila námietku porušenia svojich základných práv\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, na výsledky tvorivej duševnej činnosti podľa čl. 43\nústavy a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu.\n23. Ústavný súd je toho názoru, že esenciálnou vo veci sťažovateľky je otázka, či ňou\noznačené novinové články v podanom návrhu predstavujú autorské dielo v zmysle § 7\nautorského zákona. Okresný súd a krajský súd sú zhodne toho názoru, že to tak nie je,\npričom dôvodia tým, že články obsahujú „minimum tvorivej činnosti“, pretože „nie sú\nzávislé od osobných vlastností tvorcu“ a prejavená tvorivosť autora „nie je taká, že by bez\nnej tento článok nebol vôbec dosiahnutý“. Stanovisko konajúcich súdov prezentuje tradičnú\ndoktrínu uplatňovanú v súdnej praxi (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n10 Co 13/2006, sp. zn. 6 Co 2/2010 a sp. zn. 6 Co 3/2010), podľa ktorej je pojmovým\nznakom autorského diela taká duševná a tvorivá činnosť autora, ktorá je jedinečná\na neopakovateľná, pretože je výrazom osobnosti autora samého a jeho schopností.\nPredmetná doktrína nachádza svoje výslovné ukotvenie aj v novom autorskoprávnom\nkódexe, zákone č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších právnych predpisov\n(ďalej len „zákon č. 185/2015“). Sťažovateľka považuje súdom uplatnenú interpretáciu\ndotknutých ustanovení autorského zákona za nesúladnú s ústavou a tiež s relevantnou\núnijno-právnou reguláciou.\n24. Pokiaľ ide o limity zásahu ústavného súdu do výkonu právomoci všeobecných\nsúdov, ústavný súd považuje za vhodné pripomenúť vlastnú dlhodobo sa vyvíjajúcu\n17\n\na stabilnú rozhodovaciu prax. Podľa nej ústavný súd netvorí súčasť systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd nie je ústavou zmocnený zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Činnosť ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 75/05).\n25. Vzhľadom na uvedené nebolo úlohou ústavného súdu pri poskytnutí ústavnoprávnej ochrany základnému právu sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy (ako aj jej právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vysloviť\nrezolútny názor na problematiku interpretácie dotknutých ustanovení autorského zákona, ale\nzaujať stanovisko k udržateľnosti výkladu, ktorý konajúce súdy pri aplikácii relevantnej\nprávnej úpravy zvolili, inými slovami povedané, či sa súdy pri podávaní výkladu\npredmetných ustanovení autorského zákona nedopustili takej svojvôle, ktorá by znamenala\nextrémne vybočenie z účelu a zmyslu relevantnej právnej úpravy. V tomto kontexte\nnemožno opomenúť ani ústavno-právne súvislosti integrácie Slovenskej republiky do\nEurópskej únie.\n26. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,\nktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe\nzákona alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske\nspoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej\núnie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov,\nktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120\nods. 2. Z citovanej ústavnej normy vyplýva, že vznik členstva Slovenskej republiky\nv Európskej únii okrem iného tkvie aj v dobrovoľnom vzdaní sa časti suverenity štátu\nv prospech Európskej únie. Ide pritom aj o časť suverenity pri všeobecne záväznom\nregulovaní spoločenských vzťahov. To jednoznačne vyplýva z druhej vety čl. 7 ods. 2\nústavy. Preto Národná rada Slovenskej republiky síce zostáva stále jediným vnútroštátnym\nzákonodarným orgánom (čl. 72 ústavy), nie však jediným orgánom oprávneným normovať\nobsah spoločenských vzťahov na úrovni zákonnej sily. Za určitých okolností teda slovenské\n18\n\norgány aplikujúce právo (aj súdy) musia skúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu\núnijového tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie\núpravy správania sa subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy\naj nad vôľu zákonodarcu. Formulovaná požiadavka má svoj základ v samotnej ústave, ktorá\nv čl. 144 ods. 1 sudcom pri rozhodovaní nepredpisuje len viazanosť zákonom\nako kvalifikovaným výsledkom realizácie vnútroštátnej zákonodarnej moci, ale aj\nviazanosť ústavou i samotnou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 ústavy (pozri\nIII. ÚS 666/2016).\n27. Ústavný súd tak upozorňuje, že povinnosťou slovenského vnútroštátneho súdu,\nktorá je inkorporovaná aj v základnom práve sťažovateľky na súdnu ochranu, nie je len\nústavne konformná, ale aj eurokonformná interpretácia zákonov. Pre aplikačnú prax\nvnútroštátnych orgánov verejnej moci nadaných právomocou rozhodovať v individuálnych\nprípadoch to znamená, že stabilita právnych vzťahov a právna istota dôvodne vyžadujú hoci\naj zotrvať na právnych konceptoch vyvinutých pred vstupom do Európskej únie, ale ak ide\no sféru regulácie únijovým normotvorcom, je potrebné túto konfrontovať s regulačnými\npredstavami vnútroštátneho zákonodarcu, a v prípade zistenia odchýlky vyvinúť maximálnu\nsnahu o uprednostnenie cieľa stelesneného v právne záväzných aktoch Európskej únie\n(pozri III. ÚS 666/2016).\n28. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, treba teda aj ustanovenia § 7\nods. 1 autorského zákona, resp. ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 185/2015 vnímať\nv kontexte únijného práva. Autorské právo Európskej únie, ktoré je relevantné pre otázku\npojmových znakov v konkrétnom prípade sťažovateľky, vychádza v súčasnosti z týchto\nštyroch smerníc: Smernica Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane\npočítačových programov (ďalej len „smernica 91/205/EHS“); Smernica Európskeho\nparlamentu a Rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (ďalej len\n„smernica\n\n9/96/ES“);\n\nSmernica\n\nEurópskeho\n\nparlamentu\n\nz 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva\n\na Rady\n\n2006/116/ES\n\na niektorých súvisiacich práv\n\n(ďalej len „smernica 2006/116/ES“) a Smernice 2001/29/ES. Ustanovenia § 7 ods. 1\nautorského zákona sú teda aj transpozíciou článku 1 smernice 91/250/EHS („Počítačový\nprogram je chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným\n19\n\nvýtvorom“), článku 3 ods. 1 smernice 9/96/ES („V súlade s touto smernicou sú databázy,\nktoré predstavujú spôsobom výberu alebo usporiadaním ich obsahov vlastný duševný\nvýtvor, chránené ako také podľa autorského práva“), článku 6 smernice 2006/116/ES\n(„Fotografie, ktoré sú pôvodné v tom zmysle, že sú výsledkom autorovej vlastnej tvorivej\nduševnej činnosti, sú chránené podľa čl. 1“) a napokon článku 2 písm. a) Smernice\n2001/29/ES („Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame\nalebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek\nformou, v celku alebo v časti: a/ pre autorov k ich dielam“). Od vstupu Slovenskej republiky\ndo Európskej únie sa musí minimálne v rozsahu týchto smerníc pojem diela vrátane stupňa\nvyžadovanej tvorivosti chápať autonómne.\n29. V prípade sťažovateľky je v hre novinový článok ako možný objekt\nautorskoprávnej ochrany. Posúdenie rozsahu nevyhnutnej originality u novinových článkov\nsa stalo predmetom autoritatívnej interpretácie únijného práva v rozhodnutí Súdneho dvora\nzo 16. júla 2009 vo veci C-5/08 Infopaq International A/S v Danske Dagblades Forening.\nV predmetnom rozhodnutí Súdny dvor pri interpretácii článku 2 písm. a) Smernice\n2001/29/ES („Členské štáty ustanovia výlučné právo povoliť alebo zakázať reprodukciu\npriamo alebo nepriamo, dočasne alebo trvalo akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme,\núplne alebo čiastočne: pre autorov, ich prác;“), ktorý ustanovuje základný obsah\nexkluzívneho práva autora k jeho dielu, zdôraznil, že je potrebné obsah uvedeného článku\nsmernice interpretovať vo svetle cieľov a zmyslu samotnej smernice a tiež vo svetle\nmedzinárodných dohôd o duševnom vlastníctve. Na základe uvedeného priznal Súdny dvor\n„samostatným častiam práce“ (v danom konkrétnom prípade výstrižkom z novinových\nčlánkov) autorskoprávnu ochranu v intenciách označeného článku smernice za predpokladu,\nže obsahujú elementy, ktoré predstavujú „autorov vlastný duševný výtvor“. Súdny dvor\nprezentoval v kontexte konkrétnych okolností posudzovanej veci nasledujúci výklad\nliterárneho diela ako predmetu autorskoprávnej ochrany: „Pokiaľ ide o články z tlače,\nduševná tvorba ich autorov, uvedená v bode 37 tohto rozsudku, vyplýva obvykle zo spôsobu,\nakým je téma predstavená, ako aj z jazykového vyjadrenia. Okrem toho vo veci samej platí,\nže samotné novinové články sú literárnym dielom, na ktoré sa vzťahuje smernica 2001/29.\nPokiaľ ide o prvky diel, na ktoré sa vzťahuje ochrana, treba uviesť, že sa skladajú zo slov,\n20\n\nktoré ak sú posudzované samostatne, nepredstavujú samé osebe duševnú tvorbu autora,\nktorý ich používa. Až výber, umiestnenie a kombinácia týchto slov umožňujú autorovi\nvyjadriť svoju tvorivosť a dospieť tak k výsledku, ktorý je duševnou tvorbou. Samotné slová\nnie sú teda prvkami, na ktoré sa vzťahuje ochrana. S ohľadom na požiadavku extenzívneho\nvýkladu pôsobnosti ochrany stanovenej v článku 2 smernice 2001/29 však nemožno vylúčiť,\nže určité samostatné vety, alebo tiež určité časti viet príslušného textu, sú spôsobilé\nsprístupniť čitateľovi originalitu publikácie, akou je novinový článok tým, že mu poskytnú\nprvok, ktorý je sám o sebe vyjadrením duševnej tvorby autora tohto článku. Takéto vety\nalebo časti viet teda môžu byť predmetom ochrany stanovenej v článku 2 písm. a) uvedenej\nsmernice.“\n30. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná\npre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má\ndosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Citované\nustanovenie\n\nprimárneho\n\npráva\n\nEurópskej\n\nvnútroštátnym\n\norgánom\n\nčlenských\n\nštátov\n\núnie\n\nvysiela\n\nzaväzujúc\n\nich\n\nzrozumiteľné\nk takému\n\nposolstvo\n\nvýkonu\n\nich\n\nvrchnostenských kompetencií, ktorý zabezpečí dosiahnutie výsledku očakávaného\nsmernicou. Inými slovami povedané, ide tu o povinnosť naplniť vôľu únijového tvorcu\nsmernice vnútroštátnymi prostriedkami.\n31. V konkrétnom prípade sťažovateľky bolo teda povinnosťou všeobecných súdov\nvykladať celé ustanovenie § 7 ods. 1 autorského zákona, ktoré definuje dielo v zmysle\nslovenského autorského práva v súlade s jeho uchopením v práve Európskej únie, teda\neurokonformne. V rozpore s označenou povinnosťou sa však rozhodnutia okresného súdu\na krajského súdu dostali do priamej konfrontácie s judikatúrou Súdneho dvora, ktorého\nuvedené rozhodnutie (pozri bod 29 odôvodnenia nálezu ústavného súdu), ale aj ďalšie\nprijaté rozhodnutia (pozri rozsudky Súdneho dvora: BSA C 393/09 z 22. 12. 2010; Football\nAssociation Premier League C 403/08 zo 4. 10. 2011; Painer C 145/10 z 1. 12. 2011;\nFootball Dataco C 604/10 z 1. 3. 2012, SAS Institute C 406/10 z 2. 5. 2012) indikujú, že\nspomínaná slovenská doktrína jedinečnosti diela uplatňovaná pri výklade ustanovení § 7\nods. 1 autorského zákona je oveľa prísnejšia ako originalita vyžadovaná Súdnym dvorom,\nktorý, ako už bolo uvedené, priznal autorskoprávnu ochranu dokonca častiam novinových\n21\n\nčlánkom, a to za predpokladu, že obsahujú elementy predstavujúce „autorov vlastný\nduševný výtvor“.\n32. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo účastníka konania na ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy majúcej základ v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky viazaná a ktoré\nsú súčasťou jej právneho poriadku. Podľa záverov tejto judikatúry má účastník konania\nprávo na to, aby sa každý spor alebo iná právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala\nna základe správneho a adekvátneho právneho základu. Po vstupe Slovenskej republiky\ndo Európskej únie je súčasťou takéhoto právneho základu aj výklad práva spoločenstva\npodľa čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, resp. podľa článku 267\nZmluvy o fungovaní Európskej únie Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke\n(pozri IV. ÚS 206/08 ). Pokiaľ v konaní pred všeobecným súdom vznikne dôvodná\npochybnosť o správnej aplikácii únijného práva, je povinnosťou konajúceho súdu riadne sa\ns ňou vysporiadať, prípadne predložiť prejudiciálnu otázku podľa čl. 234 Zmluvy o založení\nEurópskeho spoločenstva, resp. podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\n(tzv. doktrína CILFIT – pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci\n\n283/81 Srl CILFIT\n\na Lanificio di Gavardo v. Ministerstvo zdravotníctva zo 6. 10. 1982). V prejednávanej veci\nsa však so zásadnou, jasne formulovanou námietkou sťažovateľky, a síce s argumentáciou,\nže miera tvorivosti vyžadovaná tradičnou doktrínou nie je v súlade s únijným právom,\nkonajúce súdy nijako nevysporiadali.\n33. Ako už bolo povedané (pozri bod 27 odôvodnenia nálezu ústavného súdu)\nzákladné právo účastníka konania na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy zahŕňa\nnielen povinnosť ústavne súladnej interpretácie použitej právnej úpravy, ale v prípade\nprieniku s únijným právom, aj povinnosť eurokonformného výkladu. Vo veci sťažovateľky\nvšak krajský súd aplikujúci príslušné ustanovenia autorského zákona na signalizujúcu\nnekompatibilitu tradičnej doktríny s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora nijako\nnereflektoval a na požiadavku vyvinúť maximálne možné úsilie o správne uplatnenie práva\nEurópskej únie rezignoval. Uvedený postup krajského súdu ústavný súd kvalifikuje ako\n\n22\n\nporušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež jej práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n34. Za druhý zásadný moment posudzovanej veci považuje ústavný súd okolnosti\ntýkajúce sa nevykonania dôkazu navrhovaného sťažovateľkou, a síce dôkazu o rozsahu\nmonitoringu novinových článkov, ktorý mal byť poskytovaný klientom odporcu. Ústavný\nsúd na tomto mieste opäť poukazuje na únijný rozmer právnej veci sťažovateľky, ktorý\nimplikuje povinnosť konajúceho súdu postupovať a vykladať relevantné procesné\nustanovenia týkajúce sa postupu dokazovania a s ním súvisiacej otázky znášania dôkazného\nbremena súladne s únijnými normami. V tomto smere ústavný súd poukazuje na obsah\nčl. 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004\no vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej len „smernica 2004/48/ES“), podľa\nktorého „Členské štáty zabezpečia, aby na návrh účastníka, ktorý predložil dostatočne\ndostupný dôkazný materiál postačujúci na podloženie jeho nárokov a ktorý označil dôkazy\nna podloženie týchto nárokov, ktoré sa nachádzajú v držbe protistrany, príslušné súdne\norgány mohli nariadiť, aby druhý účastník taký dôkaz predložil, pokiaľ tým nie je dotknutá\nochrana dôverných informácii. Na účely tohto odseku môžu štáty stanoviť, aby primeranú\nvzorku značného počtu kópii diela alebo iného chráneného predmetu príslušné súdne orgány\npovažovali za dostatočný dôkaz.“ V nadväznosti na to treba spomenúť aj požiadavku\nzakotvenú v\nl. 3 smernice 2004/48/ES, podľa ktorej „opatrenia, postupy a prostriedky právnej\nnápravy musia byť účinné, primerané a odradzujúce“, ako aj judikatúru Súdneho dvora,\npodľa ktorej odmietnutie poskytnúť relevantné informácie, hoci aj zaťažené obchodným\ntajomstvom, môže predstavovať zásah do práva na efektívnu ochranu (pozri rozhodnutie\nCoty Germany C-580/13).\n35. V sťažovateľkinej veci boli konajúce súdy povinné reflektovať v procese\ndokazovania na obsah citovaných článkov smernice 2004/48/ES (pozri bod 34 odôvodnenia\nnálezu ústavného súdu), ktoré zaväzujú vnútroštátny súd k vytvoreniu reálnych\npredpokladov účinnej ochrany práv duševného vlastníctva. Aplikované procesné\nustanovenia vnútroštátneho práva bolo preto potrebné vykladať tak, aby mohli byť použité\nv súlade s cieľmi tejto smernice.\n23\n\n36. V označených súvislostiach chce ústavný súd pripomenúť aj zásadu rovností\nzbraní, ktorú Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zahŕňa do širšieho\nkonceptu práva na spravodlivý proces a ktorej podstata spočíva v požiadavke, aby každá\nzo strán konania mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako\ncelku podstatným spôsobom neznevýhodňujú oproti druhej strane (pozri napr. Nideröst –\nHuber v. Švajčiarsko, rozsudok z 18. 2. 1997; Foucher v. Francúzsko, rozsudok z 18. 3.\n1997). Cieľom princípu rovnosti zbraní je dosiahnutie „spravodlivej rovnováhy“ medzi\nstranami sporu (pozri rozsudok ESĽP: Dombo Beheer B.V. v. Holandsko, rozsudok\nz 27. 10. 1993), kde ústavný súd upozorňuje, že judikatúra ESĽP považuje uvalenie\nnerealistického bremena na jednu zo strán za porušenie tejto zásady.\n37. Na rešpektovanie označených požiadaviek v procese dokazovania reaguje aj\njudikačná prax všeobecných súdov, ktorá odkazuje na tzv. vysvetľovaciu povinnosť\nprotistrany v situáciách informačného deficitu na strane účastníka konania, ktorý nie\nje objektívne spôsobilý znášať dôkazné bremeno (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 2M Cdo 5/2005 a sp. zn. 3 Cdo 2/2016).\n38. Vo veci sťažovateľky krajský súd zaujal stanovisko, v ktorom sa ako odvolací\nsúd stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý odmietol vykonať sťažovateľkou\nnavrhovaný dôkaz o rozsahu celkovej distribúcie článkov (uverejnených v denníku\nvydávanom sťažovateľkou) klientom odporcu s odôvodnením, že „nejde o dôkazy, ktoré by\nnemohol bez svojej viny predložiť“ a že „nie je súladné s rovným postavením účastníkov\nkonania žiadať od odporcu, aby produkoval dôkazy, pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa“.\nÚstavný súd je toho názoru, že je logicky nespochybniteľné, že sťažovateľka nemohla mať\nvedomosť o tom, aký reálny rozsah mal monitoring médií, ktorý poskytoval odporca\nvšetkým svojim klientom. Nebolo preto v reálnej dispozícii sťažovateľky presne označiť\nvšetky konkrétne články, ktoré odporca potenciálne skopíroval a zahrnul do poskytovaného\nmonitoringu. Ako poskytovateľ predmetnej služby mal naopak túto vedomosť práve\nodporca. Sťažovateľka sa ocitla bez vlastnej viny v situácii, keď nemala objektívnu\nmožnosť relevantné informácie konajúcemu súdu poskytnúť, pričom rámcovo navrhla ako\ninformačnú núdzu preklenúť, a to tým, že poukázala na odporcu, ktorý z podstaty veci\n24\n\npredmetnými informáciami disponoval. Konajúci súd však napriek uvedeným okolnostiam\nnáležite zdôvodnenú a opodstatnenú požiadavku sťažovateľky ignoroval a spravodlivú\nrovnováhu medzi oboma stranami sporu nezabezpečil. Ústavný súd kvalifikuje označený\npostup konajúcich súdov, resp. postup krajského súdu, ktorý v odvolacom stupni nezjednal\npožadovanú nápravu ako porušenie princípu rovností zbraní, zároveň odporujúci\npožiadavkám citovaného čl. 3 a 6 smernice 2004/48/ES a teda znamenajúci porušenie\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n39. Sťažovateľka uplatnila v sťažnosti aj námietku porušenia základných práv\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy a na výsledky tvorivej duševnej činnosti podľa čl. 43\nústavy, ako aj práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nÚstava vo svojom čl. 43 ods. 1 vytvára rámec pre slobodu vedeckého bádania a umenia.\nNa rozdiel od zahraničných úprav, ale aj federálnej Listiny systematika v ústave jasne\na progresívne vyjadruje silné puto medzi ochranou práv na výsledky tvorivej duševnej\nčinnosti a slobodou vedeckého bádania a ochranou kultúrneho dedičstva. Ústava tak\nzaväzuje štát, aby pre realizovanie slobody vedeckého a umeleckého bádania vytváral\nvynálezcom a tvorcom určité materiálne podmienky. A to tak, že im bude v spoločenskom\nzáujme prenechávať rôzne práva k výsledkom ich tvorivej duševnej činnosti. Je na štáte, ako\nzhmotní tento záväzok. Autorské právo je len jedným z možných spôsobov. Akákoľvek\nposkytnutá ochrana v každom prípade nie je cieľom osebe, ale len prostriedkom\nk spoločenskému účelu napredovania vedy a umenia (pozri II. ÚS 647/2014). Majetkové\npráva poskytnuté na účely napredovania vedy a umenia podľa čl. 43 ústavy následne\npodliehajú vo vopred ustanovených podústavných kontúrach aj ústavnoprávnej ochrane\nmajetku podľa čl. 20 ústavy, resp. čl. 1 dodatkového protokolu (ESĽP: Dima v. Rumunsko,\n58472/00, Balan v. Moldavsko, 19247/03, Ashby Donald a ďalší v. Francúzsko, 36769/08;\nNeij a Sunde Kolmisoppi v. Švédsko, 40397/12).\n40. Keďže krajský súd, ako už bolo povedané v bode 33 a 38 odôvodnenia tohto\nnálezu, predpoklady účinnej ochrany sťažovateľkou uplatňovaných práv duševného\nvlastníctva nevytvoril, došlo podľa názoru ústavného súdu k porušeniu základných práv\n25\n\nsťažovateľky zaručených čl. 20 a čl. 43 ústavy, ako aj jej práva zaručeného čl. 1\ndodatkového protokolu.\n41. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané pochybenie konajúcich súdov, ktoré videla\nv ich nevysporiadaní sa so závermi expertných znaleckých posudkov predložených\nsťažovateľkou pre účely zodpovedania otázky o naplnení prvku tvorivosti u jednotlivých\nčlánkov, v uvedenom smere sa ústavný súd s argumentáciou sťažovateľky nestotožnil.\nÚstavný súd je totiž toho názoru, že splnenie pojmových znakov diela je primárne otázkou\nprávnou, ktorej posúdenie prislúcha súdu a ktorá je tak vylúčená z odborného posúdenia\nznalcom. Z uvedeného vyplýva, že konajúci súd nemôže byť znaleckým posudkom vo veci\nposúdenia autorskoprávnej ochrany viazaný (pozri II. ÚS 647/2014).\nIII.\n42. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody,\ntakéto rozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže\nústavný súd konštatoval porušenie označených základných práv sťažovateľky zaručených\nčl. 20, čl. 43 a čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,\nv zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde rozhodnutie krajského súdu zrušil\na vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n43. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné\nrozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, je\npovinný vec znova prerokovať a rozhodnúť, v tomto konaní je pritom viazaný právnym\nnázorom ústavného súdu vyslovenom v jeho rozhodnutí.\n44. S odkazom na citované ustanovenie § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde bude\núlohou krajského súdu náležite sa vysporiadať s nastolenou otázkou súladnosti tradičnej\ndoktríny, ktorá bola vo veci sťažovateľky aplikovaná s únijným právom, prípadne sa obrátiť\nna Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie a zistiť do akej miery je označená doktrína regulujúca výklad ustanovení § 7 ods. 1\n26\n\nautorského zákona, resp. ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 185/2015 súladná s právom\nEurópskej únie. Aplikovanie správneho prahu tvorivosti je pre vec sťažovateľky zásadné. Je\npreto potrebné zistiť, či nie je v rozpore s článkom 2 písm. a) Smernice 2001/29/ES, ak\nprávo členského štátu vyžaduje pre novinové články ako literárne diela s priznanou\nautorskoprávnou ochranou, aby boli „individuálnym a neopakovateľným výtvorom“, a teda\n„výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitného rázu závislej od individuálnych\nosobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol“. V prípade pozitívnej\nodpovede je potom nutné zistiť, aký prah tvorivosti má vnútroštátne právo pre novinové\nčlánky s autorskoprávnou ochranou podľa čl. 2 písm. a) Smernice 2001/29/ES vyžadovať.\n45. Takisto v súvislosti s otázkou definovania kvalifikačných kritérií diela v zmysle\nustanovení § 7 ods. 1 autorského zákona v spojení s otázkou možného vylúčenia ochrany\nnovinového článku z dôvodu povahy dennej správy podľa § 7 ods. 3 autorského zákona\npovažuje ústavný súd za potrebné upriamiť pozornosť na svoju judikatúru. V zmysle tejto\njudikatúry je totiž potrebné príslušné ustanovenia autorského zákona, teda ustanovenia § 7\nods. 3 autorského zákona vykladať vo svetle čl. 2 ods. 8 Bernského dohovoru o ochrane\nliterárnych a umeleckých diel (ďalej len „Bernský dohovor“), ktorý ustanovuje, že\n„ochrana... sa nevzťahuje na denné správy ani na rozličné skutočnosti, ktoré majú povahu\niba tlačových informácií“. Cieľom tohto ustanovenia nie je vylúčiť inak autorskoprávne\nchránené predmety z ochrany, ale len zdôrazniť povahu predmetov, ktoré sa pod túto\nochranu nekvalifikujú. Aj diela obsahujúce denné správy sú tak predmetom autorskoprávnej\nochrany, ak spĺňajú podmienky na jej nadobudnutie vo vnútroštátnom práve. Aj preto\nliteratúra o čl. 2 ods. 8 Bernského dohovoru zvykne hovoriť aj ako o tzv. „nepravom\nobmedzení“ (Manfred, Rehbinder, Nachrichten als Sprachwerke, Zeitschrift für Urheber\nund Medienrecht, 2000, č. 1, s. 2). Znamená to, že aj ustanovenia § 7 ods. 3 autorského\nzákona treba v rámci čl. 2 ods. 8 Bernského dohovoru vykladať napriek negatívnej\nformulácii („ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú“) tak, že pojem denné správy zahŕňa\nlen vyjadrenie informácií v takej forme, ktorá sa nekvalifikovala pod autorskoprávnu\nochranu podľa § 7 ods. 1 autorského zákona (pozri II. ÚS 647/2014).\n46. Napokon s odkazom na citované ustanovenie § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súdu\nústavný súd dodáva, že únijný rozmer posudzovanej veci nemožno opomenúť ani pri použití\n27\n\nustanovení týkajúcich sa tzv. spravodajskej licencie (§ 33 ods. 1 autorského zákona,\nresp. § 39 zákona č. 185/2005). Aj tieto dotknuté ustanovenia, ktoré boli vo veci\nsťažovateľky konajúcimi súdmi aplikované, totiž predstavujú transpozíciu únijného práva,\nkonkrétne článku 5 ods. 3 písm. c) Smernice 2001/29/ES, a preto je potrebné interpretovať\nich eurokonformne, teda v súlade s citovaným článkom dotknutej smernice.\n47. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 €, kde dôvodila závažným porušením jej označených práv majúcich podľa\nvyjadrenia sťažovateľky procesnoprávnu i hmotnoprávnu povahu. Podľa čl. 127 ods. 3\nústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu,\nkoho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd\npri\n\nrozhodovaní\n\notázky\n\npriznania\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\naplikoval\n\nzásadu\n\nspravodlivosti, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej\nz porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou\nmedzinárodnou zmluvou. Vyslovenie porušenia garantovaných práv sťažovateľky\nrozhodnutím krajského súdu, zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci krajskému\nsúdu na ďalšie konanie predstavujú vo svojom súhrne podľa názoru ústavného súdu\ndostatočné zavŕšenie poskytnutej ústavnoprávnej ochrany a vytvárajú reálny predpoklad\ni pre garantovanie ústavne konformnej ochrany práv sťažovateľky v ďalšom konaní\npred všeobecnými súdmi, preto jej požadované primerané finančné zadosťučinenie\nnepriznal.\n48. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby jej ústavný\nsúd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikovala sumou\n787,12 €. Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľky\nvychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania pred ústavným súdom (konanie\no sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch\na je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou predmetu\n28\n\nsporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05,\nIII. ÚS 142/06). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2014 v konaní pred ústavným súdom sa určí ako 1/6 z výpočtového základu\n(t. j. zo sumy 804 €), čo predstavuje sumu 134 € a hodnota režijného paušálu sumu 8,04 €.\n49. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia sťažovateľky,\npodanie sťažnosti), čo celkovo predstavuje sumu 268 €. K tomu bolo potrebné pripočítať\ndvakrát režijný paušál v celkovej sume 16,08 €, čo predstavuje celkovú sumu 284,08 €.\nTrovy konania je povinný zaplatiť sťažovateľke krajský súd na účet jej právneho zástupcu.\n50. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2017\n\n29", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-v občianskom súdnom konaní", "autorské právo-ochrana autorských práv", "podmienky konania", "autorské právo-dielo", "autorské právo-ochrana autorských práv", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní", "európske právo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na výsledky tvorivej duševnej činnosti", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/51/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:09e38d34-e33c-403b-a945-0b47995fdeb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 647/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 647/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09e38d34-e33c-403b-a945-0b47995fdeb9"}, {"guid": "ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c"}, {"guid": "ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9"}, {"guid": "ussr:87a76189-3864-443a-8cc1-1c306df98e36", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:87a76189-3864-443a-8cc1-1c306df98e36"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 129/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "17b237a1-4c21-4484-940a-8f2d10bced98:3257f9b6-d8e9-4fa5-bcc1-db7b2b56069e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8707207864.1", "spisova_znacka": "6Co/2/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/2/2010 z 9. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-11-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8707207864.1"}, {"guid": "645db4e1-44cf-4c65-9b4b-bf535817d000:833ba956-b807-4655-9524-36476ccada56", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8810202189.3", "spisova_znacka": "11Co/51/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/51/2010 z 16. 5. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-05-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8810202189.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f2d3b029-1e53-40ea-bfd0-9da52c44c60f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.331.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.331.2026.1"}, {"guid": "ussr:9d26dd48-7916-4e2f-89ab-052e965fae82", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 89/2019", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2019 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d26dd48-7916-4e2f-89ab-052e965fae82"}, {"guid": "ussr:b198c4a0-96d0-45d5-b108-72c93f13b069", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/2019 z 10. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2019.1"}, {"guid": "ussr:a744471b-b248-4ea0-bd6f-cb1017d70864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 759/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 759/2017 z 5. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1"}, {"guid": "793d7a37-405b-40d8-abf6-d4d7bd39081c:580c7e9e-7def-4fb3-9dd3-1896613da2a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123372093.1", "spisova_znacka": "2Obdo/8/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/8/2026 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123372093.1"}, {"guid": "62ace140-74e6-4739-a0de-0f7f735f2d78:086db1b1-efd8-4404-bade-dc4c2b899750", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121386331.1", "spisova_znacka": "7Cdo/32/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/32/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121386331.1"}, {"guid": "d71b5f22-1fa5-48ab-8ff5-5eebbbf6f1d9:95d781ab-a24c-45fe-9338-b915fdf2b517", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016202481.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/43/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/43/2017 z 24. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016202481.1"}, {"guid": "46d81e52-7af1-4aff-b54c-352dc47dd086:e00c9f90-46bc-46fe-8cc8-85ee3bc80451", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6425202617.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/11/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/11/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6425202617.1"}, {"guid": "22cc4634-595d-4405-b69f-6ad9d9914daa:472212a8-baa4-44e0-8416-9693e01b96dc", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4125209685.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/4/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoCsp/4/2026 z 26. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4125209685.1"}, {"guid": "89976d35-7bc3-44eb-821d-80213d088e02:d2db4938-d6b7-4f53-bd99-2418d6682a69", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6425202619.1", "spisova_znacka": "13CoCsp/16/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoCsp/16/2026 z 25. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6425202619.1"}, {"guid": "4dccdc85-b097-44f3-9b74-18af1f12f3c0:049ce17c-5797-4afe-902e-e1234ffad120", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7220204526.5", "spisova_znacka": "3Cob/78/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/78/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7220204526.5"}, {"guid": "6ce6a749-94b4-4b71-a29e-2959d4460352:2be05fce-1051-4644-8211-de62717fb517", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2124208569.1", "spisova_znacka": "28CoCsp/29/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28CoCsp/29/2025 z 26. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2124208569.1"}, {"guid": "cb44bf1d-6e45-4e2c-a886-c380619f0c06:65970fa6-8b94-4603-9291-0742422e9ad8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2320011034.2", "spisova_znacka": "6To/121/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/121/2025 z 21. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2320011034.2"}, {"guid": "a5c4f2b6-d94e-437c-8a14-d1104837f08c:478c7862-0847-431f-ad84-7a8a1ac8da4a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6725200568.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/24/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/24/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6725200568.1"}, {"guid": "1cc84488-a942-44b5-8a0e-d8705ef96dfb:e4b80e2a-962f-4e54-9c56-3d5bd30e827a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2624214412.1", "spisova_znacka": "26CoCsp/32/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoCsp/32/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2624214412.1"}, {"guid": "ef0fd861-6820-4256-a07a-6ce3821efed7:83c8ddd4-86d7-4ff7-8a0b-f24b3bcdf555", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2125201230.1", "spisova_znacka": "26CoCsp/47/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoCsp/47/2025 z 14. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2125201230.1"}, {"guid": "8d1cf8d7-1d4e-469f-aab5-ca838c31a506:f9dc0a75-c246-49c5-b651-6b62b52116d0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3824203575.1", "spisova_znacka": "19CoCsp/17/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoCsp/17/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3824203575.1"}, {"guid": "9f645393-15ce-4f28-9831-feed75646fe1:1ccc0e94-f455-46e7-bca0-b9281df0064b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3824202528.1", "spisova_znacka": "19CoCsp/21/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoCsp/21/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3824202528.1"}, {"guid": "248d5b44-c926-485b-80e2-a195be50d32a:727416a6-6bea-483d-ac01-7b52cf29e93b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123439331.1", "spisova_znacka": "41Cob/75/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/75/2025 z 12. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123439331.1"}, {"guid": "99611f8f-3298-4690-bfc1-e8a8f7dcf69d:394535d5-590a-4e02-85c4-c2db98cfe422", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2324203058.1", "spisova_znacka": "26CoCsp/18/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoCsp/18/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2324203058.1"}, {"guid": "ee3f58a2-a626-4256-beb1-c4aaea8f625e:2e7828c4-37b9-4a5b-8377-cfeb6a90de36", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123317126.1", "spisova_znacka": "14Co/64/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/64/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123317126.1"}, {"guid": "81bd81a4-e8af-43c0-a39c-b3971f838a2f:5eb980cb-bf80-4ce4-87f2-df87f61c4ffb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1319206877.1", "spisova_znacka": "14Co/66/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/66/2024 z 10. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1319206877.1"}, {"guid": "c3f17252-082a-4729-897e-53678879d060:e9c724d1-1b9c-4c26-8f36-0c124b832570", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123439333.1", "spisova_znacka": "41Cob/196/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/196/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123439333.1"}, {"guid": "3638f5f9-ffa6-44ee-a425-5bd7f0e4509e:8607b81a-ebba-4a5c-a793-92a01dd9a790", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2124201192.1", "spisova_znacka": "13CoPs/1/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoPs/1/2025 z 12. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2124201192.1"}, {"guid": "737c1193-2a87-4a1d-ad7e-bb416e808b1c:d4baf8f8-17ed-4cdb-b7ea-32bc52b7a9a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6120452823.1", "spisova_znacka": "17Co/81/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/81/2023 z 18. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6120452823.1"}, {"guid": "c266cbe3-a726-4f9a-915f-93a86833c1fd:a5cd6dd1-2d0c-4871-92c3-0c21c4a15118", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:6121411813.1", "spisova_znacka": "18Co/55/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/55/2023 z 13. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:6121411813.1"}, {"guid": "b6ae45e0-83fd-4f70-980b-eebba9acbd74:07d9f6ce-45ff-44b6-a4c7-c1a4eb23e94f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1308209396.2", "spisova_znacka": "7Co/70/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/70/2018 z 27. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1308209396.2"}, {"guid": "02cb9f45-38d7-47b0-bcae-a869d89d5ed9:085b59ae-1e0e-4db2-a888-b651c62d0c41", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1323205661.4", "spisova_znacka": "74Cb/53/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 74Cb/53/2023 z 4. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1323205661.4"}, {"guid": "9e29658e-585c-4c1c-8b47-49ccdd58b4f7:8b340522-cd9f-4c53-812e-8d03a6942674", "ecli": "ECLI:SK:OSNO:2025:5825200420.4", "spisova_znacka": "16Csp/5/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 16Csp/5/2025 z 4. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Námestovo", "datum_vydania": "2025-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNO:2025:5825200420.4"}]}