{"guid": "ussr:0911996d-5559-4dfc-96b0-d56a09c02a5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.44.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2017 z 21. 11. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 44/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.44.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-11-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0911996d-5559-4dfc-96b0-d56a09c02a5a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.44.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.44.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.44.2017.1/text", "citacie_n": 93, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 44/2017-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa\nTkáčika prerokoval sťažnosť\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\n,\n\nJUDr.\n\nMichalom\n\nVlkolinským,\n\nNámestie\n\nSNP\n\n17/29,\n\nZvolen, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nBratislave\n\nč. k. 7 Co 549/2015-96 zo 17. februára 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Co 549/2015-96\nzo 17. februára 2016 p o r u š e n é b o l o .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Co 549/2015-96 zo 17. februára\n2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho\n\nprávneho zástupcu JUDr. Michala Vlkolinského, Námestie SNP 17/29, Zvolen, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 44/2017-10 z 24. januára 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 7 Co 549/2015-96 zo 17. februára 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“) rozsudkom z 30. januára 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 99/2013 zamietol\nnávrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal proti Slovenskej republike náhrady škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, konkrétne uznesením\nČVS: OUV-499/10-ZV-2001 z 21. mája 2002, ktorým bolo začaté trestné stíhanie\npre trestný čin neodvedenia dane a poistného a súčasne bolo vznesené obvinenie proti\nsťažovateľovi. Na základe odvolania sťažovateľa proti uvedenému rozsudku okresného\nsúdu krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu. Základným\ndôvodom rozhodnutia súdov oboch stupňov bola skutočnosť, že sťažovateľom uplatnený\nnárok na náhradu škody je premlčaný.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „postupoval v súlade s príslušnou právnou\núpravou, ktorá mu nedovoľovala uplatniť nárok na náhradu škody skôr ako bolo trestné\n2\n\nstíhanie zastavené a preto podľa názoru sťažovateľa mohla premlčacia lehota začať plynúť\naž odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia o zastavení trestného stíhania, pretože\npri skoršom uplatnení tohto nároku by išlo o nárok uplatnený predčasne a bez splnenia\nzákladnej podmienky v zmysle § 4 ods. 1 cit. zákona, že nárok na náhradu škody nemožno\nuplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť\nnezrušil príslušný orgán...\nPodľa názoru sťažovateľa boli porušené aj články 17 a 19 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, t. j. právo na osobnú slobodu, právo na rešpektovanie a ochranu súkromného\na rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti. Trestné stíhanie v rozpore\nso zákonom je dôvodom pre satisfakciu zo strany štátu. Finančné zadosťučinenie je jedinou\nmožnosťou aj v súlade s čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...\nTakýmto postupom bolo porušené ústavné právo sťažovateľa na ochranu osobnej\nslobody zaručené čl. 17 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj oprávnenie štátnych\norgánov konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), a preto postup Krajského súdu Bratislava\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7Co 549/2015 bol nesprávny a nezákonný a sťažovateľ\nmá právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nTým, že trestné konanie vedené proti sťažovateľovi prebiehalo viac ako desať rokov\na jeho výsledkom bolo zastavenie trestného stíhania, sťažovateľ objektívne nemohol uplatniť\nprávo na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu pred uplynutím\ndesaťročnej lehoty od doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia, ktorým bola\nspôsobená škoda.\nPokiaľ by skoršie uplatnenie nároku na náhradu škody pred rozhodnutím o zastavení\ntrestného stíhania znamenalo jeho odmietnutie pre predčasnosť a neskoršie uplatnenie\nje už premlčané, znamenalo by to, že štátne orgány by po uplynutí desiatich rokov\nod doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia neboli za svoje nezákonné postupy\na rozhodnutia\n\nžiadnym\n\nspôsobom\n\nsankcionované\n\na\n\nsťažovateľ\n\nby\n\nokrem\n\nviac\n\nako desaťročného nezákonného stíhania nedosiahol žiadnu satisfakciu zo strany štátu\nza nezákonné postupy a rozhodnutia, čo ale nebolo úmyslom zákonodarcu a v neposlednom\nrade by takýto výklad zákona bol pre sťažovateľa neprimerane prísny a tvrdý.“.\n\n3\n\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze\nvyslovil, že napadnutým rozsudkom krajský súd porušil jeho základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a aby mu prikázal zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €,\nako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\n5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 3082/17 z 24. februára 2017\ndoručeným ústavnému súdu telefaxom 27. februára 2017 a dodatočne doručeným\naj v listinnej podobe 3. marca 2017 vyjadril k sťažnosti predseda krajského súdu, v ktorom\npoukázal na vyjadrenie predsedníčky senátu 7 Co, v zmysle ktorého krajský súd „v\nprijatom rozhodnutí uviedol rozhodujúci skutkový stav vzťahujúci sa k predmetu\nodvolacieho prieskumu a prijaté právne závery aj primerane vysvetlil. S poukazom na\nvyššie uvedené sa preto osobitne nevysporiadavala s námietkami sťažovateľa uvedenými v\nústavnej sťažnosti zo dňa 31. 05. 2016 a odkázala na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 7Co/549/2015-96 zo dňa 17. 02. 2016.“. S uvedeným vyjadrením\npredsedníčky senátu sa predseda krajského súdu stotožnil.\n6. Predseda krajského súdu vo vyjadrení vyslovil súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n7. K vyjadreniu krajského súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko aj\nprávny\n\nzástupca\n\nsťažovateľa.\n\nVo\n\nsvojom\n\npodaní\n\ndoručenom\n\nústavnému\n\nsúdu\n\n17. marca 2017 uviedol, že v celom rozsahu trvá na dôvodoch podanej sťažnosti\na skutočnostiach v nej uvedených.\n8. Právny zástupca sťažovateľa tiež vyslovil súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\n\n4\n\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy)\n(napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).\n14. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\n\n5\n\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy).\n15. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami o\n\nľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01).\n16. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n17. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu\nochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,\nIII. ÚS 332/09).\n18. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri\nochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu, boli relevantné aj v danej veci. Preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj\nsťažovateľom napadnutý rozsudok krajského súdu.\n\n6\n\n19. Argumentácia krajského súdu v napadnutom rozsudku, ktorým bol potvrdený\nrozsudok súdu prvej inštancie, je postavená na skutočnosti, že sťažovateľom uplatnený\nnárok na náhradu škody je premlčaný.\n20. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:\n„Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok\nmožno odvrátiť námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má\nza následok zánik nároku, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané\nprávo nemožno veriteľovi súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa\noslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Právo naďalej existuje, avšak\niba vo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka.\nAk na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska\nprocesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci.\nZákladnú úpravu premlčania obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 100\naž 114. V zmysle pravidla lex specialis derogat legi generali sa predmetná úprava\npremlčania použije pri absencii lex specialis, t. j. úpravy premlčania v osobitnom právnom\npredpise. V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci\npri výkone verejnej moci zákonodarca v osobitnom právnom predpise (zák. č. 58/1969 Zb.,\nzák. č. 514/2003 Z. z.) otázku premlčania nárokov z tejto zodpovednosti upravil, čím vylúčil\naplikáciu všeobecnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Začiatok\npremlčacej doby je v ust. § 22 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb. objektívne určený okamihom\ndoručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia, ktorým mala byť škoda spôsobená.\nPre plynutie objektívnej desaťročnej premlčacej doby pre uplatnenie nároku na náhradu\nškody nie je významné, kedy sa poškodený o nezákonnosti rozhodnutia dozvedel, prípadne,\nči bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala. Rozhodujúcou z hľadiska\nplynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle ust. § 22 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb. iba\nskutočnosť, kedy, nezávisle na úrovni vedomia (znalosti) oprávneného účastníka\nzodpovednostného vzťahu, došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré bolo príčinou vzniku škody\n(napr. rozsudok NS ČR z 11. 3. 2010, sp. zn. 30Cdo/3266/2008). Vedľa tzv. objektívnej\npremlčacej doby zák. č. 58/1969 Zb. (rovnako, ako aj v súčasnosti platný zák. č. 514/2003\nZ. z.) stanovuje pre uplatnenie nárokov zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\n\n7\n\nnezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci aj subjektívnu premlčaciu dobu,\nzačiatok ktorej je určený subjektívne určenými atribútmi. Subjektívna premlčacia doba\nje trojročná a podľa § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. začína plynúť odo dňa, kedy sa\npoškodený dozvie o škode a v prípade, ak je podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu\nškody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia zrušujúceho\nrozhodnutia. Objektívna a subjektívna premlčacia doba tak začínajú plynúť a končia\nnezávisle od seba a všeobecne platí, že nárok na náhradu škody treba uplatniť v čase, kedy\nplynú ešte obe lehoty, t. j. lehota objektívna a v jej rámci lehota subjektívna. Márne\nuplynutie jednej z týchto lehôt má za následok premlčanie nároku na náhradu škody, a to aj\nv prípade, ak poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.\nV prejednávanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s právnym názorom súdu\nprvého stupňa, ktorý odporcom vznesenú námietku premlčania nároku na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím vyhodnotil ako dôvodnú. Vykonaným dokazovaním\nbolo preukázané, že navrhovateľ si žalovaný nárok na náhradu škody neuplatnil\nv objektívnej desaťročnej lehote, plynúcej podľa § 22 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb.\nod doručenia nezákonného rozhodnutia, ktorým mala byť škoda spôsobená, t. j. v danej veci\nod doručenia uznesenia Okresného úradu vyšetrovania PZ vo Zvolene o začatí trestného\nstíhania navrhovateľa pre trestný čin neodvedenia danej a poistného zo dňa 21. 5. 2002,\nČVS: OÚV-499/10-ZV-2001. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, posledným dňom\nhmotnoprávnej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku bol deň 17. 7. 2012 s tým,\nže navrhovateľ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odporcovi doručil až dňa\n10. 10. 2012, t. j. po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, ktorá je v spojení so vznesenou\nnámietkou premlčania prekážkou pre vyhovenie žalobnému návrhu. Na uvedenom nič\nnemení ani odvolacia argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej podaniu žaloby v rámci\nobjektívnej premlčacej lehoty bránila neexistencia zrušujúceho rozhodnutia, nakoľko, ako\nuž bolo vyššie uvedené, na plynutie objektívnej premlčacej lehoty nemajú vplyv subjektívne\nokolnosti prípadu či situácia, ktorá by uplatnenie nároku na náhradu škody v danom čase\nznemožňovala. Rovnako bezpredmetnou je aj požiadavka navrhovateľa na aplikáciu\nvšeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka, práve z dôvodu\npremlčania žalovaného nároku, nakoľko v danej veci bola náhrada majetkovej\na nemajetkovej ujmy uplatnená titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\n\n8\n\nnezákonným rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní pri výkone verejnej moci,\nktorá je osobitne upravená v zák. č. 58/1969 Zb., ktorý ako špeciálny právny predpis má\nprednosť pred úpravou všeobecnou. Odvolací súd pripomína, že vzťah všeobecnej\na špeciálnej právnej úpravy sa riadi pravidlom lex specialis derogat legi generali\na nie subjektívnym výberom navrhovateľa a ak sú preto naplnené podmienky pre použitie\nšpeciálnej právnej úpravy, musí sa táto aplikovať a nemožno použiť všeobecnú právnu\núpravu, a to aj v prípade, ak by bola pre poškodeného výhodnejšou. Okrajovo však odvolací\nsúd dodáva, že žalobou uplatnený nárok by bol premlčaný, aj keby sa posudzoval\npodľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy.\nZáverom odvolací súd dáva do pozornosti, že právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom\nv zmysle čl. 46 ods. 3 ústavy nie je absolútne (ako ho vníma navrhovateľ), ale práve\nv záujme zaistenia právnej istoty (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy) podlieha\nzákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie (napr. nález ÚS SR\nz 16. 12. 2008, sp. zn. II. ÚS 467/08). K takýmto zákonným predpokladom pritom\nnepochybne patrí aj uplatnenie nároku na náhradu škody v zákonom stanovenej premlčacej\ndobe.\nVzhľadom na potvrdenie správnosti záveru súdu prvého stupňa o premlčaní žalobou\nuplatneného nároku sa odvolací súd nezaoberal skúmaním ďalších zákonných predpokladov\npre uplatnenie žalovaného nároku navrhovateľom obšírne popísaných v návrhu na začatie\nkonania a duplicitne aj v odvolaní.“\n21. Okresný súd ako súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku\nč. k. 19 C 99/2013-77 z 30. januára 2015, ktorý bol potvrdený napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, uviedol:\n„Za rozhodnutie, ktorým hypoteticky bola navrhovateľovi spôsobená škoda možno\npovažovať Uznesenie Okresného úradu vyšetrovania PZ vo Zvolene o začatí trestného\nstíhania navrhovateľa pre trestný čin neodvedenia dane a poistného zo dňa 21. 05. 2002,\nČVS OÚV-499/10-ZV-2001. Predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa\ndoručené dňa 17. 07. 2002 (čl. 26 pripojeného vyšetrovacieho spisu). Uznesenie o zastavení\ntrestného stíhania obvineného navrhovateľa pre trestný čin krátenia dane a poistného bolo\n\n9\n\nzastavené uznesením Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv 406/07/6611 zo dňa\n24. 08. 2012. Právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo doručené dňa 03. 09. 2012.\nObjektívna desaťročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody voči\nštátu uplynula podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 dňa 17. 07. 2012.\nBez ohľadu na premlčanie uplatneného nároku súd pre úplnosť dodáva, že\nz vykonaného dokazovania ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov\nna úspešné uplatnenie nároku na majetkovú škodu. Tu okrem existencie nezákonného\nrozhodnutia a vzniku škody je potrebné preukázať aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným\nrozhodnutím a výškou uplatnenej škody. Príčinná súvislosť však v prejednávanom prípade\njednoznačne absentuje. Tak ako správne odporca namietal, navrhovateľ bol platne\nodvolaný z funkcie predsedu predstavenstva\ndňa 20. 12. 2001, čo vyplýva aj z výpisu z obchodného registra tohto subjektu.\nPredmetné rozhodnutie členskej schôdze zo dňa 20. 12. 2011 nebolo súdom zrušené.\nTrestné stíhanie navrhovateľa pre trestný čin neodvedenia dane bolo začaté až uznesením\nzo dňa 21. 05. 2002, teda viac ako 5 mesiacov po jeho odvolaní z funkcie predsedu\ndružstva. Prípadný ušlý zisk navrhovateľa spočívajúci v strate príjmu jednoznačne so\nzačatím trestného stíhania nesúvisí.\nK navrhovateľom uplatnenej nemajetkovej ujme v súvislosti s prebehnuvším trestným\nstíhaním pre trestný čin neodvedenia dane a poistného súd dodáva, že navrhovateľovi\ntakýto nárok zo zákona č. 58/1969 Zb. nevyplýva, navrhovateľ nebol väzobne stíhaný.\nNaviac, z odpisu z registra trestov navrhovateľa zo dňa 19. 07. 2012 (na čl. 932\npripojeného vyšetrovacieho spisu) vyplýva, že tento bol počnúc rokom 1969 viac krát\nprávoplatne odsúdený, a to Okresným súdom Levice sp. zn. 1T 19/69, Okresným súdom\nNitra sp. zn. 1Ts 200/72, Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 3T 15/78, Okresným súdom\nPrievidza sp. zn. 2T 257/87, Krajským súdom Bratislava, sp. zn. 1T 23/86, kde dostal okrem\niného aj zákaz činnosti vykonávať funkciu vedúceho hospodárskeho pracovníka, Okresný\nsúdom Levice sp. zn. 4T 137/96 a naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Levice\nsp. zn. 2T 258/2005 právoplatným dňa 25. 11. 2005.\nPo vykonanom dokazovaní súd ustálil, že žaloba je nedôvodná, navrhovateľom\nuplatnený nárok na náhradu škody je premlčaný a naviac čo do právneho základu a výšky\n\n10\n\nnepreukázaný. Vzhľadom na vyššie popísané skutkové zistenia a právne posúdenie veci\nrozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.“\n22. Podstata argumentácie sťažovateľa v podanej sťažnosti spočíva v nasledujúcom:\n„Tým, že trestné konanie vedené proti sťažovateľovi prebiehalo viac ako desať rokov\na jeho výsledkom bolo zastavenie trestného stíhania, sťažovateľ objektívne nemohol uplatniť\nprávo na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu pred uplynutím\ndesaťročnej lehoty od doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia, ktorým bola\nspôsobená škoda.\nPokiaľ by skoršie uplatnenie nároku na náhradu škody pred rozhodnutím o zastavení\ntrestného stíhania znamenalo jeho odmietnutie pre predčasnosť a neskoršie uplatnenie\nje už premlčané, znamenalo by to, že štátne orgány by po uplynutí desiatich rokov\nod doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia neboli za svoje nezákonné postupy\na rozhodnutia žiadnym spôsobom sankcionované a sťažovateľ by okrem viac ako\ndesaťročného nezákonného stíhania nedosiahol žiadnu satisfakciu zo strany štátu\nza nezákonné postupy a rozhodnutia, čo ale nebolo úmyslom zákonodarcu a v neposlednom\nrade by takýto výklad zákona bol pre sťažovateľa neprimerane prísny a tvrdý.“\n23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\nrozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení platnom\nv rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) nárok na náhradu škody nemožno\nuplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť\nnezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody\nviazaný.\n24. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade\nposudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného\nstíhania a vznesení obvinenia zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu\ndošlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké\ndôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia\npre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné\n\n11\n\nkonanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania\na vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného\n(prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie\nzo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia\no začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia. ...\nNárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré\nneskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým\nplatného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu\nštátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného\ndo 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu\nza škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným\nzásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým\nextenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo\nk oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody\nvychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť\nzačaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje\nako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp. zn. 1 Cz 6/90 publikovaný\npod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70\nv Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ročník 1994). Rozhodujúcim\nmeradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší\nvýsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú\nnapriek zmene právnej úpravy stále použiteľné (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 z 18. augusta 2010).\n25. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto\nzákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.\nAk je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie\npremlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.\n\n12\n\n26. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. najneskôr sa toto právo premlčí za desať\nrokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie,\nktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.\n27. Ústavný súd už vyslovil názor, že vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie\nnámietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore\ns dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\nO takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však\nlen taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia\ntohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke\npremlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie\npremlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania\nbolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať\nz konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho\nrozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby\n(II. ÚS 176/2011, IV. ÚS 542/2013).\n28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich\nz občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv\na oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n29. V danom prípade sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu boli preukázané také\ndôvody a okolnosti, pre ktoré možno považovať vznesenie námietky premlčania žalovaným\nza konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Sťažovateľ nezavinil márne uplynutie\nobjektívnej desaťročnej premlčacej doby v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., keďže\ntáto uplynula skôr, než bolo trestné stíhanie sťažovateľa zastavené, pričom zastavenie\ntrestného stíhania bolo podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Napadnutý\nrozsudok krajského súdu je postavený na premlčaní uplatneného nároku, avšak v tomto\nprípade došlo až k absurdnej situácii, keď pre neúspech sťažovateľa s uplatnením nároku\n\n13\n\nna náhradu škody stačilo, aby trestné stíhanie sťažovateľa trvalo dlhšie než je objektívna\ndesaťročná premlčacia doba. Vychádzajúc z uvedeného by priznanie účinkov premlčania\nza daných okolností bolo voči sťažovateľovi neprimerane tvrdým postihom. Sú tak splnené\npodmienky na to, aby výnimočne neboli priznané vznesenej námietke premlčania právne\núčinky v súlade s právom.\n30. Ústavný súd tak dospel k záveru, že vznesenie námietky premlčania možno\npovažovať pri márnom uplynutí objektívnej desaťročnej premlčacej doby podľa § 22 ods. 2\nzákona č. 58/1969 Zb. v prípade zastavenia trestného stíhania po uplynutí uvedenej\ndesaťročnej premlčacej doby za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.\n31. Vo veci sťažovateľa ide o prípad, v ktorom krajský súd formalistickým postupom\numožnil presadenie zrejmej nespravodlivosti.\n32. V rovine jednoduchého práva je totiž nutné pre účely dodržania už uvedených\nprincípov starostlivo posudzovať individuálne okolnosti daného prípadu cez uvedenú\nprizmu kogentného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho zásadu\nsúladného výkonu práv s dobrými mravmi, ktoré je v rovine jednoduchého podústavného\npráva odrazom zhora vymedzenej ústavnej požiadavky nájsť spravodlivé riešenie.\nÚstavnoprávne je teda ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým miestom,\nskrz ktoré sú všeobecné súdy povinné nechať preniknúť ideu materiálneho právneho štátu\ndo interpretácie a aplikácie podústavného práva. Len napĺňaním idey spravodlivosti právo\na prípadne súdy plnia svoju funkciu, pretože ich rozhodnutia sú akceptovateľné väčšinovou\nmienkou. Spravodlivosť totiž sprostredkováva aplikovateľnosť rozhodnutia preto,\nže je univerzálnou hodnotou, lebo každý, aj ten najobyčajnejší človek, má schopnosť\nrozpoznať, čo je a čo nie je spravodlivé. Hlavne v tomto zmysle je spravodlivosť\nimanentnou kategóriou práva (I. ÚS 33/2012).\n33. Z ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústava rozdeľuje ústavnú ochranu\nzákladných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém\n\n14\n\ntejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci\nústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci\nvšeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv\na slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy) (I. ÚS 47/2013). Ústavný súd sa\npri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané\nchrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť (IV. ÚS 47/2013).\n34. V zmysle už uvedeného bol aj krajský súd pri rozhodovaní zodpovedný\nza ochranu základných práv a slobôd sťažovateľa.\n35. Ústavný súd považuje za samozrejmé a určujúce pre hľadanie práva, že vždy\nje nevyhnutné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú\nzaložené na konkrétnych skutkových zisteniach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti\nmôžu byť – ako v danej veci – značne netypické; to však nezbavuje všeobecné súdy\npovinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. Podľa presvedčenia ústavného súdu sú to\npráve špecifické okolnosti daného prípadu, ktoré krajský súd celkom opomenul a vopred\nrezignoval na priliehavejšie posúdenie premlčania sťažovateľom uplatneného nároku.\n36. So zreteľom na uvedené ústavný súd hodnotil, či napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu v predmetnej veci nedošlo k porušeniu ústavou zaručeného práva\nsťažovateľa, a dospel k záveru, že k porušeniu práva na súdnu ochranu došlo, takže je\nžiaduce sťažovateľovi poskytnúť ústavnoprávnu ochranu. Zásah do tohto základného práva\nvytvárajúceho priestor na dosiahnutie spravodlivého usporiadania hmotnoprávnych vzťahov\nbol spôsobený evidentne tým, že krajský súd vo svojom rozhodovaní bezvýhradne\nakceptoval námietku premlčania vznesenú žalovaným, čím aproboval konanie, ktoré je\nv okolnostiach daného prípadu contra bonos mores.\n37. Úlohou krajského súdu bude opätovne konať v predmetnej veci, rešpektujúc\nprávny názor ústavného súdu vyslovený v tomto rozhodnutí týkajúci sa premlčania nároku\nsťažovateľa.\n\n15\n\n38. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo\nslobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n39. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu, bolo\npre dovŕšenie ochrany porušeného práva potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2\nústavy, resp. podľa § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd\nzrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n40. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Krajský súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\nIII.\n41. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n42. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n43. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 3 500 €, čo odôvodnil skutočnosťou, že „porušenie základného práva sťažovateľa\nnemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu\n\n16\n\ndeklarujúci toto porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať\nza dostatočnú a účinnú nápravu“. Uvedená suma podľa sťažovateľa zohľadňuje jeho\nnemajetkovú ujmu „spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery sťažovateľa\nv efektívne a správne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci“.\n44. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n45. Ústavný súd pri rozhodovaní otázky priznania finančného zadosťučinenia\naplikoval zásadu spravodlivosti, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a zároveň sa riadil\núvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie\nujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou,\nresp. záväznou medzinárodnou zmluvou.\n46. Ústavný súd primerané finančné zadosťučinenie nepriznal, pričom vychádzal\nz toho, že po vyslovení porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu sa\nnáprava dosiahne zrušením napadnutého rozsudku krajského súdu, vrátením veci na ďalšie\nkonanie a tým, že krajský súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom ústavného\nsúdu.\n47. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa\nsi uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 459,33 €.\n48. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n\n17\n\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\n49. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku\n2015 v sume 858 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava\na prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Ďalej má právny zástupca\nsťažovateľa nárok aj na režijný paušál 8,58 € za každý úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov\nkonania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto predstavuje sumu 303,16 €.\n50. Ústavný súd nepriznal náhradu trov konania za úkon právnej služby – stanovisko\nk vyjadreniu predsedu krajského súdu, keďže v stanovisku sťažovateľ prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo právne hodnotenia,\nktoré by boli spôsobilé podstatne ovplyvniť konečný úsudok ústavného súdu o predmete\nkonania.\n51. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n52. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. novembra 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "trestné stíhanie", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "rozhodnutie-zákonnosť", "dobré mravy (boni mores)", "rozhodnutie-zákonnosť", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "dobré mravy (boni mores)", "trestné stíhanie", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/549/2015", "guid": "81752bea-54bf-448e-a22d-28d6231bdb2c:2fff63cf-0fdd-41f1-b1be-ec7cce99a36a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "ussr:46b872da-bf1e-4c80-ab12-2a34a79f3aa1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46b872da-bf1e-4c80-ab12-2a34a79f3aa1"}, {"guid": "ussr:c4e2a393-24ad-4883-89da-078b6d279115", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 47/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 47/2013 z 23. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4e2a393-24ad-4883-89da-078b6d279115"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:a30a2b6b-7398-46ef-8ceb-606549477095", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 467/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a30a2b6b-7398-46ef-8ceb-606549477095"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "81752bea-54bf-448e-a22d-28d6231bdb2c:2fff63cf-0fdd-41f1-b1be-ec7cce99a36a", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/549/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/549/2015 z 17. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/81752bea-54bf-448e-a22d-28d6231bdb2c:2fff63cf-0fdd-41f1-b1be-ec7cce99a36a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:314ae38e-7b11-46d6-9c40-0b600fad8282", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.142.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 142/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.142.2025.2"}, {"guid": "ussr:2732ed79-8302-42f6-934f-f294c3265a2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.221.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 221/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 221/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.221.2024.1"}, {"guid": "ussr:cd542f17-0101-4205-9137-cb8571de0bb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.478.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 478/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 478/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.478.2023.1"}, {"guid": "ussr:ba0cc14e-bf4f-4e47-bebe-4e758d2d9e8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.504.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 504/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 504/2023 z 27. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.504.2023.1"}, {"guid": "ussr:45f715cb-c8bf-48e2-a9e2-3e7881e42fa9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.52.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/2023 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.52.2023.1"}, {"guid": "ussr:d1d7de35-e24e-4a88-88ef-644e9735a263", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.421.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 421/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 421/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.421.2022.1"}, {"guid": "ussr:4f324485-0a69-494e-a9b6-dee5896901be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.100.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2019 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.100.2019.1"}, {"guid": "620e2fc7-00ec-47d9-9ae0-2dd7d0f6d6b4:58498427-fba1-41c8-ba9e-aaf115ed7895", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7119211372.1", "spisova_znacka": "6Cdo/190/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/190/2024 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7119211372.1"}, {"guid": "b812d26b-d081-40cb-9e9c-28e702493359:1608c7d3-d771-48f8-9d3b-29ee93f43b1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1714207639.2", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2024 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1714207639.2"}, {"guid": "7dd55d1c-9b57-4c50-a62f-3ef728b67ebd:de168368-2451-402c-871e-55badf0a4536", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6112215925.1", "spisova_znacka": "9Cdo/308/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/308/2021 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6112215925.1"}, {"guid": "454dc92d-4236-4113-8e71-b9a6eadd55b7:92187bb4-f5d2-473a-9c31-3b800f6106c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4018200582.1", "spisova_znacka": "8Sžrk/7/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžrk/7/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200582.1"}, {"guid": "69bbb7ac-4916-4760-a380-bcd91bf6d675:cb3bd43c-11b1-4301-aca5-4a54c619f032", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200950.1", "spisova_znacka": "4Svk/26/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/26/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200950.1"}, {"guid": "6b7b691b-4f2c-4d37-8a6e-37ae707351b8:63aae444-5466-43bc-bce9-fec58b9e35a3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2125202796.1", "spisova_znacka": "24Co/15/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/15/2026 z 30. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2125202796.1"}, {"guid": "b0021081-70c4-4621-851b-a55e1ccc4bd2:4612bd56-7829-46ce-91a0-1c96973ed217", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8323202134.2", "spisova_znacka": "17Co/26/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/26/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8323202134.2"}, {"guid": "b6f9ae5f-b348-4043-b0d7-6cdc1e53d5ce:b6d7266a-689c-4878-8a2b-c06ee35c7afd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1122209664.1", "spisova_znacka": "8Co/170/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/170/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1122209664.1"}, {"guid": "226a07f8-11d8-41ff-827d-7d992181c2dc:b4704525-1064-4dcd-9196-4942dda27258", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1514212144.3", "spisova_znacka": "3Co/84/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/84/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1514212144.3"}, {"guid": "f686056c-65c2-4524-a6c0-8089d871b4db:50fb209e-25b1-405f-aff5-bb5bfedda8d8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1423209112.1", "spisova_znacka": "24Co/70/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/70/2025 z 27. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1423209112.1"}, {"guid": "07b32918-9482-4f5f-8d34-97f5180f1a49:da7da42c-4a2b-4d3e-b5ab-4d7817773b76", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8118200445.6", "spisova_znacka": "12Co/22/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/22/2022 z 19. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8118200445.6"}, {"guid": "cb7ed4fb-2a70-4a00-a9b7-3b6d995de010:30488536-a8e0-4ad7-8268-50699e980fbd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3123200053.2", "spisova_znacka": "8Co/8/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/8/2025 z 25. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3123200053.2"}, {"guid": "5a49848f-0f8c-4d33-9132-965ff6d8e12d:0700867b-b739-469f-b28f-01b0cf5b683c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5124205652.1", "spisova_znacka": "9Co/20/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/20/2025 z 19. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5124205652.1"}, {"guid": "11b9c8ec-0d56-41f4-a439-d8f10c6e4244:0cb552d0-1e14-43e9-bf64-1a880d842184", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5321202602.1", "spisova_znacka": "10Co/6/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/6/2024 z 22. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5321202602.1"}, {"guid": "e0a07313-dcad-4fe3-90b6-b9a1697cc579:fbbc01da-b768-4da8-842c-308f3755ad1d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:1119200163.1", "spisova_znacka": "11Co/176/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/176/2024 z 26. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:1119200163.1"}, {"guid": "f84851cc-22ef-4829-93ad-995d51130ea1:fac67594-4277-40b9-930d-62cf4dd55026", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1115228103.2", "spisova_znacka": "3Co/131/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/131/2023 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1115228103.2"}, {"guid": "038a3026-4e71-46d2-b93f-fd2c2204e90e:c265d5fb-ce0c-4b22-8141-a07020ed0449", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2221204354.2", "spisova_znacka": "28Co/69/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/69/2024 z 17. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2221204354.2"}, {"guid": "a9451317-8de4-42c0-a768-36626a66b4dd:e5d2a1c7-81f3-496e-8110-548319a14e95", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2116223087.3", "spisova_znacka": "23CoCsp/66/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/66/2022 z 11. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2116223087.3"}, {"guid": "57748cd2-5768-414c-b587-659438f2d9c3:e6b5cebc-bb20-4fab-8274-e8b95e777346", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2121200069.1", "spisova_znacka": "21Co/54/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/54/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2121200069.1"}, {"guid": "5ed65a3e-9fa2-49aa-aa1a-4673959fd083:89e2b514-91fa-42f8-b7f6-b92a502d9629", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6423201890.1", "spisova_znacka": "14Co/60/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/60/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6423201890.1"}, {"guid": "0a828981-1bd7-421c-84f7-79e2ff2cb5a6:10242026-0bb9-4877-8a15-1bac9507492d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7120210072.1", "spisova_znacka": "11Co/116/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/116/2022 z 28. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7120210072.1"}, {"guid": "e9577d79-423f-4732-9c40-7bf95737c83f:354b71fc-ead1-404d-a686-f7fccfebf8ce", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7119211372.2", "spisova_znacka": "11Co/142/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/142/2022 z 24. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7119211372.2"}, {"guid": "4b9f43ee-377d-47cf-8867-e066a1d3eac4:ab984f76-1a1d-44e5-8fe0-2a16312d6e24", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5721203805.1", "spisova_znacka": "9Co/178/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/178/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5721203805.1"}]}