{"guid": "ussr:4d795334-ae4e-4be2-9a1a-6d26b1bfa063", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.525.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 525/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 525/2017 z 24. 1. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 525/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.525.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d795334-ae4e-4be2-9a1a-6d26b1bfa063", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.525.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.525.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.525.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 525/2017-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,a\nzastúpených\n\n,\nobchodnou\n\nspoločnosťou advocatius s. r. o., Palackého 12, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka\na advokátka JUDr. Zdenka Benčíková, pre namietané porušenie ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 204/2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 C 204/2012 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nkaždému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III\np o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Bratislava III j e\na\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia spolu v sume 374,80 € (slovom\n\ntristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov) na účet ich právneho zástupcu advocatius\ns. r. o., Palackého 12, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 525/2017-14 z 12. septembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n, a\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 C 204/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným\nsúdom, v ktorom sú sťažovatelia v procesnej pozícii žalobcov „o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázali na to, že\nv predmetnej právnej veci okresný súd vyhlásil rozsudok 16. februára 2016, pričom\npísomné vyhotovenie rozsudku im bolo doručené až 17. októbra 2016, teda po ôsmich\nmesiacoch od jeho vyhlásenia. Vo veci bola podaná okresnému súdu 12. septembra 2016\nsťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej bolo zdôraznené, že okresný súd nevyhotovil\n2\n\na nedoručil predmetný rozsudok ani po viacerých žiadostiach, hoci sa tak malo stať\ndo 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Uvedená sťažnosť na prieťahy v konaní bola v odpovedi\npodpredsedníčky okresného súdu z 12. októbra 2016 vyhodnotená ako dôvodná, pričom\ntiež bolo uvedené, že lehota na vyhotovenie rozhodnutia bola rozhodnutím predsedu súdu\npredĺžená do 25. júla 2016 a rozsudok bol expedovaný 11. októbra 2016.\n3. Sťažovatelia konštatovali, že vec nie je po skutkovej ani právnej stránke zložitá\n„aj vzhľadom na rozsiahlosť dokazovania, už vykonaného v konaní vedenom na tom istom\nsúde pod sp. zn. 43C 30/2007, ktorého skutkové závery sa dali využiť v tomto konaní“. Tiež\nuviedli, že nemajú žiadny podiel na predĺžení konania.\n4. Sťažovatelia poukázali aj na to, že proti uvedenému rozsudku okresného súdu boli\npodané odvolania. Ich posledným úkonom vo veci bolo vyjadrenie z 2. februára 2017\nproti vyjadreniu žalovaných k odvolaniu sťažovateľov, pričom 5. júna 2017 sa spis stále\nnachádzal na okresnom súde.\n5. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol,\nže okresný súd v napadnutom konaní porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby priznal sťažovateľom primerané finančné\nzadosťučinenie, každému v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\n6. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že 16. júna 2017, teda\npo podaní sťažnosti sťažovateľov ústavnému súdu, bola vec predložená odvolaciemu súdu\nna rozhodnutie o odvolaniach proti rozsudku okresného súdu zo 16. februára 2016\nvydaného v napadnutom konaní.\n7. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 416/2017 z 8. novembra 2017\ndoručeným ústavnému súdu 10. novembra 2017 vyjadril k sťažnosti predseda okresného\nsúdu, pričom k tomuto podaniu bolo priložené vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej\nsťažnosti a chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu a strán sporu.\nPredseda okresného súdu uviedol, že s vyjadrením zákonnej sudkyne sa v plnom rozsahu\nstotožňuje a je toho názoru, že postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu namietaných\npráv sťažovateľov.\n3\n\n8. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že od pridelenia veci v nej konala\npriebežne, a to aj s ohľadom na jej právnu a skutkovú zložitosť a na množstvo vecí\nv oddelení, ktoré vybavuje. Ako dôvody žiadostí o predĺženie zákonnej lehoty na písomné\nvypracovanie rozhodnutia uviedla náročnosť vypracovávaného rozhodnutia po skutkovej\nstránke, zložitosť veci aj po právnej stránke (reštančná vec, viaceré uplatnené nároky,\nrozsiahle dokazovanie, svedkovia, znalecké dokazovanie, súvisiace trestné konanie),\nopakovanú práceneschopnosť, čerpanie riadnej dovolenky, preťaženosť súdneho oddelenia\na množstvo reštančných vecí.\n9. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovil súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n10. K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu\nstanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľov. Vo svojom podaní doručenom ústavnému\nsúdu v elektronickej podobe 6. decembra 2017 a 12. decembra 2017 aj v listinnej podobe\nuviedla, že v rozpore s vyjadrením predsedu okresného súdu o neporušení namietaných práv\nsťažovateľov je odpoveď okresného súdu z 12. októbra 2016 na sťažnosť sťažovateľov\nvo veci prieťahov v napadnutom konaní, keď v nej okresný súd prostredníctvom svojej\npodpredsedníčky uviedol, že sťažnosť je dôvodná.\n11. K vyjadreniu zákonnej sudkyne právna zástupkyňa sťažovateľov okrem iného\nuviedla,\n\nže\n\n„Sťažovatelia\n\nmajú\n\nvedomosť\n\no\n\nsústavnej\n\npreťaženosti\n\nkonajúcich/rozhodujúcich súdov, ktorá však nemôže byť bezvýhradne dôvodom na také\nprieťahy\n\nv\n\nkonaní,\n\naké\n\nvznikli\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod\n\nsp.zn.\n\n6C/204/2012.\n\nOspravedlniteľným dôvodom pre prieťahy v konaní nie je ani štúdium aplikovateľnej\njudikatúry. Je to najmä z toho dôvodu, že takýto prieťah mohol byť jednoducho odstránený\nskorším vypracovaním a doručením rozhodnutia vo veci samej. Už vôbec nie je možné\nakceptovať argument, že ako účastníci by sme prieťahy v konaní malí akceptovať z dôvodu\nprijatia novej právnej úpravy.“.\n\n4\n\n12. K argumentom zákonnej sudkyne o skutkovej a právnej zložitosti veci právna\nzástupkyňa sťažovateľov uviedla, že „napadnutým je nečinnosť Porušovateľa v podobe\nnevypracovania a nedoručenia rozhodnutia, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní konanom\ndňa 16.02.2016. Vypracovanie rozhodnutia vo veci samej tak nemôže byť ovplyvnené\nPorušovateľom vymenovanými okolnosťami, najmä ak ich preskúmavaníe muselo\npredchádzať vydaniu tohto rozhodnutia, na základe ktorých si Porušovateľ utvoril svoj\nprávny úsudok vo veci, t.j. už pred vyhlásením rozhodnutia vo veci.“.\n13. Sťažovatelia už v podanej sťažnosti vyslovili súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1\ndohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nK porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní.\n\n5\n\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní\ntak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).\n\n6\n\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť\nsťažovateľov.\n22. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde sú sťažovatelia žalobcami\nv konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vypratanie nehnuteľnosti,\nústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende\nvšeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej\nnáročnosti prerokovávanej veci, hoci pripúšťa istú mieru skutkovej zložitosti vyplývajúcu\nnajmä z pomerne rozsiahleho vykonaného dokazovania.\n23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri hodnotení podľa\ntohto kritéria ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na ťarchu účastníkov konania pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov\ndošlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.\n24. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z vyjadrenia predsedu\nokresného súdu, resp. zákonnej sudkyne, z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov\nsúdu a z predloženého súdneho spisu vyplýva, že v napadnutom konaní sa nečinnosťou súdu\nvyznačovalo predovšetkým obdobie od 16. februára 2016, keď bol na pojednávaní\nvyhlásený rozsudok, do 11. októbra 2016, keď bolo písomné vyhotovenie rozsudku zaslané\nstranám sporu, čo je takmer 8 mesiacov.\n\n7\n\n25. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali najmä uvedené obdobie nečinnosti\nokresného súdu. V tejto súvislosti opakovane žiadali o doručenie písomného vyhotovenia\nrozsudku vyhláseného 16. februára 2016 a bola podaná aj sťažnosť predsedovi okresného\nsúdu na prieťahy v konaní. Uvedená sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná, pričom bolo\npoukázané na to, že jedným z dôvodov spôsobeného prieťahu v konaní je aj počet vecí\nv súdnom oddelení zákonnej sudkyne.\n26. V súvislosti s uvedeným ústavný súd zdôrazňuje, že podľa § 158 ods. 5\nObčianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku okresného\nsúdu rozsudok sa mal vyhotoviť a odoslať do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, pričom\npredseda súdu môže rozhodnúť inak (lehotu predĺžiť) len zo závažných dôvodov. Napriek\nviacnásobným žiadostiam zákonnej sudkyne o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku,\nktorým bolo aj vyhovené, okresný súd nevyhotovil rozsudok ani v naposledy predĺženej\nlehote do 25. júla 2016. Rozsudok bol nakoniec vyhotovený a odoslaný až 11. októbra 2016,\nteda takmer po 8 mesiacoch od jeho vyhlásenia. Povinnosť vyhotoviť a odoslať rozsudok\nv stanovenej lehote vyplýva aj z § 223 ods. 3 CSP účinného od 1. júla 2016.\n27. Z predloženého súdneho spisu vyplýva aj neodôvodnená nečinnosť okresného\nsúdu od 5. novembra 2012, keď bol daný pokyn na vyžiadanie vyšetrovacieho spisu\na súdneho spisu, do 15. marca 2013, keď bol uvedený pokyn realizovaný. V tomto období\nbol okresný súd nečinný vyše 4 mesiace.\n28. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti\nokresného súdu približne 1 rok.\n29. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o množstve vecí\npripadajúcich na zákonnú sudkyňu, o preťaženosti súdneho oddelenia, o opakovanej\npráceneschopnosti zákonnej sudkyne či množstve reštančných vecí, túto ústavný súd\nneakceptoval. Ústavný súd tu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej\nnadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že\nSlovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov\nalebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej\n8\n\nprávnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé\nkonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\n30. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 204/2012 došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n31. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd\npodľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\n32. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo konanie\npred okresným súdom ako súdom prvej inštancie ukončené vydaním rozsudku (ktorý bol už\naj písomne vyhotovený a doručený), ústavný súd vo svojom náleze príkaz konať v zmysle\nčl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy neformuloval. I napriek tomu ústavný súd pripomína, že\nv potenciálnom prípade vrátenia veci sťažovateľov na ďalšie konanie v prvej inštancii\npred okresným súdom povinnosť konať bez zbytočných prieťahov vyplýva pre konajúci súd\npriamo z garancií čl. 48 ods. 2 ústavy.\nIII.\n33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n34. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n35. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n9\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n36. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia každému v sume 2 000 €, čo odôvodnili celkovou dĺžkou konania\npred okresným súdom a najmä osemmesačným obdobím, kým bol rozsudok okresného súdu\nod jeho vyhlásenia písomne vyhotovený a doručený stranám.\n37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n38. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n39. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na\njeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 1 roka, berúc do úvahy predmet konania\nna okresnom súde, správanie účastníkov, zložitosť veci, ako aj všetky okolnosti daného\nprípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € pre každého zo sťažovateľov\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\n40. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca\nsťažovateľov si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 396,05 €.\n41. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\n10\n\n42. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku\n2016 v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava\na prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €.\n43. Vzhľadom na to, že právny zástupca zastupoval dve osoby, v zmysle § 13 ods. 2\nvyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony\npri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Vychádzajúc z uvedeného hodnota jedného\nspoločného úkonu právnej služby v tomto prípade predstavuje 147,33 €. Ďalej má právny\nzástupca sťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden úkon podľa\nvyhlášky. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena\na náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %.\nNáhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu takto predstavuje\nsumu 374,80 €.\n44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. januára 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "rozsudok", "prieťahy v konaní", "rozhodnutie-vyhotovenie rozhodnutia", "prieťahy v konaní", "rozsudok", "rozhodnutie-vyhotovenie rozhodnutia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/204/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5ce81f6e-d0ca-4185-966c-34b5b7fa2629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.251.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.251.2020.2"}]}