{"guid": "ussr:2c66a970-faec-4249-93df-986c75eb189d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.272.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 272/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 272/2018 z 17. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júla 2018, sp. zn. III. ÚS 272/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.272.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c66a970-faec-4249-93df-986c75eb189d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.272.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.272.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.272.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 272/2018-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák\na spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17\nods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného\nv čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 29/2018 a jeho uznesením\nz 9. mája 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája\n2018 doručená telefaxom, doplnená 31. mája 2018 predložením originálu sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného\nv čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu\na bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 29/2018 a jeho uznesením z 9. mája 2018.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej\nagentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Západ pod ČVS: PPZ-694/NKAFP-ZA-2016 z 15. novembra 2017 väzobne trestne stíhaný pre pokračovací zločin skrátenie\ndane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom\nna § 138 písm. b) a i) Trestného zákona a pokračovací zločin skrátenia dane a poistného\npodľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu\ns pokračovacím zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c)\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona.\n3. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 1 Tp 42/2018\nz 19. apríla 2018 podľa § 79 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietol žiadosť sťažovateľa, ktorou sa\ndomáhal svojho prepustenia z väzby na slobodu, a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku neprijal jeho návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného\núradníka.\n4. Napadnutým uznesením sp. zn. 6 Tpo 29/2019 z 9. mája 2018 krajský súd podľa\n§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť sťažovateľa proti prvostupňovému\nrozhodnutiu z 19. apríla 2018 zamietol.\n5. Sťažovateľ je presvedčený, že krajský súd „zlyhal v oblasti ochrany subjektívnych\npráv sťažovateľa... a to vydaním rozhodnutí a postupov, ktoré vykazuje znaky maximálnej\n\nmiery arbitrárnosti a svojvôle, a ktoré nemá legitímny základ, a súčasne nim boli porušené\naj základné práva sťažovateľa“.\n6. V prvom rade sťažovateľ namieta, že na ním uplatnené námietky krajský súd\nv napadnutom rozhodnutí „vôbec nereagoval“. Išlo predovšetkým o námietku porušenia\nprincípu rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti konania, ku ktorému malo dôjsť\nv konaní pred súdom prvého stupňa tým, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave\n(ďalej len „prokurátor“) odôvodnil kolúznu väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku „nahrávkami z telefonických rozhovorov medzi sťažovateľom a jeho priateľkou\n(ktoré mal sťažovateľ uskutočniť z\n\n)“, čím porušil podmienky\n\nvýkonu väzby, „lebo s priateľkou... nemal povolené komunikovať, v čom prokurátor\nvzhliadol dôvodnosť ďalšieho trvania kolúznej väzby.“, avšak tento argument prokurátor\npoužil až pri výsluchu sťažovateľa pred okresným súdom rozhodujúcim o žiadosti\no prepustenie z väzby.\n7. Sťažovateľ zvýraznil, že «Prokurátor tento kľúčový dôkaz... „utajoval“ nielen\npred sudcom pre prípravné konanie, ale i pred sťažovateľom a účelovo na neho poukázal až\npri rozhodovaní o väzbe, čím sa dostal do procesne výhodnejšej situácie oproti\nsťažovateľovi (ako kontradiktórnej stane). Prokurátor na tieto nahrávky nepoukazoval ani\nvo svojom vyjadrení k žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, čo len dokumentuje jeho\núčelový postup utajiť kľúčový dôkaz pre sťažovateľom a tým ho postaviť do nevýhodnejšej\npozície.».\n8. Rovnako sťažovateľ poukázal na aj na to, že uvedené „nahrávky prokurátor\nnepredložil sudcovi pre prípravné konanie ako súčasť trestného spisu za účelom\nrozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustení z väzby“, čo považuje za postup v rozpore\ns § 72 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého k návrhu na vzatie obvineného do väzby,\nako aj k ďalším návrhom prokurátora, na ktorých základe sa má v prípravnom konaní\nrozhodnúť o väzbe, treba vždy pripojiť originál alebo orgánom činným v trestnom konaní\noverený rovnopis celého dosiaľ získaného spisového materiálu s očíslovanými listami\na s prehľadom obsahu spisu. Táto skutočnosť má svedčiť o nezákonnosti väzby.\n3\n\n9. Ďalšia výčitka sťažovateľa spočíva v tom, že krajský súd ho „osobne nevypočul...\nhoci sťažovateľ formuloval novú sťažnostnú námietku... ktorá nebola uplatnená v konaní\npred sudcom pre prípravné konanie“, a to, že z obsahu prepisov už spomenutých\nzvukových záznamov vyplynulo, že „žiadnym spôsobom neovplyvňoval priebeh trestného\nkonania, ale len viedol zdvorilostný rozhovor so svojou priateľkou“. Takéto porušenie\npravidiel nemalo žiadnu súvislosť s dôvodmi kolúznej väzby. Krajský súd nielenže\nsťažovateľa k tomuto argumentu nevypočul, ale ani sa s ním „vôbec nevysporiadal“.\n10. Za ústavne nekonformné sťažovateľ považoval odôvodnenie rozhodnutia\nkrajského súdu vo vzťahu k dôvodu preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku]. Podľa neho tento dôvod pozbavenia jeho osobnej slobody v tomto prípade nebol\ndaný a konajúce všeobecné súdy „len stroho poukazovali na svoje lakonické odôvodnenia\nzo svojich predchádzajúcich rozhodnutí“.\n11. Napokon ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o nenahradení väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka sťažovateľ nepovažuje za dostatočné.\nPodľa jeho názoru sa „len lakonicky odvoláva na sudcu pre prípravné konanie, ktoré sa tiež\nlen formálne zaoberalo možnosťou nahradenia väzby... bez toho, aby boli vyhodnotené\nkonkrétne okolnosti prípadu“.\n12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie takto nálezom rozhodol:\n„1/ Základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2, ods. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu\nv Trnave, spis. zn. 6 Tpo/29/2018 zo dňa 09. 05. 2018 a konaním, ktoré mu predchádzalo\nporušené bolo.\n2/ Zrušuje sa v celom rozsahu Uznesenie Krajského súdu v Bratislave [správne má\nbyť „v Trnave“, pozn.], spis. zn. 6 Tpo/29/2018 zo dňa 09. 05. 2018.\n3/ Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje... prepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu.\n\n4\n\n4/ Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť sťažovateľovi\n\ndo 15\n\ndní od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu Advokátska\nkancelária Mandzák a spol., s. r. o.“\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n15. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n16. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n5\n\n17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namieta, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n18. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú\nslobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť\nzaručeného v čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Tpo 29/2018 a jeho uznesením z 9. mája 2018, ku ktorému malo dôjsť\nnezohľadnením argumentácie uvedenej sťažovateľom v sťažnosti proti uzneseniu okresného\nsúdu sp. zn. 1 Tp 42/2018 z 19. apríla 2018, spočívajúcej v tvrdení o porušení zásady\nkontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní v konaní pred súdom prvého stupňa v súvislosti\ns predložením dôkazu prokurátorom svedčiacim o porušení pravidiel výkonu väzby\nsťažovateľom, a taktiež nedostatočným podložením dôvodov väzby, ako aj neodôvodnením\nrozhodnutia o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Rovnako\nza porušenie základného práva na osobnú slobodu sťažovateľ považoval nevypočutie osoby\nkrajským súdom v druhostupňovom konaní.\n19. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n20. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n\n6\n\n21. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n22. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom:\na) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila\nrozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie\npovinnosti ustanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní;\nd) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia\npred príslušný orgán;\ne) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne\nchorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej\nnepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie\nalebo vydanie.\n23. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nK namietanému porušeniu práv zaručených v čl. 5 ods. 1 dohovoru\n\n7\n\n24. Sťažovateľ v petite sťažnosti, t. j. návrhu na rozhodnutie, ktorým je podľa § 20\nods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd viazaný, požaduje vysloviť, že napadnutým\npostupom a rozhodnutím krajského súdu, bolo porušené jeho právo na slobodu a bezpečnosť\nzaručené v čl. 5 ods. 1 dohovoru. Označený článok však obsahuje katalóg viacerých\nkonkrétnych prípustných spôsobov zásahu [pod písm. a) až f)] do osobnej slobody fyzickej\nosoby. Sťažovateľ ale nešpecifikoval, v rozpore s ktorým konkrétnym z nich mal krajský\nsúd v jeho veci postupovať, a tak nedovolene zasiahnuť do jeho osobnej slobody. Takáto\nsťažovateľom uplatnená formulácia umožňuje neprípustné dohady o jeho zámeroch, pre\nktoré sa svojou sťažnosťou v tejto časti obrátil na ústavný súd, a jeho požiadavka vysloviť\nporušenie práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 dohovoru ako celku\ndôvodne vzbudzuje podozrenie, že sám sťažovateľ (jeho kvalifikovaný právny zástupca) si\nnebol istý tým, v čom presne spočívalo porušenie čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom\na rozhodnutím krajského súdu. V tomto smere ústavný súd nemôže nahrádzať zákonnú\npovinnosť sťažovateľa označiť, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa neho porušili\n[pozri § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde].\n25. Napriek uvedenému sa ústavný súd sťažnosťou sťažovateľa v tejto časti zaoberal\nz hľadiska do úvahy prichádzajúcej ochrany jeho práv, avšak nezistil žiadnu možnosť\nvyhovieť jej.\n26. Už na prvý pohľad bolo možné vylúčiť aplikáciu ustanovení čl. 5 ods. 1 písm. a),\nb), d), e) a f) dohovoru na vec sťažovateľa, keďže je zrejmé, že v nej nešlo o ani jednu z tam\npredvídaných eventualít. Preto ostávalo posúdiť, či sa na daný prípad vzťahuje ustanovenie\nčl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru.\n27. Sťažnosťou napadnutý postup a rozhodnutie krajského súdu sa evidentne týka\nďalšieho trvania pozbavenia osobnej slobody sťažovateľa, nie jeho prvotného vzatia\ndo väzby. Dôvodnosť ďalšieho trvania väzby je ratione materiae súčasťou najmä čl. 5 ods.\n3 a 4 dohovoru. Článok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru sa, naopak, ratione materiae vzťahuje\npredovšetkým na rozhodovanie o pozbavení osobnej slobody (o zatknutí či zadržaní\na následne o vzatí do väzby). Sťažovateľove námietky týkajúce sa porušenia čl. 5 ods. 1\n8\n\npísm. c) dohovoru vo vzťahu k postupu a rozhodnutiu krajského súdu v označenom konaní\npreto ústavný súd posúdil ako zjavne neopodstatnené (obdobne napr. I. ÚS 338/06,\nI. ÚS 352/06, II. ÚS 318/06, III. ÚS 34/07) s tým, že v okolnostiach daného prípadu je\npotrebné posúdiť ich z hľadiska sťažovateľom označeného čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n28. V nadväznosti na toto konštatovanie ústavný súd dospel k záveru, že argumenty,\nktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti použil, nezakladajú príčinnú súvislosť medzi čl. 5\nods. 1 písm. c) dohovoru a napadnutým postupom krajského súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 6 Tpo 29/2018 a jeho uznesením z 9. mája 2018. Z uvedeného dôvodu ústavný súd\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru\n29. Z judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05)\nvyplýva, že v ustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa práva na osobnú slobodu\n(čl. 17 ods. 1 ústavy) je obsiahnuté aj právo obvineného podať návrh na konanie, v ktorom\nby súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie\nobvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú (resp. primeranú dobu) alebo byť prepustený počas konania. V označených\nčlánkoch ústavy sú teda obsiahnuté obdobné práva ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru.\n30. Sťažovateľ v prvom rade tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva na osobnú\nslobodu a práva na slobodu a bezpečnosť malo dôjsť porušením zásady kontradiktórnosti\na princípu rovnosti zbraní v konaní pred okresným súdom (sudcom pre prípravné konanie),\nkeď tento akceptoval postup prokurátora spočívajúci v predložení dôkazu odôvodňujúceho\nväzbu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku až pri výsluchu sťažovateľa v konaní\no jeho osobnej slobode, a teda prokurátor sťažovateľa vopred v dostatočnom časovom\npredstihu s týmto dôkazom neoboznámil. S tým súvisí aj sťažovateľom tvrdené porušenie\n9\n\nustanovenia § 72 ods. 4 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že pri rozhodovaní o väzbe\nmal byť okresnému súdu (sudcovi pre prípravné konanie) predložený celý spisový materiál\nvrátane prokurátorom až pri výsluchu predloženého dôkazu (dôkazného prostriedku).\nUvedený stav krajský súd svojím rozhodnutím aproboval.\n31. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013)\nkonštatoval, že povinnosťou všeobecných súdov je umožniť obvinenému uplatnenie práva\nna obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel. Inak by totiž toto právo\nnebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp. iluzórne. Výklad príslušných\nustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť preto taký, aby uplatnenie práva\nna obhajobu v konaní o väzbe sa obvinenému reálne umožnilo.\n32. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej judikatúre k čl. 5\ndohovoru postupne formuloval viaceré samostatné práva osôb vo väzbe, medzi ktoré patrí aj\nprávo na kontradiktórne konanie a vypočutie pred rozhodnutím o zákonnosti väzby\n(rozsudok ESĽP z 21. 12. 2010, č. 35377/05, vo veci Michalko proti Slovenskej republike),\nale aj všeobecnejšie právo na „zákonnosť“ konania a právo nebyť zbavený osobnej slobody\nsvojvoľným (arbitrárnym) spôsobom (už uvedený rozsudok Michalko proti Slovenskej\nrepublike). Požiadavka zabezpečenia kontradiktórnej povahy konania a rešpektovania\n„princípu rovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach\ntýkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody (rozsudok ESĽP z 21. 10. 1986, č. 9862/82,\nvo veci Sanches-Reisse proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 15. 11. 2005, č. 67175/01,\nvo veci Reinprecht proti Rakúsku). Zabezpečenie „reálnej“ kontradiktórnosti konania\nznamená aj právo na prístup k vyjadreniam a dôkazom, ktoré predložila protistrana\n(rozsudok z 31. 4. 2002 vo veci Lanz proti Rakúsku).\n33. Aj ústavný súd už vo svojej judikatúre (napr. III. ÚS 198/05) vyslovil, že osoba\nvo väzbe musí mať v každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti\nsvojmu ponechaniu vo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej\ndôvodnosti a zákonnosti. Musí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany\n(prokurátora) o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť\n10\n\nodopreté právo oboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať\nrozhodnutie súdu o väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí\nzabezpečiť, aby bola obvinenému/obžalovanému poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať\nsvoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície\nv porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“). Zabezpečenie kontradiktórnej\npovahy konania a rešpektovanie princípu „rovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné\ngarancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody väzbou.\n34. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sp. zn. 6 Tpo 29/2018 z 9. mája 2018\nvyplýva, že krajský súd „vo vzťahu k princípu kontradiktórnosti konania nezistil... také\nskutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť podstatu, teda reparovanie výroku\nnapadnutého uznesenia“ okresného súdu č. k. 1 Tp 42/2018-49 z 19. apríla 2018.\n35. Pretože sa krajský súd stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia,\nna ktoré odkázal a ktoré v konečnom dôsledku v značnom rozsahu prevzal do odôvodnenia\nsvojho rozhodnutia, ústavný súd zisťoval, ako sa s uvedenou okolnosťou vysporiadal\nokresný súd, ktorý uviedol (citácia z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia): „...bolo\ntiež podstatné, že obvinený... sa dopustil už porušení počas aktuálne prebiehajúcej väzby,\nktoré majú význam v rámci tzv. kolúznych dôvodov, nakoľko sám na výsluchu priznal, že\nnemal povolenie telefonovať s osobami, s ktorými ale telefonoval... táto skutočnosť, napriek\ntomu, že ju prokurátor uviedol až na výsluchu, bola braná do úvahy, nakoľko obvinený mal\nreálnu možnosť sa k tvrdeniam prokurátora na výsluchu a ním predloženým listinám pred\nrozhodnutím sudcu pre prípravné konanie riadne oboznámiť. Týmto postupom nedošlo\nk porušeniu práv obvineného\n\n... a ide o dôkazy pri tomto rozhodovaní...\n\npoužiteľné.“\n36. Na inom mieste odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je uvedené, že „Sudca\npre prípravné konanie písomnosti predložené prokurátorom na výsluchu poskytol na\nnahliadnutie obvinenému a obhajcom na preštudovanie s tým, že sa k nim mohli vyjadriť.“.\n\n11\n\n37. Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu pravdivosť uvedených\nskutočností (o možnosti oboznámiť sa s obsahom prokurátorom predložených listín\na vyjadriť sa k nim počas výsluchu) nepopiera. Možno vyvodiť, že hoci k predloženiu\na „použitiu“ dôkazu došlo až v priebehu výsluchu sťažovateľa, okresný súd poskytol\nsťažovateľovi a jeho obhajcovi možnosť reálne uplatniť právo na obhajobu. Vytvoril časový\npriestor, aby sa sťažovateľ oboznámil s dôkazným prostriedkom predloženým prokurátorom\na aby sa ku dôkazom z neho vyplývajúcim, ale aj tvrdeniam prokurátora uvedeným pri\nvýsluchu sťažovateľa vyjadril, a to v prítomnosti obhajcu. Postup súdu prvého stupňa\nústavný súd považuje za taký, ktorý poskytol rozumnú príležitosť na obhajobu\nsťažovateľových záujmov, a to bez toho, aby bol sťažovateľ v danej chvíli v podstatne\nnevýhodnejšej pozícii v porovnaní s prokurátorom.\n38. Ústavný súd sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že súd druhého stupňa na jeho\nnámietku o nedodržaní kontradiktórnosti prvostupňového konania „vôbec nereagoval“.\nAko už z citovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva (pozri bod 34\nodôvodnenia tohto rozhodnutia), krajský súd túto námietku preskúmal, avšak nevzhliadol\nna ňu ako na takú, ktorá by bola spôsobilou reparovať rozhodnutie okresného súdu. Ďalšie\nskutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu tento záver\njednoznačne podporujú.\n39. Dosiaľ uvedené zistenia svedčia o tom, že všeobecné súdy konajúce o osobnej\nslobode sťažovateľa v konečnom dôsledku postupovali v otázke dodržania zásady\nkontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní v súlade s procesnými požiadavkami tak, ako\nvyplývajú z ustanovení ústavy a dohovoru, zakotvujúcimi právo na obhajobu a právo\nna (osobnú) slobodu a rovnako v súlade s judikatúrou ústavného súdu, ako aj Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, preto nebolo možné zo strany ústavného súdu v tejto súvislosti\nkonštatovať porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n40. Odhliadnuc od uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k odôvodneniu tzv. kolúznej\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku dodáva, že okresným súdom v tomto\n12\n\nsmere použitá formulácia odôvodnenia (s ktorým sa krajský súd stotožnil) bez akýchkoľvek\npochybností, svedčí o tom, že aj bez sťažovateľom spochybňovaného dopadu jeho konania\n(telefonovania priateľke bez povolenia) na dôvod kolúznej väzby (neovplyvňoval tým\nnikoho), bol tento dôvod naplnený inými konkrétnymi skutočnosťami vyplývajúcimi\nz vykonaného dokazovania.\n41. Okresný súd totiž uviedol:\n«Pokiaľ ide o dôvody tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. na strane\nobvineného\n\n, doposiaľ zadovážené dôkazy svedčili naďalej o takom závere,\n\nže bol hlavný organizátor predmetnej trestnej činnosti riadil a koordinoval činnosť\nostatných členov organizovanej skupiny, pričom s poukazom vykonané výsluchy obvinených\na\n\na tiež svedka\n\nbola\n\nskutočne daná dôvodná obava, že bude pôsobiť na spoluobvinených a svedkov, ktorých je\npotrebné v ďalšom priebehu konania ešte vypočuť, prípadne prepočuť, a tým mariť\nobjasňovanie skutočností dôležitých pre trestné konanie.\nV tomto smere je potrebné uviesť, že ďalšími vyšetrovacími úkonmi bola preukázaná\nspojitosť obvineného\n\ns osobami\n\na\n\n,\n\nktorých chcú orgány činné v trestnom konaní k predmetnej trestnej veci vypočuť (už\nvypočuli tretiu takúto osobu -\n\n). Ku konaniu majúcemu charakter kolúzneho\n\nsa opäť vo vzťahu k obvinenému\n\nvyjadrili po jeho vzatí do väzby\n\nobvinené\n\n, ktoré mal obvinený usmerňovať,\n\na\n\nako majú vypovedať, ak sa ich bude niekto pýtať na prevody spoločností alebo z daňového\núradu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti bolo preto možné aj v prípade tohto dôvodu väzby\nnaďalej dôvodne predpokladať, že u obvineného\n\nako osoby, ktorá sa stále\n\njaví byť v hierarchickej štruktúre skupiny na najvyššom mieste, je predpoklad, že bude\npôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností\nzávažných pre trestné stíhanie, nakoľko niektoré doteraz vypočuté osoby uviedli, že ich\n„inštruoval“, ako majú vypovedať v prípade, ak ich budú žiadať kompetentné orgány\no vysvetlenie.\n\n13\n\nTieto väzobné dôvody sú v prípade obvineného nateraz, dané aj charakterom\nobvinenia, ktoré mu bolo vznesené.»\n42. Okresným súdom zvolená štylizácia odôvodnenia v tejto časti opodstatnene\nvzbudzuje presvedčenie, že ak by aj nedošlo k uznaniu prokurátorom pri výsluchu\nsťažovateľa predloženého dôkazu, konečný výsledok vo vzťahu k rozhodnutiu o existencii\nkolúzneho dôvodu väzby sťažovateľa by zjavne nebol iný.\n43. K námietke sťažovateľa o porušení ustanovenia § 72 ods. 4 Trestného poriadku\n(povinnosť predložiť celý spisový materiál sudcovi pre prípravné konanie), z čoho\nodvodzuje nezákonnosť ďalšieho trvania väzby je potrebné uviesť, že ak by aj ústavný súd\nuznal túto argumentáciu, v zapätí musí pripomenúť, že ústavný súd nepristupuje\nk vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému\npochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným\nporušením ústavou garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako\ncelku nemala podstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd\nzdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky\nza následok porušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade\npredovšetkým základného práva na osobnú slobodu (obdobne napr. IV. ÚS 104/2012,\nI. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).\n44. Za dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba v zmysle judikatúry\nústavného súdu (napr. IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 211/08, II. ÚS 640/2016) považovať aj\nkonkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov\nv činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer\na únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práv, ktorých porušenie sa namieta, vrátane\nposúdenia, či tieto pochybenia, resp. nedostatky reálne spôsobili alebo mohli spôsobiť\nsťažovateľovi ujmu na jeho ústavou zaručených právach.\n45. V okolnostiach danej veci ústavný súd považuje za podstatné, že ak aj v zmysle\ntvrdenia sťažovateľa nebol vyšetrovací spis 16. apríla 2018 okresnému súdu predložený\n14\n\núplný, predložením listín prokurátorom pri výsluchu sťažovateľa 19. apríla 2018 sa tento\núplným (celým – kompletným) stal, a až na základe takto doložených dôkazov bolo\nnásledne zákonným sudcom vo veci osobnej slobody sťažovateľa\n\nrozhodnuté.\n\nS prihliadnutím na už preskúmanú skutočnosť, že sa sudca okresného súdu pre prípravné\nkonanie oboznámil s týmto dôkazom a vytvoril dostatočný priestor, aby tak urobil aj\nsťažovateľ a jeho obhajca a aby sa k nim vyjadrili, diskvalifikuje atak sťažovateľa\nna porušenie ustanovenia § 72 ods. 4 Trestného poriadku a z toho vyvodzovanú\nnezákonnosť väzby v intenzite dosahujúcej ústavnoprávny rozmer.\n46. V ďalšom sťažovateľ vytýka rozhodnutiu krajského súdu nedostatočné\nodôvodnenie väzobných dôvodov, ako aj rozhodnutia o nenahradení väzby dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka.\n47. K dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ústavný súd\npoukazuje na už citované časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\nK dôvodom tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nodôvodnenie spočívalo v nasledujúcom:\n«... na základe vykonaného dokazovania, ako aj informácií získaných zo Sociálnej\npoisťovne, obvinený nemal pred vzatím do väzby iný významný zdroj príjmov a podstatnú\nčasť finančných prostriedkov na svoje živobytie získaval z trestnej činnosti, ktorá\nje predmetom vyšetrovanej veci. Trestná činnosť mala byť obvinenými páchaná dlhodobo,\nsofistikovane (aj s použitím tzv. „bielych koní“) i koordinovane s použitím viacerých\nobchodných spoločností, ktoré sa v obchodných reťazcoch menili, boli postupne\nprepisované na občanov iného štátu a obvinení pokračovali v páchaní predmetnej daňovej\ntrestnej činnosti s inými obchodnými spoločnosťami.\nZ ďalších zistených skutočností vyplynulo, že obvinený je dôvodne podozrivý\nz trestnej činnosti majetkového charakteru spáchanej aj na území Maďarskej republiky...\nĎalšie podstatné skutočnosti pre tento záver vyplynuli aj z výpovede obvineného či\niných skutočností popísaných už vyššie, ako aj z nasledovných skutočností:\n\n15\n\nObvinený... pred vzatím do väzby uviedol, že je nezamestnaný a ako čistý mesačný\npríjem uviedol sumu 800,00 € bez bližšej špecifikácie. Ohľadom jeho majetkových pomerov\nbolo zistené, že nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni.\nV rozpore s týmito tvrdeniami obvineného bolo jeho aktuálne vyjadrenie na výsluchu,\nže bude po prepustení z väzby pracovať v rodinnej firme za čistý príjem vo výške 500,00 €,\nAj s poukazom na uvedené bolo teda možné podľa sudcu pre prípravné konanie\nnaďalej dôvodne predpokladať, že obvinený... by mohol naďalej pokračovať v páchaní\ntrestnej činnosti, nakoľko nemá iný významný a stály zdroj príjmu pre svoju obživu,\nčo nebolo doposiaľ vykonaným dokazovaním (ani po vzatí obvineného do väzby) rozptýlené.\nTrestnú činnosť, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie, páchal dlhodobo, resp. po dlhšie\nčasové obdobie, pričom táto bola hlavným a možno povedať že jediným zdrojom jeho\npríjmov a obživy.»\n48. Nenahradenie väzby konajúce všeobecné súdy odôvodnili takto:\n«Sudca pre prípravné konanie povinne skúmal možnosti nahradenia väzby\nobvineného... inými menej invazívnymi prostriedkami trestného práva. Dospel však\nk záveru, že nie je možné jeho väzbu nateraz nahradiť náhradou, ktorú navrhol sám\nobvinený (dohľad probačného a mediačného úradníka). Prepustenie obvineného na slobodu\nby výrazným spôsobom zvýšilo riziko zmarenia účelu trestného konania a náhrady za jeho\nväzbu by neboli dostatočnými zárukami eliminujúcimi obavu z konania obvineného, ktoré\nu neho zakladalo dôvod väzby, najmä s prihliadnutím na charakter páchania stíhanej\ntrestnej činnosti, ako aj obdobie, počas ktorého mala byť páchaná a pod. V posudzovanom\nprípade nebolo možné konštatovať celkom zjavnú neprimeranosť väzby v porovnaní s jej\nnahradením inými menej invazívnymi prostriedkami trestného práva ani za súčasného\nprípadného uloženia primeraných povinností a obmedzení, ktoré sa javili ako nedostatočné\npráve s prihliadnutím na konštatované materiálne dôvody väzby na strane obvineného.\nAktuálne s prihliadnutím na konštatovaný dôvod tzv. kolúznej väzby a potrebu vypočutia\nsvedkov, na ktorých poukazoval prokurátor vo svojom stanovisku, ktorí doposiaľ vypočutí\nešte neboli, by mohlo dôjsť k zmareniu týchto „dôkazov“ zo strany obvineného. Preto\nnateraz nebolo možné uvažovať o nahradení väzby obvineného... a jeho prepustení na\nslobodu.\n16\n\nPreto sudca pre prípravné konanie neprijal ponúknuté náhrady, resp. nenahradil\nväzbu obvineného... Nepovažoval tiež z hore uvedených dôvodov ani za účelné využitie\nelektronického monitoringu obvineného na slobode.\nVäzba je v prípade obvineného... naďalej potrebná, pretože pri aplikácii zásady\nprimeranosti nie je možné jej účel dosiahnuť iným procesným inštitútom, už aj vzhľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti.»\n49. Krajský súd v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol:\n„S poukazom na obsah spisového materiálu a dôkazy v ňom produkované sú plne\nodôvodnené a opodstatnené závery o trvaní tzv. kolúznych i tzv. pokračovacích, resp.\npredstihových dôvodov väzby obvineného... V naznačených smeroch si senát krajského súdu\nako sťažnostný súd závery sudcu pre prípravné konanie plne osvojuje, ako na správne na ne\nv podrobnostiach odkazuje, a to bez potreby opakovania takýchto dôvodov vo svojom\nsťažnostnom uznesení. Dodáva, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku je daná vtedy,\nak sú zadovážené také fakty, informácie a dôkazy, ktoré umožňujú urobiť vo veci logický\núsudok o tom, že konkrétna osoba mala spáchať trestný čin, a to s prihliadnutím na všetky\nznáme okolnosti prípadu. Takéto fakty jednoznačne tvoria zhromaždený spisový materiál a\nsudca ich v rámci postupu svojho konania zákonným spôsobom a správne vyhodnotil.\nKonajúci sudca nepochybil ani ďalším postupom uvedeným vo výroku napadnutého\nuznesenia, keď v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nenahradil väzbu obvineného...\ndohľadom probačného a mediačného úradníka, čo napokon adekvátne v napadnutom\nuznesení odôvodnil. Aj v týchto súvislostiach si sťažnostný súd dôvody postupu sudcu\nosvojuje a s týmito sa plne stotožňuje.“\n50. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd\nv spojení s rozhodnutím okresného súdu sa všetkými pre rozhodnutie o osobnej slobode\nsťažovateľa relevantnými skutkovými, ako aj právnymi otázkami zaoberal a dal na ne\npresvedčivé odpovede.\n51. Závery o potrebe ponechania sťažovateľa vo väzbe z oboch uvedených dôvodov\npodľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku oprel o konkrétne skutkové okolnosti\n17\n\nzistené z dovtedy vykonaného dokazovania. K dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku jasne uviedol, v čom videl dôvodnú obavu, že sťažovateľ bude pôsobiť na ešte\nv konaní nevypočutých svedkov, keď poukázal, že osoby, ktoré v konaní už vypovedali,\npotvrdili snahu sťažovateľa o ich ovplyvňovanie, a teda skutočne nebolo možné vylúčiť, že\ntak urobí aj u ďalších ešte vypočutých osôb. Rovnako za presvedčivé považoval ústavný súd\naj odôvodnenie tzv. preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. Opäť\nz vykonaného dokazovania vyplynulo, že sťažovateľ sa mal stíhanej trestnej činnosti\ndopúšťať dlhodobo, koordinovane a sofistikovane za použitia viacerých obchodných\nspoločností, aj tzv. „bielych koní“, a že táto činnosť mala byť jediným zdrojom jeho\nfinančných príjmov. Dôvodné podozrenie zo spáchania ďalšej trestnej činnosti (v zahraničí)\ntaktiež umocňovalo obavu z jej pokračovania. Napokon konajúce súdy neopomenuli skúmať\nprípadnú možnosť nahradenia väzby sťažovateľa miernejšími prostriedkami trestného práva,\navšak ani v tejto otázke nezistili žiadnu okolnosť, ktorá by mu bola v tomto smere\nna prospech (pozri bod 48 odôvodnenia tohto rozhodnutia).\n52. Na základe posúdenia obsahu odôvodnenia uznesenia krajského súdu možno\nkonštatovať, že svoj právny záver o existencii dôvodov väzby oprel o adekvátnu\na preskúmateľnú argumentáciu. Podľa názoru ústavného súdu je toto odôvodnenie\nústavnoprávne akceptovateľné, pretože právne závery krajského súdu opierajúce\nsa o aplikáciu relevantnej právnej úpravy korešpondujú skutkovým zisteniam, a tieto\nzistenia nie sú výsledkom svojvôle, ale komplexného zhodnotenia všetkých skutkových\nokolností relevantných pre rozhodovanie o väzobnej otázke.\n53. Uznesenie krajského súdu teda nevykazuje znaky arbitrárnosti či svojvôle\nkonajúceho súdu, ktorý preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu potrebnom\nna rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa a vzhľadom na to, že dospel k riadne odôvodnenému\nzáveru o danosti dôvodov tzv. kolúznej a preventívnej väzby u sťažovateľa, túto sťažnosť\nzamietol. Vychádzajúc z uvedených skutočností, podľa záveru ústavného súdu napadnuté\nuznesenie krajského súdu nemohlo zasiahnuť do označených práv sťažovateľa.\n\n18\n\n54. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že nebol krajským súdom pred rozhodnutím\no jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 19. apríla 2018 vypočutý, ústavný súd\nuvádza, že ani z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 318/06, IV. ÚS 45/08), ani z judikatúry\nESĽP nevyplýva, že v konaní o väzbe musí byť sťažovateľ osobne vypočutý na oboch\nstupňoch konania. Rešpektovanie práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4\ndohovoru vyžaduje, aby v priebehu väzby obvineného bola procesná záruka spočívajúca\nv jeho možnosti byť osobne prítomný v konaní pred súdom a osobne sa k veci vyjadriť\nrešpektovaná v rámci periodickej súdnej kontroly väzby (v rámci konaní spadajúcich\npod režim čl. 5 ods. 4 dohovoru) v primeraných (t. j. relatívne krátkych) časových\nintervaloch. Osobná prítomnosť obvineného v konaní pred súdom je nevyhnutná vždy, keď\nto vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu vyžaduje povaha skutočností (tvrdení\na skutkových okolností), ktoré majú byť predmetom posúdenia súdom, alebo ak vzhľadom\nna procesnú situáciu a povahu prerokúvaných skutočností je zabezpečenie osobnej\nprítomnosti obvineného nevyhnutným predpokladom rešpektovania kontradiktórnosti\nkonania a princípu rovnosti zbraní (III. ÚS 34/07, III. ÚS 226/07).\n55. Na druhej strane ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre formuloval tiež\nprávny názor, podľa ktorého nemožno ani judikatúru ESĽP vykladať tak bezmedzne, že by\nz nej vyplývala povinnosť druhostupňového súdu rozhodovať o väzbe, resp. jej ďalšom\ntrvaní vždy po vypočutí obvineného, bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu\n(IV. ÚS 45/08).\n56. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že každé pozbavenie slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné\ns účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02,\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07). Základné právo podľa\nčl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní otázky\njeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú úpravu a jej\naplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia zákonnosti\nide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že\n19\n\ndo väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná zákonná\núprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou\nústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Aj čl. 5 ods. 1 dohovoru\nvyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným\nzákonom“, a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a)\naž f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto\nrešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov\nv. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Každé pozbavenie osobnej slobody zároveň musí byť\nv súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou (k tomu\npozri okrem judikatúry ESĽP uvedenej v bode 27 aj Bozano v. Francúzsko, č. 9990/82,\nrozsudok ESĽP z 18. 12. 1986, bod 54; Benham v. Veľká Británia, č. 19380/92, rozsudok\nESĽP z 24. 9. 1992, Herczegfalvy v. Rakúsko, rozsudok ESĽP z 11. 5. 2004, Morsink\nv. Holandsko, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej judikatúry\nStanev v. Bulharsko, č. 36760/06, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012, bod 143;\nL. M. v. Slovinsko, č. 32863/05, rozsudok ESĽP z 12. 6. 2014, bod 121).\n57. Prihliadajúc na citovanú judikatúru, ústavný súd preskúmal postup oboch vo veci\nsťažovateľa konajúcich súdov z hľadiska dodržania zákonných ustanovení týkajúcich sa\nvýsluchu osoby pred rozhodnutím o jej väzbe.\n58. Podľa § 72 ods. 2 piatej vety Trestného poriadku pred rozhodnutím o väzbe musí\nbyť obvinený vypočutý...\n59. Podľa § 302 ods. 2 prvej vety za bodkočiarkou Trestného poriadku pri\nrozhodovaní o väzbe má právo zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí aj prokurátor,\nobvinený a jeho obhajca; pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže\npredseda senátu účasť týmto osobám umožniť.\n60. Je nesporným, že pred rozhodnutím o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu ho sudca okresného súdu pre prípravné konanie v súlade s § 72 ods. 2 Trestného\nporiadku vypočul. Zo zákonnej dikcie § 302 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva fakultatívna\n20\n\nmožnosť, nie obligatórna zákonom uložená povinnosť, predsedu senátu druhostupňového\nsúdu uskutočniť pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe neverejné zasadnutie\nza prítomnosti sťažovateľa ako obvineného a jeho obhajcu. Osobná prítomnosť obvineného\n(a jeho obhajcu) na neverejnom zasadnutí krajského súdu teda záležala od úvahy predsedu\nsenátu, či ju považoval za nevyhnutnú. Ak predseda senátu nadriadeného krajského súdu\npo posúdení všetkých okolností dôležitých pre jeho rozhodnutie na prítomnosť sťažovateľa\nna neverejnom zasadnutí nevzhliadol ako potrebnú, nepostupoval v rozpore s § 302 ods. 2\nTrestného poriadku. Ústavný súd preto konštatuje, že oba o osobnej slobode sťažovateľa\nkonajúce všeobecné súdy v danej veci postupovali v zmysle príslušných ustanovení zákona,\nktorým sa konanie riadilo (Trestným poriadkom), čo svedčí o zákonnosti ich postupu tak,\nako ju má na mysli čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru.\n61. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že dôvodom, prečo sťažovateľ\npožadoval jeho osobné vypočutie krajským súdom, bola skutočnosť, že „formuloval novú\nsťažnostnú námietku až v sťažnostnom konaní, ktorá nebola uplatnená pred sudcom pre\nprípravné konanie“, a tou námietkou bolo, že „z obsahov prepisov (doložených\nprokurátorom\n\npri\n\njeho, výsluchu) vyplynulo, že sťažovateľ žiadnym\n\nspôsobom\n\nneovplyvňoval priebeh trestného konania, ale len viedol zdvorilostný rozhovor so svojou\npriateľkou... takéto porušenie pravidiel nemá žiadnu súvislosť s dôvodmi kolúznej väzby...“.\n62. Ústavný súd na tomto mieste považuje za potrebné zvýrazniť, že v každom\njednotlivom prípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu je povinný\npri svojom rozhodovaní prihliadať aj na konkrétne okolnosti preskúmavanej veci (obdobne\npozri II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016 a pod., ale vyplýva to aj\nz mnohých rozhodnutí ESĽP napr. Letellier proti Francúzsku, rozhodnutie z 26. 6. 1991,\nAnnuaire, č. 207; Navarra proti Francúzsku, rozhodnutie z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B\na ďalšie).\n63. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu už samotná\nsťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 1Tp 42/2018-49 z 19. apríla 2018\nako riadny opravný prostriedok splnila účel, pre ktorý sťažovateľ požadoval svoj výsluch\n21\n\npred súdom druhého stupňa. Sťažovateľ totiž mal dostatok priestoru v tejto sťažnosti\npredostrieť krajskému súdu všetky argumenty proti jeho väzbe, ktoré považoval za dôležité\na podstatné a v konečnom dôsledku tak aj urobil. Z obsahu sťažnosti nevyplýva žiadna\nindícia, ktorá by svedčila o nevyhnutnosti vykonania osobného vypočutia sťažovateľa\nkrajským súdom. Sťažovateľ nepredniesol nijakú okolnosť, ktorá by v materiálnom poňatí\nochrany základného práva na osobnú slobodu dostatočne odôvodňovala záver o naliehavosti\njeho výsluchu. Inak povedané, v konaní pred ústavným súdom neuviedol nič, čím chcel\nargumentovať pri požadovanom výsluchu a zároveň to nemohol uviesť v riadnom opravnom\nprostriedku proti uzneseniu o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby okresným\nsúdom. Za týchto okolností sa sťažnosť sťažovateľa v tejto časti javí zjavne\nneopodstatnenou.\n64. Nebolo možné prijať ani jeho tvrdenie, že išlo o novú námietku, keďže už pri\nvýsluchu sudcom okresného súdu pre prípravné konanie (sťažovateľovi a jeho obhajcovi\nboli, ako to už bolo uvedené, dôkazy predložené prokurátorom poskytnuté na nahliadnutie\na vyjadrenie sa k nim). Teda nešlo o nové dosiaľ nepoznané skutočnosti, ktoré vyšli najavo\naž po rozhodnutí súdu prvého stupňa.\n65. Navyše, ústavný súd poznamenáva, že uvedená výhrada sťažovateľa sa týka\na smeruje výlučne proti dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\nV zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 383/2004, IV. ÚS 425/2012,\nIII. ÚS 892/2016), ak existuje čo aj len jeden zákonný dôvod väzby, väzba je zákonná\na ústavná, ak takýto dôvod všeobecný súd aplikoval. V danom prípade bolo o pokračovaní\nväzby sťažovateľa ústavne súladne (pozri odôvodnenie tohto rozhodnutie vyššie)\nrozhodnuté aj z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, na ktorom\nkrajský súd (v spojení s uznesením okresného súdu) takisto založil napadnuté rozhodnutie.\nPreto aj prípadný odlišný názor ústavného súdu na existenciu dôvodu väzby podľa § 71\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku v dôsledku sťažovateľom tvrdenej neexistencie dôvodov\ntzv. kolúznej väzby by nemohol v danom prípade ovplyvniť záver o existencii dôvodu\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a teda zákonnosti a ústavnosti väzby\nsťažovateľa.\n22\n\n66. Na základe všetkých uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že medzi\nnapadnutým uznesením krajského súdu č. k. 6 Tpo 29/2018-116 z 9. mája 2018\n(a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal) a sťažovateľom vznesenými výhradami\nneexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o porušení ústavou garantovaného práva\nsťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a jeho práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n67. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol\nsťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n68. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného\nvyslovenia porušenia základných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júla 2018\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "trestné konanie", "väzba-kolúzna", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-preventívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48cef946-cac7-4490-9118-788cbd37df6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.892.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 892/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 892/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.892.2016.1"}, {"guid": "ussr:8e6bffd2-f384-470b-a511-c1cffe93127f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 640/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 640/2016 z 11. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1"}, {"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897"}, {"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:ed79dd4c-8bb6-4cc4-af6a-286e9b0b47ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 425/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 425/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed79dd4c-8bb6-4cc4-af6a-286e9b0b47ab"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:3347a163-dc1f-48e3-8e2c-e0f585b8d899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3347a163-dc1f-48e3-8e2c-e0f585b8d899"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-22", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a"}, {"guid": "ussr:23b8fde2-5dc0-41a2-9169-0b433ce2a516", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 318/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 318/06 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23b8fde2-5dc0-41a2-9169-0b433ce2a516"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:f13bc5c2-7147-421d-9ce7-e105886ea290", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f13bc5c2-7147-421d-9ce7-e105886ea290"}, {"guid": "ussr:49d3530d-5a50-4911-9ec9-6944e05ebcad", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 226/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 226/07 z 11. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-11", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49d3530d-5a50-4911-9ec9-6944e05ebcad"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 338/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/06 z 8. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-08", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d"}, {"guid": "ussr:6913e439-2f4c-40ba-a42c-d1301f28c544", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 318/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 318/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6913e439-2f4c-40ba-a42c-d1301f28c544"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}], "citovane_v": []}