{"guid": "ussr:3c63bc28-969a-4285-9d87-77e9c42a39af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.229.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS 229/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.229.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3c63bc28-969a-4285-9d87-77e9c42a39af", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.229.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.229.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.229.2018.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 229/2018-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. októbra 2018\nv senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej\na sudcu Mojmíra Mamojku prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n\n, advokátska kancelária,\n\n, ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 C 182/2008, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n,\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 182/2008 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava I\n\nprikazuje,\n\naby v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 16 C 182/2008 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Obchodnej spoločnosti\n\n, finančné\n\nzadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti\n, trovy právneho zastúpenia v sume 303,04 € (slovom tristotri eur a štyri\ncenty) na účet jej právnej zástupkyne\n\n,\n\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 229/2018-23 z 13. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o\n\nústavnom\n\nsúde“)\n\nna\n\nďalšie\n,\n\nkonanie\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 182/2008\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala prieťahy v konaní o tzv.\n„kompenzačnej žalobe“, ktorú podala na okresnom súde a ktorej predmetom je jej nárok\nna zaplatenie odškodného majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 3 921 726,96 €.\n\n2\n\nZdôraznila, že od uplatnenia tohto nároku uplynulo viac ako 9 rokov a 10 mesiacov a dosiaľ\nnebolo vo veci meritórne rozhodnuté. Vinou neefektívneho konania okresného súdu\ntak trvá stav jej právnej neistoty, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné.\nVec po právnej a skutkovej stránke sťažovateľka považovala za jednoduchú.\n3. Nárok na náhradu finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 € sťažovateľka\nzdôvodnila stavom právnej neistoty. V súvislosti s uplatnenou výškou zadosťučinenia\npoukázala na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“).\n4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým\nvysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde\npod sp. zn. 16 C 182/2008 porušené boli a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní\nkonať bez zbytočných prieťahov, priznaná jej finančné zadosťučinenie 10 000 € a úhradu\ntrov konania.\n5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril okresný súd\npodaním z 18. apríla pod sp. zn. 1 SprV 183/2018. Predsedníčka okresného súdu\nvo vyjadrení uviedla, že „... k predĺženiu konania sp. zn. 16 C 182/2008 prispel najmä\nsťažovateľ tým, že pojednávania v dňoch 27.01.2011, 10.03.2011, 31.03.2011, 12.05.2011,\n13.06.2011, 24.11.2011 a 08.12.2011 tunajší súd musel odročiť z dôvodov najmä na strane\nsťažovateľa (ospravedlnená neprítomnosť sťažovateľa z osobných a zdravotných dôvodov)...\n... zo strany tunajšieho súdu k prieťahom v konaní vytýkaných sťažovateľom\nnedošlo...\n... súd dňa 26. februára 2018 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu\nč. k. 16C/182/2008-490 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol...\n... vec bola vybavovaná priebežne podľa poradia s prihliadnutím na počet iných vecí\nv oddelení...“.\nZároveň predsedníčka okresného súdu navrhla zvážiť dôvodnosť a primeranosť\nfinančného zadosťučinenia vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd priebežne koná.\n\n3\n\n6. Listom z 13. júla 2018 okresný súd doplnil svoje vyjadrenie z 18. apríla 2018.\nUviedol, že 29. júna 2018 bol daný pokyn spisovej kancelárii, aby vykonala opätovné\ndoručenie uznesenia č. k. 16 C 182/2008-507 z 10. apríla 2018, ktorým okresný súd návrh\nsťažovateľa na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, a to stranám sporu. Súčasne bol\ndaný pokyn na doručovanie uznesenia č. k. 16 C 182/2008-515 z 10. apríla 2018, ktorým\nbola sťažovateľke ako žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané\nodvolanie.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania\nv predmetnej veci v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože po oboznámení sa\ns obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n4\n\n11. Ústavný súd, vychádzajúc z formulácie ustanovení čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, konštatuje, že ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej\nrepubliky vyjadril zhodu zámerov poskytovania práva na súdnu ochranu s ochranou práv\npodľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (III. ÚS 24/2010), v dôsledku čoho neexistuje prekážka posúdenia ich porušenia\npoužitím rovnakých kritérií.\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom týchto základných práv\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie alebo v ktorom sa ocitol účastník konania\nna žalovanej strane.\n14. Pri posudzovaní otázky, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu označených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.\nV súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.\n\n5\n\n15. Napadnuté konanie prebiehalo najskôr za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), ktorý v § 6\nprikazoval súdu v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovať tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná. Povinnosť súdu vec rýchlo prejednať a rozhodnúť vyplývala\naj z ustanovenia § 100 ods. 1 OSP a z § 117 ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný\nrobiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné\nvykonanie dôkazov.\n16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu. Tento základný princíp konania je premietnutý aj do ďalších ustanovení\nCivilného sporového poriadku.\n17. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, jej príloh a obsahu spisu okresného\nsúdu sp. zn. 16 C 182/2008, zistil, že sťažovateľka je stranou sporu vedeného na okresnom\nsúde pod uvedenou spisovou značkou. V tomto konaní sa domáha zaplatenia odškodného\nmajetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 3 921 726,96 €. Napadnuté konanie sa začalo\n7. októbra 2008 podaním žaloby proti Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky, pričom žiadosť o predbežné prerokovanie nároku\nv zmysle § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), bola doručená Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky 25. marca 2008.\n17.1. Z chronologického prehľadu úkonov, ako aj z vyjadrenia predsedníčky\nokresného súdu z 18. apríla pod sp. zn. 1 SprV 183/2018 vyplýva, že «... spis\nsp. zn. 16C 182/2008 sa nachádzal v období 16. 4. 2012 do 06. 06. 2013 a v období\nod 11. 09. 2014 do 09. 02. 2016 na Krajskom súde v Bratislave, ktorý bol predložený\n\n6\n\ntunajším súdom na rozhodnutie o opravnom prostriedku žalovanej. K predĺženiu konania\nsp.zn. 16C 182/2008 prispela aj skutočnosť, že predmetný spis sa nachádzal v období\n05. 08. 2013 do 28. 04. 2014 a v období od 15. 07. 2016 do 07. 02. 2017 aj na Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky, ktorý bol predložený tunajším súdom na rozhodnutie o opravnom\nprostriedku sťažovateľa...».\n18. Ústavný súd konštatuje, že vo veci tzv. „kompenzačnej žaloby“ podanej\nsťažovateľkou 7. októbra 2008 okresný súd nariadil prvé pojednávanie 25. novembra 2010,\na teda po viac ako 2 rokoch od podania žaloby urobil relevantný úkon smerujúci\nk rozhodnutiu o nároku sťažovateľky na zaplatenie sumy 3 921 726,96 €, čím došlo\nk porušeniu namietaných práv.\n19. Náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je občianskoprávnym sporom\nbežne sa vyskytujúcim v agende súdov. Konštatovaný prieťah bol spôsobený v konaní,\nktorého predmet by nejavil známky veci zložitej po právnej či skutkovej stránke, avšak\nk predĺženiu napadnutého konania prispela aj zložitosť aplikácie procesného ustanovenia\n§ 141a OSP.\n20. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sa sťažovateľky ako strany sporu. Ústavný\nsúd konštatuje, že správanie sa sťažovateľky v priebehu konania nesporne prispelo\nk prieťahom, ktoré v ňom vznikli. Preštudovaním zapožičaného súdneho spisu ústavný súd\nzistil, že v priebehu roka 2011 došlo sedemkrát k odročeniu nariadeného pojednávania\nz dôvodu na strane sťažovateľky, ktorá ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní\nz osobných alebo zdravotných dôvodov. Napokon okresný súd 26. februára 2018 vo veci\nrozhodol na návrh žalovanej rozsudkom pre zmeškanie č. k. 16 C 182/2008-490 tak,\nže žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej voči žalobkyni priznal náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Okresný súd tak postupoval v zmysle § 278 CSP písm. a), b) keďže\nžalobkyňa sa na pojednávanie vo veci nedostavila, hoci bola naň riadne a včas predvolaná\na v predvolaní na pojednávanie bola poučená o následku nedostavenia sa vrátane možnosti\n\n7\n\nvydania rozsudku pre zmeškanie a žalobkyňa neospravedlnila svoju neprítomnosť včas\na vážnymi okolnosťami.\nSťažovateľka v napadnutom konaní využila svoje právo na podanie procesného\nnávrhu, najmä právo na mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) 22. marca 2016\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 680/2014-434 z 18. decembra 2015,\no ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (od 15. júla 2016 do 7. februára\n2017, pozn.). Ústavný súd stabilne uvádza, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia\nprocesných\n\npráv\n\núčastníkov\n\nkonania\n\nneznáša\n\nzodpovednosť\n\noprávnená\n\nosoba,\n\nale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu\nkonajúcemu vo veci (napr. III. ÚS 242/03).\n21. Napriek správaniu sa sťažovateľky skutočnosť, že okresný súd o jej podaní\n(tzv. kompenzačnej žalobe) riadne nekonal a rozhodol o ňom až 26. februára 2018,\nt. j. po viac ako 9 rokoch od jeho dôjdenia súdu, ako aj skutočnosť, že predmetné konanie\nnie je dosiaľ v dôsledku podaného odvolania právoplatne skončené, vyúsťujú do záveru,\nže základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 C 182/2008 porušené boli (výrok v bode 1 nálezu).\nIII.\n22. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd\npodľa čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto\npráva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n23. Keďže postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd napriek vyhlásenému a doručenému rozsudku prikázal okresnému\nsúdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že z aktuálneho stavu\n\n8\n\nnapadnutého konania vyplýva, že okresný súd vykonáva v súčasnej dobe úkony v rámci\nprípravy odvolacieho konania a vec postúpi na rozhodnutie o odvolaní žalobcu Krajskému\nsúdu v Bratislave (výrok v bode 2 nálezu).\nIV.\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n25. Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, dôvodiac\nstavom právnej neistoty a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.\n26. Podľa názoru ústavného súdu, hoci konštatoval porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprichádza ani v tomto\nprípade do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia (výrok v bode 3 nálezu). Vzhľadom\nna okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že konštatovanie porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Sťažovateľka\nsa výrazným spôsobom podieľala na vzniknutých prieťahoch uvedených v bode 2, preto by\nbolo popretím účelu inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia priznať jej aj finančné\nzadosťučinenie.\n27. Z ďalšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu je totiž známe, že sťažovateľka,\nči už vo vlastnom mene alebo v mene svojho štatutára, opakovane podáva na súdoch\ndesiatky nekvalifikovaných a neúspešných podaní, ktorými neprimerane zaťažuje súdne\na iné štátne orgány v Slovenskej republike vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nBerúc do úvahy uvedené, ako aj všetky okolnosti danej veci, ústavný súd finančné\nzadosťučinenie sťažovateľke nepriznal, teda v tejto časti sťažnosti nevyhovel. Vychádzal\naj z poznatkov o vlastnej rozhodovacej činnosti, a to z počtu podaní sťažovateľky\na jej štatutárneho zástupcu adresovaných ústavnému súdu, ktorých je v súčasnosti viac\n\n9\n\nako 120, a dospel k záveru, že charakter týchto podaní vykazuje v súhrne aj s poukazom\nna prístup sťažovateľky v jednotlivých konaniach všeobecných súdov účelové využívanie\nprocesných práv v záujme dosiahnutia vyslovenia porušenia jej už uvedených práv\na následného priznania finančného zadosťučinenia. Ústavný súd k tomu dodáva,\nže považuje za neakceptovateľné také konanie okresného súdu, ktoré má za následok,\nže podania sťažovateľky nevybavuje dostatočne plynule, avšak finančné zadosťučinenie\nnemôže byť kompenzáciou jej neúspešné uplatňovaných nárokov.\n28. K správaniu sa sťažovateľky ústavný súd nad rámec veci v závere poznamenáva,\nže úlohou súdov v civilnom procese je poskytnúť právnu ochranu správaniu čestnému.\nTento základný pilier civilného procesu je nakoniec zdôraznený aj materiálnou požiadavkou\nzakotvenou v čl. 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.\nSúd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné\núkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.\n29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n30. Keďže ústavný súd sťažnosti na prieťahy v konaní v podstate vyhovel,\npriznal sťažovateľke trovy konania v požadovanej výške, teda v sume 303,04 € ako odmenu\nza dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej\nsťažnosti. V súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky pri 1/6 výpočtového základu\nna rok 2018 predstavuje sumu 153,50 € a režijný paušál sumu 9,21 €. Za dva úkony právnej\nslužby by preto mala byť správne uplatnená suma 325,42 € (bez DPH). Neprekročiac\npožadovanú náhradu, ústavný súd priznal trovy konania v sume 303,04 €. Okresný súd\n\n10\n\nje povinný zaplatiť trovy konania na účet právnej zástupkyne sťažovateľky do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok v bode 4 nálezu).\n31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. októbra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "ujma, náhrada škody", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/182/2008", "guid": "b2e3f178-662a-45a6-adba-26077110e48e:a333de56-2a05-4a30-bb02-377971b6a06c", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "67c1ce11-0276-4856-bc16-a49d2f2e5566:68e4fa60-52f5-4096-96b4-d9103857207d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7714205530.1", "spisova_znacka": "2Co/680/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/680/2014 z 10. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-07-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7714205530.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0a06403e-62ea-4468-a069-eaea1a70debd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.222.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 222/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.222.2022.1"}, {"guid": "ussr:147a5d1c-f546-4eac-9e25-4358829184ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.398.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.398.2019.1"}, {"guid": "60beb07f-8a71-4ed9-8e1b-1c8d65963de6:a88894af-742b-4543-aaed-b412d5288ba7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100712.2", "spisova_znacka": "15Sa/5/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Sa/5/2025 z 8. 9. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100712.2"}]}