{"guid": "ussr:1c11c35e-3dcf-4ad3-aad7-47773ab7f3d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.35.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 35/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 35/2018 z 30. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 35/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.35.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1c11c35e-3dcf-4ad3-aad7-47773ab7f3d0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.35.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.35.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.35.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 35/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátska kancelária, Gelnická 33, Košice,\nvo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku\nzaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline z 9. októbra 2017 v konaní\nvedenom pod sp. zn. 20 S 13/2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. decembra 2017 osobne doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť\n\nmajetok zaručeného čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) z 9. októbra 2017\nv konaní vedenom pod sp. zn. 20 S 13/2016.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 20 S 13/2016\nzo 6. decembra 2016 bolo na základe žaloby sťažovateľa ako žalobcu zrušené rozhodnutie\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“)\nzo 17. decembra 2015. Následne sťažovateľ požiadal o priznanie náhrady všetkých trov\nsúdneho konania podľa § 250k ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „OSP“). Požiadavku odôvodnil tým, že\nDaňový úrad Žilina v rozpore s právnym záverom predchádzajúceho (skoršieho) rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 20 S 88/2009 z 13. septembra 2011 bez toho, aby došlo k zmene\nskutkového alebo právneho stavu, rozhodnutím zo 17. júna 2015 vyrubil sťažovateľovi\nz rovnakých dôvodov a v rovnakej výške rozdiel dane za III. štvrťrok 2007.\n3. Z podania právneho zástupcu sťažovateľa z 15. februára 2017 adresovaného\nkrajskému súdu vyplýva, že vo veci sp. zn. 20 S 13/2016 požadoval náhradu trov konania\nv celkovej sume 19 085,22 €. Trovy právneho zastúpenia podľa tarifnej odmeny vyčíslil\nna 846,02 €, daň z pridanej hodnoty na 169,20 € a súdny poplatok na 70 €, teda celkom\n1 085,22 €. Trovy zmluvnej odmeny vyčíslil na 15 000 €, ako aj daň z pridanej hodnoty\nv sume 3 000 €, celkom 18 000 €.\n4. Uznesením krajského súdu z 26. júna 2017 sp. zn. 20 S 13/2016 vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom boli sťažovateľovi priznané trovy právneho zastúpenia advokátom\npodľa tarifnej odmeny. Požiadavku, aby súd uložil finančnému riaditeľstvu nahradiť\nsťažovateľovi všetky trovy súdneho konania podľa § 250k ods. 2 OSP, teda popri tarifnej\nodmene aj zmluvnú odmenu, krajský súd neakceptoval. Podľa jeho názoru „§ 250k ods. 2\n\n2\n\nO. s. p... vzhľadom na neúčinnosť O. s. p. po 01. 07. 2016 nie je možné v danej veci vôbec\naplikovať, a to ani s poukazom na § 491 ods. 2, veta druhá SSP“. Krajský súd totiž\n„napadnuté rozhodnutie zrušil za aplikácie § 191 ods. 1 písm. d) SSP (z dôvodu\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia riaditeľstva pre nedostatok dôvodov), t. j. z odlišného\ndôvodu než došlo k zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného rozsudkom\nsp. zn. 20S/88/2009-97 zo dňa 20. 11. 2012, pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p.\n(rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci)“.\nKrajský súd poukázal aj na uznesenie ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 466/2011,\nv zmysle ktorého odmena advokáta, ktorej náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe\nalebo právnickej osobe, sa určuje vždy podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\no tarifnej odmene. S poukazom na vyhlášku dospel k záveru, že ako trovy právneho\nzastúpenia je možné priznať len jeden druh odmeny, a to tarifnú odmenu.\n5. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ sťažnosť podľa § 152 ods. 1\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „SSP“). Namietal, že krajský súd prechodné ustanovenie § 491 ods. 2 SSP vo vzťahu\nk aplikácii ustanovenia § 250k ods. 2 OSP po právnej stránke posúdil nesprávne.\nPoukazoval pritom i na právny názor ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 238/04), podľa ktorého\nna vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy,\nresp. právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, sa použije zrušená právna norma.\nAplikuje sa tu princíp ochrany právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti, pričom\ndôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita.\nTrovy konania, náhrady ktorých sa sťažovateľ domáha, sa vzťahujú k úkonom, ktoré nastali\npred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku a účinky týchto právnych\núkonom musia zostať zachované. Sťažovateľ ďalej namietal, že podmienky pre uplatnenie\npostupu podľa § 250k ods. 2 OSP sú splnené tým, že správny orgán bez toho, aby došlo\nk zmene skutkového alebo právneho stavu, sa odchýlil od právneho názoru vysloveného\nv skoršom rozsudku krajského súdu, a nie zrušením rozhodnutia z tých istých dôvodov.\nPodľa sťažovateľa závery z uznesenia ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 466/2011\n\n3\n\nnemožno v jeho právnej veci aplikovať, pretože ústavný súd neriešil problematiku trov\nkonania podľa § 250k ods. 2 OSP. Daná úprava je totiž osobitnou úpravou, ktorá sa\nvzťahuje len na rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov, teda na konanie podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku.\n6. Uznesením krajského súdu z 9. októbra 2017 sp. zn. 20 S 13/2016 vydaným\nsudcom bola sťažnosť zamietnutá. Podľa názoru krajského súdu „v zmysle § 491 ods. 2 SSP\nzostal zachovaný právny účinok úkonu, ktorý urobil právny zástupca žalobcu za účinnosti\nO. s. p., t. j. samotný úkon právnej služby advokáta. Avšak ak o nároku na náhradu trov\nbolo rozhodnuté už za účinnosti SSP, potom je potrebné aj o výške náhrady za tento úkon\nrozhodovať podľa SSP, teda podľa právnej úpravy účinnej ku dňu rozhodovania o výške\ntrov. S úkonom právnej služby vykonaným za účinnosti O. s. p. ešte automaticky nevzniká\nďalší nárok, a to nárok na náhradu trov v súvislosti s týmto úkonom. Tento nárok vzniká\naž rozhodnutím súdu nároku žalobcu na náhradu trov konania, v danom prípade vznikol\nv rozsudku zo dňa 06. 12. 2016. Preto je potrebné tento nárok vzniknutý za novej právnej\núpravy, v súlade so zásadou všeobecného zákazu retroaktivity právnych noriem, posúdiť\npodľa novej právnej úpravy.“.\n7. Krajský súd ďalej dôvodil, že „v súčasnosti platný SSP neumožňuje priznať úplnú\nnáhradu trov konania v prípade, ak po súdnom zrušení rozhodnutia správneho orgánu\ndošlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré súd na základe novej žaloby opäť zrušil preto,\nže sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu“.\nV takom prípade „môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu\nverejnej správy pokutu podľa § 191 ods. 6 veta druhá SSP. Podľa SSP by dôvodom na\núplnú náhradu trov boli len dôvody zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v\n§ 191 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) SSP (§ 167 ods. 2 SSP). Ak by však aj takéto dôvody\nnastali... ani v tom prípade nemožno priznať ako úplnú náhradu trov zmluvnú odmenu, ako\nuž bolo uvedené v uznesení sp. zn. 20/S/13/2016 zo dňa 26. 06. 2017 s poukazom na\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 446/2011-14 z 20. 10. 2011.“.\n\n4\n\n8. Krajský súd napokon podotkol, že „povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi\nza poskytovanie právnej pomoci... vyplýva zo zmluvy o poskytnutí právnej pomoci a pokiaľ\nsa účastníci takejto zmluvy dohodli na odmene, je povinnosťou klienta túto odmenu\nadvokátovi zaplatiť, bez ohľadu na výsledok konania, prípadne postup advokáta v konaní\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Cdo 86/02 z 01. 05. 2003). Správny súd však\nna priznanie nároku na náhradu trov konania používa iné kritériá a to zásadu úspechu\nv konaní, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom nie je viazaný dohodou\no zmluvnej odmene uzavretou medzi účastníkom a jeho právnym zástupcom. Tento procesný\npostup súdu sa vzťahuje nielen na priznávanie náhrady trov podľa § 167 ods. 1 SSP,\nale aj podľa § 167 ods. 2 SSP, teda aj na prípady, kedy súd prizná úplnú náhradu trov\nkonania.“.\n9. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu podľa názoru sťažovateľa uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 20 S 13/2016 z 9. októbra 2017 došlo k porušeniu jeho označených\npráv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu.\n10. Sťažovateľ dôvodí, že „podľa ustanovenia § 250k ods. 2 OSP, ak po zrušení\nrozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe\nopäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom\nrozsudku bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd\nsprávnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania (Pozn. Krajský\nsúd v uznesení z 09. 10. 2017 nepopiera tvrdenie sťažovateľa, že podmienkou pre postup\npodľa ustanovenia § 250k ods. 2 OSP nie je, že rozhodnutie orgánu verejnej správy sa musí\nzrušiť z tých istých dôvodov, preto sťažovateľ toto svoje tvrdenie považuje za nesporné)“.\n11. Ďalej sťažovateľ argumentuje, že „ustanovenie § 250k ods. 2 OSP, ako súčasť\npiatej časti OSP... bolo s účinnosťou od 01. 01. 1992 do OSP zaradené zákonom\nč. 519/1991 Zb. Ak by zámerom novely OSP bolo ponechať aj pre účely správneho\nsúdnictva všeobecnú úpravu trov konania uvedenú v ustanoveniach § 137 a § 151 ods. 5\nOSP, potom by nebolo potrebné osobitne riešiť náhradu trov konania v prípadoch,\nkeď po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa\n\n5\n\nna základe novej žaloby opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho\nnázoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového\nalebo právneho stavu.“.\n12. Sťažovateľ namieta, že «krajský súd ustanovenie § 18 ods. 1 vyhlášky... vo\nvzťahu k ustanoveniu § 250k ods. 2 OSP nesprávne právne posúdil... odmena advokáta,\nktorej náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa určuje vždy\npodľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene, na čo je právny zástupca povinný klienta\nvopred upozorniť. Zo znenia... § 250k ods. 2 OSP vyplýva, že súd v prípade postupu\npodľa § 250k ods. 2 OSP neurčuje výšku odmeny advokáta ale ukladá správnemu orgánu\npovinnosť, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania. Z uvedených dôvodov\npojem „všetky trovy súdneho konania“ nemožno spájať výlučne s určením odmeny advokáta\npodľa ustanovenia vyhlášky... Podľa sťažovateľa z ustanovenia § 250k ods. 2 OSP\njednoznačne vyplýva povinnosť nahradiť sťažovateľovi všetky trovy súdneho konania\na pri takomto znení ani pri žiadnej možnej interpretácii tohto ustanovenia nie je možné\nprijať záver, že „všetky trovy súdneho konania“ sú len trovy konania určené tarifnou\nodmenou. Ak súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 2 OSP má povinnosť uložiť žalobcovi\nnahradiť všetky trovy súdneho konania, pričom súčasťou tejto náhrady bude aj zmluvná\nodmena advokáta dohodnutá v súlade s vyhláškou..., potom súd nepostupuje v rozpore\ns ustanovením § 250k ods. 2 OSP a ani v rozpore s iným ustanovením OSP, ale naopak\nv súlade s ním. Súd ustanovenie § 250k ods. 2 OSP vyložil a aplikoval v extrémnom rozpore\ns jeho znením a posúdil ústavne neakceptovateľným spôsobom.».\n13. Podľa sťažovateľa „ ustanovení § 250k ods. 2 OSP ide o sankciu za to,\nže správny orgán nerešpektoval právny názor súdu vyslovený v prvom jeho rozsudku.\nAk by sa akceptoval výklad ustanovenia § 250k ods. 2 OSP tak, ako to učinil Krajský súd...\npotom v uvedenom ustanovení by sa nejednalo o žiadnu sankciu, pretože aj v prípade\nsplnenia podmienok pre postup podľa tohto ustanovenia, súd by uložil povinnosť uhradiť\ntrovy konania len vo výške tarifnej odmeny, teda podľa § 151 ods. 5 OSP, čím by sa úplne\npoprel účel, podstata a zmysel ustanovenia § 250k ods. 2 OSP.“.\n\n6\n\n14. Citujúc § 491 ods. 2 SSP sťažovateľ zdôrazňuje, že z napadnutého uznesenia\nkrajského súdu „vyplýva, že zásadnou právnou formuláciou, na ktorej krajský súd založil\nzáver, že ustanovenie § 491 ods. 2 SSP nie je možné vo veci sťažovateľa použiť je tvrdenie,\nže s úkonom právnej služby vykonaným za účinnosti OSP automaticky nevzniká nárok\nna náhradu trov konania. Tento nárok vznikol až rozhodnutím súdu podľa SSP, a preto bolo\npotrebné o výške náhrady za tento úkon rozhodovať podľa SSP, teda podľa právnej úpravy\núčinnej ku dňu rozhodovania o výške trov. Sťažovateľ namieta, že krajský súd ustanovenie\n§ 491 ods. 2 SSP vo vzťahu k ustanoveniu § 250k ods. 2 OSP nesprávne právne posúdil.\nNie je možné zamieňať vznik právneho vzťahu a rozhodovanie o právnom nároku. Nárok\nsťažovateľa nevznikol až rozhodnutím súdu podľa SSP, ale vznikol za účinnosti OSP, preto\naj napriek novej právnej úprave, zostávajú jeho účinky zachované a tým zostalo zachované\nsťažovateľovi právo na rozhodnutie o ňom. Z ustanovenia § 491 ods. 2 SSP síce vyplýva,\nže tento zákon platí aj na konania začaté podľa piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti, čo však nebráni súdu s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 2 SSP\nrozhodnúť podľa § 250k ods. 2 OSP, nakoľko právne úkony a ich účinky zostávajú\nzachované.“.\n15. Právny záver vyplývajúci z uznesenia krajského súdu je podľa sťažovateľa\nv extrémnom rozpore s niektorými nálezmi ústavného súdu (PL. ÚS 3/09, PL. ÚS 11/2010,\nI. ÚS 238/04), pretože zásadne mení režim právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti\na nepriznaním právnych nárokov z týchto právnych vzťahov zakladá systém pravej\nretroaktivity, ktorá je v rozpore s princípmi právneho štátu.\n16. Výklad ustanovenia § 250k ods. 2 OSP zo strany krajského súdu popiera účel,\npodstatu a zmysel tohto ustanovenia, ktoré sledovalo priznaním nároku na náhradu všetkých\ntrov konania osobitne riešiť trovy konania v prípadoch, keď po zrušení rozhodnutia\nsprávneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa na základe novej žaloby\nopäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom\nrozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu. Obdobne\naj výklad § 491 ods. 2 SSP zo strany krajského súdu popiera účel, podstatu a zmysel tohto\n\n7\n\nustanovenia, je v extrémnom rozpore s nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 238/04\na svojím obsahom zakladá pravú retroaktivitu.\n17. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 20S/13/2016 z 09. 10. 2017 porušil\nzákladné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy SR.\n2. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 20S/13/2016 z 09. 10. 2017 porušil\nzákladné právo sťažovateľa\n\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 20S/13/2016 z 09. 10. 2017 porušil\nzákladné právo sťažovateľa\n\nvlastniť majetok zaručeného v čl. 20 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a v čl. 1 dodatkového protokolu.\n4. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/13/2016 z 09. 10. 2017 sa zrušuje\na vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia\n§ 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej služby vo výške 294,66 €\n(2 x 147, 33 €) a 2 x za režijný paušál vo výške 17,68 € (2 x 8,84 €), spolu 312,34 € a DPH\n62,47 €. Spolu s DPH 374,81 €.“\nII.\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n8\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n20. Sťažnosť je zjavne neopodstatnená.\n21. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n22. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n\n9\n\n23. Sťažovateľ namieta predovšetkým, že krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania nesprávne aplikoval Správny súdny poriadok, hoci výšku trov konania, náhradu\nktorých úspešnému sťažovateľovi priznal, mal posúdiť podľa Občianskeho súdneho\nporiadku, keďže išlo o trovy vzniknuté do 30. júna 2016, teda ešte za jeho účinnosti. Okrem\ntoho sťažovateľ je toho názoru, že pri správnej aplikácii § 250k ods. 2 OSP mal nárok nielen\nna tarifnú, ale aj na zmluvnú odmenu právneho zástupcu. Inými slovami, sťažovateľ\nnastoľuje jednak otázku intertemporality pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nv súvislosti so zmenou právnej úpravy, ku ktorej v priebehu konania došlo, ako aj otázku\nsprávneho výkladu § 250k ods. 2 OSP.\n24. Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu\nnehrá otázka intertemporality (či sa má pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať\npodľa Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa Správneho súdneho poriadku) relevantnú\núlohu.\n25. Podľa § 250k ods. 2 OSP ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo\nk vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny\norgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo\nk zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi\nnahradil všetky trovy súdneho konania.\n26. Medzi účastníkmi konania sa javí ako nesporné, že rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 20 S 13/2016 zo 6. decembra 2016 bolo rozhodnutie finančného riaditeľstva zrušené\nako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, hoci skorším rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 20 S 88/2009 z 20. novembra 2012 bolo skoršie rozhodnutie finančného riaditeľstva\nzrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom obe zrušené rozhodnutia\nfinančného riaditeľstva boli rovnaké.\n27. Za uvedeného stavu je sťažovateľ toho názoru, že bola naplnená hypotéza § 250k\nods. 2 OSP, keďže finančné riaditeľstvo sa neriadilo právnym názorom vysloveným\nv skoršom rozsudku a v rozpore s ním opätovne rozhodlo rovnako ako predtým. Preto by\n\n10\n\nfinančné riaditeľstvo malo nahradiť sťažovateľovi všetky vzniknuté trovy konania, čo podľa\nsťažovateľa predstavuje určitú zákonom predvídanú sankciu za nerešpektovanie záväzného\nprávneho názoru vysloveného krajským súdom.\n28. Naproti tomu krajský súd v uznesení z 26. júna 2017 vydanom vyšším súdnym\núradníkom vyslovuje názor, podľa ktorého hypotéza § 250k ods. 2 OSP nie je v danom\nprípade naplnená, keďže rozhodnutie finančného riaditeľstva bolo neskorším rozsudkom\nkrajského súdu zrušené pre nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatku dôvodov, nie teda\npre nesprávne právne posúdenie veci, resp. pre nerešpektovanie záväzného právneho názoru\nkrajského súdu (ako v skoršom rozsudku).\n29. Sťažovateľ tvrdí, že podmienky pre uplatnenie postupu podľa § 250k ods. 2 OSP\nsú splnené už tým, že správny orgán bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo\nprávneho stavu, sa odchýli od právneho názoru vysloveného v skoršom rozsudku krajského\nsúdu, nie teda až zrušením rozhodnutia z tých istých dôvodov. Keďže krajský súd\nv uznesení z 9. októbra 2017 vydanom sudcom tento právny názor sťažovateľa nepopiera,\nsťažovateľ ho považuje za nesporný.\n30. Podľa názoru ústavného súdu s uvedenými závermi sťažovateľa nemožno\nsúhlasiť.\n31. Z už citovaného § 250k ods. 2 OSP jednoznačne vyplýva, že neúspešnému\nsprávnemu orgánu možno uložiť povinnosť nahradiť všetky trovy súdneho konania\núspešnému žalobcovi iba vtedy, ak sa na základe novej žaloby opätovne zrušilo rozhodnutie\nsprávneho orgánu preto, že sa tento odchýlil od právneho názoru vysloveného v skoršom\nrozsudku bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu. Skutočnosť, že sa\nsprávny orgán v novom rozhodnutí neriadil skorším rozsudkom súdu musí zo záverov\nnovšieho rozsudku súdu vyplývať. Za daného stavu však novšie rozhodnutie finančného\nriaditeľstva zrušil krajský súd výslovne pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom\ndôvodov, nie teda pre nesprávne právne posúdenie, resp. pre nerešpektovanie skôr\nvysloveného záväzného právneho názoru.\n\n11\n\n32. Pokiaľ je sťažovateľ tej mienky, že jeho výklad § 250k ods. 2 OSP je nesporný,\npretože krajský súd v uznesení z 9. októbra 2017 vydanom sudcom (zrejme na rozdiel\nod uznesenia z 26. júna 2017 vydaného vyšším súdnym úradníkom) toto jeho tvrdenie\nnepopiera, treba uviesť, že uznesenie sudcu krajského súdu je jednoznačne založené\nna názore, podľa ktorého vec bolo treba posúdiť podľa Správneho súdneho poriadku.\nPreto ani nebol dôvod na to, aby sa výkladom § 250k ods. 2 OSP zaoberal. Nejde teda o to,\nže by sudca mlčky súhlasil s právnym názorom vyššieho súdneho úradníka.\n33. Na základe dosiaľ uvedeného je ústavný súd toho názoru, že v danej veci\nhypotéza § 250k ods. 2 OSP nebola naplnená. Znamená to, že aj keby sa mala vec posúdiť\npodľa Občianskeho súdneho poriadku, nebolo by možné požiadavke sťažovateľa\no priznanie náhrady trov právneho zastúpenia advokátom podľa zmluvy o právnej pomoci\nvyhovieť.\n34. Napokon je podstatné, že medzi účastníkmi je nesporné aj to, že Správny súdny\nporiadok ustanovenie obdobné ustanoveniu § 250k ods. 2 OSP nemá, pretože\nsankcionovanie správneho orgánu, ktorý nerešpektuje záväzný právny názor súdu, sa nerieši\nv rámci trov konania, ale pokutou. Inými slovami, pri aplikácii Správneho súdneho poriadku\nna túto vec by tak isto nebolo možné vyhovieť požiadavke sťažovateľa o priznanie náhrady\ntrov právneho zastúpenia advokátom podľa zmluvy o právnej pomoci.\n35. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak,\nako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. januára 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania", "intertemporalita", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:924a2dcb-dac7-485d-afcf-1bdaa7f00901", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2010 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:924a2dcb-dac7-485d-afcf-1bdaa7f00901"}, {"guid": "ussr:6d9c9278-b7a7-4226-b6a3-6cb12d537d68", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d9c9278-b7a7-4226-b6a3-6cb12d537d68"}, {"guid": "ussr:d80d567f-dd9c-4c88-93c8-6fe7f43a913c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 446/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 446/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d80d567f-dd9c-4c88-93c8-6fe7f43a913c"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:b12a3aab-92b7-4077-be1a-ff8f96a5c76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-31", "citacie_n": 193, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}