{"guid": "ussr:40e2680a-e7b3-4012-bfad-552a1fd0b874", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.403.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 403/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 403/2018 z 13. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 403/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.403.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/40e2680a-e7b3-4012-bfad-552a1fd0b874", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.403.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.403.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.403.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 403/2018-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Rybovičom, Námestie Š. Moyzesa 4, Banská\nBystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 188/2016 z 27. septembra 2016 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 27/2017 zo 17. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n29. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 13 Cob 188/2016-212 z 27. septembra 2016 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Obdo 27/2017 zo 17. mája\n2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalovanou v konaní\nvedenom na Okresnom súde Martin (ďalej len „okresný súd“), v ktorom sa žalobca\nspoločnosť STAVDOM, s. r. o. (ďalej len „žalobca“), domáhala vydania platobného\nrozkazu na zaplatenie ceny diela. Okresný súd vydal 3. novembra 2011 platobný rozkaz\nč. k. 18 Cb 129/2011-19 (ďalej aj „platobný rozkaz“), ktorým uložil sťažovateľke povinnosť\nuhradiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 163 234,53 eur\ns úrokom z omeškania, nahradiť trovy konania alebo v tej istej lehote podať odpor.\nPlatobný rozkaz bol sťažovateľke doručený 16. novembra 2011. Okresný súd\n29. decembra 2011 vyznačil na platobnom rozkaze z 3. novembra 2011 jeho právoplatnosť\nk dátumu 2. december 2011, čo okresný súd odôvodnil tým, že ku dňu vyznačovania\nprávoplatnosti odpor proti platobnému rozkazu nebol obsahom súdneho spisu sp. zn.\n18 Cb 129/2011.\n3. Sťažovateľka 14. októbra 2014 doručila okresnému súdu sťažnosť pre prieťahy\nv súdnom konaní vo veci ňou podaného odporu proti platobnému rozkazu a žiadala, aby súd\nspor neodkladne prejednal (konanie o sťažnosti bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn.\nSpr 2189/14). Prílohou tejto sťažnosti bola fotokópia odporu proti platobnému rozkazu\nopatrená pečiatkou okresného súdu, z ktorej vyplýva, že mal byť doručený do podateľne\nsúdu 22. novembra 2011. Uvedená fotokópia bola overená notárskym úradom\n.\n4. Po zistení, že v spise sp. zn. 18 Cb 129/2011 sa odpor sťažovateľky nenachádza,\nbola zákonná sudkyňa vyzvaná na vyjadrenie sa k sťažnosti. Zákonná sudkyňa vo svojom\nvyjadrení uviedla, že v čase vyznačenia právoplatnosti platobného rozkazu sa odpor\nsťažovateľky v súdnom spise sp. zn. 18 Cb 129/2011 nenachádzal a poukázala na úkony\nsťažovateľky známe okresnému súdu z jeho rozhodovacej činnosti v iných konaniach, ktoré\nsťažovateľka urobila potom, keď bola na platobnom rozkaze 29. decembra 2011 vyznačená\n2\n\nprávoplatnosť k dátumu 2. december 2011, a ktoré vyvracajú tvrdenie sťažovateľky\no podaní odporu 22. novembra 2011.\nV konaní pred okresným súdom sp. zn. 18 Cb 218/2013 sťažovateľka 3. decembra\n2013 uviedla, že podala návrh na obnovu konania „skončeného vydaním platobného\nrozkazu č. k. 18 Cb 129/2011-129 z 3. novembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n2. 12. 2011“, platobný rozkaz okresnému súdu zároveň aj predložila, avšak spolu s ním\nnepredložila tvrdený odpor proti nemu.\nObdobne sťažovateľka aj v návrhu vo veci sp. zn. 17 Cb 216/2013 doručenom\nokresnému súdu 3. decembra 2013, ktorým sa domáha povolenia obnovy konania\nskončeného týmto platobným rozkazom, tento označila za „právoplatný“.\nV exekučnom konaní (sp. zn. 18 Er 3311/2012) vedenom proti sťažovateľke na\npodklade tohto platobného rozkazu sťažovateľka 22. novembra 2012 doručila súdnemu\nexekútorovi námietky proti exekúcii a uviedla v nich, že „po právoplatnosti exekučného\ntitulu“ uzatvorila s oprávneným dohodu o uznaní a úhrade dlhu.\nV návrhu na zastavenie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi 3. decembra 2013\nsťažovateľka uviedla, že dôvodom tohto návrhu je hrozba postihnutia nehnuteľností\nsťažovateľky počas konania o povolenie obnovy konania v právnej veci skončenej na\nokresnom súde „vydaním platobného rozkazu č. k. 18 Cb 129/2011-129 z 3. novembra\n2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2011, ktorý je podkladom pre napadnutú\nexekúciu“.\nZ uvedeného malo byť podľa okresného súdu zrejmé, že sama sťažovateľka mala už\nv čase vykonania týchto úkonov a podaní vedomosť o presnom dátume právoplatnosti\nplatobného rozkazu (dohoda o uznaní a úhrade dlhu podpísaná sťažovateľkou 2. decembra\n2011, žaloba o neplatnosť právnych úkonov z 3. decembra 2013, návrh na obnovu konania\nz 3. decembra 2013, námietky v exekučnom konaní doručené súdnemu exekútorovi\n22. novembra 2012). Navyše, v žiadnej z týchto listín a podaní nikdy neuviedla, že by proti\nplatobnému rozkazu podala odpor, a ani ho nepredložila. Do spisu vo veci sp. zn.\n18 Cb 129/2011 sťažovateľka nahliadla až 5. decembra 2013.\n5. Okresný súd uznesením sp. zn. 18 Cb 129/2011 z 23. októbra 2015 odpor\nsťažovateľky odmietol ako odpor podaný oneskorene, lebo nepovažoval za preukázané, že\n\n3\n\nžalovaná podala odpor proti platobnému rozkazu 22. novembra 2011. Sťažovateľka sa proti\ntomuto uzneseniu odvolala a krajský súd ako súd odvolací napadnutým uznesením sp. zn.\n13 Cob 188/2016 uznesenie okresného súdu potvrdil. Sťažovateľka následne v zákonnej\nlehote podala dovolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením sp. zn.\n5 Obdo 27/2017 zo 17. mája 2017, keď dovolanie sťažovateľky ako neprípustné odmietol.\n6. Porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie vidí sťažovateľka v tom, že\nkrajský súd v spojení s okresným súdom postupovali arbitrárne a svojvoľne, keď\nrozhodovali o odpore sťažovateľky, a svoje rozhodnutie o oneskorenosti podaného odporu\npodľa nej odôvodnili iracionálnym a nelogickým spôsobom.\nKrajský súd uznesenie okresného súdu potvrdil napriek tomu, že pravosť\nosvedčovacej doložky notára\n\nna sťažovateľkou predloženej\n\nosvedčenej kópii odporu nebola v konaní spochybnená. Touto doložkou notár osvedčil\nzhodu kópie s originálom a ani krajský súd nekonštatoval záver o nepravosti sťažovateľkou\npredloženej osvedčenej fotokópie odporu s podacou pečiatkou okresného súdu či nepravosti\nosvedčovacej doložky notára. Notárom osvedčenú kópiu odporu je podľa sťažovateľky\npotrebné považovať za pravú listinu preukazujúcu včasné podanie odporu. Sťažovateľka\npredložením tejto osvedčenej kópie odporu preukázala doručenie odporu okresnému súdu\n22. novembra 2011. Tento záver nemôže spochybniť ani vyjadrenie notára\no tom, že jeho notársky úrad nemá farebný kopírovací stroj, pretože notár overovacou\ndoložkou potvrdzuje zhodu kópie a originálu bez ohľadu na to, kde bola kópia vyhotovená,\na vyjadrenie notára nijako nespochybňuje opatrenie fotokópie listiny osvedčovacou\ndoložkou jej zhody s originálom. Pokiaľ krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že\nsťažovateľka neprodukovala dôkazy o dni doručenia odporu do podateľne okresného súdu\na pravosti predloženej fotokópie odporu, nikdy na to nebola okresným súdom vyzvaná.\nNavyše, dôkazným prostriedkom môže byť i fotokópia listiny, tobôž ak je opatrená\noriginálnou osvedčovacou doložkou notára. Krajský súd nevzal do úvahy ani to, že\nsťažovateľka doručila okresnému súdu 20. novembra 2015 osvedčenú kópiu odporu\ns originálnou osvedčovacou doložkou notára z 2. júna 2014, ktorá neobsahuje farebnú\npečiatku súdu. Notárom osvedčenú kópiu odporu sťažovateľka doručila okresnému\n\n4\n\nsúdu i v prílohe podania zo 14. novembra 2014 označeného ako „Odpoveď odporkyne na\nvýzvu súdu Spr 2189/14“. Tieto však krajský súd do úvahy nevzal. Súdy nevykonali ani\nznalecké dokazovanie na zistenie, či sťažovateľkou predložená fotokópia je fotokópiou\nlistiny opatrenej podacou pečiatkou súdu alebo či podacia pečiatka na predlohu kópie bola\ndoplnená neoprávneným zásahom. Sťažovateľka poukázala ďalej v sťažnosti doručenej\nústavnému súdu i na to, že nebol dodržaný zákonný procesný postup ani pri zabezpečení\nstanoviska notára\n\n, keď z obsahu spisu nie je zrejmé, kde bol\n\nvypočutý, sťažovateľka pri tomto dôkaze nebola prítomná, pretože o jeho vykonávaní\nnebola upovedomená, vo veci nebolo nariadené pojednávanie. Nesprávnym odmietnutím\nodporu sťažovateľky proti platobnému rozkazu zmaril okresný súd právo sťažovateľky na\nmeritórne prerokovanie sporu, a preto podala zároveň proti uzneseniu krajského súdu\ni dovolanie.\n7. Sťažovateľka nesúhlasí so záverom krajského súdu, že neuniesla dôkazné bremeno\no včasnosti podania odporu, keďže ani nemala vedomosť, že musí niečo dokazovať. Ďalšie\núkony, ktoré sťažovateľka vykonala po vydaní platobného rozkazu a na ktoré sa odvolávala\npredsedníčka okresného súdu v odpovedi na jej sťažnosť na prieťahy v konaní, nie sú podľa\nnej relevantným dôkazom o čase podania odporu, keďže sťažovateľka bola oprávnená tieto\núkony vykonať aj napriek podanému odporu, a zároveň vysvetlila, že tieto úkony\nvychádzali z jej omylu o tom, že platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť\nnapriek podanému odporu.\n8. Sťažovateľka tvrdí, že v jej prípade neboli splnené podmienky na odmietnutie\nodporu, preto sa domáhala nápravy na odvolacom súde, ako aj na dovolacom súde.\nPrípustnosť dovolania pritom odôvodňovala podľa § 420 písm. f) CSP, t. j. tým, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže všeobecné súdy odmietnutím odporu\nznemožnili sťažovateľke realizáciu procesných práv.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na\nďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 ods. 1\n5\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 17.05.2017, sp. zn. 5Obdo/27/2017, porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.05.2017, sp. zn.\n5Obdo/27/2017, sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na\nďalšie konanie.\nZákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline\nzo dňa 27.09.2016, sp. zn. 13Cob/188/2016-212, porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.09.2016, sp. zn. 13Cob/188/2016-212,\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nSťažovateľka si v prípade úspechu v konaní o jej sťažnosti uplatňuje právo na\nnáhradu trov jej právneho zastúpenia vo výške 1.825,75 eur (2 úkony právnej služby po\n751,89 eur - prevzatie veci a prvá porada s klientom, spísanie sťažnosti na Ústavný súd SR\n+ režijný paušál 2 x 8,84 eur + DPH), ktoré žiada poukázať na bankový účet právneho\nzástupcu, advokáta JUDr. Vladimíra RYBOVIČA, Nám. Š. Moysesa 4, Banská Bystrica\nv Tatra banke, a.s., Banská Bystrica, č. účtu\n\nII.\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\n12. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n\n7\n\nIII.\n16. Podstata sťažnosti sťažovateľky spočíva v tvrdení o porušení jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutiami krajského súdu sp. zn.\n13 Cob 188/2016\n\nz 27.\n\nseptembra\n\n2016\n\no odvolaní\n\na najvyššieho\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\n5 Obdo 27/2017 zo 17. mája 2017 o dovolaní, ktorými bolo rozhodnuté o odmietnutí odporu\nproti platobnému rozkazu z dôvodu jeho oneskoreného podania. Sťažovateľka namieta, že\nuvedené rozhodnutia znemožnili realizáciu jej procesných práv, arbitrárne a v rozpore\ns logikou posúdili otázku jej dôkazného bremena v konaní o odpore proti platobnému\nrozkazu, nesprávne vyhodnotili dôkaz overenej fotokópie odporu proti platobnému rozkazu,\nktorý v konaní sťažovateľka predložila, a nedali jej možnosť v konaní vyjadriť sa\nk stanovisku notára.\nK namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 13 Cob 188/2016 z 27. septembra 2016\n17. Ústavný súd uvádza, že vo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti\nsťažnosti smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu v súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) sťažnosť v tejto časti nepovažoval\nza oneskorenú, pretože lehota na podanie sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu je v prípadoch odmietnutia dovolania dovolacím súdom považovaná za\nzachovanú (pozri rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54 a tiež napr. I. ÚS 611/2014,\nI. ÚS 563/2014).\n18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97), a preto ich porušenie skúma\nspoločne.\n\n8\n\n19. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu\nzavršuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Ústavný súd je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný\nsúd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého\nz princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom)\npostupe všeobecných súdov. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n20. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn.\n13 Cob 188/2016 z 27. septembra 2016 aj v spojení s obsahom uznesenia okresného súdu\nsp. zn. 18 Cb 129/2011 z 23. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením sp. zn.\n18 Cb 129/2011 zo 7. júna 2016, keďže odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože tieto z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok.\n\n9\n\n21. Napadnutým uznesením sp. zn. 13 Cob 188/2016 z 27. septembra 2016 krajský\nsúd potvrdil uznesenie okresného súdu o odmietnutí odporu sťažovateľky z dôvodu, že bol\npodaný oneskorene. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu,\nako aj so spôsobom, akým okresný súd vyhodnotil dôkazy označené sťažovateľkou.\nOkresný súd sa s listinou odporu proti vydanému platobnému rozkazu oboznámil až\nv súvislosti so sťažnosťou sťažovateľky podanej 14. októbra 2014 na prieťahy v súdnom\nkonaní sp. zn. 18 Cb 129/2011, keďže v čase vyznačenia právoplatnosti platobného rozkazu\nv decembri 2011 sa uvedený odpor v súdnom spise nenachádzal. Pri skúmaní včasnosti\npodania odporu proti platobnému rozkazu vychádzal okresný súd z vyjadrenia\nsťažovateľky, ktorá v podaní zo 14. novembra 2014 uviedla, že po tom, ako nahliadla\ndo spisu sp. zn. 18 Cb 129/2011 (podľa úradných záznamov nahliadala do spisu\n5. decembra 2013 a 1. apríla 2015) a zistila, že v spise sa nenachádza odpor proti\nplatobnému rozkazu č. k. 18 Cb 129/2011-19 z 3. novembra 2011, si z odporu, ktorý mala\npodať do podateľne okresného súdu 2. novembra 2011, nechala urobiť fotokópiu na\nnotárskom úrade, ktorej pravosť osvedčil notár. Až následne mala sťažovateľka zistiť, že je\nna kópii pečiatka podateľne okresného súdu slabo čitateľná, a tak opakovane navštívila\nnotára, aby odstránil nedostatky slabej čitateľnosti overenej kópie. Notár preto urobil kópiu\nlistiny opakovane, pričom mal zvýšiť citlivosť skenera, a takto vyhotovil ďalšiu overenú\nkópiu, ktorú sťažovateľka podľa vlastného vyjadrenia predložila súdu v sťažnosti na\nprieťahy v konaní.\nVo vzťahu k samotnej listine ďalšej overenej kópie odporu, ktorú sťažovateľka\npriložila ako prílohu k sťažnosti na prieťahy v konaní a ktorej kópia mala byť podľa\nvyjadrenia\n\nsamotnej\n\nsťažovateľky\n\nvyhotovená aj overená\n\nna\n\nnotárskom\n\núrade\n\n, okresný súd v odôvodnení uviedol, že na prvej strane tejto listiny sa\nv pravom hornom rohu nachádzala modrá pečiatka okresného súdu s dátumom\n22. november 2011 a v pravom dolnom rohu tiež podpis sťažovateľky v modrej farbe, druhá\nstrana kópie je čiernobiela. Ako z odôvodnenia okresného súdu vyplýva, uvedená listina\nbola predložená na nahliadnutie notárovi\n\n, ktorý po nahliadnutí na\n\ntúto listinu zaujal stanovisko, že kópia listiny s modrou pečiatkou súdu nemohla byť\nvyhotovená na jeho notárskom úrade, keďže tento nedisponuje a ani nikdy nedisponoval\nfarebným kopírovacím prístrojom. Okresný súd preto dospel k záveru, že toto stanovisko\n\n10\n\nnotára vyvracia tvrdenie sťažovateľky, že predložená listina je ďalšou overenou kópiou\nodporu, ktorý mal byť vyhotovený a overený na notárskom úrade\n\n.\n\nOkresný súd pri hodnotení včasnosti podania odporu proti platobnému rozkazu vzal\ndo úvahy stav spisu sp. zn. 18 Cb 129/2011 ku dňu vyznačenia právoplatnosti platobného\nrozkazu, keď sa v spise odpor sťažovateľky nenachádzal, ale aj samotné konanie\nsťažovateľky potom, ako jej bol 16. novembra 2011 platobný rozkaz doručený.\nSťažovateľka sa totiž na tom istom okresnom súde v konaní sp. zn. 18 Cb 218/2013\npodaním z 3. decembra 2013 domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov, okrem iného\naj dohody o uznaní dlhu, ktorú sama podpísala a v ktorej uznáva svoj dlh, tak ako „je dlžník\npovinný zaplatiť veriteľovi podľa súdneho rozhodnutia – Platobného rozkazu Okresného\nsúdu v Martine sp. z. 18Cb/129/2011 z 3. 11. 2011“. V tejto veci sama sťažovateľka\nvo svojom podaní uvádza, že uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť\n2. decembra 2011.\nVo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 17 Cb 2016/2013, ktoré začalo na\nzáklade podania z 3. decembra 2013, sa sťažovateľka domáhala povolenia obnovy konania\nvedeného pod sp. zn. 18 Cb 129/2011, v ktorom bol predmetný platobný rozkaz vydaný,\npričom taktiež v návrhu odôvodňuje svoj naliehavý právny záujem právoplatnosťou\nplatobného rozkazu.\nA napokon v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.\n18 Er 3311/2012, v ktorom bola sťažovateľka v procesnom postavení povinnej a v ktorom\nje exekučným titulom práve tento právoplatný platobný rozkaz okresného súdu č. k.\n18 Cb 129/2011-19 z 3. novembra 2011, podala námietky proti exekúcii, v ktorých taktiež\nuvádza, že právna vec bola skončená vydaním právoplatného platobného rozkazu.\nAni v jednom z uvedených konaní sťažovateľka neuviedla, že by proti platobnému\nrozkazu podala odpor a ani žiadnu takúto listinu v týchto konaniach nepredložila.\nSťažovateľka nepredložila originál podaného odporu ani na výzvu okresného súdu.\nVzhľadom na uvedené skutkové okolnosti, stav spisu ku dňu vyznačenia\nprávoplatnosti platobného rozkazu, ako aj vzhľadom na rozpor tvrdenia sťažovateľky\na notára o tom, kde mala byť vyhotovená ďalšia overená fotokópia odporu, a to najmä jeho\nprvá strana obsahujúca modrú pečiatku s rozhodným dátumom, a skutočnosť, že\n\n11\n\nsťažovateľka nepredložila súdu originál podaného odporu, okresný súd dospel k záveru\no tom, že odpor bol podaný oneskorene, a preto ho uznesením z 23. októbra 2015 odmietol.\n22. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn. 13 Cob 188/2016\nz 27. septembra 2016 zopakoval, že „Ak sa žalovaná bránila, že k podaniu odporu došlo\nvčas, a to dňom jeho podania na okresný súd 22.11.2011, v tomto smere použitej\nargumentácie v plnom rozsahu bola nositeľkou dôkaznej povinnosti, ktorú nesplnila tak,\naby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že k podaniu odporu žalovanou\nproti platobnému rozkazu Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/129/2011-19 zo dňa\n03.11.2011 došlo podaním datovaným na Okresný súd Martin dňa 22.11.2011, t.j. že týmto\ndátumom bol odpor podaný na Okresnom súde Martin. Sama žalovaná v odvolaní potvrdila\nto, že nedisponuje originálom ňou podaného odporu zo dňa 21.11.2011, ale len\n(foto)kópiou, vo vzťahu ku ktorej (foto)kópii nebolo žalovanou preukázané, že odpor podala\nna Okresný súd Martin dňa 22.11.2011. Okresný súd dostatočne a vyčerpávajúcim\nspôsobom vyhodnocoval podanie žalovanej zo dňa 21.11.2011, ktoré bolo predložené len\nvo (foto)kópii, ktorým podaním mala uskutočniť odpor proti vydanému platobnému rozkazu\nokresným súdom. Práve pre tento postup okresného súdu a jeho závery, odôvodnenie\nobsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu krajský súd za aplikácie ust. § 387\nods. 2 CSP v podrobnostiach poukazuje na vecne správne zistenia okresného súdu a na tieto\naj odkazuje.“. Vo vzťahu k navrhovanému znaleckému dokazovaniu krajský súd uviedol, že\nby išlo o dôkaz s neistým výsledkom a odkázal na vyjadrenia obsiahnuté v spise, podľa\nktorých spravidla nie je možné jednoznačne určiť pôvod odtlačku, z ktorého fotokópia\nodtlačku bola vyhotovená.\nVo vzťahu k odvolacím námietkam sťažovateľky, v ktorých namietala, že sa okresný\nsúd nemal zaoberať jej následnými úkonmi a správaním v iných konaniach, krajský súd\nv podstatnom uviedol, že „Žalovaná nepreukázala, že podala odpor proti platobnému\nrozkazu dňa 22.11.2011 žiadnou z doložených listín, resp. tie, ktoré boli predložené, neboli\nvyhodnotené ako relevantné pre rozpor so stanoviskom notára\na z iných dôkazov nevyplýval dátum podaného odporu žalovanou na okresný súd dňa\n22.11.2011. Na toto nesplnenie dôkaznej povinnosti žalovanou logicky nasleduje aj jej\nsprávanie a konanie, na ktoré v jednotlivosti ďalších vyvolaných konaní žalovanou\n\n12\n\npoukázal okresný súd, keď zobral do úvahy to, že žalovaná robila úkony tak, ako by vôbec\nnepodala odpor proti platobnému rozkazu... Na tieto úkony a konania žalovanej vecne\nsprávne poukázal okresný súd pri závere nepreukázania podaného odporu žalovanou na\nokresný súd dňa 22.11.2011, keďže práve podľa týchto úkonov žalovaná si bola vedomá\nprávoplatnosti platobného rozkazu č.k. 18Cbri29/20U-19 zo dňa 03.11.2011, a to dňa\n02.12.2011, preto na druhej strane nemôže tvrdiť, čo ani nepreukázala, že podala včas\nodpor proti platobnému rozkazu na okresný sud dňa 22.11.2011. Jej tvrdenia a úkony si\nvzájomne odporujú. Samotné tvrdenia žalovanej boli rozporné. Na jednej strane robila\núkony potvrdzujúce právoplatnosť platobného rozkazu a na druhej strane sa bránila\npodaním včasného odporu.“.\nVzhľadom na uvedené preto napadnutým uznesením krajský súd uznesenie\nokresného súdu z 23. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením zo 7. júna 2016\npotvrdil ako vecne správne.\n23. Ústavný súd uvádza, že nespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením veci\nvšeobecným súdom sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti ním vydaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07, I. ÚS 232/08) rešpektuje názor, podľa ktorého\nprávo na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n24. Závery, ku ktorým dospeli okresný súd a krajský súd pri skúmaní splnenia\npodmienky včasnosti podania odporu proti platobnému rozkazu, nemožno vyhodnotiť ako\nnelogické. Skutočnosť, že v samotnom spise sa odpor sťažovateľky proti platobnému\nrozkazu nenachádzal, rozporné tvrdenia samotnej sťažovateľky, preukázaná skutočnosť\no nepravdivosti jej tvrdenia o vyhotovení fotokópie odporu na notárskom úrade, správanie\na úkony sťažovateľky nasledujúce po doručení platobného rozkazu v iných konaniach\na nepredloženie inej listiny alebo dôkazu zo strany sťažovateľky, ktorý by tieto\nnezrovnalosti vyvrátil, ktoré všeobecné súdy vyhodnotili jednotlivo a v ich vzájomnej\nsúvislosti, viedli k záveru, ktorý krajský súd, aj odkazom na rozhodnutie okresného súdu,\nriadne odôvodnil a s odvolacími námietkami sťažovateľky sa riadne vysporiadal. Ústavný\n13\n\nsúd nie je súdom skutkovým ani ďalšou opravou inštanciou všeobecných súdov. Hodnotiac\nnapadnuté uznesenie krajského súdu z tohto pohľadu podľa ústavného súdu nemožno\nkonštatovať, že by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a že by boli spôsobilé porušiť základné právo sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Sťažnosť v tejto časti vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu je\npreto potrebné odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť.\n25. Ústavný súd zároveň dodáva, že v súlade s ustanovením § 187 ods. 1 CSP, podľa\nktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa\nzískalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, je nepochybné, že aj fotokópia\nmôže slúžiť ako dôkaz v konaní pred súdom. Zároveň však platí, že overením fotokópie\nlistiny, tzv. vidimáciou podľa § 57 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti\n(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov notár osvedčuje, že originál listiny sa\nzhoduje s jeho kópiou, prípadne odpis listiny sa zhoduje s jeho ďalšou kópiou. Notár však\nv žiadnom prípade týmto postupom neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných\nv listine (§ 57 ods. 3 Notárskeho poriadku). Pokiaľ teda existujú pochybnosti o správnosti\na pravdivosti údajov uvedených v listine (ktoré v tomto konaní objektívne existovali),\nnemožno ich odstrániť ani zhojiť overovacou doložkou notára ani predkladaním ďalších\noverených fotokópií toho istého dokumentu, ktorého pravdivosť a správnosť je sporná, a to\nza situácie, keď sťažovateľka (ako sama uvádza) pôvodným originálom odporu, ktorý mala\npodľa vlastného tvrdenia podať do podateľne okresného súdu 22. novembra 2011, už\nnedisponuje a všetky skutkové okolnosti, ktoré všeobecné súdy vo svojich rozhodnutiach pri\noverovaní včasnosti podania odporu skúmali, svedčili v neprospech sťažovateľky.\n26. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 2 ústavy vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, keďže nemala možnosť sa\nvyjadriť k stanovisku notára, musí ústavný súd konštatovať, že tu okresný súd vo svojom\npostupe pochybil.\nAvšak vo vzťahu k tejto námietke ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa\nktorej je súdna ochrana poskytovaná v materiálnom, a nie formálnom zmysle, čo znamená,\n14\n\nže nie každé procesné pochybenie súdu alebo jeho nesprávny procesný postup, ktorým\ndochádza k odopretiu procesného práva účastníkovi konania, je považovaný za porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu. Dôležitými hľadiskami sú tie, ktoré v rámci prípadu\ndávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, či účastník v skutočnosti bol z uplatnenia\nkonkrétneho procesného úkonu vylúčený a či táto okolnosť mala podstatný vplyv na ďalšie\nkonanie. Preto nie každé porušenie procesných predpisov súdom, a tým aj porušenie práva\nna spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu ústavnosti (III. ÚS 167/2017).\nV okolnostiach veci sťažovateľky z obsahu rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva,\nže na základe stanoviska notára súd nezisťoval platnosť overovacej doložky samotného\nnotára alebo neplatnosti overenia. Notár sa v stanovisku vyjadril len k tomu, že na jeho\nnotárskom úrade nie je možné vyhotoviť farebnú kópiu listiny, keďže nedisponuje farebným\nkopírovaním prístrojom, preto nemohla byť listina, ktorú sťažovateľka predložila ako dôkaz\nvčasnosti podania odporu súdu, vyhotovená na jeho notárskom úrade. Sťažovateľka\nnamietala túto skutočnosť vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, avšak len\nv rovine nemožnosti vyjadriť sa k stanovisku notára. Sťažovateľka mala možnosť uviesť\nv odvolaní tvrdenia a skutočnosti, ktorými by stanovisko notára spochybnila, prípadne by\nvysvetlila rozpor svojich vlastných tvrdení v podaniach adresovaných súdu, v ktorých\nuvádzala, že kópia podaného odporu bola nielen overená, ale aj vyhotovená na notárskom\núrade. Túto možnosť však nevyužila. Na základe uvedeného preto ústavný súd vyhodnotil\nnámietku sťažovateľky, čo sa týka porušenia základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 27/2017 zo 17. mája 2017\n27. Porušenie svojich základných práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Obdo 27/2017 zo 17. mája 2017, ktorým bolo jej dovolanie odmietnuté ako neprípustné,\nodôvodňuje sťažovateľka tým, že najvyšší súd neodstránil pochybenia súdov nižších\nstupňov, pričom sa samotným uznesením najvyššieho súdu v odôvodnení svojej sťažnosti\nbližšie nezaoberala.\n\n15\n\n28. Z obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd zistil, že\nsťažovateľka odôvodnila svoje dovolanie tým, že krajský súd porušil jej právo na súdnu\nochranu a spravodlivé súdne konanie zaručené ústavou. Porušenie malo spočívať\nv arbitrárnom postupe a svojvoľnom rozhodovaní súdov nižších stupňov, ktorí svoje\nrozhodnutia odôvodnili iracionálnym a nelogickým spôsobom, krajský súd neodstránil\nnedostatky postupu okresného súdu, v dôsledku čoho si osvojil nesprávne, procesne aj\nústavne neudržateľné právne posúdenie veci okresným súdom. Podľa tvrdení sťažovateľky\nuvedených v dovolaní žiadnym dôkazom nebola spochybnená pravosť osvedčovacej\ndoložky vyznačenej na predmetnej fotokópii odporu notárskym úradom, a teda nebola\nspochybnená ani pravosť samotnej listiny. Aj keď sťažovateľka, zastúpená právnym\nzástupcom, v dovolaní nešpecifikovala dôvod prípustnosti dovolania, najvyšší súd dospel\nk záveru, že k žiadnej vade uvedenej v § 420 písm. a) až e) CSP v konaní nedošlo.\nVo vzťahu k dôvodu prípustnosti podľa § 420 písm. f) CSP najvyšší súd uviedol, že „nie je\npravdou, že obidve rozhodnutia trpia vadou zmätočnosti z dôvodu neodôvodnenia námietky\nžalovanej o nesprávnom vyhodnotení predložených dôkazov preukazujúcich podanie odporu\nproti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote. Zo samotného rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, ako aj odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že súdy sa s tvrdením\nžalovanej, ako aj predloženými dôkazmi dôsledne zaoberali s prihliadnutím na celý priebeh\nkonania. Žalovaná v dovolaní namietala, že nebola vyzvaná, aby predložila dôkazy na\npodporu svojho tvrdenia, alebo navrhla znalecké dokazovanie. Toto tvrdenie nezodpovedá\npostupu súdu prvého stupňa, ktorý ju vyzýval na predloženie originálu jej podania - odporu\nna súde prvej inštancie. Stanovisko žalovanej, že ona nemá povinnosť toto dokazovať,\nvyvracia jej tvrdenie uvedené v dovolaní.\nTeda tvrdenie dovolateľky, že ide o rozhodnutie, ktoré trpí vadou zmätočnosti, ktorá\nznemožnila žalovanej realizáciu jej procesných práv Najvyšší súd Slovenskej republiky\noznačil za nepreukázateľné a účelové. Poukazuje pritom na konanie súdu prvej inštancie,\nt. j. jeho výzvu na predloženie originálu podaného odporu, čo žalovaná odmietla a následne\noznámila súdu prvej inštancie, že originál stratila.“.\nNajvyšší súd nezistil dôvod prípustnosti dovolania ani podľa § 421 ods. 1 CSP\na uviedol, že „V predmetnej veci názor odvolacieho súdu na včasnosť podania odporu sa\nneodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odvolacím súdom, táto otázka\n\n16\n\nuž bola dovolacím súdom riešená a nebola riešená rozdielne. Z uvedeného preto vyplýva, že\nprípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ nie je daná.“.\nNajvyšší súd preto dospel k záveru, že „obidve rozhodnutia spĺňajú kritéria\nvyžadované pre odôvodnenie rozhodnutia, a preto ich považoval za preskúmateľné,\nzrozumiteľné a ústavne akceptovateľné. Odôvodnenie rozhodnutia teda zodpovedá\nzákladnej formálnej štruktúre vyžadovanej pre odôvodnenie rozhodnutia.“.\n29. Najvyšší súd sa vo svojom uznesení vysporiadal so všetkými dôvodmi\nprípustnosti dovolania, najmä s dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP, jeho odôvodnenie je\nzrozumiteľné, jasné a presvedčivé a nedáva ústavnému súdu dôvod do neho akýmkoľvek\nspôsobom zasahovať. Vzhľadom na uvedené, ako aj v súvislosti so záverom, ku ktorému\nústavný súd dospel pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu v spojení\ns rozhodnutím okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že aj túto časť sťažnosti\nsťažovateľky, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu, je potrebné považovať za zjavne\nneopodstatnenú. Vzhľadom na uvedené nepovažoval ústavný súd za potrebné venovať\nosobitnú pozornosť namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 2 ústavy vo vzťahu k namietanému uzneseniu najvyššieho súdu, najmä za situácie, keď\nsama sťažovateľka k porušeniu tohto práva neuviedla žiadne konkrétne argumenty.\n30. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. novembra 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "listina (ako dôkazný prostriedok, nie verejná)", "platobný rozkaz", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "odpor"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2c5143e-ff8f-42b3-ba7b-c686606d2eb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.167.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.167.2017.1"}, {"guid": "ussr:eb752dcd-954a-433c-b552-e7877ecda44d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 611/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 611/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb752dcd-954a-433c-b552-e7877ecda44d"}, {"guid": "ussr:ec0e7087-56fa-4b16-a8a5-79ee3dd3e345", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 563/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 563/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec0e7087-56fa-4b16-a8a5-79ee3dd3e345"}, {"guid": "ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "06e6ed6a-41d2-4f8d-a79c-5f347beaec2d:856829cd-3428-42a0-b78b-586fdcbf87cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Er/3311/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/3311/2012 z 1. 3. 2016", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2016-03-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/06e6ed6a-41d2-4f8d-a79c-5f347beaec2d:856829cd-3428-42a0-b78b-586fdcbf87cb"}, {"guid": "c493d863-fe85-4ece-8f64-7b2bed196df5:6c9a0b24-73b7-4783-a11f-7bff788d3512", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Cb/218/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/218/2013 z 25. 2. 2014", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2014-02-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c493d863-fe85-4ece-8f64-7b2bed196df5:6c9a0b24-73b7-4783-a11f-7bff788d3512"}, {"guid": "f58658a5-f4d6-4760-aec0-8ddb1f332aba:0a312bbb-3802-497a-b7d8-4f7f3258ee51", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Cb/129/2011", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Cb/129/2011 z 16. 2. 2012", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2012-02-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f58658a5-f4d6-4760-aec0-8ddb1f332aba:0a312bbb-3802-497a-b7d8-4f7f3258ee51"}], "citovane_v": [{"guid": "5183f4af-ef86-41d0-a419-2fc8e84ab267:b8085d15-9bb3-4ece-8c29-e15b21d3d4e8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8114217960.5", "spisova_znacka": "10Co/45/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/45/2024 z 17. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8114217960.5"}, {"guid": "c689f667-62a8-4678-932a-a911f515fae2:b8bf1723-19a0-4234-a521-326baae8e18d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:6122502466.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/11/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoCsp/11/2024 z 10. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:6122502466.1"}]}