{"guid": "ussr:b4e260a7-7aa3-45c9-8292-ae39b5e76d34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 292/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/2018 z 7. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. augusta 2018, sp. zn. III. ÚS 292/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40.odsek-1", "nazov": "čl. 40 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b4e260a7-7aa3-45c9-8292-ae39b5e76d34", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 292/2018-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou Mgr. Miroslavou Ficovou, advokátska kancelária, Mierové námestie 24, Nová\nDubnica, a sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\n, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 16 ods.1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 40 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod\nsp. zn. 61 P 71/2013 a uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 61 P 71/2013-1148\nz 5. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. novembra 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľka“), a\n\n,\n\n(ďalej aj\n\n„maloletá sťažovateľka“ alebo spolu aj „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie\nzákladných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 40 ods. 1, čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 61 P 71/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“)\na uznesením okresného súdu č. k. 61 P 71/2013-1148 z 5. septembra 2017 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“).\n2. Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že predmetom napadnutého konania je rozvod\nmanželstva a úprava rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Konanie\nsa začalo na návrh manžela 13. novembra 2013. Sťažovateľky sa vo svojej sťažnosti\nzamerali na opis priebehu napadnutého konania s osobitným dôrazom na nariadené znalecké\ndokazovanie z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých (ďalej\nlen „znalecké dokazovanie“), ktorému mala byť podrobená maloletá sťažovateľka.\nArgumentácia sťažnosti smeruje k vysvetleniu postupu a správania sa sťažovateľky – matky\nmaloletej, ktorá žiadala okresný súd, aby upustil od nariadeného znaleckého dokazovania\n(uznesenie okresného súdu č. k. 61 P 71/2013-343 z 22. septembra 2014, pozn.). Ďalej\nv sťažnosti uvádzajú, že okresný súd napadnutým uznesením uložil matke maloletej\nsťažovateľky poriadkovú pokutu vo výške 2 000 € z dôvodu bezdôvodného nerešpektovania\nuloženej povinnosti dostaviť sa s maloletou sťažovateľkou na odborné vyšetrenie na účel\nvykonania znaleckého dokazovania. Túto súdom uloženú povinnosť si matka nesplnila aj\nnapriek tomu, že už v minulosti bola sankcionovaná uložením poriadkovej pokuty vo výške\n200 € (uznesenie okresného súdu sp. zn. 61 P 71/2013-571 z 2. júna 2015, pozn.).\nV sťažnosti sťažovateľky zdôraznili, že „predmetom posúdenia ústavným súdom by\nďalej malo byť to, či došlo k splneniu všetkých kumulatívnych podmienok, ktorých naplnenie\nje nevyhnutné k tomu, aby okresný súd mohol konkrétnej osobe uložiť poriadkovú pokutu.\nPoriadková pokuta nemôže byť uložená v tom prípade, ak osoba, ktorej bola povinnosť\nuložená včas, teda v lehote danej na splnenie povinnosti, ospravedlní nesplnenie tejto\n2\n\npovinnosti vážnymi okolnosťami. Sťažovateľka v predmetnom konaní v každom jednotlivom\nprípade ospravedlnila nesplnenie povinnosti dostaviť sa k znalcovi spolu s maloletou, vždy\ntak urobila včas a vždy uviedla aj vážne okolnosti, ktoré jej objektívne bránili splniť uloženú\npovinnosť...\n... je zjavné, že nerešpektovanie príkazu súdu zo strany sťažovateľky nebolo\nsvojvoľné, sťažovateľka svoju nečinnosť a nedostavenie sa s maloletou k znalcovi\nopakovanie ospravedlňovala včas, vážnymi okolnosťami spočívajúcimi v legitímnom záujme\nna ochrane maloletej a v jej zlom psychickom stave...\n... okresný súd pri určovaní výšky poriadkovej pokuty vôbec neprihliadol a nezvážil\nmajetkové a príjmové pomery sťažovateľky... nerešpektoval ani zásadu zdržanlivosti...\nuvedený nesprávny postup okresného súdu a jeho pochybenia sú z ústavnoprávneho aspektu\nnetolerovateľné a je nepochybné, že aj týmto postupom okresného súdu dochádzalo\na opätovne v súčasnej dobe dochádza k prieťahom, ktoré nie sú spôsobené ani zložitosťou\nveci ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu...“.\n3. V petite sťažnosti sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd rozhodol nálezom,\nv ktorom vysloví, že práva sťažovateliek uvedené v bode 1 a v záhlaví tohto rozhodnutia\nv napadnutom konaní a napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené. Zároveň\nžiadali, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie, prikázal okresnému súdu\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal im finančné zadosťučinenie\nspolu v sume 4 000 € a náhradu trov konania.\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n5. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n4\n\n10. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n11. Predmetom konania ústavného súdu je rozhodovanie o namietanom porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a článku 6 ods. 1 dohovoru,\nku ktorému malo podľa sťažovateliek dôjsť napadnutým uznesením okresného súdu\nz 5. septembra 2017 vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 61 P 71/2013.\n12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n13. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateliek, že napadnuté uznesenie okresného\nsúdu, ktorým bola matke maloletej sťažovateľky uložená poriadková pokuta vo výške\n2 000 €, je nezákonné. Svoje tvrdenia sťažovateľky rozvádzajú v dvoch rovinách. Prvou je\nrovina preskúmania nevyhnutnosti nariadeného znaleckého dokazovania a druhou\nje neprimeranosť rozhodnutia okresného súdu týkajúca sa výšky uloženej poriadkovej\npokuty.\n14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok\n(ďalej aj „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n15. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) môže súd uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto\n5\n\nsťažuje postup konania najmä tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju\nnečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci\nnaň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi\nokolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh\npojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.\n16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd\nvzhľadom na dosiaľ vo veci vykonané dokazovanie bol toho názoru, že opakované\nsvojvoľné nerešpektovanie príkazu súdu zo strany matky je potrebné postihnúť poriadkovou\npokutou. V posudzovanom prípade sťažovateľka ako matka maloletej sťažovateľky ako\núčastníčka v napadnutom konaní sťažila postup súdu tým, že opakovane nezabezpečila\nprítomnosť maloletého dieťaťa na psychologickom vyšetrení u súdom ustanoveného znalca.\n17. V sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sa uvádza, že matka maloletej\nsťažovateľky žiadala okresný súd, aby upustil od nariadeného znaleckého dokazovania\na aby okresný súd postupoval tak, že si vyžiada odborné stanovisko o aktuálnom\nzdravotnom (najmä psychickom) stave maloletej sťažovateľky bez jej výsluchu súdom\nustanoveným znalcom. Nepripustenie navrhovanej alternatívy sťažovateľky považujú\nza nerešpektovanie zásady vyjadrenej v čl. 17 CSP, a teda okresný súd nepostupoval\npodľa ich názoru v napadnutom konaní bez zbytočného a neprimeraného zaťaženia strán\nsporu a iných osôb.\n18. K tomu ústavný súd uvádza, že Civilný mimosporový poriadok má svoje vlastné\nzákladné princípy konania (čl. 1 až 14 CMP), ktoré majú vlastné výkladové pravidlá,\nnapomáhajúce určiť obsah pojmov zákonného textu. Ústavný súd k námietke sťažovateľky\nuvedenej v bode 16 taktiež poukazuje na to, v mimosporovom konaní, ktorým konanie\no rozvod manželstva a s ním spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým\ndeťom na čas po rozvode nesporne je (§ 92 a § 100 CMP), je povinnosťou súdu zistiť\nskutočný stav veci (§ 35 CMP v spojení s § 395 CMP). Nebolo tomu inak ani za účinnosti\npodľa Občianskeho súdneho poriadku [zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) za účinnosti\n6\n\nktorého bolo predmetné súdne konanie začaté, kedy s konaním o rozvod manželstva bolo\nzo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom\nz ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 OSP). Ústavný súd v tejto súvislosti dáva\ndo pozornosti aj čl. 6 CMP, podľa ktorého súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania\ntak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci\nvykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.\n19. Sťažovateľka ako účastníčka napadnutého konania opakovane predložila\nokresnému súdu lekárske správy konštatujúce možnosti zhoršenia psychického vývinu\nmaloletého dieťaťa (maloletej sťažovateľky) a rozvoja posttraumatickej stresovej poruchy\nv prípade jeho stretnutia s otcom. Ústavný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že\npredbežným opatrením okresného súdu zo 7. novembra 2013 v konaní vedenom pod sp. zn.\n28 P 194/2013 bol zakázaný styk otca s dieťaťom až do rozhodnutia vo veci samej\nv napadnutom konaní. Okresný súd s ohľadom na ochranu záujmov a práv dieťaťa, medzi\nktoré nesporne patrí právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom\nrodičom (§ 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, pozn.) zotrval na požiadavke vykonať nariadené\nznalecké dokazovanie v prítomnosti maloletého dieťaťa za účasti matky, keďže ho\npovažoval za významné pre rozhodnutie vo veci.\n20. Ďalej sa ústavný súd zaoberal tvrdením sťažovateliek, že výška uloženej\nporiadkovej pokuty je neprimeraná, nezohľadňujúca príjmové a majetkové pomery osoby,\nktorej bola uložená.\n21. V zmysle § 102 ods. CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP výšku poriadkovej pokuty\nurčuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti. Podľa § 102 ods. 3 CSP súd\nmôže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 €. Okresný\nsúd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že „... s prihliadnutím na intenzitu\na permanentnosť konania matky, ktorá nerešpektovaním uloženej povinnosti bráni súdu\nplynule vo veci konať a rozhodnúť, súd uložil matke poriadkovú pokutu v maximálnej\nzákonom stanovenej výške...“.\n7\n\n22. Pokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, rozhodnutie o nej je procesnou\nsankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek\ntomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom\npre vydanie takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu\npostupu konania, t. j. nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania.\nSvojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh\nkonania a súčinnosť strán sporu, resp. účastníkov konania alebo ich zástupcov a iných\nsubjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom,\nktorý zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali\nči dokonca marili. Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou\nprocesným rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného\nkonania; nestáva sa samo osebe predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci\nsamej, ktoré by do práv a povinností strán sporu resp. účastníkov konania zasahovalo\nkonečným spôsobom. Pokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím\nna povahu porušenej povinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty\ndisponuje súd voľnou úvahou.\n23. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je jeho úlohou prehodnocovať\nsprávnosť poriadkového opatrenia všeobecného súdu. Dôvodnosť uloženia pokuty\nústavnému súdu neprislúcha hodnotiť ani spochybňovať. Ako už bolo načrtnuté, právomoc\nústavného súdu nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa\nna skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava\nprípadných pochybení všeobecných súdov pri vydávaní procesných rozhodnutí.\nRozhodovanie o poriadkových pokutách (procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi\npatrí jednoznačne do výlučnej kompetencie všeobecných súdov, pri ktorom sa prejavujú\natribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania.\n24. K namietanej výške uloženej poriadkovej pokuty za daných okolností už samotný\npredmet konania pred ústavným súdom zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného\nsúdu dôvod odmietnutia sťažnosti pri jej predbežnom prerokúvaní. Ak totiž právny predpis\n8\n\nupravujúci konanie pred všeobecnými súdmi – CSP (v spojení s § 2 ods. CMP) vylučuje\nprieskum rozhodnutí u tzv. bagateľných vecí, bolo by proti logike pripustiť, aby ich\nprieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Vec nemá žiaden\nústavnoprávny rozmer (zjavne ide o bagateľnú sumu, pozn.). Také rozhodnutie by teda\nv zásade nemalo byť preskúmateľné nielen nadriadeným súdom, pretože uvedený zákon\ntakúto možnosť výslovne nepripúšťa (čl. 2 ods. 2 ústavy), ale malo by byť v konečnom\ndôsledku vylúčené aj z prieskumu vecí ústavným súdom. Sťažovateľky ani dostatočným\nspôsobom nepreukázali, ako by sa zaplatenie tejto pokuty materiálne dotklo niektorého z ich\nústavou garantovaných práv. Preto v danom prípade pri opakovanom hrubom porušení,\nresp. nerešpektovaní príkazu súdu nemožno hovoriť o takom zásahu okresného súdu, ktorý\nby dosahoval ústavne relevantnú intenzitu porušenia označených práv sťažovateľa\n(III. ÚS 28/2014, III. ÚS 337/2013). Okrem toho, podľa stabilizovanej judikatúry ústavného\nsúdu všeobecný súd nemôže porušiť základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v civilnom\nkonaní.\n25. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prichádza pri tzv.\nprocesných rozhodnutiach a bagateľných veciach do úvahy iba v prípadoch extrémneho\nvybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré\nmôžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv a slobôd, alebo\ntiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom.\nTakéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd v prípade\nsťažovateliek nevzhliadol. Ich ústavná sťažnosť je v podstate len nesúhlasom s rozhodnutím\nvšeobecného súdu. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie okresného súdu\nnemožno považovať za neodôvodnené, svojvoľné a neudržateľné, ktoré by nezodpovedalo\nskutočnému stavu veci zisteného okresným súdom a ktoré by bolo založené na právnych\nzáveroch, ktoré nemajú oporu v právnej norme, resp. popierajú jej podstatu, zmysel a účel.\n26. Z obsahu ústavným súdom zadováženého spisového materiálu ani z argumentov\nvznesených v sťažnosti nevyplýva nič, čo by posunulo prejednávanú vec do ústavnoprávnej\n9\n\nroviny. Možno konštatovať, že sťažovateľkám nebolo odopreté právo na súdnu ochranu\na postup všeobecného súdu nevzbudzuje pochybnosti o jeho spravodlivosti. Z uvedených\ndôvodov sa ústavnému súdu javí tvrdenie sťažovateliek o porušení ich ústavných práv ako\nzjavne neopodstatnené, a to o to viac, ak prihliadne na skutočnosť, že celú situáciu primárne\nvyvolala sťažovateľka ako účastníčka konania tým, že opakovane nerešpektovala príkaz\nokresného súdu a svojvoľne si nesplnila povinnosť ním uloženú.\n27. Vzhľadom na uvedené niet takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým\nuznesením okresného súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy ani právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala dospieť k záveru\no ich porušení, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\n28. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\n29. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n30. V sťažnosti sťažovateľky ako jediný argument k porušeniu už uvedených práv\nuviedli, že „núteným zaplatením poriadkovej pokuty došlo k odčerpaniu majetku\n\n10\n\nsťažovateľky - peňazí, pričom k takému odčerpaniu došlo bez akéhokoľvek legitímneho\na zákonného dôvodu...“.\n31. Pokiaľ sú sťažovateľky presvedčené, že napadnutým uznesením okresného súdu\ndošlo aj k porušeniu ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ústavný súd\npoukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07), ktorej\nsúčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym\nporušovateľom základných práv a slobôd hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné\nprávo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný\nsúd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp.\nčl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení uvedených práv by bolo možné uvažovať\nzásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého\nzo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48\nústavy a tiež v čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07,\nIV. ÚS 278/2010).\n32. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateliek podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani\nich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak v danom prípade nemožno uvažovať ani\no porušení ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť\nsťažnosti sťažovateliek podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nII. 3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2\na čl. 40 ods. 1 ústavy\n33. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.\nObmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n11\n\n34. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n35. Podľa čl. 40 ods. 1 ústavy každý má právo na ochranu zdravia. Na základe\nzdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť\na na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.\n36. Ústavný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že účelom práva na súkromný\na rodinný život je ochrana jednotlivca proti svojvoľným zásahom verejnej moci a obdobne\nústava nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním.\nZaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom\npráva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické a právnické osoby zasahovať\ndo súkromného a rodinného života vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako\noprávnené (I. ÚS 13/2000).\n37. Keďže sťažovateľky namietané porušenie základných práv podľa bodu 26 – 27\ntohto rozhodnutia odôvodňovali len v nadväznosti na napadnuté uznesenie a v súvislosti\ns porušením práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nodmietol aj túto časť sťažnosti sťažovateliek podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n38. Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n39. Sťažovateľky zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n12\n\n40. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n41. V zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho\nzástupca.\n42. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľky svoju sťažnosť v časti nimi už\nnamietaných práv riadne neodôvodnili. V obsahu sťažnosti, sťažovateľky formulovali\nvšeobecné tvrdenie o existencii nesprávneho postupu okresného súdu, čím podľa ich názoru\ndochádzalo a v súčasnej dobe opätovne dochádza k zbytočným prieťahom v napadnutom\nkonaní. Povinnosťou sťažovateliek bolo ústavnému súdu v zmysle § 20 ods. 1 zákona\no ústavnom súde predložiť aspoň rámcové informácie o úkonoch napadnutého konania,\nprípadných obdobiach nečinnosti či neefektívnej činnosti okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\n43. Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí\nnie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry\nústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(obdobne pozri IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011,\nIII. ÚS 285/2012).\n44. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd sťažnosť sťažovateliek v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí.\n13\n\n45. Ústavný súd v závere poznamenáva, že neušlo jeho pozornosti, že sťažnosť\npodala v mene maloletej sťažovateľky jej matka ako zákonná zástupkyňa bez toho, aby\nzároveň splnomocnila advokáta aj na zastupovanie maloletej. V zmysle § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie\nna zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení\nsa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Keďže\nk sťažnosti adresovanej ústavnému súdu nebolo priložené splnomocnenie maloletej\nsťažovateľky advokátovi, nebolo možné považovať maloletú sťažovateľku za kvalifikovane\nprávne zastúpenú a bolo možné ju z tohto dôvodu odmietnuť pre podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\n46. Ústavný súd si v súvislosti s podanou sťažnosťou na základe poznatkov\nzískaných preštudovaním zapožičaného spisového materiálu okresného súdu dovoľuje\nvysloviť názor, že správanie sa sťažovateľky – matky maloletého dieťaťa je maximálne\nneštandardné a nevhodné, pričom svojvoľné opakované neuposlúchnutie príkazu súdu\nje možné považovať v danom prípade za okolnosť, ktorá rozhodne nechráni, ale naopak\npoškodzuje záujem maloletého dieťaťa. Tvrdenia matky, ktorými deklaruje svoju snahu\nmaloleté dieťa chrániť a nevystavovať ho opätovne stresovým situáciám, nie je možné\npovažovať za relevantné, ak nie je podložené konkrétnymi dôkazmi a najmä zodpovedným\nsprávaním matky ako účastníčky napadnutého konania. Sťažovateľka ako matka sa svojím\nkonaním výrazne podieľa na dlhom trvaní napadnutého konania, čo je priamo v rozpore\nso záujmom maloletého dieťaťa a vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti táto\nskutočnosť predstavuje nežiaduci prvok. Vo vzťahu k sťažovateľkinmu správaniu nemožno\nponechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že je proti nej vedené aj trestné stíhanie\npre zločin marenia spravodlivosti pod. č. 1 Pv 168/2016, a to z dôvodu, že sa nedostavuje\nna nariadené úkony v trestnom konaní, keď sa taktiež nedostavuje k ustanovenému súdnemu\nznalcovi, resp. odmieta s ním komunikovať.\n47. Pretože sťažnosť sťažovateliek bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími ich požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie\n\n14\n\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia\nzákladných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. augusta 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "manželstvo-práva a povinnosti manželov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "pokuta-poriadková", "manželstvo-rozvod", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:84d5a585-9b5d-489f-b5c9-67f71178153d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 28/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 28/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84d5a585-9b5d-489f-b5c9-67f71178153d"}, {"guid": "ussr:03a325b2-7e7f-4270-9e18-8d8c5241cfa9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 337/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/2013 z 18. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-18", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03a325b2-7e7f-4270-9e18-8d8c5241cfa9"}, {"guid": "ussr:4f0c9552-8e7b-49f7-80ad-c46862e8ee20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 285/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 285/2012 z 19. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f0c9552-8e7b-49f7-80ad-c46862e8ee20"}, {"guid": "ussr:8e2d2629-c7d8-42cf-bb8e-fcc39736f6ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2011 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e2d2629-c7d8-42cf-bb8e-fcc39736f6ef"}, {"guid": "ussr:67c7f237-e240-44b1-afb9-de0fd4c5ce87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67c7f237-e240-44b1-afb9-de0fd4c5ce87"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:4a5c7805-9a9c-46ce-a776-e35c084d05f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 210/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 210/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a5c7805-9a9c-46ce-a776-e35c084d05f6"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:936fb191-a052-4d4e-914b-fd2d9f97f256", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.438.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.438.2024.1"}, {"guid": "ussr:e169bfae-0e86-408c-a1b8-3a65c2111d52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.175.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 175/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 175/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.175.2021.1"}, {"guid": "ussr:59e5ad1c-4d66-41a5-b4d5-546e7c4f9b6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.277.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.277.2020.1"}, {"guid": "ussr:8fe0504c-575f-4a37-a57d-11f77427d3ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.81.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 81/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/2020 z 10. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.81.2020.1"}, {"guid": "ussr:35640d9d-9c93-42cf-8ec8-d8d8d61f257b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.69.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/2020 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.69.2020.1"}, {"guid": "ussr:000b56b8-ac1a-4e00-82ba-d41dc33782a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.41.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.41.2020.1"}, {"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "ussr:d2ef420c-a4ef-44ce-880c-91e20cc79168", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.228.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 228/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 228/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.228.2019.1"}, {"guid": "ussr:33646ec8-47bb-4a80-91c7-d28afae8cea1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.186.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 186/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.186.2019.1"}]}