{"guid": "ussr:24ab7fd2-8698-4210-9c61-37a89112fa3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.249.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 249/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 249/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 249/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.249.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/24ab7fd2-8698-4210-9c61-37a89112fa3f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.249.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.249.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.249.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 249/2018-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nbyť prítomný na prejednávaní jeho veci a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základných práv na slobodu prejavu a na informácie\npodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 6/2017 z 29. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných\n\nnáležitostí.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 7. mája 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústava“), základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nbyť prítomný na prejednávaní svojej veci a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a základných práv na slobodu prejavu a na informácie podľa čl. 26 ods. 1\nústavy postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší\nsúd“) sp. zn. 5 S žo 6/2017 z 29. júna 2017 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\n\n2. Sťažovateľ v prvej časti svojej sťažnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je v konaní\npred ústavným súdom zastúpený advokátom, ako to vyžaduje § 20 ods. 2 zákona č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“). V tejto časti\nsťažovateľ uviedol, že si advokáta hľadal, avšak nepodarilo sa mu ho zabezpečiť,\na to z dôvodu, že mu advokát oznámil, že ho zastupovať v jeho veci nebude, alebo mu bolo\noznámené, aby najprv zaplatil preddavok vo výške 99 € a následne sumu 100 € za každú\nhodinu štúdia spisového materiálu, a až následne mu bude oznámené, či ho bude\nzastupovať. Podľa vlastného tvrdenia sťažovateľa by musel na to vynaložiť sumu 500 €\na nemal by žiadnu záruku, či by spisový materiál advokát vôbec čítal, preto to považoval\nlen za stratu uvedenej sumy. Sťažovateľ tiež uviedol, že sa informoval aj o možnostiach\nbezplatnej právnej pomoci v Centre právnej pomoci, avšak bolo mu oznámené,\nže vzhľadom na výšku jeho dôchodku, ktorého suma presahuje stanovenú sumu\npre priznanie bezplatnej právnej pomoci, mu bude poskytnutie bezplatnej právnej pomoci\nodmietnuté. Dodal, že v tejto súvislosti oslovil aj Slovenskú advokátsku komoru, kde mu\nbolo uvedené, že advokáta si musí dohodnúť sám, keďže nie je oprávnená určiť mu\nadvokáta na zastupovanie. Oslovil aj úrad Verejného ochrancu práv, odkiaľ mu bolo\noznámené, že takéto služby neposkytujú. Ďalej sťažovateľ uviedol, že vzhľadom na už\nuvedené okolnosti, a to výšku jeho dôchodku a z toho vyplývajúcu nemožnosť získať\nbezplatnú právnu pomoc a nutnosť byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený\nadvokátom, v minulosti už viackrát písal návrh na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky na vykonanie legislatívnych zmien, ponúkal aj bezplatnú pomoc, ak by bola\nzriadená skupina ako poradné zastúpenie pri návrhoch zákonov a ich zmien, keďže\nniekoľkoročné skúsenosti získané z praxe nemá komu odovzdať a realizuje ich\nniekoľkoročnou bezplatnou právnou pomocou občanom. Na záver tejto časti sťažovateľ\nuviedol: ,,Doteraz súčasné podmienky právneho zastúpenia na ÚS považujem\nza diskriminujúce pre občana. Je to problém občana či sa bude zastupovať sám. Nikdy\nnie je vylúčené, že občan samouk nemá lepšie právne vedomosti ako advokát, ktorý\nho zastupuje. Vedel by som uviesť aj príklady. Moja snaha zmeniť v tomto prípade zákon\n\n2\n\nzostala zatiaľ nezmenená, i keď sa mi podarilo niekoľko legislatívnych zmien uskutočniť\ncez niektorých poslancov.“\n3. V ďalšej časti sťažovateľ uvádza skutkový stav a priebeh konania, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Uvádza, že odvolanie\nproti uzneseniu Krajského súdu v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. 26 S 10/2012-66\n(ďalej len ,,uznesenie krajského súdu“) podal z dôvodu, že krajský súd v ňom uviedol,\nže nebol zaplatený súdny poplatok, a preto zastavil súdne konanie, pričom sťažovateľ\nv odvolaní argumentoval tým, že tento súdny poplatok bol zaplatený, čo má podľa jeho\ntvrdenia potvrdzovať aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu na s. 4. Uviedol,\nže v uznesení krajského súdu krajský súd neuviedol pravdu, pretože sťažovateľ mal\nzaplatený súdny poplatok a krajský súd vo veci nekonal, teda krajský súd nesprávne\nvyhodnotil jeho sťažnosť ako kasačnú sťažnosť. Tiež poukázal na to, že krajský súd\nlen spísal úradný záznam, ktorý mu ani neposlal na vyjadrenie, no vec nepostúpil. Ďalej\nnamietal, že krajský súd mu neumožnil zúčastniť sa ani jedného konania a všetko sa udialo\nmimo jeho osoby, jeho prítomnosti a účasti na súdnom konaní. Dodal, že krajský súd\nneriešil otázku zaujatosti, neurobil v tejto veci potrebné opatrenia, porušil všetky jeho práva,\na to nie len v tomto jednom prípade. V závere poukázal na to, že traja členovia senátu\npotvrdili, že súdny poplatok zaplatený nebol, čo podľa jeho tvrdení nie je pravda a naďalej\nkonajú vo veci aj napriek skutočnosti, že nebolo rozhodnuté o zaujatosti. Podľa názoru\nsťažovateľa vyriešenie tejto veci nebolo postúpené nadriadenému súdu na rozhodnutie.\n4. Ďalej sťažovateľ uvádza svoje argumenty týkajúce sa postupu najvyššieho súdu\na napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. V tejto časti namietal, že najvyšší súd ako súd\nodvolací sa nevysporiadal s tým, že krajský súd posúdil jeho sťažnosť ako kasačnú sťažnosť\na takéto posúdenie sťažnosti krajským súdom najvyšší súd potvrdil. Sťažovateľ opakovane\nuviedol, že podľa jeho názoru nešlo o kasačnú sťažnosť, že tvrdenie senátu krajského súdu\nje nepravdivé, on súdny poplatok zaplatil, a preto mal krajský súd konať, ale nekonal.\nDodal, že je tu dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti organizovanou formou,\na tiež uviedol, že najvyšší súd ako súd odvolací sa nevysporiadal s otázkou zaujatosti,\nako ani s inými nedostatkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktorý mal preštudovať\n\n3\n\npri rozhodovaní o sťažnosti, a tým nepodporil právo a spravodlivosť. Uviedol, že je sporné,\nči sa najvyšší súd ako súd odvolací pri svojej činnosti nestáva spolupáchateľom spolu\nso senátom krajského súdu, čím by sa potvrdzovalo podozrenie zo zakrývania trestnej\nčinnosti zo strany súdu. Na záver sťažovateľ doplnil, že podnet na najvyššom súde podal on,\nnie krajský súd, ktorému podľa tvrdenia sťažovateľa stačilo napísať úradný záznam, ktorý\nmu nezaslali, čím by podľa tvrdenia sťažovateľa krajský súd dosiahol to, že vec by zostala\nbez povšimnutia.\n5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n,,1. Žiadam Ústavný súd, aby svojím opatrením odňal súdne konania v rámci kraja\nNitra na podklade zaujatosti, ktorá im bola písomne vyjadrená vo všetkých troch\nevidovaných prípadoch na moje meno pre sústavné porušovania mojich práv do iného\nkraja.“\n,,2. Žiadam Ústavný súd vo veci popísanej v ústavnej sťažnosti, aby prijal opatrenia\na zjednal nápravu na odstránenie nedostatkov v rámci iného kraja pre nedôveru voči\nkonaniam Krajského súdu Nitra pre mnohopočetné porušovania zákona, ktoré vrhajú\nnedobré svetlo pre ostatné súdy, ktoré zodpovedne pristupujú k veci.“\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\n\n4\n\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň\nvec vrátiť na ďalšie konanie...\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon o ústavnom súde, ktorý\nvo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom\nzasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (sťažovateľa), ak tento zákon neustanovuje inak.\nPočas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané\nnáležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\n9. Zákon o ústavnom súde v § 25 ods. 2 uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n10. V zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\nsa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka,\nkto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ\ndomáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ\nalebo jeho zástupca.\n11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,\nže sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n12. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv\na slobôd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných\nnáležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných\n\n5\n\npodmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti ústavný súd\nstabilne pripomína, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak\nnáležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu (III. ÚS 134/2018). Pokiaľ\nide o podanú sťažnosť sťažovateľa, v tomto prípade ústavný súd musí skonštatovať,\nže doručená sťažnosť neobsahovala splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie\nsťažovateľa pred ústavným súdom, teda nebola splnená jedna z podstatných zákonných\npožiadaviek – náležitostí návrhu, ktorú zákon o ústavnom súde vyžaduje ako obligatórnu\npodmienku pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.\n13. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa otázky povinného\nzastúpenia navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom ústavný súd konštatuje,\nže od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde, nie je možné upustiť (III. ÚS 138/2018). Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť,\nže aj z vyjadrení samotného sťažovateľa, ako je uvedené pod bodom 2, jednoznačne\nvyplýva, že sťažovateľ si už v čase podávania ústavnej sťažnosti bol plne vedomý\nnesplnenia tejto základnej (podstatnej) zákonnej požiadavky, teda nutnosti zastúpenia\nadvokátom v konaní pred ústavným súdom, sťažovateľovi výzvu na doplnenie\nsplnomocnenia pre advokáta nezasielal.\n14. Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí\nnie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry\nústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(III. ÚS 59/2017, III. ÚS 138/2018).\n15. Na základe uvedených skutočností, pretože sťažnosť sťažovateľa nespĺňa\nnáležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný súd\nsťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n6\n\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – v prítomnosti účastníkov", "poplatok-súdny", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b79d942-75d9-48ac-90a6-70b97867c72c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.138.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 138/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2018 z 27. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.138.2018.1"}, {"guid": "ussr:0058f40c-a907-481c-bff8-bd13747741d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.134.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 134/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 134/2018 z 27. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.134.2018.1"}, {"guid": "ussr:4b1f396c-2215-47e6-9e5b-c8790dd58490", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.59.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 59/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/2017 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.59.2017.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fa4ce9ba-ae94-4068-b971-be6e1b62436f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.487.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 487/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 487/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.487.2018.1"}]}