{"guid": "ussr:8f0c01b4-5172-4020-9c34-58ee4ed97782", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.253.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 253/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 253/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 253/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.253.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8f0c01b4-5172-4020-9c34-58ee4ed97782", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.253.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.253.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.253.2018.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 253/2018-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátska kancelária, Štúrova 20,\nKošice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a rozsudkami Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžo 334/2015 z 25. januára 2017 a sp. zn.\n3 Sžo 190/2015 z 22. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. apríla\n2017 a 29. mája 2017 doručené sťažnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžo 334/2015 z 25. januára 2017 (ďalej aj\n\n„rozsudok č.1“) a sp. zn. 3 Sžo 190/2015 z 22. februára 2017 (ďalej aj „rozsudok č. 2“,\nspolu aj „napadnuté rozsudky“).\n2. Plénum ústavného súdu vzhľadom na právnu a skutkovú súvislosť uvedených\nsťažností, ako aj totožnosti v osobe sťažovateľky a v predmete rozhodovania najvyššieho\nsúdu v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v spojení s § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol\nuznesením sp. zn. PLs. 16/2017 zo 14. júna 2017, že sťažnosti sťažovateľky spojil\nna spoločné konanie.\n3. Z prvej doručenej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd rozsudkom č. 1\nna základe odvolania sťažovateľky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n5 S 248/2012 z 31. marca 2015 tak, že jej žalobu zamietol. Sťažovateľka sa žalobou\ndomáhala v správnom súdnictve prieskumu zákonnosti personálneho rozkazu riaditeľky\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 76 z 31. januára 2012 (ďalej len\n„personálny rozkaz č. 76“), ktorým bola odvolaná z doterajšej funkcie vyšetrovateľky\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „okresné riaditeľstvo“),\nslužobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície,\nIV. oddelenia ekonomickej kriminality a k 31. januáru 2012 prevedená na okresné\nriaditeľstvo, služobný úrad Krajského riaditeľstva Policajného zboru.\n4. Z neskôr doručenej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 988/2017 vyplýva, že\nnajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Sžo 190/2015 z 22. februára 2017 na základe odvolania\nsťažovateľky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 S 147/2012\nz 26. marca 2015, ktorým jej žalobu zamietol. Sťažovateľka sa žalobou domáhala\nv správnom súdnictve prieskumu zákonnosti personálneho rozkazu riaditeľky okresného\nriaditeľstva č. 55 z 31. januára 2012 (ďalej len „personálny rozkaz č. 55“), ktorým bola\nod 1. februára 2012 ustanovená do funkcie starší referent poverený policajt okresného\nriaditeľstva, obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Juh, služobného úradu\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru, odboru poriadkovej polície. V odôvodnení\n\n2\n\nsťažnosti sťažovateľka argumentovala, že ustanoveniu do predmetnej funkcie predchádzalo\nodvolanie z jej doterajšej funkcie na základe personálneho rozkazu č. 76 z 31. januára 2012,\nktorý bol preskúmaný prostredníctvom inštitútu správneho súdnictva.\n5. Sťažovateľka v skôr doručenej sťažnosti atakuje právne závery, na ktorých stojí\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu č. 1, a tvrdí, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu\nč. 1 porušuje jej označené práva. Argumentuje tým, že účinky personálneho rozkazu č. 76\nnemohli nastať skôr než jeho doručením sťažovateľke 1. februára 2012, teda nemohla byť\nretroaktívne odvolaná z funkcie a následne ustanovená do inej funkcie na inom oddelení.\nĎalej tiež argumentuje tým, že pred vydaním personálneho rozkazu č. 76 jej nebola daná\nmožnosť vyjadriť sa k zamýšľanej a realizovanej zmene v jej služobnom pomere. Správnym\norgánom tiež vyčíta, že nebola prevedená na inú voľnú funkciu zodpovedajúcu jej vzdelaniu\na praxi. Sťažovateľka tvrdí, že žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je\nnezákonné a najvyšší súd jej neposkytol súdnu ochranu v predpokladanej kvalite.\n6. Sťažovateľka v neskôr doručenej sťažnosti ústavnému súdu 29. mája 2017 atakuje\nprávne závery, na ktorých stojí napadnutý rozsudok najvyššieho súdu č. 2, a tvrdí, že\nnapadnutým rozsudok najvyššieho súdu č. 2 taktiež došlo k porušeniu jej označených práv.\nArgumentuje tým, že personálny rozkaz č. 55, ktorým bola ustanovená do funkcie staršieho\nreferenta – povereného policajta Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Juh, jej\nbol vyhlásený v čase, keď podľa jej názoru bola ešte zaradená v doterajšej funkcii (pozri\nbod 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Ďalej tiež namieta, že personálny rozkaz č. 55 je\nprejavom svojvôle a zneužitím oprávnenia zo strany nadriadeného, pretože pred správnym\norgánom označila voľné miesta vyšetrovateľov, na ktoré by so zreteľom na spĺňanie\nkvalifikačných predpokladov mohla byť ustanovená, pričom obsadené boli inými osobami\nbez toho, aby spĺňali kvalifikačné predpoklady. Z uvedených dôvodov je sťažovateľka\npresvedčená o tom, že aj napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu č. 2 došlo\nk neprípustnému zásahu do jej označených práv.\n7. Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie ústavnému súdu navrhla, aby\npo prijatí jej sťažností na ďalšie konanie rozhodol nálezmi, ktorými vysloví porušenie jej\n\n3\n\noznačených práv napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu, napadnuté rozsudky\nnajvyššieho súdu zruší a veci mu vráti na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov konania.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\n10. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\n12. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\n\n14. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\n4\n\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že\no zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní\nnezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či\npreskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv\nalebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie\nvylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže\npri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej\npochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n16. Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne\nnapr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n17. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd pripomína svoj pravidelne judikovaný právny názor, že\ntohto práva sa možno domáhať v súlade s čl. 51 ods. 1 (v spojení s čl. 46 ods. 4) ústavy len\nv medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy vykonávajú (napr. II. ÚS 81/00,\nII. ÚS 63/03).\n18. Ústavný súd najprv pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu č. 1 z hľadiska jeho ústavnej udržateľnosti v rámci námietok sťažovateľky, ktorá\n5\n\npredovšetkým namietala nesprávne vyhodnotenie účinkov personálneho rozkazu č. 76, ako\naj nemožnosť vyjadriť sa k zamýšľanej a realizovanej zmene v jej služobnom pomere.\n19. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu č. 1 konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Najvyšší súd\nv relevantnej časti odôvodnenia svojho napadnutého rozhodnutia uviedol:\n«Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že personálnym rozkazom ministra\nvnútra č. 17 zo dňa 27.01.2012 vydaným na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho\nvýkonu služby na sekciách a útvaroch Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru boli\nod 01.02.2012 vykonané organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov,\nokrem iného aj v rámci útvarov v pôsobnosti KR PZ v Košiciach. Uvedeným personálnym\nrozkazom bolo zrušené 4. Oddelenie ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície\nOR PZ v Košiciach pričom konkrétne miesto funkcie, na ktorej bola žalobkyňa zaradená\n(ID 15138 - vyšetrovateľ) bolo presystemizované na Obvodné oddelenie PZ Košice Západ\nodboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach na funkciu referent s územnou a objektovou\nzodpovednosťou. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú zmenu, v rámci ktorej sa\nzrušila doterajšia funkcia žalobkyne (vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality\nodboru kriminálnej polície OR IV \\ Košiciach) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou\nčinnosti Napriek tomu. že zrušená funkcia žalobkyne bola presystemizovaná, bola žalobkyni\npri osobnom pohovore so zástupcom riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ \\\nKošiciach konanom dňa 31.01.2012 ponúknutá možnosť služobného zaradenia vo funkcii\nstarší referent - poverený policajt 00 PZ Košice –Juh, s čim žalobkyňa vyslovila súhlas.\nVzhľadom na uvedené vydala riaditeľka Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach\npersonálny rozkaz č. 76 zo dňa 31.01.2012, ako prvostupňový správny orgán, ktorým \\ čl. 8\npodľa $ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1908 Z.z. dňom 31.01.2012 odvolala žalobkyňu\nz doterajšej funkcie vyšetrovateľa 4. oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej\npolície OR PZ \\ Košiciach a dňom 01.02.2012 previedla na OR PZ v Košiciach, služobného\núradu KR PZ v Košiciach stým. že jej ustanovenie do funkcie dňom 01.02.2012 vykoná\nriaditeľ OR PZ .v Košiciach, / dôvodu organizačných zmien bolo prevedenie žalobkyne\nna inú funkciu v súlade s $ 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73 1998 Z. z. vopred prerokované\ns príslušným odborovým orgánom. ZO O/P č. 10 - 03 Košice.\n\n6\n\nNa odvolanie žalobkyne proti čl. 8 personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31.01.2012\nžalovaný rozhodnutím č. SLV-PS-PK-55'2012 zo dňa 21.05.2012 podľa čl. 243 ods. 4\nzákona č. 73 1998 Z. z. rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v čl. 8 potvrdil\na odvolanie zamietol.\nPo preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že z personálneho rozkazu riaditeľky\nKrajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012 i z napadnutého rozhodnutia\nžalovaného je zrejmé, že odvolanie žalobkyne z funkcie a jej ustanovenie do inej funkcie sa\nuskutočnilo / dôvodu organizačných zmien, ktoré sa realizovali personálnym rozkazom\nministra vnútra č. 17 zo dňa 27.01.2012. a teda základom pre personálny rozkaz riaditeľky\nKR PZ v Košiciach je jednoznačne personálny rozkaz ministra vnútra č. 17 zo dňa\n27.01.2012. Ide o vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych\naktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej\nnadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správ e. Smeruje len voči subjektom ovládaným\norganizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt\nvydal. Jedná sa o abstraktné formy vnútornej činnosti verejnej správy s povahou interných\nnormatívnych aktov. Od normatívnych právnych aktov, ktoré majú vonkajšie právne účinky,\nsa vnútorné predpisy odlišujú najmä tým, že ich právne účinky smerujú výlučne voči\nslužobne podriadený m subjektom, i keď individuálne nešpecifikovaným a v tomto zmysle sú\naktmi internými. Vzhľadom k tomu. že nemajú všeobecnú záväznosť, nie sú prameňmi\npráva, ale su pre ich adresátov záväzné a nesmú byť v rozpore so zákonmi. Personálny\nrozkaz ministra vnútra preto nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu\n(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo/264/2009 zo dňa 05.04.2011).\nV danom prípade má personálny rozkaz riaditeľky KR P7 v Košiciach charakter\ndeklaratórneho práv neho aktu, ktorým sa účastníkovi konania formálne vyhlasuje právny\nstav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systematizačnými zmenami\nv štruktúre KR PZ v Košiciach, na základe personálneho rozkazu ministra vnútra č. 17\nzo dňa 27.01.2012. Skutočnosť, že personálny rozkaz riaditeľky KR PZ v Košiciach je\nzo dňa 31.01.2012. a oznámený bol žalobkyni dňa 01.02.2012. tak nemá vplyv\nna právoplatnosť a vykonateľnosť daného personálneho rozkazu. Z uvedeného dôvodu sa\npreto odvolací súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu. podľa ktorého zo strany\n\n7\n\nžalovaného došlo k pochybeniu a dopustil sa retroaktivity vo vzťahu k žalobkyni svojim\npostupom pri vydávaní personálneho rozkazu.\nOdvolací súd sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu. že sa žalovaný\nnevysporiadal s námietkou žalobkyne týkajúcej sa neskúmania existencie voľných funkcií\nzodpovedajúcich pôvodnému funkčnému zaradeniu žalobkyne. V súvislosti s touto\nnámietkou odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR II. US 515/2016-19\nzo dňa 23.06.2016. podľa ktorého „V súvislosti s touto námietkou ústavný súd poukazuje\nna § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, podľa ktorého sa policajt v služobnom pomere\nprevedie na inú funkciu v tom istom mieste vikomt štátnej služby, a ak to nie je možné,\npreloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného\núradu, ak nemôže nad ulej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných\nzmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1 písm. a)\npolicajného zákona, ústavný súd akceptuje ako ústavne konformný právny názor\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné\nvykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného\nzboru, keďže právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný\ncharakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného\nzačlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje\nskutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ide\no špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného pravo, ktorého právna úprava má\nformu kódexu. Vzhľadom na citované ústavný súd považuje z ústavného hľadiska\nza akceptovateľný záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa potreba konkrétneho\nnasadenia policajta prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby\npreukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu\nv mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajný zbor je vojensky\norganizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných\nzmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu\nzaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb\nPolicajného zboru. Z uvedených dôvodov ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa\nvyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.“\n\n8\n\nVzhľadom na uvedené je podľa názoru najvyššieho sudu v tomto kontexte potrebne\nposudzovať í určenie ďalšieho pracovného zaradenia policajta. Najvyšší súd SR v rozsudku\nsp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.08.2014 uviedol, že „Objektívne nie je možné aplikovať\nprincípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je\nvojensky organizovaný zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy vo vojensky\norganizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie\nprocesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície preukazovali\na dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky nemožnosť prevedenia\nna inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie je proti samotnej podstate\nslužobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t.j. že sa podriadi\npotrebám policajného zboru na jeho zaradenie.“\nOdvolací súd k veci dodáva, že ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1088 Z. z. uvádza, že sa\npolicajt ustanoví do voľnej funkcie a nie napr. do adekvátnej funkcie, t st. § 33 ods. 1\nzákona č. 73/1998 Z. z. zároveň nezakladá zákonnú povinnosť nadriadeného skúmať, či sú\nvoľné iné funkcie.\nVzhľadom na uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že prevedenie\nžalobkyne na inú funkciu bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej\nfunkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená. Rovnako je\nnepochybné, že personálne opatrenie č. 76 zo dňa 31.01.2012 je realizáciou zámeru\norganizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry KR PZ v Košiciach na skvalitnenie\na zefektívnenie výkonu služby, na základe personálneho rozkazu ministra vnútra č. 17\nzo dňa 27.01.2012. Z uvedených dôvodov je tak prevedenie žalobkyne na inú funkciu,\ns ktorou aj súhlasila, realizované personálnym rozkazom č. 76 zo dňa 31.01.212\nv spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného, v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona\n. 73/1998 Z. z. pri dodržaní postupu podľa § 35 ods. 9 a $ 225 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 73/1998 Z. z.\nS poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného a aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto podľa\n§ 220 O. s. p. napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak. že žalobu zamietol.»\n\n9\n\n20. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd dal odpovede na všetky relevantné\nnámietky sťažovateľky v rozsahu, ktorý postačuje pre záver, že najvyšší súd sa\nv odôvodnení svojho napadnutého rozsudku č. 1 ústavne konformným spôsobom\nvysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci\na tie aj náležite logicky odôvodnil. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že personálny\nrozkaz je účinný až vyhlásením dotknutej osoby, teda jeho konštitutívne účinky nastali až\njeho vyhlásením, ústavný súd vzhľadom na okolnosti prípadu konštatuje, že v dôsledku\npersonálneho rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17 z 27. januára 2012 jej\nfunkcia spolu s oddelením objektívne zanikla k 31. januáru 2012, preto personálnemu\nrozkazu č. 76 v okolnostiach veci mohli byť pripísané už len deklaratórne účinky tak, ako to\nkonštatoval aj najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné\ndodať, že k nemožnosti doručenia personálneho rozkazu č. 76 včas došlo z dôvodov\nna strane sťažovateľky. Pokiaľ ide o možnosť vyjadriť sa k personálnemu rozkazu č. 76,\nvzhľadom na charakter služobného pomeru a dôvodov, na základe ktorých došlo k jeho\nvydaniu (zrušenia oddelenia ako takého), táto skutočnosť nemohla relevantne ovplyvniť\nzákonnosť, resp. ústavnú udržateľnosť tohto personálneho rozkazu. V tejto súvislosti je\npotrebné uviesť, že zo strany žalovaného bola dodržaná požiadavka prerokovať preloženie\npred príslušnými odborovými orgánmi vopred, ktoré sú primárne zriadené práve na ochranu\npráv a oprávnených záujmov policajtov.\n21. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok najvyššieho súdu č. 2, sťažovateľka namietala\nporušenie svojich označených práv, ktoré argumentačne oprela o ňou tvrdenú skutočnosť,\nže v ten istý deň, 1. februára 2012, jej bol vyhlásený personálny rozkaz č. 76, ako aj\npersonálny rozkaz č. 55. Obe uvedené rozkazy jej teda boli vyhlásené v rovnaký deň, čím\nmalo dôjsť k situácii, že bola v rovnaký deň v dvoch funkciách, čo je neprípustné. Zároveň\ntiež namietala zneužitie oprávnenia nadriadeného, ktorý podľa jej názoru nerešpektoval\npri jej zaradení jej kvalifikáciu a prax a do funkcií, kam by mohol zaradiť sťažovateľku,\nustanovil iných, ktorí nespĺňali kvalifikačné predpoklady.\n\n22. K uvedeným výhradám sťažovateľky najvyšší súd v odôvodnení svojho\nnapadnutého rozsudku č. 2 uviedol:\n10\n\n«K námietke žalobkyne, tykajúcej sa personálneho rozkazu, ktorým bola prevedená\nna OR PZ s Košiciach a súčasne dňom 31.01.2012 bola podľa § 35 ods. 9 zákona\nč. 73/1998 L ĺ. odvolaná z doterajšej funkcie senát odvolacieho súdu uvádza, že v tejto veci\nNajvyšší súd SR rozhodol dňa 25.01.2017 a vo svojom rozsudku sp. zn. 10Sžo/334/20l5\nuviedol: „Z personálneho rozkazu riaditeľky Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 76\nzo dňa31.01.2012 i z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že odvolanie\nžalobkyne z funkcie a jej ustanovenie do inej funkcie sa uskutočnilo z dôvodu organizačných\nzmien, ktoré sa realizovali personálnym rozkazom ministra vnútra č. 17 zo dňa 27.01 2012,\na leda základom pre personálny rozkaz riaditeľky KR PZ v Košiciach je jednoznačne\npersonálny rozkaz ministra vnútra č. 17 zo dňa 27. 01. 2012...“\nŽalobkyňa taktiež v podanom odvolaní namietala, že až v odvolacom konaní\nvedenom žalovaným bol zisťovaný počet a Štruktúra voľných miest, ktoré boli na OR PZ\nv Košiciach k dispozícii. O nich a ďalších z nich sa žalobkyňa dozvedela až z rozhodnutia\nžalovaného a z rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom na str. 12 ods. 3 sú uvedené voľné\nmiesta, ktoré jej neboli ponúknuté. Poukázala, že až, pri ustanovovaní policajta (§ 33 ods. 1\nzákona č. 73/1998 Z. z.) sa prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného\nhodnotenia a zdravotný stav policajta. „V prvom rade je potrebné v súvislosti s výkladom\nustanovenia 33 zákona č. 73/1998 Z. z. uviesť, že služobný pomer príslušníkov Policajného\nzboru Slovenskej informačnej služby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky\na\n\nŽelezničnej\n\npolície\n\nje\n\nsvojou\n\npovahou\n\ninštitútom\n\nverejného\n\npráva\n\n-\n\nide\n\no štátnozamestnanecký právny pomer Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale\nmocenským aktom služobného orgánu - rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru\na po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak\ntypickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa\nprejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru,\nslužobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s nim súvisiacich a ďalších\nprípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných\nprvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej\npodriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické\njednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach\npríslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný\n11\n\ncharakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci. potreba pevného\nzačlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje\nskutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom\nštátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu.\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi formuloval, že z pôsobnosti\nči 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv sú vylúčené spory zamestnancov\nštátu, ktorých pracovná náplň pozostáva zo špecifických činnosti verejnej správy v miere,\nv akej táto správa koná ako držiteľka verejnej moci poverená ochranou všeobecných\nzáujmov štátu alebo orgánov verejnej moci. Pracovnici na týchto miestach majú teda\nv rukách časť suverénnej moci štátu; ten má tak legitímny záujem vyžadovať od týchto\nzamestnancov zvláštne puto dôvery a lojality. Zjavný príklad takýchto činnosti predstavujú\nozbrojené sily a polícia (Pellegrin proti Francúzsku, rozsudok z 8.12.1999 týkajúci sa\nsťažnosti č. 28541/95, Frydlender proti Francúzsku, rozsudok z 27. 6. 2000 týkajúci sa\nsťažnosti č. 30979/96). Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná\núprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom\nv služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v pracovnom\npomere resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov ustanoviť\nich na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii S poukazom na to je\npotrebné v súvislosti s výkladom ustanoveniu j 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. uviesť, že\ndikcia zákona hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie“ a nie do „primeranej“, resp.\nadekvátnej funkcie. Logickým výkladom citovaného ustanovenia preto dôvodne možno\ndospieť k záveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek\npre danú voľnú funkciu, čo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia požadovaných\nkritérií je automaticky nárokovateľná adekvátna voľná funkcia.\" z rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Sžo/50/2011 zo dňa 22.08.2012 www.nsud.sk).\nÚstavný súd SR sa taktiež vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal obdobnou\nnámietkou, akú vzniesla žalobkyňa v tomto súdnom konaní. Ohľadom neskúmania existencie\nvoľných funkcii Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.06.2016\nuviedol: ..V súvislosti s touto námietkou ústavný súd poukazuje na § 35 ods. 1 pism. a)\npolicajného zákona podľa ktorého sa policajt v služobnom pomere prevedie na inú funkciu\nv tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu\n\n12\n\ndo iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej\nvykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho\ndoterajšia funkcia Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1 pism. a) policajného zákona,\nústavný sud akceptuje ako ústavne konformný právny názor najvyššieho súdu, podľa\nktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom\nna osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, keďže „Právna\npovaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter\nzamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia\npolicajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že\nnemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu.“.\nVzhľadom na citované ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver\nnajvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje\na od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali\nsplnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej\nfunkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, je to\nnadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia\ndoterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka\nna konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako zjavne\nneopodstatnenú.“ Ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 73/1988 Z.z. uvádza, že sa policajt\nustanoví do voľnej funkcie a nie napr. do adekvátnej funkcie. Ustanovenie § 33 ods. 1\nzákona č. 73/1998 Z.z. zároveň nezakladá zákonnú povinnosť nadriadeného skúmať, či sú\nvoľné iné funkcie.\nK námietke žalobkyne ohľadom skutočnosti, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa\nk doplnené dokazovaniu pred vydaním druhostupňového rozhodnutia senát odvolacieho\nsúdu uvádza, že odvolací orgán vykonal dokazovanie ohľadom voľných tabuľkových miest\nna OR PZ v Košiciach k 31.01.2012. Vzhľadom na vyššie uvedené, a teda. že policajt nemá\nnárok na ustanovenie do adekvátnej funkcie a ani v prípade splnenia požadovaných kritérií\nnie je automaticky nárokovateľná adekvátna voľná funkcia by ani prípadné vyjadrenie\nžalobkyne k vykonanému dokazovaniu nebolo spôsobilé ovplyvniť vydané rozhodnutie.\n13\n\nSkutočnosť, že k obsadeniu voľných miest vyšetrovateľov policajtmi, ktorí nespĺňali\nkvalifikačné predpoklady, tak ako to tvrdí žalobkyňa v podanej žalobe, nemá vplyv\nna zákonnosť rozhodnutia o ustanovení žalobkyne do konkrétnej funkcie. Žalovaný si\nv priebehu odvolacieho konania zabezpečil písomné stanovisko k priebehu vykonaného\npohovoru s odvolateľkou. Žalovaný správny orgán pochybil, keď žalobkyni neumožnil, aby\nsa k predmetnému stanovisku vyjadrila, avšak toto pochybenie samé osebe nespôsobuje\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že jej bola\ndaná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia o ustanovení do funkcie, avšak v tom\nčase bola práceneschopná, pohovor s ňou bol vykonaný na chodbe v obytnom dome,\nv ktorom býva, pričom uvedené okolnosti nepovažuje za také, ktoré by jej umožňovali využiť\nsvoje práva účastníčky konania. Žalobkyňa mohla s obradom na svoj zdravotný stav\nodmietnuť uskutočnenie pohovoru na chodbe počas jej práceneschopnosti a požiadať o iný\ntermín vykonania pohovoru.\nŽalobkyňa tiež namietala, /e prvostupňový súd sa nezaoberal jej námietkou, že\nz personálneho rozkazu Ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 27.01.2012 nevyplýva, žeby\nvychádzal zo schválenej systemizácie a schválenej organizačnej štruktúry služobných\núradov podľa $ 5 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. V tejto súvislosti poukázala aj\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/l 79/03 zo dfta 24.11.2004. V danom\nprípade však nešlo o príslušníka Policajného zboru a v danej veci nebolo zrejmé, že funkčné\nmiesto, na ktoré bol žalobca zaradený, bolo jedným zo znížených funkčných miest.\nPersonálny rozkaz ministra vnútra SR č. 17 je vnútorný predpis, ktorý je osobitným\nprípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo\nsystému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe. Smeruje\nlen voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu\norgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Ide o abstraktné formy vnútornej činnosti\nverejnej správy s povahou interných normatívnych aktov. Ide o interný organizačný akt,\nod ktorého sa žalovaný a ani prvostupňový administratívny orgán nemohli odchýliť.»\n23. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n\n14\n\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Takéto pochybenie v ústavnoprávnom\nzmysle však ústavný súd v napadnutých rozsudkoch najvyššieho súdu nezistil. Nesúhlas\nsťažovateľky s obsahom napadnutých rozsudkov najvyššieho súdu nie je dôkazom o ich\nneústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nvšeobecného súdu svojím vlastným.\n24.\n\nVychádzajúc\n\nz oboch\n\ncitovaných\n\nodôvodnení\n\nnapadnutých\n\nrozsudkov\n\nnajvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa námietkami sťažovateľky\nzaoberal na pomerne rozsiahlom priestore a konzistentne logicky odôvodnil svoje úvahy\na závery. Právna argumentácia najvyššieho súdu v rozsudku č. 2 smerovala k záveru, že už\nna základe personálneho rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17 z 27. januára\n2012 bezpochyby došlo k zániku sťažovateľkinej funkcie vyšetrovateľky k 31. januáru\n2012, preto ani de facto nemohlo dôjsť k situácii, že sťažovateľka bola jeden deň v dvoch\nfunkciách súčasne. Takisto vzhľadom na charakteristiku a povahu služobného pomeru\nv ozbrojených zboroch sťažovateľka nemala nárok na adekvátnu funkciu, ako to v citovanej\nčasti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu č. 2 konštatoval už v inej veci\nústavný súd a z obdobného právneho posúdenia problematiky zaujal stanovisko aj Európsky\nsúd pre ľudské práva. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci nemá dôvod sa\nodchýliť od týchto názorov, ktoré aj naďalej považuje za legitímne a ústavne udržateľné.\n25. Ústavný súd opakovane pripomína, že obsahom označeného základného práva\nnie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.\nprávo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97)..\n26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd už v rámci predbežného prerokovania\ndospel k záveru, že napadnuté rozsudky najvyššieho súdu nesignalizujú známky\narbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti, čo štandardne môže zakladať právomoc ústavného\nsúdu vysloviť po meritórnom prejednaní veci porušenie práv sťažovateľky (obdobne\nnapr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06). Keďže ústavný súd vylúčil možnosť\nvyslovenia porušenia označených práv pri prípadnom meritórnom prejednaní sťažností,\npovažuje sťažnosti sťažovateľky za zjavne neopodstatnené, preto bolo potrebné ich podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní odmietnuť.\n15\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "akt, právny akt-interný", "služobný pomer-policajta", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "akt, právny akt-individuálny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:57e43d3e-2340-463e-aa80-e2ac5f1c1860", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.515.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 515/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.515.2016.1"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/03 z 28. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-28", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d0549c89-0a5c-4b94-ac0a-0762e57c9b7c:7c1ab6e5-b710-4ba0-9dc8-901d38bffd1d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200260.1", "spisova_znacka": "7Ssk/72/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/72/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200260.1"}, {"guid": "ae7df3a4-382f-4b4d-abcc-0ab2dc835b9c:4462c4f1-6096-4be3-88a6-b854a1871c1e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200990.1", "spisova_znacka": "7Ssk/38/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/38/2024 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200990.1"}, {"guid": "8f80225c-da66-4ed7-845e-e4a4406c5297:ff1673c2-efcb-4d73-b43e-a70d02a0e5f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1020200106.1", "spisova_znacka": "6Ssk/27/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/27/2023 z 31. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1020200106.1"}, {"guid": "317243fe-0957-4506-ab53-f8bd441a08a1:562ad6f5-f0b4-4dd9-b508-78e4ef4dcc29", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1020200108.1", "spisova_znacka": "6Ssk/28/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/28/2023 z 31. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1020200108.1"}, {"guid": "55810a00-5ff7-49c1-93fa-271b40c583d8:ebf9ec09-9573-4795-8cdd-44ab95426a00", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100304.1", "spisova_znacka": "4S/25/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/25/2024 z 28. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100304.1"}, {"guid": "73888c2e-90d5-4e9b-b022-794dc1fdab80:868054e9-d953-40d4-a8dd-64e5bf6a1533", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100584.6", "spisova_znacka": "5S/43/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/43/2024 z 14. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100584.6"}, {"guid": "7d5f1498-7d04-422c-8917-6ac5565869b6:5cc494b6-1842-4929-b641-77bbd3610f12", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200329.2", "spisova_znacka": "BA-5S/51/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/51/2020 z 23. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200329.2"}, {"guid": "d6013dd1-88d8-475c-b617-b0714afbcaa6:e2b0c0c6-5b2f-4800-b5ae-c47227f21bfa", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101262.1", "spisova_znacka": "3S/96/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/96/2024 z 9. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101262.1"}]}