{"guid": "ussr:9f6da8d3-1e87-4da9-bf92-48564ab7a40a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.603.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 603/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 603/2017 z 27. 3. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 603/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.603.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9f6da8d3-1e87-4da9-bf92-48564ab7a40a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.603.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.603.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.603.2017.1/text", "citacie_n": 26, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 603/2017-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018\nv senáte zloženom z predsedu senátu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ivetty Macejkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudkyne Jany Baricovej v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s. r. o.,\nLandererova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Branislav Jablonka,\nPhD., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3 Obo 57/2011 z 29. apríla 2013 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 57/2011 z 29. apríla 2013 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 57/2011\nz 29. apríla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Sťažovateľovi\n\npriznáva\n\nnáhradu trov právneho\n\nzastúpenia v sume 559,04 eur (slovom päťstopäťdesiatdeväť eur a štyri centy), ktorú j e\nNajvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu\nAdvokátskej kancelárie BAJO LEGAL, s. r. o., Landererova 8, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n9. februára 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obo 57/2011\nz 29. apríla 2013, ako aj postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 3/2014\nz 28. októbra 2015 (ďalej aj „namietané rozhodnutia“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) vydal na návrh sťažovateľa ako žalobcu 20. decembra 2015 zmenkový\nplatobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť\nsťažovateľovi sumu 204 000 000 Sk. Na základe námietok žalovaných krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 8 Cb 2/2003 z 13. apríla 2011 ponechal platobný rozkaz v platnosti len\nv časti sumy 3 000 000 Sk (99 581,76 eur) a vo zvyšku zmenkový platobný rozkaz zrušil.\nNajvyšší súd ako súd odvolací namietaným rozsudkom sp. zn. 3 Obo 57/2011\nz 29. apríla 2013 rozsudok prvostupňového krajského súdu potvrdil.\nNásledne\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nako\n\nsúd\n\ndovolací\n\nnamietaným\n\nsp. zn. 1 Obdo V 3/2014 dovolanie sťažovateľa odmietol pre neprípustnosť.\n\n2\n\nuznesením\n\n3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta závery najvyššieho súdu v rozhodnutí o odvolaní,\nako aj zhodné závery prvostupňového krajského súdu. Tieto dospeli k záveru, že „dôkaz\no neexistencii kauzy nie je možné predložiť, a ak chce sťažovateľ (žalobca) preukázať,\nže zmenka bola vystavená ako úplná zmenka, došlo k presunu dôkazného bremena\nna sťažovateľa a jeho povinnosťou podľa hmotnoprávneho predpisu bolo predložiť zmluvu\nz ktorej vyplývalo, že kauzálny vzťah medzi účastníkmi na zmenkovú sumu existoval.“. Tento\nzáver je podľa sťažovateľa „popretím zásad o dokazovaní a unesení dôkazného bremena\npodľa § 120 ods. 1 OSP, keďže sťažovateľ (navrhovateľ) svoj nárok dokázal preukázaním\noriginálu zmenky, pričom odporca neprodukoval počas celého konania žiadne dôkazy,\nktorými by opodstatnenosť nároku vyvrátil“.\nSťažovateľ uvádza, že žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok\npreukazovať iným spôsobom ako predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne\nnáležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie, a preto je sťažovateľ\npresvedčený, že keďže označil a predložil spomínanú zmenku ako dôkaz, splnil svoju\ndôkaznú povinnosť. Z uvedeného potom nie je sťažovateľovi zrejmé, prečo by on sám\nako žalobca a majiteľ zmenky mal preukazovať existenciu kauzálneho vzťahu, pokiaľ svoj\nnárok odvodzuje od zmenky, a zároveň preukazovať niečo, čo netvrdí.\nSťažovateľ ďalej argumentuje, že „ak zmenkový dlžník v námietkach proti\nzmenkovému platobnému rozkazu tvrdí, že nie je povinný plniť zo zmenky, potom dôkazné\nbremeno je v plnom rozsahu na ňom. Jeho povinnosťou je teda nielen tvrdiť,\nale aj preukázať neexistenciu kauzálneho vzťahu, t. j. napr. preukázať existenciu iného\nvzťahu, ak to tvrdí...\nV súdenej veci však žiadny zo žalovaných v 1. až 3. rade neoznačil žiadny dôkaz\nna preukázanie svojho tvrdenia v námietkach...\nV tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že zmenkový veriteľ z dôvodu už spomínanej\nabstraktnosti zmenkovej pohľadávky, dôvod vzniku záväzku nie je povinný tvrdiť\nani preukazovať. Právo zmenkového veriteľa netvrdiť a nepreukazovať dôvod vzniku\nzáväzku sa uplatňuje aj v prípade, že zmenkový dlžník spochybňuje svoj zmenkový záväzok\ns odkazom na nedostatok dôvodov jeho vzniku (obdobne aj: Chalupa, R.: Zaišťovací\nsměnka. Praha: Linde, 2009, s. 41).“. V zmysle uvedeného mal podľa sťažovateľa najvyšší\n\n3\n\nsúd pri rozhodovaní o jeho odvolaní dospieť k ústavne udržateľnému záveru, že žalovaní\nv 1. až 3. rade neuniesli dôkazné bremeno, a mal mu byť priznaný plný nárok zo zmenky\nvo výške 204 000 000 Sk. Sťažovateľ uvádza, že prvostupňový súd dospel k záverom, ktoré\nneskôr potvrdil aj najvyšší súd ako súd odvolací len na základe tvrdení žalovaných\nv 1. až 3. rade uvedených v písomných námietkach. V konaní nebol produkovaný\nžiadny dôkaz žalovanými v 1. až 3. rade, ktorý by preukazoval skutočnosti uvedené\nv ich námietkach, resp. by potvrdzoval uvedené závery súdov.\n4.\n\nZávery\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv namietanom\n\nrozhodnutí\n\no odvolaní,\n\nako aj v prvostupňovom rozsudku krajského súdu, v zmysle ktorých rozdielnosť spôsobu\nvyplnenia údajov na zmenke preukazuje to, že údaje o zmenkovej sume (slovom a číslom)\na mieste plnenia boli dodatočne doplnené sťažovateľom, sú podľa sťažovateľa arbitrárne\na nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Sťažovateľ tvrdí, že „ak žalovaní v 1. až\n3. rade tvrdia, že zmenka je vyplnená v rozpore s ústnou dohodou o vyplňovacom práve\n(čo sťažovateľ zásadne odmieta!), musia toto tvrdenie aj preukázať, čo však v konaní\nneurobili...“.\nSťažovateľ je toho názoru, že rozsudok najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho\n(ako aj rozsudok prvostupňového súdu) a najmä jeho odôvodnenie je výrazom svojvôle\nsúdu, ktorého závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n5. Sťažovateľ ďalej namieta, že najvyšší súd ako súd odvolací sa nijakým spôsobom\nnevysporiadal s jeho podstatnými námietkami, keď namietal obsahové nedostatky námietok\nžalovaných proti zmenkovému platobnému rozkazu, že prvostupňový súd rozhodol\nvo vzťahu k všetkým žalovaným, pričom žalovaný v 2. rade vo svojich námietkach netvrdil\nexistenciu iného kauzálneho vzťahu ako ostatní žalovaní, nevysporiadal sa s námietkou\no doručovaní zmenkového platobného rozkazu žalovaného v 3. rade a s včasnosťou podania\nnámietok žalovanými. Z tohto dôvodu odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu ako súdu\nodvolacieho nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia, čím došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n4\n\n6. Vo vzťahu k postupu najvyššieho súdu v dovolacom konaní sp. zn.\n1 Obdo V 3/2014 a jeho rozhodnutiu z 28. októbra 2015 sťažovateľ namietal, že došlo\nk porušeniu jeho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy,\nkeď dovolací súd nesprávne vyhodnotil jeho námietku, že vo veci jeho odvolania\nrozhodoval senát najvyššieho súdu v nesprávnom zložení. Sťažovateľ namietal, že v rozpore\ns úpravou obsiahnutou v Občianskom súdnom poriadku (ďalej len „OSP“) v spise chýba\noznámenie sudcu – člena senátu predsedovi súdu podľa § 15 ods. 1 OSP o existencii\ndôvodu, pre ktorý má byť vylúčený, a zároveň absentuje rozhodnutie o vylúčení tohto sudcu\n(\n\n): „Nedodržanie zákonného procesného postupu zo strany súdu podľa\n\nnášho názoru predstavuje porušenie práva sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR\na článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva podľa § 48 ods. 1 Ústavy SR.“\n7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa podľa čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n28. 10. 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 3/2014, ako aj postupom a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 04. 2013 v konaní vedenom pod sp. zn.:\n3 Obo 57/2011, porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 10. 2015 v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 3/2014, ako aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 29. 04. 2013 v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 Obo 57/2011, sa zrušujú\na Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu sa prikazuje, aby v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Obo 57/2011 znovu konal a rozhodol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“\n8. Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 603/2017 z 10. októbra 2017 prijal sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu, v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny\n\n5\n\nproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Obo 57/2011 z 29. apríla 2013 a vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.\n9. Na výzvu ústavného súdu sa k predmetu konania vyjadrila predsedníčka\nnajvyššieho súdu, ktorá v podaní doručenom ústavnému súdu 14. decembra 2017 uviedla,\nže medzi namietaným porušením práv sťažovateľa a napadnutým rozhodnutím odvolacieho\nsúdu neexistuje taká spojitosť, ktorá by umožňovala vysloviť záver o ich porušení.\nPoukázala pritom na obsah namietaného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že\n„zmenka predložená žalobcom v konaní označená ako vlastná zmenka bola súdom prvej\ninštancie posúdená správne ako blankozmenka. Skutočnosť, že zmenka v časti zmenečnej\nistiny a miesta plnenia bola vyplnená strojopisom a nie voľnou rukou ako ostatná údaje,\nbola pre súd prvej inštancie, ako aj pre odvolací súd smerodajná pre záver, že ide\no blankozmenku a nie o vlastnú zmenku ako bola označená. Zástupca žalobcu ničím\nnepreukázal, ani nezdôvodnil, prečo takýmto spôsobom boli údaje na zmenke vyplnené, čím\nnevyvrátil pochybnosť o tom, že tieto údaje boli doplnené dodatočne. S touto otázkou sa súd\nprvej inštancie, ako aj odvolací súd podrobne zaoberal na strane 8 sťažnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu.“.\nV závere svojho vyjadrenia predsedníčka najvyššieho súdu podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámila, že najvyšší súd netrvá na ústnom\npojednávaní a s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.\n10. K predmetnej veci sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu\naj sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 22. januára 2018. V tomto stanovisku\nskonštatoval, že najvyšší súd sa vo svojom podaní vyjadril len k jednej z viacero\nnamietaných\n\nskutočností,\n\na to\n\nk posúdeniu\n\nzmenky\n\npredloženej\n\nsťažovateľom\n\nako blankozmenky. V tejto súvislosti upozornil na skutočnosť, že každý záver súdu uvedený\nv odôvodnení jeho rozhodnutia musí mať svoj základ vo vykonanom dokazovaní,\na zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa odlišnosti vyplnenia údajov na zmenke, ktorá\nsama osebe neznamená, že tieto údaje boli vyplnené dodatočne. Navyše, takýto postup nie\n\n6\n\nje v rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. zmenkovým a šekovým v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon č. 191/1950 Zb.“). Vo vzťahu k iným namietaným\nskutočnostiam, ku ktorým sa najvyšší súd v stanovisku nevyjadril, sťažovateľ zotrváva\nna obsahu svojej ústavnej sťažnosti.\nSťažovateľ vyjadril súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania,\nak dospeje k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n11. Podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde po prijatí veci na ďalšie konanie\nústavný súd listom upovedomil o podanej sťažnosti aj účastníkov konania, v ktorom bolo\nvydané napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu. V tomto konaní o zmenkovom platobnom\nrozkaze bola žalovanou obchodná spoločnosť\n, ako žalovaný v 1. rade,\n\n, ako žalovaný\n\nv 2. rade a\n\n, ako žalovaný v 3. rade.\n\nŽalovaným v 2. a 3. sa upovedomenie nepodarilo na adresu známu ústavnému súdu\ndoručiť. Žalovaný v 1. rade, obchodná spoločnosť\n\n, toho času v likvidácii,\n\nsa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril prostredníctvom svojho likvidátora\n, tak, že stručne uviedol: „V zhode so sťažovateľom potvrdzujeme, že sme\nv konaní neboli vypočutí ako účastník konania. Ďalej vyhlasujeme, že medzi vystaviteľom\nzmenky a jej príjemcom – sťažovateľom, neexistuje a nikdy neexistovala žiadna dohoda\no vyplnení zmenky na sumu 3 mil. Sk, a to ani konkludentná.“\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n7\n\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nv náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného\nzákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n8\n\n20. Podľa § 10 zákona č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní\nneúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto\ndojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa\npri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.\n21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže\nrobiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi\nalebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome\nna škodu dlžníka.\nIII.\n22. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to postupom a rozhodnutím\nnajvyššieho súdu ako súdu odvolacieho v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze.\nNajvyšší súd v odvolacom konaní podľa sťažovateľa arbitrárne potvrdil rozhodnutie\no zrušení časti zmenkového platobného rozkazu prevyšujúceho sumu 3 mil. Sk,\nkeď konštatoval, že sťažovateľ ako žalobca neuniesol dôkazné bremeno, hoci toto podľa\npresvedčenia sťažovateľa spočívalo na žalovaných. Odvolací súd tiež nesprávne\na bez podpory vo vykonanom dokazovaní rozhodol, že zmenka, ktorú sťažovateľ\nako žalobca v konaní predložil, bola blankozmenkou, ktorú sťažovateľ ako žalobca\nnesprávne a v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve vyplnil. Sťažovateľ namieta,\nže odôvodnenie najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho nespĺňa kritériá riadneho\nodôvodnenia, keďže sa v ňom odvolací súd nevysporiadal s podstatnými námietkami\na argumentmi sťažovateľa, najmä sa nevysporiadal s otázkou včasnosti doručenia námietok\nproti zmenkovému platobnému rozkazu zo strany žalovaného v 3. rade.\n23. Ústavný súd už vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\n\n9\n\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť.\n24. Podľa konštantnej judikatúry úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne ľudskoprávnou medzinárodnou zmluvou. Posúdenie skutkovej otázky všeobecným\nsúdom by sa mohlo stať predmetom prípadnej kritiky zo strany ústavného súdu len\nv prípade, ak by závery, ktoré všeobecný súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil, boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 17/01). Ústavný súd považuje za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n25. Vo vzťahu k jednotlivým námietkam sťažovateľa ústavný súd preskúmal\nodôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obo 57/2011 z 29. apríla\n2013 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Cb 2/2003 z 13. apríla 2011, keďže\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci sťažovateľa potvrdil a s obsahom jeho\nodôvodnenia sa stotožnil.\n26. Sťažovateľ namietal, že odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa nesprávne\na bez podpory vo vykonanom dokazovaní rozhodli, že zmenka, ktorú v konaní o vydanie\nzmenkového platobného rozkazu sťažovateľ predložil, bola vystavená ako blankozmenka.\nKrajský súd ako súd prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol, že z predložených dokladov\nzistil, že žalovaný v 1. rade (obchodná spoločnosť\n\n) vystavil 16. novembra\n\n1998 vlastnú zmenku, ktorú avalovali žalovaní v 2. a 3 rade (konatelia žalovaného\nv 1. rade). Všetky údaje na zmenke boli vyplnené rukou, okrem zmenkovej sumy slovom\na písmom a miesta platenia, ktoré boli vypísané písacím strojom. Sťažovateľ v konaní pred\nkrajským súdom zotrvával na stanovisku, že napriek inému spôsobu vyplnenia zmenkovej\nsumy a miesta platenia bola zmenka vystavená ako vlastná zmenka, ale žiadne vysvetlenie\n\n10\n\nk odlišnému spôsobu vyplnenia údajov na zmenke neposkytol, preto krajský súd dospel\nk záveru, že tvrdenie žalovaných, že zmenka bola vystavená ako blankozmenka, je správne.\n27. Najvyšší súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa uviedol: „Základnou\notázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či súd prvého stupňa dospel\nk správnemu záveru, že zmenka označená ako vlastná zmenka, z ktorej žalobca jeho nárok\nna zaplatenie zmenečnej sumy uplatnil je blankozmenka.\nPre zistenie tejto skutočnosti základnou otázkou je, či konajúci súd na základe toho,\nže zmenka bola vyplnená v časti zmenečnej sumy a miesta platenia inak, ako ostatné údaje\nteda strojopisom a nie voľnou rukou, dospel k správnemu záveru, že ide o blankozmenku\na nie vlastnú zmenku, ako bola označená. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní,\na ani v odvolaní k faktu, prečo bola zmenka v časti zmenečnej sumy a miesta platenia\nvyplnená inak ako ostatné údaje na zmenke, sa nevyjadril. Jediné čo namietal, že spôsob\npísania na zmenke nemôže mať vplyv na posúdenie druhu zmenky, ale žiadnym tvrdením\nnezdôvodnil prečo boli údaje o výške zmenečnej sumy a mieste platenia napísané iným\ndruhom písma ako ostatné údaje. Žalobca nevyvrátil pochybnosť, že práve z dôvodu\nže výška sumy na zmenke a miesta platenia boli napísané strojopisom, a nie vlastnou ruku,\nboli tieto údaje na zmenke doplňované následne. Bolo vecou žalobcu, aby v danom prípade,\nkeď žalovaní 1/, 2/ a 3/ namietali, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou\no vyplňovaní zmenky, aby k tejto námietke zaujal stanovisko, prečo sú tieto údaje vyplnené\niným druhom písma, ale nie iba to, že spôsob odlišného písma na zmenke nie je dôvod\npre pochybnosť, že všetky údaje boli vyplnené súčasne. Na základe uvedeného Najvyšší súd\nSlovenskej republiky dospel k záveru, že nie je pravdou, že Krajský súd v Bratislave\nsa nezaoberal skutočnosťami, na základe ktorých dospel k jeho záveru a že tento jeho záver\nnevyplynul z vykonaného dokazovania.“\n28. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu sp. zn. 8 Cb 2/2003\nv právnej veci sťažovateľa a zistil, že zmenka, ktorú pri návrhu na vydanie zmenkového\nplatobného rozkazu predložil žalobca, bola v podstate jediným dôkazom, ktorý bol v tomto\nkonaní prezentovaný niektorým z účastníkov. Z obsahu spisu, ako aj z obsahu samotnej\nsťažnosti sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ v postavení žalobcu v priebehu konania\n\n11\n\nnevysvetlil, prečo sú údaje o zmenkovej sume a mieste platenia na zmenke napísané iným\nspôsobom ako ostatné údaje na zmenke, napriek skutočnosti, že ho na to konajúci súd\nviackrát vyzýval, a opakovane zotrvával na stanovisku, že spôsob vypísania údajov\nna zmenke nie je dôkazom o momente, kedy boli údaje vypísané. Jediné vysvetlenie v tomto\nsmere poskytli žalovaní v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, kde tvrdili,\nže zmenka bola vystaviteľom vystavená ako zmenka neúplná, t. j. ako blankozmenka.\nZáver krajského súdu, ktorý z týchto skutočností vyvodil to, že údaje o zmenkovej sume\na mieste platenia boli majiteľom zmenky dopísané dodatočne a že zmenka bola vystavená\nako blankozmenka, tak ako tvrdili žalovaní, navyše pri absencii iného tvrdenia alebo\nvysvetlenia uvedenej skutočnosti zo strany žalobcu (sťažovateľa) nepovažuje ústavný súd\nza nelogický alebo taký, ktorý by bol v príkrom rozpore s obsahom listiny zmenky.\nZarážajúcim však je fakt, že sa krajský súd konštatovaním tohto záveru v konaní\no zmenkovom platobnom rozkaze uspokojil a nepovažoval za podstatné dokazovať ďalšie\nskutočnosti.\n29. Ústavný súd nie je súdom skutkovým a hodnotenie dôkazov je vecou\nvšeobecného súdu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne\na zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis\nIII. ÚS 67/2017, I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\nV tomto smere nemožno tvrdiť, že by vyhodnotením tohto dôkazu, samotnej listiny\nzmenky a záverom, ku ktorému krajský súd dospel a ktorý odvolací súd potvrdil,\nt. j. že zmenka bola vystavená ako blankozmenka, došlo k porušeniu práva sťažovateľa,\na preto túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú.\n30. Dôležitým zistením v tejto veci ostáva skutočnosť, že vyhodnotením listiny\nzmenky predloženej sťažovateľom v tomto konaní sa dokazovanie krajského súdu\nv zmenkovom konaní skončilo. Ústavnému súdu ani po preštudovaní spisu vo veci\nsťažovateľa nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel krajský súd v spojení\ns najvyšším súdom ako súdom odvolacím k ďalším pre posúdenie veci sťažovateľa\npodstatným záverom. V tomto spočíva aj jedna z ďalších námietok sťažovateľa, že krajský\n\n12\n\nsúd v spojení s najvyšším súdom dospeli k svojim záverom bez akéhokoľvek vykonaného\ndokazovania.\n31. Žalovaní sa námietkami proti zmenkového platobnému rozkazu bránili tvrdením,\nže zmenka predložená sťažovateľom bola vystavená ako blankozmenka a bola\nsťažovateľom vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve.\nBlankozmenka je pojem, ktorý nie je v zákone č. 191/1950 Zb. definovaný, avšak jej\nexistenciu predpokladá ustanovenie § 10 zákona č. 191/1950 Zb., ako aj ustanovenie § 77\nods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., kde sa na § 10 odkazuje ako na ustanovenie\no blankozmenke.\nBlankozmenka je spravidla definovaná ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola\nemitovaná s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na ktorej doplnenie udelil\nvystaviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo (Chalupa, R. Základy směnečného práva.\nPraha : Linde, 2003). Zmenka je blankozmenkou pri svojom vystavení a týmto spôsobom\nmožno vystaviť zmenku cudziu, ako aj zmenku vlastnú. Jedným z pojmových znakov\nblankozmenky je aj dohoda o vyplňovacom práve, čo vyplýva zo samotného textu\nustanovenia § 10 zákona č. 191/1950 Zb. „Ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní\nneúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané...“. Dohoda o spôsobe, ako sa majú chýbajúce\núdaje na zmenku doplniť, pritom nemusí mať písomnú podobu, možno ju uzavrieť\naj konkludentne. Ak následne dôjde k doplneniu chýbajúcich údajov tak, že bude spĺňať\nzákonom predpísané náležitosti zmenky cudzej alebo zmenky vlastnej, dochádza k jej\ntransformácii na zmenku úplnú s právnymi účinkami ex tunc – teda od okamihu vydania\nzmenky.\n32. Samotná skutočnosť, že zmenka vystavená ako blankozmenka je vyplnená\nchýbajúcimi údajmi v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, neznamená neplatnosť\nsamotnej zmenky, ale v súlade s už citovaným ustanovením § 10 zákona č. 191/1950 Zb.\ndáva osobám zaviazaným zo zmenky možnosť uplatniť námietku nesprávneho vyplnenia\nzmenky. Tento záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky,\nv zmysle ktorej „Nesprávné vyplňení blankosměnky nemá za následek neplatnost směnky,\nnábrž zakládá námitku proti majiteli směnky. Směnka, vyplňená proti úmluvě, tak není\n\n13\n\nneplatná, ale je možno ju uplatnit jen v rámci úmluvy.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 29 Cdo 3317/2007 z 24. 6. 2009, m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 29 Cdo 5260/2007 z 19. 8. 2009, sp. zn. 29 Cdo 680/2008 z 28. 5. 2009,\nuznesenie sp. zn. 29 Cdo 336/2010 z 27. 9. 2011).\n33. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že majiteľ zmenky zmenku\nvyplnil v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej\nzo zmenky, ktorá uvedené tvrdenie v konaní vzniesla (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Obo/184/2007 zo 14. 7. 2009). Na to, aby bola námietka\no nesprávnom vyplnení blankozmenky úspešne uplatnená, je nevyhnutné preukázať,\nže zmenka bola vystavená ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala\na z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore\ns touto dohodou vyplnené. Ak sú preukázané tieto skutočnosti, je v zmysle znenia\nustanovenia § 10 zákona č. 191/1950 Zb. potrebné majiteľovi zmenky dokázať, že zmenku\nnadobudol zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.\nV prípade, ak nedošlo k zmene majiteľa zmenky, a teda žalobcom v zmenkovom platobnom\nrozkaze je prvý majiteľ zmenky, ktorý je aj priamym účastníkom dohody o vyplňovacom\npráve, a preukáže sa, že zmenku doplnil v rozpore s vyplňovacím právom, už zo samotnej\npovahy tohto konania vyplýva, že konal zlomyseľne alebo sa dopustil hrubej nedbanlivosti.\n34. Žalovaní v právnej veci sťažovateľa v námietkach proti zmenkovému platobnému\nrozkazu namietali, že sťažovateľ vyplnil chýbajúci údaj o zmenkovej sume a mieste platenia\nv rozpore\n\ns dohodou\n\no vyplňovacom\n\npráve,\n\nktoré\n\npodľa\n\nich\n\ntvrdení\n\nuzavreli\n\nso sťažovateľom konkludentne. Blankozmenka, ktorú žalovaný v 1. rade (obchodná\nspoločnosť\n\n) vystavil a ktorú žalovaní v 2. a 3. rade (konatelia žalovaného\n\nv 1. rade) ako avalisti podpísali, mala byť zabezpečením dlhu žalovaného v 1. rade voči\nmanželke sťažovateľa zo zmluvy o pôžičke na sumu 3 milióny Sk. Existencia zmluvy\no pôžičke teda podľa tvrdení žalovaných mala preukazovať skutočnosť, že sťažovateľ\nneúplne vystavenú zmenku nesprávne doplnil údajom o dlžnej sume. Ako tvrdí sťažovateľ,\ntvrdenia žalovaných v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu sa rôznili v tom,\nči bola zmluva o pôžičke uzavretá s manželkou sťažovateľa, sťažovateľom samotným,\n\n14\n\na jeden zo žalovaných (žalovaný v 2. rade) dokonca v námietkach ani netvrdil existenciu\nzáväzku zo zmluvy o pôžičke.\n35. V tomto prípade teda žalovaní pri tvrdení nesprávneho vyplnenia blankozmenky\nuplatnili kauzálne námietky vo vzťahu k majiteľovi zmenky tým spôsobom, že tvrdili,\nže dôvodom vystavenia zmenky bola zmluva o pôžičke vo výške 3 miliónov Sk\na že sťažovateľ blankozmenku nesprávne vyplnil inou sumou v rozpore s dohodou\no vyplňovacom práve, ktorú medzi sebou konkludentne uzavreli.\nSťažovateľ v sťažnosti namietal, že tieto skutočnosti, ktoré žalovaní v námietkach\nproti zmenkovému platobnému rozkazu uvádzali a ktoré navyše ani neboli medzi nimi\ncelkom zhodné, neboli predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa a žalovaní\nna podporu svojich tvrdení nepredložili žiaden dôkaz. Ústavný súd považuje túto námietku\nsťažovateľa za dôvodnú.\n36. Ustanovenie § 17 ods. 1 prvej vety zákona č. 191/1950 Zb. vymedzuje\nnegatívnym spôsobom námietky, ktoré si dlžník zo zmenky môže voči majiteľovi zmenky\nuplatniť. Okrem námietok týkajúcich sa samotnej listiny zmenky (tzv. absolútne námietky)\nsi môže dlžník voči vystaviteľovi uplatniť aj kauzálne námietky, ktoré sa označujú\nako relatívne námietky, keďže ich môže dlžník uplatniť len v prípade, ak vyplývajú\nz priameho vzťahu medzi ním a majiteľom zmenky.\n37. Z judikatúry aj teórie zmenkového práva vyplýva, že dôkazné bremeno\nna preukázanie kauzálnych námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, t. j. takých\nnámietok, ktoré majú svoj pôvod v mimozmenkovom vzťahu medzi dlžníkom a majiteľom\nzmenky,\n\nnesie\n\nžalovaný\n\ndlžník\n\n(rozsudok\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nČeskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 29 Cdo 1260/2013 z 30. 4. 2015, sp. zn. 29 Cdo 998/2009 z 8. 6. 2010,\nsp. zn. 29 Cdo 2829/2012 z 30. 4. 2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Obo 21/2012 z 31. 7. 2012). Zmenka predstavuje abstraktný a nesporný záväzok\na jej majiteľ nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej\nnič preukazovať, okrem skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky. Platná zmenka\nje dostatočným dôvodom na vznik nároku na sumu, ktorá je v nej uvedená. Pokiaľ dlžník\n\n15\n\npopiera existenciu záväzku zo zmenky, nesie pritom dôkazné bremeno (rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 274/2009 z 31. 3. 2010, sp. zn.\n29 Cdo 629/2010 z 31. 5. 2011, sp. zn. 29 Cdo 2829/2012 z 30. 4. 2015, rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 21/2012 z 31. 7. 2012, rozsudok\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 14 CoZm 53/2014 z 27. 11. 2014).\n38. Dôkazné bremeno v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu\nteda v prvom rade zaťažuje žalovaného zo zmenky, avšak toto tvrdenie nemožno chápať\nabsolútne. Napriek abstraktnému charakteru zmenky a napriek skutočnosti, že záväzok\nvyplývajúci zo zmenky je v zásade právne nezávislý od základného právneho pomeru,\nt. j. od kauzy, v bežných obchodnoprávnych či súkromnoprávnych vzťahoch sú zmenky\nvystavované z nejakého dôvodu na základe nejakej kauzy. Aj preto sú tzv. kauzálne\nnámietky dlžníkov zo zmenky tými najčastejšími námietkami v konaní o zmenkovom\nplatobnom\n\nrozkaze.\n\nUvedené\n\nbolo\n\nvyslovené\n\nnajvyšším\n\nsúdom\n\nv\n\nrozsudku\n\nsp. zn. 1 M Obdo V 9/2007 z 27. novembra 2008 (ktorý bol aj predmetom ústavného\nprieskumu ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 245/09): „Ak žalobca\nv konaní tvrdí, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, potom v tejto časti dôkazné\nbremeno je na jeho strane. Úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné\nbremeno, však nie je rozhodujúca, ale rozhodujúce sú výsledky vykonaného dokazovania,\nktoré súd vyhodnocuje podľa ustanovenia § 132 OSP.“\n39. Čo sa týka dokazovania a povinnosti znášať dôkazné bremeno, krajský súd\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sp. zn. 8 Cb 2/2003 z 13. apríla 2011 uviedol,\nže povinnosť preukázať svoje tvrdenie v námietkach zaťažuje dlžníka zo zmenky. Napriek\ntomuto konštatovaniu ďalej v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že „Žalovaný si splnil\nsvoju povinnosť tvrdenia, že medzi majiteľom a vystaviteľom zmenky nejestvuje kauzálny\nvzťah predstavujúci zmenkovú sumu 204 mil. Sk. Dôkaz o neexistencii kauzy nie je možné\npredložiť, a preto ak žalobca chce preukázať, že zmenka bola vystavená ako úplná zmenka\nna sumu 204 mil. Sk, došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu. Jeho povinnosťou\npodľa hmotnoprávnych predpisov bolo predložiť zmluvu, z ktorej vyplývalo, že kauzálny\nvzťah medzi účastníkmi na zmenkovú sumu existoval.\n\n16\n\nZ uvedeného vyplýva, že predmetný zmenkový záväzok nemá za základ reálny\nobchodný (kauzálny) vzťah v celej vymáhanej sume, Reálny kauzálny vzťah, ako vyplynulo\nz vykonaného dokazovania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade jestvoval len v sume\n3.000.000,- Sk, a to na základe uzavretej zmluvy o pôžičke. Preto súd považoval\nza preukázané, že žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve,\npretože pri tom konal s úmyslom poškodiť dlžníka...\nNeplatnosti respektíve neexistencie zmluvy si musí súd všímať z úradnej moci,\nNeexistencia záväzku (zmluvy) sa prenáša tiež na skriptúrnu obligáciu (zmenku), pokiaľ ide\no zmenkový právny pomer medzi majiteľom a vystaviteľom zmenky.“.\nKrajský súd nepripustil dôkaz navrhovaný žalovaným v 1. rade, výsluch svedkov,\npretože ho považoval za nadbytočný.\n40. Krajský súd na jednej strane uviedol, že povinnosť preukázať svoje tvrdenia\nv námietkach zaťažuje dlžníka, no vzápätí sa v odôvodnení svojho rozhodnutia uspokojil\ns tvrdením žalovaných. Krajský súd tvrdí, že reálny kauzálny vzťah vo výške 3 mil. Sk\nexistuje, čo má vyplývať z vykonaného dokazovania. Krajský súd však vo vzťahu\nk existencii „reálneho“ kauzálneho vzťahu vo výške 3 mil. Sk nevykonal dokazovanie,\nnerealizoval žiaden výsluch, nevykonal dôkaz listinou, nevypočul žalovaných. Uvedené\nvyplýva nielen z odôvodnenia jeho rozhodnutia, ale aj zo samotného spisu krajského súdu\nsp. zn. 8 Cb 2/2003.\n41. Najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku o odvolaní sťažovateľa so závermi\nkrajského súdu stotožnil a uviedol, že „nie je pravdou, že Krajský súd v Bratislave\nsa nezaoberal skutočnosťami, na základe ktorých dospel k jeho záveru a že tento jeho záver\nnevyplynul z vykonaného dokazovania“. Námietky sťažovateľa uvádzané v odvolaní\nvo vzťahu k sume 99 581,76 eur (3 mil. Sk) považoval najvyšší súd za bezpredmetné, keďže\nsa týkali podľa najvyššieho súdu časti zmenkového platobného rozkazu, ktorý nebol\nzrušený a ktorý žalovaní sami nenapadli.\nNajvyšší súd uviedol: „Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový súd\nvychádzal zo zhodného tvrdenia žalovaných 1/, 2/ a 3/, že sporná zmenka zabezpečovala\npôžičku, ktorá predstavovala sumu 3 000 000 Sk /99 581,76 eur/. S tvrdením žalobcu\n\n17\n\nv odvolaní, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že nepredložili jediný dôkaz o ich\ntvrdení sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko je pravdou, že práve žalobca neuviedol jediný\ndôvod, prečo boli dva údaje na zmenke vyplnené odlišne. Táto skutočnosť nie je iba\ntvrdením žalovaných, ale je to fakt, ku ktorému to bol práve žalobca, ktorý nezaujal žiadne\nstanovisko. Odvolanie žalobcu v časti, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že bola\nporušená dohoda o vyplnení, Najvyšší súd Slovenskej republiky označil taktiež\nza bezpredmetné, keďže žalobca jeho návrhom uplatnil právo zo zmenky označenej\nako vlastnej. Prvostupňový súd pri určení dôvodnosti návrhu vo výške 99 581,76 eur\nvychádzal z tvrdenia, že konkludentnú dohodu o vyplňovacom práve, účastníci zmenkového\nvzťahu dohodli, že výška zmenečnej sumy bude vo výške poskytnutej pôžičky, keďže žiadne\niné tvrdenie v danej veci nebolo vznesené. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu,\nže išlo o konkludentnú dohodu dospel k záveru, že prvostupňový súd nepochybil, keď dospel\nk záveru, že táto bola uzavretá vo výške tvrdenej žalovanými..., keďže žiaden iný dôkaz\npri konkludentnej dohode v danom prípade žalobcom predložený nebol. Táto otázka je však\npre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu bezpredmetná, nakoľko predmetom sporu\nje zrušený zmenkový platobný rozkaz, pre zistenie správnosti ktorého rozhodnutia je, či išlo\no nárok zo zmenky vlastnej.“\n42. Uvedené závery a spôsob, akým krajský súd a najvyšší súd aplikovali na prípad\nsťažovateľa právnu normu, sú podľa ústavného súdu v rozpore s citovanou, ustálenou\njudikatúrou\n\nvšeobecných\n\nsúdov,\n\nprávnou\n\núpravou\n\na právnou\n\nteóriou\n\ntýkajúcou\n\nsa uplatňovania nárokov zo zmenky. V prípade sťažovateľa totiž všeobecné súdy úplne\nrezignovali na vykonanie dokazovania v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze.\nSťažovateľ v právnom postavení žalobcu v konaní predložil úplnú zmenku so všetkými\nzákonnými náležitosťami, ktorých neperfektnosť alebo absenciu v námietkovom konaní\nnikto nenamietal, a tým si splnil svoju dôkaznú povinnosť pre vydanie zmenkového\nplatobného rozkazu. Žalovaní uplatnili v zmenkovom konaní námietky voči zmenkovému\nplatobnému rozkazu, v ktorých namietali, že zmenka predložená sťažovateľom bola\nvystavená ako blankozmenka a sťažovateľ ju doplnil v rozpore s dohodou o vyplňovacom\npráve na sumu, ktorá prevyšovala reálnu kauzu, ktorá medzi účastníkmi existovala. Tou\nreálnou kauzou mala byť zmluva o pôžičke vo výške 3 mil. Sk.\n\n18\n\nPo zrušení zmenkového platobného rozkazu tak všeobecný súd pokračoval\nv námietkovom konaní, predmetom ktorého malo byť preukázanie dôvodnosti námietok\nžalovaných, t. j. že zmenka bola vystavená ako blankozmenka, že existovala dohoda\no vyplňovacom práve, že sťažovateľ dohodu o vyplňovacom práve porušil, čoho dôkazom\nmala byť práve existencia záväzkového vzťahu pôžičky.\n43. Hoci sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva na vykonané\ndôkazy, neuvádza, aké dôkazy v námietkovom konaní na preukázanie skutočností tvrdených\nžalovanými vykonal. Jedinou skutočnosťou, z ktorej okrem samotnej zmenky vychádzal,\nboli „zhodné tvrdenia žalovaných“. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku tomuto postupu\nkrajského súdu prisvedčil a na námietky sťažovateľa v tomto ohľade reagoval len tvrdením,\nže „nie je pravdou, že sa Krajský súd v Bratislave nezaoberal skutočnosťami na základe\nktorých dospel k záveru a že tento jeho záver nevyplynul z dokazovania“.\nZ obsahu spisu vo veci zmenkového konania však vyplýva, že žiadne ďalšie dôkazy,\nktoré by mohli alebo mali preukázať existenciu dohody o vyplňovacom práve,\nani skutočnosť, že sťažovateľ vyplnil zmenku excesne, vykonané neboli. Tiež nebolo\nvykonané dokazovanie týkajúce sa existencie záväzku zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť\nprávnym základom pre vystavenie neúplnej zmenky a ktorej existencia by mohla podporiť\ntvrdenia žalovaných, že sťažovateľ zmenku nesprávne vyplnil. Konštatovanie krajského\nsúdu, že dôkaz o neexistencii kauzy nie je možné zo strany žalovaných predložiť, v tomto\nprípade neobstojí a ústavný súd ho v okolnostiach tohto prípadu považuje za arbitrárny.\nŽalovaní sa bránili existenciou kauzy v nižšej sume, ktorá mala potvrdzovať tvrdenie,\nže sťažovateľ nesprávne vyplnil zmenkovú sumu. Nie je zrejmé, prečo vo vzťahu k týmto\ntvrdeniam žalovaných krajský súd nevykonal žiadne dokazovanie, žalovaných v konaní\nani nevypočul a dokonca aj dôkazy navrhované samotnými žalovanými v konaní z dôvodu\nnadbytočnosti nevykonal. Z tohto hľadiska sa konštatovania krajského súdu potvrdené\nsúdom najvyšším o tom, že k svojim záverom dospel na základe vykonaných dôkazov,\npodporené tvrdením, že vychádzal aj zo zhodných tvrdení žalovaných, javia byť v príkrom\nrozpore s povinnosťou súdu zisťovať skutočný stav veci.\n\n19\n\n44. Uvedený postup krajského súdu nemožno podľa ústavného súdu ospravedlniť\nani s odkazom na citované rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obdo V 9/2007\nz 27. novembra 2008, z ktorého vyplýva, že povinnosť žalovaných v zmenkovom konaní\nznášať bremeno dôkazu týkajúce sa kauzálnych námietok nie je absolútna. Nie je možné\npopierať tvrdenie, že neexistenciu kauzy nemožno preukázať, prípadne možno preukázať\nlen s neúmernými ťažkosťami, avšak v okolnostiach zmenkového konania vo veci\nsťažovateľa žalovaní tvrdili existenciu dohody o vyplňovacom práve, tvrdili existenciu\nzmluvy o pôžičke (pričom ich tvrdenia o tom, medzi akými subjektmi bola vlastne pôžička\nuzavretá, sa rozchádzali), nič z toho však nepreukázali a konajúci súd sa uspokojil\ns ich tvrdeniami a na tomto skutkovom základe konštatoval, že dôkazné bremeno sa\nvo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v námietkach presunulo na žalobcu. Najvyšší súd\nv namietanom rozsudku tieto arbitrárne závery krajského súdu potvrdil a k námietkam\nsťažovateľa vo vzťahu sťažovateľa, ktoré vzniesol v odvolaní, sa relevantne nevyjadril.\nNa námietky sťažovateľa týkajúce sa uvedených skutočností reagoval najvyšší súd\nlen opakovaným odkazom na skutočnosť, že žalobca nevysvetlil rozdiely vo vyplnení\núdajov na zmenke, a konštatovaním, že žalobca žiaden iný dôkaz o konkludentnej dohode\nnepredložil.\n45. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej skutkové a právne závery všeobecných súdov môžu byť predmetom\njeho kontroly iba vtedy, ak by vyvodené závery všeobecných súdov boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(obdobne napr. III. ÚS 243/2010, I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\nZ citovanej judikatúry vyplýva, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí\nvšeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov\na skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo\nabsenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti\ntakému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Pritom uvedené nedostatky musia\n\n20\n\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré\nz práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (III. ÚS 243/2010).\n46. Krajský súd a ani najvyšší súd svoje rozhodnutia neodôvodnili, svoje právne\na skutkové závery vyslovili bez jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky skutkovo\na právne relevantné otázky. K svojim záverom dospeli bez riadne vykonaného dokazovania\na bremeno dôkazu a zodpovednosti za výsledok konania bez opodstatneného dôvodu\nv okolnostiach tohto prípadu a v rozpore s judikatúrou všeobecných súdov a právnou\nteóriou preniesli na žalobcu.\n47. Sťažovateľ tiež tvrdil, že najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal\ns otázkou, či boli námietky žalovaného v 3. rade doručené konajúcemu súdu včas.\nČo sa týka včasnosti podania námietok žalovaným v 3. rade, krajský súd v rozsudku\nsp. zn. 8 Cb 2/2003 z 13. apríla 2011 uviedol: „... a námietky žalovaného v 3. rade súd\nuznesením z 28. 2. 2006 zamietol ako oneskorene podané. Toto uznesenie NS SR ako súd\nodvolací zrušil rozhodnutím z 31. 5. 2006 č. k. 4Obo 136/2006-194 a vrátil súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie.“\nZ obsahu uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 136/2006 z 31. mája 2006\nústavný súd zistil, že pri riešení otázky včasnosti podania námietok žalovaného v 3. rade,\nktoré najprv krajský súd odmietol ako oneskorene podané, dospel najvyšší súd k záveru, že\n„prvostupňový (pozn. krajský) súd sa pri posudzovaní otázky doručenia s otázkou,\nči sa odporca v 3. rade v čase doručenia v mieste doručenia zdržoval, nezaoberal a preto\npredčasne rozhodol, keď skonštatoval, že podľa § 47 ods. 2 O. s. p. až po došetrení tejto\nskutočnosti bude možné rozhodnúť, či zásielka bola doručená v súlade s ustanovením § 47\nods. 2 O. s. p. a následne rozhodnúť, či námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu\nboli podané včas“.\n48. Krajský súd bol uznesením najvyššieho súdu zaviazaný došetriť okolnosti\ndoručovania zmenkového platobného rozkazu žalovanému v 3. rade, a tak opätovne\nposúdiť, či boli námietky žalovaného v 3. rade doručené súdu včas na to, aby mohli\nvo vzťahu k tomuto účastníkovi spôsobiť zrušenie zmenkového platobného rozkazu.\n\n21\n\nKrajský súd však v rozhodnutí len odkázal na uvedené uznesenie najvyššieho súdu a túto\nskutočnosť sťažovateľ v odvolaní namietal, keďže z rozhodnutia krajského súdu nevyplýva,\nči došetrenie okolnosti doručovania zmenkového platobného rozkazu vykonal, dokonca\nani neuvádza, k akému záveru dospel.\n49. Na túto námietku sťažovateľa reagoval najvyšší súd v napadnutom rozsudku tak,\nže uviedol: „Je pravdou, že z odôvodnenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 4 Obo 137/2006, vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že\nprvostupňový súd rozhodol predčasne, keď označil námietky žalovaného 3/ podané\noneskorene. Krajský súd v Bratislave v novom konaní dospel k záveru, že námietky\nžalovaného 3/ boli podané včas. Skutočnosť, že z odôvodnenia nie je zrejmé, či sa žalovaný\n3/ v čase doručenia zmenkového platobného rozkazu v mieste doručovania zdržoval\nneznamená, že konajúci súd toto neskúmal, keď dospel k záveru, že námietky žalovaného 3/\nboli podané včas.“\n50. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. 1. 1999, § 26),\npodľa ktorej rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých\nje založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí\nsa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje\nsa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997,\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva\naj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko\nz 29. 4. 1993).\n51. V konaní o zmenkovom platobnom rozkaze ak žalovaný nepodá námietky proti\nvydanému zmenkovému platobnému rozkazu včas, má zmenkový platobný rozkaz účinky\nprávoplatného rozsudku (§ 175 ods. 3 OSP v znení účinnom do 22. decembra 2015). Otázka\n\n22\n\nvčasnosti podania námietok je preto v zmenkovom konaní otázkou, ktorá má vysoký stupeň\nrelevancie nielen pre žalobcu, ale aj pre samotného žalovaného. Ústavný súd súhlasí\ns tvrdením sťažovateľa, že v konaní prvostupňového súdu nedostal na túto otázku primeranú\nodpoveď. Najvyššiemu súdu nemožno uprieť snahu nedostatok odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu zhojiť, avšak ani v jeho odôvodnení nemožno nájsť odpoveď na otázku,\nči krajský súd dokazovanie týkajúce sa doručovania zmenkového platobného rozkazu\nžalovanému v 3. rade podľa pokynu súdu vyššieho stupňa vykonal. Konštatovanie\nodvolacieho súdu („... to, že z odôvodnenia nie je zrejmé... neznamená, že konajúci súd toto\nneskúmal...“) nemôže ústavný súd akceptovať ako náležité odôvodnenie napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu, ktoré spĺňa atribúty pre naplnenie základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.\n52. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Obo 57/2011 z 29. apríla 2013, ktorým najvyšší súd potvrdil\nv napadnutej časti rozsudok krajského súdu sp. zn. 8 Cb 2/2003 z 13. apríla 2011,\nje arbitrárny, nespĺňa ústavné kritériá náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nedáva\njasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany a potvrdením rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré\npovažuje ústavný súd za neodôvodnené a arbitrárne, a je z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľný a neudržateľný. Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnutým\nrozsudkom a v konaní, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1).\n53. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie, zrušil\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu a vec mu podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu). Po vrátení veci\n\n23\n\nna ďalšie konanie bude povinnosťou najvyššieho súdu postupovať podľa právneho názoru\nústavného súdu a reagovať na kľúčové námietky sťažovateľa uvedené v sťažnosti.\nIV.\n54. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\n55. Sťažovateľ v sťažnosti nežiadal priznať finančné zadosťučinenie, preto ústavný\nsúd viazaný sťažnosťou o priznaní finančného zadosťučinenia nerozhodoval.\n56. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n57. Sťažovateľ navrhol priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n559,04 € za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti\nv roku 2016 a podanie vyjadrenia v roku 2017) podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n58. Ústavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti\npovažoval za potrebné priznať sťažovateľovi náhradu trov konania za tri úkony právnej\nslužby poskytnutej jeho právnym zástupcom, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia,\nako aj za písomné podanie – sťažnosť a podanie vyjadrenia k stanovisku najvyššieho súdu.\n59. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3\nvyhlášky. Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné\noceniť peniazmi. Základná sadzba odmeny (vypočítaná z priemernej mesačnej mzdy\n\n24\n\nv hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej\nrepubliky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného\npaušálu je 8,58 €, za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota\nrežijného paušálu je 9,21 €. Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň\nz pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) Finančnej správy Slovenskej republiky je advokátska\nkancelária subjektom registrovaným pre DPH (IČ DPH SK2022715079). Trovy konania\nspolu s DPH predstavujú sumu 559,04 €, ktorých náhrada bola priznaná sťažovateľovi\n(bod 3 výroku nálezu).\n60. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu.\nV Košiciach 27. marca 2018\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "cenné papiere-zmenka", "dokazovanie-dôkazné bremeno"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Obo/57/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:12b69420-f14b-4063-a579-a28c320e0fa2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.67.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.67.2017.2"}, {"guid": "ussr:f3d6c162-ca57-48fd-889e-d736e42f0712", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 243/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 243/2010 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3d6c162-ca57-48fd-889e-d736e42f0712"}, {"guid": "ussr:375868fc-19fc-4e0c-9ce4-8b2bd4370078", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 245/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 245/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:375868fc-19fc-4e0c-9ce4-8b2bd4370078"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "c5330017-b720-4eda-98b2-6bcecb6ebd06:4713d706-94e0-4e2a-8b60-61711e19bc56", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5113204225.1", "spisova_znacka": "14CoZm/53/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoZm/53/2014 z 26. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-11-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5113204225.1"}, {"guid": "8967cda3-a965-4380-9587-b371324ed95c:dd15f24d-f247-442c-8c39-bcf41265912e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1003898528.8", "spisova_znacka": "8Cb/2/2003", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cb/2/2003 z 12. 4. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-04-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1003898528.8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e2f6f658-06f3-4449-b95a-0df0847c1668", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.259.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.259.2023.1"}, {"guid": "2fc4703b-87cc-421a-b621-62b20126e74c:a539595d-e3c9-4507-ab8d-2fccb4a27ee8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1018201123.8", "spisova_znacka": "2ObdoV/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/2/2023 z 27. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1018201123.8"}, {"guid": "1cb56a05-cf71-4b4b-b448-a6f14fe9da43:7eadef5c-effe-442a-943a-74fd9509855e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8118202950.2", "spisova_znacka": "4Obdo/81/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/81/2021 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8118202950.2"}, {"guid": "7fa91f6d-20b4-4a4a-a7ce-2bac72d9a042:aef210f2-a25d-4b1f-ac57-9d1323667568", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1018201123.1", "spisova_znacka": "1Obo/1/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/1/2021 z 8. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1018201123.1"}, {"guid": "624c9b9b-9304-47a8-90d0-8e9b979f4326:48c98d85-6bba-487d-a13c-aa23bc43c77d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1003898528.1", "spisova_znacka": "3Obo/9/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/9/2018 z 25. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1003898528.1"}, {"guid": "e7975b20-bc03-4942-b3f4-b6c9c8d57823:e51811d3-6438-4437-aec6-a86719c449ef", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2", "spisova_znacka": "7CoZm/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoZm/8/2024 z 1. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2"}, {"guid": "b88f7fbe-a00d-4e1e-9183-7d16500df2bf:f917a88d-078e-4673-860a-c6cd3b8c48b6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1520206536.2", "spisova_znacka": "2CoZm/2/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/2/2024 z 28. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1520206536.2"}, {"guid": "12d4c9b9-45de-40c0-b4a5-c11d86154123:5238c047-ca75-437e-a9b6-65d48b3606ad", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1515208353.1", "spisova_znacka": "7CoZm/12/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoZm/12/2023 z 24. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1515208353.1"}, {"guid": "6d2f22fd-16b4-4ba0-8a2c-d19319600902:500aaedc-a9ce-46b4-857d-d4bca1a6da2b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:2120206432.2", "spisova_znacka": "5CoZm/3/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoZm/3/2023 z 17. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:2120206432.2"}, {"guid": "f8ab6a68-3922-416f-b2da-387cdb59366b:fc38a12c-1d0f-4067-8217-283412388b3b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1220207009.1", "spisova_znacka": "15Co/34/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/34/2023 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1220207009.1"}, {"guid": "c414a628-c1b3-409c-a1f8-c348e5deb81d:c6d434fc-6909-4c5d-9094-59b2d3d599e7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:8117215655.2", "spisova_znacka": "3CoZm/2/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoZm/2/2024 z 15. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:8117215655.2"}, {"guid": "94f01a4d-0659-435a-ae44-3c21a44c1a66:2a074038-6ad5-4ed3-89a7-33e1b8ef4e25", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7118208880.1", "spisova_znacka": "4CoZm/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoZm/4/2020 z 11. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7118208880.1"}, {"guid": "7801213d-f8ac-41fd-842c-7f79643f116e:7fe44baa-454a-4936-acb9-936e6c616ace", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8119203333.1", "spisova_znacka": "4CoZm/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoZm/4/2020 z 10. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8119203333.1"}, {"guid": "c1f69eee-37eb-4227-b06f-708e34bdae94:4d823d8f-945d-4e79-8340-11219b0f64df", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1515220422.2", "spisova_znacka": "4CoZm/12/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/12/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1515220422.2"}, {"guid": "c1f69eee-37eb-4227-b06f-708e34bdae94:3ceb9b6b-fa8a-4f0b-8042-9959355f1440", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1515220422.2", "spisova_znacka": "4CoZm/12/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/12/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1515220422.2"}, {"guid": "d73f87a0-271d-45fb-a3f2-b90d5a4dca6c:4d6eef60-3bd1-4df9-9ce3-bb9544a7d204", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7117214030.1", "spisova_znacka": "4CoZm/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoZm/4/2019 z 19. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-05-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7117214030.1"}, {"guid": "d73f87a0-271d-45fb-a3f2-b90d5a4dca6c:19f43e5c-a12c-4139-b13b-efba53e56bef", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7117214030.1", "spisova_znacka": "4CoZm/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoZm/4/2019 z 19. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7117214030.1"}, {"guid": "22f57bf7-52d1-4cd3-a999-ca7ef6d97a9c:1d4ab349-85cc-4b48-a3bc-6215c37d74b8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2113228339.1", "spisova_znacka": "31CoZm/3/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31CoZm/3/2019 z 30. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2113228339.1"}, {"guid": "22f57bf7-52d1-4cd3-a999-ca7ef6d97a9c:c23f5b4d-256b-482b-aabb-a1be71340641", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2113228339.1", "spisova_znacka": "31CoZm/3/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31CoZm/3/2019 z 30. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2113228339.1"}, {"guid": "d5790e85-2125-4cf0-83b6-4ede7f4bf15f:49812a31-d156-49c2-bd09-415cfca96675", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4113227214.1", "spisova_znacka": "15CoZm/6/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoZm/6/2018 z 25. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4113227214.1"}, {"guid": "d5790e85-2125-4cf0-83b6-4ede7f4bf15f:9d081ebe-63b8-47e1-8a35-bfde8e5daed0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4113227214.1", "spisova_znacka": "15CoZm/6/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoZm/6/2018 z 25. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4113227214.1"}, {"guid": "d5790e85-2125-4cf0-83b6-4ede7f4bf15f:9cf4113d-aafa-413f-888e-c647789ae000", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4113227214.1", "spisova_znacka": "15CoZm/6/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoZm/6/2018 z 25. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4113227214.1"}, {"guid": "a4e9559f-ce94-4e8b-a8db-df8c899a26fe:e64fa54b-ece6-4026-b4e2-a0a72eb6fbb1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4107222340.1", "spisova_znacka": "26CoZm/2/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoZm/2/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4107222340.1"}, {"guid": "a4e9559f-ce94-4e8b-a8db-df8c899a26fe:8a615172-b1ee-4b72-a1a1-929a6c3d5ca4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4107222340.1", "spisova_znacka": "26CoZm/2/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoZm/2/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4107222340.1"}, {"guid": "0dd7a8bd-b6c4-4c19-bab9-ba497f449254:a9dd9e01-21c5-46ea-8af6-8a72c30fee7f", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1513230091.14", "spisova_znacka": "B5-3CbZm/469/2014", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B5-3CbZm/469/2014 z 2. 5. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-05-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1513230091.14"}, {"guid": "b3f3e4d5-6896-4a40-86bd-9fa615c59aae:00c3fc31-6f3b-485c-93d9-dc5283206a16", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2024:4110213185.19", "spisova_znacka": "29CbZm/1/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 29CbZm/1/2015 z 13. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2024-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2024:4110213185.19"}]}