{"guid": "ussr:0dd5ac27-a208-4c34-96ea-1eccbb6842c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.354.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 354/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2018 z 11. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 354/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.354.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0dd5ac27-a208-4c34-96ea-1eccbb6842c4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.354.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.354.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.354.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 354/2018-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Pavlom Kissom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 4/2017\nz 30. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 4/2017\nz 30. novembra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že vo veci žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo“) proti sťažovateľovi ako žalovanému o zaplatenie sumy 696,55 €\ns prísl. Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 36 C 187/2010\nz 11. apríla 2016 uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 696,55 € s 9 %ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 4. septembra 2009 do zaplatenia do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom krajský\nsúd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil a stranám\nsporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Sťažovateľ vytkol, že skutkové a právne závery krajského súdu sú zjavne\narbitrárne, nezohľadňujú konkrétne okolnosti daného prípadu a došlo k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci. Tiež poukázal na nasledujúce skutočnosti:\n«Odvolací súd, spolu so súdom prvej inštancie vec v prvom rade nesprávne právne posúdili,\nkeď pri celkovom právnom posúdení veci vychádzali okrem iného zo zákona č. 328/2002\nZ.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. Pre právne posúdenie je v tomto prípade dôležitý rozsudok Okresného súdu\nKošice I z 09.marca 2010, sp. zn. 5T 4/2009 v spojení s Uznesením Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 20. mája 2010, sp. zn. 7 To 43/2010, ktorými bol sťažovateľ oslobodený\nspod obžaloby z trestného činu útoku na verejného činiteľa, najmä z dôvodu, že verejný\nčiniteľ prekročil svoje právomoci a teda v danom prípade nepožíval ochranu verejného\nčiniteľa. Pokiaľ teda pri danom incidente nevystupoval ako verejný činiteľ, ale ako\nsúkromná osoba, nebol dôvod zo strany Ministerstva vnútra SR, aby mu preplácal zranenia,\nktoré ako súkromná osoba utrpel a už vôbec nebol dôvod, aby si následne takto preplatené\nbolestné potom vymáhalo Ministerstvo vnútra SR (ďalej len „ministerstvo“) od sťažovateľa.\nSťažovateľ má teda za to, že v tomto prípade nebolo ministerstvo aktívne vecne\nlegitimovaným subjektom, keďže došlo k zraneniu príslušníka PZ, avšak iba ako fyzickej\nosoby, nie ako verejného činiteľa, teda v danom prípade nemalo dôjsť k uhradeniu náhrady\n\n2\n\nza bolestné zo strany ministerstva a následnému vymáhaniu regresného nároku\nod sťažovateľa. Do úvahy prichádza iba náhrada za bolestné, ktorú by si uplatnil voči\nsťažovateľovi priamo príslušník PZ ako fyzická osoba.»\n4. Sťažovateľ považuje posúdenie krajského súdu o aktívnej vecnej legitimácii\nministerstva, ktorého nárok vyplýva z § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, za nespravodlivé, „majúce zásadný vplyv na výsledok celého konania\na má za to, že ministerstvu nič nedlhuje a nie je s ním ani v žiadnom zmluvnom ani\nmimozmluvnom vzťahu, z ktorého by bolo možné od neho požadovať regresnú náhradu,\nza plnenie, ktoré ministerstvo uhradilo príslušníkovi PZ pri vykonávaní zákroku, pri ktorom\nnepožíval ochranu verejného činiteľa a teda konal ako súkromná osoba“.\n5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze\nvyslovil, že napadnutým rozsudkom krajský súd porušil jeho základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby mu prikázal zaplatiť sťažovateľovi náhradu\ntrov právneho zastúpenia.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n3\n\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom\nvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n9. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon\nnie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred\ntakými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n4\n\n10. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n11. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu,\npričom nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu\nnemajúci oporu v zákone. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol nasledujúce:\n„... 19. V zmysle citovaného ustanovenia § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení\npolicajtov má žalobca, ktorý vyplatil poškodenému ppráp.\n\nfinančnú\n\nnáhradu za služobný úraz, ktorý utrpel pri služobnom zákroku, právo na vymáhanie\nvyplatenej sumy od osoby, ktorá zavinila tento úraz. V danom prípade to bol nepochybne\nžalovaný, ktorý sa správal pri služobnom zákroku agresívne a museli byť voči nemu použité\ndonucovanie prostriedky, pričom skutočnosť, že poškodený utrpel zranenia práve\npri vykonávaní služobných povinností sú osvedčené listinnými dôkazmi - úradnými\nzáznamami a rozhodnutiami, ako aj svedeckými výpoveďami. Nie je možné prisvedčiť\nobrane odvolateľa o nesprávnosti rozhodnutí o priznaní finančnej náhrady poškodenému,\nktoré boli vydané v zmysle zákona o správnom konaní vychádzajúc z lekárskeho posudku\no bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, pričom rozhodnutie Krajského\nriaditeľstva PZ v Košiciach bolo podrobené prieskumu Ministerstvom vnútra SR, ako\naj Najvyšším súdom SR. Jedná sa teda o správne rozhodnutia ( rozhodnutia vydané\nv správnom konaní), ktoré súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený po obsahovej\nstránke preskúmavať (v takomto konaní je oprávnený skúmať iba, či rozhodnutie bolo\nvydané správnym orgánom na to oprávneným a či obsahuje po formálnej stránke všetky\npodstatné náležitosti). Toto rozhodnutie nepodlieha preskúmavacej činnosti súdu\nv občianskom súdnom konaní a v tomto konaní súd iba z neho vychádza.\n20.Súd prvej inštancie vychádzal zo správnej úvahy, že žalobca sa svojho nároku domáha\nv zmysle ust. § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002, ktorý upravuje jeho regresný nárok s tým,\n\n5\n\nže sa nejedná o nárok na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho\nzákonníka, ale svojím charakterom sa jedná o samostatný nárok na náhradu škody a má\npovahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Obč.zákonníka o náhrade\nškody. Na základe uvedeného postupoval správne, pokiaľ vychádzal z úvahy, že právny\nvzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka sa v otázkach, ktoré nie sú ním upravené riadi\nustanoveniami Obč.zákonníka o náhrade škody, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal.\nSúd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s námietkou aktívnej vecnej legitimácie.\n21. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rovnako správne vychádzal z úvahy, že je\nv občianskom súdnom konaní viazaný iba výrokom oslobodzujúceho trestného rozsudku,\nteda rozhodnutím o tom, že nebol spáchaný trestný čin, čo však neznamená, že nedošlo\nk protiprávnemu konaniu žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že škoda môže byť\nspôsobená nielen konaním, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty niektorého\ntrestného činu, ale môže byť spôsobená aj iným protiprávnym konaním, ktoré tieto znaky\nnenapĺňa. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že jeho úlohou bolo zistiť,\nči žalovaný spôsobil protiprávnym konaním (bez ohľadu na to, že toto jeho konanie\nnenaplnilo znaky trestného činu) poškodenie zdravia príslušníka policajného zboru,\nv dôsledku ktorého bola poškodenému vyplatená zo strany žalobcu finančná náhrada.\nNa základe vykonaného dokazovania súd v danom prípade správne uzavrel, že bolo\npreukázané, že konaním žalovaného došlo k poškodeniu zdravia policajta\na správne sa vyporiadal aj s námietkami žalovaného, keď uzavrel, že v danom\nprípade žalovaný v nutnej obrane nekonal, neodrážal útok, ktorý mu priamo hrozil alebo\ntrval, pretože bolo povinnosťou žalovaného na výzvu príslušníkov policajného zboru upustiť\nod protiprávneho konania, avšak on tak neučinil, a preto bolo povinnosťou príslušníkov\npolicajného zboru vykonávajúcich služobný zákrok uskutočniť všetky kroky k tom, aby\nzo strany žalovaného k protiprávnemu konaniu nedochádzalo. Súd prvej inštancie\nsa dostatočne vysporiadal aj s námietkou žalovaného vo vzťahu k prípadnému\nspoluzavineniu, keď konštatoval, že poškodený príslušník policajného zboru si plnil svoje\nslužobné povinnosti a postupoval aj v súlade s § 415 OZ, neprevádzal žiaden zavinený\nprotiprávny úkon a preto tu nemožno hovoriť o spoluzavinení.\n22. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd považuje za vecne správny,\nmajúc za to, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie\n\n6\n\nrozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie žalobného návrhu a priznanie náhrady\nškody žalobcovi. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej\ninštancie k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne závery\no tom, že žalovaný zavinil škodu, ktorá žalobcovi vznikla vyplatením finančnej náhrady\npoškodenému ppráp.\n\n, na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné\n\nustanovenia, ktoré aj správne vyložil a jasne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu,\npričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie\nveci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Odvolací súd\nsa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý považoval žalobu v celom rozsahu\nza dôvodnú a zároveň rozhodol správne aj o uplatnenom príslušenstve - úrokov z omeškania\npo márnom uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej vo výzve, ktorú si žalovaný prevzal dňa\n19.8.2009, preto sa do omeškania so žalovanou sumou dostal od 4.9.2009...“\n12. Skutkové a právne závery krajského súdu sú v napadnutom rozsudku zdôvodnené\nriadne a presvedčivo, rozsudok nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti.\nKrajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal aj s argumentom\nsťažovateľa uvedeným v sťažnosti týkajúcim sa oslobodzujúceho trestného rozsudku.\nÚstavný súd tak nezistil také zásahy do práv sťažovateľa, ktoré by boli z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné. Rovnako nemožno dospieť ani k záveru, že by bol\nvýklad krajského súdu z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný v takej\nmiere, aby v dôsledku toho mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených práv\nzaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právne posúdenie sťažovateľovej\nveci zo strany krajského súdu je ústavne akceptovateľné a nemá znaky svojvôle alebo\narbitrárnosti.\n13. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave\nvšeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto\nsústavy, pričom vo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti\npreskúmavané (napr. IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010). Z tohto postavenia mu preto\nneprislúcha posudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému krajský súd\npri interpretácii a aplikácii zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko\n7\n\nk tomu, či napadnutý rozsudok krajského súdu spĺňal požiadavku ústavnosti (odôvodnenie\nmajúce požadovanú kvalitu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).\n14. Skutočnosť, že krajský súd v napadnutom rozsudku zaujal právny názor,\ns ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (II. ÚS 122/05). Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd v napadnutom\nrozsudku takéhoto výkladu či aplikácie zákonného predpisu nedopustil.\n15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a tiež jeho právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nneexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie ním označených práv.\n16. Na základe uvedených skutočností vzhľadom na postavenie ústavného súdu\nvo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.\nII. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť odmietol\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. septembra 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "služobný pomer-policajta"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "9872bb03-e6be-4c3c-b932-435fe6948806:1656198d-dfc6-4fb3-9125-a83e0fe23ebb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7110209651.1", "spisova_znacka": "2Co/4/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/4/2017 z 28. 3. 2011", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2011-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7110209651.1"}], "citovane_v": []}