{"guid": "ussr:6c8374d0-8420-4f73-a96a-0581902560a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.357.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2018 z 11. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 357/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.357.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6c8374d0-8420-4f73-a96a-0581902560a4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.357.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.357.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.357.2018.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 357/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti BENC, s. r. o., Jesenná 8, Prešov,\nzastúpenej advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, advokátska kancelária, Jesenná 8,\nPrešov, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 140/2015\nz 27. júna 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 41/2017\nz 27. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti BENC, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. júna 2018 doručená sťažnosť spoločnosti BENC, s. r. o., Jesenná 8, Prešov (ďalej\nlen „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1\n\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 140/2015\nz 27. júna 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 41/2017 z 27. marca 2018\n(ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že bola účastníčkou konania o náhradu\nza užívanie majetku v procesnom postavení žalobcu vedeného na Okresnom súde Prešov\n(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 18/2007. Okresný súd v označenom konaní\nrozhodol\n\nrozsudkom\n\nz 25.\n\nnovembra\n\n2014 tak, žalobu sťažovateľky zamietol.\n\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa\npotvrdil a návrh na prerušenie konania, ako aj návrhy sťažovateľky na zmenu účastníka\nna strane žalobcu zamietol. Sťažovateľka nespokojná s rozsudkom krajského súdu podala\ndovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje a poskytuje svoj právny pohľad na vec,\npričom tvrdí, že napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu sú arbitrárne, porušujúce jej označené základné práva. Podstata jej argumentácie\nv sťažnosti je založená na nesúhlase s právnym záverom krajského súdu, ktorý vzhľadom\nna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky konštatoval nedostatok jej aktívnej vecnej\nlegitimácie v danom spore. Sťažovateľka tvrdí, že vo veci konajúce súdy nemali skúmať\nplatnosť zmluvy, na základe ktorej odvíjala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.\nPre posúdenie jej vecnej legitimácie v spore postačovalo, že postupca oznámil dlžníkovi\npostúpenie pohľadávky na sťažovateľku. V tomto smere argumentovala rozsudkom\nČeského Najvyššieho súdu v obdobnej veci sp. zn. 31 Cdo 1328/2007 (R 61/2010 civ.)\nz 9. decembra 2009. V nadväznosti na to, že okresný súd, ako aj krajský súd dospeli\nk záveru, že nie je daná aktívne vecná legitimácia sťažovateľky v spore, sťažovateľka\npodala dovolanie, ktorého prípustnosť založila na dôvode, že dovolací súd jej nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015\n2\n\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ako aj tým,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Argumentovala tým,\nže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nemohla realizovať svoje práva.\nTvrdí, že vo veci konajúce súdy sa meritom veci nezaoberali, ale len neplatnosťou zmluvy\no postúpení pohľadávky, čo je podľa\nkeďže postupca\n\noznámil\n\ndlžníkovi\n\nnázoru sťažovateľky právne irelevantné,\n\npostúpenie\n\npohľadávky.\n\nPodaním\n\ndoručeným\n\nnajvyššiemu súdu 31. mája 2017 sťažovateľka najvyššiemu súdu oznámila, že s poukazom\nna rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017\nnetrvá na dovolacom dôvode podľa § 421 CSP. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého\nuznesenia uviedol, že nezistil dôvod namietanej zmätočnosti konania v zmysle § 420 CSP\ns dôrazom na tvrdenú vadu podľa písmena f) uvedeného ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, preto dovolanie odmietol ako procesne neprípustné. Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu sťažovateľka považuje za arbitrárne a taktiež porušujúce jej označené\nzákladné práva.\n4. Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol\nnálezom, v ktorom vysloví porušenie jej označených práv napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu, označený rozsudok\nkrajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zruší a vec vráti krajskému súdu\nna ďalšie konanie, a zároveň prizná sťažovateľke náhradu trov konania.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n10. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému\nmalo dôjsť napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu.\n11. Porušenie označených základných práv sťažovateľka vidí v namietanej\nnesprávnosti právnych záverov v napadnutom rozsudku krajského súdu, ktorým bol\npotvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie sťažovateľky v spore, za situácie, že existovali viaceré protichodné rozhodnutia\nv otázke možnosti dokazovať neplatnosť postúpenia pohľadávky dlžníkom a v jeho\nnedostatočnom odôvodnení.\n\n4\n\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných\nrozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/00) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého\nprocesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\n14. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel k záveru, že vzhľadom\nna vykonané dokazovanie bolo preukázané, že sťažovateľka nenadobudla spornú\npohľadávku, ktorú žalovala, preto konštatoval nedostatok aktívnej legitimácie v spore.\nKrajský súd sa podobne ako okresný súd opieral pritom o viaceré dôkazy, ktoré vylučovali\nprítomnosť oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky v rozhodnom čase\n(postúpenia, pozn.). Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že oznámenie o postúpení\npohľadávky bolo zaslané dlžníkovi v deň údajného podpísania zmluvy o postúpení\npohľadávky, ako aj znaleckým posudkom, ktorého záverom bolo, že s najväčšou\npravdepodobnosťou nejde o podpis oprávnenej osoby na zmluve o postúpení pohľadávok.\n15. Ústavný súd konštatuje, že právny názor krajského súdu je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. Krajský súd vo svojom\nrozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné žalobu\n5\n\nzamietnuť, teda jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne ani svojvoľné.\nKrajský súd reagoval aj na argumentáciu sťažovateľky, keď konštatoval že ňou namietané\nrozhodnutia pozná, ale je toho názoru, že pokiaľ v konaní vyjde najavo absolútna neplatnosť\nzmluvy, tak nie je možné ju prehliadať, inak by odlišný prístup znamenal obchádzanie\nustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Tieto závery krajského súdu sú\npodľa názoru ústavného súdu logické, argumentačne konzistentné, nepopierajú zmysel\na účel aplikovaných noriem platného práva, a preto ich možno za daných skutkových\nokolností považovať aj za ústavne konformné.\n16. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľky judikatúrou všeobecných súdov\nv obdobných veciach, ústavný súd vzhľadom na svoje postavenie v okolnostiach\nposudzovanej veci konštatuje, že nemá za ambíciu tvoriť, resp. kreovať zjednocujúci právny\nnázor na danú problematiku a tým aj ustáliť výklad noriem jednoduchého práva. Právomoc\nposkytovať zjednocujúce stanoviská k výkladovým rozdielom obsiahnutých v jednotlivých\nrozhodnutiach vyšších súdnych autorít patrí najvyššiemu súdu prostredníctvom inštitútu\ndovolania z dôvodu podľa § 421 CSP. Keďže sťažovateľka tento mimoriadny opravný\nprostriedok dovolania aj využila, pričom v dovolaní uplatnila rovnakú argumentáciu ako\npred ústavným súdom, ústavný súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie dovolania\nsťažovateľky (v časti, v ktorej prípustnosť dovolania opierala o § 421 písm. a) a c) CSP,\npozn.) konštatuje, že sťažovateľka túto argumentáciu použila prvýkrát účinne až v konaní\npred ústavným súdom. Ústavný súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že sťažovateľka\ndovolanie v tejto časti zobrala späť, preto najvyšší súd ani nemohol vecne preskúmať jej\nargumenty. Sťažovateľka sa teda sama pripravila o možnosť preskúmať dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu z tohto aspektu, preto jej argumentácia týkajúca sa\nnejednotnosti výkladu v konaní pred ústavným súdom je za daných okolností a priori\nneprípustná.\n17. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označeného\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho\nkonania, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), ústavný súd\ndospel k záveru, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením\n6\n\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá\nby signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n18. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým dovolanie\nsťažovateľky odmietol, ústavný súd po oboznámení sa s jeho obsahom konštatuje, že z jeho\nodôvodnenia vyplýva, že najvyšší súd skúmal, či sú v danej veci splnené zákonom\nustanovené podmienky na podanie dovolania z hľadiska kritérií ustanovených v § 419 CSP.\nNásledne sa zaoberal aj skúmaním eventuálnej existencie tvrdenej vady podľa § 420\npísm. f) CSP, ktorá má za následok tzv. zmätočnosť konania, ktorá bola sťažovateľkou\nv dovolacom konaní ako jediná uplatnená účinne.\n19. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje,\nže z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa v ňom\nargumentáciou sťažovateľky riadne zaoberal a svoje rozhodnutie dôsledne odôvodnil,\nkeď uviedol:\n„19. Pokiaľ dovolateľka videla porušenie práva na spravodlivý proces v nesprávnom\npostupe odvolacieho súdu, ktorý nevyhovel jej návrhom na zmenu účastníka konania\nna strane žalobcu v zmysle doterajšieho ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p., treba\npredovšetkým zdôrazniť, že predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu nemalo žiaden vplyv\nna jej procesné práva v konaní a na ich realizáciu. Dovolateľke aj po tomto rozhodnutí\nodvolacieho súdu zostala zachovaná možnosť podania mimoriadneho opravného\nprostriedku (čo napokon aj urobila), rovnako jej v dôsledku tohto rozhodnutia nebola\nupretá realizácia ani ostatných procesných práv v súdnom konaní. Pokiaľ by aj odvolací\nsúd rozhodol o návrhoch žalobkyne vecne nesprávne (pzn. touto otázkou sa ale dovolací súd\nnezaoberal), prejavila by sa táto nesprávnosť nanajvýš vo výsledku konania, t.j. vo vecnej\nnesprávnosti meritórneho rozhodnutia súdu, ktorú by ale dovolací súd nemohol podrobiť\nskúmaniu z hľadiska žalobkyňou uplatneného dovolacieho dôvodu (§ 420 písm. i) CSP).\nDovolací dôvod podľa citovaného ustanovenia, ako už bolo vyššie uvedené, je totiž možné\nspájať výlučne z faktickou, procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym či skutkovým\n7\n\nhodnotením sporu. Súd právnym posúdením veci, ktoré spočíva v aplikácii hmotnoprávneho\nalebo procesného predpisu na zistený skutkový stav, a ktoré je vyjadrené vo finálnom\nprodukte občianskeho súdneho konania - v meritórnom rozhodnutí, účastníkovi tohto\nkonania vo všeobecnosti neodníma možnosť\n\nuplatnenia jeho procesných práv\n\n(viď R 54/2012, R 43/2003, ako aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 50/2002\nuverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Pokiaľ ide o odňatie možnosti konať\npred súdom vo vzťahu k postupníkom treba uviesť, že žalobkyňa v tomto smere nie je\nsubjektívne oprávnená na podanie dovolania, keďže sa nejedná ojej procesné postavenie\na procesné oprávnenia, v dôsledku čoho nemohla byť z procesného hľadiska negatívne\ndotknutá napadnutým rozhodnutím (viď tiež R 50/1999).\n20. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania aj zo skutočnosti, že súdy\nnevykonali ňou navrhované dokazovanie a rozhodli na základe nesprávne zisteného\nskutkového stavu. K tejto námietke dovolací súd uvádza, že posúdenie návrhu na vykonanie\ndokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou\nsúdu a nie účastníkov konania (viď uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 99/2011, 2\nCdo 141/2012, 3 Cdo 2012/2012, 4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo\n34/2011). Už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim\nrealizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a zakladajúcim prípustnosť dovolania)\nnedostatočné\n\nzistenie\n\nrozhodujúcich\n\nskutkových\n\nokolností,\n\nnevykonanie\n\nvšetkých\n\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993,\nR 125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016,\n2Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Nová právna úprava\nna samej podstate uvedeného nič nezmenila.\n21. Dôvodná nebola ani námietka žalobkyne, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces došlo zo strany odvolacieho súdu rozhodnutím, ktorým zamietol jej návrh\nna prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rozhodnutím súdu o nevyhovení\nnávrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. sa totiž bez ďalšieho\núčastník\n\nkonania,\n\nnávrhu\n\nktorého\n\nnebolo\n\nvyhovené,\n\nnevylučoval\n\nz\n\nrealizácie\n\njeho procesných práv (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 209/2009, sp. zn.\n3 Cdo 57/2011, sp. zn. 6 Cdo 2/2012). Všetky procesné práva účastníka (strany sporu) totiž\nzostávajú aj po tomto rozhodnutí zachované a z hľadiska procesného mu v plnom rozsahu\n\n8\n\nzostáva zachovaná aj možnosť ich realizácie. Navyše prerušiť konanie postupom podľa\ndoterajšieho ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. bolo vždy len možnosťou\n(nie povinnosťou) súdu takto rozhodnúť. Toto ustanovenie nezakladalo procesné právo\núčastníka konania na vyhovenie takémuto návrhu.\n22. K výhradám dovolateľky týkajúcim sa nesprávneho vyhodnotenia otázky\njej aktívnej vecnej legitimácie v konaní súdmi a s tým súvisiaceho zamietnutia žaloby z tohto\ndôvodu; dovolací súd poukazuje na už mnohokrát judikované závery najvyššieho súdu,\nv zmysle ktorých otázka tzv. vecnej legitimácie účastníka (aktívnej alebo pasívnej),\nje z hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná (R 34/1993, 2 Cdo 152/2011,\n3 Cdo 293/2008, 4 Cdo 103/2012, 5 Cdo 441/2014, 5 Cdo 13/2016, 6 Cdo 10/2012 a mnohé\nďalšie). Záver odvolacieho súdu o tom, či žalobca (nie)je v konaní aktívne legitimovaný\npredstavuje otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci. Najvyšší súd už podľa\npredchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi\nneznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,\n3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010\na 8 ECdo 170/2014). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.\nNesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;\ndochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n23. Ani so zreteľom na zmeny, ktoré priniesla právna úprava účinná od 1. júla 2016,\nnie je žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom)\nna možnosť strany (účastníka) civilného sporového konania uskutočňovať jemu patriace\nprocesné oprávnenia. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti\nv zmysle § 420 písm. i) CSP (porovnaj aktuálny judikát R 24/2017).“\n20. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť\nzákladné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj identického\nzákladného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak koná\n\n9\n\nvo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom\nkonaní (napr. I. ÚS 4/2011).\n21. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania\npred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacieho konania.\n22. Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania\n\nje\n\nv\n\nnapadnutom\n\nrozhodnutí\n\nzdôvodnený\n\nvyčerpávajúcim\n\nspôsobom\n\na presvedčivo. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody,\npre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť ako neprípustné, teda jeho\nrozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne ani svojvoľné. Z týchto dôvodov ústavný\nsúd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n23. Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších\nnárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. septembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "legitimácia-aktívna", "prostriedky procesnej obrany", "legitimácia-vecná", "arbitrárnosť", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "pohľadávka-postúpenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "6589ec0c-455d-4601-b87b-2d72379c99f4:9fc0218d-5a5f-4405-85de-88a0516fe795", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:7112214858.1", "spisova_znacka": "9Co/140/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/140/2015 z 8. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-04-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:7112214858.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9edf679e-5091-4a75-af6a-9258c0ce2666", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.59.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 59/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 59/2018 z 12. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.59.2018.1"}, {"guid": "7a4fe2e5-5e97-46f6-b05e-975d098ecb91:42c88efb-ce66-442b-93e1-998bd76a924b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4319201483.1", "spisova_znacka": "9Co/35/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/35/2020 z 16. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4319201483.1"}, {"guid": "7a4fe2e5-5e97-46f6-b05e-975d098ecb91:96a2473d-7670-482b-8fdd-b74890d52ed7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4319201483.1", "spisova_znacka": "9Co/35/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/35/2020 z 16. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-12-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4319201483.1"}, {"guid": "7a4fe2e5-5e97-46f6-b05e-975d098ecb91:e6f82788-b69a-450a-a4d2-7cc930b03641", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4319201483.1", "spisova_znacka": "9Co/35/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/35/2020 z 16. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4319201483.1"}, {"guid": "e8a254cf-4721-485e-9995-ad9ee36cdc10:4bb38052-fbc3-4cee-9cf9-4321762bbad7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4304112798.7", "spisova_znacka": "9Co/194/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/194/2018 z 11. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4304112798.7"}]}