{"guid": "ussr:b2b8eac9-1462-4398-9d98-a88cac41fbaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.408.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 408/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 408/2018 z 13. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 408/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.408.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b2b8eac9-1462-4398-9d98-a88cac41fbaa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.408.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.408.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.408.2018.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 408/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná\n12, Banská Bystrica, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o.,\nv mene ktorej koná JUDr. Tomášom Suchý, advokát, Horná 13, Banská Bystrica, pre\nnamietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 S 126/2016 zo 6. decembra 2016\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžfk 36/2017 z 12. júna 2018\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 1. októbra 2018 doručená sťažnosť\nUniverzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná 12, Banská Bystrica (ďalej len\n„sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 S 126/2016 zo 6. decembra 2016\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n4 Sžfk 36/2017 z 12. júna 2018.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou na\nkrajskom súde domáhala proti žalovaným Ministerstvu školstva, vedy výskumu a športu\nSlovenskej republiky a proti Výskumnej agentúre, preskúmania zákonnosti aktualizovanej\nsprávy o zistenej nezrovnalosti č. N21600398/S02 z 25. apríla 2016 (ďalej len „správa“)\na žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120010/Z02 z 25. apríla 2016 (ďalej\nlen „žiadosť“).\nKrajský súd namietaným uznesením sp. zn. 5 S 126/2016 zo 6. decembra 2016\nžalobu odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správa a žiadosť sú vo\nsvojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na\nsubjektívnych právach žalobcu (sťažovateľky). Nie sú konečnými autoritárnymi\nrozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu (sťažovateľky), a ich\nsúdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné.\nProti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 4 Sžfk 36/2017 z 12. júna 2018 kasačnú sťažnosť zamietol.\nSťažovateľka sa domnieva, ,,že Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n06.12.2016, č. k. 5S/126/2016-101, v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa\n12.06.2018, sp. zn. 4Sžfk/36/2017, sú nezákonné a zo strany Krajského súdu v Bratislave\na Najvyššieho súdu SR došlo k porušeniu našich práv, a to práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR...\nV správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej\nklauzuly (§ 6 SSP) s negatívnou enumeráciou (§ 7 SSP), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade\npreskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne\nz prieskumu vylučuje. Nakoľko správnou žalobou napadnuté rozhodnutia nepatria\n\n2\n\nk taxatívne vymedzeným rozhodnutiam, ktoré súdy nepreskúmavajú, máme za to, že\npríslušný súd mal právomoc preskúmať postup správneho orgánu v spojitosti\ns rozhodnutím, ktoré vydal...“.\nSťažovateľka poukazuje na judikatúru najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 31/2011,\n5 Sžf 26/2014, rozsudok krajského súdu sp. zn. 1 S 2506/2012 a sp. zn. 6 S 2308/2012 a je\ntoho názoru, že predmetnú správu a žiadosť možno považovať za rozhodnutia\npreskúmateľné v správnom súdnictve.\nPodľa sťažovateľky „Takýmto odlišným postupom a rozhodnutím Krajského súdu\nv Bratislave a Najvyššieho súdu SR v danej právnej veci, v porovnaní s rozhodnutiami, na\nktoré poukazuje sťažovateľ vyššie, došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho\nrozhodnutia, k porušeniu princípu právnej istoty a k porušeniu základného práva\nsťažovateľa zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nOkrem porušenia princípu právnej istoty NS SR v danej veci podľa nášho názoru zanedbal\naj svoju zákonom ustanovenú povinnosť pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania, a to, že\nprejednávanú vec postúpiť na rozhodnutie veľkému senátu tak, ako to vo svojich\nustanoveniach predpokladá SSP (§ 22 SSP a § 466 SSP).\nK porušeniu práva sťažovateľa zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 . Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo aj\ntým, že zo strany Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 1S/139/2016-108\n(pozn. správne 5S 126/2016), a zo strany NS SR v konaním vedenom pod sp. zn.\n1Sžfk/42/2017 (pozn. správne 4Sžfk 36/2017) došlo k odňatiu práva sťažovateľa na súdnu\nochranu, pretože tento sa domáhal svojho práva na súde, ale súdna ochrana mu zo strany\nkonajúcich súdov poskytnutá nebola, a to v dôsledku konania súdov, ktoré je podľa názoru\nsťažovateľa v rozpore so zákonom a ktoré sťažovateľ opísal vyššie. Nakoľko z vyššie\nuvedeného nepochybne vyplýva, že mu súdna ochrana mala byť poskytnutá. ... senát NS SR\nsa pri svojom rozhodovaní o kasačnej sťažnosti žalobcu odchýlil od právneho názoru už\nvyjadreného v rozhodnutí najvyššieho súdu (viď. NS SR 5Sžf/26/2014, NS SR 5\nSžf/31/2011).\nUznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.12.2016 sp. zn. 5S/126/2016\na Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.06.2018 sp. zn. 4Sžfk/36/2017 boli porušené\ntieto práva:\n\n3\n\n- právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, a to v dôsledku svojvoľného konania súdov, ktoré bolo a je v rozpore\nso zákonom, kedy došlo k odňatiu práva sťažovateľa na súdnu ochranu tým, že konajúce\nsúdy vylúčili zo súdneho preskúmavania rozhodnutia, ktoré v konaní vedenom Krajským\nsúdom v Bratislave pod č. k. 5S/126/2016-101, a v konaní vedenom NS SR pod sp. zn.\n4Sžfk/36/2017, sťažovateľ (žalobca) napadol. K porušeniu týchto práv došlo aj odlišným\npostupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR v danej\nprávnej veci, v porovnaní s rozhodnutiami, na ktoré poukazuje sťažovateľ vyššie (viď KS BB\n6S/2308/2012, NS SR 5Sžf/31/2011, NS SR 5Sžf/26/2014).\n- práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 Ústavy SR - a to v dôsledku\ntoho, že senát NS SR rozhodujúci o kasačnej sťažnosti žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn.\n1Sžfk/42/2017 porušil svoju zákonnú povinnosť postúpiť danú právnu vec na rozhodnutie\nveľkému senátu NS SR.“\n3. Sťažovateľka ďalej uvádza, že namietané uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Sžfk 36/2017 z 12. júna 2018 jej bolo doručené 27. júla 2018, t. j. že sťažnosť podáva\nv zákonom ustanovenej lehote.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.12.2016, č. k. 5S/126/2016 - 101,\na Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.06.2018 sp. zn. 4Sžfk/36/2017, bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nÚstavný súd Uznesenie Krajského súdu v Bratislave 06.12.2016, č. k. 5S/126/2016 101, a Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.06.2018 sp. zn. 4Sžfk/36/2017, zrušuje\na vec vracia Najvyššiemu súdu SR a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, aby\nv nej znovu konali a rozhodli.\n\n4\n\nNajvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa... do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n\n5\n\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n11. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) najvyšší súd koná a rozhoduje o kasačných\nsťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak senát\nnajvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný\nod právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, a vec\nuznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu.\n12. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej\nz fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 528/2008 Z. z.“ ) ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného\norgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo\nmať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve\nprijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet\nzákazky; ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,\na riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa\nosobitného predpisu.\n13. Podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. ak bolo na základe podnetu podľa\nodseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá\npodnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak\na) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, alebo\nb) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené\nv protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,\na za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).\n\n6\n\n14. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. správny orgán na základe podnetu\npodľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej\nv žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 %\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.\n15. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie základného práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nnapadnutým uznesením krajského súdu a najvyššieho súdu. Sťažovateľka je toho názoru, že\nvšeobecné súdy jej svojím postupom a rozhodnutiami, ktorými podľa sťažovateľky\nnezákonne vylúčili zo správneho súdneho prieskumu úkony orgánu verejnej moci (správu\na žiadosť), odňali právo na súdnu ochranu. V tejto súvislosti sťažovateľka, poukazujúc na\njudikatúru najvyššieho súdu v identických veciach (sp. zn. 5 Sžf 31/2011, sp. zn.\n5 Sžf 26/2014), namieta porušenie princípu právnej istoty vyjadreného v jej legitímnom\nočakávaní, že o obdobných alebo dokonca identických veciach budú súdy rozhodovať\nrovnako.\nSťažovateľka tiež namieta, že napadnutými uzneseniami všeobecných súdov došlo aj\nk porušeniu jej základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy vzhľadom\nna to, že príslušný senát najvyššieho súdu v rozpore s § 21 ods. 1 písm. a) SSP nepostúpil\nvec z dôvodu rozdielnych právnych názorov veľkému senátu najvyššieho súdu na zaujatie\nstanoviska a rozhodnutie v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.\n5 S 126/2016 zo 6. decembra 2016\n16. Právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe\nsubsidiarity, podľa ktorého môže o ústavných sťažnostiach konať len vtedy, ak o ochrane\noznačených základných práv a slobôd sťažovateľov (porušenie ktorých sa namieta)\nnerozhoduje iný (všeobecný) súd. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu v konaní\no ústavných sťažnostiach predstavuje ústavný príkaz a zaväzuje každú fyzickú a právnickú\nosobu. Ak teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že\n\n7\n\no porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa je oprávnený rozhodovať iný súd na\nzáklade dostupného a účinného právneho prostriedku nápravy v systéme všeobecného\nsúdnictva, ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci.\n17. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie\njeho základných práv a slobôd označeným uznesením krajského súdu, ktorý vo veci\nrozhodoval ako súd prvého stupňa, ústavný súd zistil existenciu práve takejto situácie,\npretože proti jeho rozhodnutiu mal sťažovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok na\nochranu svojich základných práv a slobôd poskytovaný zákonom (kasačná sťažnosť), ktorý\naj využil, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Podľa ústavného súdu totiž kasačná\nsťažnosť predstavuje v okolnostiach veci účinný právny prostriedok, prostredníctvom\nktorého bol následne najvyšší súd povinný vecne preskúmať toto rozhodnutie krajského\nsúdu, o čom svedčí aj skutočnosť, že najvyšší súd rozhodol meritórne, pretože kasačnú\nsťažnosť zamietol.\n18. Vzhľadom na to, že na zabezpečenie účinnej ochrany svojich základných práv\nmal sťažovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, bolo potrebné jeho sťažnosť\nv tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nústavného súdu.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžfk 36/2017\nz 12. júna 2018\n19. Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľkou namietaným porušením základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru preskúmal predmetné\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžfk 36/2017 z 12. júna 2018.\n20. Najvyšší súd svoje rozhodnutie v interakcii s námietkami sťažovateľky\nv podstatnej časti odôvodnil takto:\n\n8\n\n«4.10 Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak,\nže preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými\nsa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom\npreskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho\norgánu.\n4.11 Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť\n(procesné), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu\nmusí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať\nreštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne\nprávo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.\n4.12 Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\nzo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému\nrozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.\n4.13 Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých,\nktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych\nrozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy\nnepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené\nv ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet\nkonkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.\n4.14 Najvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods.\n18 zákona o pomoci a podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v\nkonaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné\nustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie § 7 písm. h/ SSP.\n4.15 Najvyšší súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že\nspráva a žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože\nsami o sebe nepredstavujú zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného\nsubjektu. V tomto smere kasačný súd poukazuje na opakované vyjadrenia žalovaného\n1. a žalovaného 2. o predčasnom podaní žaloby v čase vypracovania a odoslania správy\na žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie\no vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.\n\n9\n\n4.16 Predmetnú správu a žiadosť je možné považovať podľa názoru senátu\nnajvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na\npostup upravený v § 27a citovaného zákona. Kasačný súd zároveň poukazuje na skoršie\nrozhodnutie sp. zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016. Niet sporu o tom, že predmetom súdneho\npreskúmania môžu byť i také individuálne správne akty orgánov verejnej správy, ktoré\nnemajú formálne náležitosti rozhodnutia, avšak len za predpokladu, že sa nimi právne\nzáväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných\nprostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti účastníka administratívneho\nkonania alebo sa ich priamo dotýkajú. V tomto smere žalobca správne poukazuje na\nustálenú judikatúru.\n4.17 Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku\nprávomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutých správnych aktov (správy\na žiadosti podľa zákona č. 528/2008 Z. z.), pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne\njednoznačný, keďže sa vyskytlo i rozhodnutie podporujúce názor žalobcu o prípustnosti\nsúdneho preskúmania takýchto správnych aktov (sp. zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016).\nJe však treba povedať, že ide o rozhodnutie ojedinelé, ktoré je skôr výnimkou z ustálenej\nrozhodovacej praxe Najvyššieho súdu. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto súdu sa\nnevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závetmi vyslovenými k tejto otázke\nv napr. v uznesení zo dňa 8. júna 2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015 v obdobnej veci:\n„V prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného\nfinančného príspevku s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa\n§ 15 ods. 1 zákona o pomoci a podpore... V priebehu kontroly boli zistené určité\nnezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak\nako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej časti. Predmetnú správu je\nmožné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré\nmá predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona....“\n4.18 Na uvedené právne závery nadviazal Najvyšší súd SR i napr. v uznesení sp. zn.\n1Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, keď za podobných skutkových a právnych okolností\nkonštatoval:\n„... Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci\norgán zisti nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať\n\n10\n\na predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke\na prijímateľovi.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa\nukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej\npasivity prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v osobitných situáciách len\nzachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť\no vrátení dvojnásobku (podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej\nv pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku\nalebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských\noprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly,\nzáznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne\núkony s charakterom predbežnej povahy. Najvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný\nlist ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. podrobiť súdnej\nprávomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie\nfinančných prostriedkov poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný\nuplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, je možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo\no individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci,\nt.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej)\npovinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností. “\n...\n4.20 Konajúci senát sa stotožňuje s citovanými právnymi názormi Najvyššieho súdu\n(§ 464 ods. 1 S.s.p.), pričom poukazuje na nutnosť dodržiavania zásady právnej istoty (čl. 1\nods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t.j. že v obdobných veciach je možné sa\npodstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia.\nNavyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na\nriešenie obdobných vecí. Na podklade uvedenej argumentácie najvyšší súd žiadosť žalobcu\no predloženie veci veľkému senátu považoval za bezpredmetnú.\n\n11\n\n...\n4.21 Keďže žalobca bol postupom, ktorý stanovuje zákon č. 528/2008 Z. z. pre prípad\nzistenia nezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov z fondov\nEurópskej únie, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu\na k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti,\nproti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky.\n4.22 Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľovi jej\nnavýšenie v prípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne\ninformatívnej povahe správy a žiadosti, ktorými bol žalobca vyzvaný na vrátenie finančných\nprostriedkov. Výzva na ich zaplatenie je totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti\nv súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez ktorého nie je možné pristúpiť v zmysle\nzákona č. 528/2008 Z. z. k uplatneniu rozhodovacích kompetencií riadiaceho orgánu\nv správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona, v ktorom (za predpokladu, že\nk nemu dôjde) bude môcť žalobca uplatniť všetky procesné práva účastníka konania,\nvrátane administratívnych opravných prostriedkov. Ak bude výsledkom tohto konania\nprávoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bude žalobca považovať\nza nezákonné, bude oprávnený podrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu správnym\nsúdom, ktorý na podklade jeho žalobných námietok preskúma zákonnosť procesu verejného\nobstarávania, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných došlo k vzniku nezrovnalosti.\n4.23 Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že\nnapadnuté správne akty sú predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na\nsubjektívnych právach žalobcu, za vecne správne. Postupoval krajský súd v súlade\nso zákonom, keď žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol.\n4.24 Po preskúmaní uznesenia krajského súdu v medziach sťažnostných bodov dospel\nNajvyšší súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 461\nSSP zamietol.»\n21. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\n\n12\n\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).\n22. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a k čl. 6 ods. 1 dohovoru už\nuviedol, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s\nprávnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n23. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné\nuviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05). Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným\nzásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za\nnásledok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04).\nÚstavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli\nriadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n24. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že skutkovo a právne podobnými\nsťažnosťami sťažovateľky sa už zaoberal aj v konaní sp. zn. IV. ÚS 267/2018 a sp. zn.\nI. ÚS 276/2018.\n\n13\n\n25. Ústavný súd v uznesení sp. zn. IV. ÚS 267/2018 poukázal na dôvodovú správu\nk zákonu č. 57/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z., a konštatoval,\nže žiadosť adresovaná prijímateľovi podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. nie je\nzavŕšením procesu uplatňovania povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť\nposkytnutú na predmet zákazky. Z pohľadu subjektívnej právnej pozície prijímateľa je totiž\npasivita po doručení uvedenej výzvy prejavom nesúhlasu s právnym záverom riadiaceho\norgánu o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Takto potom vzniká medzi\nriadiacim orgánom a prijímateľom spor, ktorého riešenie spadá do pôsobnosti Úradu pre\nverejné obstarávanie (ďalej len „úrad“). Len táto zložka štátneho mechanizmu je\nkompetentná autoritatívne posúdiť, či skutočne k porušeniu pravidiel a postupov verejného\nobstarávania došlo. Až využitie kompetencie úradu s pozitívnym záverom o porušení\npravidiel verejného obstarávania zakladá vrchnostenské postavenie riadiaceho orgánu\n(žalovaného), ktorý bude kompetentný autoritatívne uložiť povinnosť sťažovateľke vrátiť\nposkytnutý príspevok alebo jeho časť v zvýšenej sume, a to individuálnym správnym aktom\npreskúmateľným správnym súdom (m. m. III. ÚS 33/2018).\n26. Súdnej ochrany sa teda sťažovateľka bude môcť dovolávať až proti prípadnému\nrozhodnutiu úradu o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a následne aj\nproti rozhodnutiu riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z.\no povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo ich časť. Nemožno preto\nprisvedčiť jej názoru o porušení jej základného práva na súdnu ochranu, keďže si ho\nneuplatňovala v štádiu na to určenom, ale predčasne, a to napadnutím správy o zistení\nnezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré nie sú individuálne\nsprávne akty ukladajúce povinnosť z pozície mocenskej autority s možnosťou ich núteného\nvýkonu, ale len notifikačné úradné listy, ako to podľa názoru ústavného súdu ústavne\nkonformným spôsobom vyhodnotil najvyšší súd v napadnutom uznesení.\n27. Z uvedených dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nsťažovateľky dospel k záveru, že potvrdenie procesného odmietnutia sťažovateľkinej\nsprávnej žaloby najvyšším súdom neznamenalo v okolnostiach posudzovaných vecí\nodopretie súdnej ochrany, keďže tú v správnom súdnictve možno podať len proti takým\n\n14\n\nmocenským aktivitám verejnej správy, ktoré zasahujú do subjektívnych práv a oprávnených\nzáujmov adresáta ich výkonu. Navyše, etapovitý charakter uplatňovania povinnosti vrátiť\nprostriedky poskytnuté na predmet zákazky alebo ich časť sťažovateľke ponúka právny\npriestor pre dovolávanie sa súdnej ochrany v neskorších štádiách tohto procesu, keď\n(eventuálne) dôjde k doručeniu administratívneho rozhodnutia úradu (podľa zákona\nč. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní) a nadväzujúceho rozhodnutia žalovaného\nriadiaceho orgánu (podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z.).\n28. Ústavný súd vzhľadom na uvedené po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu\nkonštatuje, že v napadnutom uznesení najvyššieho súdu nezistil taký výklad zákonných\npredpisov rozhodných pre vec samotnú, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako to sťažovateľka tvrdí vo svojej sťažnosti. Najvyšší\nsúd aplikoval na zistený skutkový stav relevantnú zákonnú úpravu, vysporiadal so všetkými\npodstatnými argumentmi sťažovateľky a z rozsudku je zrejmé, akými úvahami sa riadil pri\nprávnom posudzovaní veci. Závery, ku ktorým najvyšší súd dospel, nemožno označiť za\nsvojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, keďže majú oporu v zákone a sú jasne\na dostatočne právne zdôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom\nnajvyššieho súdu nestotožňuje, nestačí na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti, resp.\narbitrárnosti napadnutého rozsudku.\n29. Ústavný súd tiež podotýka, že obsahom základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že\nrozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Postup súdu\nvychádzajúci z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť\nako nezákonný, napriek tomu, že nespĺňa očakávania účastníka konania.\n30. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n15\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžfk 36/2017 z 12. júna 2018\n31. Sťažovateľka tiež namietala porušenie svojho základného práva na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy z dôvodu, že príslušné senáty najvyššieho súdu v rozpore\ns § 21 ods. 1 písm. a) SSP nepostúpili veci z dôvodu rozdielnych právnych názorov\nveľkému senátu najvyššieho súdu na zaujatie stanoviska a rozhodnutie v zmysle § 22 ods. 1\npísm. a) SSP.\n32. Ústavný súd už v uznesení sp. zn. IV. ÚS 267/2018 a sp. zn. I. ÚS 276/2018\nvyjadril svoje stanovisko k uvedeným námietkam.\nÚstavný súd konštatoval (IV. ÚS 267/2018), že za splnenia všetkých zákonných\npredpokladov možno z právnej úpravy aj vo veciach patriacich do sféry správneho\nsúdnictva vyvodiť povinnosť senátu najvyššieho súdu predložiť vec veľkému senátu.\nPrípadné nepostúpenie veci veľkému senátu je pritom podľa názoru ústavného súdu\nspôsobilé vyvolať neprípustný zásah do základného práva účastníka konania na zákonného\nsudcu a zároveň založiť vadu nesprávne obsadeného súdu. V prípade sťažovateľky však\no takýto prípad nešlo.\n33. Ústavný súd je toho názoru, že je nevyhnutné vždy posudzovať prípadný vznik\njudikatórneho odklonu aj v časových súvislostiach. Kompetencia veľkého senátu správneho\nkolégia najvyššieho súdu a s ňou spojená povinnosť postúpiť vec senátu rozhodujúcemu\nvo veci boli založené až novým správnym procesným kódexom (Správny súdny poriadok)\ns účinnosťou od 1. júla 2016. V tomto období však už skoršie právne názory najvyššieho\nsúdu, ktorých sa sťažovateľka dovoláva, boli prekonané už v tom čase tiež existujúcou\nneskoršou judikatúrou najvyššieho súdu uvedenou v odôvodnení napádaného uznesenia\nnajvyššieho súdu (konkrétne sp. zn. 4 Sžf 56/2015 a sp. zn. 1 Sžf 87/2015). Od tejto v tomto\nčase už existujúcej aktuálnej judikatúry sa konajúci senát najvyššieho súdu, ako to vyplýva\naj z odôvodnenia jeho uznesenia, nemienil pri svojom rozhodovaní odchýliť a rozhodol\nv súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou iných senátov najvyššieho súdu. Z uvedeného\n\n16\n\ndôvodu vo veci sťažovateľky konajúci senát najvyššieho súdu nemal podľa názoru\nústavného súdu povinnosť postúpiť túto vec veľkému senátu.\n34. Z dôvodu nesplnenia predpokladu (existencie zamýšľaného odklonu od aktuálnej\njudikatúry) pre postúpenie veci veľkému senátu nemožno preto uvažovať ani o porušení\nzákladného práva sťažovateľky na zákonného sudcu, preto ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľky aj v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n35. Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už\no ďalších návrhoch sťažovateľky nerozhodoval.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. novembra 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d686fe20-c1fc-4e06-a223-fd209810b0f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1"}, {"guid": "ussr:4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:86cf917d-478b-4a62-86b5-d40e9937f06f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2020.1"}, {"guid": "ussr:3030dd61-c808-49d2-9085-430bffc2aa04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.69.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.69.2020.1"}, {"guid": "ussr:7bb7f63c-dbbd-4834-bf24-48d77363bb3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.244.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 244/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 244/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.244.2019.1"}, {"guid": "ussr:e4bbb916-4000-4705-a947-af3c1f9fe092", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.197.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.197.2019.1"}, {"guid": "ac921103-ecfc-49c3-b15a-b73c3f2e4775:9c780de1-2894-4c72-8b35-4dc6763c2488", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017200622.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/43/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/43/2020 z 28. 2. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200622.1"}, {"guid": "4af5cee6-7681-436c-b6d6-ff6f2cff3e6f:e98effd8-9b10-4283-b839-87ea35033586", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/30/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/30/2017 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1"}, {"guid": "4dc06bb1-1315-462c-a031-690c91f3d718:60190da0-823a-40fa-9371-018cfd89c525", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/7/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/7/2019 z 12. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1"}]}