{"guid": "ussr:9e075161-3c73-4401-a77e-fecd5ae4c0c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.213.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 213/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 213/2018 z 5. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 213/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.213.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e075161-3c73-4401-a77e-fecd5ae4c0c2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.213.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.213.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.213.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 213/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2018\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Pukajom, Hviezdoslavovo námestie 1661, Dolný\nKubín, pre namietané porušenie čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa\nčl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ústredia\nč. 520 922 0630 0-I z 27. apríla 2015 a č. 520 922 0630 0-II z 27. apríla 2015, rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline č. k. 25 Sd 113/2015-61 z 18. augusta 2016 a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 82/2016 z 30. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 4. mája 2018 sa\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal vydania\n\nnálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 12 ústavy, základného práva\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39\nods. 1 ústavy a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ústredia (ďalej len „Sociálna\npoisťovňa“) č. 520 922 0630 0-I z 27. apríla 2015 a č. 520 922 0630 0-II z 27. apríla 2015,\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 25 Sd 113/2015-61\nz 18. augusta 2016 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 1 So 82/2016 z 30. januára 2018 a ktorým by napadnuté rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne a napadnuté rozsudky všeobecných súdov zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni\nna ďalšie konanie.\n2. Sťažnosť súvisí s predchádzajúcou sťažnosťou sťažovateľa, ktorú ústavný súd\nuznesením č. k. III. ÚS 318/2016-17 zo 17. mája 2016 podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) odmietol.\n3. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ bol poberateľom\nvýsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho poistenia (výsluhového dôchodku)\npriznanej po skončení služobného pomeru od 1. novembra 2002 rozhodnutím\nč.\nz 19. novembra 2002 v sume\n\nSk mesačne. Na základe žiadosti sťažovateľa\n\no priznanie starobného dôchodku od 22. septembra 2007 (keď dovŕšil 55 rokov veku)\nz 3. decembra 2010 Sociálna poisťovňa «rozhodnutím I... priznala navrhovateľovi podľa\n§ 65, § 274 a § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení starobný dôchodok od 22. 09. 2007\nv sume 10 951 Sk mesačne a príslušné valorizačné zvýšenia vždy k 1. januáru tak,\nže od 01. 01. 2010 mu zvýšila starobný dôchodok na 420,80 € mesačne. V odôvodnení tohto\nrozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že navrhovateľ dosiahol nárok na starobný\ndôchodok dňom 22. 09. 2007, keď získal najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia\na dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov v zmysle § 65 ods. 2 a § 274 zákona o sociálnom poistení\n2\n\na § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). K 22. 09. 2007 získal navrhovateľ 14 114 dní\n(38 rokov a 244 dní) obdobia dôchodkového poistenia. Na výsluhový dôchodok od 01. 11.\n2002 mu bola zhodnotená doba od 28. 08. 1974 do 31. 10. 2002 (28 rokov, 2 mesiace\na 3 dni). Odporkyňa vypočítala sumu navrhovateľovho starobného dôchodku podľa zákona\nč. 100/1988 Zb. (9 219 Sk) aj podľa zákona o sociálnom poistení (14 134 Sk), pričom\nv oboch výpočtoch prihliadala aj na roky služby, ktoré boli zhodnotené na výsluhový\ndôchodok. Keďže vyššou sumou bola suma podľa zákona o sociálnom poistení, ďalej\nvychádzala odporkyňa z tejto sumy. Následne s poukazom na čl. 33 Dohovoru odporkyňa\ntakto určenú sumu starobného dôchodku navrhovateľa krátila. Odporkyňa uviedla, že je\nnajskôr potrebné určiť sumu navrhovateľovho starobného dôchodku zodpovedajúcu dobe\nslužby, patriacu ku dňu nároku na výplatu starobného dôchodku, ktorá sa určí ako rozdiel\nsumy starobného dôchodku určenej s prihliadnutím na dobu výkonu služby a pomernej časti\nsumy starobného dôchodku za obdobie výkonu služby, ktorá sa určí ako podiel obdobia\nvýkonu služby získaného v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia k celkovému úhrnu\ndôb poistenia získaného v osobitnom aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.\nOdporkyňa uviedla, že suma starobného dôchodku patriaceho k 22. 09. 2007 (10 306 Sk)\nje určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku 14 134 Sk a sumy starobného dôchodku\nzodpovedajúcej dobe služby 3 828 Sk. Takto určenú sumu dôchodku odporkyňa zvýšila\npodľa § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení o 645 Sk... Rozhodnutím II odporkyňa podľa\n§ 66 ods. 3 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok\nod 01. 01. 2011 na sumu 449,80 €, ďalej mu priznala každoročné valorizácie postupne vždy\nod 01.01. tak, že od 01. 01. 2015 mu zvýšila starobný dôchodok na sumu 489,90 €. Toto\nzvýšenie odôvodnila tým, že ide o zvýšenie za obdobie dôchodkového poistenia získané\npočas poberania starobného dôchodku. Ďalej uviedla osobné vymeriavacie základy získané\nnavrhovateľom od 22. 09. 2007 do 31. 12. 2010 a príslušný výpočet.». Od 30. decembra\n2011 bol sťažovateľ uznaný za invalidného, avšak z dôvodu, že nárok na starobný dôchodok\nmu vznikol 22. septembra 2007, teda ku dňu vzniku invalidity splnil podmienky nároku\nna starobný dôchodok, invalidný dôchodok mu Sociálna poisťovňa nepriznala.\n\n3\n\n4. Proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne podal sťažovateľ opravný prostriedok,\nktorým opakovane žiadal, aby mu boli priznané obidva dôchodky, starobný aj invalidný,\na aby mu Sociálna poisťovňa vyplácala ten dôchodok, ktorý je vyšší.\n5.\n\nKrajský\n\nsúd\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom\n\nrozhodnutia\n\nSociálnej\n\npoisťovne\n\n„s poukazom na ust. § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné“ potvrdil, pričom konštatoval, že\n„zákon o sociálnom poistení neupravuje možnosť priznania starobného dôchodku, ak nie je\nsplnená podmienky potrebnej doby poistenia“. Podľa názoru krajského súdu „nie je\ndôvodná námietka navrhovateľa, že starobný dôchodok i výsluhový dôchodok nie sú\ndávkami sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom\nstanoveného dôchodkového veku. Je totiž zrejmé, že práve od okamihu dovŕšenia\ndôchodkového veku, teda prežitím stanoveného dôchodkového veku, nadobudol výsluhový\ndôchodok navrhovateľa charakter dávky v starobe tak, ako to má na mysli ustanovenie\nčlánku 33 ods. 2 Dohovoru. Odporkyňa správne po zohľadnení doby služby a osobných\nvymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku\na určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom\npoistení určila starobný dôchodok v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a to podľa\nzovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutiach\nč. R 55/2011 a R 83/2013 a podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného\nv rozsudku č. 9 So 138/2011 z 22. 08. 2012. Odporkyňa vo svojej rozhodovacej činnosti\nje povinná aplikovať Dohovor a to priamo bez potreby osobitného zákona. Odporkyňu\no takomto postupe poučil Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach (č. 4 So 189/2007 z\n29. 05. 2008, 4 So 133/2009 z 07. 12. 2009, 9 So 77/2011 z 30. 05. 2012). Odporkyňa\nnepochybila, keď výšku starobného dôchodku vymerala tak podľa predpisov účinných do\n31. 12. 2003 ako i podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a starobný dôchodok priznala v sume\nodvodenej práve od výpočtu podľa zákona č. 461/2003 Z. z.“.\n6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal odvolanie, v ktorom namietol\nchýbajúci právny základ krátenia starobného dôchodku pri súbehu s výsluhovým\ndôchodkom, diskrimináciu oproti tým poistencom, ktorí odvádzali odvody iba\ndo všeobecného systému, nepriznanie invalidného dôchodku v súbehu so starobným\n4\n\ndôchodkom, ako aj odopretie práva na spravodlivý proces v súvislosti s neumožnením\nprečítania záverečnej reči jeho právnemu zástupcovi na pojednávaní krajského súdu\nkonanom 18. augusta 2016.\n7. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom rozsudok krajského súdu potvrdil.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že „navrhovateľ má pravdu v tom,\nže zákon ani podzákonný predpis skutočne neupravili presný vzorec, ako sa má príslušný\nvýpočet krátenia starobného dôchodku vykonať. Odporkyňou používaný výpočet je\nvýsledkom súdnej (predovšetkým systematickej a teleologickej) interpretácie ustanovení\npredovšetkým zákona o sociálnom poistení, zákona č. 100/1988 Zb., zákona č. 328/2002\nZ. z., Dohovoru (najmä čl. 33) a Ústavy Slovenskej republiky zo strany Najvyššieho súdu.\nNemožno opomínať, že tento výklad je už ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky,\na tým nadobúda v právnom štáte osobitný význam. Odklon od takéhoto výkladu by bolo\nmožné odôvodniť napríklad relevantnou zmenou dotknutých predpisov, zásadnou zmenou\nspoločenských vzťahov, vplyvom judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo\neurópskych či medzinárodných súdov, prípadne zjavnou nespravodlivosťou takéhoto\nvýkladu v konkrétnom prejednávanom prípade. Keďže odvolací súd nijaký takýto relevantný\nargument nezaznamenal, nezostáva mu nič iné, ako rozhodnúť v súlade s takto ustálenou\njudikatúrou... Nemožno si tiež nevšimnúť, že jedným z hlavných argumentov, ktoré skôr\nrozhodujúce senáty v obdobných veciach aplikovali, bola snaha o zabránenie diskriminácii\nbývalých príslušníkov silových zložiek doslovnou aplikáciou zákona (preto súdy trvali na\nprihliadnutí na dobu služby s príslušným pomerným krátením, čo bolo v prospech\ndotknutých poistencov), pričom diskrimináciou argumentuje aj navrhovateľ (ktorý však\nžiada iba prihliadnuť na dobu služby a odmieta krátenie). Konajúci senát má za to, že\nv prípade, keby odporkyňa po výpočte sumy starobného dôchodku za celé obdobie aktívneho\nživota navrhovateľa nepristúpila ku kráteniu, došlo by naopak k neprimeranému\nzvýhodneniu navrhovateľa, ktorého doba služby by tak bola zhodnotená na výsluhový\ndôchodok a v plnej miere aj na starobný dôchodok. Je zjavné, že v súčte súm výsluhového\na starobného dôchodku poberá navrhovateľ vyššiu sumu, ako keby mu bol priznaná iba\nsuma tzv. teoretického starobného dôchodku. Hoci aj odvolací súd má za to, že kvôli\nprehľadnosti a právnej istote by bolo lepšie, keby bol spôsob krátenia starobného dôchodku\n5\n\nv takýchto prípadoch daný priamo zákonom, na základe vyššie uvedených úvah nepovažuje\nnavrhovateľove námietky voči kráteniu za dôvodné a právny základ postupu odporkyne\npovažuje za dostatočný.“. Vo vzťahu k nepriznaniu invalidného dôchodku sťažovateľovi\nnajvyšší súd poukázal na to, že „táto otázka bola právoplatne vyriešená rozsudkom\nNajvyššieho súdu sp. zn. 1 So/68/2014 z 12. 05. 2015. Konajúci senát sa stotožňuje s tam\nuvedeným odôvodnením. Vo vzťahu k teraz namietanej protiústavnosti kľúčového\nustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odvolací súd preto poukazuje na to, že\ntáto otázka nie je v rámci prieskumu rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku relevantná\na navyše dotknuté ustanovenie ako protiústavné nevníma.“. Najvyšší súd uznal, že „krajský\nsúd svojím postupom porušil procesné práva navrhovateľa, keď odmietol prihliadnuť na\npísomné vyjadrenie predložené na nariadenom pojednávaní a odňal slovo právnemu\nzástupcovi navrhovateľa pri záverečnej reči kvôli tomu, že začal čítať z tohto pripraveného\npísomného vyjadrenia... Odvolací súd preskúmal argumentáciu navrhovateľa zahrnutú\nv krajským súdom odmietnutom písomnom vyjadrení navrhovateľa a má za to, že nebola\nspôsobilá vyvolať iné rozhodnutie, než potvrdenie rozhodnutí odporkyne. Preto odvolací súd\nmá za to, že toto pochybenie krajského súdu nedosiahlo takú intenzitu, aby bolo možné jeho\nrozsudok zrušiť podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., nebolo navrhovateľovi\nodopreté právo na spravodlivý súdny proces a postupom súdu nebola porušená zásada\nrovnosti účastníkov konania tak, ako to tvrdil v odvolaní navrhovateľ.“. Na základe\nuvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že „odôvodnenie napadnutého rozsudku je\ndostatočne jasné a obsažné, odvolací súd sa s ním stotožňuje, keď krajský súd v odpovedi na\nnajdôležitejšie právne otázky poukázal na ustálenú judikatúru. Ani odvolací súd pri\nprieskume rozhodnutí odporkyne a pri zohľadnení argumentácie navrhovateľa nezistil také\npochybenia odporkyne, ktoré by boli v neprospech navrhovateľa.“.\n8. S uvedenými závermi Sociálnej poisťovne a všeobecných súdov sťažovateľ\nnesúhlasí a v sťažnosti im opakovane vytýka, že „ohľadne krátenia starobného dôchodku\npodľa čl. 33 Dohovoru 128... konali nad rámec zákona... V prípade ak by sa mal výsluhový\npríspevok (dôchodok) považovať za starobný dôchodok, v zákone č. 328/2002 Z. z. by musel\nzákonodarca taxatívne vymedziť, že výsluhový dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení sa považuje za starobný dôchodok\n6\n\na spĺňa kritériá všeobecného starobného dôchodku v súlade s medzinárodným právom.\nAvšak takáto úprava v predmetom zákone neexistuje. Z uvedeného taxatívne vyplýva, že\nnárok na výsluhový príspevok (dôchodok nevzniká dosiahnutím dôchodkového veku, teda\nnevzniká za tú istú sociálnu udalosť (dosiahnutím dôchodkového veku) ako vzniká nárok na\nstarobný dôchodok.“. Podľa názoru sťažovateľa „Sociálna poisťovňa odmieta vyplácať\ndávky z poistenej udalosti, na ktoré má nárok. Takýmto spôsobom dochádza k diskriminácii\nsťažovateľa, ktorý prispieval do obidvoch systémov, ako všeobecného, tak aj osobitného.“.\nRovnako, čo sa týka súbehu starobného a invalidného dôchodku, sťažovateľ zastáva názor,\nže „ak poistenec, resp. jeho zamestnávateľ odvádza odvody do dvoch samostatných typov\npoistenia, je potom oprávnený poberať dávku, ktorá vznikne pri nároku vzniku poistnej\nudalosti. Sťažovateľ, resp. jeho zamestnávateľ odvádzal odvody okrem iných aj na starobné\npoistenie pre prípad vzniku nároku na výplatu dôchodku, tak aj na invalidné poistenie pre\nprípad vzniku invalidity. Ak u sťažovateľa vznikli obidve udalosti, nie je dôvod, aby mu\ndávky neboli vyplácané, ak si riadne platil odvody na starobné a invalidné poistenie...\nV danom prípade je nevyhnutné opätovne prehodnotiť vyplácanie invalidného dôchodku\nsťažovateľa, aby nedochádzalo k neoprávnenému zadržiavaniu invalidného dôchodku, na\nktorý má sťažovateľ zákonný nárok. Konaním Sociálnej poisťovne sťažovateľ stratil všetky\nbenefity, ktoré priznáva zákon invalidným dôchodcom.“. V závere sťažnosti sťažovateľ\npoukazuje na to, že najvyšší súd uznal jedine to, že mu bolo odopreté právo na spravodlivý\nsúdny proces, keď krajský súd „neumožnil prečítať právnemu zástupcovi záverečnú reč,\nna ktorú je zákonný nárok, a to bez ohľadu na to, aká je dlhá“, avšak nepovažoval\n„námietky sťažovateľa voči kráteniu za dôvodné a právny základ postupu Sociálnej\npoisťovne považuje za dostatočný, čo... nie je správne a spravodlivé... Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako aj Krajský súd Žilina úplne odignorovali námietky sťažovateľa,\nvyužili svoje postavenie, čím bezdôvodne odopreli právo sťažovateľa na zákonné\nrozhodnutie.“.\nII.\n9. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\n7\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n10. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nZásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu\ndo právomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov,\n\nktorých\n\nrozhodnutia\n\nsú\n\nv konaní\n\no sťažnosti\n\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n11. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\n8\n\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n12. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta\nvýkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom\nposkytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými\nslovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava\nnezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\nSprávny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (III. ÚS 502/2015,\nIV. ÚS 596/2012).\n13. Článok 46 ods. 2 ústavy zaručuje ústavné právo fyzických osôb a právnických\nosôb, ktoré obhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím\norgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia,\nak zákon neustanoví inak, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Obhájiteľnosť tvrdenia v danom prípade\nznamená, že vzhľadom na právnu úpravu a na okolnosti prípadu bolo konkrétne rozhodnutie\norgánu verejnej správy spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré tvrdia, že boli rozhodnutím orgánu verejnej\n9\n\nsprávy dotknuté. V tomto rozsahu (pokiaľ ide o garantovanie práva na prístup k súdu)\npredstavuje ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy lex specialis vo vzťahu k všeobecnejšiemu\nustanoveniu čl. 46 ods. 1 ústavy. Aj v prípadoch, keď právo na prístup k súdu účastníka\nsúdneho konania má svoj ústavný základ v čl. 46 ods. 2 ústavy, je súd konajúci vo veci\nviazaný princípmi spravodlivého súdneho konania vyplývajúcimi z čl. 46 ods. 1 ústavy.\nObsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva iba\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa taktiež právo\nna určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého\nsúdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosti\nzbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada\nspravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46\nods. 1 ústavy, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne\nrelevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci\n(m. m. III. ÚS 305/08).\n14. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva a slobody „sú právami druhej generácie,\nktorých podoba a obsah v podstatnej miere závisí od ekonomických a hospodárskych\nmožností štátu“ (PL. ÚS 19/08) a je pre ne podstatné to, že sa ich podľa čl. 51 ods. 1 ústavy\nmožno „domáhať... len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú“, teda len\nv rozsahu vyvoditeľnom z citovanej ústavnej výhrady, prostredníctvom ktorej ústava\nposkytuje zákonodarcovi nepochybne väčší priestor (v porovnaní s inými skupinami\nzákladných práv a slobôd) pre voľnú úvahu (uváženie) na účely určenia, v akom rozsahu,\nkvalite a za akých podmienok ich bude garantovať.\n15. Čo sa týka rozsahu základných práv garantovaných v čl. 39 ods. 1 ústavy, je\npotrebné uviesť, že ústavodarca v čl. 39 ods. 3 ústavy poskytol zákonodarcovi pomerne\nširoký priestor na úvahu, aký vecný a osobný rozsah sociálneho systému pri zabezpečení\nsociálnych udalostí, do ktorých sa dostanú fyzické osoby, vytvorí; pritom taký, ktorý by bol\n\n10\n\nv súlade s ústavou. Ide o sociálny systém s dlhodobými právnymi účinkami presahujúcimi\nsvojimi dôsledkami niekoľko desiatok rokov (PL. ÚS 11/08).\n16. Realizácia sociálnych práv jednotlivca na rozdiel od garancie základných\nľudských, občianskych a politických práv vyžaduje aktívny prístup štátu (tzv. „status\npozitivus“). Uvedené sa prejavuje aj v procese vykonávania/realizácie ústavného práva\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe v podobe závažného nielen teoretického, ale aj\naplikačného problému vyplývajúceho zo znenia čl. 51 ústavy (rovnako čl. 41 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd), ktorý umožňuje (ústavné) sociálne práva uplatňovať iba\nv medziach zákona. Čo znamená, že sám zákon ustanovuje rozsah a obsah práva jednotlivca\nna hmotné zabezpečenie v starobe a zaručuje aj jeho uplatnenie. Tento prístup vyjadruje\ndôležitú skutočnosť, že medze sociálnych práv nie sú zaručené ústavou, ale zákonom.\nPodľa ústavnoprávnej teórie, ktorá vychádza z teórie materiálneho právneho štátu (vyjadruje\nnajmä väzbu na určitý obsah práva), štát v ústave prijíma pozitívny záväzok\n(resp. poverenie) zaručiť ústavné práva a slobody a zákonodarca je povinný formulovať\nzákony tak, aby sa zabezpečilo uplatnenie základných práv v zmysle ochrany, nielen pred\nštátom, ale aj pred jednotlivcami. Účelom a zmyslom tzv. „doktríny pozitívneho záväzku\nštátu“ ku všetkým základným právam a slobodám zakotveným v ústave je urobiť základné\npráva dostupné. (Bröstl, A. Právny status funkcie základných práv a rôzne pohľady\nna ľudské práva. In: Zborník medzinárodnej vedeckej konferencie pod názvom „Ľudské\npráva a právny status na prelome tisícročí“. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 1999).\nRealizácia sociálnych práv vrátane práva na hmotné zabezpečenie v starobe tak determinuje\nich ďalšiu črtu, a to ich relativitu na rozdiel od ľudských práv, ktoré sú absolútne (Bröstl,\nA. K niektorým otázkam vývoja ľudských práv a základných slobôd. In: Zborník k 5.\nvýročiu založenia Rady Európy „Ľudské práva na prahu tretieho tisícročia“. Bratislava: Iura\nEdition, 2000. s. 26).\n17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie\nnapadnutých rozhodnutí Sociálnej poisťovne bol príslušný krajský súd a na preskúmanie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu bol príslušný najvyšší súd, ktorého právomoc\npredchádzala právomoci ústavného súdu, preto sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou\n11\n\nnamietal porušenie čl. 12 ústavy, základného práva na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 14 dohovoru\nnapadnutými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne a napadnutým rozsudkom krajského súdu,\nodmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (rovnako III. ÚS 318/2016).\n18. Napriek tomu, že sťažovateľ namieta porušenie čl. 12 ústavy, základného práva\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39\nods. 1 ústavy a čl. 14 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bez toho, aby do\npetitu zahrnul aj námietku porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na 2 ústavy, ústavný súd v záujme materiálnoprávnej ochrany práv sťažovateľa sťažnosť\nposúdil aj skrze dodržania procesných zásad spravodlivého procesu.\n19. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku najvyššieho súdu (bod 7)\nústavný súd zistil, že najvyšší súd postupoval v medziach svojej právomoci, pričom sa\nnedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy, ktorými by\npoprel jej účel a význam. Napadnutý rozsudok nemožno označiť za arbitrárny v tom smere,\nže by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený skutkový stav,\nústavne neudržateľné alebo že by napadnutý rozsudok nereflektoval ťažiskové skutočnosti\ndôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.\n20. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) totiž rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\na arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj\nextrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu však nejde, preto ústavný súd argumentáciu\n\n12\n\nsťažovateľa (bod 8) nepovažuje za spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\nnajvyššieho súdu.\n21. Pokiaľ ide o presvedčenie sťažovateľa o nespravodlivosti zákonnej úpravy\ndôchodkového a invalidného poistenia, jej ústavnosť nemôže ústavný súd posudzovať\nv konaní o sťažnosti (čl. 127 ods. 1 ústavy), ale iba v osobitnom konaní [čl. 125 ods. 1\npísm. a) ústavy] so zákonom vymedzeným okruhom navrhovateľov (konanie o súlade\nzákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila\nsúhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom právnych predpisov s ústavou).\n22. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet\nžiadnej spojitosti medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením\nčl. 12\n\nústavy,\n\nzákladného\n\npráva\n\nna primerané\n\nhmotné\n\nzabezpečenie\n\nv\n\nstarobe\n\na pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 14 dohovoru, preto sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\n23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. júna 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "dôchodok-výsluhový", "sociálna poisťovňa", "dôchodok-starobný", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:324fb7c8-3afb-46dc-bff5-fbabfab62605", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.318.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 318/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 318/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.318.2016.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "328d9722-f817-486f-9046-272eae6f7f25:1b1fdf90-710d-4d91-b3c3-4b7c2142f8bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5011200213.1", "spisova_znacka": "9So/138/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 z 21. 8. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-08-21", "citacie_n": 283, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5011200213.1"}, {"guid": "cf3a5f27-4a34-46ba-a964-87c31526f044:7fd0a4bf-9787-450f-870b-281270e572ba", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5015200614.1", "spisova_znacka": "25Sd/113/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/113/2015 z 17. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200614.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5d57d86e-6b82-494f-bb90-74f2decb8417", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.77.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 77/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/2023 z 9. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.77.2023.1"}, {"guid": "a347b10a-f42f-482d-ae9e-98df823dab8a:beeda842-c074-41be-a1b2-eb677b40f152", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100626.2", "spisova_znacka": "16Sas/7/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 16Sas/7/2024 z 29. 12. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-12-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100626.2"}]}