{"guid": "ussr:2107e399-e565-4d44-9598-b589af1419c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.348.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2018 z 11. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 348/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.348.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2107e399-e565-4d44-9598-b589af1419c8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.348.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.348.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.348.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 348/2018-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť advokátskej kancelárie PAICEK LEGAL s. r. o.,\nPanská 17, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Paiček,\npre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 30 Cb 31/2013-285\nz 2. mája 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť advokátskej kancelárie PAICEK LEGAL s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 26. júla 2018\nmailom a 30. júla 2018 poštou sa advokátska kancelária PAICEK LEGAL s. r. o., Panská\n17, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Paiček (ďalej len\n\n„sťažovateľ“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 30 Cb 31/2013-285\nz 2. mája 2018 a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že napadnuté uznesenie\nbolo vydané v konaní začatom na základe žaloby\n\n,\n\n(ďalej len „žalobkyňa“), z 28. augusta 2012,\nktorou sa proti\n\n,\n\n, domáhala\n\nposkytnutia primeraného zadosťučinenia v sume 4 000 000 Kč s príslušenstvom a vydania\nbezdôvodného obohatenia, a okresný súd ním sťažovateľovi ako právnemu zástupcovi\nžalobkyne uložil poriadkovú pokutu v sume 400 € podľa § 102 ods. 1 písm. b) v spojení\ns § 102 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) z dôvodu neospravedlnenej\nneúčasti na pojednávaní nariadenom na 24. apríl 2018 o 9.20 h, ktorá sťažila postup\nokresného súdu v konaní; predvolanie na toto pojednávanie bolo sťažovateľovi doručené\n8. novembra 2017.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti vyslovuje presvedčenie, že postup okresného súdu v konaní\nžiadnym spôsobom nesťažil, pretože 23. apríla 2018 (20.39 h) mu mailovou správou zaslal\nospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní spolu s návrhom na jeho\nodročenie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa so substitučným zastúpením iným advokátom\nalebo advokátskym koncipientom na pojednávaní nesúhlasí, ako aj s potvrdením o dočasnej\npracovnej neschopnosti a potvrdením o diagnóze a zdravotnom stave pacienta z 23. apríla\n2018. Na uvedené ospravedlnenie reagovala asistentka zákonnej sudkyne. Sťažovateľovi\noznámila, že okresný súd jeho žiadosť neakceptuje, keďže neuviedol, „prečo ho nemôže\nzastúpiť na pojednávaní koncipient, tak ako to bolo na pojednávaní dňa 07. 11. 2017,\nktorého sa zúčastnil osobne aj žalobca a prítomnosť koncipienta počas celého priebehu\npojednávania nenamietal“. Následne 26. mája 2018 bolo sťažovateľovi doručené napadnuté\nuznesenie okresného súdu, ktoré však považuje za nezákonné. Sťažovateľ s poukazom\nna zákonnú úpravu dôvodov na odročenie pojednávania (§ 183 CSP) vyslovuje názor, že\n„pre ospravedlnenie svojej neúčasti z dôvodov choroby, ktorá nastala krátko pred\n2\n\npojednávaním, ako aj nevyhnutnosť odročenia pojednávania z tohto dôvodu, považuje\nsúhlas alebo nesúhlas klienta so substitučným zastúpením za irelevantný, nakoľko\nzastúpenie nebolo možné uskutočniť vzhľadom na krátkosť času, pričom to ani od\nsťažovateľa nebolo možné spravodlivo žiadať... Konajúci súd však nad rámec zákona\nvyžadoval substitučné zastúpenie sťažovateľa.“. V tejto súvislosti uvádza, že „zastúpenie\nsťažovateľa substitútom na pojednávaní, vytýčenom na deň 24. 04. 2018, nebolo objektívne\nmožné žiadať (okrem krátkosti času), pretože v deň, na ktorý bolo pojednávanie vytýčené už\nadvokátsky koncipient\n\nu sťažovateľa nepracoval. Jeho pracovný pomer u\n\nsťažovateľa skončil dňa 31. 03. 2018... Ďalší koncipient, ktorý bol v čase vytýčeného\ntermínu pojednávania v pracovnom pomere u sťažovateľa, t. j. v deň 24. 04. 2018, si čerpal\ndovolenku pred plánovaným ukončením pracovného pomeru u sťažovateľa ku dňu 30. 04.\n2018... Žalobca mal vedomosť o tom, že\n\nktorý poznal predmet sporu a ktorý sa\n\nuž zúčastnil pojednávania dňa 07. 11. 2017, u sťažovala skončil pracovný pomer a so\nzastúpením iným advokátom ani advokátskym koncipientom nesúhlasil.“. Na základe\nuvedených skutočností sťažovateľ namieta, že absencia zrozumiteľného odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia okresného súdu a postup okresného súdu, ktorým znemožnil\npreskúmanie napadnutého uznesenia „prostriedkom procesnej nápravy (vo forme\nsťažnosti)“ v systéme všeobecného súdnictva, sú dôvodmi zakladajúcimi porušenie jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nII.\n4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n3\n\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n5. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nZásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu\ndo právomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov,\n\nktorých\n\nrozhodnutia\n\nsú\n\nv konaní\n\no sťažnosti\n\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n6. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n\n4\n\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n7. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu\no uložení poriadkovej pokuty podľa § 102 ods. 1 písm. b) CSP (bod 2).\n8. Podľa § 102 ods. 1 písm. b) CSP tomu kto sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne\na včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami súd\nmôže uložiť poriadkovú pokutu.\n9. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\nPojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca\nz dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno\nspravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.\n10. Podľa § 183 ods. 2 prvej vety CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré\nnastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana,\nktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy\nspravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.\n11. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie\npojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.\nStrana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo\nelektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na\nodročenie pojednávania.\n12. Zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej pokuty je\nvytvorenie účinného mechanizmu slúžiaceho k vynúteniu a upevneniu autority súdu,\nktorého úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh pojednávania vedúci k rýchlej\na účinnej ochrane práv. Takýto výklad akcentuje aj základné princípy Civilného sporového\nporiadku, konkrétne čl. 10 CSP, ktorý organizáciu priebehu konania zveruje do rúk súdu\n5\n\n(„Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu“;\n„Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia.“),\nako aj čl. 17 CSP, ktorý zaväzuje súdy k urýchlenosti a hospodárnosti konania\n(„Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb.“). Z ústavného hľadiska musí byť poriadková pokuta\nuložená v súlade so zákonom, spočívať na relevantných a dostatočných dôvodoch a pri jej\nuložení sa musí súčasne zachovať primerane vyvážený vzťah medzi použitými\nprostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom. Keďže nová právna úprava\ninštitútu poriadkovej pokuty podľa Civilného sporového poriadku nepripúšťa proti\nrozhodnutiu o jej uložení možnosť odvolania, v súlade s princípom primeranosti treba\nporiadkovú pokutu vnímať ako krajný prostriedok, ktorého využitie je prípustné až potom,\nčo\n\nmiernejšie\n\nopatrenia\n\numožňujúce\n\ndosiahnutie\n\nsledovaného\n\ncieľa\n\nzlyhali.\n\n(m. m. III. ÚS 67/2018).\n13. Pokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, také rozhodnutie je procesnou\nsankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek\ntomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom\nna vydanie takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu\npostupu konania, t. j. nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania.\nSvojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh\nkonania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo\nnemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje,\nalebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili.\nSúčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným\nrozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného sporového\nkonania; nestáva sa samo osebe predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci\nsamej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ\nide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej\npovinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou.\nMiera voľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou\nhranicou 500 €. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške.\n6\n\nOpodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy preto prichádza do úvahy iba\nv prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných\nzákladných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto\nrozhodnutia všeobecným súdom (m. m. I. ÚS 389/2017, III. ÚS 152/2017).\n14. Takéto vybočenie, resp. zjavnú neodôvodnenosť napadnutého uznesenia\nokresného súdu však ústavný súd v prípade sťažovateľa nezistil. Posúdenie opodstatnenosti\ndôležitosti dôvodu odročenia pojednávania v každom konkrétnom prípade patrí výlučne\ndo právomoci konajúceho súdu. Z prednesených argumentov sťažovateľa (bod 3) nevyplýva\nnič, čo by posunulo prerokovávanú vec do ústavnoprávnej roviny. V kontexte okolností\ndaného prípadu sa ústavný súd nedomnieva, že by bol postup okresného súdu excesný,\nodporujúci princípu primeranosti.\n15. „Popri dôležitom dôvode na odročenie termínu pojednávania na návrhy strany,\nresp. jej zástupcu sporu musí byť kumulatívne splnený aj predpoklad, že od strany, resp. jej\nzástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1\nCSP). Tento druhý zákonný predpoklad spresňuje § 183 ods. 2 CSP, pokiaľ je zástupcom\nstrany, ktorá žiada o odročenie pojednávania, advokát, a dôvod na odročenie pojednávania\nexistuje na jeho strane. Zákon vytvára konštrukciu, že ak je strana zastúpená advokátom\na tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho\nstrane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.\nZ uvedeného pravidla existujú dve výnimky: a) existencia dôvodov, ktoré nastali krátko\npred pojednávaním, b) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení\ntýmto advokátom“ (Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.;\nTomašovič, M.; a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s.\n684).\n16. Ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania\nz dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho\nrozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým\ndôvodom“ vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom\n7\n\nna svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 136/2010 z 31. januára 2012).\n17. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zdôraznil, že v danej veci\nprihliada „na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko právny zástupca žalobcu\npodal vo veci sťažnosť na prieťahy a plynulosť postupu súdu v danej veci sleduje\npredsedníčka súdu“. K priebehu konania uviedol, že „pojednávanie vytýčené vo veci na deň\n19. 09. 2017 bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalobcu z dôvodu jeho\npráceneschopnosti. Na pojednávaní dňa 07. 11. 2017 zastupoval žalobcu advokátsky\nkoncipient jeho právneho zástupcu\n\n, pričom nesúhlas so substitučným právnym\n\nzastúpením na pojednávaní žalobca nevyjadril. V prípade návrhu právneho zástupcu\nžalobcu na odročenie pojednávania vytýčeného na deň 24. 04. 2018 nebolo možné tento\nnávrh akceptovať, nakoľko právny zástupca žalobcu neuviedol žiadny konkrétny dôvod\nnesúhlasu žalobcu s jeho substitučným zastúpením na pojednávaní, a to najmä s poukazom\nna skutočnosť, že na pojednávaní dňa 07. 11. 2017 bol žalobca substitučne zastúpený\nadvokátskym koncipientom\n\n“.\n\n18. Ústavný súd nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že okresný súd „nad rámec\nzákona vyžadoval substitučné zastúpenie sťažovateľa“, keďže je evidentné, že sťažovateľ\nokresnému súdu neoznámil rovnaké skutočnosti ako v sťažnosti predloženej ústavnému\nsúdu, t. j. tie, ktoré sa týkali nemožnosti jeho advokátskych koncipientov zúčastniť sa\nnariadeného pojednávania, a teda okresnému súdu nepreukázal, že žalobkyňa odôvodnene\ntrvá na právnom zastúpení sťažovateľom. Závery okresného súdu preto ústavný súd\nnepovažuje za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).\n19. Súhlasiť nemožno ani s názorom sťažovateľa, že postupom okresného súdu,\nktorým znemožnil preskúmanie napadnutého uznesenia „prostriedkom procesnej nápravy\n(vo forme sťažnosti)“ v systéme všeobecného súdnictva, došlo k porušeniu jeho základného\n8\n\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Súčasná právna úprava vylučujúca\nprieskum rozhodnutí sankčného charakteru v inštančnom postupe je primeraná významu\nvylučovaného rozhodnutia. Civilné sporové konanie nemusí byť nevyhnutne dvojinštančné;\npožiadavkám spravodlivého procesu vyhovuje aj konanie vykonané pred súdom iba\nv jedinej inštancii (napr. § 386 CSP). Ústavný súd k tomuto uvádza, že z ústavnoprávneho\nhľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých\ntáto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Jednoinštančné súdnictvo, najmä potom vo veciach objektívne\nbagateľného významu, teda nijako nevybočuje z ústavných medzí (m. m. III. ÚS 152/2017).\n20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že niet takej príčinnej\nsúvislosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a základným právom sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne umožňovala dospieť ústavnému súdu k záveru o jeho porušení,\npreto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. septembra 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-zákonnosť", "pokuta-poriadková", "advokát, advokácia", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eabf9866-c459-449b-8e7d-654680e2817b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.67.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.67.2018.1"}, {"guid": "ussr:d4c33427-3750-48ad-9518-6d0a6f4d1049", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.389.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 389/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 389/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.389.2017.1"}, {"guid": "ussr:943fc796-e18f-423e-868f-3f288d909842", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2017 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "25a72d1d-7c56-4c3d-8737-79465d9584b4:af43db90-20cb-4ec5-970a-0d291a9478c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/31/2013", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Košice sp. zn. 30Cb/31/2013 z 4. 10. 2013", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2013-10-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/25a72d1d-7c56-4c3d-8737-79465d9584b4:af43db90-20cb-4ec5-970a-0d291a9478c7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:608754d2-59a3-469c-a47f-9518f2f601a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.521.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 521/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 521/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.521.2025.2"}, {"guid": "ussr:d855f4b4-d21a-4738-aff8-da40ae2d36f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.671.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 671/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 671/2022 z 19. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.671.2022.1"}, {"guid": "ussr:96455b42-88a2-4117-9506-0cf4157f31f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.561.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 561/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 561/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.561.2020.1"}, {"guid": "ussr:91d1fb19-e7e7-4a0c-b127-01c45b9fe979", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.527.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.527.2020.1"}]}