{"guid": "ussr:64ce2f94-36b1-44ab-bef0-39a008cac65b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2018 z 11. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 351/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "nazov": "čl. 141 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-141", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/64ce2f94-36b1-44ab-bef0-39a008cac65b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 351/2018-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra\n2018 prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou Steiner & Associates s. r. o., Moyzesova 46,\nKošice, konajúcou advokátom a konateľom JUDr. Pavlom Šteinerom, vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1,\nčl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 17/2016 z 26. septembra 2017\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 76/2016 z 26. septembra\n2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosti obchodnej spoločnosti\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnené.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) boli 29. decembra\n2017 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1\na čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžf 17/2016 z 26. septembra\n2017 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok najvyššieho súdu I“) a rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Sžf 76/2016 z 26. septembra 2017 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok najvyššieho\n\nsúdu II“). Uznesením sp. zn. PLs. ÚS 12/2018 zo 16. mája 2018 boli predmetné sťažnosti\nspojené na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. Rvp 2446/2017.\n2. Sťažovateľka sa v podaných sťažnostiach venovala najprv opísaniu skutkového\nstavu a následných konaní pred správcom dane, a to Daňovým úradom Košice (ďalej len\n,,daňový úrad“), a pred Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len ,,finančné\nriaditeľstvo“), tiež súdnym konaniam pred Krajským súdom v Košiciach (ďalej len ,,krajský\nsúd“) a odvolacím konaniam pred najvyšším súdom, ktorých výsledkom bolo vydanie\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nI\n\na napadnutého\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho\n\nsúdu II. Uviedla, že 11. februára 2011 uzatvorila so spoločnosťou\n\nv prvom\n\naj v druhom prípade zmluvu o poskytovaní poradenských služieb, na základe ktorej mala\nuvedená spoločnosť pre sťažovateľku zabezpečiť poradenskú a konzultačnú činnosť\nv oblasti zníženia výdavkov a optimalizácie ekonomických procesov u sťažovateľky\na záverečným výstupom mala byť analýza konkrétnych možností šetrenia nákladov.\njej následne 20. júla 2011 odovzdala v prvom aj v druhom\nprípade analýzu príležitostí na nákup strojov, strojárenských zariadení vrátane auditu\nnákupných cien obchodných partnerov a auditu činností nákupcov sťažovateľky (ďalej\nlen ,,analýzy“), pričom o jej odovzdaní bol v oboch prípadoch vypracovaný protokol\no odovzdaní a prevzatí analýzy z 20. júla 2011. Tieto analýzy sa skladali z popisnej časti\na konkrétneho auditu jednotlivých procesov obsiahnutých v piatich zložkách a výsledne\nmali sťažovateľke priniesť úsporu ekonomických nákladov vo výške približne 570 000 €.\nNa základe toho sťažovateľka vystavila spoločnosti\n\nv prvom prípade\n\nfaktúru č. 1135008 (interné č. FPS-185/2011) z 8. augusta 2011 na sumu 200 000 €, z čoho\nDPH bolo vo výške 33 333,33 €, ako aj faktúru č. 1135009 (interné č. FPS-186/2011)\nz 9. augusta 2011 na sumu 200 000 €, z čoho DPH bolo vo výške 33 333,33 €, a v druhom\nprípade podľa tvrdení sťažovateľky niekoľko faktúr, pričom predmetom celého konania\nbola faktúra č. 1135014 z 3. októbra 2011 na sumu 80 000 €, z čoho DPH bolo vo výške\n13 333,33 €. Dodala, že všetky dokumenty boli podpísané konateľom spoločnosti\n.\n\n2\n\n3. Ďalej sťažovateľka uvádza, že v období od 19. septembra 2012 do 20. júna 2013\nbola u nej daňovým úradom vykonaná daňová kontrola, predmetom ktorej bola kontrola\nDPH a výsledkom ktorej bolo, že sťažovateľke nebolo priznané právo na odpočet DPH\nza vystavené už uvedené faktúry pre spoločnosť\n\n, teda v prvom prípade\n\nv celkovej sume 66 666,66 € a v druhom prípade v sume 13 333,33 €. V podaných\nsťažnostiach sťažovateľka ďalej cituje z rozhodnutí daňového úradu, ktorými jej nebolo\npriznané právo na odpočet DPH, a ďalej uvádza, že voči týmto rozhodnutiam v oboch\nprípadoch podala odvolanie, o ktorom rozhodlo finančné riaditeľstvo, a to tak, že potvrdilo\nrozhodnutia daňového úradu. Aj v tejto časti sťažovateľka v podaných sťažnostiach cituje\nz rozhodnutí finančného riaditeľstva.\n4. Následne v podaných sťažnostiach sťažovateľka uvádza, že voči rozhodnutiam\nfinančného riaditeľstva podala na krajskom súde žaloby o preskúmanie zákonnosti týchto\nrozhodnutí. Argumentovala tým, že bola ukrátená na svojom práve vlastniť majetok, pretože\nmusela dvakrát zaplatiť daň z pridanej hodnoty, a to jednak vo faktúrach spoločnosti\na následne aj na základe rozhodnutí daňového úradu. V tejto časti\nv podaných sťažnostiach uvádza ňou predostreté tvrdenia v podanej žalobe a následne\nuvádza dôvody, ktoré krajský súd uviedol vo vydaných rozhodnutiach, ktorými jej žalobu\nzamietol a dal za pravdu záverom finančného riaditeľstva.\n5. V nasledujúcej časti podaných sťažností sťažovateľka uvádza, že proti rozsudkom\nkrajského súdu podala odvolania na najvyššom súde, v ktorých napádala predmetné\nrozsudky krajského súdu v celom rozsahu a namietala nesprávnu interpretáciu právnych\npredpisov súdom, ich nesprávnu aplikáciu na zistený skutkový stav a nerešpektovanie\njudikatúry najvyššieho súdu, ako aj Súdneho dvora Európskej únie. Uviedla: ,,Sťažovateľ\nv odvolaní preukazoval naplnenie všetkých svojich povinností vo vzťahu k preukázaniu\nzdaniteľného obchodu a znova sa odvolal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3 Sžf 1/2010, ktorý prejednával takmer totožný prípad. Namietal, že Krajský súd\nv Košiciach sa nevysporiadal s námietkami sťažovateľa a svoje rozhodnutie nesprávne\nodôvodnil.“ Dodal, že o podaných odvolaniach najvyšší súd rozhodol napadnutým\n\n3\n\nrozsudkom najvyššieho súdu I a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu II, ktorými\npotvrdil predchádzajúce rozhodnutia krajského súdu.\n6. Sťažovateľka v ďalšej časti podaných sťažností uvádza, z akých dôvodov došlo\nk porušeniu jej už označených základných práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu I\na napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu II, pričom podľa jej tvrdení ide v oboch\nprípadoch o rozhodnutia, ktoré sú arbitrárne a svojvoľné a porušenie jej práv spočíva\nv ich neodôvodnení, resp. zmätočnom odôvodnení. Uvedené sťažovateľka odôvodňuje\ntakto: ,,Na jednej strane tak Najvyšší súd SR potvrdil skutočnosť, že konateľ spoločnosti\npodpísal všetky dokumenty vo vzťahu k predmetnému obchodu, na strane\ndruhej Najvyšší súd SR tvrdí, že za spoločnosť nemôže konať nik iný ako jej štatutárny\nzástupca, ktorý však v prípade, že podpíše predložené dokumenty bez znalosti veci reálne\nnerealizuje obchod. Tiež najvyšší súd uvádza, že konanie spoločnosti nie je možné oddeliť\nod konania konateľa (zrejme asi ako fyzickej osoby). Tomuto odôvodneniu konania\nkonateľa spoločnosti s ručením obmedzeným vôbec nerozumieme, a považujeme poskytnuté\nodôvodnenie za arbitrárne. Uvedený argument pritom prispel k záveru správcu dane\no nepreukázaní dodaných služieb, čím v konečnom dôsledku došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces (arbitrárnym rozhodnutím)... Najvyšší súd SR pri posudzovaní tohto\nprípadu vykladal ustanovenie § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase\nuskutočnenia predmetného obchodu (dodania služieb) v rozpore s jeho znením a svojou\nvlastnou rozhodovacou činnosťou. Rozhodovanie najvyšších súdnych autorít musí byť také,\naby plne vychádzalo a bolo založené na správnej aplikácii právnych noriem, čomu musí\nzodpovedať aj odôvodnenie takéhoto rozhodnutia... Princíp právnej istoty okrem iného\nspočíva aj v tom, že súdy pri výklade práva postupujú konštantne, a jednotlivci sa tak majú\nmožnosť spoľahnúť na to, že obdobná vec bude posúdená príslušným súdom rovnako.\nUvedené však Najvyšší súd SR vôbec nerešpektoval... tak porušil článok 1 ods. 1 Ústavy SR\n(princíp právneho štátu), pričom jeho rozhodnutie je značne svojvoľné a s úmyslom\nza každú cenu potvrdiť rozsudok krajského súdu (porušenie článku 46 Ústavy SR).“\nSťažovateľka namieta, že v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu I a v napadnutom\nrozsudku najvyššieho súdu II absentuje zdôvodnenie, prečo najvyšší súd na jej prípady\nneaplikoval svoju predchádzajúcu judikatúru vo veciach sp. zn. 3 Sžf 1/2010 z 19. augusta\n\n4\n\n2010 a sp. zn. 4 Sžf 16/2010 z 18. novembra 2010, pokiaľ ide o otázku tzv. rozloženia\ndôkazného bremena pri odpočte DPH, na ktorú v odvolaní sťažovateľka poukazovala.\nK uvedenému dodala: ,,V prípade, že akýkoľvek súd sa rozhodne nerešpektovať závery\nustanovené vo svojich skorších rozhodnutiach dotvárajúcich stav právnej istoty účastníkov\nkonania a predvídateľnosť rozhodnutia, musí takýto odklon relevantne odôvodniť... Najvyšší\nsúd SR v podstate povedal, že rozhodnutiam, ktoré sťažovateľ cituje nesprávne rozumie (t. j.\ntýkajú sa iných vecí), avšak vôbec nevysvetlil v čom sú iné resp. prečo ich závery nie sú na\nprejednávaný prípad aplikovateľné... závery Najvyššieho súdu SR... ktorými odmietol\nposúdiť prejednávanú vec z hľadiska sťažovateľom navrhovaných judikátov Najvyššieho\nsúdu SR (svojej vlastnej rozhodovacej činnosti) ako i činnosti Súdneho dvora EÚ nie sú\nvôbec jasné a zrozumiteľné. Najvyšší súd SR vôbec nevysvetlil v čom sťažovateľ zle pochopil\nzávery judikátov, na ktoré v odvolaní poukazoval, prečo ich závery nie je možné aplikovať\nna túto situáciu... jednoducho povedal, že sťažovateľ zle porozumel judikatúre súdov,\nskutkovo je jeho prípad odlišný a vôbec sa nemožno na ustálenú rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu SR odvolávať, bez bližšieho zrozumiteľného vysvetlenia... Jeho\nrozhodnutie resp. odôvodnenie rozhodnutia je tak arbitrárne a zjavne neodôvodnené,\nčím spôsobil porušenie práva na spravodlivý proces... porušil princíp právnej istoty\nvo vzťahu\n\nk očakávaniu\n\nkonštantného\n\nrozhodovania\n\nnajvyšších\n\nsúdnych\n\nautorít\n\nv obdobných veciach rovnako...“ Tiež uviedla: ,,Najvyšší súd je viazaný ústavnou\npovinnosťou vykladať zákony v zmysle ústavy (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) a v prípade\npochybností zvoliť ústavne konformný výklad právnych noriem. Výklad ustanovení vo\nvzťahu ku konaniu konateľa spoločnosti, aplikácii svojej predchádzajúcej judikatúre či\nvyvodenie neplnenia podmienok na odpočet DPH vyplývajúcich z ust. § 49 zákona o DPH je\nneodôvodnený, sťažovateľovi nejasný a podľa názoru sťažovateľa arbitrárny. Ak použije\nsúd výklad právnej normy pre ustálenie právnych záverov, tento výklad musí jasne,\nzrozumiteľne odôvodniť, a to nielen súdu, ale i účastníkovi konania, nakoľko sa rozhoduje\no jeho právnej veci. V posudzovanom prípade však podľa sťažovateľa rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR vykazuje vysoké znaky arbitrárnosti... ak Najvyšší súd SR nepostupoval podľa\nzákonom\n\nvymedzených\n\na obchodnoprávne\n\npostupov\n\na právne\n\nnormy) vykladal ústavne\n\nnormy\n\n(predovšetkým\n\ndaňovo-právne\n\nneprijateľným spôsobom,\n\nneposkytol\n\nsťažovateľovi jeho zaručené právo na súdnu ochranu... tak v prejednávanom prípade\n\n5\n\nrozhodol arbitrárne, svojvoľne a bez toho, aby záver... mal oporu v spisovom materiáli či\nrozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR.“ V závere sťažovateľka namieta, že najvyšší\nsúd v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu I a v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu\nII nevysvetlil, resp. neodôvodnil zamietnutie ňou požadovanej konfrontácie svedkov.\n7. V petitoch sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n,,1. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy\nSR rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžf/17/2016 z 26. septembra 2017 porušené\nbolo.“\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžf/17/2016 z 26. Septembra 2017 zrušuje\na vec mu vracia na ďalšie konanie.“\na\n,,1. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy\nSR rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžf/76/2016 zo dňa 26. septembra 2017\nporušené bolo.“\n,,2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžf/76/2016 zo dňa 26. septembra 2017\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“\nII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\n\n6\n\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň\nvec vrátiť na ďalšie konanie.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“), ktorý vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (sťažovateľa), ak tento\nzákon neustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa\nzákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\n11. Zákon o ústavnom súde v § 25 ods. 2 uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n14. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\n7\n\n15. Podľa čl. 141 ods. 1 ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo\nnezávislé a nestranné súdy.\n16. Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí\na pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa\nčl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.\n17. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu I\na napadnutému rozsudku najvyššieho súdu II namietala predovšetkým porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s ostatnými\noznačenými článkami ústavy a podstata jej argumentácie spočíva v namietaní arbitrárnosti\na nedostatočnosti ich odôvodnenia.\n18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 155/2018).\n19. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo\nskutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\n\n8\n\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd\nvo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody a zároveň by mali za následok porušenie niektorého\nz princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom)\npostupe všeobecných súdov. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(III. ÚS 17/2017).\n20. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu\nochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie\nv konaní pred ním... Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní... Z toho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok. Obsahom citovaného práva teda nie je právo sťažovateľky\nna to, aby všeobecný súd prevzal jej tvrdenia a názory a vec vždy rozhodol v zmysle\njej návrhu. Takýto postup by bol v rozpore s požiadavkami kladenými na nezávislosť\na nestrannosť všeobecných súdov ako primárnych garantov a ochrancov ústavných práv\n(III. ÚS 595/2016).\n21. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (III. ÚS 627/2017). K zákonnej povinnosti všeobecných súdov náležite\n\n9\n\na presvedčivo odôvodniť ich rozhodnutia ústavný súd už v minulosti judikoval,\nže integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 744/2016).\n22. Na tomto mieste musí ústavný súd k námietkam sťažovateľky týkajúcim\nsa arbitrárnosti a nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu I\na napadnutého rozsudku najvyššieho súdu II uviesť, že po ich preskúmaní nie je možné\ns týmto súhlasiť. Najvyšší súd sa vo svojich už uvedených rozhodnutiach ústavne\nakceptovateľným, relevantným\n\na pomerne\n\nobšírnym\n\nspôsobom\n\nv oboch\n\nprípadoch\n\nna niekoľkých stranách venoval vyargumentovaniu sťažovateľkou uplatnených námietok,\nodôvodnil, prečo na dané prípady neaplikoval ňou uvádzaný iný rozsudok najvyššieho súdu\nči ňou označené rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, tiež sa riadne venoval otázke\ntýkajúcej sa uplatnenia dôkazného bremena na strane sťažovateľky a vysvetlil, prečo bol\ntento postup správne aplikovaný. Zároveň sa tiež vyjadril aj k otázke vykonaného\ndokazovania, resp. k odmietnutiu jeho doplnenia, ako to sťažovateľka požadovala. Ústavný\nsúd opätovne pripomína už uvedené, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov\na pri uplatňovaní svojej právomoci nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav.\n23. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší\nsúd v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu I a v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu\nII svoj právny názor odôvodnil ústavne akceptovateľným spôsobom, všeobecne záväzné\n\n10\n\nprávne predpisy aplikoval a interpretoval v súlade s ich znením, obsahom a duchom.\nNapadnutý rozsudok najvyššieho súdu I a napadnutý rozsudok najvyššieho súdu II\nsú ústavne konformné, nenesú znaky svojvoľnosti\n\n(arbitrárnosti) alebo ústavnej\n\nneudržateľnosti v dôsledku zjavných pochybení alebo omylov v posudzovaní obsahu\naplikovanej právnej úpravy a niet relevantnej spojitosti medzi nimi a namietaným\nporušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n24. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu I\na napadnutého rozsudku najvyššieho súdu II, ako aj s poukazom na už uvedené, a to,\nže obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je právo\nna rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo\nna úspech v konaní, a keďže ostatné označené a namietané články ústavy neupravujú žiadne\nkonkrétne základné práva alebo slobody a tiež z dôvodu, že sťažovateľka ich porušenie\nnamietala v spojení s namietaným základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ústavný súd preto odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti v celom rozsahu.\n25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie\nporušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. septembra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "daň-odpočet dane"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8b5ee17-36bb-4142-a261-96b53c50a39d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.155.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2018 z 4. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.155.2018.1"}, {"guid": "ussr:56fe9225-7600-4961-a1c2-d514d8797f63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 627/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 627/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2017.1"}, {"guid": "ussr:0e29a9f0-d087-4010-bea1-06a37c0088f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.17.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 17/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/2017 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.17.2017.1"}, {"guid": "ussr:a914ab00-dff8-42c5-a892-c3d0368c8334", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 744/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 744/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1"}, {"guid": "ussr:fa2d95de-96b6-4cbc-a676-e4be08b81b71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.595.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 595/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 595/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.595.2016.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cc4deb34-96ef-4a56-82df-4566fe880017", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.155.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2022 z 17. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.155.2022.1"}, {"guid": "ussr:b70a1f4e-7003-4384-94bf-5c2cd90f7517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.562.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 562/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 562/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.562.2020.1"}, {"guid": "ussr:96455b42-88a2-4117-9506-0cf4157f31f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.561.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 561/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 561/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.561.2020.1"}, {"guid": "ussr:91d1fb19-e7e7-4a0c-b127-01c45b9fe979", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.527.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.527.2020.1"}, {"guid": "ussr:d7f42fb7-a1ee-4ffa-a0f2-bf4d59ef4990", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 503/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 503/2020 z 3. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1"}, {"guid": "ussr:e19485cd-d7e4-4a8c-bf5d-b45e17737b3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.448.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 448/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 448/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.448.2020.1"}, {"guid": "ussr:65082630-daf6-4d18-9de8-ed0ece34c571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.367.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 367/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 367/2020 z 28. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.367.2020.1"}, {"guid": "ussr:d7b97737-67a6-49b4-a432-d6e346bb4a9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.311.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.311.2020.1"}, {"guid": "ussr:584b4c72-2147-4a8e-9055-53e976bfe0c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.301.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 301/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.301.2020.1"}, {"guid": "ussr:fc6da003-0cfe-42a9-964a-7e9188c5bc99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.272.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 272/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.272.2020.1"}, {"guid": "ussr:83259f29-c8bf-4c62-bdc3-9f1803841e07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.293.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2019 z 2. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.293.2019.1"}, {"guid": "ussr:7f46bee6-cfd3-4e18-a437-141addcf3170", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.81.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 81/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 81/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.81.2019.1"}]}