{"guid": "ussr:eade5468-4f7c-4309-a8f9-d640fcd9846b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.375.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS 375/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.375.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eade5468-4f7c-4309-a8f9-d640fcd9846b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.375.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.375.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.375.2018.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 375/2018-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Andreou Kakulošovou, advokátska kancelária, Werferova 1, Košice,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na ochranu\npred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 CoP 359/2017\nzo 17. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života\npodľa čl. 19 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 dohovoru\nuznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 CoP 359/2017\nzo 17. januára 2018 (ďalej len „ napadnuté uznesenie“).\n2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že je matkou maloletej\n\n,\n\n, pričom v súčasnosti prebieha na návrh manžela, otca maloletej,\nkonanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas\npo rozvode. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opisuje konfliktné situácie a manželské\nnezhody, ktoré vyústili do podania návrhu o rozvod manželstva zo strany manžela. Svojou\nsťažnosťou napáda uznesenie krajského súdu sp. zn. 8 CoP 359/2017 zo 17. januára 2018,\nktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 43 P 152/2017 z 20. októbra 2017 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bolo\nmaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca a bol upravený styk matky s maloletým\ndieťaťom za prítomnosti otca.\nĎalej sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že «... jediným dôvodom vydania\nneodkladného opatrenia Okresným súdom Košice II, s ktorým sa následne stotožnil aj\nporušovateľ, je údajne mnou zanedbaná starostlivosť o maloletú, teda konštatovanie\nznalkyne\n\n, že svojím údajným nedostatočným záujmom o\n\nmaloletú som mala spôsobiť jej zameškaný psychický a fyzický vývoj. Nebudem sa zaoberať\nabsurditou týchto záverov, zdôrazním však to, že pokiaľ môj údajný nezáujem o maloletú\nmal byť dôvodom jej zaostávania, potom je pre maloletú doslova nevyhnutné tento záujem\nzintenzívniť, čo sa nedá v prípade, ak nemám upravený s dieťaťom styk v primeranej miere,\na to navyše za stálej prítomnosti otca. Opätovne zdôrazňujem, že znalci ani súdy mi nevytkli\nnesprávny prístup k maloletej, pre ktorý bolo nevyhnutné jej odlúčenie odo mňa, ale údajný\nnedostatočný záujem, ktorý mal nahradiť práve otec...\n\n2\n\n... považujem odôvodnenie napadnutých rozhodnutí za nedostatočné, nakoľko súd\nprvej inštancie ani porušovateľ sa v nich nevysporiadali s relevantnými námietkami\núčastníka konania, hoci tieto mali význam pre rozhodnutie vo veci. Nebolo rešpektované\nmnožstvo mnou uvádzaných skutočností, na ktoré som poukazovala v priebehu konania o\nodvolaní voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá zverená\ndo výlučnej osobnej starostlivosti otca, a zároveň porušovateľ žiadnym spôsobom nebral do\núvahy argumenty svedčiace v neprospech potreby zverenia maloletej do otcovej osobnej\nstarostlivosti. Opätovne poukazujem na stanovisko kolíznej opatrovníčky, ktoré bolo\nporušovateľom úplne odignorované. Nie je zrejmé, aký ma vôbec zmysel ustanovenie\nkolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu, keď súd na jeho stanoviská a odporúčania\nvôbec neprihliada...\n... mnou napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach považujem v celom\nrozsahu za neústavné, nezákonné a nedôvodné...\n... keďže tak súd prvej inštancie, ako ani porušovateľ v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vôbec nereagoval na podstatnú časť námietok a neuviedol, z akých dôvodov\npovažoval moju argumentáciu za skutkovo i právne nepodstatnú, postupoval svojvoľne a\narbitrárne, čím porušil moje základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces, tiež\nďalšie základné ľudské práva...\n... v záujme každého dieťaťa je právo na prístup k obom rodičom, aby sa mohli\nrozvíjať vzťahy medzi dieťaťom a každým z rodičov. Obzvlášť dôležitý, ba až nezastupiteľný\nvýznam má vzťah matky a dieťaťa. Matka hrá kľúčovú úlohu v živote dieťaťa, ktoré je na jej\nblízkosť zvyknuté už z prenatálneho obdobia a matku potrebuje kvôli pocitu lásky a\nbezpečia. Všade tam, kde nastáva strata či odlúčenie dieťaťa od matky, môže sa proces\npripútania vážne narušiť, príp. sa neudeje vôbec (pripútanie je predpokladom k tomu, aby\nsa mozog dieťaťa - centrum emócií, vyvíjal normálne a harmonicky...\n... platí, že neodkladné opatrenie v starostlivosti súdu o maloletých by malo byť\nkrátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Je však zrejmé, že v\nmojej právnej veci sa nebude jednať o žiadne krátkodobé provizórium, a to s ohľadom na\nzložitosť prejednávanej veci. Reálny stav je taký, že do doby, kým sa znalci a súdy\nvysporiadajú so všetkými dôležitými otázkami (najmä tými, ktoré sa týkajú zdravotného\nstavu maloletej) a kým súd konajúci o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov\n\n3\n\nrodičov k maloletej s konečnou platnosťou rozhodne o zverení maloletej do osobnej\nstarostlivosti jedného z rodičov, prejdú dlhé mesiace, ba nebojím sa povedať, že až roky...\n... porušovateľ tým, že „odsúhlasil“ stav nastolený súdom prvej inštancie, ktorý\nsvojim rozhodnutím založeným na záveroch súkromných znaleckých posudkov a\njednostranných tvrdení môjho manžela na dlhé mesiace odrezal maloletú od jej najbližšieho\nčloveka - matky, nebral do úvahy hľadisko najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa...\n... maloletej je rozhodnutím porušovateľa, ako aj rozhodnutím súdu prvej inštancie,\nktoré mu predchádzalo, upieraný prístup k jednému z rodičov, jej citová väzba na matku je\nnarúšaná a nič z toho, čo sa deje okolo maloletej, neprospieva jej zdravému vývinu a\nneumožňuje jej progres v jednotlivých sférach vývinu dieťaťa...».\n3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej\nsťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu zo 17. januára 2018, predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a nahradil\njej trovy konania.\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\n\n4\n\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde\nje ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa\nvzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Ústavný\nsúd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti,\npreto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení sťažovateľkou v petite sťažnosti\noznačených práv, ku ktorým malo dôjsť napadnutým uznesením vydaným krajským súdom.\nTvrdenia o porušení práv, ktoré sťažovateľka uvádza iba v texte sťažnosti mimo petitu, je\npodľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jej argumentácie\n(napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).\n9. Predmetom konania ústavného súdu je teda rozhodovanie o namietanom porušení\nzákladných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8\nods. 1 dohovoru, ku ktorému malo podľa sťažovateľky dôjsť napadnutým uznesením\n\n5\n\nkrajského súdu zo 17. januára 2018 vydaného v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 CoP 359/2017.\nII. 1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n12. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n14. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania\nposkytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného\nprostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých\n\n6\n\nuplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené\nzákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej\nochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno\npovažovať za právo na úspech v odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ak každé také\nrozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným\nspôsobom a v rozsahu upravenom zákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy).\n15. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných\nprostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n16. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj\nprávo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá\nmá základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\n\n7\n\na hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných\nprávnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\n17. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n18. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (m. m.\nI. ÚS 241/07). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03,\nIII. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že\nsúdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú.\nČlánok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na\nkaždý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na\nprevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku z 21. 1. 1999).\n19. Krajský súd k odvolacím námietkam sťažovateľky v odôvodnení svojho\nuznesenia odvolacím námietkam matky z hľadiska právneho posúdenia veci uviedol, „... že\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne a neúplne zistil\nskutočný stav, odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia\n\n8\n\nsúd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez\nvýsluchu strán (§ 329 ods. 1 CSP)...“.\nPodľa názoru krajského súdu „... dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných\ndôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí\ndodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené\nskutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní\nvychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z\nhľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci, resp. zamietavý výrok.\nVzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je preto súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či\nje návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých\nskutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade\npodmienené...“.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd ďalej uviedol, že „sa dôsledne\noboznámil so všetkými predloženými dôkazmi zabezpečenými v rámci konania o nariadenie\nneodkladného opatrenia, predovšetkým závermi súdnych znalcov, lekárskymi správami\nošetrujúcich lekárov, správou kolízneho opatrovníka a ďalšími listinnými dôkazmi.\nOboznámil sa aj s predloženými DVD nahrávkami, ktoré predložila matka aj otec a dospel k\nrovnakému záveru, ako súd prvého stupňa, že v danom prípade, ktorý je mimoriadne zložitý\na komplikovaný, je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa dôvodné zasiahnuť\nneodkladným opatrením a zveriť maloleté dieťa do rozhodnutia vo veci samej do osobnej\nstarostlivosti otca. Pri tomto rozhodnutí tak, ako súd prvej inštancie vychádzal z\npredložených dôkazov (vyjadrenia súdnych znalcov, ošetrujúcich lekárov, správou\nkolízneho opatrovníka) a z posúdenia psychického a zdravotného stavu obidvoch rodičov,\navšak predovšetkým ich prístupu k výchove maloletého dieťaťa. Z obsahov záverov\nznaleckého posudku, a to tak\n\n,\n\nako aj ostatných znalcov je\n\nnepochybné, že dieťa v dôsledku zanedbanej každodennej starostlivosti a prístupu matky k\ndieťaťu, ktorá je presvedčená, že dieťa je psychicky zaostalé, resp. má diagnózu autizmus,\ndošlo k jeho zmeškanému vývinu, tak psychickému ako aj fyzickému. Je zrejmé, že matka\npsychicky podľahla presvedčeniu o týchto diagnózach maloletého dieťaťa, čo spôsobilo jej\nzhoršený psychický stav, dokonca apatiu k výchove maloletého dieťaťa, v dôsledku čoho k\n\n9\n\nzanedbanie v každodennej starostlivosti a predovšetkým rozvoja psychických a fyzických\nschopností dieťaťa... Preto aj odvolací súd konštatuje, že za daných okolností bude pre\ndieťa vhodnejšie a predovšetkým v jeho záujme a jeho ďalšieho vývinu, aby bolo do\nrozhodnutia vo veci samej, zverení do osobnej starostlivosti otca v konaní vo veci samej na\nsúde prvej inštancie bude vykonané rozsiahle dokazovanie, predovšetkým dôsledným\nvypočutím obidvoch rodičov, vzhľadom k danému prípadu výsluchu znalcov, ošetrujúceho\nlekára, kolízneho opatrovníka a ďalších dôkazov podľa úvahy súdu prvej inštancie, na\nzáklade ktorého dokazovania súd rozhodne tak, aby bolo rozhodnuté spravodlivo a\npredovšetkým v prospech maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného preto potvrdil\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zveril maloleté dieťa do starostlivosti otca...“.\nPo oboznámení sa s obsahom spisu krajský súd dospel k názoru, že „... v danom\nprípade matka nepredstavuje pre dieťa žiadnu hrozbu tak závažného charakteru, ktorá by\nodôvodňovala matke zakázať styk s dieťaťom a tým ju vyčleniť z akéhokoľvek osobného\npôsobenia na výchovu maloletého dieťaťa. Vzhľadom k okolnostiam prípadu, záverom\nznaleckých posudkov a lekárskych správ preto upravil styk matky s maloletým dieťaťom...\n... Odvolací súd na záver apeluje na rodičov dieťaťa, aby v jeho záujme rešpektovali\nvyvíjajúcu sa psychiku dieťaťa, nevzťahovali dieťa o svojich vzájomných disharmonických\nvýrazne narušených vzťahov, čo môže mať v konečnom dôsledku negatívny vplyv na jeho\npsychický a fyzický vývoj...“.\n20. Ústavný súd uvádza, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom\nmimosporovom konaní je najmä bezodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi konania.\nRozhodovanie o neodkladnom opatrení možno považovať za súčasť základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom pre záver o porušení\nzákladných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo\nodstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci\nsamej (obdobne I. ÚS 46/00), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami.\n21. Neodkladné opatrenie v režime nových procesných kódexov nahradil od 1. júla\n2016 inštitút predbežného opatrenia, pričom z hľadiska účelu možno hovoriť o totožnosti,\nhoci z hľadiska východísk a charakteru vykazuje niektoré odlišnosti, predovšetkým\n\n10\n\nv dočasnosti, keď neodkladné opatrenie, ktoré nie je časovo ohraničené, môže trvať aj\npo skončení konania a o jeho zrušení tak musí všeobecný súd rozhodnúť samostatným\nuznesením. Taktiež na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí obligatórne nadväzovať\nkonanie vo veci samej a možno ho nariadiť i po skončení konania. Napriek tomu väčšina\ndnes už ustálenej judikatúry ústavného súdu je použiteľná aj v prípade rozhodovania\no sťažnostiach napádajúcich rozhodnutia o neodkladných opatreniach nariadenými\nvšeobecnými súdmi.\n22. Pri neodkladných opatreniach zákon poskytuje účastníkovi konania, proti\nktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu\npred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas\nkonania vo veci samej. Keďže túto ochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú a jednak\nza dostupnú, účastník súdneho konania sa jej nemôže súčasne dovolávať aj prostredníctvom\nsťažnosti pred ústavným súdom (m. m. II. ÚS 37/00, I. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/07,\nIII. ÚS 281/07). Ústavný súd zasahuje do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných\nopatreniach len v ojedinelých prípadoch charakterizovanými výnimočnými okolnosťami\nveci a iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím všeobecného súdu došlo\nk procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu\nmajúci charakter svojvôle (obdobne III. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07).\n23. V mimosporových konaniach podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), medzi ktoré patrí aj konanie o rozvod\nmanželstva a s ním spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom\nna čas po rozvode (§ 92 až § 100 CMP), možno neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu\nv konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 360 ods. 1 CMP). Neodkladné opatrenie\nmôže nariadiť aj odvolací súd (§ 362 CMP). V režime civilného mimosporového konania je\nmožné nariadiť aj iné neodkladné opatrenia, ako súd upravené v § 365 až § 368 CMP, a to\ns poukazom na § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú\nustanovenia Civilného sporového poriadku [zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)], ak tento zákon neustanovuje\ninak. Iné neodkladné opatrenia možno nariadiť v spojení s § 325 CSP. Neodkladné\n\n11\n\nopatrenie možno nariadiť pred začatím konania, v začatom konaní, ale aj po jeho skončení\n(§ 324 ods. 1 CSP).\n24. Keďže napadnutým uznesením krajského súdu bolo potvrdené neodkladné\nopatrenie okresného súdu, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca\ndo rozhodnutia vo veci samej, je možné predpokladať rozsiahle a náročné dokazovanie\nv rámci rozhodovania súdu prvej inštancie rozvode manželstva a o úprave práv a povinností\nmanželov k maloletej\n\nna čas po rozvode, a to najmä dôsledným vypočutím rodičov\n\nmaloletého dieťaťa, výsluchom znalcov, lekára maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka\na vykonaním iných potrebných dôkazov, ktoré umožnia súdu spravodlivo rozhodnúť\nv najlepšom záujme maloletého dieťaťa.\n25. Okrem toho, že zánik neodkladného opatrenia sa vždy spája s uplynutím času,\nna ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, keď neodkladné opatrenie nariadené\nv civilnom mimosporovom konaní stráca svoje účinky po uplynutí tohto obdobia, môže súd\npodľa § 363 CMP aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia\npomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, má sťažovateľka aj možnosť\npodať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia za predpokladu, že preukáže odpadnutie\ndôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia\nkrajského súdu vrátane jeho odôvodnenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie ústavne\nakceptovateľným spôsobom reaguje na všetky relevantné odvolacie námietky sťažovateľky,\njasne a zrozumiteľne formuluje, že nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov.\nTáto naliehavosť je príčinou, pre ktorú môže súd rozhodnúť len na základe osvedčenia\ntvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.\nPosúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom v súdnych\nkonaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.\n\n12\n\n27. Vzhľadom na špecifiká dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania, súd nemusí striktne dodržať\nformalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Súd konajúci v prvej inštancii\nteda na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťoval najvýznamnejšie relevantné\nskutočnosti z podaného návrhu a jeho príloh, čo v konečnom dôsledku kládlo zvýšené\nnároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť samotného návrhu.\nKrajský súd v napadnutom uznesení sa podľa názoru ústavného súdu dostatočne vysporiadal\ns odvolacími námietkami sťažovateľky, uviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov pri svojom\nrozhodovaní vychádzal, pričom osobitný dôraz kládol na prístup rodičov k výchove\nmaloletého dieťaťa.\n28. Do obsahu práva na súdnu ochranu nepatrí právo účastníka konania (dotknutej\nosoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa\ndožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (m. m. I. ÚS 97/97),\nani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03). Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd\nvysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní\n(II. ÚS 77/06).\n29. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. I. ÚS 67/06) uvádza, že\nz princípu nezávislosti súdov podľa čl. 144 ods. 1 ústavy vyplýva tiež zásada voľného\nhodnotenia dôkazov. Pokiaľ všeobecné súdy uvedené ústavné garancie rešpektujú (teda\nnajmä čl. 46 až čl. 50 ústavy), ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenia\ndôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám\nnestotožňoval (II. ÚS 593/2011).\n30. Preskúmaním napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd dospel\nk názoru, že nenesie známky zjavnej svojvôle a že z ústavnoprávneho hľadiska niet\nžiadneho dôvodu na to, aby sa závery napadnutého uznesenia, ktoré sú dostatočne\nodôvodnené a plne rešpektujú kompetencie, ktorými krajský súd v tomto type konania\n\n13\n\ndisponuje, spochybňovali. Ústavný súd preto argumentáciu sťažovateľky nepovažuje\nza spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.\n31. Podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať napadnuté uznesenie\nza arbitrárne a ani za neodôvodnené, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch,\nktoré nemajú oporu v právnej norme, resp. popierajú jej podstatu, zmysel a účel, preto sa\nústavný súd s námietkami sťažovateľky v tejto časti nestotožnil. Skutočnosť, že sa\nsťažovateľka s názorom krajského súdu nesúhlasí, nie je sama osebe na prijatie záveru\no zjavnej arbitrárnosti alebo neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia postačujúca, keďže\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov\nkonania vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).\n32. V danej veci preto niet takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani\nprávom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala dospieť k záveru o ich porušení, a\npreto ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n33. Okrem toho ústavný súd poznamenáva, že rozhodovacia prax Európskeho súdu\npre ľudské práva vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke\npredbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo\nzáväzkoch (pozri rozhodnutie APIS proti Slovenskej republike z 10. 1. 2000 č. 39754/98,\nv ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení\npredbežného opatrenia), preto námietku sťažovateľky o jeho porušení považoval najmä za\nsúčasť sťažnostnej argumentácie, ktorá sama osebe ani nezakladá dôvod ústavného\nprieskumu.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru\n\n14\n\n34. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n35. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n36. Ústavný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že účelom práva na súkromný\na rodinný život je ochrana jednotlivca proti svojvoľným zásahom verejnej moci a obdobne\nústava nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním.\nZaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom\npráva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické a právnické osoby zasahovať\ndo súkromného a rodinného života vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako\noprávnené (I. ÚS 13/00).\n37. Pokiaľ je sťažovateľka presvedčená, že napadnutým uznesením krajského súdu\ndošlo aj k porušeniu jej základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 1 ústavy a práva na rešpektovanie\nsvojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie podľa čl. 8. ods. 1\ndohovoru, ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05,\nIV. ÚS 301/07), že v danej veci by o prípadnom porušení uvedených práv bolo možné\nuvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu\nniektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až\nčl. 48 ústavy a tiež v čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07,\nIV. ÚS 278/2010). Ak sťažovateľka vidí neoprávnený zásah do súkromného a rodinného\nživota v tom, že je jej znemožnený styk s maloletou, tento argument nie celkom obstojí\nvzhľadom na napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým krajský súd v zmysle § 362\nCMP na návrh sťažovateľky upravil nateraz jej styk s maloletou dcérou dvakrát do týždňa.\n38. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto\nčasť sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n15\n\n39. Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného\nvyslovenia porušenia základných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. októbra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "opatrenie-neodkladné", "maloletý-záujem dieťaťa", "manželstvo-rozvod"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:67c7f237-e240-44b1-afb9-de0fd4c5ce87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67c7f237-e240-44b1-afb9-de0fd4c5ce87"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/07 z 25. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-25", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a"}, {"guid": "ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/06 z 8. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4c796d96-3232-41b2-a90c-a893a21430d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.185.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 185/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 185/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.185.2023.1"}, {"guid": "ussr:637ab1de-bd3f-42b0-bd33-4b60d985bf43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.710.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 710/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 710/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.710.2022.1"}, {"guid": "ussr:d4226e24-225c-4fa7-b37b-9e017552590f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.173.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 173/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 173/2022 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.173.2022.1"}, {"guid": "ussr:01f7bd32-7890-4a56-9d40-b41e0af430c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.253.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 253/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 253/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.253.2021.1"}, {"guid": "ussr:6820ff38-2aa2-44c0-a0e5-476a39ef9bd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.252.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 252/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 252/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.252.2021.1"}, {"guid": "ussr:ebe45fca-7c76-41bb-aba7-30398c07aef8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.71.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 71/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 71/2020 z 18. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.71.2020.1"}, {"guid": "ussr:0e5be506-6c1e-47cf-b2ab-a2a83bc346cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.19.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 19/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 19/2020 z 21. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.19.2020.1"}, {"guid": "ussr:7be1c582-0d8a-4fb2-8ee6-b0b7aacc7281", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.341.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.341.2019.1"}, {"guid": "ussr:b32ad473-eaf1-4913-8335-29f78009f1db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.241.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 241/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.241.2019.1"}]}