{"guid": "ussr:2135e4c4-d42f-488f-98c5-5a53760e5c6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.282.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 282/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 282/2018 z 13. 11. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 282/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.282.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-11-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2135e4c4-d42f-488f-98c5-5a53760e5c6b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.282.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.282.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.282.2018.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 282/2018-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2018\nv senáte\n\nzloženom\n\nz predsedu\n\nRudolfa\n\nTkáčika,\n\nzo\n\nsudkyne\n\nJany\n\na sudcu Mojmíra Mamojku prerokoval sťažnosť\n,\n\nzastúpeného\n\nBaricovej\n,\n\nspoločnosťou\n\nIUGIS\n\nLEGAL\n\ns.\n\n,\nr.\n\no.,\n\nČsl. Brigády 1615/12, Liptovský Mikuláš, v mene ktorej koná advokátka a konateľka\nJUDr. Katarína Štellmachová, LL.M., PhD., vo veci namietaného porušenia svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 188/2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\n\n,\n\n, na prerokovanie veci\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo\n\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 S 188/2012 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\n,\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie\n\nv sume 1 200 € (slovom tisícdvesto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý\nvyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n\n,\n\n, trovy konania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu, spoločnosti IUGIS LEGAL s. r. o., Čsl. Brigády\n1615/12, Liptovský Mikuláš, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 S 188/2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sži 43/2014 a pod sp. zn. 4 Sži 1/2017.\n2. Ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. III. ÚS 282/2018-17\nzo 17. júla 2018 na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia jeho označených práv\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 188/2012 a vo zvyšnej časti\nsťažnosť odmietol.\n3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania\nvo veci návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky, kde podal krajskému súdu návrh 6. júna 2012.\n2\n\n4. Uvádzajúc chronologický prehľad úkonov predmetného konania, sťažovateľ\ndôvodí, že postupom krajského súdu a postupom najvyššieho súdu dochádza k zbytočným\nprieťahom v konaní, v čom vidí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie špecificky poukazuje na skutočnosť, že\npo zrušení prvostupňového rozsudku krajského súdu rozhodnutím najvyššieho súdu z 3. júla\n2017 a vrátení veci krajskému súdu na nové konanie krajský súd vo veci sťažovateľa\nnekoná už takmer sedem mesiacov, pričom konanie trvajúce takmer šesť rokov nie je dosiaľ\nprávoplatne skončené.\n6. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 188/2012\na postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sži 43/2014 a sp. zn.\n4 Sži 1/2017, prikázal krajskému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov,\npriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 3 700 €.\n7. K sťažnosti sťažovateľa zaujal v podaní doručenom ústavnému súdu 14. septembra\n2018 stanovisko krajský súd, ktorý odkázal na vyjadrenie predsedníčky senátu\nprejednávajúceho posudzovanú vec. Vyjadrenie obsahovalo túto argumentáciu: „Na\nzáklade Dodatku k Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2017 bola\npredsedníčka senátu\n\npridelená do oddelenia 5S namiesto sudkyne\nod 09.03.2017. Spisy samosudcovskej agendy, ktorú v marci 2017\n\nzároveň vybavovala po\nPo odchode\n\n, odovzdala\n\ndňa 04.04.2017.\n\nzo senátu 5S dňa 29.03.2017 prevzala spolu 657\n\nnevybavených vecí, z toho do 6 mesiacov 458 vecí, do 1 roka 28 vecí, od 1- 2 rokov 76 vecí\na nad 2 roky 95 vecí. Po oboznámení sa so spismi zistila, že sa v nich nachádzajú dva spisy\nz roku 2010, 13 spisov z roku 2013, 18 spisov z roku 2014, 52 spisov z roku 2014, 81 spisov\n3\n\nz roku 2015 a ostatné z roku 2016 a 2017. Vzhľadom na to, že v pridelených veciach sa\nnachádza množstvo reštančných vecí,\n\nuviedla, že sa snažila vybavovať\n\nveci od najstarších a prednostné veci. Konanie vedené pod sp. zn. 5S/188/2012 v čase, keď\nprevzala oddelenie 5S, bolo právoplatne skončené dňom 07.07.2015, a to v spojení\ns rozsudkom NS SR č. k. 4SŽ1/43/2014-105 zo dňa 05.05.2015. Ústavný súd SR nálezom\nč. k. II. ÚS 830/2016-39 zo dňa 02.02.2017 zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a vrátil\nmu ho na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4SŽÍ/1/2017 zo dňa 03.07.2017\nzrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/188/2012 zo dňa 08.04.2014 a vrátil\nmu vec na nové konanie. Spis sp. zn. 5S/188/2012 bol doručený Krajskému súdu\nv Bratislave do podateľne dňa 21.07.2017. Dňa 25.07.2017 bol spis pridelený do oddelenia\n5S. Dňa 26.07.2017 bol daný pokyn na doručenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\núčastníkom. Právna zástupkyňa žalobcu prevzala rozhodnutie dňa 07.09.2017. Dňa\n09.10.2017 právna zástupkyňa žalobcu oznámila súdu zmenu jej sídla.\nako zákonnej sudkyni bol spis predložený spisovou kanceláriou po prvýkrát až 11.12.2017,\ntakže už vzhľadom na uplynutie lehoty nemohla reklamovať pridelenie veci\n, ktorá vec pôvodne rozhodovala. Následne boli z Ministerstva spravodlivosti SR\nako aj Krajského súdu v Bratislave vyžiadané administratívne spisy, ktoré boli súdu\ndoručené dňa 06.07.2018. Predsedníčka senátu po oboznámení sa s obsahom spisu dňa\n13.06.2018 nariadila termín pojednávania na deň 10.07.2018, kedy tunajší súd rozhodol\nrozsudkom a vec sp. zn. 5S/188/2012 je na Krajskom súde v Bratislave právoplatne\nskončená. Predsedníčka senátu\n\npripojila k svojmu vyjadreniu\n\nchronologický prehľad úkonov vykonaných vo veci sp. zn. 5S/188/2012, ktorý tvorí prílohu\ntohto listu a je z neho zrejmé, že tunajší súd konal v predmetnej veci plynule, keď\nv pravidelných časových intervaloch vykonával jednotlivé procesné úkony a jeho\nrozhodovacia činnosť nebola poznačená zbytočnými prieťahmi.“\n8. Krajský súd v doručenom stanovisku zároveň prezentoval súhlas s upustením\nod ústneho prejednania veci.\nSťažovateľ vo svojom vyjadrení k stanovisku krajského súdu doručenom ústavnému\nsúdu 10. októbra 2018 prezentoval súhlas s upustením od ústneho prejednania veci\n4\n\na v rámci argumentačnej časti podania uviedol: „Sťažovateľ predovšetkým poukazuje na to,\nže Stanovisko je z podstatnej časti tvorené rekapituláciou priebehu konania a k obsahu\nsamotnej sťažnosti sa vyjadruje len v obmedzenom rozsahu. Navyše, Stanovisko sa\nobmedzuje iba na existenciu zbytočných prieťahov a nie aj na celkovú dĺžku konania, ktorá\nje podľa sťažovateľa zjavne neprimeraná (44 mesiacov pred Krajským súdom v Bratislave).\nSťažovateľ už vo svojej sťažnosti poukázal na stanovisko občianskoprávneho a obchodného\nkolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13.04.2011 č. Cpjn 206/2010, podľa\nktorého koncept zbytočných prieťahov je odlišný od konceptu neprimerane dlhých konaní.\nPodľa tohto stanoviska Najvyššieho súdu Českej republiky aj pri absencii zbytočných\nprieťahov, môže byť konanie neprimerane dlhé, čo znamená porušenie čl. 6 ods. 1\nDohovoru. Obsah základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru je preto širší ako obsah základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čo potvrdil ESĽP v rozsudku\nvo veci Ořešáková v. Slovakia. Aj sťažovateľ v bode 10. svojej sťažnosti výslovne uviedol, že\nsa domáha primárne preskúmania toho, či konanie iniciovaného jeho žalobou zo dňa\n06.06.2012 pred súdmi všetkých stupňov trvá neprimerane dlho, čo znamená bez ohľadu\nna výskyt prípadných zbytočných prieťahov. Avšak, aj pokiaľ ide o koncept zbytočných\nprieťahov, v predmetnom konaní sa zbytočné prieťahy vyskytli. Konkrétne ide o obdobie: medzi 09.11.2012 až 11.12.2013, - medzi 24.08.2017 až 15.06.2018. Pre sťažovateľa je\nnepochopiteľné najmä druhé obdobie nečinnosti a zbytočných prieťahov. Vo veci Krajský\nsúd v Bratislave totiž nekonal ani po vydaní nálezu Ústavného súdu SR a zrušujúceho\nuznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.07.2017, teda 11 mesiacov. Krajský súd\nv Bratislave nevytýčil pojednávanie ani nerozhodol vo veci samej, hoci nález Ústavného\nsúdu SR II. ÚS 830/2016 obsahoval jednoznačné pokyny smerujúce k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného. Jednoznačnosť pokynov Ústavného súdu SR potvrdil sám Krajský\nsúd v Bratislave svojim druhým meritórnym rozsudkom zo dňa 10.07.2018, keď prevzal\npresvedčivé odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR. Okrem toho je potrebné uviesť, že\ndruhé pojednávanie vo veci bolo dňa 15.06.2018 nariadené až potom, čo Krajský súd\nv Bratislave bol vyzvaný Ústavným súdom SR o zaslanie zoznamu vykonaných procesných\núkonov vo veci. Sťažovateľ sa preto nestotožňuje so Stanoviskom v tom, že Krajský súd\n5\n\nv Bratislave konal v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, ktoré však nie sú vždy\npríčinou neprimerane dlhého konania, čo sťažovateľ primárne namietal. V zmysle\nodôvodnenia bodu 27. sťažnosti, konanie pred KS BA trvá 44 mesiacov, teda podľa\nsťažovateľa neprimerane dlho. Čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňa pri skúmaní neprimeranej\ndĺžky konania aj časť konania o trovách. Do dnešného dňa tak nebolo konanie právoplatne\nskončené, pretože stále nebolo rozhodnuté o výške náhrady trov konania sťažovateľa.“\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že\nod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n11. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu krajského\nsúdu a dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:\nKrajskému súdu bola 6. júna 2012 sťažovateľom doručená „Žaloba o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 30.04.2012 č. k. 23RM/201211-I“.\nKrajský súd 24. augusta 2012 adresoval žalovanému výzvu na vyjadrenie k podanej\nžalobe, na ktorú tento reagoval 4. októbra 2012. Predmetné vyjadrenie bolo doručené\nsťažovateľovi 9. novembra 2012, pričom sťažovateľ k nemu zaujal stanovisko 5. decembra\n2012. Po doručení stanoviska sťažovateľa vykonal krajský súd procesný úkon 6. marca\n2014, keď vyzval sťažovateľa k úhrade súdneho poplatku.\nKrajský súd rozhodol vo veci rozsudkom z 8. apríla 2014, ktorým žalobu sťažovateľa\nzamietol. Najvyšší súd svojím rozsudkom z 5. mája 2015 prvostupňové rozhodnutie\nkrajského súdu ako vecne správne potvrdil. Nálezom ústavného súdu z 2. februára 2017\nbolo rozhodnutie najvyššieho súdu zrušené. Najvyšší súd uznesením z 3. júla 2017 zrušil\nrozsudok krajského súdu z 8. apríla 2014 a vrátil mu vec na nové konanie. Spisový materiál\nbol krajskému súdu predložený 21. júla 2017. Po predložení veci krajský súd určil 13. júna\n2018 termín pojednávania k dátumu 10. júl 2018. Na uvedenom pojednávaní prijal krajský\n6\n\nsúd vo veci sťažovateľa rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného\na priznal sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %.\nII.\n12. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2\nprvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných\nprieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n13. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúma\nvzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal\nz hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej\nsprávanie sťažovateľa v priebehu konania (2) a napokon aj postup krajského súdu (3).\n14. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. faktickú a právnu zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že predmetom namietaného konania je žaloba o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Ústavný súd je\ntoho názoru, že vec sťažovateľa nemožno hodnotiť po právnej stránke ako zložitú, pretože\ntento typ konania je regulovaný pomerne podrobnou právnou úpravou a tiež príslušnou\njudikatúrou. Vec podľa názoru ústavného súdu nevykazuje ani skutkovú zložitosť, keďže je\nskutkový stav veci v podstate ustálený a nevyžaduje si komplikované dokazovanie.\n15. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil okolnosti, ktoré by\nsignalizovali pasivitu zo strany sťažovateľa ako účastníka konania.\n7\n\n16. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup krajského súdu.\n17. Ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť,\nale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby\no jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).\n18. Z preskúmania obsahu súdneho spisu vyplynuli pre ústavný súd zistenia, ktoré\nsvedčia o neefektívnom postupe krajského súdu, ako aj o obdobiach nečinnosti v celkovom\nrozsahu približne dvoch rokov, v ktorých krajský súd nekonal bez toho, aby mu v tom\nbránila zákonná prekážka, kde sa oba uvedené faktory negatívnym spôsobom podpísali\nna plynulosti postupu posudzovaného konania.\n19. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na neefektívnosť postupu\nkrajského súdu, ktorá sa prejavila v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu z 3. júla 2017,\nktorý ako dôvod zrušenia rozsudku krajského súdu z 8. apríla 2014 označil ustanovenie\n§ 221 ods. 1 písm. f) OSP dôvodiac, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je príliš\nvšeobecné, príliš široko koncipované, neodráža konkrétnu namietanú situáciu sťažovateľa,\nkrajský súd nepreskúmal vo svojom rozhodnutí námietky sťažovateľa komplexne,\nnevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia, postupoval nedôsledne a jeho\nrozhodnutie je tak predčasné.\n20. Prvotné obdobie nečinnosti krajského súdu v rozsahu približne jedného roka\na dvoch mesiacov zaznamenal ústavný súd v úseku konania od 5. decembra 2012,\nkeď sťažovateľ doručil konajúcemu súdu svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného až\ndo 6. marca 2014, keď vyzval krajský súd sťažovateľa k úhrade súdneho poplatku. Ústavný\nsúd zároveň zistil, že krajský súd ostal pasívny po dobu približne desiatich mesiacov aj\n8\n\nv ďalšej etape konania, a to od 21. júla 2017, keď mu bola vec sťažovateľa po zrušení jeho\nrozsudku nadriadeným súdom predložená na nové konanie, až do 13. júna 2018, keď určil\nvo veci sťažovateľa termín pojednávania.\n21. Ústavný súd na tomto mieste poznamenáva, že nemôže akceptovať obhajobu\nkrajského súdu prezentovanú v predloženom stanovisku, ktoré poukazuje na neprimeranú\nzaťaženosť zákonného sudcu, ktorému bola vec sťažovateľa pridelená. Ústavný súd v tomto\nkontexte\n\nodkazuje\n\nna\n\nsvoju\n\nstabilizovanú\n\njudikatúru,\n\npodľa\n\nktorej\n\nv\n\nsúlade\n\ns medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy\njustičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(III. ÚS 17/02). Námietka personálnych komplikácií, v danom konkrétnom prípade\nnámietka neprimeranej zaťaženosti zákonného sudcu, nemá povahu okolnosti, ktorá by\nvylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň\nobrátil.\n22. Ústavný súd konštatuje, že faktorom, ktorý mal negatívny dopad na súvislý\npriebeh posudzovaného konania, bol postup krajského súdu a zbytočné prieťahy, ktorých sa\ndopustil v dôsledku neefektívnej činnosti a zistených období nečinnosti.\n23. Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiadal ústavný súd aj\no vyslovenie porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred krajským súdom. Ústavný súd si už pri výklade\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48\nods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto\npráv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 109/07). Ústavný súd\ntak dospel k záveru, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli (bod 1 výroku nálezu).\n\n9\n\n24. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nÚstavný súd síce konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48\nods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak v čase rozhodovania\nústavného súdu bolo konanie pred krajským súdom ukončené, preto nebolo potrebné\nformulovať osobitný príkaz ku konaniu bez zbytočných prieťahov.\nIII.\n25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli\nporušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ neprimeranou dĺžkou posudzovaného konania\na potrebou zavŕšenia ochrany jeho práv, pocitmi bezmocnosti a márnosti z nespravodlivosti\na nemožnosti včasného a účinného uplatnenia svojich práv v súdnom konaní, ako aj stratou\nviery v spravodlivosť a stratou dôvery v základné princípy právneho štátu, predovšetkým\nprincíp\n\nprávnej\n\nistoty.\n\nVychádzajúc\n\nz týchto\n\nskutočností,\n\nsťažovateľ\n\npovažoval\n\nza primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 3 700 €. Pri určení primeraného\nfinančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nEurópskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n26. S prihliadnutím na rozsah doby nečinnosti, ako aj na neefektívny postup v konaní\npred krajským súdom ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie v sume 1 200 € tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku nálezu.\n27. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu\ntrov konania pred ústavným súdom. Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok roku 2017, ktorá predstavovala sumu 921 €. Úhradu priznal ústavný súd za tri úkony\n10\n\nprávnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti\na stanovisko k vyjadreniu krajského súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14\nods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z toho, za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2018 prislúcha odmena 153,50 €, k tomu tiež režijný paušál 9,21 €. Ústavný súd\npriznal sťažovateľovi náhradu trov konania za tri úkony právnych služieb vykonaných\nv roku\n\n2018. Za tieto tri úkony právnej služby predstavuje celková priznaná odmena\n\nvrátane režijného paušálu sumu 488, 13 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu\ntrov konania v celkovej sume 488, 13 € (bod 3 výroku nálezu).\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 255\nods. 1 Civilného sporového poriadku).\n29. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť\ndňom jeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. novembra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-intenzita", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "žaloba", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "správne konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/188/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8b1e701a-8ac3-4750-af1f-2b837d296527", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.830.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 830/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 830/2016 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.830.2016.1"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:68a5e63b-4c70-4b86-81ef-1b049e4e1ed4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 488/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 488/2020 z 25. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2"}, {"guid": "ussr:d89af2ec-3c8c-448e-b723-aac1f2f283fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.470.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.470.2018.2"}]}