{"guid": "ussr:aea6e995-af08-4b7a-a37d-8741add8e01a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.320.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 320/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 320/2018 z 4. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 320/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.320.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-09-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aea6e995-af08-4b7a-a37d-8741add8e01a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.320.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.320.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.320.2018.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 320/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť Spoločenstva vlastníkov bytov na ulici\nzastúpeného advokátom JUDr. Petrom\nGdovinom, Starinská 2272, Humenné, vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7 Co 64/2017-295 z 30. októbra 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť Spoločenstva vlastníkov bytov na ulici\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára\n2018 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 7 Co 64/2017-295 z 30. októbra 2017 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom súdneho\nkonania vedeného Okresným súdom Humenné (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n17 C 36/2013 ako žalobca v konaní o vypratanie nehnuteľnosti proti žalovanej spoločnosti\n(ďalej len „žalovaná“, v citáciách len „žalovaný“). Okresný súd\nvydal vo veci 21. novembra 2016 rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol\na žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Sťažovateľ sa proti predmetnému\nrozsudku odvolal, avšak krajský súd rozsudkom z 30. októbra 2017 napadnutý rozsudok\nokresného súdu potvrdil a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu.\n3. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uvádza:\n«Sťažovateľ sa ako žalobca žalobou... domáhal, aby žalovaný\nvypratal nehnuteľnosť a to strešnú plochu budovy obytného domu na ulici\no celkovej výmere cca 35 m2, súp.č.131, postaveného na parc.\n\n-\n\nzastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností Správy\nkatastra\n\n. Svoj nárok odôvodnil tým,\n\nže medzi právnym predchodcom žalobcu - mestom Medzilaborce v zastúpení firmy\na žalovaným bola dňa 17.06.1997 uzavretá zmluva o nájme (ďalej len\n„Zmluva\"), ktorej predmetom bola strešná plocha obytného domu na\no výmere 35 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť\"). K predmetnej zmluve boli\nvypracované dva dodatky zo dňa 29.02.2000 a zo dňa 27.05.2003. Dodatkom č. 1 bol\nupravený § 2 ods. 1 zmluvy kde bol upravený predmet nájmu tak, že predmetom nájmu\nsa stala časť strešnej plochy budovy na ul.\n\no výmere\n\n35 m2, pričom jej špecifikácia bola určená v projektovej dokumentácii. Zmluva bola\n\n2\n\nuzavretá na dobu 15 rokov, pričom bolo dohodnuté, že sa automaticky bude predlžovať vždy\no 10 rokov, ak niektorá zo zmluvných strán písomne neoznámi svoj úmysel ukončiť\nju minimálne 6 mesiacov pred uplynutím doby nájmu. Žalobca v zastúpení svojim\npredsedom pánom\n\nlistom zo dňa 28.11.2011 vypovedal žalovanému\n\nzmluvu o nájme v súlade s § 4 ods 1 Zmluvy. Ukončenie Zmluvy žalovaný akceptoval listom\nzo dňa 13.12.2011, zároveň však poukázal na príslušné ustanovenia zákona č.351/2011 Z. z.\no elektronických komunikáciách a uviedol, že má právny titul užívať predmetnú\nnehnuteľnosť a po uplynutí výpovednej doby ju nevyprace, ale využije svoje zákonné právo\nk cudzej nehnuteľnosti. V zmysle § 12 ods. 1 zmluvy bol pritom žalovaný po ukončení nájmu\npovinný vrátiť predmet nájmu žalobcovi v stave v akom ho prevzal, s prihliadnutím\nna obvyklé opotrebenie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia mal žalovaný povinnosť vykonať\ndemontáž a odvoz svojich zariadení a predmetov umiestnených na predmete nájmu\nna vlastné náklady v lehote jedného mesiaca, počnúc dňom odstúpenia o zmluvy, okrem\nak sa zmluvné strany nedohodnú inak.\nŽalovaný následne využil ust. § 66 ods. 1 a ods. 2 zákona č.351/2011 Z. z.\no elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK\") a podal na príslušnú správu katastra\nnávrh na vykonanie záznamu vecného bremena, ktorému Správa katastra Humenné\nvyhovela a pod Z 677/12 zapísala vecné bremeno v prospech žalovaného a to v rozsahu\nustanovenia § 66 ods. 1, písm. /a ZEK, t.j. oprávnenie zriaďovať a prevádzkovať verejné\nsiete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, č.s.\nna\n\nevidovanej\n\n. Žalobca následne rozšíril podanú žalobu aj o zrušenie tohto vecného\n\nbremena.“\n... V tejto súvislosti žalobca dával do pozornosti súdov nález Ústavného súdu\nslovenskej republiky č. PL. ÚS 38/95 zo dňa 3.4.1996 zverejnený v zbierke zákonov SR,\nčiastka 49 pod č.135/1996 podľa ktorého:\n1. Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 1 neustanovuje absolútne rovnaký obsah\nvlastníckeho práva všetkých vlastníkov ku všetkým veciam, ktoré môžu byť predmetom\nvlastníctva. Určuje však rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov.\nZ uvedeného vyplýva, že vlastníci druhovo rovnakej veci musia mať rovnaký zákonom\nstanovený obsah svojho vlastníckeho práva.\n\n3\n\n2. Každý má právo vlastniť majetok, ktorý Ústavou Slovenskej republiky, alebo\nzákonom slovenskej republiky nie je z jeho vlastníctva vylúčený.\n3. Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému\nobmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom.\nPodľa odôvodnenia tohto nálezu, čl. 20 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len\n\"Ústava\") predpokladá existenciu zákona, na základe ktorého je možné uskutočniť\nvyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Ústava však neumožňuje,\naby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom\nale len na základe zákona.\nZ uvedeného vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky, ako jediný ústavodarný\na zákonodarný orgán Slovenskej republiky nie je v zmysle Ústavy oprávnená priamo\nzákonom vyvlastniť, alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Článok 20 ods.4 Ústavy však\nurčuje, že k vyvlastneniu, prípadne nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno\nprikročiť len na základe zákona. Prvou požiadavkou zákona (s existenciou ktorého ráta\nčl. 20 ods.4 Ústavy) je preto určenie orgánu oprávneného uskutočniť vyvlastnenie alebo\nnútené obmedzenie vlastníckeho práva. Ďalšími Ústavou určenými požiadavkami na takýto\nzákon je, že k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva je možné\nsiahnuť len vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Úlohou\nzákona predpokladaného čl. 20 ods. 4 Ústavy je preto umožniť, aby oprávnený orgán\nzasiahol do výkonu vlastníckeho práva individuálnych vlastníkov za podmienok určených\nzákonom. K tomuto zásahu však nie je oprávnená NR SR priamo zákonom, ale iný orgán,\nt.j. príslušný orgán štátnej správy.\nV intenciách tohto nálezu Ústavného súdu je preto žalobca presvedčený, že ust. § 66\nods. 1, ods. 2 a ods. 5 ZEK sú v rozpore prinajmenšom s čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 a čl. 20\nods. 1 a ods. 4 Ústavy SR ako aj s čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, ods. 4 a čl. 11 ods. 4\nústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.\nZEK v § 66 ods. 2 priamo ustanovuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva tým,\nže povinnosti uvedené v ods. 1 písm./a tohto paragrafu vyhlasuje za vecné bremeno\nviaznuce na dotknutých nehnuteľnostiach. Predmetné vecné bremeno sa následne iba zapíše\nformou záznamu do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že príslušný Okresný\núrad, odbor katastrálny nerozhoduje sám na základe zákona o vyvlastnení alebo nútenom\n\n4\n\nobmedzení vlastníckeho práva, ale záznamom v katastri iba deklaruje nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva, ktoré vzniklo \"ispo facto\" samotným zákonom.\nOkrem toho si odporujú aj jednotlivé ustanovenia § 66 ZEK, kde podľa ods. 2 tohto\nparagrafu je samotná povinnosť zodpovedajúca oprávneniam podľa ods. 1 písm./a ZEK\nvecným bremenom, pričom podľa ods. 1 uvedeného paragrafu \"podnik môže v nevyhnutnom\nrozsahu a ak je to vo verejnom záujme....\". Kto rozhodne či práva podniku uvedené v § 66\nods. 1 písm./a ZEK sú vo verejnom záujme, keď samotný zákon nestanovuje ktorý konkrétny\norgán štátnej správy môže rozhodnúť o zásahu do vlastníckych práv individuálne určených\nvlastníkov a či je zásah do vlastníctva vo verejnom záujme a v nevyhnutnej miere...?\nV danom prípade nedošlo k žiadnemu rozhodnutiu orgánu štátnej správy\no vyvlastnení alebo nútenom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu a Správa katastra\nzáznamom v katastri nehnuteľností iba navonok deklarovala existenciu vecného bremena\nvzniknutého priamo zákonom, čo je v demokratickej spoločnosti aj v intenciách uvedeného\nnálezu Ústavného súdu SR neprípustné. Drzosť a arogancia štátu zašla až tak ďaleko,\nže žalobcovi zápis vecného bremena do katastra záznamom nikto, ani štátny orgán\nneoznámil a nemal sa voči tomuto postupu možnosť zákonným spôsobom brániť. Z tohto\ndôvodu tiež nemohol napríklad využiť právo domáhať sa primeranej náhrady za zásah\ndo svojho vlastníckeho práva.\n... Okrem toho, že došlo k nezákonnému zriadeniu vecného bremena priamo\nzákonom, máme za to, že k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu došlo\nv rozpore s Ústavou SR aj z dôvodu, že nie je splnená podmienka zásahu do vlastníckeho\npráva vo \"verejnom záujme\".\nNa základe horeuvedených skutočností je žalobca presvedčený, že zápis vecného\nbremena v prospech žalovaného viaznuceho na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bol\nvykonaný v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd,\nako aj so zákonom. Vzhľadom na to, že sa skončil zmluvný vzťah žalobcu so žalovaným\nje tento povinný vypratať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu podľa uzavretej zmluvy.\nKrajský súd v Prešove vo svojom rozsudku, sp. Zn. 7Co/64/2017 - 295 zo dňa\n30.10.2017, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. 17C/36/2013 - 259\nzo dňa 21.11.2016 sa s námietkami a argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní vôbec\nnezaoberal a nevysporiadal sa s nimi. Poukázal len ta to, že skutkový a právny stav bol\n\n5\n\nv konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne zistený a zo zistených skutočností bol\nvyvodený správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie\nrozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.\n... napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Prešove považujem, za zjavne\nnezákonné,\n\nneodôvodnené,\n\narbitrárne\n\na\n\nsvojvoľné\n\na\n\nz\n\nústavného\n\nhľadiska\n\nza neospravedlniteľné a neudržateľné, majúce za následok porušenie základného práva\nna súdnu ochranu ako aj ochranu vlastníckeho práva žalobcu.»\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu z 30. októbra 2017, predmetný rozsudok zruší, vráti vec krajskému súdu\nna ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\n\n6\n\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n10. K sťažovateľom namietanej neodôvodnenosti a arbitrárnosti napadnutého\nrozsudku krajského súdu ústavný súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\n\n7\n\n11. V súvislosti s námietkou sťažovateľa ústavný súd považuje za potrebné poukázať\nna svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 176/03).\n12. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom\nvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n13. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla\nvtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá\nzásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých\n\n8\n\nje založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá\nformálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n14. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietanej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne\nv takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto\nzáklade formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\n15. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa\ndomáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva\nvlastniť majetok podľa č. 20 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu z 30.\noktóbra 2017, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu z 21. novembra 2016, ktorým\nokresný súd zamietol žalobu o vypratanie nehnuteľnosti.\n16. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd uvádza:\n„8. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností\nbol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto\nskutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité\na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu\nodkazuje.\n9. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať\nna ustanovenie § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremená\nvznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve,\nschválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním);\nustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným\nbremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.\n\n9\n\n10. Vyššie uvedené ustanovenie ako jednu z možnosti vzniku vecných bremien uvádza\naj vznik vecného bremena priamo zo zákona. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník\npovinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho\npráva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo\nzo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka\nnehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu\nnad záujmom súkromným bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom\nzo strany dotknutého vlastníka.\n11.\n\nVecné\n\nbremená\n\nzriadené\n\nex\n\nlege\n\nmajú\n\nšpecifický\n\nrežim\n\nupravený\n\nverejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú\naj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo\nniekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť,\nniečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú\ntiež. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia\nšpeciálnou právnou úpravou, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie\nvšeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Ak tieto špeciálne predpisy\nnemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou občianskoprávnou.\n12. Oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním\na prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí upravuje i zákon č. 351/2011\no elektronických komunikáciách, čo nepochybne vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 1 písm. g/\ntohto právneho predpisu. Ide o obmedzenie verejnoprávne, ktoré je i podľa výslovnej dikcie\nzákona konštruované vo verejnom záujme.\n13. V zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 o elektronických\nkomunikáciách, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme\nzriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti.\nPovinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a/ sú vecnými bremenami\nviaznúcimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra\nnehnuteľnosti podá podnik ( § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.).\n14. Uvedené zákonné obmedzenie vlastníckeho práva nadväzuje na ustanovenie\n§ 123 Občianskeho zákonníka, ktoré limituje výkon oprávnenia vlastníka medzami zákona.\n\n10\n\n15. Vecné bremeno v prospech žalovaného je zapísané na\n\nkat. úz.\n\nV zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. práva\nk nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli so zákona sa do katastra zapisujú\nzáznamom. Medzi takéto práva patria aj vecné bremená. Ustanovenie § 35 ods. 1 zákona\nč. 162/1995 Z. z. umožňuje správe katastra vykonať záznam bez návrhu prípadne na návrh\nvlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Možnosť podania návrhu na vykonanie záznamu\ndo katastra nehnuteľnosti zo strany žalovaného priamo vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 2\nzákona č. 351/201 1 Z. z..\n16. Z potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti zo dňa 5.12.2006 (č .l. 91 spisu)\nvystaveného Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky, odborom technickej\nregulácie vyplýva, že žalovaný má oprávnenie poskytovať elektronické komunikačné siete\na služby\n\nza\n\npodmienok\n\nustanovených\n\nzákonom\n\no\n\nelektronických\n\nkomunikáciách\n\na všeobecným povolením č. 1/2005. Žalovaný je poskytovateľom verejnej siete a takéto\nposkytovanie verejných elektronických komunikačných služieb rozhodne nemožno hodnotiť\ninak ako činnosť vo verejnom záujme. Technické zariadenia systémov antén a káblových\ntrás pre fungovanie siete mobilných telefónov GSM má žalovaný umiestnené\nna nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha žalobca, dlhodobo, pričom tieto už zhruba\n20 rokov slúžia na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb\npre významnú časť mesta Medzilaborce.\n17. Keďže vecné bremeno spočívajúce v oprávnení žalovaného zriaďovať\na prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti vzniknuté\nv súlade s ustanovením § 66 ods. 1 písm. a / zákona č. 351/2011 Z. z. doposiaľ nezaniklo\nsúd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu žalobcu zamietol.“\n17. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne vysvetlil skutkový podklad\npre právny záver svojho rozhodnutia, a to záver, že súd prvej inštancie správne postupoval,\nkeď žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže vecné bremeno spočívajúce v oprávnení\nžalovanej spoločnosti zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej\nnehnuteľnosti vzniknuté v súlade so zákonom dosiaľ nezaniklo. Za takýto skutkový podklad\nkrajský súd považoval skutočnosť, že k zriadeniu vecného bremena, zrušenia ktorého sa\nsťažovateľ domáha, došlo ex lege, keďže žalovaná spoločnosť je poskytovateľom verejnej\n\n11\n\nsiete, ktorá slúži na poskytovanie verejných elektronických služieb pre významnú časť\nmesta Medzilaborce, a k jeho zápisu katastrom došlo záznamom, na ktorého podanie bola\nzo zákona žalovaná oprávnená. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,\nkrajský súd v označenom rozsudku dostatočne uviedol a odôvodnil spôsob aplikácie\na výkladu príslušných ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách\nv znení neskorších predpisov [(ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“); § 1 ods.\n1 písm. g), § 66 ods. 1 písm. a), § 66 ods. 2], Občianskeho zákonníka (§ 151o, § 123)\na zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam [(ďalej len „katastrálny zákon); (§ 34 ods. 1, § 35 ods. 1) so zreteľom\nna konkrétne konanie a rozhodol v súlade s nimi. Na základe uvedeného ústavný súd\nkonštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľa. Napadnutý rozsudok\nkrajského súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnený\na ani za arbitrárny, t. j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú\noporu v zákone, resp. popierajú jeho podstatu, zmysel a účel.\n18. K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými\nsťažovateľom ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza,\nže všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne\nkonanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\n19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že medzi napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ\nnamieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\n12\n\nSkutočnosť, že sa sťažovateľ s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže\nsama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.\nO svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by\nzásadne poprel ich účel a význam.\n20. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok, ktorým sa krajský súd\nstotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie vo svojom výroku, je dostatočným\nspôsobom odôvodnený, jeho právne závery nemožno hodnotiť ako arbitrárne, preto\npri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n21. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti v časti namietajúcej porušenie základných\npráv procesnej povahy napadnutým rozsudkom krajského súdu má význam aj pre posúdenie\nčasti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich práv hmotnej povahy (čl. 20\nods. 1 ústavy) napadnutým rozsudkom.\n22. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. II. ÚS 78/05) zastáva\nnázor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1\nústavy, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil\nústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nInak povedané, o prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy by bolo\nmožné uvažovať len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu\nniektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46\naž čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07).\n23. Všeobecný súd totiž zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom\nzákladných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho,\nže všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48\n\n13\n\nústavy. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným\nsúdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127\nods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery\nv rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré\nje základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných\nsúdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne napr. II. ÚS 71/07,\nIII. ÚS 26/08).\n24. Keďže ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané porušenie základných práv\n(čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva (čl. 6 ods. 1 dohovoru) procesnej povahy napadnutým\nrozsudkom krajského súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie\nďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy, je nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi\nprávami hmotno-právneho charakteru a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy\nich možného porušenia. Aj v tejto časti je preto sťažnosť sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde zjavne neopodstatnená.\n25. Podstatou zvyšnej argumentácie sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje namietaný nesúlad § 66 ods. 1, 2 a 5 zákona o elektronických komunikáciách s čl. 20\nods. 1 a 4 ústavy.\n26. Napriek tomu, že petit sťažnosti neobsahuje návrh, aby ústavný súd vyslovil\nnesúlad § 66 ods. 1, 2 a 5 zákona o elektronických komunikáciách s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy,\nústavný súd považuje za potrebné uviesť, že aj keby sa sťažovateľ vyslovenia nesúladu\ntohto ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách s uvedenými právnymi\npredpismi vyššej právnej sily domáhal, musel by ústavný súd tento návrh podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietnuť ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu nemožno účel konania o súlade právnych\npredpisov dosiahnuť v inom type konania ako v konaní podľa čl. 125 ústavy, resp. § 37\n\n14\n\na nasl. zákona o ústavnom súde vrátane konania o individuálnej sťažnosti (napr.\nIII. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08, IV. ÚS 318/2011).\n27. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za vhodné\npoznamenať, že fyzické osoby, ako aj právnické osoby môžu mať vo viacerých prípadoch\nodôvodnený záujem na podaní návrhu na začatie konanie o súlade právnych predpisov\nosobitne v prípadoch, ak ide o zákon, prípadne iný právny predpis, ktorý zasahuje do ich\nzákladných práv a slobôd. Nedostatok aktívnej procesnej legitimácie na podanie návrhu\nna začatie konania o súlade právnych predpisov možno za takejto situácie v praxi preklenúť\niniciovaním podania takéhoto návrhu u subjektov, ktoré sú oprávnené ho podať.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. septembra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vecné bremeno-zriadenie", "vlastníctvo-obmedzenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:c8d27139-5918-4405-95fd-74c86a08205a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 318/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 318/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8d27139-5918-4405-95fd-74c86a08205a"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:d54082fb-cdcb-4463-9fdf-bdac3f3d72a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54082fb-cdcb-4463-9fdf-bdac3f3d72a7"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:bcdd941f-49f5-4b69-86ab-62505e8b5b6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcdd941f-49f5-4b69-86ab-62505e8b5b6f"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:9c050c69-2c11-4d48-89bd-3d6669a2b999", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/02 z 13. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-13", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c050c69-2c11-4d48-89bd-3d6669a2b999"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "99108495-8512-41ed-a138-b7c22b39bfe4:5d406d82-1cbd-477c-9b29-7052dc0bc393", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1517201005.1", "spisova_znacka": "7Co/64/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/64/2017 z 30. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1517201005.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6779283b-c1d3-43d1-8325-e086c53334c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.590.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 590/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 590/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.590.2022.1"}, {"guid": "ussr:dc89d79d-f863-4bb2-8a3d-4ed2386910a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2022 z 11. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc89d79d-f863-4bb2-8a3d-4ed2386910a5"}, {"guid": "c285eaac-539a-404a-98e7-34397b54a734:f1b036af-2eec-42af-bbdb-7f9ae171453c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5825200258.1", "spisova_znacka": "11Co/68/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/68/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5825200258.1"}, {"guid": "c6236b3e-03dd-47b9-aef3-d2f455adb53c:7a1a531e-9149-4ee0-8b3a-8779c2d4d351", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1219202863.1", "spisova_znacka": "4Co/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/1/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1219202863.1"}, {"guid": "1e515e39-708b-481b-908c-6bdfb59fab15:54841d32-87ef-4370-a8ed-57e5b2fc7a85", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:6120298110.4", "spisova_znacka": "B1-20C/67/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-20C/67/2020 z 26. 9. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6120298110.4"}, {"guid": "50afcf50-0ed1-4aa3-8bc7-9e6e486ad255:9e17d125-d08d-48c1-af7c-c097fc415b20", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1423203472.4", "spisova_znacka": "39C/11/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 39C/11/2023 z 3. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423203472.4"}]}