{"guid": "ussr:6240d4e1-ebf9-467a-943f-6a0c6c9ba295", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.630.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 630/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 630/2017 z 10. 4. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. apríla 2018, sp. zn. III. ÚS 630/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.630.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6240d4e1-ebf9-467a-943f-6a0c6c9ba295", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.630.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.630.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.630.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 630/2017-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\nv konaní o prijatej sťažnosti obchodnej spoločnosti SLOVAK SOLAR ENERGY, s. r. o.,\nRačianska 96, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou Lukačka s. r. o., Tehelná 25, Bratislava,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Juraj Lukačka, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 49 Er 1646/2013\nz 13. apríla 2017 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti SLOVAK SOLAR ENERGY, s. r. o.,\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 49 Er 1646/2013\nz 13. apríla 2017 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn.\n49 Er 1646/2013 z 13. apríla 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti SLOVAK\nSOLAR ENERGY, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 468,51 € (slovom\nštyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu Lukačka\ns. r. o., Tehelná 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením č. k. III. ÚS 630/2017-21 z 10. októbra 2017 Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti\nSLOVAK SOLAR ENERGY, s. r. o., Račianska 96, Bratislava (ďalej aj „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n49 Er 1646/2013 z 13. apríla 2017 a zároveň odložil vykonateľnosť tohto uznesenia.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z obsahu spisu okresného súdu sp. zn.\n49 Er 1646/2013 vyplýva, že obchodná spoločnosť 3PSTAV s. r. o. ako oprávnený (ďalej\nlen „pôvodný oprávnený“) sa návrhom podaným 17. júna 2013 domáhala po zmene\nsúdneho exekútora u súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej Mihalovej (ďalej len\n„súdna exekútorka“) vymoženia pohľadávky proti sťažovateľke ako povinnému v sume\n142 000 € s príslušenstvom. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný platobný\nrozkaz okresného súdu č. k. 34 Rob 83/2013-19 z 30. mája 2013, ktorým bola sťažovateľka\nzaviazaná zaplatiť 142 200 € s 9,75 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 4. mája\n2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku\n\n2\n\n8 532 € (ďalej len „pohľadávka“). Okresný súd vydal 18. júna 2013 poverenie na vykonanie\nexekúcie, vec bola vedená u súdnej exekútorky pod sp. zn. EX 914/2013.\n3. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 27. decembra 2013 postúpil pohľadávku\npôvodný oprávnený ako postupca spoločnosti PERSPEKTIVA Znojmo s. r. o. ako\npostupníkovi za odplatu 72 875 €, splatnú pri podpise zmluvy. Spoločnosť PERSPEKTIVA\nZnojmo s. r. o. bola spoločníkom v spoločnosti SLOVAK SOLAR ENERGY, s. r. o. Podľa\n§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku požiadal postupník o zastavenie exekúcie, pretože nemal\nzáujem na zexekvovaní svojej dcérskej spoločnosti. Návrh na zastavenie exekúcie bol\nsúdnej exekútorke doručený 7. apríla 2014. Súdna exekútorka na základe tejto žiadosti\npodala 19. júna 2014 na okresnom súde návrh z 15. júna 2014 na zmenu účastníkov\nexekučného konania na strane oprávneného a na zastavenie exekúcie s tým, že vyčíslila\ntrovy exekúcie súdneho exekútora (pozostávajúce z odmeny, náhrady hotových výdavkov\na dane z pridanej hodnoty) vo výške 68,88 €. Ešte predtým ako okresný súd rozhodol\no zastavení exekúcie, postúpila pohľadávku spoločnosť PERSPEKTIVA Znojmo s. r. o. ako\npostupca zmluvou z 19. mája 2014 spoločnosti MMPT a. s. ako postupníkovi. Táto\nspoločnosť listom z 27. januára 2015 oznámila postúpenie pohľadávky súdnej exekútorke\ns tým, že na ňu prešli i práva a povinnosti oprávneného v exekučnom konaní a oznámila\nsúdnej exekútorke, že pohľadávka jej bola uhradená čo sa týka istiny aj súdneho poplatku\nza žalobu, a preto navrhla exekúciu zastaviť.\n4. Súdna exekútorka po doručení tohto podania spoločnosťou MMPT a. s. a zároveň\nešte pred tým, ako okresný súd rozhodol o skoršom návrhu na zmenu v osobe oprávneného\na na zastavenie exekúcie, doručila 11. februára 2015 okresnému súdu návrh na zmenu\noprávneného na spoločnosť MMPT a. s., ako aj návrh na čiastočné zastavenie exekučného\nkonania, čo sa týka vymáhaného nároku, a zároveň požiadala o pokračovanie v exekučnom\nkonaní, čo sa týka trov exekúcie súdneho exekútora. Súdna exekútorka tento návrh\nodôvodnila tým, že pohľadávka týkajúca sa istiny a súdneho poplatku za žalobu bola\nuhradená a nový oprávnený požiadal o zastavenie exekúcie. Zároveň súdna exekútorka\nžiadala, aby jej okresný súd v prípade, ak bude toho názoru, že exekúcia má byť zastavená\nako celok, priznal odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\n\n3\n\nSlovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého ak súdny exekútor pri\nexekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania\nexekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5\nvyhlášky s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky, t. j.\naby priznal súdnej exekútorke okrem náhrady hotových výdavkov tak, ako boli vyčíslené\nv podaní z 15. júna 2014 (24,20 € + 4,84 €), aj odmenu súdneho exekútora z vymoženej\npohľadávky. Odmenu, ktorú žiadala súdna exekútorka priznať podľa § 5 vyhlášky vyčíslila\nsumou 30 146,50 € a daň z pridanej hodnoty sumou 6 029,30 €, ktorá zodpovedá 20 %\nzo súčtu sťažovateľkou uhradenej istiny pohľadávky a súdneho poplatku za žalobu\n(142 200 € + 8 532 €). Ďalej súdna exekútorka uviedla, že pokiaľ by okresný súd bol toho\nnázoru, že exekúcia má byť zastavená ako celok a súdnej exekútorke má patriť okrem\nnáhrady hotových výdavkov iba odmena ako pri upustení od vykonania exekúcie, i v takom\nprípade je potrebné vychádzať zo sťažovateľkou uhradenej sumy a vyčíslila i túto odmenu.\n5. Uznesením č. k. 49 Er 1646/2013-181 z 12. augusta 2015 okresný súd pripustil\nzmenu účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného oprávneného na spoločnosť\nMMPT a. s.\n6. Uznesením č. k. 49 Er 1646/2013-232 zo 6. februára 2017 okresný súd exekúciu\nzastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že 7. apríla\n2014 oprávnený doručil súdnej exekútorke návrh na zastavenie exekúcie a pretože exekučné\nkonanie je konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou, exekúciu zastavil podľa\n§ 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Pokiaľ súdna exekútorka návrhom doručeným\n11. februára 2015 navrhla zastaviť exekučné konanie iba čiastočne, o tomto návrhu už\nnerozhodoval, pretože exekúciu zastavil ako celok. Druhým výrokom rovnakého uznesenia\nzaviazal oprávneného MMPT a. s. uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške\n68,88 €. Tento výrok odôvodnil poukazom na § 200 ods. 1 a 5, § 196, § 203 Exekučného\nporiadku a § 3, § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 vyhlášky. Okresný súd vychádzal z toho, že ak je\nexekúcia zastavená, a to zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie\nnevyhnutných trov (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). V prípade zastavenia exekúcie\n\n4\n\npatrí súdnemu exekútorovi okrem náhrady hotových výdavkov odmena, ktorá sa určuje\npaušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej vo výške 33,19 € (§ 14\nods. 1 a 2 vyhlášky). Súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie v celkovej sume 68,88 €\npozostávali z odmeny 33,20 €, náhrady hotových výdavkov (poštovné) 24,20 € a dane\nz pridanej hodnoty.\n7. Uznesenie okresného súdu č. k. 49 Er 1646/2013-232 zo 6. februára 2017\nnadobudlo v oboch výrokoch právoplatnosť 20. februára 2017. Doručené bolo právnemu\nzástupcovi oprávneného MMPT a. s. elektronicky 17. februára 2017, sťažovateľke poštou\n20. februára 2017 a súdnej exekútorke elektronicky 16. februára 2017.\n8. Súdna exekútorka doručila okresnému súdu 23. marca 2017 podanie, v ktorom\nuviedla, že po tom, čo jej bolo doručené 16. februára 2017 uznesenie okresného súdu č. k.\n49 Er 1646/2013-232 zo 6. februára 2017, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, žiada\n„o vydanie uznesenia, ktorým súd rozhodne o nároku súdneho exekútora podľa § 16 ods. 2\nvyhlášky“. Túto žiadosť odôvodnila súdna exekútorka tým, že okresný súd rozhodoval\no trovách exekúcie súdneho exekútora na základe návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý mu\nbol doručený 19. júna 2014, a o zastavení exekúcie rozhodol na základe návrhu, ktorý mu\nbol doručený 11. februára 2015. Súdna exekútorka sa dozvedela o úhrade vymáhanej sumy\nsťažovateľkou oprávnenému MMPT a. s. až 27. januára 2015. Okresný súd mal o trovách\nexekúcie súdnej exekútorky rozhodnúť na základe jej návrhu doručeného súdu 11. februára\n2015, ktorý mal k dispozícii a z ktorého bolo zrejmé, že sťažovateľka uhradila oprávnenému\nMMPT a. s. istinu a súdny poplatok za žalobu. Súdna exekútorka mala preto nárok\nna odmenu vypočítanú v zmysle § 16 ods. 2 a § 5 vyhlášky zo základu, ktorým je výška\nvymoženej pohľadávky, a postup okresného súdu bol nesprávny aj s ohľadom\nna rozhodovaciu prax (Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 4 MCo 14/2005\nz 28. februára 2007).\n9. Okresný súd uznesením sp. zn. 49 Er 1646/2013 z 13. apríla 2017 priznal súdnej\nexekútorke odmenu podľa § 5 ods. 1 vyhlášky v spojení s § 16 ods. 2 vyhlášky v sume\n36 175,80 €, na ktorej zaplatenie zaviazal sťažovateľku. V odôvodnení uviedol, že „dňa\n\n5\n\n06. 02. 2017 rozhodol tunajší súd uznesením 49 Er/1646/2013 o zastavení exekúcie\na priznal súdnej exekútorke JUDr. Denise Regináčovej Mihalovej trovy exekúcie vo výške\n68,88 Eur avšak nerozhodol o odmene podľa ust. § 5 ods. 1 v spojení s ust. § 16 ods. 2\nvyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dňa 23.03.2017\nbola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora na vydanie rozhodnutia podľa\nust. § 16 ods. 2 zák. č. 288/1995 Z. z. vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych\nexekútorov. Súd z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise ako aj v spise\nsúdneho exekútora Ex 914/2013 zistil, že povinný dňa 22. 05. 2014 (čl. 162 súdneho spisu)\nuhradil oprávnenému pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní v plnej výške a podľa ust.\n§ 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. má súdny exekútor nárok na odmenu z vymoženej\npohľadávky. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmena súdneho exekútora je 20%\nzo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Podľa ust.\n§ 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie\nvymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej\nzastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie\ntejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Odmena súdneho exekútora podľa vyhlášky\nč. 288/1995 Z. z. pozostáva z vymoženej istiny a súdneho poplatku (142 200 Eur +\n8 532 Eur) podľa ust. § 5 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. je odmena 36 175,80 Eur (z toho\nDPH 6 029,30 Eur).“. Pokiaľ zaviazal na zaplatenie odmeny súdnej exekútorke\nsťažovateľku ako povinného, vychádzal z § 196, § 197 Exekučného poriadku, v zmysle\nktorých náklady exekúcie uhrádza povinný. Procesne okresný súd vydanie uznesenia\nodôvodnil poukazom na ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) upravujúce vydanie doplňujúceho rozsudku,\nktoré sa použijú i na uznesenie (§ 225 ods. 1, 2, 3, § 234 ods. 2 CSP) a v závere\nodôvodnenia konštatoval, že „vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, priznal odmenu z vymoženej pohľadávky\nsúdnemu exekútorovi vo výške 36 175,80 Eur a na úhradu zaviazal povinného“.\n10. Uznesenie sp. zn. 49 Er 1646/2013 z 13. apríla 2017 nadobudlo právoplatnosť\n11. mája 2017.\n\n6\n\n11. Sťažovateľka v sťažnosti na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením okresného súdu č. k. 49 Er 1646/2013 z 13. apríla 2017 poukázala na to, že\npostup súdnej exekútorky pri uplatňovaní si nároku na náhradu trov exekučného konania je\nv rozpore s Exekučným poriadkom, ako aj vyhláškou, vymyká sa princípu účelnosti\na nevyhnutnosti nákladov na náhradu trov exekučného konania. Sťažovateľka tvrdila, že\nv obdobných situáciách, keď príde k zastaveniu exekučného konania na návrh oprávneného\npo dobrovoľnom splnení pohľadávky povinného, nepovažuje sa v súdnej praxi táto úhrada\nza vymoženie zo strany súdneho exekútora, a to ani vtedy ak k úhrade došlo formálne ešte\npočas exekučného konania, teda pred právoplatným rozhodnutím o jeho zastavení.\nPoukázala na to, že v jej prípade došlo k úhrade pohľadávky v čase, keď už bol podaný\nnávrh na zastavenie exekúcie, a teda exekútorka ani nemohla vykonávať ďalšie úkony\nna vymoženie sumy.\n12. Sťažovateľka ďalej citovala § 4 ods. 1, ako aj § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky a uviedla,\nže je toho názoru, že „... ak dôjde k zastaveniu exekúcie, určenie trov exekúcie podlieha\ninému režimu ako pri ukončení exekučného konania upustením alebo vymožením.\nPredovšetkým sa v takomto prípade odmena súdneho exekútora určuje odlišne ako pri\nvýpočte odmeny v zmysle § 4 a § 5 vyhlášky. Ak teda súd exekúciu zastaví, výpočet odmeny\nsúdneho exekútora sa spravuje iba ust. 14 a § 15 vyhlášky. V takomto prípade sa teda\nodmena vypočíta len za úkony exekučnej činnosti, ktoré sú taxatívne vymenované v § 15\nods. 1 vyhlášky, pričom za každý takýto úkon prináleží súdnemu exekútorovi odmena\nvo výške 3,32 Eur. Ustanovenie § 5 vyhlášky, zmysle ktorého sa vypočíta odmena exekútora\nvo výške 20 % z vymoženej sumy sa v takomto prípade vôbec neaplikuj, pretože k žiadnemu\nvymoženiu zo strany súdneho exekútora nedošlo, keďže povinný uhradil pohľadávku\ndobrovoľne a navyše priamo oprávnenému.“.\n13. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala i na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 16/2005 (35/2006 ZSP), z ktorého vyplýva, že\nv zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky je základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon\nexekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie zásadne výška vymáhanej pohľadávky.\n\n7\n\nTo však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až § 16 vyhlášky určujú inak. „Inak“\n(odlišne než v § 4 ods. 1 vyhlášky) upravuje určenie odmeny súdneho exekútora § 14 ods. 1\nvyhlášky aj v prípade, že súd zastaví exekúciu – odmena súdneho exekútora za výkon\nexekučnej činnosti sa vtedy neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky.\n14. Sťažovateľka upriamila pozornosť ústavného súdu i na to, že na okresnom súde\nprebiehajú ďalšie tri exekučné konania (sp. zn. 35 Er 1647/2013, sp. zn. 39 Er 1648/2013\na sp. zn. 39 Er 1649/2013) u rovnakej súdnej exekútorky a s rovnakým priebehom,\nv ktorých je sťažovateľka, resp. spoločnosť SLOVAK SOLAR ENERGY II, s. r. o.,\npovinným. Vo všetkých týchto konaniach boli súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie\npodľa § 14 ods. 1, 2 v spojení s § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky, na uhradenie ktorých\nbola v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazaná spoločnosť MMPT a. s., teda\noprávnený. Súdna exekútorka sa v týchto konaniach proti výroku o zastavení exekúcie, ako\naj proti výroku o priznaní trov odvolala a žiadala o priznanie odmeny vo výške 20 %\nz vymáhanej sumy v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky. V čase\npodania sťažnosti ústavnému súdu ešte o odvolaniach súdnej exekútorky nebolo\nrozhodnuté.\n15. V nadväznosti na uvedené je sťažovateľka toho názoru, že okresný súd porušil jej\nzákladné právo na súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej právo na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rozhodol v rozpore so zákonom, rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít a jeho konanie nesie znaky arbitrárnosti. Vzhľadom na to, že\nv napadnutom uznesení sa okresný súd „odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a porušil\ntak princíp právnej istoty sťažovateľa a vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade navyše\nabsentuje akékoľvek zdôvodnenie tohto odklonu, máme za to, že postup súdu prvej inštancie\npri vydaní a odôvodnení Uznesenia spĺňa všetky náležitosti toho, že ide o postup, ktorý\nnesie výrazné prvky arbitrárnosti a je protiústavný“.\n16. V závere sťažnosti sťažovateľka zdôraznila, že pohľadávka, ktorá bola\npredmetom exekučného konania, nebola reálna, išlo o fiktívne vytvorenú pohľadávku, ktorá\nvznikla účelovo s cieľom bývalého konateľa sťažovateľky obohatiť sa. Navyše, pohľadávka\n\n8\n\nvznikla v dôsledku takého jeho konania, ktoré nemalo vôbec spôsobovať právne účinky,\nkeďže valné zhromaždenie, na základe ktorého ustanovil seba ako jedinú osobu konajúcu\nza sťažovateľku, bolo súdom vyhlásené za neplatné. Napriek tomu sa však spoločnosť\nPERSPEKTIVA Znojmo s. r. o. rozhodla túto pohľadávku odkúpiť, aby neprišlo\nk vyhláseniu konkurzu, resp. k likvidácii sťažovateľky. V exekučnom konaní preto\nspočiatku vystupovala ako oprávnený subjekt materská spoločnosť PERSPEKTIVA\nZnojmo s. r. o. proti sťažovateľke, svojej dcérskej spoločnosti, ako povinnému. Takisto\nspoločnosť MMPT a. s., na ktorú bola následne pohľadávka prevedená, bola a je\nspriaznenou voči spoločnosti PERSPEKTIVA Znojmo s. r. o. Z tohto dôvodu sťažovateľka\nako povinný ani nemusela predmetnú pohľadávku v exekučnom konaní uhradiť, oprávnený\nmohol podať výlučne návrh na zastavenie exekúcie. Skutočnosť, že pohľadávka bola\nnapokon dobrovoľne uhradená, bola iba výsledkom dohody medzi spriaznenými\nspoločnosťami (ktoré majú v riadiacej štruktúre rovnaké osoby), keďže tento postup bol pre\nobe spoločnosti z účtovno-daňového hľadiska výhodnejší. Aj v súvislosti s uvedeným\nje zrejmé, že súdna exekútorka sa nijakým spôsobom nepričinila a ani sa nemohla pričiniť\nk vymoženiu pohľadávky, o účelnosti a nevyhnutnosti vyčíslených trov exekúcie ani\nnehovoriac.\n17. Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom rozhodol,\nže napadnutým uznesením okresného súdu bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, toto rozhodnutie zrušil a priznal\njej náhradu trov právneho zastúpenia.\n18. Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn.\n1 SprV 779/2017 z 31. októbra 2017, v ktorom uviedol, že okresný súd sa pri svojom\nrozhodovaní opieral o vykonané dôkazy, rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi,\na preto sťažnosť nie je opodstatnená. Súčasne vyslovil súhlas s upustením od ústneho\npojednávania.\n19. Sťažovateľka vo vyjadrení z 22. novembra 2017 k stanovisku predsedu\nokresného súdu zhrnula dôvody sťažnosti, zdôraznila, že sa pridržiava doterajšej\n\n9\n\nargumentácie. Zároveň predložila ústavnému súdu uznesenie Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 15 CoE 39/2017 z 27. júla 2017, ktorým rozhodol o odvolaní súdnej exekútorky proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 35 Er 1647/2013-195 zo 16. júla 2015 (vydanému v jednej\nz obdobných vecí, na ktoré sťažovateľka poukazovala už v sťažnosti), a to tak, že odvolanie\nodmietol, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.\nSťažovateľka zdôraznila, že v právnom štáte nie je prípustné, aby v totožných konaniach\nrozhodovali všeobecné súdy rôzne, pretože takáto situácia je v rozpore s princípom právnej\nistoty. Sťažovateľka ďalej poukázala i na to, že okresný súd v uznesení, ktorým exekúciu\nzastavil, rozhodol i o trovách exekúcie, a teda vyčerpal predmet prejednávanej veci. Z tohto\ndôvodu už nebol následne okresný súd oprávnený vydať akékoľvek doplňujúce uznesenie\na opätovne rozhodovať o trovách exekúcie. Predpokladom vydania doplňujúceho\nrozhodnutia totiž je, že v doplňovanom rozhodnutí nebolo rozhodnuté o niektorej časti\npredmetu konania. Navyše, postup okresného súdu je i v rozpore s § 237 ods. 1 CSP, podľa\nktorého súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlási. Okresný súd preto nemal ani\nprávomoc napadnuté uznesenie vydať. V závere vyjadrenia sťažovateľka poukázala\ns ohľadom na výšku priznanej odmeny súdnej exekútorke znova na to, že táto je v hrubom\nrozpore s princípom účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na náhradu trov exekučného\nkonania, keď sťažovateľka pohľadávku splnila dobrovoľne. Aj sťažovateľka vyslovila\nsúhlas s upustením od ústneho pojednávania.\n20. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,\npretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n21. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n10\n\n22. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n23. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n24. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n25. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n26. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n27. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť\na účelnosť výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom. Ústavný súd\nhodnotí, či v konkrétnej veci uskutočnený výklad právnej normy je ústavne udržateľný, t. j.\nči nie je arbitrárny (svojvoľný) alebo zjavne neodôvodnený. Rovnako tak ústavný súd\nnezosúlaďuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 342/2010,\nIII. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014). Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\n\n11\n\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\n28. Ústavný súd konštatoval už i to, že skutkové závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom jeho preskúmavania iba vtedy, ak by z nich vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by\nmali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov\n29. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06)\nkaždý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho\nvyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav\nveci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma.\n30. Z pohľadu ústavnoprávneho teda treba určiť povahu prípadov, v ktorých\nnesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie\nzákladných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady,\nv ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých\nnoriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých\n\n12\n\nsa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady\nsvojvoľnej aplikácie jednoduchého práva (m. m. I. ÚS 331/09, I. ÚS 316/2011). Inými\nslovami, v prípadoch posudzovania individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie\nje úlohou ústavného súdu preskúmavať príslušné právne predpisy a prax in abstracto, ale\nobmedziť sa, nakoľko je to len možné, na posúdenie konkrétneho prípadu na účely zistenia,\nči spôsob, akým boli uvedené predpisy aplikované alebo sa dotkli sťažovateľa, viedol\nk porušeniu ústavy a príslušných medzinárodných zmlúv.\n31. Ako z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 49 Er 1646/2013 vyplýva, uznesením\nč. k. 49 Er 1646/2013-232 zo 6. februára 2017 okresný súd rozhodol (okrem iného)\no trovách exekúcie, a to tak, že zaviazal oprávneného MMPT a. s. uhradiť súdnej\nexekútorke trovy exekúcie vo výške 68,88 € a priznané trovy exekúcie pozostávali\nz odmeny 33,20 €, náhrady hotových výdavkov (poštovné) 24,20 € a dane z pridanej\nhodnoty. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. februára 2017 a súdnej exekútorke bolo\ndoručené 16. februára 2017. Súdna exekútorka doručila návrh na vydanie uznesenia, ktorým\nsúd rozhodne o nároku súdneho exekútora podľa § 16 ods. 2 vyhlášky okresnému súdu\n23. marca 2017.\n32. Podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá\nspôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.\nPodľa § 238 ods. 1 CSP doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním\nalebo sťažnosťou, je právoplatné.\nPodľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať\na rozhodovať znova.\nPodľa § 225 ods. 1 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu\nkonania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku\nnavrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj\nbez návrhu.\nPodľa § 225 ods. 2 CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa\nprimerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie\nrozsudku, návrh zamietne.\n\n13\n\nPodľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie\nprimerane ustanovenia o rozsudku.\n33. Ako z hypotézy normy obsiahnutej v § 225 ods. 1 CSP vyplýva, základným\npredpokladom vydania doplňujúceho uznesenia je, že súd v doplňovanom rozhodnutí\nnerozhodol o niektorej časti predmetu konania a strana navrhla doplnenie rozhodnutia\ndo 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktoré navrhuje doplniť; súd môže bez návrhu\ndoplňujúcim rozhodnutím doplniť rozhodnutie iba do momentu nadobudnutia jeho\nprávoplatnosti.\n34. V prípade sťažovateľky však okresný súd o trovách exekúcie súdnej exekútorky\nuž prv v celom rozsahu rozhodol, a to uznesením č. k. 49 Er 1646/2013-232 zo 6. februára\n2017. Nadobudnutím právoplatnosti výroku tohto uznesenia o náhrade trov súdnej\nexekútorky sa toto rozhodnutie stalo záväzným a zásadne nezmeniteľným (§ 226 CSP),\nv dôsledku čoho o trovách exekúcie súdnej exekútorky (jej odmene) nebolo možné\nrozhodovať znova (§ 230 CSP). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je jednou\nzo základných záruk právnej istoty ako súčasti požiadaviek materiálneho právneho štátu.\n35. Navyše, ako sa zo skutočnosti a tvrdení samotnej súdnej exekútorky javí, ak jej\nuznesenie č. k. 49 Er 1646/2013-232 zo 6. februára 2017 bolo doručené 16. februára 2017\na súdna exekútorka doručila návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia okresnému súdu\n23. marca 2017, splnená nebola ani podmienka podania návrhu v lehote stanovenej v § 225\nods. 1 CSP. Pritom ak uznesenie č. k. 49 Er 1646/2013-232 zo 6. februára 2017 nadobudlo\nprávoplatnosť 20. februára 2017 a doplňujúce uznesenie bolo vydané 13. apríla 2017, neboli\nsplnené podmienky ani na jeho doplnenie súdom bez návrhu, pretože takto môže súd\npostupovať iba vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré právoplatnosť ešte nenadobudlo.\n36. Ústavne neudržateľným a nekonzistentným sa potom javí opačný záver\nokresného súdu, ktorý považoval podmienky stanovené v hypotéze normy obsiahnutej\nv § 225 ods. 1 CSP za naplnené a umožňujúce napadnuté rozhodnutie vydať.\n\n14\n\n37. Pretože každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými\nsúdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy (v tomto prípade podľa § 225 ods. 2\ndruhej vety CSP, upravujúceho zamietnutie návrhu na vydanie doplňujúceho uznesenia)\na k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije\nústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma, pokiaľ okresný súd napriek\nuvedenému považoval podmienky na vydanie doplňujúceho uznesenia za splnené, aplikoval\njednoduché právo spôsobom, ktorý má za následok porušenie základných práv a slobôd.\nVzhľadom na nastavenie požiadaviek práva na spravodlivý proces napadnuté uznesenie\nokresného súdu s poukazom na uvedené dôvody neobstojí, pretože postup okresného súdu\nnie je zlučiteľný s ústavou a je preto z ústavného hľadiska neospravedlniteľný.\n38. S ohľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že uznesením okresného\nsúdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku nálezu).\nIII.\n39. Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné\nprávo, zruší v rozsahu, v ktorom toto rozhodnutie porušilo základné právo (§ 56 ods. 2\nzákona o ústavnom súde), a v tomto rozsahu vec vráti na ďalšie konanie [§ 56 ods. 3\npísm. b) zákona o ústavnom súde]. V danom prípade na ochranu základného práva\nsťažovateľky bolo potrebné napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie.\n40. V ďalšom konaní je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto náleze (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Okresný súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde; bod 2 výroku nálezu).\n\n15\n\n41. Úlohou okresného súdu bude rozhodnúť o žiadosti súdnej exekútorky, ktorá mu\nbola doručená 23. marca 2017 a ktorá je svojím obsahom návrhom na vydanie doplňujúceho\nuznesenia, a to so zohľadnením účinkov právoplatnosti svojho uznesenia č. k.\n49 Er 1646/2013-232 zo 6. februára 2017, ktorým bolo už trovách exekúcie súdnej\nexekútorky rozhodnuté. Posúdi i včasnosť podania návrhu súdnej exekútorky na vydanie\ndoplňujúceho uznesenia, rešpektujúc závery ústavného súdu obsiahnuté v tomto náleze.\n42. Ústavný súd sťažovateľke napokon priznal náhradu za tri úkony právnej služby\n[prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti 11. júla 2017 a stanovisko k vyjadreniu\nz 22. novembra 2017 podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov]. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 €\na hodnota režijného paušálu 8,84 €. Celkovo trovy právneho zastúpenia sťažovateľky tak\npredstavujú sumu 468,51 €.\n43. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde; bod 3 výroku nálezu).\n44. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. apríla 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "právoplatnosť", "uznesenie", "exekúcia-trovy exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "49Er/1646/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "28194e5b-3b68-4fb4-be90-9049bba18bdb:73a68ad6-b763-4429-9294-715659b8d95d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4210216891.1", "spisova_znacka": "15CoE/39/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/39/2017 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4210216891.1"}, {"guid": "3798033e-2403-4d1f-90ac-711b0933d7b8:2314e712-79a2-45a2-97aa-02fa0545c466", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Er/1648/2013", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 39Er/1648/2013 z 1. 6. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2015-06-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3798033e-2403-4d1f-90ac-711b0933d7b8:2314e712-79a2-45a2-97aa-02fa0545c466"}, {"guid": "67a1ca69-c510-46c8-8c76-2f49298f44b5:5daf786b-1198-4aa1-b24c-b8fa1529b35e", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Rob/83/2013", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 34Rob/83/2013 z 14. 5. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/67a1ca69-c510-46c8-8c76-2f49298f44b5:5daf786b-1198-4aa1-b24c-b8fa1529b35e"}, {"guid": "3d3d927e-d86d-4209-b4f2-353d68ea56d8:23d388c9-c2af-4e68-a657-418d312544ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Er/1649/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 39Er/1649/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3d3d927e-d86d-4209-b4f2-353d68ea56d8:23d388c9-c2af-4e68-a657-418d312544ba"}, {"guid": "946e9775-d9da-47d4-a782-5db9aa421f40:2867e870-3a67-4928-acde-160ffd048aa3", "ecli": null, "spisova_znacka": "49Er/1646/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 49Er/1646/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/946e9775-d9da-47d4-a782-5db9aa421f40:2867e870-3a67-4928-acde-160ffd048aa3"}, {"guid": "d984ec48-c411-4b93-9f1c-45edb01925f3:6a4b3740-cbde-4f95-96f3-9cf976f06976", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Er/1647/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/1647/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d984ec48-c411-4b93-9f1c-45edb01925f3:6a4b3740-cbde-4f95-96f3-9cf976f06976"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b2409ed9-3a96-4a3a-abc3-90cd6605bc11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.2.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 2/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.2.2018.1"}, {"guid": "2991d938-bc00-4042-96c7-d0c19113741d:9ae707d3-a759-4d96-abde-e79098c8a67c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:1314220076.4", "spisova_znacka": "4Cob/87/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/87/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:1314220076.4"}]}