{"guid": "ussr:5d9251e2-3ecc-4498-98fb-dbe980fa9f32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.225.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 225/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 225/2018 z 11. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 225/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.225.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5d9251e2-3ecc-4498-98fb-dbe980fa9f32", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.225.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.225.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.225.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 225/2018-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nMojmíra Mamojku v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom Mgr. Branislavom Granecom, Kováčska 28, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 C 154/2003 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 C 154/2003 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 C 154/2003 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n(slovom päťtisíc eur), ktoré\n\npriznáva\nje\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\n\nOkresný súd Košice-okolie\n\npovinný\n\nvyplatiť\n\njej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Košice-okolie\n\nj e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 481,59 € (slovom štyristoosemdesiatjeden eur a päťdesiatdeväť centov)\nna účet jej právneho zástupcu Mgr. Mgr. Branislava Graneca, Kováčska 28, Košice,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 225/2018-14 z 13. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“,\n\nv citáciách aj „žalobkyňa“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 C 154/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Vo zvyšnej časti,\nv ktorej sťažovateľka namietala porušenie označených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Košiciach, bola sťažnosť\nsťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietnutá.\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:\n«U odporcu v 1. rade je pod sp. zn. 16C 154/2003 vedené konanie o zaplatenie\n304.858,- Sk s príslušenstvom (10.119,43 € s príslušenstvom), v ktorom sťažovateľka\n\n2\n\nvystupuje ako žalobkyňa. Sťažovateľka podala u odporcu v 1. rade žalobu ešte dňa\n22.05.2003, tzn. pred takmer pätnástimi rokmi. Sťažovateľka sa v konaní domáhala,\naby odporca v 1. rade zaviazal žalovaného v 1. rade,\na žalovanú v 2. rade,\n\n,\n, bytom\n\nna zaplatenie sumy 304.858,- Sk s príslušenstvom, titulom\nZmluvy o pôžičke zo dňa 15.05.2000.\n2. Odporca v 1. rade platobným rozkazom, sp. zn. 16C 154/2003 zo dňa 08.01.2004\nzaviazal žalovaných, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili\nsťažovateľke spoločne a nerozdielne sumu 304.858,- Sk so 17,6 % úrokom od 15.05.2000\ndo zaplatenia a trovy konania v sume 18.154,- Sk na účet právnej zástupkyne sťažovateľky.\n3. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná v 2. rade odpor.\n4. Napriek tomu, že opodstatnenosť svojho nároku sťažovateľka v konaní dostatočne\npreukázala - sťažovateľka na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.05.2000, poskytla\nžalovanému v 1. rade v dobrej viere a s úmyslom pomôcť mu, pôžičku vo výške 314.858,Sk, pričom žalovaný v 1. rade počas konania časť pohľadávky sťažovateľky dokonca uhradil\n- vec nebola ani po takmer pätnástich rokoch právoplatne skončená.\n5. V súvislosti s ústavnou sťažnosťou, sťažovateľka udelila právnemu zástupcovi,\nMgr. Branislavovi Grancovi, advokátovi plnomocenstvo na nahliadnutie do súdneho spisu\nvedeného u odporcu v 1. rade dňa 24.10.2017. Na nahliadnutie do spisu sa advokát pokúšal\nobjednať opakovane telefonicky, no na informačnej kancelárii odporcu v 1. rade mu bolo\noznamované, že „spis nie je k dispozícii nakoľko veci bola prerozdelená.\" Keďže opakované\ntelefonické pokusy o nahliadnutie do spisu boli bezvýsledné, advokát sa na odporcu v 1.\nrade obrátil aj písomne, Žiadosťou o nahliadnutie zo dňa 08.11.2017, na čo mu bolo\ninformačnou kanceláriou odporcu v 1. rade oznámené, že spis už k dispozícii je.\nPo nahliadnutí do neho advokát zistil, že vec mala byť rozhodnutá rozsudkom odporcu\nv 1. rade, sp. zn. 16C 154/2003-279 zo dňa 29.02.2016 (ďalej aj „rozsudok\"), pričom\nrozsudok bol stranám sporu expedovaný až po takmer 2 rokoch od jeho vyhlásenia, a to na\nzáklade pokynu zo dňa 16.11.2017 (čl. 287 súdneho spisu). K udeleniu pokynu na doručenie\nrozsudku tak došlo až v čase, kedy sa sťažovateľkin advokát začal opakovane neúspešne\ndomáhať, aby mu bolo umožnené do spisu nahliadnuť.\n\n3\n\n6. Tento postup odporcu v 1. rade nie je možné hodnotiť inak, ako snahu narýchlo\n„vec formálne ukončiť\" a zabrániť tak sťažovateľke v podaní tejto ústavnej sťažnosti.\nSťažovateľka verí, že postup odporcu, ktorý vo veci 13 rokov meritórne nerozhodol,\nnásledne 2 roky nebol schopný zaslať stranám sporu vyhlásený rozsudok, pričom vecou\nzačal zaoberať až potom, ako bolo zrejmé, že sťažovateľka má záujem domáhať sa svojich\npráv prostredníctvom tejto sťažnosti, neujde pozornosti Ústavného súdu SR.»\nĎalej sťažovateľka uvádza: «V súvislosti s „narýchlo“ doručovaným rozsudkom\na momentálne prebiehajúcim odvolacím konaním u odporcu v 2. rade sťažovateľka\npoukazuje na to, že pre potreby určenia, či došlo k zbytočným prieťahom, je zohľadňujúc\njudikatúru ESĽP (rozsudok vo veci Kiš v. Slovenská republika z 13. 10. 2009 o sťažnosti\nvedenej pod č. 3673/05; rozsudok vo veci Gajdoš v. Slovenská republika z 26. 6. 2009\no sťažnosti vedenej pod č. 19304/04; rozsudok Frigo vs. Slovenská republika z 8. 10. 2013\no sťažnosti vedenej pod č. 16111/11) a vlastnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR\n(napr. III. ÚS 43/2015,1. ÚS123/2015, I. ÚS 170/2017), potrebné na konanie nazerať\nako na jeden celok.\n9. Podľa názoru sťažovateľky by bolo nespravodlivé, ak by sťažnosť mala byť\nodmietnutá len preto, že odporca v 1. rade vec po takmer 15 rokoch medzičasom narýchlo\n„u seba ukončil\" doručením 2 roky v súdnom spise založeného rozsudku napriek tomu,\nže podaním odvolania sťažovateľky zo dňa 18.12.2017 vec aj naďalej nie je právoplatne\nskončená. Keďže v dôsledku suspenzívneho účinku odvolania rozsudok nie je právoplatný,\nvec by mala byť prejednaná u odporcu v 2. rade. Sťažovateľka sa tak dňa 07.02.2018\npre potreby\n\nsprávnej\n\nidentifikácie\n\nodvolacieho\n\nkonania,\n\ntelefonicky\n\ninformovala\n\nna informačnej kancelárii odporcu v 2. rade ohľadom pridelenej spisovej značky.\nZ vyjadrenia informačnej kancelárie odporcu v 2. rade a následne aj informačnej\nkancelárie odporcu v 1. rade vyplynulo, že súdny spis do dnešného dňa nebol odporcom v 1.\nrade postúpený odporcovi v 2. rade na konanie a rozhodnutie o opravnom prostriedku.\nZ uvedeného sa dá usúdiť, že zbytočné prieťahy v tejto takmer 15 ročnej neprávoplatne\nneskončenej veci pokračujú u odporcu v 1. rade aj naďalej.»\n\n4\n\n3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze vyslovil,\nže postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a zároveň\nsa domáha, aby prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných\nprieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 14 000 € a úhradu trov konania.\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom\nsp. zn. 1 SprV/242/18 (doručeným ústavnému súdu 7. mája 2018), v ktorom okrem iného\nuviedol: „Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp. zn. 16C/154/2003 bolo\nzistené, že súd od začatia konania konal priebežne, až do obdobia kedy bol priebežne\nzisťovaný stav konania sp.zn. 14C/55/2004 a to od novembra 2005 až do novembra 2006\na následne až v januári 2007 boli ďalej vykonávané úkony. Ďalšiu nečinnosť súd zistil od\noktóbra 2007, kedy žalobkyňa upravila žalobný petit až do marca 2010, kedy súd v tomto\nobdobí doručoval výzvy právnym zástupkyniam žalobkyne a žalovanej v 2. rade. Nečinnosť\nsúdu bola zistená aj v období od septembra 2012 až do decembra 2015 kedy súd rozhodol\nuznesením o zastavení konania proti žalovanej v 2. rade a o pripustení zmeny žaloby.\nTak, ako sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, rozsudok, ktorý bol vyhlásený dňa\n29.2.2016 bol expedovaný 16.11.2017.\nZároveň podotýkam, že v priebehu konania spis bol na základe skutočností,\nže zákonná sudkyňa\n\nsa vzdala výkonu funkcie sudcu ku dňu 1.10.2017\n\npridelený sudkyni tunajšieho súdu\n\ndňa 9.10.2017, ktorá v tomto\n\nkonaní začala priebežne konať.\nPostup súdu v tomto konaní bol často sťažený aj ospravedlniteľnými neúčasťami\nna pojednávaniach, resp. informatívnych výsluchov žalobkyne ako aj jej právnej\nzástupkyne. V priebehu konania súd viac krát musel vyzývať - urgovať žalobkyňu na\nvyjadrenie sa k skutočnostiam v konaní, resp. o predloženie listinných dôkazov.\nV tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že ústavný súd už viackrát\nrozhodol (I. ÚS 613/2014, IV. ÚS 153/03, 1. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania\npred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti\ntomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva\n\n5\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je\nnamietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať\nsťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa (uznesenie ÚS SR č. L ÚS 96/2015-9).\nÚstavný súd SR vo svojej judikatúre z ostatného obdobia ( napr. uznesenie\nII. ÚS 783/2016-12 zo dňa 27.10.2016) aj vzhľadom na aktuálnu judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl.\nzákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, ale len\nv prípadoch, keď dĺžka napadnutého konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu\nje už primá facie zjavne neprimeraná (napr. IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012), čo mám však\nza to, že uvedené v konkrétnych okolnostiach o veci sťažovateľa vzhľadom na vyššie\nuvedený priebeh konania, nemožno bez ďalšieho tvrdiť.\nVzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľky nesmeruje proti\naktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to,\naby sa predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv\nďalej nepokračovalo.“\n5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka stanovisko zaujala podaním\ndoručeným ústavnému súdu 10. augusta 2018, v ktorom okrem iného uviedla:\n«Z vyjadrenia odporcu je zrejmé, že vo veci vedenej pod sp. zn. 16C/154/2003\no zaplatenie 304.858,- Sk (10.119,43 €), v ktorej sťažovateľka vystupuje ako žalobkyňa bolo\nv priebehu pätnástich rokov trvania súdneho sporu niekoľko období nečinnosti odporcu.\nOdporca vo svojom vyjadrení priznáva nasledovné obdobia nečinnosti:\n■ obdobie od novembra 2005 do novembra 2006, kedy v januári 2007 boli vykonané\nprvé úkony\n■ obdobie od októbra 2007 do marca 2010,\n■ obdobie od septembra 2012 do decembra 2015.\n\n6\n\n4. Vo vyjadrení odporcu však absentuje zmienka o období od 29.02.2016\ndo 16.11.2017, t.j. obdobie 21 mesiacov od vyhlásenia rozsudku sp. zn. 16C/154/2003-279\nzo dňa 29.02.2016 (ďalej len „rozsudok“) do jeho skutočného vyexpedovania stranám\nsporu. V zmysle ust. § 223 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku:\n„Rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu\nzo závažných dôvodov nerozhodne inak.“ Odporca v tejto súvislosti len konštatuje, že:\n„Tak, ako sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, rozsudok, ktorý bol vyhlásený dňa\n29.02.2016 bol expedovaný dňa 16.11.2017.“ Predmetné obdobie však odporca do zoznamu\nsvojej nečinnosti nezahŕňa napriek tomu, že takmer dvojročné „pozabudnutie“ odporcu\nvypracovať písomné vyhotovenie rozsudku a následne ho expedovať stranám sporu je\nv spojení s ďalšími obdobiami nečinnosti odporcu priam flagrantným porušením\nsťažovateľkou označených základných práv.\n5. Odporca ďalej konštatuje, že zákonná sudkyňa\n\nsa ku dňu\n\n01.10.2017 vzdala výkonu funkcie sudcu a vec bola pridelená dňa 09.10.2017 novej\nsudkyni. Sťažovateľke však nie je zrejmé, aký vplyv mala mať táto výmena zákonnej sudkyne\nna doručovanie rozsudku v zákonom stanovenej lehote, keď v rozhodnom čase bola\npôvodná zákonná sudkyňa stále vo výkone funkcie. Sťažovateľka takúto situáciu považuje\nza neprípustnú a v právnom štáte neakceptovateľnú.\n6. Názor odporcu, podľa ktorého mala sťažovateľka v predmetnej veci pred podaním\nsťažnosti Ústavnému súdu SR využiť najprv prostriedok nápravy podľa § 62 a nasl. zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov na orgáne štátnej správy\ndotknutého súdu, a to s poukazom na okolnosti prípadu, považuje sťažovateľka za\nnesprávny a ničím nepodložený. Sťažovateľka v tejto súvislosti uvádza, že Ústavný súd SR\nposudzuje zbytočné prieťahy v konaní ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu\nvrátane jeho významu pre strany sporu. Dĺžku konania 13 rokov bez právoplatného\nrozhodnutia vo veci a následné takmer 2 ročné doručovanie (zrejme po celú dobu\nnevyhotoveného) rozsudku, možno považovať za nezlučiteľnú s imperatívom ustanoveným v\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe\npredlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do takej miery, že sa jej právo na súdnu\nochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 66/03).\n\n7\n\n7. Zo sťažnosti sťažovateľky a vyjadrenia odporcu je teda zrejmé, že odporca\nv konaní postupoval nesústredene a neefektívne. Je síce pravdou, že odporca vo veci\nmeritórne rozhodol, avšak stalo sa tak po 13tich rokoch od začatia súdneho sporu, pričom\nsamotná sťažovateľka o tomto rozhodnutí nadobudla vedomosť až po bezprecedentných\n21 mesiacoch od jeho vyhlásenia.\n8. Pre sťažovateľku je nemysliteľné, že sa v danej situácií takmer po 15 rokoch\nod začatia súdneho sporu nevie domôcť vrátenia svojich finančných prostriedkov.\nSťažovateľka sa vzhľadom na svoj vek obáva, či sa právoplatného súdneho rozhodnutia\nvôbec dožije.»\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.\nII.\n7. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 3. mája 2018 k sťažnosti bol aj tento\nprehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania, z ktorého\nvo vzťahu k predmetu sťažnosti boli relevantné tieto:\n„Konanie vedené pod sp. zn. 16C/154/2003 bolo začaté dňa 22.5.2003 a pridelené\nna rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu\n\n. Predmetom konania\n\nje zaplatenie sumy 304.858,- Sk ( 10.119,43 eur) s príslušenstvom.\n20.10.2003 - uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobkyni\nsčasti,\n19.12.2003 - uznesenie o čiastočnom zastavení konania; platobný rozkaz,\n13.2.2004 - uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor; zaslanie\nodporu na vyjadrenie žalobkyni,\n23.9.2004 - pojednávanie, odročené na 4.11.2004 za účelom doplnenia žaloby\nžalobkyňou, doplnenia - predloženia príslušných dokladov žalovaným,\n\n8\n\n1.10.2004 - podanie žalobkyne - čiastočne späťvzatie žaloby, žiadosť o rozšírenie\nžaloby,\n4.11.2004 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom predloženia zmluvy\no postúpení pohľadávky žalobkyňou,\n27.12.2004 - výzva na upresnenie späťvzatia žaloby zo dňa 16.12.2004,\n1.2.2005 - urgencia výzvy zo dňa 27.12.2004 adresovaná právnej zástupkyni\nžalobkyne,\n28.11.2005 - referát sudkyne, spis uložený na lehotu jedného mesiaca, zisťovaný stav\nkonania vo veci 14C/55/2004, pripojenie spisu 13C/174/2003,\n4.1.2006,24.1.2006, 29.3.2006, 30.5.2006,12.9.2006,13.11.2006 - úradný záznam,\nzisťovaný stav konania vo veci sp.zn. 14C/55/2004,\n31.5.2007 - pojednávanie odročené na 10.8.2007,\n10.8.2007 - pojednávanie, odročené na 18.10.2007 pre neúčasť účastníkov konania,\n18.10.2007 - pojednávanie, odročené na neurčito, za účelom rozhodnutia\no späťvzatí žaloby proti žalovanej v 2. rade,\n23.10.2007 - podanie žalobkyne - úprava žalobného petitu,\n2.11.2010 - vytýčený informatívny výsluch na 23.11.2010,\n23.11.2010 - zápisnica z informatívneho výsluchu,\n27.6.2011 - vytýčený informatívny výsluch na 11.7.2011,\n11.7.2011 - zápisnica o výsluchu,\n19.8.2011 - vytýčený informatívny výsluch na 21.9.2011,\n21.9.2011 - úradný záznam o neúčastí právnej zástupkyni žalobkyne; vytýčený nový\ntermín informatívneho výsluchu na 13.10.2011,\n13.10.2011 - zápisnica o výsluchu,\n21.2.2012 - vytýčený termín výsluchu na 12.3.2012,\n12.3.2012 - zápisnica o výsluchu,\n27.6.2012 - preročenie výsluchu zo 6.7.2012 na 25.9.2012,\n25.9.2012 - zápisnica o výsluchu,\n17.12.2015 - uznesenie o zastavení konania proti žalovanej v 2. rade; pripustenie\nzmeny žaloby,\n14.1.2016 - vytýčený termín pojednávania na 16.2.2016,\n\n9\n\n16.2.2016 - pojednávanie, odročené na 29.2.2016 za účelom vyhlásenia rozsudku,\n29.2.2016 - vyhlásený rozsudok,\n5.10.2017 - spis prerozdelený náhodným výberom z dôvodu, že\nsa vzdala výkonu funkcie sudcu,\n9.10.2017 - spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho\nsúdu\n\n,\n\n16.1.2018 - uznesenie o vyrúbem' súdneho poplatku za podané odvolanie spolu\ns oznámením o zmene sudkyne doručované žalovanému; odvolanie žalovaného doručované\nna vyjadrenie žalobkyni,\n20.3.2018 - uznesenie o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov\nžalobkyni; doručované vzájomné vyjadrenia stranám sporu.“\n8. Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že predmetný súdny spis okresného súdu\nbol spolu s odvolaním predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach 23. mája\n2018. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 154/2003 potvrdzuje\núkony uvedené v jeho vyjadrení z 3. mája 2018, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.\nIII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n\n10\n\n12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).\n13. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho\nkonania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných\nzáväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo\nna prerokovanie ich veci v primeranej dobe [v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] a zabezpečiť odstránenie stavu\nprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe\n(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n11\n\n16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého\nsa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa\npojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, keď sa\nbude konať nové pojednávanie.\n18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení\nCivilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho\nporiadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy\ntýchto poriadkov.\n19. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP\n\n12\n\no sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP o predbežnom prejednaní\nsporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie\nvedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej\npojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n20. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a tým aj porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania\na spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri\nnamietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).\n21. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory o uplatnenie pohľadávok na základe zmluvy o pôžičke tvoria súčasť bežnej\nsporovej agendy všeobecných súdov a o takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd\npoznamenáva, že napadnuté konanie nie je právne zložité, a ďalej konštatuje, že vzhľadom\nna okolnosti veci pripúšťa určitý stupeň skutkovej zložitosti veci, čím však nie je možné\nokresný súd zbaviť zodpovednosti za priebeh napadnutého konania v súvislosti\ns posudzovaním existencie zbytočných prieťahov.\n22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nmohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto\nsúdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľky také skutočnosti, ktoré\nby zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.\n23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.\nCelkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania (takmer 15 rokov od jeho začatia)\nústavný súd v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska\nza neakceptovateľnú, a preto nebolo ani potrebné osobitne vymedzovať obdobia nečinnosti\n\n13\n\nani hodnotiť jednotlivé procesné úkony. Samotná predsedníčka okresného súdu vo\nvyjadrení k sťažnosti poukázala na konkrétne obdobia nečinnosti v rozsahu takmer 7 rokov.\nÚstavný súd poukazuje na to, že považuje za úplne neprijateľné a neakceptovateľné, že\nokresný súd od vyhlásenia rozsudku v merite veci (29. február 2016) jeho písomné\nvyhotovenie expedoval účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom až 16. novembra\n2017, teda po 1 roku a viac ako 8 mesiacoch.\n24. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n25. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu v záujme zavŕšenia ochrany\noznačených práv, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej\nneistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.\nIV.\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n27. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n\n14\n\n28. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 14 000 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu neistotu\nvyvolanú neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní.\n29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n30. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n16 C 154/2003 berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci ústavný súd považoval priznanie\nsumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde.\n31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré\njej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom\nMgr. Branislavom Granecom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvom úkone\n(prevzatie a príprava zastúpenia) z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €, a pri druhom a treťom úkone\n(podanie sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €.\n33. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za tri úkony právnej služby\nvrátane režijného paušálu vykonané v roku 2017 a v roku 2018 v sume 481,59 €\n\n15\n\nnepresahuje sumu vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje jej. Ústavný súd preto priznal\nsťažovateľke úhradu trov konania v sume uplatnenej jej právnym zástupcom.\n34. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky advokáta Mgr. Branislava Graneca, Kováčska 28, Košice, v lehote\nuvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. septembra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "podmienky konania", "príslušenstvo-pohľadávky", "pohľadávka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/154/2003", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8e83b60c-1626-4725-aa08-de1755aeb63a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.170.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 170/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 170/2017 z 19. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.170.2017.2"}, {"guid": "ussr:6df23af2-995b-4adc-b8c0-4872e08e9504", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 783/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 783/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2016.1"}, {"guid": "ussr:1a8ff7c3-fd9e-4454-8e87-d7bbcefec635", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 43/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/2015 z 14. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a8ff7c3-fd9e-4454-8e87-d7bbcefec635"}, {"guid": "ussr:e4c24e51-faa9-4cd7-af43-ee6366c9446f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 613/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 613/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4c24e51-faa9-4cd7-af43-ee6366c9446f"}, {"guid": "ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 93/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 93/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce"}, {"guid": "ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 29/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/03 z 29. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-29", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": []}