{"guid": "ussr:4766cc33-21da-44cf-9cb3-a3880603ba1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.582.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 582/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 582/2017 z 13. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 582/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.582.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4766cc33-21da-44cf-9cb3-a3880603ba1b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.582.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.582.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.582.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 582/2017-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\no sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\n, advokátska kancelária,\n\n, ktorou namieta porušenie svojho\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 85/2006, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 85/2006\nporušené boli.\n\n2.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho\nzastúpenia\n\nv sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť\n\ncentov) na účet ustanoveného právneho zástupcu\nkancelária,\n\n, advokátska\n\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia\nv sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov) na účet Kancelárie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nvedený\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 582/2017-22 z 22. novembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie svojho\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 85/2006 (ďalej len „namietané konanie“).\n2. Zo sťažnosti, z jej doplnenia a príloh vyplýva, že namietané trestné konanie\naktuálne trvá už 11 a pol roka, pričom okresný súd vo veci dosiaľ nariadil 38 hlavných\npojednávaní. Okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu vo veci rozhodol už\ntrikrát, a to raz trestným rozkazom a dvakrát rozsudkom. Oba rozsudky okresného súdu boli\nzrušené Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na základe závažných\nprocesných pochybení. V uvedenom sťažovateľ vidí neefektívnu a nesústredenú činnosť\n\n2\n\nokresného súdu. Tvrdí tiež, že doterajšiu dĺžku konania nijak nezavinil a ani k nej neprispel,\na to napriek tomu, že hlavné pojednávania boli odročované aj z dôvodu jeho dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu. Poukazuje tiež na skutočnosť, že okresný súd „si\nzabezpečil prítomnosť sťažovateľa cez inštitút väzby, ktorú nariadil z dôvodu nepreberania\nzásielok súdu, pričom súd doručoval na adresu\nže sťažovateľ má trvalý pobyt na\n\n, napriek tomu, že vedel,\n“.\n\nSťažovateľ v doplnení svojej sťažnosti doručenom ústavnému súdu 3. novembra\n2017 uviedol aj chronologický prehľad najdôležitejších procesných úkonov vykonaných\nokresným súdom.\n3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, aby prikázal okresnému súdu v namietanom konaní konať bez zbytočných\nprieťahov a zároveň mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 7 500 €, ako aj náhradu\ntrov právneho zastúpenia.\n4. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprV 859/2017 doručeným\nústavnému súdu 16. januára 2018 vyjadril podpredseda okresného súdu. Podľa jeho názoru\nso sťažovateľom možno súhlasiť v tom, že vec „nie je právne zložitá, nakoľko ide o\nagendu, ktorú prejednávajú súdy prvého stupňa“. Vec však považuje za zložitú po stránke\nskutkovej, keďže v priebehu hlavného pojednávania bolo potrebné vypočuť viacero svedkov\na znalcov. K otázke prispenia sťažovateľa k celkovej doterajšej dĺžke konania podpredseda\nokresného súdu poukázal na skutočnosť, že hlavné pojednávanie „sa z dôvodu neúčasti\nsťažovateľa (pozn.: pre nemožnosť doručiť predvolanie, pre jeho ospravedlnenie z dôvodu\nPN resp. bezdôvodnú neúčasť) muselo odročovať v nasledovných prípadoch: 20.03.2007,\n03.05.2007, 10.09.2008, 06.11.2008, 20.01.2009, 31.03.2009, 21.05.2009, 10.09.2009.\n10.11.2009. 30.03.2010, 18.05.2010. 08.02.2011, 22.03.2011, 03.05.2012. 20.09.2012,\n08.11.2012, 09.10.2014, 13.01.2015, 23.05.2016 a 19.12.2017. Na tomto, mieste ďalej\npoukazujem na skutočnosť, že obžalovaný sa na termín hlavného pojednávania nariadený\nna 08.11.2012 ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a jeho PN bola ukončená až dňa\n09.08.2013.“. Ako ďalší dôvod doterajšej dĺžky konania podpredseda okresného súdu\noznačil zmeny v osobe zákonného sudcu. Vníma ich ako „objektívnu skutočnosť, ktorú\n3\n\nv spojení správnou úpravou Trestného poriadku, podľa ktorej bolo potrebné začať hlavné\npojednávanie odznova (pozn. § 567 ods. 2 Trestného poriadku a § 277 ods. 5 veta tretia\nTrestného poriadku v znení účinnom do 01.09.2011) nie je možné pričítať na ťarchu\nOkresného súdu Trnava“. S ohľadom na uvedené podpredseda okresného súdu uzavrel, že\n„sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná a príčinou tohto stavu, kedy vec nie je právoplatne\nskončená, je najmä správanie sa samotného sťažovateľa, ktorého zdravotný stav bol\ndôvodom na opakované početné odročovania hlavného pojednávania“.\nPodpredseda okresného súdu poukázal na chronológiu procesných úkonov\npredloženú sťažovateľom a doplnil ju o informáciu o vykonaných hlavných pojednávaniach\n19. decembra 2017 a 22. januára 2018.\nPodpredseda okresného súdu prezentoval tiež súhlas s prerokovaním veci\nbez nariadenia ústneho pojednávania.\n5. K vyjadreniu podpredsedu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného\nsúdu stanovisko aj právny zástupca sťažovateľa, ktorý vo svojom podaní doručenom\nústavnému súdu 2. februára 2018 uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie okresného súdu\no skutkovej zložitosti veci, s týmto sa nestotožňuje, „nakoľko táto okolnosť vzhľadom\nna priebeh konania a dosiaľ dosiahnuté výsledky nemôže odôvodňovať doterajšiu dĺžku\ntrvania preskúmavaného konania. Ani okolnosť skutkovej zložitosti však nemôže úplne\nvylúčiť zodpovednosť konajúceho súdu za neprimerané dlhú dobu (zahŕňajúcu neefektívnosť\nv postupe konania), po ktorú bolo dosiaľ súdne konanie vedené.“.\nVo vzťahu k správaniu sťažovateľa uviedol, že sťažovateľ bol v dôsledku\nnesústredenej činnosti okresného súdu vo väzbe, pričom „v doterajšom priebehu konania\nposkytoval okresnému súdu potrebnú súčinnosť, a preto mu nemožno pripísať na ťarchu\nnegatívny podiel na tom, že namietané konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené“.\nDôvodnosť odročovania viacerých pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa\nargumentuje tým, že „sťažovateľ je riadne uznaný za ťažko zdravotne postihnutého a je\npoberateľom\n\ninvalidného\n\ndôchodku“,\n\npričom\n\njeho\n\npráceneschopnosť\n\nsa\n\nzačala\n\n„zintenzívňovať a prejavovať ako následok zbytočného vystavovania trestného konania\na ako zásah do jeho základných ľudských práv, ktoré doteraz neznáša priaznivo“.\n\n4\n\nZ uvedených dôvodov považuje podiel sťažovateľa na predĺžení doterajšej doby\nkonania za bezvýznamný s ohľadom na skutočnosť, že konanie na okresnom súde už\nprebieha viac ako 11 a pol roka.\nV súvislosti s postupom okresného súdu právny zástupca sťažovateľa poukázal\nna skutočnosť, že dosiaľ vydané dva rozsudky okresného súdu boli odvolacím súdom\nzrušené. Právny zástupca preto považoval za potrebné upriamiť pozornosť ústavného súdu\nnajmä na neefektívnosť a nezákonnosť postupu okresného súdu, ktorá mu bola výslovne\nvytknutá „v odôvodneniach zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu, kde rozhodujúcimi\nvýhradami zdôvodňujúcimi zrušenie rozsudkov súdu prvého stupňa boli najmä\nnerešpektovanie právneho názoru súdu vyššieho stupňa a vykonanie dokazovania v rozpore\ns Trestným poriadkom“.\nPrávny zástupca sťažovateľa v podaní formuloval aj súhlas s upustením od ústneho\npojednávania vo veci.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 7 T 85/2006, ktorý bol ústavnému\nsúdu predložený 21. mája 2018, ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, ako vyplývali\nz vyjadrení účastníkov konania, preto ich považoval za preukázané. Nad rámec vyjadrení\núčastníkov konania ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci meritórne rozhodol\nna hlavnom pojednávaní konanom 22. januára 2018 rozsudkom č. k. 7 T 85/2016-757, ktorý\nvšak v čase rozhodovania ústavného súdu ešte nenadobudol právoplatnosť.\n8. Obžaloba v trestnej veci sťažovateľa bola podaná okresnému súdu 19. júna 2006.\nOkresný súd vykonal po predložení trestnej veci prvý procesný úkon 26. júna 2006, keď\nvydal trestný rozkaz č. k. 7 T 85/06-177, proti ktorému podali odpor prokurátor (17. júla\n\n5\n\n2006) aj sťažovateľ (4. septembra 2006). Okresný súd realizoval prvý termín hlavného\npojednávania 23. januára 2007. Nasledujúce termíny hlavného pojednávania boli okresným\nsúdom nariaďované s primeraným časovým odstupom a 21. mája 2007 okresný súd vo veci\nvyhlásil v poradí prvý rozsudok č. k. 7 T 85/2006-214. Na základe odvolania sťažovateľa\nbol zrušený uznesením krajského súdu č. k. 5 To 86/2007 z 31. januára 2008. Prípisom\nzo 14. februára 2008 bolo sťažovateľovi okresným súdom oznámené, že v jeho veci došlo\nk zmene zákonného sudcu. Ďalší termín hlavného pojednávania bol nariadený\nna 10. september 2008 a pre nedoručenie predvolania sťažovateľovi bol zrušený. Nový\ntermín bol nariadený na 6. november 2008. V ďalšom období okresný súd opakovane\nnariaďoval vo veci termíny hlavného pojednávania (v priebehu roka 2009 spolu\n5 termínov), ktorých sa však nezúčastňoval sťažovateľ, svedkovia alebo predvolaní znalci,\npreto bolo hlavné pojednávanie s jedinou výnimkou (20. januára 2009) odročované\nbez prejednania veci. Tento stav trval až do 18. mája 2010, keď okresný súd na sťažovateľa\nvydal príkaz na zatknutie a následne ho uznesením zo 7. júna 2010 vzal do väzby. V ďalšom\nobdobí okresný súd realizoval tri termíny hlavného pojednávania a 12. októbra 2010\nvyhlásil v poradí druhý rozsudok pod č. k. 7 T 85/2006-342. Proti tomuto rozsudku\nsťažovateľ podal odvolanie 25. októbra 2010. O odvolaní krajský súd rozhodol uznesením\nsp. zn. 5 To 146/2010 zo 16. novembra 2010 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd zároveň\nprepustil sťažovateľa z väzby na slobodu.\n9. Po vrátení veci okresný súd nariadil v roku 2011 spolu 5 termínov hlavného\npojednávania a v roku 2012 spolu 6 termínov hlavného pojednávania. Na základe dlhodobej\npráceneschopnosti sťažovateľa okresný súd v období od 8. novembra 2012 do 7. novembra\n2013 pojednávania vo veci nenariaďoval, avšak z obsahu súdneho spisu vyplýva, že\npriebežne\n\naktualizoval\n\ndopytom\n\nu ošetrujúceho\n\nlekára\n\ninformácie\n\no\n\ntrvaní\n\npráceneschopnosti sťažovateľa. V priebehu roka 2014 okresný súd nariadil tri termíny\nhlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie realizované 3. marca 2015 bolo odročené\nna neurčito na účel zabezpečenia ďalších dôkazov a ďalší termín sa uskutočnil až 23. mája\n2016. V tomto období došlo opätovne k zmenám zákonného sudcu (10. decembra 2015\na 10. februára 2016), inak bol okresný súd vo veci nečinný, na čo upozornila aj Okresná\n\n6\n\nprokuratúra Trnava vo svojej žiadosti o nariadenie termínu pojednávania z 24. februára\n2016. Hlavné pojednávanie bolo nariadené na 23. máj 2016 a opätovne bolo odročené\nna neurčito. Nový termín bol realizovaný po takmer piatich mesiacoch 3. októbra 2016.\nOkresný súd v ďalšom období až do rozhodnutia vo veci 22. januára 2018 nariaďoval\ntermíny hlavného pojednávania v primeraných časových odstupoch.\n10. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplýva, že do doby rozhodovania ústavného\nsúdu o sťažnosti sťažovateľa bolo hlavné pojednávanie z dôvodov na strane sťažovateľa\nodročené spolu 17-krát (z dôvodu nedoručenia predvolania, práceneschopnosti alebo jeho\nneodôvodnenej neúčasti).\n11. V súvislostiach sťažnostných dôvodov je potrebné osobitne poukázať na dve\nmeritórne rozhodnutia okresného súdu. Prvý rozsudok okresného súdu č. k. 7 T 85/2006214 z 21. mája 2007 bol zrušený uznesením krajského súdu sp. zn. 5 To 86/2007\nz 31. januára 2008 (ďalej len „prvé zrušujúce rozhodnutie“). Vec sťažovateľa sa v danom\nprípade nachádzala u odvolacieho súdu od 19. júla 2007 do 5. februára 2008. Druhý\nrozsudok okresného súdu č. k. 7 T 85/2006-342 z 12. októbra 2010 bol zrušený uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 5 To 146/2010 zo 16. novembra 2010 (ďalej len „druhé zrušujúce\nrozhodnutie“). Vec sťažovateľa sa v danom prípade nachádzala u odvolacieho súdu\nod 9. novembra 2010 do 16. novembra 2010. V prvom zrušujúcom rozhodnutí nadriadený\nsúd okresnému súdu vytkol nesprávne posúdenie veci vo vzťahu k možnosti aplikácie\nTrestného zákona účinného od 1. januára 2006 na vec sťažovateľa ako zákona pre páchateľa\npriaznivejšieho. Ustáleniu záveru o tom, použitie ktorého Trestného zákona bude\npre sťažovateľa priaznivejšie, bránilo podľa názoru krajského súdu najmä nedostatočné\nzistenie skutkového stavu zo strany okresného súdu. V druhom zrušujúcom rozhodnutí\nkrajský súd poukázal na skutočnosť, že okresný súd sa, čo sa týka potreby ďalšieho\ndokazovania, neriadil názorom odvolacieho súdu vysloveným v prvom zrušujúcom\nrozhodnutí, rovnako tak okresnému súdu vytkol, že tento „nepochopiteľne a bez bližšieho\nzdôvodnenia opätovne aplikoval Trestný zákon účinný do 1.1.2006“. Zásadným\nkonštatovaním krajského súdu bol jeho záver o tom, že okresný súd vykonal dokazovanie\npo zmene zákonného sudcu v rozpore s Trestným poriadkom, v dôsledku čoho mu krajský\nsúd nariadil hlavné pojednávanie vykonať opätovne.\n\n7\n\nIII.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npodľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu\nsťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n14. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho\nvec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03,\nI. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce\nprávnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie,\nktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej\n\n8\n\nneistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza\nzásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný\nsúd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02,\nIII. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného\nsúdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.\n18. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom\ntrestného konania je obvinenie sťažovateľa z trestného činu pytliactva a trestného činu\nnedovoleného ozbrojovania. Po právnej stránke nie je možné toto konanie považovať\nza zložité. Istú mieru skutkovej zložitosti je možné vnímať v potrebe vypočutia viacerých\nsvedkov a v potrebe vykonania znaleckého dokazovania. Z dôvodu nedostavenia sa svedkov\nalebo znalcov bolo potrebné hlavné pojednávanie opakovane odročiť, čo malo vplyv na jeho\ncelkovú doterajšiu dĺžku.\n19. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia správania sa účastníkov\nsúdneho konania v súvislosti so vznikom prípadných zbytočných prieťahov v konaní,\nústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania prispel aj sťažovateľ.\nV tejto súvislosti poukazuje najmä na opakovanú neospravedlnenú neúčasť sťažovateľa\nna hlavnom pojednávaní (napr. 31. marca 2009, 3. mája 2012, 9. októbra 2014), ako aj\nna problémy s doručovaním predvolaní na hlavné pojednávanie sťažovateľovi s následkom\nodročenia nariadených termínov (napr. 10. septembra 2009, 30. marca 2010, 18. mája 2010,\n13. januára 2015). Vo vzťahu k situáciám, keď k odročeniu hlavného pojednávania došlo\nv dôsledku preukázanej práceneschopnosti sťažovateľa, ústavný súd konštatuje (obdobne\nako vo veciach II. ÚS 41/97, II. ÚS 52/99, II. ÚS 181/04, III. ÚS 586/2012), že uplatnenie\nprocesných práv zo strany sťažovateľa (právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti)\nv doterajšom priebehu konania nezakladá zodpovednosť sťažovateľa za zbytočné prieťahy\nv konaní, ale v takomto prípade zodpovednosť nemožno pripísať ani na vrub štátnemu\norgánu konajúcemu vo veci.\n\n9\n\n20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúceho súdu. Ako už bolo v rámci zistení\nústavného\n\nsúdu\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\npreskúmania\n\npríslušného\n\nspisového\n\nmateriálu\n\nprezentované, v postupe okresného súdu je možné identifikovať obdobie krátkodobej\n(obdobie medzi 23. májom 2016 a 3. októbrom 2016), ale aj dlhodobej nečinnosti (obdobie\nmedzi 3. marcom 2015 a 23. májom 2016), keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu\nv tom bránila závažná prekážka. V súhrne ide o obdobie 1 roka a piatich mesiacov. Ústavný\nsúd však pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj\nnesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť\nporušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej\nsa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol\n(napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).\n21. V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na neefektívnosť postupu okresného\nsúdu špecifikovanú v odôvodnení prvého zrušujúceho uznesenia a druhého zrušujúceho\nuznesenia odvolacieho súdu, kde rozhodujúcimi výhradami zdôvodňujúcimi zrušenie\nrozsudkov okresného súdu boli závažné procesné pochybenia, ktoré v druhom prípade viedli\nk potrebe zopakovať celé hlavné pojednávanie.\n22. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že nečinnosťou\nokresného súdu a tiež neefektívnym postupom vedúcim k zrušeniu jeho dvoch rozsudkov\ndošlo k zbytočnému predĺženiu súdneho konania.\n23. Dĺžka trestného súdneho konania pred okresným súdom od podania obžaloby\naž do času rozhodovania ústavného súdu (po odrátaní časového úseku konania\npred odvolacím súdom v rozsahu približne siedmich mesiacov) tak predstavuje dobu viac\nako 11 rokov, čo je z globálneho hľadiska doba ústavnoprávne neakceptovateľná.\n\n10\n\n24. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli (bod 1 výroku nálezu).\nIV.\n25. Keďže z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že okresný súd rozsudkom č. k.\n7 T 85/2006-757 z 22. januára 2018 vo veci opätovne meritórne rozhodol, ústavný súd už\nokresnému súdu s ohľadom na vymedzenie predmetu sťažnosti neprikazoval v ďalšom\nkonaní postupovať bez zbytočných prieťahov.\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n27. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n28. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 7 500 € z dôvodu „odškodnenia za dlhotrvajúce porušovanie základných práv“.\n29. Cieľom\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nje\n\ndovŕšenie\n\nochrany\n\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n30. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie\nfinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti\n\n11\n\naplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n31. Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu berúc\ndo úvahy konkrétne okolnosti danej veci, osobitne aj správanie sa sťažovateľa a jeho\nprispenie k celkovej doterajšej dĺžke konania, považoval priznanie sumy 2 000 €\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\n32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n33. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradu\ntrov v sume 475,05 € za tri úkony právnej služby. Za prevzatie a prípravu zastúpenia\na za podanú ústavnú sťažnosť (rok 2017) a za vyjadrenie k stanovisku predsedu okresného\nsúdu (2018). Sťažovateľovi ústavný súd priznal odmenu za každý z uvedených úkonov\nprávnej služby, a to za dva úkony vykonané v roku 2017 po 147,33 € a za jeden úkon\nvykonaný v roku 2018 v sume 153,50 €, ako aj režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) za každý\nz uvedených úkonov právnej služby v roku 2017 v sume 8,84 € a v roku 2018 v sume\n9,21 €, čo spolu predstavuje sumu 475,05 €.\n34. Keďže ústavný súd po splnení podmienok sťažovateľovi právneho zástupcu\nustanovil, uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia\nKancelárii ústavného súdu. Zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť tieto trovy\nštátu na účet ústavného súdu (bod 3 a 4 výroku nálezu).\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n\n12\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júna 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7T/85/2006", "guid": "0a1e08c1-84b1-4de6-a66b-e3d012bcf7e6:cfe4fc18-2567-40ce-99dd-e69bc5b60b0b", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 586/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 586/2012 z 12. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:32990856-5c33-4e9f-bcbd-c72da0ca7821", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 181/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 181/04 z 23. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32990856-5c33-4e9f-bcbd-c72da0ca7821"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 24/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/03 z 3. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-03", "citacie_n": 485, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:08047658-0daf-4619-a866-429f1f454bbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/97 z 27. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-27", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1"}], "citovane_v": []}