{"guid": "ussr:367d7ab8-d73b-4cd2-8376-d3be1d258203", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.294.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 294/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2018 z 7. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. augusta 2018, sp. zn. III. ÚS 294/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.294.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7", "nazov": "čl. 7 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-1", "nazov": "čl. 50 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-6", "nazov": "čl. 50 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/367d7ab8-d73b-4cd2-8376-d3be1d258203", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.294.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.294.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.294.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 294/2018-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou EwerLegal s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava, v mene\nktorej koná konateľ a advokát JUDr. Viktor Ewerling, PhD., pre namietané porušenie\nzákladného práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 49 a čl. 50 ods. 1 a 6 Ústavy Slovenskej republiky, práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 S 153/13 zo 4. februára 2015 a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 160/2015 z 28. februára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 20. júna 2018 sa\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal\n\nvydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených práv\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 S 153/13\nzo 4. februára 2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 160/2015 z 28. februára 2018 a ktorým by napadnuté rozsudky\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou\ndoručenou krajskému súdu 5. júna 2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nSlovenskej advokátskej komory (ďalej aj „žalovaná“) č. 53/3/2013 zo 7. marca 2013\no nezapísaní sťažovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného žalovanou\nz dôvodu, že podľa § 3 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) nespĺňal obligatórnu podmienku\nspoľahlivosti, pretože v minulosti spáchal úmyselný „trestný čin ublíženia na zdraví podľa\n§ 221 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona\ns použitím § 53 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 5 000 Sk“,\na „trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 2 písm. a), ods. 5\nTrestného zákona ako účastníci formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného\nzákona, za čo bol... odsúdený podľa § 247 ods. 5 na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov\nso zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny“, ktoré s prihliadnutím na okolnosti,\nza akých boli spáchané, spochybňujú, že v budúcnosti bude čestne a svedomito plniť\npovinnosti advokáta. Sťažovateľ v žalobe namietal nepreskúmateľnosť uvedeného záveru\ntvrdiac, že žalovaná sa len všeobecne odvoláva na okolnosti spáchania trestného činu\na charakter trestnej činnosti bez toho, aby riadne a náležite zdôvodnila, v ktorých\nokolnostiach vidí dôkaz o tom, že nebude spôsobilý vykonávať advokátske povolanie.\n3.1 Krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol, pričom v jeho\nodôvodnení skonštatoval, že „žalovaný v rozhodnutí nespochybnil skutočnosť, že na žalobcu\nsa podľa právneho poriadku hľadí, akoby nebol odsúdený“. Vychádzajúc z konštantnej\njudikatúry najvyššieho súdu (sp. zn. 5 Sžo 29/2012, 5 Sžo 39/2013, 6 Sžo 40/2013,\n2\n\n2 Sžo 1/2014), krajský súd uviedol, že „za dôvod nespoľahlivosti uchádzača o zápis do\nzoznamu advokátskych koncipientov možno považovať aj zahladené odsúdenie za\nv minulosti spáchané trestné činy, ak individuálne okolnosti prípadu odôvodňujú\npreukázateľné pochybnosti o tom, že si uchádzač bude plniť povinnosti advokáta čestne\na svedomito. Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nprekročil rozsah možného skúmania bezúhonnosti tým, že tento aspekt nedôvodne\nsubsumoval pod pojem spoľahlivosti, resp. že by použil neprípustný extenzívny výklad\nobmedzení brániacich prístupu k advokátskemu povolaniu a zasiahol tak do žalobcových\nzákladných práv. Oprávnenie vyhodnotiť podmienku spoľahlivosti v súvislosti s rozhodovaní\no zápise uchádzača do zoznamu advokátskych koncipientov patrí žalovanému, pričom\nnegatívnym vyhodnotením splnenia tejto podmienky žalovaný neukladá uchádzačovi trest\nzákazu činnosti, ale v etickej rovine vyvodzuje voči uchádzačovi s kriminálnou minulosťou\ndôsledku vo forme diskvalifikácie z výkonu advokátskeho povolania... Pokiaľ žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí vychádzal pri výklade pojmu spoľahlivosť z doterajšej vlastnej\nrozhodovacej praxe a tiež\n\njednotnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, postupoval\n\nv medziach zákona a vec po právnej stránke posúdil správne, pričom z tohto pohľadu svoje\nzávery aj dostatočne odôvodnil.“.\n3.2 Napriek záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovanej krajský súd považoval\nza potrebné vyjadriť obavu z prílišného zjednodušovania skutočnosti pri rozhodovaní\no splnení skúmaných podmienok zápisu, preto v odôvodnení rozsudku vyslovil názor, že\n„spoľahlivosť ako právne neurčitý pojem by sa mal naplniť takou aplikačnou praxou,\nz ktorej by bolo možné vyvodiť predvídateľné pravidlá, napr. či rozhodujúcou okolnosťou\nspochybňujúcou spoľahlivosť uchádzača je povedzme opakované páchanie trestnej činnosti,\nnásilná, majetková alebo iná trestná činnosť, alebo dokonca akýkoľvek v minulosti\nspáchaný trestný čin. Súd je tiež toho názoru, že pri hodnotení spoľahlivosti uchádzača je\ntreba zodpovedať otázku, či pochybnosti o riadnom a svedomitom plnení povinností\nadvokáta u uchádzača so zahladeným odsúdením pretrvávajú navždy, alebo či v tejto\nsúvislosti je možné vziať do úvahy jeho neskoršie správanie a spôsob života. Takéto\npravidlá z doterajšej rozhodovacej praxe žalovaného ani Najvyššieho súdu zatiaľ vyvodiť\nžiaľ nemožno.“.\n3\n\n4. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, v ktorom namietal,\nže prihliadaním žalovanej na zahladené odsúdenia sťažovateľa bolo porušené jeho základné\nprávo podľa čl. 35 ods. 1 ústavy; že krajský súd vyslovením obavy v odôvodnení rozsudku\nspochybnil závery, ktoré sám s odkazom na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu potvrdil;\nže krajský súd sa nezaoberal námietkou, že postup žalovanej porušuje zásadu nulla poena\nsine lege, zásadu ne bis in idem, zákaz retroaktivity a ukladania trestu iným orgánom\nako súdom; že krajský súd vo veci vyvodil nesprávne skutkové závery a vec nesprávne\nprávne posúdil, keď ponechal nezodpovedanú námietku sťažovateľa, že žalovaná\npri svojom rozhodovaní nevzala do úvahy, resp. nepreskúmala sociálne a rodinné pomery\nsťažovateľa v čase spáchania trestných činov, v čase podania žiadosti o zápis do zoznamu\nadvokátskych koncipientov ani neskoršie správanie a spôsob života sťažovateľa, v dôsledku\nčoho nie je ním vydaný rozsudok dostatočne odôvodnený.\n5. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného poukázal na to, že „povinnosti\nadvokáta vyplývajúce z výkonu povolania sa neobmedzujú len na povinnosti upravené\nzákonom... Požiadavka spoľahlivosti... ide nad rozsah posudzovania bezúhonnosti...\na zahŕňa v sebe aj právo a povinnosť Slovenskej advokátskej komory brať do úvahy aj iné\nskutočnosti, napríklad nedbanlivostné trestné činy, priestupky, ale aj ďalšie aspekty\nsprávania sa osoby, ktorá má byť zapísaná do Zoznamu advokátskych koncipientov...\nV rámci tejto činnosti komora prihliada na všetky okolnosti skutkov, ktoré berie do úvahy,\navšak, samozrejme, nie je oprávnená si sama urobiť záver o tom, či bol spáchaný trestný čin\nalebo iný delikt s výnimkou deliktov postihovaných v zmysle zákona o advokácii ako\ndisciplinárne previnenie.“. Odvolacie námietky sťažovateľa najvyšší súd odkazom na svoju\njudikatúru (5 Sžo 39/2013, 2 Sžo 1/2014, 6 Sžo 40/2013) nepovažoval za dôvodné, pričom\nkonštatoval, že „žalovaný postupoval správne, keď v rámci zisťovania naplnenia\npožiadavky spoľahlivosti skúmal aj okolnosti trestného činu, odsúdenie, ktoré bolo\nžalobcovi vykonaním trestu zahladené. Tento postup žalovaného nemožno hodnotiť ako\nzásah do právomoci orgánov činných v trestnom konaní, nejde o opätovné skúmanie skutku\nza účelom uloženia trestnoprávnej sankcie, ale o skúmanie osobných predpokladov\npre výkon povolania advokáta. Nejde ani o opätovné hodnotenie skutku v rozpore\n4\n\ns požiadavkou viazanosti výrokom rozhodnutia súdu v trestnej veci... Z trestného hľadiska\nmôže dôjsť len k zahladeniu odsúdenia a tento termín si nemožno zamieňať s anulovaním\ncelého trestného rozhodnutia, anulovaním výroku o vine... Práve vyhodnotenie konkrétnej\ntrestnej činnosti žalovaným malo najpodstatnejší vplyv... pre posúdenie spoľahlivosti\nžalobcu podľa § 3 ods. 4 zákona č. 583/2003 Z. z... Správanie žalobcu, ktoré bolo príčinou\nnegatívneho rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory o jeho žiadosti o zápis do zoznamu\nkoncipientov, vykazuje taký stupeň závažnosti, že ho nemožno považovať za nerozvážnosť\nv mladosti, či ho ospravedlňovať inými okolnosťami. Trestný čin ublíženia na zdraví...\na trestný čin krádeže spolupáchateľstvom... súd v oboch prípadoch úmyselnými trestnými\nčinmi vykazujúcimi vysokú spoločenskú nebezpečnosť. Pokiaľ žalovaný toto konanie\nhodnotil ako nezlučiteľné s výkonom advokácie aj len v pozícii advokátskeho koncipienta,\nnie je namieste námietka prekročenia zákonom zverenej právomoci, ani námietka\nextenzívneho výkladu zákonného ustanovenia zakladajúceho obmedzenie výkonu práva\nna podnikanie garantovaného ústavou... Výkon advokátskeho povolania nie je právne\nnárokovateľný a je teda legitímne, aby podmienky prístupu k tomuto povolaniu určil štát\nvo forme zákona (zákon č. 586/2003 Z. z.).“. Najvyšší súd zhrnul, že „pre nesplnenie\npodmienky spoľahlivosti postačuje preukázateľné spochybnenie čestného a svedomitého\nplnenia povinností advokáta (§ 3 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z.). Už samotné spáchanie\ndvoch úmyselných trestných činov, ich povahy, uložených trestov, okolností za ktorých boli\ntrestné činy spáchané, ako aj ich následkov, zakladá dostatočne preukázateľné\nspochybnenie spoľahlivosti žalobcu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že od posledného\nspáchaného trestného činu uplynulo 14 rokov, žalobca vyštudoval právo, absolvoval\nrigorózne konanie, získal oprávnenie na činnosť mediátora, oženil sa a založil si rodinu, bol\nriadne zamestnaný, podnikal a viedol slušný život.“. Na základe uvedeného najvyšší súd\nnepovažoval ani námietku sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského\nsúdu za dôvodnú, „nakoľko ako už bolo mnohokrát judikované, v odôvodnení rozhodnutia\nje potrebné objasniť len skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam“.\n6.1 Sťažovateľ v sťažnosti „nenamieta, že by zákon nemohol upraviť podmienky\nvýkonu advokácie či zamestnania advokátskeho koncipienta, môže sa tak stať len za základe\nzákona, ktorého znenie musí byť dostatočne jasné a predvídateľné, presne vymedzené,\n5\n\nnesmie byť retroaktívne a nesmie porušovať ďalšie ústavné princípy a práva“. Je však\npresvedčený, že uznesením žalobkyne, ktoré bolo preskúmavané krajským súdom\na najvyšším súdom, došlo k obmedzeniu jeho základného práva zaručeného čl. 35 ods. 1\nústavy. V tejto súvislosti najvyššiemu súdu vytýka, že pri svojom rozhodovaní vychádzal\nz nesprávneho predpokladu, keď uviedol, že výkon advokátskeho povolania nie je právne\nnárokovateľný, z čoho odvodil, že je legitímne, aby štát určil podmienky vo forme zákona,\na súčasne, že z toho dôvodu nemalo byť obmedzené právo na slobodný výkon povolania.\nSťažovateľ poukazuje na to, zákonodarca v § 3 ods. 3 a 4 zákona o advokácii «jednoznačne\nvymedzil rozsah trestných činov, v prípade ktorých je daná prekážka výkonu advokácie.\nVýslovne dokonca výslovne a taxatívne upravil, v prípade ktorých trestných činov – obzvlášť\nzávažné zločiny, zneužitie právomoci verejného činiteľa a korupčné trestné činy – je\ns ohľadom na ich závažnosť a potenciálny vzťah k výkonu advokácie potrebne a možné\nprihliadať aj k zahladeným odsúdeniam. Len takto vymedzený rozsah zodpovedá rozsahu\nzákonného obmedzenia práva výkonu povolania v zmysle článku 35 ods. 2 Ústavy.\nAkékoľvek rozširovanie tohto zoznamu je nad rámec článku 35 ods. 2 Ústavy, článku 2\nods. 2 Ústavy, ale aj článku 1 Ústavy. Takéto rozširovanie prekračuje rámec legality, rámec\npožiadavky na predvídateľnosť práva a kvality právnej normy v zmysle požiadaviek aj ESĽP\na predstavuje zásah do práva podľa článku 35 ods. 1 Ústavy. Súčasne ide nad rámec\nnevyhnutný na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa, keďže tento rámec bol\nvymedzený zákonom... Pokiaľ ide o obmedzenie spoľahlivosti, je v prvom rade otázne,\nči toto kritérium predstavuje dostatočne určitý pojem na obmedzenie základných práv tak\nako pre to určený rámec vymedzil ESĽP. Krajský súd vo svojom rozsudku výslovne potvrdil,\nže ide o „právne neurčitý pojem“, ktorý nie je dostatočne vymedzený nielen zákonom\n(porovnaj článok 35 ods. 2 Ústavy) ale dokonca ani aplikačnou praxou, a tak podľa názoru\nSťažovateľa nemôže byt' základom pre takéto obmedzenie práva Sťažovateľa na slobodnú\nvoľbu povolania... Takáto aplikácia obmedzení základných práv je v rozpore s konceptom\nmateriálneho právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 Ústavy.». Napriek tomu, že krajský súd\npriamo vytvoril najvyššiemu súdu priestor zaoberať sa aj ďalšími otázkami, najvyšší súd\ntento priestor nevyužil, otázky načrtnuté krajským súdom nezodpovedal a nevysporiadal sa\nani s argumentáciou sťažovateľa v odvolaní.\n\n6\n\n6.2 Sťažovateľ tvrdí, že «bol na svojich právach faktickým uložením trestu\ndoživotného zákazu zamestnania ako advokátskeho koncipienta a výkonu advokátskeho\npovolania zásadne dotknutý a ukrátený, a to rozhodnutím – Uznesením vydaným Slovenskou\nadvokátskou komorou. Nakoľko podľa článku 49 Ústavy „len zákon ustanoví, ktoré konanie\nje trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť\nza jeho spáchanie“, je nepripustenie k výkonu povolania advokátskeho koncipienta\na nepriamo aj advokáta neprijateľným trestom, resp. prinajmenšom inou ujmou na právach\n(konkrétne na práve na slobodnú voľbu povolania), o ktorej nerozhodol ani súd, a ani zákon\nneustanovil, že takáto ujma na právach mu vôbec môže byť spôsobená... Pokiaľ konajúce\nsúdy tieto skutočnosti posúdili inak, dopustil sa prehĺbenia zásahu do základných práv\nSťažovateľa, pričom tento namieta najmä, že mu (i) bol uložený trest, resp. prinajmenšom\niná ujma na právach, bez riadneho zákonného základu, že (ii) ide o trest retroaktívny, (iii)\ntrest porušujúci ústavnú zásadu zákazu opakovaného ukladania trestov za ten istý skutok,\nako aj (iv) trest, ktorý mu bol za už potrestaný (a zahladený) čin uložený iným subjektom\nnež súdom.».\n6.3 Sťažovateľ napokon namieta, že jeho argumentáciu krajský súd a najvyšší súd\n„vo väčšine bodov neadresovali vecnou argumentáciou a neuviedli dostatok dôvodov, ktoré\nby boli potenciálne spôsobilé presvedčiť o správnosti záverov súdu. Je síce pravdou, že súd\nnemusí dať odpoveď na každú otázku alebo námietku účastníka, avšak je povinný sa\nvysporiadať s podstatnými a pre vec zásadnými námietkami... Vnútorne rozporné\nodôvodnenia rozsudkov tak, ako sú formulované, nemôžu legitimizovať rozhodnutie\nsamotné... Nedostatky odôvodnení, vysporiadania sa s ústavno-právnymi námietkami\nSťažovateľa, ako aj vlastnými vnútornými výhradami jedného z dvoch konajúcich súdov,\ntak zakladá porušenie aj práva Sťažovateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia“\nobsiahnutého v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\n\n7\n\nII.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n8. Predmetom sťažnosti je námietka základného práva na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 49 a čl. 50 ods. 1 a 6 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 7 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 S 153/13\nzo 4. februára 2015 a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 160/2015 z 28. februára\n2018 rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 S 153/13 zo 4. februára 2015 a rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 160/2015 z 28. februára 2018 spočívajúca v tvrdenom\nústavne nekonformnom (rozširujúcom) výklade ustanovenia § 3 ods. 4 zákona o advokácii\nmajúcom za následok nezapísanie sťažovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov\nvedeného Slovenskou advokátskou komorou.\n9. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\n8\n\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nZásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu\ndo právomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov,\n\nktorých\n\nrozhodnutia\n\nsú\n\nv konaní\n\no sťažnosti\n\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n10. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n11. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta\nvýkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom\nposkytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy.\nInými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu\nnezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej\n9\n\nnezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je\nnáprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade\nvykonávaná. Správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje\niba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(III. ÚS 502/2015, IV. ÚS 596/2012).\n12. Článok 46 ods. 2 ústavy zaručuje ústavné právo fyzických osôb a právnických\nosôb, ktoré obhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím\norgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia,\nak zákon neustanoví inak, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Obhájiteľnosť tvrdenia v danom prípade\nznamená, že vzhľadom na právnu úpravu a na okolnosti prípadu bolo konkrétne rozhodnutie\norgánu verejnej správy spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré tvrdia, že boli rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy dotknuté. V tomto rozsahu (pokiaľ ide o garantovanie práva na prístup k súdu)\npredstavuje ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy lex specialis vo vzťahu k všeobecnejšiemu\nustanoveniu čl. 46 ods. 1 ústavy. Aj v prípadoch, keď právo na prístup k súdu účastníka\nsúdneho konania má svoj ústavný základ v čl. 46 ods. 2 ústavy, je súd konajúci vo veci\nviazaný princípmi spravodlivého súdneho konania vyplývajúcimi z čl. 46 ods. 1 ústavy.\nObsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva iba\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa taktiež právo\nna určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého\nsúdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosti\nzbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada\nspravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46\nods. 1 ústavy, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne\nrelevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci\n(m. m. III. ÚS 305/08). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\n10\n\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali\n\ndo\n\nvšetkých\n\ndetailov\n\nsporu\n\nuvádzaných\n\núčastníkmi\n\nkonania.\n\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n13. Podľa Komentára k Ústave Slovenskej republiky (Čič, M. a kolektív. Komentár\nk Ústave Slovenskej republiky. Martin : Matica Slovenská, 1997. s. 181 – 182) „Ústavné\nprávo na slobodnú voľbu povolania sa ťažiskovo realizuje v rámci administratívnoprávnych\nvzťahov pri výchove a príprave na povolanie, či už v priebehu školského vzdelávania, alebo\nv priebehu zamestnania, alebo samostatného podnikania, prípadne rekvalifikovaním sa\nna výkon iného povolania či zamestnania. Ústavné právo na slobodnú voľbu povolania\nzahŕňa nielen slobodný výber, ale aj slobodný výkon povolania. Na rozdiel od slobodnej\nvoľby povolania sa právo na slobodný výkon povolania ťažiskovo realizuje v zamestnávaní\nobčanov. Občan má právo slobodne sa rozhodnúť, či bude vykonávať zvolené povolanie,\nktorému sa štúdiom vyučil, resp. či bude vôbec vykonávať nejaké povolanie... Zákonné\npodmienky a obmedzenia sa dotýkajú napr. predpísanej odbornej kvalifikácie, môžu sa\ndotýkaj i veku, pohlavia, štátneho občianstva a pod. Podmienky a obmedzenia musia byť\nustanovené v jednotlivých zákonoch upravujúcich výkon rôznych povolaní a činností,\npričom však vždy musí byť dodržaný zákaz diskriminácie zakotvený v čl. 12 ods. 2 Ústavy\nSR a v medzinárodných zmluvách. Môže ísť o podmienky a obmedzenia dotýkajúce sa\nvýkonu nesamostatných činností, ale aj podnikateľských či iných samostatných\nhospodárskych činností. Zákon môže podmienky aj obmedzenia ustanoviť pozitívne –\ndovolením určitej činnosti pri ich splnení, ale aj negatívne – zákazom prác za určitých\npodmienok (napr. práce zakázané ženám, mladistvým a pod.).“.\n14. Právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť sa priznáva každej osobe. Uvedené práva patriace\ndo kategórie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv sú zahrnuté medzi základné\npráva a slobody, pričom sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného\n11\n\npráva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného\npráva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Každý konflikt vo vnútri systému\nzákladných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách) treba riešiť\nprostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06,\nm. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07).\n15. Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35 a čl. 46 ústavy sa\nmožno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, teda len v rozsahu\nvyvoditeľnom z citovanej ústavnej výhrady, prostredníctvom ktorej ústava poskytuje\nzákonodarcovi nepochybne väčší priestor (v porovnaní s inými skupinami základných práv\na slobôd) pre voľnú úvahu (uváženie) na účely určenia, v akom rozsahu, kvalite a za akých\npodmienok ich bude garantovať.\n16. Právo Európskej únie neupravuje podmienky vykonávania právnického\npovolania. Činnosť advokátov upravujú profesijné organizácie alebo orgány ich členského\nštátu – advokátske komory a právnické združenia, ktoré sú zodpovedné za stanovenie\npravidiel profesionálneho správania a dodržiavanie disciplíny zo strany advokátov. Úlohou\nadvokáta, ktorého si vyberie fyzická osoba, spoločnosť alebo štát, je byť dôveryhodným\nporadcom\n\na zástupcom\n\nklienta,\n\nodborníkom,\n\nktorého\n\nrešpektujú\n\ntretie\n\nstrany,\n\na nenahraditeľným účastníkom pri riadnom výkone spravodlivosti. Advokát stelesňujúci\nvšetky tieto prvky, ktorý čestne slúži záujmom svojho klienta a chráni jeho práva, plní aj\nfunkcie advokáta v spoločnosti, a to najmä predchádzať a brániť konfliktom, zabezpečiť,\naby sa konflikty riešili v súlade s uznávanými zásadami občianskeho, verejného alebo\ntrestného práva a s náležitým zohľadnením práv a záujmov, podporovať rozvíjanie práva\na obhajovať slobodu, spravodlivosť a právny štát.\n17. V spoločnosti, kde úcta k demokracii a právu je jedným z najdôležitejších\nústavných princípov, má advokát nezastupiteľné postavenie, pretože existencia slobodného\na nezávislého advokátskeho povolania je základným prostriedkom ochrany ľudských práv\na slobôd proti moci štátu. Advokát musí slúžiť veci spravodlivosti a tým, ktorí ho poverili\n12\n\nobhajobou alebo zastupovaním. Povinnosti advokáta vyplývajúce z výkonu povolania sa\nneobmedzujú len na povinnosti upravené zákonom. S výkonom povolania advokáta sa\nnerozlučne spája škála etických povinností voči klientom a voči súdom a orgánom,\npred ktorými advokát presadzuje záujmy svojho klienta, alebo pred ktorými koná v jeho\nmene (preambula Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory).\n18. Vzhľadom na postavenie a rolu advokáta v právnom systéme Slovenskej\nrepubliky, t. j. ako profesie, ktorej úlohou je pomáhať uplatňovať ústavné právo fyzických\nosôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb\nv súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi\npredpismi (§ 1 ods. 1 zákona o advokácii), sa kladú prísne požiadavky nielen na odbornosť\nžiadateľa o zápis do zoznamu advokátov, ale vyžadujú sa od neho aj určité osobnostné\na morálne vlastnosti.\n19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu bol príslušný najvyšší súd, ktorého právomoc\npredchádzala právomoci ústavného súdu, preto sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou\nnamietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 49\na čl. 50 ods. 1 a 6 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 7 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n20. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku najvyššieho súdu (bod 5)\nústavný súd zistil, že najvyšší súd postupoval v medziach svojej právomoci, pričom sa\nnedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy, ktorými by\npoprel jej účel a význam. Napadnutý rozsudok nemožno označiť za arbitrárny v tom smere,\nže by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený skutkový stav,\nústavne neudržateľné alebo že by napadnutý rozsudok nereflektoval ťažiskové skutočnosti\ndôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.\n\n13\n\n21. Na tomto mieste ústavný súd považuje za žiaduce poukázať na názor vyslovený\nv odbornej literatúre (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava :\nC. H. Beck, 2015. s. 131 a 133), podľa ktorého „Základom výkladu práva v právnom štáte\nje zdravý rozum. To rovnakou mierou platí pre výklad právneho poriadku, ako aj pre výklad\nústavy. Nezlučiteľné s princípmi právneho štátu sú na Slovensku často frekventované\nvýklady o medzerách v práve a rôzne iné účelovo konštruované výklady, ktoré v rozpore\nso zdravým rozumom vytvárajú varianty právnej úpravy v konečnom dôsledku smerujúce\nk „preukázaniu“ nemožnosti uplatniť právnu normu... V právnej vede neexistuje všeobecne\nprijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu\nprávnej normy a jej účelu. ... jazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací\nvýklad má spoločný menovateľ vo formách logickej argumentácie. Prvosledovou metódou\nvýkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte\nje metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno\njednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom\nprávnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy\nodstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“.\n22. Stabilizovaná judikatúra ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06)\nzdôrazňuje, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi\nrozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom\nporiadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má\nkaždý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej\nnormy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné\nv pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež\nmedzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“ (II. ÚS 148/06,\nIII. ÚS 348/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 200/07, IV. ÚS 209/07, IV. ÚS 95/08). Ústavný súd\ntaktiež už viackrát akcentoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno\npristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako\n14\n\njednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012,\nI. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010). Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy\nv materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu\na identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej\nčinnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti\nindividuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním\njednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého\nnemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy\nby sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému\nvysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov\nje nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je\ndoslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí\nod neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných\ndôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného\nvýkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4\nústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle\n(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.\nV prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu\n(umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia\nso zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti,\nmožno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)\nvýkladom (m. m. III. ÚS 72/2010).\n23.1 Podľa čl. 3 ods. 1 písm. f) zákona o advokácii komora zapíše do zoznamu\nadvokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto je\nbezúhonný a spoľahlivý.\n23.2 Podľa čl. 3 ods. 3 zákona o advokácii za bezúhonného sa na účely tohto zákona\nnepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť\nzávažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania\núplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo\n15\n\nodsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký\ntrestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu.\n23.3 Podľa čl. 3 ods. 4 zákona o advokácii spoľahlivým na účely tohto zákona nie je\nten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti\nadvokáta.\n23.4 Podľa § 29a ods. 1 zákona o advokácii advokát je pri výkone povolania aj mimo\nneho povinný zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta.\n24. Čestnosť a svedomitosť v žiadnom prípade nemožno považovať iba za akési\nabstraktné vlastnosti fyzickej osoby. Za čestného možno považovať takého človeka, ktorý\nmá vysoké morálne hodnoty, je poctivo zmýšľajúci a konajúci [statočný, poctivý, počestný,\ncharakterný (Slovník súčasného slovenského jazyka, VEDA vydavateľstvo Slovenskej\nakadémie vied, Bratislava 2006, s. 497)], pričom svedomitým je človek, ktorý má zmysel\npre povinnosť, zodpovednosť [je zodpovedný, poriadny, starostlivý, statočný, poctivý\n(Synonymický slovník slovenčiny, VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied,\nBratislava 2004, s. 705)].\n25.\n\nVo\n\nvzťahu\n\nk nastolenej\n\nproblematike\n\nústavný\n\nsúd\n\nuž\n\nv uznesení\n\nsp. zn. II. ÚS 104/2015 z 24. februára 2015 judikoval (57/2015), že „Účelom zákonných\npodmienok na zápis do zoznamu advokátov (advokátskych koncipientov) je okrem iného\nochrana riadneho fungovania justičného systému štátu stanovením obmedzení pre vstup\ndo tohto systému v postavení advokáta (advokátskeho koncipienta) osobám, u ktorých je\nv dôsledku ich skoršieho správania spochybnené, že budú povolanie advokáta\n(advokátskeho koncipienta) vykonávať v súlade s princípmi fungovania justičného systému\ndemokratického štátu. Zákonodarca definoval na tento účel stanovené obmedzenia jednak\nvylúčením z tohto systému osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestné činy v rozsahu\nustanovenom v § 3 ods. 3 zákona o advokácii a jednak ďalším prísnejším spôsobom\nvo vzťahu k osobám, u ktorých nie je prekážkou samotný odsudzujúci rozsudok, ale je\nvo vzťahu k nim preukázateľne spochybnené, že budú čestne a svedomito plniť povinnosti\n16\n\nadvokáta, a to v dôsledku akejkoľvek ich činnosti a správania sa v minulosti (§ 3 ods. 4\nzákona o advokácii). Zatiaľ čo teda v prípade nesplnenia kritéria bezúhonnosti podľa § 3\nods. 3 zákona o advokácii je rozhodujúca existencia právoplatného odsudzujúceho\nrozsudku, pričom v niektorých prípadoch sa výslovne prihliada aj na zahladené odsúdenia,\nv prípadoch podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii je rozhodujúce faktické správanie\nžiadateľa o zápis do zoznamu. Ani systematickým výkladom týchto ustanovení nemožno\npritom dospieť k záveru, podľa ktorého pri posudzovaní bezúhonnosti podľa čl. 3 ods. 4\nzákona o advokácii by nebolo nemožné vziať do úvahy niektoré konkrétne správanie\nsamotnej osoby, napríklad to, ktoré bolo predmetom trestného konania, hoci odsúdenie zaň\nbolo zahladené. Takýto výklad by bol v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy.“.\n26. Ústavný súd poznamenáva, že zákon č. 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v § 3 ods. 4 sa slovo\n„Bezúhonný“ nahradil slovom „Spoľahlivým“, k čomu dôvodová správa uviedla: «Úprava\nsúvisí so zjednotením právnych úprav obsahujúcich definíciu pojmu bezúhonnosti\na spoľahlivosti. V súčasnosti niekoľko desiatok zákonov používa pojmy „bezúhonnosť“\na „spoľahlivosť“ v rôznych významoch a často sa obsahovo prekrývajú. Bezúhonnosť je\nako taká v právnom poriadku vnímaná štandardne ako doterajšia beztrestnosť v prípade\nzákonom ustanoveného okruhu alebo skupiny trestných činov. Tomuto vymedzeniu\nbezúhonnosti v súčasnosti nezodpovedá dikcia § 3 ods. 4 zákona o advokácii. Na základe\nuvedeného sa preto navrhuje, aby došlo k zosúladeniu obsahového vymedzenia\nbezúhonnosti v zákone o advokácii tak, aby zodpovedal zaužívaným štandardom.\nZ hľadiska pojmového je v prípade § 3 ods. 4 namieste používať pojem „spoľahlivosť“;\nk tomu pozri napr. § 19 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 13 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, a pod. Pojem „spoľahlivosť“ je v právnom poriadku používaný bežne\na používa sa buď vo všeobecnom význame ako jedna z podmienok pre vznik určitého\noprávnenia, povolenia, či licencie ustanovená spoľahlivosť osoby alebo je zúžený\n17\n\nna konkrétnu oblasť výkonu verejnej správy, kedy právny poriadok používa pojmový aparát\nako „bezpečnostná spoľahlivosť“, „daňová spoľahlivosť“ a pod. Dôležitým momentom\nprávnej úpravy je skutočnosť, že nezapísanie osoby do zoznamu advokátov je vždy\npreskúmateľné súdom.»\n27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet\nžiadnej spojitosti medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením\nzákladných práv sťažovateľa podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 49 a čl. 50 ods. 1\na 6 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 7 dohovoru napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu, preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\n29. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že odôvodnenie rozsudku krajského\nsúdu, v ktorom vyjadril obavu z prílišného zjednodušovania skutočnosti pri rozhodovaní\no splnení skúmaných podmienok zápisu (bod 3.2), predstavuje takú časť rozhodnutia, ktorá\nnie je autoritatívna a najvyšší súd k ničomu nezaväzuje. Správny súd je viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby, resp. rozsahom opravného prostriedku. Ak by došlo k zrušeniu\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a k vráteniu mu veci na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, bol by právnym názorom najvyššieho súdu viazaný.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. augusta 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestný čin-úmyselný", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "advokát, advokácia", "zahladenie odsúdenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:c28c3cd1-2164-4ada-9121-a1c2940b52f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.104.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2015 z 24. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.104.2015.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb"}, {"guid": "ussr:b7fa75ac-822b-415a-bdf7-da0a57fdc86e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/07 z 26. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7fa75ac-822b-415a-bdf7-da0a57fdc86e"}, {"guid": "ussr:1218023c-afd7-4a42-a232-d479f3730210", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/07 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1218023c-afd7-4a42-a232-d479f3730210"}, {"guid": "ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/06 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4077ea23-592d-4633-93a6-077768d47292", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.303.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 303/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 303/2023 z 6. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.303.2023.1"}, {"guid": "ussr:059888aa-8212-4cd1-89d0-e7e2c3e4ecd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.394.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 394/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 394/2021 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.394.2021.1"}, {"guid": "ussr:470f4164-50f1-49f3-8f4d-ee046771d0ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.206.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 206/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.206.2021.1"}, {"guid": "ussr:f07b4bbc-eb58-4c67-ab39-ba50fdb363a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.525.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 525/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 525/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.525.2020.1"}]}