{"guid": "ussr:a746c40d-729a-4313-967e-7d4e5d520014", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.374.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 374/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS 374/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.374.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a746c40d-729a-4313-967e-7d4e5d520014", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.374.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.374.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.374.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 374/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom, advokátska kancelária, Hlavná 50,\nPrešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného\nv čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 162/2017 a jeho uznesením\nzo 17. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného\n\nv čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, práva\nna slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Svidník\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 162/2017 a jeho uznesením\nzo 17. januára 2018.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru\n\n(ďalej len „vyšetrovateľ Policajného zboru“) uznesením\n\npod ČVS: ORP-263/VYS-SK-2016 z 27. decembra 2016 vzniesol sťažovateľovi obvinenie\npre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\n3. Uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Tp 22/2016 z 30. decembra 2016 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Tpo 1/2017\nzo 17. januára 2017 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1\npísm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“), z ktorej bol neskôr uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Tp 22/2016\nz 15. marca 2017 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 7/2017 z 30. marca\n2017 prepustený na slobodu za súčasného prijatia písomného sľubu, ustanovenia dohľadu\nprobačného a mediačného úradníka, uloženia povinnosti oznámiť orgánom činným\nv trestnom konaní alebo súdu každú zmenu miesta pobytu, uloženia povinnosti odovzdať\nlegálne držané zbrane a zákazu úmyselného priblíženia sa k poškodenej, ako aj uloženia\nzákazu vzďaľovať sa z miesta pobytu. Zároveň bola sťažovateľovi nariadená kontrola\ntechnickými prostriedkami.\n4. Z dôvodu existencie dôvodnej obavy, že sťažovateľ ujde alebo sa bude skrývať,\naby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu a že bude inak mariť objasňovanie skutočností\nzávažných pre trestné stíhanie, bol 28. júla 2017 vyšetrovateľom Policajného zboru\nzadržaný. Nadväzne Okresná prokuratúra\n\n(ďalej len „okresná prokuratúra“) v ten\n\nistý deň podala návrh na vzatie sťažovateľa do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 3\n2\n\npísm. a) Trestného poriadku, ktorému okresný súd uznesením sp. zn. 1 Tp 22/2016\nz 29. júla 2017 vyhovel a sťažovateľa z uvedeného dôvodu opätovne vzal do väzby.\nSťažnosť sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu bola uznesením krajského súdu sp. zn.\n2 Tpo 18/2017 z 15. augusta 2017 zamietnutá.\n5. Uznesenie krajského súdu z 15. augusta 2017, ako aj uznesenie okresného súdu\nz 29. júla 2017 sťažovateľ napadol sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý ju v konaní\nvedenom pod sp. zn. III. ÚS 646/2017 uznesením z 25. októbra 2017 prijal na ďalšie\nkonanie.\n6. Podaním z 21. augusta 2017 sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby na slobodu.\nOkresný súd však tejto žiadosti nevyhovel a uznesením sp. zn. 1 Tp 22/2016\nz 18. septembra 2017 ju zamietol a zároveň neprijal písomný sľub a ani peňažnú záruku ako\nnáhradu väzby. Sťažnosť sťažovateľa proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu krajský\nsúd zamietol uznesením sp. zn. 4 Tpo 19/2017 z 23. októbra 2017, ktoré sťažovateľ takisto\nnapadol sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy adresovanou ústavnému súdu, ktorý ju\nuznesením sp. zn. II. ÚS 111/2018 z 15. februára 2018 prijal na ďalšie konanie.\n7. O prepustenie z väzby na slobodu sťažovateľ opätovne požiadal 27. novembra\n2017. Spolu s obžalobou okresnej prokuratúry sp. zn. Pv 520/16/7712 zo 4. decembra 2017\npodanou na jeho osobu bol sťažovateľovi oznámený aj dátum jeho výsluchu v súvislosti\ns rozhodovaním o väzbe po podaní obžaloby podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý\nbol nariadený na 13. december 2017.\n8. Bezprostredne po začatí výsluchu «došlo k tomu, že sťažovateľ zotrval na námietke\nzaujatosti voči samosudcovi\n\n, kde následne samosudca vyhlásil\n\nuznesenie v tomto znení: „Výsluch obvineného a rozhodnutie o väzbe obvineného podľa\n§ 238 ods. 3 Tr. poriadku sa odročuje na neurčito s tým, že bude rozhodnuté o vznesenej\nnámietke zaujatosti samosudcom“».\n\n3\n\n9. Uznesením sp. zn. 1 T 162/2017 zo 14. decembra 2017 samosudca okresného súdu\nnámietke sťažovateľa nevyhovel a z prejednávania tejto trestnej veci sa nevylúčil.\nProti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal riadny opravný prostriedok.\n10. Obhajca sťažovateľa bol následne 16. januára 2018 okresným súdom\ninformovaný, že výsluch sťažovateľa v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe sa uskutoční\n17. januára 2018.\n11. Uznesením okresného súdu sp. zn. 1 T 162/2017 zo 17. januára 2018 bola\nsťažovateľovi väzba nahradená prijatím písomného sľubu a dohľadom probačného\na mediačného úradníka za súčasného uloženia mu primeraných obmedzení. K jeho\nfaktickému prepusteniu na slobodu došlo 19. januára 2018.\n12. Sťažovateľ je presvedčený, že uznesením okresného súdu sp. zn. 1 T 162/2017\nzo 17. januára 2018 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, boli porušené ním\noznačené základné práva zaručené mu ústavou a práva zaručené dohovorom.\n13. V prvom rade sťažovateľ namieta, že „Okresný súd Svidník (po podaní obžaloby,\nteda v štádiu konania pred súdom), si... nesplnil povinnosť prepustiť sťažovateľa z väzby na\nslobodu po tom, čo uplynula základná 7-mesačná lehota väzby v prípravnom konaní.“.\n14. Podľa presvedčenia sťažovateľa „7-mesačná základná lehota väzby pre\nprípravné konanie uplynula... 24. 11. 2017, pretože... bol v predmetnej trestnej veci v (tzv.\nprvotnej) väzbe odo dňa 27. 12. 2016 do dňa 30. 3. 2017 (čo je 3 mesiace a 3 dni) a v (tzv.\nopätovnej) väzbe bol odo dňa 28. 7. 2017 až do dňa 19. 1. 2018 (čo je takmer 6 mesiacov)“.\nSťažovateľ zastáva názor, že ho okresný súd bol „povinný v zmysle ust. § 76 ods. 5 Tr. por.\nbezodkladne prepustiť... z väzby na slobodu písomným príkazom, pretože obžaloba nebola\npodaná v lehote 20 pracovných dní pred posledným dňom 7-mesačnej základnej lehoty\nväzby pre prípravné konanie, a v tejto lehote ani nebol podaný návrh na predĺženie lehoty\ntrvania väzby“. Dodáva, že „pri odročení rozhodnutia o väzbe na neurčito z dôvodu\npotreby rozhodnutia o vznesenej námietke zaujatosti došlo zo strany samosudcu\nk prieťahom v určení tohto termínu, ktorý nie je ani len známy, pričom ide o rozhodnutie\n4\n\no väzbe, kde má súd povinnosť konať prednostne a urýchlene, a preto ani vznesenie\nnámietky zaujatosti nemôže byť a ani nie je zákonným dôvodom pre odročenie\nrozhodovania o väzbe“. Na základe uvedeného sťažovateľ trvá na tom, že okresný súd ho\nmal bezodkladne po podaní obžaloby prepustiť z väzby na slobodu najneskôr 13. decembra\n2017, „kedy mal byť vykonaný“ jeho „výsluch“.\n15. Sťažovateľ zvýraznil, že „ust. § 78 Tr. por. neobsahuje takú právnu úpravu, že\nvzatím do tzv. opätovnej väzby (v zmysle ust. § 71 ods. 3 Tr. por.) začína plynúť nová (resp.\nďalšia, či druhá v poradí) základná 7-mesačná lehota väzby určená pre prípravné\nkonanie“.\n16. Ustanovenie § 78 Trestného poriadku sťažovateľ interpretuje takto: ak je osoba\nv „tzv. opätovnej väzbe“ (§ 71 ods. 3 Trestného poriadku), tak možno po uplynutí základnej\nsedemmesačnej lehoty väzby určenej pre prípravné konanie, pri dodržaní zásady spočítania\ntrvania už vykonanej „tzv. prvotnej väzby s tzv. opätovnou väzbou“, ešte v prípravnom\nkonaní, zo strany prokurátora podať sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie\nlehoty tejto väzby, konkrétne pri prečine nad rámec siedmich mesiacov, avšak s konečným\nobmedzením do uplynutia maximálnej lehoty väzby v trvaní dvanástich mesiacov pre celé\ntrestné konanie (prípravné konanie spolu s konaním pred súdom), teda „úmyslom\nzákonodarcu bolo umožnenie presunutia 5 mesiacov lehoty určených pre konanie pred\nsúdom do prípravného konania v prípade vzatia do tzv. opätovnej väzby“. A teda ak mala\nväzba sťažovateľa pokračovať v súlade so zákonom, potom bolo na okresnej prokuratúre,\naby v lehote 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby pre prípravné konanie podala\nnávrh na jej predĺženie, k čomu v tomto prípade nedošlo, preto už okresná prokuratúra mala\nuplynutím posledného dňa lehoty väzby (za ktorý považuje 24. november 2017) prepustiť\nsťažovateľa na slobodu. Keďže okresná prokuratúra takto nepostupovala, okresný súd „bol\npovinný toto hrubé porušenie napraviť bezodkladným splnením jasnej a zrozumiteľnej\npovinnosti uvedenej v ust. § 76 ods. 5 Tr. por. v podobe prepustenia sťažovateľa z väzby na\nslobodu písomným príkazom, pričom tomu nemôže brániť ani vznesená námietka zaujatosti\nsamosudcu“.\n\n5\n\n17. Sťažovateľ považuje postup okresného súdu „za svojvoľný a interpretáciu...\nustanovení Tr. por. za takú, ktorá nešetrí základné práva v čo najvyššej miere, pri súčasnom\ndodržaní účelu aplikovaných právnych noriem, a ktorá je zároveň v extrémnom rozpore\ns ideou spravodlivosti“.\n18. V ďalšom sťažovateľ namieta porušenie jeho práva na urýchlené rozhodnutie\no osobnej slobode, keď od predloženia jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\nokresnému súdu 30. novembra 2017 do rozhodnutia o jeho prepustení uznesením\nzo 17. januára 2018 uplynula doba 48 dní.\n19. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa\n- nebyť pozbavený slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon\ngarantovaného v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR,\n- byť vzatý do väzby iba z dôvodov ustanovených zákonom a na základe rozhodnutia\nsúdu garantovaného v čl. 17 ods. 5 Ústavy SR,\n- na zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán garantovaného v čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd,\n- byť predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na\nvýkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas\nkonania garantovaného v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd,\n- podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho\npozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné\ngarantovaného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,\npostupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/162/2017 a jeho\nuznesením zo dňa 17. 1. 2018, bolo porušené.\n\n6\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn.\n1 T/162/2017 zo dňa 17. 1. 2018.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Svidník v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 T/162/2017 konal bez prieťahov.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Svidník pokračovať\nv porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Svidník bezodkladne\nprepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu na základe písomného príkazu vydaného v zmysle\nust. § 76 ods. 5 Tr. por.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nv sume 7 500 €, ktoré mu je Okresný súd Svidník povinný zaplatiť.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\n20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n23. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\n7\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n24. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n25. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n26. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú\nslobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na slobodu a bezpečnosť\nzaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 dohovoru a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 T 162/2017 a jeho uznesením zo 17. januára 2018, ku ktorému malo\ndôjsť tým, že okresný súd napriek presvedčeniu sťažovateľa o uplynutí zákonnej lehoty\nväzby v prípravnom konaní ho neprepustil z väzby na slobodu, ako aj tým, že o jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby na slobodu nebolo rozhodnuté urýchlene.\n8\n\n27. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n28. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n29. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n30. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom.... zákonné zatknutie alebo iné\npozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné\npodozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je\npotrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní;\n31. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n32. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n33. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n9\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 162/2017\n34. Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ v tejto jej časti napáda\npostup okresného súdu iba v súvislosti s požiadavkou urýchleného rozhodnutia o jeho\nosobnej slobode.\n35. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný\nsúd, rešpektujúc stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“), konštatuje, že označený článok dohovoru je v trestných veciach z vecného\nhľadiska (ratione materiae) aplikovateľný len na konanie a rozhodovanie vo veci samej, t. j.\nna rozhodovanie o oprávnenosti trestného obvinenia, nie však na rozhodovanie o väzbe a jej\nďalšom trvaní. Pri rozhodovaní vo väzobných veciach je aplikovateľná špeciálna úprava\nobsiahnutá v ustanoveniach čl. 5 dohovoru, prostredníctvom ktorých sa chránia najmä\nzákonnosť väzby vrátane toho, či k takémuto zbaveniu slobody došlo v súlade so zákonom\nupraveným postupom (čl. 5 ods. 1 dohovoru), právo jednotlivca na primeranú dĺžku väzby\nv zmysle požiadavky, aby väzba nebola predlžovaná nad primeranú lehotu a aby\nnedochádzalo v postupe príslušných orgánov počas trvania väzby k zbytočným prieťahom\n(čl. 5 ods. 3 dohovoru), či právo jednotlivca domáhať sa periodického prieskumu zákonnosti\nväzby a žiadať o prepustenie na slobodu, o ktorom musí byť rozhodnuté urýchlene [(čl. 5\nods. 4 dohovoru); k tomu pozri napr. Khudoyorov v. Rusko, č. 6847/02, rozsudok ESĽP\nz 8. 11. 2005, body 124 –125, 172 – 174 a 193, Öcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok\nVeľkej komory ESĽP z 12. 5. 2005, body 83 – 84 a 103, alebo Khudobin v. Rusko,\nč. 59696/00, rozsudok ESĽP z 26. 10. 2006, body 103 a 115].\n36. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že vzťah špeciálneho\na všeobecného, ktorý uplatňuje ESĽP na vzťahy medzi čl. 6 ods. 1 dohovoru\n10\n\na ustanoveniami čl. 5 dohovoru, ústavný súd analogicky uplatňuje aj na vzťah medzi\njednotlivými čiastkovými právami tvoriacimi súčasť základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu garantovaného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy)\na ustanoveniami čl. 17 ústavy, ktorý garantuje osobnú slobodu. Označený článok ústavy\ntotiž zahŕňa všetky základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú\nslobodu vrátane práva na súdnu ochranu pri jej pozbavení, a preto sa na konanie\na rozhodovanie súdu o väzbe aplikujú špeciálne ustanovenia o osobnej slobode vyplývajúce\nz čl. 17 ústavy, a nie všeobecné ustanovenia čl. 46 ústavy a naň nadväzujúce ďalšie články\nsiedmeho oddielu druhej hlavy ústavy (teda aj čl. 48 ods. 2 ústavy) garantujúce právo\nna súdnu ochranu (m. m. napr. II. ÚS 10/2016, I. ÚS 124/08, II. ÚS 60/08, III. ÚS 135/04,\nIV. ÚS 397/2010).\n37. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci\nkonštatuje, že namietanou nedostatočnou rýchlosťou rozhodovania o ďalšom trvaní väzby\nsťažovateľa okresným súdom konajúcim a rozhodujúcim o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby nemohlo dôjsť k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy ani čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako to sťažovateľ namieta. Porušenie práva na urýchlené rozhodovanie o ďalšom\ntrvaní väzby v konaní o osobnej slobode treba považovať ratione materiae za súčasť čl. 17\nústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom\nprerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5\nods. 1 písm. c) dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 T 162/2017 a jeho uznesením zo 17. januára 2018\n38. Predovšetkým treba uviesť, že sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu\nsa týka ďalšieho trvania väzby sťažovateľa. Dôvodnosť ďalšieho trvania väzby je ratione\nmateriae súčasťou čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru. Článok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru sa naopak\nvecne vzťahuje na rozhodovanie o vzatí do väzby (o uvalení väzby). Sťažovateľova\nnámietka porušenia čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru vo vzťahu ku okresnému súdu\n\n11\n\nv označenom konaní a napadnutým uznesením je preto neopodstatnená už na prvý pohľad\n(obdobne napr. I. ÚS 338/06, I. ÚS 352/06, II. ÚS 318/06, III. ÚS 34/07).\n39. V nadväznosti na toto konštatovanie ústavný súd dospel k záveru, že argumenty,\nktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti použil, nezakladajú príčinnú súvislosť medzi čl. 5 ods.\n1 písm. c) dohovoru a napadnutým postupom a uznesením okresného súdu. Z uvedeného\ndôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného\nv čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 162/2017 a jeho\nuznesením zo 17. januára 2018\n40. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta dva aspekty konania o jeho\nosobnej slobode. Prvým je, že nebol po uplynutí lehoty jeho väzby v prípravnom konaní\nokamžite prepustený na slobodu a druhým, že o jeho osobnej slobode nebolo rozhodnuté\nurýchlene.\n41. K otázke neprepustenia sťažovateľa na slobodu po uplynutí lehoty väzby\nv prípravnom konaní je potrebné uviesť, že sťažovateľ tvrdenie o prekročení tejto lehoty\npostavil na svojej vlastnej interpretácii či už znenia príslušných ustanovení Trestného\nporiadku upravujúcich túto problematiku, prípadne na svojom chápaní ich právne\nnezáväzného výkladu obsiahnutého v knižnej publikácii (komentári). Keďže však ústavný\nsúd, ako to už v minulosti vo svojich rozhodnutiach prezentoval, nepodáva výklad zákonov\n(pozri napr. II. ÚS 142/2015, III. ÚS 717/2016), ale v rámci konania o sťažnosti sa\nzameriava na posúdenie zlučiteľnosti účinkov ich interpretácie a aplikácie s obsahom\nzákladných práv a slobôd, nemohol názor sťažovateľa, tak ako ho uviedol v sťažnosti,\nosvedčiť.\n42. Pretože za výklad a aplikáciu zákonov je zodpovedný výlučne všeobecný súd,\nbolo na mieste, aby sťažovateľ dal priestor práve všeobecným súdom vyjadriť sa k tejto\n12\n\nzáležitosti, ako aj k pohľadu sťažovateľa na ňu. Pokiaľ závery súdu prvého stupňa\nsťažovateľa v tomto smere nepresvedčili, potom mu nič nebránilo, aby v zmysle príslušných\nustanovení Trestného poriadku cestou riadneho opravného prostriedku inicioval\ndruhostupňové konanie, a tak sa domáhal ochrany svojich práv a to aj tých, ktoré mu\nzaručuje ústava alebo medzinárodná zmluva.\n43. Ústavný súd pripomína, že jeho právomoc vyplývajúca z čl. 127 ods. 1 ústavy je\nvo vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého\nposkytuje ústavný súd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo\nslobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd. Vo vzťahu k časti sťažnosti týkajúcej namietaného porušenia\noznačených článkov ústavy a dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 T 162/2017 a jeho uznesením zo 17. januára 2018 zistil ústavný súd existenciu\nprocesnej prekážky uvedenej v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a síce\nnedostatok právomoci. Vo vzťahu k predmetnému postupu a rozsudku okresného súdu\ndisponoval sťažovateľ opravným prostriedkom (sťažnosťou), ktorý však nevyužil.\nPoskytnutie ochrany v danom prípade potenciálneho porušenia dotknutých článkov ústavy\na dohovoru spadalo do právomoci nadriadeného súdu, teda krajského súdu, čo vylučuje\nprávomoc ústavného súdu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť v tejto časti\nodmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie v zmysle § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n44. Odhliadnuc od uvedeného, ústavný súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by\nsťažovateľ zotrval na presvedčení, že jedine ústavný súd je tým orgánom verejnej moci,\nktorý mu mohol v tejto veci zabezpečiť ochranu jemu garantovaných základných práv,\npotom je potrebné uviesť, že podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno\npodať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. K zásahu do základných\npráv sťažovateľa na osobnú slobodu podľa jeho tvrdenia malo dôjsť jeho neprepustením\nna slobodu 24. novembra 2017, keď podľa jeho tvrdenia došlo k uplynutiu lehoty väzby\nurčenej zákonom pre prípravné konanie. Od tohto momentu vedel, že potencionálne\n13\n\ndochádza k porušovaniu jeho základného práva, a teda od vtedy mu začala plynúť zákonom\nstanovená dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1\nústavy. Na ústavný súd sa však sťažovateľ obrátil až podaním zo 16. marca 2018\ndoručeným ústavnému súdu 19. marca 2018 (podaným na poštovú prepravu 16. marca\n2018) a teda nepochybne po lehote k tomu určenej. Zmeškanie lehoty nie je možné v zmysle\njudikatúry ústavného súdu odpustiť (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03,\nIII. ÚS 14/03), preto ústavný súd by nemohol inak, iba sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako podanú oneskorene.\n45. Druhá nosná námietka sťažovateľa spočíva v tvrdení o porušení jeho práva\nna urýchlené rozhodnutie o osobnej slobode, keď konanie o jeho žiadosti o prepustenie\nz väzby na slobodu trvalo pred okresným súdom 48 dní.\n46. Vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy ústavný súd uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp.\nprimeranú dobu alebo byť prepustený počas konania (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III.\nÚS 199/05), pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS\n100/04).\n47. Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom. Rovnako aj z čl. 17 ods. 5\nústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom.\nPríslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou\nsúčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Požiadavka\nrozhodovať vo väzobných veciach prednostne a urýchlene je vyjadrená výslovne\nv § 2 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, orgány\nčinné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné\nvybavovať prednostne a urýchlene. Rovnako požiadavku neodkladnosti rozhodovania\n14\n\no žiadosti o prepustenie ustanovuje výslovne aj § 79 ods. 3 Trestného poriadku, v ktorom sa\nuvádza, že o takej žiadosti sa musí rozhodnúť bez meškania. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru\npoužitý anglický výraz „speedlly“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade\n„urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu.\nAké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych\nokolností (Bezicheri z roku 1989, A-164, bod 21, Neumeister z roku 1968. A-8. bod 24\na Sanchcz - Reisse z roku 1986. A-107, bod 55).\n48. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu požiadavke prednostného\na urýchleného rozhodovania vo väzobných veciach v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj\nčl. 5 ods. 4 dohovoru v zásade nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne.\nTejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca\nna jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca niekoľko týždňov\n(m. m. III. ÚS 255/03, IV. ÚS 253/05, III. ÚS 345/06).\n49. Ústavný súd na tomto mieste považuje za potrebné zvýrazniť, že v každom\njednotlivom prípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu je povinný\npri svojom rozhodovaní prihliadať aj na konkrétne okolnosti preskúmavanej veci (obdobne\npozri II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016 a pod., ale vyplýva to aj\nz mnohých rozhodnutí ESĽP, napr. Letellier proti Francúzsku, rozhodnutie z 26. 6. 1991,\nAnnuaire, č. 207; Navarra proti Francúzsku, rozhodnutie z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B\na ďalšie).\n50. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľom namietaný postup\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 162/2017, ako aj jeho výsledok\nzhmotnený v uznesení zo 17. januára 2018 bol primárne postupom a rozhodnutím o väzbe\nsťažovateľa podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku, t. j. obligatórnym rozhodovaním\no väzbe po podaní obžaloby č. k. Pv 520/16/7712-167 okresnou prokuratúrou 4. decembra\n2017. Zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa zo 17. januára 2018, ktorý predchádzal vydaniu\nuznesenia o nahradení jeho väzby miernejšími prostriedkami, však vyplýva, že predmetom\nnapadnutého konania boli aj námietky, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu 27. novembra 2017, preto napadnuté rozhodnutie, ako aj\n15\n\njeho vydaniu predchádzajúce konanie ústavný súd považoval za konanie a rozhodnutie\no žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. V konečnom dôsledku túto\nokolnosť sťažovateľ sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ani neatakoval.\n51. Zo sťažovateľom v sťažnosti opísaného prehľadu úkonov v tejto trestnej veci, ale\naj z príloh sťažnosti vyplýva, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nz 27. novembra 2017 bola okresnému súdu doručená 30. novembra 2017 po tom, čo jej\nokresná prokuratúra nevyhovela, o čom sťažovateľa upovedomila prípisom č. k.\nPv 520/16/7712-163 z 30. novembra 2017. Následne okresná prokuratúra 4. decembra 2017\ndoručila okresnému súdu obžalobu na sťažovateľa č. k. Pv 520/16/7712-167, a v tejto\nsúvislosti okresný súd podaním zo 7. decembra 2017 upovedomil sťažovateľa a jeho\nobhajcu o termíne vykonania výsluchu na účel rozhodnutia o ďalšom trvaní jeho väzby\npo podaní obžaloby (§ 238 Trestného poriadku), ktorý nariadil na 13. december 2017.\nPodľa slov sťažovateľa 13. decembra 2017 «bezprostredne po začatí výsluchu došlo k tomu,\nže sťažovateľ zotrval na námietke zaujatosti voči samosudcovi\n\n, kde\n\nnásledne samosudca vyhlásil uznesenie v tomto znení:\n„Výsluch obvineného a rozhodnutie o väzbe obvineného podľa § 238 ods. 3 Tr.\nporiadku sa odročuje na neurčito s tým, že bude rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti\nsamosudcom.“». O námietke zaujatosti samosudca okresného súdu rozhodol uznesením\nč. k. 1 T 162/2017-750 zo 14. decembra 2017 tak, že sa z prejednávania trestnej veci proti\nsťažovateľovi vedenej pod sp. zn. 1 T 162/2017 nevylúčil. Proti tomuto rozhodnutiu\nsťažovateľ (cestou obhajcu) podal 27. decembra 2017 sťažnosť.\nV sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ neuviedol, ako bolo o jeho\nopravnom prostriedku rozhodnuté nadriadeným súdom a takúto informáciu neobsahujú ani\nprílohy sťažnosti, avšak z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany, ktorej sa\nsťažovateľ v konaní pred ústavným súdom domáha, je výsledok tohto sťažnostného konania\nbez právneho významu, pretože 31. decembra 2017 samosudcovi okresného súdu\nzanikla jeho funkcia sudcu s následkom pridelenia tejto trestnej\nveci novému zákonnému sudcovi. Z tohto dôvodu ústavný súd nepristúpil k zisťovaniu\nvýsledku druhostupňového konania o námietke zaujatosti.\nUpovedomením zo 16. januára 2018 bol sťažovateľ (jeho obhajca) informovaný\no nariadení termínu jeho výsluchu na 17. január 2018, ktorého sa sťažovateľ, ako aj jeho\n16\n\nobhajca zúčastnili. Po jeho vykonaní okresný súd (samosudca\n\n)\n\nrozhodol napadnutým uznesením o nahradení väzby sťažovateľa a jeho prepustení\nna slobodu s uložením mu primeraných obmedzení a povinností. K jeho faktickému\nprepusteniu z väzby došlo 19. januára 2018. Celková doba trvania konania o sťažnosti\nsťažovateľa pred okresným súdom tak predstavovala aj podľa jeho presvedčenia 48 dní.\n52. Podľa názoru ústavného súdu uvedené časové súvislosti síce vo všeobecnej\nrovine svedčia o uplynutí dlhšieho času pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu, než ktoré je ustálenou judikatúrou chápané\npre rozhodovanie o osobnej slobode ako akceptovateľné (t. j. doba jedného mesiaca\nväzobného konania na jednom stupni súdu), avšak v okolnostiach konkrétneho prípadu toto\nprekročenie časových limitov ústavný súd nehodnotí ako nespĺňajúce ústavné limity\npre urýchlené rozhodovanie o väzbe. Za špecifické okolnosti prípadu ústavný súd považuje\npredovšetkým potrebu rozhodnutia o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom\nproti konajúcemu samosudcovi okresného súdu, na ktorej zotrval aj pred svojím výsluchom\nnariadeným na 13. december 2017, ako aj následnú zmenu zákonného sudcu z dôvodu\nzániku funkcie pôvodného sudcu a s tým súvisiaci proces pridelenia trestnej veci.\nNie celkom bez významu je aj skutočnosť, že na obdobie rozhodovania o osobnej slobode\nsťažovateľa pripadlo viacero dní pracovného pokoja (4) a štátny sviatok, čo takisto\nnegatívnym spôsobom prispelo k predĺženiu trvania konania o väzbe sťažovateľa.\n53. Argumentáciu sťažovateľa, že ním vznesená námietka zaujatosti samosudcu\nokresného súdu nemohla byť „zákonným dôvodom pre odročenie rozhodovania o väzbe“,\nústavný súd v okolnostiach tejto konkrétnej veci nemohol akceptovať. Aj keď ústavnému\nsúdu nie sú známe žiadne objektívne či subjektívne okolnosti, ktoré by bránili namietanému\nsamosudcovi okresného súdu rozhodnúť o svojom ne/vylúčení z vykonávania úkonov\ntrestného konania už 13. decembra 2017 pred vykonaním výsluchu sťažovateľa a prípadným\nrozhodnutím o jeho osobnej slobode, neznamená to samo osebe, že konajúci sudca nemal\nna taký postup, ktorý si v konečnom dôsledku zvolil, dôvod. Rozhodne však postup\nsamosudcu nemožno hodnotiť ako v rozpore s procesnoprávnym predpisom, ktorým sa\nkonanie riadilo, keďže žiadnu výslovnú úpravu v tomto zmysle Trestný poriadok\nneobsahuje, t. j. tento právny predpis nevyžaduje uprednostniť rozhodovanie a rozhodnutie\n17\n\no osobnej slobode pred vyriešením otázky zákonného sudcu a nezakotvuje ani nemožnosť\nodročenia nariadeného úkonu na účel rozhodnutia o zákonnom sudcovi – jeho zaujatosti.\nPokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že rozhodnutie o väzbe je „neodkladným úkonom“,\nústavný súd by ho prijal iba v tom prípade, ak by ho oprel o ústavnoprávne\nrelevantnú argumentáciu, a nie ako to urobil, o ustanovenie § 31 ods. 4 Trestného poriadku\n(„... Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie\nv trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.“), ktoré\ns pojmom neodkladnosť úkonu „pracuje“ vo význame ako ho definuje § 10 ods. 17\nTrestného poriadku („Neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom\nna nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania\nodklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie.“) a za týchto okolností uvedené tvrdenie\nsťažovateľa nemožno považovať za adekvátne ani relevantné.\n54. Pre posúdenie sudcom okresného súdu zvoleného postupu z hľadiska ústavou\na dohovorom garantovanej urýchlenosti rozhodnutia o väzbe bolo podstatným najmä to, či\nzvoleným spôsobom konania o tejto námietke bezdôvodne neohrozil urýchlenosť\nrozhodovania o väzbe predstavujúcu základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu.\nV danom prípade samosudca o námietke rozhodol 14. decembra 2017, čo jednoznačne\nmožno hodnotiť ako postup urýchlený, zohľadňujúci zákonný, ako aj ústavný príkaz\nvzťahujúci sa k označenému základnému právu. Po tomto rozhodnutí však nastali ďalšie\nokolnosti, ktoré rýchlosť rozhodnutia o väzbe sťažovateľa skomplikovali. Boli to\nsťažovateľom využitá zákonom zaručená možnosť podať proti rozhodnutiu o námietke\nzaujatosti sudcu opravný prostriedok, ako aj zánik sudcovskej funkcie vo veci konajúceho\nsamosudcu okresného súdu.\n55. Všeobecnému súdu, ako to je pri detailnejšom preskúmaní veci evidentné, bránili\nv rýchlejšom postupe pri rozhodovaní o osobnej slobode sťažovateľa viaceré skutočnosti,\nktoré viac alebo menej nemohol z hľadiska urýchlenosti rozhodovania svojou činnosťou\nvýraznejšie ovplyvniť. Rozhodne ale nie je možné konštatovať, že by okresný súd\n(samosudca) bol akokoľvek vo veci absolútne nečinný. Ústavný súd zastáva názor, že hoc aj\nnebolo konečné rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nvydané v štandardne akceptovateľnej dobe (spravidla mesiac na jednom stupni), nedošlo\n18\n\nzo strany vo veci konajúceho všeobecného súdu k zásahu do sťažovateľových základných\npráv alebo slobôd, a to práve z dôvodu potreby rozhodovania o ďalších, nie menej\nnaliehavých a závažných otázkach, ktoré konečnému rozhodnutiu o väzbe sťažovateľa\npredchádzali a o ktorých príslušný súd rozhodol urýchlene v krátkom čase.\n56. Neprichádzalo ústavnému súdu spochybňovať postup okresného súdu, pokiaľ\nuprednostnil rozhodovanie a rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcu konajúceho súdu pred\nrozhodnutím o osobnej slobode sťažovateľa, pretože z ustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na čl. 5 ods. 4 dohovoru nemožno vyvodiť, že by bolo povinnosťou súdu konať o dôvodnosti\nďalšieho trvania väzby aj na úkor práva obvineného na nestranného a nezaujatého sudcu. Je\ntotiž povinnosťou všeobecného súdu postupovať tak, aby všetky relevantné práva\nobvineného boli rešpektované. Nie je teda možné niektoré z týchto práv uprednostniť do tej\nmiery, že tým dôjde k praktickej eliminácii iného práva (mutatis mutandis II. ÚS 76/2011).\n57. Navyše, pozornosti ústavného súdu neunikla ani skutočnosť, že vo svojej\npredošlej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 4. januára 2018, o ktorej ústavný súd konal\npod sp. zn. II. ÚS 111/2018 bola primárnou námietka sťažovateľa, podľa ktorej okresný súd\nrozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby 18. septembra 2017 bez toho, aby predtým\nrozhodol o námietke sťažovateľa z 15. septembra 2017 smerujúcej proti zaujatosti sudcu\n. Naopak, v aktuálnej sťažnosti sťažovateľ použil argumentáciu, že\n„ani vznesenie námietky zaujatosti nemôže byť a ani nie je zákonným dôvodom pre\nodročenie rozhodovania o väzbe, a to s poukazom najmä na ust. § 31 ods. 4 Tr. por.“.\nNapriek tomu, že uvedené nemohlo a ani nemalo vplyv na posúdenie opodstatnenosti\nterajšej sťažnosti, jednoznačne to však signalizuje zaujatie nejasného postoja samotného\nsťažovateľa (jeho právneho zástupcu) k problematike konkurencie dvoch základných práv,\na to základného práva na zákonného sudcu a základného práva na osobnú slobodu v konaní\npred všeobecnými súdmi.\n58. Nad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že nie je bez významu aj dôvod,\npre ktorý sťažovateľ trvá na svojom presvedčení, že mal byť z väzby prepustený najneskôr\n13. decembra 2017. Malo ísť o pokračovanie jeho väzby po tom, čo podľa jeho názoru\nuplynula lehota jej trvania stanovená zákonom pre prípravné konanie. Ako už bolo uvedené,\n19\n\ntoto tvrdenie sťažovateľa je založené na jeho vlastnom chápaní príslušných zákonných\nustanovení, ako aj právne nezáväzného komentára k nim, s ktorým sa ale všeobecný súd\nnemusel stotožniť, čo spochybňuje aj sťažovateľom prezentovanú naliehavosť a súčasne\nnevyhnutnosť rozhodnutia o prepustení ho na slobodu.\n59. V súlade s judikatúrou ESĽP, ktorá uznáva možnosť súladnosti rozhodovania\no väzbe aj v prípadoch, keď trvalo dlhšiu dobu, samozrejme, s prihliadnutím na okolnosti\ndaného konkrétneho prípadu (Letellier c. Francúzsko, rozhodnutie z 26. 6. 1991, Annuaire,\nč. 207 – konanie trvalo takmer jeden a pol roka; Navarra c. Francúzsko, rozhodnutie\nz 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B – kasačné konanie trvalo sedem mesiacov), ústavný súd\nkonštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sp. zn. 1 T 162/2017,\ns prihliadnutím na už uvedené okolnosti tohto konkrétneho prípadu, ale aj s prihliadnutím\nna to, že v konečnom dôsledku sťažovateľ bol z väzby na slobodu prepustený, nezasiahol\ndo základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na práva na jeho na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti\ns požiadavkou urýchlenosti rozhodnutia o osobnej slobode.\n60. Pokiaľ sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie jeho základného práva na osobnú\nslobodu a práva na slobodu a bezpečnosť v súvislosti s rýchlosťou (urýchlenosťou)\nrozhodovania o väzbe rozhodnutím, t. j. uznesením okresného súdu zo 17. januára 2018,\nústavný súd poznamenáva, že z jeho judikatúry (napr. IV. ÚS 228/2013) vyplýva, že\nk porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru (ako aj základného práva podľa\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy) v časti týkajúcej sa požiadavky urýchleného rozhodovania\no žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu môže v zásade dôjsť len neprimerane dlhým\npostupom – konaním príslušného všeobecného súdu vyznačujúcim sa súhrnom viacerých\nprávnych skutočností (najmä opomenutím a neodôvodnenou nečinnosťou). Objektom\nskúmania pri posudzovaní, či k porušeniu označených práv došlo, je teda dĺžka (obdobie)\ntrvania prieskumu zákonnosti zbavenia slobody s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\nprípadu, t. j. dĺžku trvania samotného rozhodovacieho procesu, nie však samotné\nrozhodnutie, ktoré spravidla takýto následok nemôže mať. Samotné rozhodnutie\nvšeobecného súdu má totiž v okolnostiach posudzovaného prípadu význam len z hľadiska\nvymedzenia obdobia trvania prieskumu zákonnosti zbavenia slobody príslušným súdom.\n20\n\n61. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti\nnamietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti\ns požiadavkou urýchlenosti rozhodnutia o väzbe napadnutým postupom a rozhodnutím\nokresného súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n62. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v jej petite, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia\nzákladných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. októbra 2018\n\n21", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-trvanie", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "trestné konanie", "väzba-dĺžka väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5927810b-1418-49c6-962b-a3067ad40a2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2"}, {"guid": "ussr:257f6985-543e-44a7-9853-1d489575abbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2017 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1"}, {"guid": "ussr:c82eefc0-a414-46af-9120-4863c5e1ede3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 717/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 717/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1"}, {"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:135b605c-86c2-4bee-a6e7-5489b27b8a9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.10.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 10/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/2016 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.10.2016.1"}, {"guid": "ussr:a09f9983-ce17-4f2b-b13b-007c5d400d3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1"}, {"guid": "ussr:4d678293-a787-4b93-9a8e-0fb3068915cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2013 z 15. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d678293-a787-4b93-9a8e-0fb3068915cd"}, {"guid": "ussr:6b817690-d36e-4cd7-b00b-5a575c795829", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b817690-d36e-4cd7-b00b-5a575c795829"}, {"guid": "ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/06 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 338/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/06 z 8. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-08", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d"}, {"guid": "ussr:6913e439-2f4c-40ba-a42c-d1301f28c544", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 318/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 318/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6913e439-2f4c-40ba-a42c-d1301f28c544"}, {"guid": "ussr:197a35d0-d29d-4f18-b2c2-abf491c62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 253/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 253/05 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:197a35d0-d29d-4f18-b2c2-abf491c62141"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:12cce427-ba58-4c80-b1a6-f370b37cffbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12cce427-ba58-4c80-b1a6-f370b37cffbd"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:74fe4fb2-3009-4cde-b861-0a3ac9771601", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.74.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2023 z 7. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.74.2023.1"}, {"guid": "ussr:0d6d2074-e99f-4fa5-8a46-d285227bf800", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 202/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 202/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1"}, {"guid": "ussr:b12fd2dc-adfb-40b7-b8af-b2eabf201854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 552/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 552/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1"}, {"guid": "6811e808-7da7-46bc-be4a-3240f906b41a:6d68e79e-cece-4f19-9e69-f77616811b50", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200062.1", "spisova_znacka": "33D/6/2024", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33D/6/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200062.1"}]}