{"guid": "ussr:bffdd3b9-dd8c-49c9-9be9-5ae58c6f3e95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.49.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 49/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 49/2018 z 10. 4. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. apríla 2018, sp. zn. III. ÚS 49/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.49.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bffdd3b9-dd8c-49c9-9be9-5ae58c6f3e95", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.49.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.49.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.49.2018.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 49/2018-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra\nMamojku prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, Nitrianska 5, Piešťany, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 C 153/2011 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 C 153/2011 p o r u š e n é\n\nboli.\n\n2. Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 C 153/2011 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\npriznáva\n\ntisíc eur), ktoré j e\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\nOkresný súd Bánovce nad Bebravou\n\npovinný\n\nvyplatiť\n\njej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bánovce nad Bebravou j e p o v i n n ý\n\nuhradiť\n\ntrovy konania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov)\nna účet jej právneho zástupcu JUDr. Dalibora Kuciaňa, Nitrianska 5, Piešťany, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nuznesením č. k. III. ÚS 49/2018-10 z 30. januára 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách\n\naj „sťažovateľ“ alebo „žalobkyňa“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 153/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Sťažovateľ je účastníkom konania\n(žalobca) o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu (vydržanie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam vo forme notárskej zápisnice). Konanie je vedené pred Okresným súdom\nBánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3C/153/2011.\nKonanie sa začalo na základe žaloby doručenej súdu dňa 20.10.2011. Dňa\n25.10.2011 súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku. Po návrhu\nna oslobodenie zo dňa 30.11.2011 súd uznesením zo dňa 04.01.2012, č.k. 3C/153/2011-46\npriznal oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu.\n\n2\n\nPrvé pojednávanie bolo vytýčené dňa 27.03.2011, ktoré bolo odročené na deň\n15.05.2012. Keďže zákonná sudkyňa bola od 01.07.2012 preložená na iný súd, vec bola dňa\n02.07.2012 prerozdelená inému zákonnému sudcovi, ktorý vo veci nevykonal ani jeden\núkon. Následne dňa 09.01.2013 vec bola pridelená ďalšiemu zákonnému sudcovi, ktorý\nna deň 02.05.2013 vytýčil pojednávanie.\nVo veci sa rozhodlo dňa 10.05.2013, a to rozsudkom č. k. 3C/153/2011-207, proti\nktorému podal sťažovateľ dňa 11.06.2013. Okresný súd zaslal dňa 24.06.2013 odvolanie\nprotistranám na vyjadrenie, ktoré dňa 12.07.2013 zaslali k odvolaniu svoje vyjadrenia.\nPo predkladacej správe Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením zo dňa 16.02.2016,\nč. k. 6Co/498/2013- 290 rozhodol tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie\na rozhodnutie vo veci. Po zaslaní spisu z odvolacieho súdu bola vec dňa 07.03.2016 opäť\nprerozdelená, pričom až na deň 19.01.2017 (10 mesiacov) bolo vytýčené pojednávanie,\nktoré však bolo zrušené, nakoľko dňa 20.12.2016 bola vec opäť prerozdelená a súd\nnepostupoval v súlade so závermi odvolacieho súdu. Súd tak musel vyzvať žalobkyňu\nuznesením zo dňa 03.01.2017, č. k. 3C/153/2011-309.\nŽalobkyňa dňa 07.06.2017 doručila zmenu petitu, pričom súd zrušil pojednávanie\nna deň 14.06.2017. Po vyjadreniach protistrán zo dňa 06.07.2017 súd tieto dňa 14.07.2017\nzaslal sťažovateľovi na vedomie. Od tej doby sa vo veci nekoná.“\nĎalej sťažovateľka uviedla: „Nečinnosť a neefektívna činnosť súdu, ako aj súčasný\nstav (po viac ako 6 rokoch od podania návrhu na začatie konania sa vec nachádza\nna začiatku po zrušení rozsudku, čím súd tak nevykonal ani jeden relevantný úkon, ktorý\nby viedol k odstráneniu právnej neistoty) nemožno podľa názoru sťažovateľa ničím ústavne\nospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať. Neodôvodnené prieťahy zrušeným\nrozsudkom, ktorým sa konanie nezmyselne predĺžilo a predlžuje, viedli teda k porušeniu\nzákladného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov. Celé konanie\nvedené pred Okresným súdom je tvorené jedným súvislým prieťahom.“\n3. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľka\nnavrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n\n3\n\n„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nv zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom Okresného súdu\nBánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/153/2011 porušené.\nII.\n\nOkresnému súdu Bánovce nad Bebravou prikazuje, aby v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 3C/153/2011 konal bez ďalších prieťahov.\nIII.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €\n\n(slovom: päťtisíc Eur), ktorej ich je Okresný súd Bánovce nad Bebravou povinný vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nIV. Okresný súd Bánovce nad Bebravou je povinný uhradiť trovy právneho\nzastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2018 v zmysle §11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a)\na c), § 16 ods. 3 a § 13 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb)\n\nv sume 325,42 € (slovom:\n\ntristodvadsaťpäť Eur a štyridsaťdva centov) advokátovi JUDr. Daliborovi KUCIAŇOVI,\nNitrianska č. 5, 921 01 Piešťany, na jeho účet č. SK81 8360 5207 0042 0247 5213,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nsp. zn. Spr 121/2018 doručeným ústavnému súdu 26. februára 2018, v ktorom predseda\nokresného súdu okrem iného uviedol: „Z hľadiska predmetu žaloby, skutkového\nzdôvodnenia žaloby a vzhľadom na to. že v priebehu konania došlo k dvom zmenám žaloby,\npričom druhá zmena bola rozsiahlou zmenou petitu, sa spor javí byť zložitým tak\npo skutkovej, ako aj právnej stránke. Zložitosť sporu vyplýva aj z toho, že vo veci boli\nvypočutí viacerí svedkovia a je produkované množstvo listinných dôkazov, a to aj staršieho\ndáta a vzhľadom na predmet sporu a zdôvodnenie žaloby sa javí, že bude potrebné\nposudzovať jednotlivé okolnosti prípadu aj podľa starších, už neúčinných právnych\npredpisov. Je pravdou, že konanie trvá dlhšie, ako šesť rokov, no podľa môjho názoru má\nna dĺžke konania výrazný podiel skutková a právna zložitosť veci a aj samotná žalobkyňa,\nktorá sa spolu s právnym zástupcom nedôvodne nezúčastnila prvého pojednávania,\nv priebehu konania dvakrát menila žalobu, pričom prvýkrát na pojednávaní, ktoré muselo\nbyť v dôsledku toho odročené a druhýkrát po rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom na výzvu\nsúdu, aby žalobu doplnila, túto zmenila, a to až po opakovanom predlžovaní lehoty\n\n4\n\nzo strany zákonného sudcu a iba niekoľko dní pred pojednávaním, ktoré muselo byť\nv dôsledku toho zrušené. Je pravdou, že v konaní súdu prvej inštancie sa vyskytli\ntri niekoľkomesačné obdobia (07/2012 - 01/2013, 03/2016-11/2016 a 07/2017 - 02/2018),\nktoré sa môžu javiť ako zbytočnými prieťahmi v konaní, no podľa názoru predsedu súdu\ntieto obdobia nemožno takto hodnotiť, keďže vzhľadom na zložitosť veci, zmeny žaloby\na zmeny v zákonnom sudcovi v dôsledku zmien v obsadení súdu, potreboval zákonný sudca\ndostatočný čas na to, aby si vec naštudoval. V súvislosti so zmenami zákonného sudcu\npoukazujem na skutočnosť, že každému sudcovi, ktorému bola vec vždy pridelená, mal\npridelených väčšie množstvo vecí na prejednanie a rozhodnutie, a to aj veci zložitejších,\nstarších a právne a skutkovo náročnejších. Len pokiaľ ide o súčasného zákonného sudcu,\ntak tento bol vymenovaný v decembri 2016 a bolo mu pridelených 106 nerozhodnutých vecí\na okrem týchto vecí je mu od jeho príchodu na súd prideľovaný nápad nových vecí podľa\nrozvrhu práce. Pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal na odvolacom súde\n(august 2013 - marec 2016), tak k tomuto sa vyjadriť neviem, no zjavne v tejto časti nemôže\nísť o prieťahy tunajšieho súdu a pokiaľ počas tohto obdobia nejaké vznikli, tak za tieto\nOkresný súd Bánovce nad Bebravou nezodpovedá. Dňa 19.02.2018 zákonný sudca rozhodol\no návrhu na zmenu žaloby a určil termín pojednávania na deň 09.04.2018.\nZ uvedeného je tak zrejmé, že neprimeraná dĺžka konania je spôsobená predovšetkým\nprávnou a skutkovou zložitosťou veci a úkonmi samotnej žalobkyne. Zároveň poukazujem\nsa skutočnosť, že žalobkyňa nevyužila možnosť podania sťažnosti na prieťahy v konaní\npredsedovi súdu, pričom táto v tomto konkrétnom prípade mohla aspoň čiastočne prispieť\nku skráteniu konania, a to najmä s poukazom na to, že ihneď po doručení ústavnej sťažnosti\npredseda súdu apeloval na zákonného sudcu, aby sa vzhľadom na dĺžku konania prednostne\nvenoval tejto veci, čo zákonný sudca akceptoval a rozhodol o zmene žaloby a určil termín\npojednávania, čo si samozrejme vyžiadalo niekoľko dňové štúdium iba tejto veci. Z dôvodov\nuvedených v tomto vyjadrení považujem sťažnosť za nedôvodnú a navrhujem, aby Ústavný\nsúd Slovenskej republiky sťažnosti sťažovateľky nevyhovel a rozhodol, že Okresným súdom\nBánovce nad Bebravou právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nv konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľke žiadané finančné odškodnenie\na náhradu trov konania.“\n\n5\n\n5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala svoje stanovisko\nv podaní doručenom ústavnému súdu 22. marca 2018, v ktorom okrem iného uviedla:\n„Obranu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou spočívajúcu v poukázaní\ni na vyťaženosť sudcov, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy\nv konaní, nemožno akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr.\nII. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99 alebo III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom\nna zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom\ndôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí\nv príslušnom oddelení alebo optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi pre ktoré by malo\nbyť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\nPredseda Okresného súdu vytýka, že sťažovateľka nevyužila všetky iné právne\nprostriedky, ktoré zákon na ochranu jej základného práva alebo slobôd sťažovateľke účinne\nposkytuje, a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov,\nnajmä sťažnosť na prieťahy k rukám predsedovi súdu. Predmetné sme odôvodnili\nuž v ústavnej sťažnosti rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva (Ištván a Ištvánová\nproti Slovenskej republike a Komanický (č.6) proti Slovenskej republike). Podľa nášho\nnázoru i prípadná sťažnosť na prieťahy by nebola účinná, nakoľko činnosťou, resp.\nneefektívnou\n\na\n\nnesústredenou\n\nčinnosťou\n\n(zrušenie\n\nrozsudku\n\nodvolacím\n\nsúdom)\n\nuž k prieťahom došlo. Ako následok tejto nesústredenej činnosti súdu bolo i prieťahové\nobdobie kedy spis sa nachádzal na odvolacom súde, za ktoré týmto zodpovedá práve\nOkresný súd Bánovce na Bebravou.\nKaždý súd má možnosť a aj povinnosť zabezpečiť napĺňanie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR\nv každom konaní a v každom štádiu konania, v opačnom prípade, tak súd vytvorí ústavne\nnetolerovateľné nekonanie vo veci.“\n\n6\n\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.\nII.\n7. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 21. februára 2018 k sťažnosti bolo\naj opísanie napadnutého konania, ktoré sa bližšie špecifikuje v časti I bode 2, 4 a 5.\n8. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 153/2011\npotvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 21. februára 2018, ktoré ústavný súd považuje\nza preukázané.\nIII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\n\n7\n\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).\n13. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho\nkonania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných\nzáväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo\nna prerokovanie ich veci v primeranej dobe [v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] a zabezpečiť odstránenie stavu\nprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe\n(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\n\n8\n\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117\nods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia\noznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi\ndeň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\n18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení\nCivilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho\nporiadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy\ntýchto poriadkov.\n19. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP\no sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP o predbežnom prejednaní\nsporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie\nvedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\n\n9\n\nna povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej\npojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n20. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a tým aj porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania\na spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje\npri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).\n21. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory o určenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním tvoria\nsúčasť bežnej sporovej agendy všeobecných súdov a o takýto prípad ide aj v predmetnej\nveci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie nie je právne zložité a ďalej\nkonštatuje, že vzhľadom na okolnosti veci pripúšťa určitý stupeň skutkovej zložitosti veci\n(veľký počet vypočutých svedkov, predloženie rozsiahlej listinnej dokumentácie), čím však\nnie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti za priebeh napadnutého konania v súvislosti\ns posudzovaním existencie zbytočných prieťahov.\n22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nmohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto\nsúdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľky také skutočnosti, ktoré\nby zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.\n23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.\nCelkovú dĺžku napadnutého konania (viac ako 6 rokov od jeho začatia) ústavný súd\nv okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľnú.\nKeďže Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením sp. zn. 6 Co 498/2013 zo 16. februára\n2016 zrušil rozsudok okresného súdu z 10. mája 2013 a vec mu 7. marca 2016 vrátil\nna ďalšie konanie z dôvodu viacerých procesných pochybení, je potrebné túto etapu\n\n10\n\nnapadnutého konania vyhodnotiť ako neefektívny postup vo veci. V uvedenej súvislosti\nKrajský súd v Trenčíne v odôvodnení uznesenia zo 16. februára 2016 okrem iného uviedol:\n„Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu\nje vo vyššie uvedených smeroch nepreskúmateľný, teda nie je v súlade s ustanovením § 157\nods.2 O. s. p. V súvislosti s uvedeným záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať\naj na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov\nsa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje\nsvojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,\nvrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležité odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí\ndovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné\npredpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí\nsúdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému\nprávu na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odňatie tejto možnosti\núčastníkovi v zásade zakladá dôvod na postup podľa § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p. Preto\nodvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie.\nPo vrátení veci bude úlohou súdu s poukazom na vyššie uvedené primárne správne\na zákonne sa vyporiadať s danosťou naliehavého právneho záujmu na podanom návrhu\nv zmysle § 80 písm. c) O. s. p. Až v prípade, ak bude preukázaná danosť naliehavého\nprávneho záujmu na podanom návrhu navrhovateľky, bude môcť okresný súd následne\npristúpiť k prejednaniu a rozhodnutiu vecnej stránky sporu a riadne sa vyporiadať\naj s otázkou existencie alebo neexistencie ospravedlniteľného omylu\n\npočas\n\ncelej vydržacej doby, ako nevyhnutnej podmienky pre záver o dobromyseľnej držby\nsporných nehnuteľností.“\n24. Argumentáciu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti „o pridelení veľkého\npočtu vecí zákonnému sudcovi nemohol ústavný súd poukazujúc na svoju štandardnú\njudikatúru (napr. I. ÚS 38/03, III. ÚS 155/2010) uznať, pretože námietka neprimeraného\nzaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo\nznižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci.\n\n11\n\n25. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n26. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal\nbez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nsťažovateľka.\nIV.\n27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n28. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n29. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu neistotu\nvyvolanú neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní.\n30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\n\n12\n\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n31. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n3 C 153/2011 berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci, ústavný súd považoval priznanie\nsumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde.\n32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré\njej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom\nJUDr. Daliborom Kuciaňom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá\nbola 921€.\n34. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 153,50 €,\nt. j. spolu 460,50 €, čo spolu s režijným paušálom 3 x 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\npredstavuje sumu 488,13 €.\n35. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\n\n13\n\n36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. apríla 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "nehnuteľnosť", "právo-súkromné", "vydržanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/153/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59"}, {"guid": "ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 29/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/03 z 29. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-29", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}, {"guid": "aaa5022c-f573-477e-b918-f7d762d1fe4c:de62e157-089a-49af-99c0-a2c282a1a65c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3211204464.2", "spisova_znacka": "6Co/498/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/498/2013 z 15. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-02-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3211204464.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:18b9d92a-cf85-4c4e-8d75-9c2d7c4cebba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.259.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.259.2018.2"}]}