{"guid": "ussr:38ea97bb-ca9c-47f2-bf92-5681acfd6d05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.364.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 364/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2018 z 18. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 364/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.364.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/38ea97bb-ca9c-47f2-bf92-5681acfd6d05", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.364.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.364.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.364.2018.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 364/2018-77\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra\n2018 prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Radomír\nBžán, s. r. o., Námestie Ľudovíta Štúra 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Radomír Bžán, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 78/2017-438 z 29. novembra 2017\nv spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 23 Cb 355/2015-290\nz 20. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 15. februára\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva na majetok podľa čl. 20 ods. 1 a práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský\nsúd“) č. k. 3 Cob 78/2017-438 z 29. novembra 2017 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“) v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len ,,okresný\nsúd“) č. k. 23 Cb 355/2015-290 z 20. septembra 2016 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok\nokresného súdu“).\n2. Sťažovateľka v prvej časti sťažnosti zhrnula svoju základnú argumentáciu a v tejto\nčasti uviedla: «Ust. § 228 ods. (1) písm. d) OSP účinné do 30. 6. 2016 rovnako ako\nust. § 397 písm. d) CSP účinné od 1. 7. 2016 pripúšťajú obnovu konania pred\nvnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Na povolenie obnovy konania podľa citovaných\nustanovení postačuje splnenie len dvoch podmienok. Prvá podmienka spočíva v tom,\nže Európsky súd pre ľudské práva (,,ESĽP“) konštatuje porušenie základných ľudských\npráv a slobôd strany rozhodnutím alebo postupom súdu. Druhá podmienka spočíva v tom,\nže závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým\nzadosťučinením. Presne takáto situácia nastala v posudzovanom prípade Sťažovateľky.»\nĎalej sťažovateľka v krátkosti v bodoch opísala priebeh konania o ňou podanej sťažnosti\nproti Slovenskej republike pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“),\nktorého výsledkom bolo konštatovanie o porušení jej práva na pokojné užívanie majetku\na práva na spravodlivé súdne konanie, a dodala, že v súlade s § 228 ods. 1 zákona\nč. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP“)\nsa následne domáhala obnovy konania pred vnútroštátnymi súdmi, pretože podľa jej tvrdení\nsplnila obe už uvedené podmienky. Sťažovateľkou podaný návrh na obnovu konania bol\nvšak zamietnutý okresným súdom, ako aj krajským súdom. K dôvodom zamietnutia, ako ich\nšpecifikovali okresný súd v napadnutom rozsudku okresného súdu a krajský súd\nv napadnutom rozsudku krajského súdu, sťažovateľka uviedla: «Okresný súd zamietol\nnávrh Sťažovateľky na obnovu konania. Svoje rozhodnutie založil na dvoch dôvodoch. Prvý\ndôvod spočíval v tom, že Sťažovateľka ,,neprezentovala akékoľvek dôkazy“ a ,,neuviedla\nžiadne skutočnosti“ odôvodňujúce obnovu konania a druhý dôvod spočíval v tom, že\nSťažovateľke ,,zadosťučinenie priznané bolo“. Prvý argument Okresného súdu je\n\n2\n\nv priamom rozpore s odsekom 96. a 97. Rozsudku ESĽP, znením ust. § 228 ods. (1) písm. d)\nOSP, ako aj s ust. § 397 písm. d) CSP, nakoľko na povolenie obnovy konania postačuje\npredloženie rozhodnutia ESĽP konštatujúce porušenie práv Sťažovateľky bez toho, aby bolo\npotrebné predkladať ďalšie nové dôkazy alebo skutočnosti. Inými slovami, novou\nskutočnosťou, ktorá je dôvodom na obnovu konania v zmysle citovaných ustanovení OSP\na CSP, je predsa samotná existencia rozhodnutia ESĽP. Druhý argument je v priamom\nrozpore so znením čl. 41 Dohovoru, zamietavým výrokom Rozsudku ESĽP ohľadom\nmajetkovej ujmy ako súčasti spravodlivého zadosťučinenia... a ust. § 228 ods. (1) písm. d)\nOSP, ako aj s ust. § 397 písm. d) CSP. Okresný súd vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že\nprípustnosť obnovy konania nie je daná iba vtedy, ak je priznané spravodlivé\nzadosťučinenie spôsobilé odstrániť závažné dôsledky porušenia práv Sťažovateľky, v tomto\nprípade porušenie práva Sťažovateľky na pokojné užívanie majetku... Krajský súd potvrdil\nRozsudok okresného súdu napriek jeho zjavnej nezákonnosti. Napriek formálne\ndeklarovanému súhlasu Krajského súdu so závermi Okresného súdu, Krajský súd založil\nsvoje potvrdzujúce rozhodnutie na jedinom dôvode... použil prekvapivý nový argument\nspočívajúci v tom, že Sťažovateľka sa mala správne domáhať obnovy konania pred\nÚstavným súdom proti Uzneseniu ústavného súdu. Tento názor Krajského súdu priamo\nodporuje zneniu čl. 133 Ústavy SR a ust. § 75 ods. (1) Zákona o ústavnom súde, ktoré na\nobnovu konania pred Ústavným súdom vyžadujú jediný predpoklad. Tým je zistenie, že\nz rozhodnutia ESĽP (alebo iného orgánu medzinárodnej organizácie) vyplýva pre\nSlovenskú republiku povinnosť preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu.\nPrezentovaný záver Krajského súdu o obnove konania pred Ústavným súdom je v príkrom\nrozpore so znením Rozsudku ESĽP, ktorý odkazuje na možnosť obnovy konania pred\nvšeobecným súdom, keďže primárnym porušovateľom bol Najvyšší súd. Krajský súd týmto\nparadoxne poprel všetky dôvody zamietnutia návrhu na obnovu konania uvedené\nv Rozsudku okresného súdu. Kým Okresný súd mal za to, že Sťažovateľka sa síce správne\ndomáhala povolenia obnovy konania voči Uzneseniu najvyššieho súdu na Okresnom súde,\nale podmienky na povolenie obnovy neboli splnené, Krajský súd mal za to, že Sťažovateľka\nsa mala správne domáhať povolenia obnovy konania voči Uzneseniu ústavného súdu na\nÚstavnom súde.»\n\n3\n\n3. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza skutočnosti týkajúce sa ňou podanej\nsťažnosti na ESĽP proti Slovenskej republike a uvádza pasáže z odôvodnenia rozhodnutia\nvydaného ESĽP v jej veci, ktoré tvorí súčasť ňou doručených príloh k sťažnosti.\n4. Následne sťažovateľka v podanej sťažnosti uvádza, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu je v rozpore s čl. 133 ústavy, § 75 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) a so samotným\nrozsudkom ESĽP, a to z dôvodu, že v napadnutom rozsudku krajského súdu bol ňou podaný\nnávrh na obnovu konania odmietnutý s odôvodnením, že tento návrh nemala podať\nna všeobecnom súde, teda na okresnom súde, ale mala ho podať na ústavnom súde. S týmto\nsťažovateľka nesúhlasí z dôvodu, že návrh na obnovu konania podávala z dôvodu,\nže nenapádala rozhodnutie ústavného súdu, ale Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,najvyšší súd“), a ani samotné rozhodnutie ESĽP obnovu konania pred ústavným\nsúdom vôbec nespomína, práve naopak, odkázaná v ňom bola na obnovu konania\npred všeobecným súdom, pretože primárnym porušiteľom jej práv bol najvyšší súd,\nresp. ním vydané rozhodnutie, a nie ústavný súd. Tiež dodala, že nález ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 76/2016, resp. procesný stav opísaný v tomto náleze, na ktorý v napadnutom\nrozsudku krajského súdu krajský súd poukazoval, je odlišný od jej veci, resp. procesného\nstavu v nej, a preto je právna argumentácia krajského súdu vecne nesprávna. Zároveň\nsťažovateľka dodala, že keďže napadnutý rozsudok krajského súdu ignoroval jej možnosť\npodať návrh na obnovu konania na základe § 228 ods. 1 písm. d) OSP, ale naopak, odkázal\nju na obnovu konania pred ústavným súdom, napadnutý rozsudok krajského súdu je podľa\nnej aj v rozpore s princípom subsidiarity uvedeným v čl. 127 ods. 1 ústavy. Sťažovateľka\nv tejto časti zároveň namietla, že napadnutý rozsudok krajského súdu predstavuje denegatio\niustitiae. K tomu uviedla: ,,Skutočnosť, že Krajský súd nekriticky nazeral na skutočnosti\ntvrdené žalovaným, nesplnil svoju povinnosť riadneho a dostačujúceho odôvodnenia\nrozhodnutia a nerešpektoval Rozsudok ESĽP, znamená zamedzenie spravodlivej ochrany\npráv a oprávnených záujmov Sťažovateľky a zároveň porušenie jej práv a právom\nchránených záujmov, čo je v priamom rozpore nielen s čl. 2 ods. (1) a (2) CSP, ale aj\nso základnou procesnou zásadou zákazu denegatio iustitiae... V prípade, ak Slovenská\n\n4\n\nrepublika nedá priechod spravodlivosti a nebude prostredníctvom všeobecných súdov\npovoľovať obnovu konania v takých očividných prípadoch porušenia základných ľudských\npráv, v akých to vyžaduje priamo ESĽP (akým je aj prípad Sťažovateľky), hrozí, že ESĽP\nzačne sťažovateľom vo všetkých konaniach priznávať spravodlivé zadosťučinenie\n(majetkovú ujmu) priamo proti Slovenskej republike bez ohľadu na formálne deklarovanú,\navšak Slovenskou republikou nerešpektovanú, možnosť obnovy konania.“\n5. Ďalej sťažovateľka v sťažnosti namietala, že napadnutý rozsudok okresného súdu\nje v časti, kde obnovu konania zamietol s odôvodnením, že ,,neprezentovala akékoľvek\ndôkazy“ a ,,neuviedla žiadne skutočnosti“ odôvodňujúce obnovu konania v rozpore s § 228\nods. 1 písm. d) OSP, § 397 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej aj ,,CSP“) a rozsudkom ESĽP, a to z dôvodu,\nže na povolenie obnovy konania postačovalo predloženie rozhodnutia ESĽP, ktorým bolo\nkonštatované porušenie práv sťažovateľky, keďže dôvodom na obnovu konania je samotná\nexistencia tohto rozhodnutia. K tomu uviedla: ,,Okresný súd opomenul, že je potrebné\nrozlišovať medzi dôvodmi prípustnosti obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. (1) písm. a)\na b) OSP (ust. § 397 písm. a) a b) CSP), ktoré vyžadujú predloženie nových dôkazov alebo\nskutočností, od dôvodov uvedených v ust. § 228 ods. (1) písm. d) a e) OSP (ust. § 397\npísm. d a e) CSP), ktorých cieľom je zosúladiť rozhodnutia a konania súdov Slovenskej\nrepubliky s rozhodnutiami ESĽP a Súdneho dvora EÚ, ktoré samé osebe predstavujú novú\nskutočnosť, a sú teda samé osebe dôvodom na povolenie obnovy konania.“ Tiež uviedla,\nže druhý argument okresného súdu, na základe ktorého zamietol obnovu konania, a to,\nže sťažovateľke ,,zadosťučinenie priznané bolo“, je v rozpore s čl. 41 dohovoru\na zamietavým výrokom rozsudku ESĽP, pričom k uvedenému sťažovateľka uviedla:\n,,Okresný súd vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že spravodlivé zadosťučinenie priznané\nv Rozsudku ESĽP, v ktorom ESĽP priznal Sťažovateľke s odkazom na obnovu konania\niba zanedbateľnú nemajetkovú ujmu, nebolo spôsobilé odstrániť závažné dôsledky\nporušenia práva Sťažovateľky na pokojné užívanie majetku... Spravodlivé zadosťučinenie\npozostáva z troch súčastí, a to z majetkovej ujmy (skutočnej škody), nemajetkovej\n(morálnej) ujmy a náhrady nákladov konania.“\n\n5\n\n6. Sťažovateľka napokon namietala arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu a napadnutého rozsudku krajského\nsúdu. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu uviedla, že len tri body\nzo štyridsiatich deviatich obsahujú právne posúdenie veci okresným súdom, aj to podľa\nnázoru sťažovateľky neudržateľné, ako už bolo uvedené, pričom v ostatných bodoch\nokresný súd len rekapituluje chronológiu súdnych konaní, ktoré predchádzali návrhu\nna obnovu konania a poukazuje na vybrané tvrdenia strán sporu a rekapituluje ustanovenia\nCivilného sporového poriadku. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie krajského súdu,\nsťažovateľka tiež namieta, že v jeho odôvodnení absentuje uvedenie skutočností, z ktorých\nby mohla identifikovať právny názor krajského súdu na významné právne argumenty,\nže aj krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu obmedzil\nlen prevažne na opis skutkového stavu veci a tvrdení strán sporu. Namieta, že krajský súd\nnijako nekonkretizoval, ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. Dodala:\n,,Krajský súd teda napriek potvrdeniu Rozsudku okresného súdu vo výrokovej časti\nrozsudku, v jeho odôvodnení de facto popiera závery Okresného súdu a v rozpore s týmito\nzávermi konštatuje, že Okresný súd ani Krajský súd nemali právomoc konať v danej veci,\npretože vecne príslušným orgánom na prejednanie návrhu na obnovu konania je Ústavný\nsúd.“ Tiež uviedla, že len štyri body odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu\nobsahujú právne posúdenie veci, v ktorých však krajský súd uvádza len jeden, aj to podľa\ntvrdení sťažovateľky právne neudržateľný dôvod, prečo návrh na obnovu konania zamietol.\n7. V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné právo Sťažovateľky na majetok podľa čl. 20 ods. (1) Ústavy SR a právo\nSťažovateľky na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1\nk Dohovoru, základné právo Sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. (1) Ústavy SR, ako aj právo Sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6\nods. (1) Dohovoru, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 3Cob/78/2017-438\nzo dňa 29. 11. 2017 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn.\n23Cb/355/2015-290 zo dňa 20. 9. 2016 porušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 3Cob/78/2017-438 zo dňa 29. 11.\n2017 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cb/355/2015-290\n\n6\n\nzo dňa 20. 9. 2016 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie\nkonanie.\n3. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania vo výške 390,50 EUR, ktorú\nje Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť na účet Advokáta vedený obchodnou\nspoločnosťou Tatra banka, a. s., IBAN: SK71 1100 0000 0026 2117 9786 do 15 dní\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň\nvec vrátiť na ďalšie konanie...\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon o ústavnom\nsúde, ktorý vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (sťažovateľa), ak tento zákon\nneustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa\nzákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\n11. Zákon o ústavnom súde v § 25 ods. 2 uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\n\n7\n\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného\n\nporiadku\n\nalebo\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti\n\nv demokratickej\n\nspoločnosti,\n\nkeď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n15. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru každá fyzická alebo právnická\nosoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku\ns výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať\nzákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade\nso všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.\n\n8\n\n16. Ústavný súd sa napriek formulácii petitu sťažnosti zaoberal aj námietkou\nporušenia základných práv napadnutým rozsudkom okresného súdu. Pokiaľ ide o podanú\nsťažnosť sťažovateľky, jej podstatou a predmetom konania pred ústavným súdom\nje sťažovateľkou uplatnený nárok na jej ochranu voči napadnutému rozsudku krajského\nsúdu v spojitosti s napadnutým rozsudkom okresného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu\njej základného práva na majetok podľa čl. 20 ods. 1 a práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky na majetok podľa čl. 20\nods. 1 a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie\nmajetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom okresného súdu\n17. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144\nods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje\naž vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (III. ÚS 336/2015).\n18. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (III. ÚS 744/2016).\n19. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ústavný súd poukazuje\nna princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc\n\n9\n\nústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený rozsudok súdu\nprvej inštancie, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý\nbol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke ochranu jej právam\n(III. ÚS 570/2017).\n20. Na základe uvedeného ústavný súd vo vzťahu k námietkam týkajúcim\nsa napadnutého rozsudku okresného súdu konštatuje v zmysle § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde existenciu procesnej prekážky, ktorá bráni prerokovaniu tejto časti\nsťažnosti, a to pre nedostatok právomoci ústavného súdu.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky na majetok podľa čl. 20\nods. 1 a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie\nmajetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu\n21. K podanej sťažnosti sťažovateľky boli ústavnému súdu spoločnosťou Slovenský\nplynárenský priemysel, a. s. (ďalej len ,,spoločnosť SPP“), z vlastnej iniciatívy spoločnosti\nSPP doručené vyjadrenia spolu s prílohami, a to ,,Vyjadrenie“ spoločnosti SPP ako osoby,\nktorá bola účastníkom konania na strane žalovaného pred všeobecným súdom z 25. apríla\n2018 (ďalej len ,,vyjadrenie spoločnosti SPP z 25. apríla 2018“) a následne ,,Doplňujúce\nvyjadrenie“ spoločnosti SPP ako osoby, ktorá bola účastníkom konania na strane\nžalovaného pred všeobecným súdom z 25. júla 2018. Podala ich z dôvodu, že v konaní\npred všeobecnými súdmi, okresným súdom a krajským súdom, vystupovala na strane\nžalovaného proti sťažovateľke ako žalobcovi. Vo vyjadrení spoločnosti SPP z 25. apríla\n2018 sa okrem iného uvádza: «Žalovaný si dovoľuje... predložiť Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky nasledovné vyjadrenie, v rámci ktorého objasní dôvody, pre ktoré je potrebné\nSťažnosť odmietnuť... Toto vyjadrenie pritom Žalovaný predkladá napriek tomu, že na jeho\npodanie nebol osobitne vyzývaný zo strany ÚS SR ako aj napriek tomu, že... nie je\núčastníkom konania pred ÚS SR... S poukazom na dôležitosť sporu a jeho zásadný význam\ntak z finančného ako aj zo spoločenského hľadiska však z dôvodu opatrnosti (opäť v súlade\n\n10\n\ns už spomenutou zásadou ,,vigilantibus iura scripta sunt“) Žalovaný považuje za náležité\nnačrtnúť ÚS SR svoj náhľad na (ne)možnosť Sťažovateľa dôvodne napadnúť Rozsudok KS\nSťažnosťou podanou na ÚS SR... Právnemu zástupcovi Žalovaného bolo dňa 24.04.2018\ndoručené dovolanie Sťažovateľa voči Rozsudku KS, datované dňom 14.02.2018 (ďalej aj\n,,Dovolanie“), a to aj s výzvou Okresného súdu, aby sa k Dovolaniu vyjadril...»\nZ obsahu príloh doručených spoločnosťou SPP k vyjadreniu spoločnosti SPP\nz 25. apríla 2018 vyplynulo, že sťažovateľka podala proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu dovolanie na najvyššom súde, datované k 14. februáru 2018, odvolávajúc\nsa na naplnenie zákonom stanoveného predpokladu pre podanie dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd\nv súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľka doručila okresnému súdu dovolanie\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu 15. februára 2018, teda v rovnaký deň,\nako bola ústavnému súdu doručená aj jej ústavná sťažnosť. Ku dňu rozhodovania o podanej\nsťažnosti o dovolaní rozhodnuté nebolo.\n22. Prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky ustanovuje § 421 CSP, ktorý\nv ods. 1 uvádza, že dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nPodľa ods. 2 dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\n23. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliada na to, že ako súdny\norgán ochrany ústavnosti nie je jediným nositeľom povinnosti zabezpečovať v rámci svojej\nrozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov\nvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, pretože\ntouto povinnosťou sú zaviazané aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti\n(III. ÚS 166/2014).\n\n11\n\n24. Limitujúcim pre určenie právomoci ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb vo veci namietaného porušenia ich základných práv\na slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nlen na prípady, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, je samotné znenie\nčl. 127 ods. 1 ústavy.\n25. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nvyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré\nzákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje\na na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,\nneznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným\norgánom. Zistená skutočnosť podania dovolania... vzhľadom na princíp subsidiarity\nvyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať\na rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé,\nže sťažovateľka podala dovolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je\ndovolacie konanie skončené (III. ÚS 36/2018).\n26. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu, keď\nuvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase\ndo rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal\nopravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje... Ústavný súd preto zaujal názor\n(podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 358/09), že v prípade podania\nmimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom\nsúde je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní ( III. ÚS 36/2018).\n27. S prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľka súbežne s ústavnou sťažnosťou\npodala aj dovolanie na najvyššom súde, zo strany ústavného súdu bolo potrebné zaoberať\n\n12\n\nsa aj úvahou, aké dôsledky pre sťažovateľku bude mať prípadné posúdenie dovolania\nzo strany najvyššieho súdu ako dovolania neprípustného. Majúc na zreteli účel základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd konštatuje,\nže v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní sa bude lehota na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu považovať za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.\n28. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším\nsúdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už len podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.\n29. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou v tejto časti\nmeritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú\npre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n30. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. septembra 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania-žaloba na obnovu konania", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "obnova konania-v občianskom súdnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:074080fd-b31c-4a44-aff7-29b105771273", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.36.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.36.2018.1"}, {"guid": "ussr:05d2a938-1833-4703-87ea-52648b29b3d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 570/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2017.1"}, {"guid": "ussr:a914ab00-dff8-42c5-a892-c3d0368c8334", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 744/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 744/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1"}, {"guid": "ussr:5d1e1611-b67a-4371-b627-20076bd5a47e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.2016.2"}, {"guid": "ussr:c70ea6eb-4df3-4d49-8457-d7e4a2f8b133", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.336.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 336/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 336/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.336.2015.1"}, {"guid": "ussr:02f6c37f-045b-48fa-ab6c-80b3816f8b9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 166/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/2014 z 4. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-04", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02f6c37f-045b-48fa-ab6c-80b3816f8b9b"}, {"guid": "ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "0e1cf894-d89b-4a9a-814a-6880ab44afd5:348ac445-4299-4e2f-82e8-5e08a2bea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/78/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/78/2017 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0e1cf894-d89b-4a9a-814a-6880ab44afd5:348ac445-4299-4e2f-82e8-5e08a2bea2d1"}, {"guid": "4443b542-18af-4737-a6dd-1b07e81e592d:a08fa745-c967-446b-b5c7-a148d87d1d17", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/355/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Cb/355/2015 z 2. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4443b542-18af-4737-a6dd-1b07e81e592d:a08fa745-c967-446b-b5c7-a148d87d1d17"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:427a7902-7cbc-4306-94fe-096c80f8e31a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.357.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.357.2022.1"}, {"guid": "ussr:6093f662-426f-4e12-82ff-64f63ff87467", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 28/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2021.1"}, {"guid": "ussr:add47142-a95f-4dc6-821e-fa1c13dee237", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.529.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 529/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 529/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.529.2020.1"}, {"guid": "ussr:85dc75d9-15f2-4555-9b35-6d51ca0f7cce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.526.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 526/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 526/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.526.2020.1"}, {"guid": "ussr:d7f42fb7-a1ee-4ffa-a0f2-bf4d59ef4990", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 503/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 503/2020 z 3. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1"}, {"guid": "ussr:275601b6-a4c9-4dc0-9d72-041a946ac09e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.207.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.207.2020.1"}, {"guid": "ussr:aadc8260-a89d-4c86-aaae-fbe8c6c44a77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.166.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 166/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 166/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.166.2020.1"}, {"guid": "ussr:3a08933e-8d39-4a46-8e75-37690e819ff4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 77/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/2020 z 10. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2020.1"}, {"guid": "ussr:e7c9ae3a-6251-49fe-ab05-1e75b85a3160", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.66.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2020 z 18. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.66.2020.1"}, {"guid": "ussr:f6a44d58-e678-451f-93e2-fc26d1b494f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1"}, {"guid": "ussr:c7e11708-f885-4932-b78d-d2a4d762f742", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.471.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 471/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 471/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.471.2019.1"}, {"guid": "ussr:5ef5d229-02f4-4102-b7d9-18d78a93b1ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.79.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 79/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.79.2019.1"}, {"guid": "c3ea9677-5aa3-47c9-828a-e269aee461f9:cefe9825-aa6a-4439-b889-55671fa5bbfa", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1021201885.1", "spisova_znacka": "5Svk/45/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/45/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1021201885.1"}]}