{"guid": "ussr:7f6024d6-abd0-44d7-9266-2ecd9e91b24a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.303.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 303/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/2018 z 7. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. augusta 2018, sp. zn. III. ÚS 303/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.303.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7f6024d6-abd0-44d7-9266-2ecd9e91b24a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.303.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.303.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.303.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 303/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\nJUDr. Jozefom Sabóom, Obchodná 6, Sečovce, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv na spravodlivý proces a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b)\na c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48\nods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8 T 59/2012 a jeho uznesením z 24. novembra 2017, ktorým\nsa nariadilo hlavné pojednávanie, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného\n\nsúdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 4. januára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojich základných práv na spravodlivý proces a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,dohovor“) a podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len ,,okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8 T 59/2012 a jeho uznesením z 24. novembra 2017, ktorým\nnariadil hlavné pojednávanie (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).\n\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8 T 59/2012\nsa 24. novembra 2017 konalo verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby,\nna ktorom okresný súd po tom, ako umožnil obhajobe vyjadriť sa k argumentácii\nprokurátora z 23. júna 2017, nečakane prerušil verejné zasadnutie a následne vyhlásil\nnapadnuté uznesenie okresného súdu. Ďalej sťažovateľ k namietanému priebehu verejného\nzasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby z 24. novembra 2017 uviedol: ,,Pred\nvyhlásením uznesenia z 24.11.2017 Okresný súd neudelil sťažovateľovi slovo na konečné\nnávrhy (nebolo výslovne udelené ani ostatným obvineným a obhajcom), a neumožnil\nmu hovoriť ako poslednému (toto nebolo umožnené žiadnemu z obvinených).“ Zároveň dal\nv súvislosti\n\ns neumožnením\n\nobhajobe\n\npredniesť\n\nkonečný\n\nnávrh\n\na neudelením\n\ntzv. posledného slova sťažovateľovi pri predbežnom prejednaní obžaloby do pozornosti\naj nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 49/2011 z 25. mája 2011. Uviedol: ,,V predmetnej\nveci bol postup Okresného súdu ešte prekvapivejší ako vo veci prejednávanej Ústavným\nsúdom pod sp. zn. IV. ÚS 49/2011, pretože pred vyhlásením uznesenia z 24.11.2017\nani nezisťoval, či prokurátor a obvinení nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste.\nPredmetným postupom Okresného súdu vznikla sťažovateľovi podstatná ujma na jeho\nprávach najmä v súvislosti s nezisťovaním stanoviska prokurátora a obvinených ku konaniu\ndohody o vine a treste (z hľadiska taktiky obhajoby), a neumožnením práva tzv. posledného\nslova, ktorým by mohol reagovať na celý priebeh verejného zasadnutia a predniesť\nargumenty pripravené práve na túto jeho časť so zámerom, že senát Okresného súdu bude\nodchádzať na poradu pred vyhlásením uznesenia pod bezprostredným dojmom prednesu\nstrany obhajoby.“ Ďalej k tejto časti sťažovateľ uviedol, že vzhľadom na uvedený nález\nústavného súdu týkajúci sa identickej situácie sťažovateľa neudelením slova na konečné\nnávrhy a na tzv. posledné slovo došlo k porušeniu označených práv. Dodal: ,,Postup\nOkresného súdu bol nepredvídateľný, t. j. porušujúci princíp právnej istoty, keďže\nsťažovateľ písomne na citovaný nález Ústavného súdu upozorňoval a domáhal\nsa sústredeného postupu súdu, a naviac Okresný súd vôbec nezisťoval stanovisko\nprokurátora a obvinených k dohode o vine a treste, hoci tak bol povinný konať. Sťažovateľ\n(resp. strana obhajoby) tak vôbec nemohol predpokladať vyhlásenie uznesenia\nz 24.11.2017, nakoľko legitímne očakával zisťovanie stanoviska prokurátora a obvinených\n\n2\n\nk dohode o vine a treste, a až následne udelenie slova na konečné návrhy a napokon\nna tzv. posledné slovo.“\n3. V ďalšej časti sťažovateľ namieta procesné pochybenia v prípravnom konaní,\nkde uvádza, že obžalobný návrh (skutková veta obžaloby) je v rozpore s vykonaným\ndokazovaním a odôvodnením obžaloby, tiež namieta, že došlo k závažnému porušeniu\npráva na obhajobu pri skončení vyšetrovania a skutočnosť, že nebol zákonným spôsobom\nvypočutý k uzneseniam o vznesení obvinení z 8. februára 2008, 12. marca 2009 a 8. júla\n2009. Sťažovateľ uviedol: ,,... Okresný súd nemôže prejednať obžalobu v jej terajšej\npodobe, keďže nemá procesný základ pre opravu obžalobného návrhu (skutkovej vety\nobžaloby) a je teda nevyhnutné ju odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi. Ďalej upozorňoval\nna skutočnosť, že prejednávanie obžaloby v terajšej podobe porušuje základné práva\nobvinených, ktorým fakticky upiera dobrodenie prípustných odklonov (napr. pri vyhlásení\nviny, resp. nepopretí skutkov), keďže by boli nútení priznávať skutky tzv. zločineckej\nskupiny, hoci podľa uznesenia ŠTS a uznesenia Najvyššieho súdu sa takéto skutky nestali\n(nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní).“ K tejto časti sťažovateľ ďalej uviedol:\n,,Obžalobný návrh (skutok) patriaci do príslušnosti ŠTS, ktorý však nekorešponduje\ns dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní – čo napokon viedlo k definitívnemu určeniu\npríslušnosti\n\nOkresného\n\nsúdu\n\n–\n\nneodôvodňuje\n\nzhoršenie\n\npostavenia\n\nobvineného\n\nna obžalovaného; žiadny súd nemôže zákonne konať o skutku nemajúcom oporu\nvo výsledkoch prípravného konania a patriacom naviac do príslušnosti iného súdu...\nPo zrušení uznesenia z 24.11.2017 a následnom postupe Okresného súdu v súlade\nso zákonom tak môže dôjsť k paradoxnej situácii, keď prokurátor a obvinení budú mať\nzáujem konať o dohode o vine a treste, čoho podmienkou je priznanie viny...“\n4. Sťažovateľ ďalej v podanej sťažnosti namietal porušenie práva na obhajobu\npri skončení vyšetrovania, a to v dôsledku toho, že nemal dostatok času na preštudovanie\nspisu, a tiež toho, že pri tomto úkone nemohol využiť pomoc obhajcov, ktorí boli riadne\nospravedlnení. Tiež uviedol, že ani samotným obhajcom nebolo umožnené preštudovať spis\na podať návrhy na doplnenie dokazovania. V tejto časti sťažnosti sťažovateľ v závere\nnamietol aj porušenie práva na obhajobu a princípu rovnosti zbraní v súvislosti\n\n3\n\ns nedostatočnou možnosťou prípravy na verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní\nobžaloby konané 24. novembra 2017, a to tým, že zápisnica z verejného zasadnutia\no predbežnom\n\nprejednaní\n\nobžaloby\n\nkonaného\n\n23.\n\njúna\n\n2016\n\nbola\n\nvyhotovená\n\nlen prostredníctvom nahrávacieho zariadenia, že nemá dostatočnú možnosť si CD nosič\ns nahrávkou prehrať, nebol mu vyhotovený prepis zápisnice, pričom namietol aj to,\nže rovnakým spôsobom, teda len prostredníctvom nahrávacieho zariadenia bola vyhotovená\naj zápisnica z verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby z 24. novembra\n2017, čím mu mala vzniknúť podstatná ujma na obhajobných právach.\n5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné práva\n\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c)\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2\na čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 T 59/2012 a jeho uznesením z 24. novembra 2017, ktorým nariadil\nhlavné pojednávanie, porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8 T 59/2012 z 24. novembra 2017,\nktorým nariadil hlavné pojednávanie, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Trenčín je povinný zaplatiť\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 3 000 EUR (slovom tritisíc EUR), do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Trenčín je povinný uhradiť\n\ntrovy konania na\n\núčet jeho právneho zástupcu, JUDr. Jozefa Sabóa, Sečovce, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň\nvec vrátiť na ďalšie konanie...\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“), ktorý vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa\nzákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\n9. Zákon o ústavnom súde v § 25 ods. 2 uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n5\n\n12. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď\nto vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n14. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu\nmá minimálne práva a to mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby\na obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ\nnemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,\nak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.\n15. Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva ústavný princíp subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom, z ktorého pri svojom\nrozhodovaní ústavný súd vychádza.\n16. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144\n\n6\n\nods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje\naž vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (III. ÚS 336/2015).\n17. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho\nzačiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých\núkonov a realizácie garancií ochrany práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných\nv trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho\nskončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv\na slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.\nOkrem uvedeného namietané uznesenie malo len procesný význam a upravovalo priebeh\nkonania (napr. Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin\nIV. ÚS 76/05) (III. ÚS 117/2018).\n18. Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania\nproti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,\na k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti,\nnavrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy\na podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť\naj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.\n19. Podľa § 34 ods. 5 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd\nsú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť\nmu plnú možnosť na ich uplatnenie. Poučenie sa obvinenému v prípade potreby primerane\nvysvetlí.\n20. Podľa § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu\no vine a treste predseda senátu najskôr preskúma z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie\nposkytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo,\nbolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo\npredbežne prejednať.\n\n7\n\n21. Podľa § 243 ods. 2 Trestného poriadku predseda senátu nariadi predbežné\nprejednanie obžaloby vtedy, ak má za to, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244\nods. 1 písm. a) až i) alebo ak skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití\nzákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba.\n22. Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní\nobžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby,\nnajmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.\n23. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu\nrozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu\nrozhoduje najvyšší súd.\n24. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie\npodľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť\na odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,\nako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli\nodvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa\n§ 371 ods. 1.\n25. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj\na) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,\nnajmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo\nprávo obhajoby,\nb) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo\nneúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými\nokolnosťami významnými pre rozhodnutie,\nc) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,\nna ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,\nd) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,\n\n8\n\ne) ak je uložený trest neprimeraný, alebo\nf) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore\nso zákonom.\n26. Z uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že po podaní obžaloby bol\nokresný súd súdom s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorého bolo posúdenie všetkých\nrelevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu, ako aj posúdenie\nprípadných procesných pochybení orgánov činných v trestnom konaní. Aj v súvislosti\ns námietkami sťažovateľa smerujúcimi proti postupu okresného súdu v uvedenej veci\npoukazuje ústavný súd na uvedené ustanovenia Trestného poriadku, z ktorých je zrejmé,\nže sťažovateľ môže tieto námietky, ktoré uplatnil vo svojej sťažnosti, predložiť\nodvolaciemu súdu podaním odvolania proti rozsudku okresného súdu, pričom práve krajský\nsúd ako súd odvolací je súdom, do ktorého právomoci patrí oprávnenie rozhodnúť o nich\n(III. ÚS 117/2018).\n27. Z dôvodu, že sťažovateľ realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu\ntrestného konania vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať\nporušenie svojich v sťažnosti označených práv pred všeobecnými súdmi, ústavný súd jeho\nsťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. augusta 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obžaloba, obžalovaný-podanie obžaloby", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "pojednávanie-nariadenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82225668-d336-4cdb-9336-fbebed19e459", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.117.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 117/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.117.2018.1"}, {"guid": "ussr:c70ea6eb-4df3-4d49-8457-d7e4a2f8b133", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.336.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 336/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 336/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.336.2015.1"}, {"guid": "ussr:9b0b12c4-9a11-42db-a83c-9002c152ef0f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2011 z 25. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-25", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b0b12c4-9a11-42db-a83c-9002c152ef0f"}, {"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/02 z 16. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-16", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a8e02daf-8d1d-43d1-abc9-0b0104046c51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.483.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.483.2021.1"}]}