{"guid": "ussr:98688045-9240-4eca-a655-de5ddae05d66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.463.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 463/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 463/2017 z 7. 11. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 463/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.463.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/98688045-9240-4eca-a655-de5ddae05d66", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.463.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.463.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.463.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 463/2017-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa\nTkáčika v konaní o sťažnosti\nJUDr. Petrom Belicom,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nR. Štefánika 36, Martin, ktorou namieta porušenia svojho\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 153/2014 (pôvodne vedenom\npod sp. zn. 6 C 101/2010), takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 C 153/2014 p o r u š e n é b o l i .\n2. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\n3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý\n\nuhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 303 € (slovom tristotri eur) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Belicu,\nM. R. Štefánika 36, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 403/2017 z 1. augusta 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n, doplnenú 25. novembra\n\n2016 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 C 153/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti a jej doplnení okrem iného uviedla:\n„Okresnému súdu v Žiline som predložila k tomuto návrhu právoplatný\na vykonateľný rozsudok z OS Čadca pod sp. zn. 8C 206/99-125 zo dňa 26.marca 2003\nv spojení s rozsudkom KS v Žiline sp. zn. 23Co 249/03 zo dňa 27.januára 2004, ktorými\nbolo potvrdené, že od roku 1992 som získala zo zákona právo prechodu chodiť pešo\na motorovými vozidlami po parcele\n\nkat. územia\n\n.\n\nV predložených rozsudkoch som vystupovala, ako odporkyňa 1/ rade a v 2/ rade môj\nmanžel\n\n. Navrhovateľmi: v 1/ rade\n\nbytom\n\n, v 2/ rade\n\n, rod.\n.\n\n,\nbytom\n\nV mojom návrhu pod sp. zn. 6C 101/2010 na Okresnom súde v Žiline, sú odporcovia\nv 1/\n\nbytom\n. bytom\n\n, štátny občan SR, 2/\n\n, štátny občan SR, ktorý v roku 2007 odkúpili dom\n2\n\nč. p. 986 od manželov\n\n. Ako som sa obrátila návrhom o určenie vecného\n\nbremena, tak od počiatku odporca v 1/\n\n, ktorý sa stal mojím susedom\n\na je\n\nmne a mojej rodine sa vyhráža,\n\nže vecne bremeno neobdržím a bude zamietnuté a bude v jeho prospech.\nNa Okresný súd v Žiline som sa obrátila viacerými sťažnosťami, že sudca\n, ide nezákonným postupom rozhodnúť, že vecne bremeno mi bude\nzamietnuté, čo sa aj odstupom času potvrdilo, aj s neúmernou dĺžkou konania\npri vyhotovení rozsudku sp. zn. 6C 101/2010-208 5110214034 zo dňa 09.12.2011,\nkde v tomto rozsudku zrejme vedome a účelovo zatajil darovaciu zmluvu medzi\nr.\n\na jej matkou\n\nr.\n\n, čo popisuje\n\nv rozsudku na 16. strane...\nV podanom odvolaní proti rozsudku 6C 101/2010-208 5110214034 zo dňa\n09.12.2011, v zákonnej lehote som namietala, prečo sudca zatajil túto darovaciu zmluvu,\nktorú som doložila k odvolaniu\nKrajsky súd v Žiline môjmu odvolaniu nevyhovel, ale iba potvrdil svojím rozsudkom\nsp. zn. 7Co/93/2012-261 5110214034 zo dňa 12. septembra 2012, rozsudok OS Žilina\nsp. zn. 6C 101/2010-208.\nNakoľko sa na Okresnom súde v Žiline, Krajskom súde v Žiline, nezákonným\npostupom konalo, tak som sa obrátila podnetom pre porušenie zákona na Generálneho\nprokurátora SR dňa 15.10.2012. Môjmu podnetu GP SR vyhovel a podal mimoriadne\ndovolanie pod č. k. VI/1 Pz 58/13-8 zo dňa 20.mája 2013 na Najvyšší súd SR, proti rozsudku\nOkresného súdu Žilina z 09.12.2011 č. k. 6C 101/2010-208 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu Žilina z 12. septembra 2012 č. k. 7Co 93/2012-261, aby Najvyšší súd SR\nuvedené rozsudky zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu v Žiline...\nNajvyšší súd SR vyhotovil UZNESENIE pod č. k. 3 MCdo 8/2013 zo 03.apríla 2014.\nktorým zrušil výrok Okresného súdu Žilina z 9. decembra 2011 č. k. 6C 101/2010-208 a tiež\nvýrok rozsudku Krajského súdu Žilina z 12. septembra 2012 č. k. 7Co 93/2012...\nTým, že môj návrh sa opäť vrátil na Okresný súd do Žiliny, bolo tomuto môjmu\nnávrhu pridelené nové číslo sp. zn. 6C 153/2014.\nDňa 27. apríla 2014 som sa obrátila písomnou žiadosťou o vydanie rozhodnutia\no vecnom bremene na podklade môjho návrhu podaného z 10. mája 2010 a žiadala som\n3\n\naby sa nepredlžovala dĺžka konania, ale sa konalo na podklade uznesenia NS SR č. k.\n3 Mcdo 8/2013 zo dňa 3. apríla 2014...\nNa túto žiadosť som žiadnej odpovede nedostala, ale som obdržala predvolanie\nz OS Žilina na deň 11.07.2014 o 13,00 hod.( k pôvodnému konaniu 6C/101/2010) bola\nna základe rozhodnutia NS SR 3Mcdo 8/2013 pridelená nová spisová značka 6C 153/2014...\nListom zo dňa 21.06.2014 som sa písomne ospravedlnila na neúčasti pojednávania\ndňa 11.07.2014 v čase o 13,00 hodine, pre PN. Žiadala som konať v mojej neprítomnosti\ns tým, aby sa konanie nepredlžovalo a tiež som poskytla svoje vyjadrenie k tomuto môjmu\nnávrhu...\nOkresný súd v Žiline konanie o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\npod č. k. 6C 153/2014-329 dňa 11.07.2014 vyhlásil uznesenie, že súd pojednávanie\nodročuje na Neurčito z dôvodu dožiadania a odpovede z Okresného úradu Kysucké Nové\nMesto, katastrálny odbor.“\nĎalej sťažovateľka uviedla:\n„Tu chcem poznamenať, že na Okresnom súde v Žiline sa konajú zrejme zámerne\na účelové prieťahy v konaní v nezákonnom postupe s porušovaním OSP, kde som vytkla\nv mojich sťažnostiach, že prečo sa opakované priberá súdny znalec, keď už predtým\nbol súdny znalec pribratý OS v Čadci. To, že OS v Žiline k sp. zn. 6C 153/2014 pribral\nsúdneho znalca z odboru geodézia a kartografia, čo bolo jeho úlohou vykonať, som žiadne\nuznesenie z OS Žilina neobdržala a tiež ani môj manžel\n\nktorý ma moju plnú moc ma\n\nv tomto konaní zastupovať.\nAle som sa dozvedela, že bez môjho upovedomenia z OS Žilina, bol súdny znalec\nna tvare miesta dňa 17.10.2015 a vykonával meracie práce na pozemku o čom mám\ndôkazový kamerový záznam, že chodil bez môjho súhlasu po pozemku, ako účastník konania\nsom mala z OS Žilina vedieť, ktorý znalec príde na tvar miesta a čo bude jeho úlohou\nvykonávať. Toto moje právo, ako účastníkovi konania, postupom OS Žilina mi odňal...\nMôjmu právnemu zástupcovi OS Žilina, zasiela emailovú výzvu z 20. 01.2016, vo veci\nznaleckého posudku č. 20/2015, aby som sa vyjadrila k tomuto znaleckému posudku.\nMôj právny zástupca v určenej lehote odpovedal OS Žilina dňa 20.01.2016, kde bolo\ndoložené aj odvolanie plnej moci z. 4.11.2015 môjho manžela\nma zastupovať v konaní č. 6C/153/2014...\n4\n\n,\n\nDňa 08.03.2016 bol doručený posudok č.20/2015, môjmu právnemu zástupcovi,\nz OS Žilina, kde sa mám vyjadriť 10. dňovej lehote k znaleckému posudku č. 20/2015,\n. Ja som sa písomne vyjadrila v liste zo dňa 14.marca 2016 na OS Žilina,\ncestou svojho právneho zástupcu, ktorý na OS Žilina odpovedal písomne dňa 22.03.2016.“\nPodľa názoru sťažovateľky v predmetnom konaní teda dochádza k zbytočným\nprieťahom, ktoré prehlbujú stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n, rod.\n\n,\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6C 153/2014 (pôvodne 6C 101/2010) bolo porušené.\n2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 153/2014 (pôvodne\n6C 101/2010) sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi\n\n, rod.\n\n,\n\nsa priznáva\n\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (slovom desaťtisíc euro), ktoré je\nOkresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nnálezu.“ Okrem toho sťažovateľka žiada, aby ústavný súd jej priznal aj trovy konania.\n3. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu k sťažnosti vyjadril prípisom\nsp. zn. 1 SprS/366/2017 doručeným ústavnému súdu 23. júna 2017, v ktorom okrem iného\nuviedol:\n„Vzhľadom na predmet konania, ktorým je určenie práva zodpovedajúceho vecnému\nbremenu aj s prihliadnutím na priebeh doterajšieho konania možno hodnotiť predmetnú\nprávnu vec ako skutkovo a právne náročnú, pričom poznamenávam, že vo veci bolo\nprvýkrát meritórne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 6C/101/2010-208\nzo dňa 09.12.2011. Tento rozsudok bol na základe odvolania sťažovateľky potvrdený\nrozhodnutím Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu rozsudkom č. k. 7Co/93/2012261 zo dňa 12.09.2012, a teda vec bola právoplatne skončená. Následne bolo zo strany\ngenerálneho prokurátora SR podané na Najvyšší súd mimoriadne dovolanie podaním\n5\n\nzo dňa 20.05.2013, ktorým generálny prokurátor napadol rozsudok tak prvostupňového\nsúdu, ako aj odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky o mimoriadnom dovolaní\nrozhodol uznesením sp. zn. 3MCdo 8/2013 zo dňa 03.04.2014, ktorým rozsudok\nprvostupňového súdu zrušil v prvom výroku a súčasne zrušil rozsudok odvolacieho súdu\nvo výroku, ktorým bol potvrdený prvý výrok prvostupňového súdu a konanie v tejto časti\nzastavil. Najvyšší súd SR súčasne zrušil rozsudok prvostupňového súdu v druhom jeho\nvýroku a súčasne aj rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený druhý výrok\nprvostupňového súdu a vec v rozsahu tohto zrušenia vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie\nkonanie. Uznesenie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2014.\nV predmetnej právnej veci sťažovateľka už raz podala na Ústavnom súde SR\ndňa 09.10.2013 sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom\nOkresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline ako aj postupom Najvyššieho súdu SR\nv dovolacom konaní, pričom o sťažnosti rozhodol Ústavný súd SR uznesením č. k.\nI ÚS 642/2013-10 zo dňa 30.10.2013 tak, že sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú zamietol.\nRovnako podľa upovedomenia JUDr. Jany Dubovcovej, verejnej ochrankyne práv zo dňa\n01.07.2014, o výsledku vybavenia podnetu (sp. zn. 2366/2014/VOP) vo veci ochrany\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní\nvedenom na Okresnom súde Žilina v predmetnej právnej veci, nebolo preukázané namietané\nporušenie základného práva sťažovateľa.\nAktuálne predmetná právna vec bola skončená rozsudkom súdu prvej inštancie\nvyhláseným na pojednávaní dňa 24.06.2016, č. k. 6C/153/2014-508, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 19.11.2016. Následne súd rozhodol uznesením zo dňa 22.12.2016\no nároku na náhradu trov konania, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa\n15.05.2017 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 27.04.2017. Dňa 25.05.2017\nvyšší súdny úradník rozhodol o výške trov konania uznesením č. k. 6C/153/2014-571.“\n4. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala prostredníctvom\nprávneho zástupcu stanovisko, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 12. októbra 2017\na v ktorom uviedla:\n„Stanovisko OS Žilina z 14.6.2017 nijako nevyvrátilo dôvodné skutkové a právne\nargumenty sťažovateľky v jej ústavnej sťažnosti z25.3.2016 v spojení s doplnením\n6\n\nz 22.11.2016. Z chronológie postupu OS Žilina vyplýva nečinnosť súdu. opakované\nsťažnosti sťažovateľky na nečinnosť adresované tomuto súdu (OS Žilina) aj korešpondencia\nz OS Žilina a KS v Žiline súvisiacej so sťažnosťami sťažovateľa z postupom OS Žilina.\nOd podania žalobného návrhu 10.5.2010 do podania ústavnej sťažnosti (25.3.2016)\nuplynulo už cca 6 rokov a do 25.3.2016 nebolo vo veci vôbec meritórne rozhodnuté. Počas\nsúdneho konania nastali viaceré obdobia, keď súd nevykonal minimálne 6 kalendárnych\nmesiacov po sebe žiadny procesný úkon voči žiadnej strane sporu či tretej osobe.\nČo sa v zmysle ustálenej súdnej praxe ÚS SR považuje za nedôvodný prieťah.“\n5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n6. Z predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 6 C 153/2014\n(pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 C 101/2010) ústavný súd zistil, že priebeh napadnutého\nkonania bol takýto:\n- 10. máj 2010 –okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky na určenie práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu,\n- 4. jún 2010 – sťažovateľka po výzve okresného súdu na zaplatenie súdneho\npoplatku požiadala o oslobodenie od tejto povinnosti,\n- 24. jún 2010 – sťažovateľka predložila okresnému súdu vyplnené tlačivo\nna oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok,\n- 14. júl 2010 – okresný súd uznesením sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych\npoplatkov,\n- 25. október 2010 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku, aby pod hrozbou\nodmietnutia svoj návrh doplnila a upresnila v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, pričom\ndoplnenie návrhu bolo realizované podaním doručeným okresnému súdu 12. novembra\n2010,\n- 12. apríl 2011 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 31. máj 2011,\n7\n\n- 31. máj 2011 – pojednávanie sa uskutočnilo, avšak sťažovateľka a jej\nsplnomocnený zástupca „s krikom opustili svojvoľne pojednávaciu miestnosť bez toho, aby\nbolo pojednávanie riadne ukončené“; pojednávanie bolo odročené na 16. september 2011,\n- 2. jún 2011 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľke a jej splnomocnenému\nzástupcovi poriadkovú pokutu každému po 300 €,\n- 7. jún 2011 – podanie doručené okresnému súdu obsahuje námietky zaujatosti voči\nzákonnému sudcovi a sudcom okresného súdu, ktorí sa postupne v priebehu mesiacov jún\na júl 2011 k námietke zaujatosti vyjadrili,\n- 21. júl 2011 – Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.\n6 NcC 22/2011 rozhodol, že zákonný sudca nie je vylúčený z pojednávania a rozhodovania\nveci,\n- 16. september 2011 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie bez\nprítomnosti sťažovateľky, ktoré bolo odročené na neurčito,\n- 12. október 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. december 2011, ktoré sa\nuskutočnilo v neprítomnosti sťažovateľky; okresný súd po skončení dokazovania vyhlásil\nrozsudok, ktorým návrh sťažovateľky zamietol, a predseda súdu súhlasil s predlžením\nlehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku do 8. februára 2012,\n- 6. marec 2012 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie splnomocneného\nzástupcu sťažovateľky proti rozsudku z 9. decembra 2011 a vec bola krajskému súdu\nna rozhodnutie predložená 27. marca 2012,\n- 12. september 2012 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 7 Co 93/2012 napadnutý\nrozsudok okresného súdu z 9. decembra 2011 potvrdil,\n- 23. máj 2013 – Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nbolo doručené mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti\nrozsudku okresného súdu sp. zn. 6 C 201/2010 z 9. decembra 2011 v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 7 Co 93/2012 z 12. decembra 2012,\n- 3. apríl 2014 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 MCdo 8/2013 rozsudok okresného\nsúdu potvrdený rozsudkom krajského súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh\nsťažovateľky na určenie, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zrušil a konanie\nv tejto veci z dôvodu res iudicata zastavil a zrušil aj výrok, ktorým bol zamietnutý návrh\nsťažovateľky na uloženie povinnosti odporcom 1 a 2 strpieť výkon práva sťažovateľky\n8\n\nzodpovedajúceho vecnému bremenu, a vec v rozsahu tohto zrušenia vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie,\n- 13. jún 2014 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 11. júl 2014, ktoré\nsa bez prítomnosti sťažovateľky a jej zástupcu uskutočnilo a bolo odročené na neurčito\nz dôvodu ďalšieho dokazovania,\n- 11. júl 2014 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti\nsťažovateľky a jej zástupcu a bolo odročené na neurčito na účel ďalšieho dokazovania,\n- 22. august 2014 – okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie\no vznesenej námietke zaujatosti,\n- 3. september 2014 – krajský súd uznesením sp. zn. 11 NcC 39/2014 rozhodol,\nže zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,\n- 15. apríl 2015 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom\nz odboru geodézie a kartografie, aby vypracoval a predložil znalecký posudok v lehote\n60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia,\n- 30. september 2015 – okresný súd uznesením uložil ustanovenému znalcovi\nporiadkovú pokutu v sume 100 € za nedodržanie stanoveného termínu na predloženie\nznaleckého posudku,\n- 5. november 2015 – sťažovateľka splnomocnila zastupovaním advokáta\n,\n- 9. november 2015 – ustanovený znalec okresnému súdu predložil znalecký posudok\nč. 20/2015,\n- 9. november 2015 – okresný súd odpustil ustanovenému znalcovi uloženú pokutu,\n- okresný súd priznal sudcovi znalečné,\n- okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku,\n- 4. apríl 2016 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. máj 2016,\n- 10. máj 2016 – na pojednávaní sa nezúčastnila sťažovateľka ani jej právny\nzástupca, ktorý súdu oznámil, že právne zastupovanie sťažovateľky bolo ukončené;\npojednávanie bolo odročené na 24. jún 2016 na účel vypočutia ustanoveného znalca,\n- 17. jún 2016 –sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že „Pre zaujatosť\na nedôveru (zákonného sudcu- pozn.) sa dňa 24.06.2016 v čase o 13.00 hodine na OS Žilina\nnedostavím“,\n9\n\n- 24. jún 2016 – okresný súd na pojednávaní bez prítomnosti sťažovateľky\na odporkyne v 2. rade po vypočutí predvolaného znalca vyhlásil rozsudok v merite veci,\nv ktorom návrhu sťažovateľky na právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami\nvyhovel,\n- 26. september 2016 – predseda okresného súdu na žiadosť zákonného sudcu\nrozhodol, že rozsudok v merite veci sa „vyhotoví a odošle do 26.10.2016“,\n- 19. november 2016 – rozsudok okresného súdu z 24. júna 2016 nadobudol\nprávoplatnosť,\n- 22. december 2016 – uznesenie okresného súdu o náhrade trov konania nadobudlo\nprávoplatnosť 15. mája 2017 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu z 27. apríla 2017.\nIII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto\n10\n\nna splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).\n11. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho\nkonania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných\nzáväzkov\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\ngarantovať\n\núčastníkom\n\nsúdneho\n\nkonania\n\nprávo\n\nna prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť\nodstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu\nv primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.\n15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\n11\n\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého\nsa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.\nAk sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,\nkedy sa bude konať nové pojednávanie.\n16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení\nCivilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho\nporiadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy\ntýchto poriadkov.\n17. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z 153 CSP\no sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP o predbežnom prejednaní\nsporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie\nvedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety, podľa ktorej\npojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n18. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania\n12\n\na spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje\npri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).\n19. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory\no určenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, ktorému následne\nsvedčí aj právo prechodu, tvoria súčasť bežnej sporovej agendy všeobecných súdov, pričom\no takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie\nnie je právne zložité a ďalej konštatuje, že vzhľadom na okolnosti veci pripúšťa určitý\nstupeň skutkovej zložitosti, čím však nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti\nza priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných\nprieťahov.\n20. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 C 153/2014, bolo správanie\nsťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania.\nÚstavný súd hodnotiac správanie sťažovateľky na základe obsahu súdneho spisu\nkonštatuje, že vo významnom rozsahu ovplyvnilo samotný priebeh napadnutého konania.\nNa ťarchu sťažovateľky je podľa názoru ústavného súdu potrebné pripísať\nskutočnosť, že sťažovateľka sa od pojednávania uskutočneného 31. mája 2011, ktoré\nsvojvoľne opustila spolu s jej splnomocneným zástupcom bez súhlasu pojednávajúceho\nzákonného sudcu, až do skončenia veci ďalších pojednávaní nezúčastnila. Za uvedené\nsvojvoľné opustenie pojednávacej miestnosti počas pojednávania boli sťažovateľke, ako aj\njej splnomocnenému zástupcovi uložené poriadkové pokuty.\nSťažovateľka nepochybne spomalila priebeh napadnutého konania aj neúspešným\nnamietaním zaujatosti zákonného sudcu, keďže jej námietky krajský súd v uznesení\nz 21. júla 2011 vyhodnotil ako nepodstatné, pretože boli založené výlučne na okolnostiach\nspočívajúcich v postupe sudcu a podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o také okolnosti,\nktoré by objektívne mohli vzbudzovať pochybnosti o zaujatosti sudcu.\nPodľa názoru ústavného súdu práve opakované nedostavovanie sa sťažovateľky\nna nariadené pojednávania a neúspešné vznesenie námietok zaujatosti proti zákonnému\nsudcovi je potrebné vyhodnotiť ako skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili\n13\n\npriebeh a dĺžku napadnutého konania a ústavný súd ich zobral do úvahy pri rozhodovaní\no priznaní finančného zadosťučinenia.\n21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.\nCelkovú dĺžku napadnutého konania (viac ako 6 rokov) až do jeho právoplatného\nskončenia v merite veci rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 C 153/2014 z 24. júna 2016,\nktorý nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2016, vyhodnotil ústavný súd v okolnostiach\ndanej veci z ústavnoprávneho hľadiska ako neakceptovateľnú. Ústavný súd konštatuje,\nže napadnuté konanie až do jeho právoplatného skončenia neprebiehalo efektívne, o čom\nsvedčí skutočnosť, že najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 MCdo 8/2013 3. apríla 2014 zrušil\nvýroky okresného súdu a krajského súdu z ich rozsudkov sp. zn. 6 C 101/2010\nz 9. decembra 2011 a sp. zn. 7 Co 93/2012 z 12. septembra 2012 a vec v rozsahu zrušenia\nvrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.\nNajvyšší súd v dovolacom konaní v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného\nuviedol:\n„Účinky právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca z 26. marca 2003 č.k.\n8 C 203/99-121 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 27. januára\n2004 sp. zn. 23 Co 249/03 sa vzťahujú aj na preskúmavanú vec. Ide totiž o prípad, kedy\nprávoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na plnenie (i keď zamietajúcim\nvýrokom), vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči návrhu na určenie právneho\nvzťahu alebo práva, lebo otázka, či tu právo je alebo nie je bola už (i keď len ako\nprejudiciálna) posúdená pri rozhodovaní o návrhu na plnenie z toho istého právneho\nvzťahu.\nPostup súdov, ktoré v preskúmavanej veci nezohľadnili účinky rozsudku Okresného\nsúdu Čadca z 26. marca 2003 č.k. 8 C 203/99-121 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline z 27. januára 2004 sp. zn. 23 Co 249/03, jeho záväznosť\na nezmeniteľnosť, mal za následok procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. d/ O.s.p.\nNajvyšší súd vzhľadom na to zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina z 9. decembra 2011 č.k.\n6 C 101/2010-208 vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na určenie, že má právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu prechodu. Rovnako zrušil rozsudok Krajského súdu Žilina\nz 12. septembra 2012 sp. zn. 7 Co 93/2012 vo výroku, ktorým uvedený rozsudok Okresného\n14\n\nsúdu Žilina potvrdil. Najvyšší súd konanie v rozsahu tohto zrušenia zastavil (§ 104 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nSúdy v preskúmavanej veci vychádzali zo záveru, že navrhovateľka nemá\nk zaťaženým nehnuteľnostiam právo zodpovedajúce vecnému bremenu, určenia ktorého\nsa domáhala, a v nadväznosti na tento záver zamietli jej návrh aj v časti, ktorou\nsa domáhala, aby odporcom 1/ a 2/ bola uložená povinnosť strpieť výkon tohto jej práva.\nVzhľadom na účinky rozsudkov Okresného súdu Čadca z 26. marca 2003 č. k. 8 C 203/99121 a Krajského súdu v Žiline z 27. januára 2004 sp. zn. 23 Co 249/03 neobstojí\nbez ďalšieho výrok rozsudku Okresného súdu Žilina z 9. decembra 2011 č. k. 6 C 101/2010208 zamietajúci návrh navrhovateľky, aby odporcom 1/ a 2/ bola uložená povinnosť strpieť\nvýkon jej práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ani výrok rozsudku Krajského súdu\nv Žiline z 12. septembra 2012 sp. zn. 7 Co 93/2012, ktorým bol uvedený výrok súdu prvého\nstupňa potvrdený. Najvyšší súd preto predmetné výroky rozsudkov súdov nižších stupňov\nzrušil a vec v rozsahu tohto zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b\nods. 2 až 4 O.s.p v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).“\n22. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n23. Napriek tomu, že ústavný súd konštatoval, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky, okresnému súdu\nneprikázal konať bez zbytočných prieťahov, pretože napadnuté konanie v merite veci bolo\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 C 153/2014 z 24. júna 2016 právoplatne skončené\n19. novembra 2016, a preto ústavný súd návrhu sťažovateľky uplatnenom podľa § 56 ods. 3\npísm. a) zákona o ústavnom súde nevyhovel (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n15\n\n25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\n26. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného\nzadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených. Poukázala na to, že „okresný\nsúd svojim postupom v nej vyvolal pocit právnej neistoty, pričom táto neistota sa prenáša\ndo jej rodinného a spoločenského života“.\n27. Priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej\nnemajetkovej ujmy, nie kompenzáciou za neúspech v konaní, podľa názoru ústavného súdu\nv danom prípade neprichádza do úvahy, keďže sťažovateľka zásadným spôsobom prispela\nk predĺženiu priebehu napadnutého konania, na čo ústavný súd poukázal pri vyhodnotení\nveci podľa druhého kritéria, a preto ústavný súd v okolnostiach danej veci sťažovateľke\nfinančné zadosťučinenie nepriznal a ani v tejto časti nevyhovel jej sťažnosti (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\n28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom\nJUDr. Petrom Belicom, M. R. Štefánika 36, Martin. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením\nuložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi\nkonania jeho trovy.\n29. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá\nbola 858 €.\n\n16\n\n30. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby\nvrátane režijného paušálu vykonané v roku 2016 v sume 303 € nepresahuje sumu\nvypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov a neodporuje jej. Ústavný súd preto priznal\nsťažovateľke úhradu trov konania v sume uplatnenej jej právnym zástupcom.\n31. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.\n32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. novembra 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "právo-súkromné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/153/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fdd37281-bfb5-4be4-82aa-3b36e2f8ed1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.403.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 403/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 403/2017 z 12. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.403.2017.1"}, {"guid": "ussr:eaeaae3a-0c0b-4cb7-8b06-d94c4def6eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 642/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 642/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eaeaae3a-0c0b-4cb7-8b06-d94c4def6eec"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 29/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/03 z 29. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-29", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "db7d508a-3474-4d38-86f5-1cd672bf1986:a9c6a83e-1551-4f9c-b8ac-f8e1bf0e5992", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5110214034.1", "spisova_znacka": "3MCdo/8/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/8/2013 z 2. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-02", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5110214034.1"}, {"guid": "6e85b2e2-8037-48ad-a265-ba19171a4305:1d4e8841-9156-49e7-9175-227345e34f42", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5110214034.1", "spisova_znacka": "7Co/93/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/93/2012 z 11. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-09-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5110214034.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:014cddc2-fd86-4415-be7b-2748cca6a6a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.589.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 589/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 589/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.589.2017.1"}]}