{"guid": "ussr:be90602a-0ed2-451e-a6b1-958bc6eaefef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.212.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS 212/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.212.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "nazov": "čl. 46 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/be90602a-0ed2-451e-a6b1-958bc6eaefef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.212.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.212.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.212.2018.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 212/2018-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. októbra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nMojmíra Mamojku v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Bilickým, Farská 8, Nitra, pre namietané porušenie\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\nzákladných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 4 Cdo 58/2017 z 23. januára 2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Cdo 58/2017 z 23. januára 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 58/2017\nz 23. januára 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\nzastúpenia\n\np o v i n n ý uhradiť trovy právneho\n\nv sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva\n\ncentov) na účet advokát JUDr. Juraja Bilického, Farská 8, Nitra, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 212/2018-10\nz 5. júna 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), v časti, ktorou namietal porušenie svojich v záhlaví\noznačených práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 4 Cdo 58/2017 z 23. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní začatom na základe\nnávrhu sťažovateľa (navrhovateľa) z 9. júla 2012 Okresný súd Bratislava III (ďalej len\n„okresný súd“) rozsudkom č. k. 12 C 63/2012-770 z 19. novembra 2014 určil, že\n„navrhovateľ je vlastníkom stavby, súp. č.\na pozemkov: parc. č.\na nádvoria, o výmere\n\npostavenej na parc. č.\n\n, o výmere\n\n,\n\nzast. plochy\n\nzast. plochy a nádvoria o výmere\n\nnachádzajúcich sa na\n\n, zapísaných na\n\nk. ú.\n\nvedenom\n,\n\n“, a že „vecné bremeno v prospech\n\n...\n\nspočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti parc. č.\na stavby súp. č.\n\nna pozemku parc. č.\n\n, neexistuje“. Na základe\n\nodvolania oboch strán sporu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\n\n2\n\nč. k. 5 Co 149/2015-886 z 21. júna 2016 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh\nsťažovateľa zamietol.\n3. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie podľa § 421 ods. 1\npísm. a) a písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré najvyšší súd\nnapadnutým uznesením podľa § 447 písm. f) CSP odmietol, pretože dospel k záveru, že\n„Uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. a súčasne podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. sa...\nvzájomne vylučuje; ich súbeh, resp. vzájomná kumulácia je vylúčená (por. napr. uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 27/2017). Preto dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti\ndovolania obmedzil na skúmanie prípustnosti dovolania len z hľadiska dovolacieho dôvodu,\nktorý je v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p. uvedený na prednejšom mieste, t. j. na dovolací\ndôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. (v tomto smere porovnaj aj rozhodnutie veľkého\nsenátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1 VCdo 2/2017, ktorým\nje senát najvyššieho súdu viazaný)...\nZ obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že základom jeho argumentácie vo vzťahu\nk prípustnosti dovolania podľa § 421 písm. a) a písm. b) C. s. p. bolo na jednej strane\ntvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (nadobudnutie vlastníctva\nmaloletým schválením súdu a nadobudnutie vlastníctva kolaudačným rozhodnutím)\na súčasne tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\nktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (nadobudnutie vlastníctva zhotovením\ndiela, vydržaním, neplatnosť kúpnej zmluvy), pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Českej republiky... a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky...\nPri takomto vymedzení dovolacích dôvodov nemožno považovať podmienky\nprípustnosti dovolania za splnené, pretože súčasné uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa\npísm. a) a písm. b) ust. § 421 ods. 1 C. s. p. sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje (nemožno\nsúčasne tvrdiť, že právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte\nvyriešená a zároveň tvrdiť, že je ním rozhodovaná rozdielne). Okrem toho žalobca\nv dovolaní vo vzťahu k tvrdenému rozdielnemu rozhodovaniu dovolacieho súdu označil len\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a len jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu\n3\n\nSlovenskej republiky, ktoré však nie je možné aplikovať na dôvody dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. a) C. s. p., pretože v ňom nebola riešená predmetná otázka nastolená\nv dovolaní. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť C. s. p. možno pod pojmom dovolací súd\nrozumieť len Najvyšší súd Slovenskej republiky a nie aj Najvyšší súd Českej republiky.\nKeďže žalobca neoznačil v dovolaní žiadne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, v ktorých by bola rozdielne riešená otázka nadobudnutia vlastníctva originárnym\nspôsobom, t. j. vyhotovením diela s úmyslom vyhotoviť ho pre seba, resp. vydržaním,\nči neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu kúpnej ceny, prípustnosť dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. a) C. s. p. neprichádza do úvahy...\nDôvodom pre odmietnutie dovolania je skutočnosť, že dovolateľom uplatnený dovolací\ndôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 421 ods. 1\ntohto právneho predpisu. Dovolateľ zastúpený advokátom totiž označil za dovolací dôvod\nnesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) C. s. p. Podľa\nnázoru dovolacieho súdu podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 C. s. p. neboli\nsplnené, keď žalobca v dovolaní neoznačil rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce\nprávne názory, od ktorých sa odvolací súd odklonil a zaujal iný právny názor, než aký v\nkonkrétnej právnej otázke zaujal dovolací súd vo svojich rozhodnutiach. Z tohto dôvodu\ndovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. nebol žalobcom vymedzený spôsobom\nuvedeným § 431 až 435 C. s. p. Absenciu takej náležitosti považuje C. s. p. za dôvod pre\nodmietnutie dovolania.“.\n4. S uvedeným záverom najvyššieho súdu sťažovateľ nesúhlasí a tvrdí, že kumuláciu\nprávnych dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP nie je možné vylúčiť.\nSťažovateľ považuje napadnuté uznesenie za extrémny prejav súdneho formalizmu\na najvyššiemu súdu vytýka, že „svojvoľne a v rozpore s princípom legality dotvoril Civilný\nsporový poriadok a zrejme nesprávne interpretoval predmetné rozhodnutie veľkého senátu,\nčo má za následok odopretie práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces\na jeho nemožnosť účinne sa dovolať ochrany svojich práv. Vyplnenie medzery v zákone\n(ak nejaká vôbec exituje) nemôže Najvyšší súd vykonať takým spôsobom, že strane obmedzí\njej základné práva, konkrétne právo na prístup k súdu a právo účinne uplatniť pred súdom\nprávny prostriedok nápravy... Odmietnutie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b)\n4\n\nCSP z dôvodu neprípustnej kumulácie je porušením základného práva na spravodlivú\nochranu práv v dovolacom konaní.“.\n5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom č. k. KP 3/2018-55\nz 23. júla 2018 vyjadrila predsedníčka najvyššieho súdu, v ktorom konštatovala, že\n„Z právnej úpravy dovolania zavedenej novým procesným kódexom vyplýva, že jeho\núspešnosť je aj naďalej vymedzená kombinovane. Dovolanie musí spĺňať podmienky\nprípustnosti a súčasne musí byť daný dovolací dôvod. Osobitosť právnej úpravy je v tom, že\npodmienky prípustnosti podľa ustanovenia § 420 sú nielen dôvodmi (podmienkami)\nprípustnosti, ale aj jedným z dovolacích dôvodov podľa § 431. V prípade druhého\ndovolacieho dôvodu vymedzeného v ustanovení § 432, teda nesprávneho právneho\nposúdenia veci, je prípustnosť dovolania upravená v ustanovení § 421. Inak povedané\nustanovenie § 421 upravuje podmienky (predpoklady) prípustnosti dovolania a ustanovenie\n§ 432 dovolacie dôvody. Dovolací dôvod poskytuje odpoveď na otázku, čo má dovolací súd\nriešiť a predpoklad prípustnosti uvádza, prečo má dovolací súd nastolenú otázku riešiť...\nPri odmietnutí dovolania v zmysle § 447 písm. f), teda ak dovolanie nie je\nodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené\nspôsobom uvedeným v § 431 až 435 sa vychádza z faktu, že dovolanie má síce všetky\nnáležitosti určené zákonom (§ 428), ale jedna z náležitostí – z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) – trpí vadou...\nZákon upravuje dva dovolacie dôvody, a to vady zmätočnosti vymenované v § 420\na nesprávne právne posúdenie veci. Ide o taxatívny výpočet dovolacích dôvodov, a preto\nak by dovolanie obsahovalo iné ako v zákone uvedené dôvody, musel by ho dovolací súd\nodmietnuť pre neprípustné dovolacie dôvody...\nDovolanie trpí vadou aj vtedy, ak síce obsahuje zákonné dovolacie dôvody, ale tieto\ndôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až § 435.Zákon teda\nvýslovne a jasne formuluje, že pri vade zmätočnosti podľa v § 420 musí byť uvedené, v čom\nspočíva. Pri nesprávnom právnom posúdení sa musí uviesť právne posúdenie veci, ktoré sa\npokladá za nesprávne (právna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu) a v čom táto nesprávnosť spočíva (ako má byť správne právna otázka\nvyriešená)...\n5\n\nVymedzenie\n\npredpokladov\n\nprípustnosti\n\ndovolania\n\ndovolateľom\n\n(teda\n\nktorý\n\nz predpokladov uvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá prípustnosť dovolania) nie je\ndovolacím dôvodom, nemožno ho považovať ani za spôsob, ktorým má byť dovolací dôvod\nvymedzený a nie je ani predmetom dovolania. Dovolanie preto nemožno odmietnuť podľa\n§ 447 písm. c) ani podľa § 447 písm. f) CSP...\nSkúmanie prípustnosti dovolania je tak vecou dovolacieho súdu, ktorý ale nie je\nviazaný jeho vymedzením (§ 419 CSP – ak to zákon pripúšťa). Ak zákon raz uvedie, proti\nktorému rozhodnutiu je dovolanie prípustné, potom nemôže dovolací súd také dovolanie\nodmietnuť len preto, že dovolateľ v dovolaní uvedie všetky možnosti uvedené v ustanovení\n§ 421 CSP, pretože ich považuje za opodstatnené...\nNajvyšší súd po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti ponecháva\nrozhodnutie o sťažnosti na úvahe ústavného súdu.“.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci (§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd\nrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\n8. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity vyjadreného v citovanom článku ústavy\nje to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje princíp\nminimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých\n6\n\nrozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04). V tejto súvislosti\nústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní uvedenej právomoci nie je jeho úlohou\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).\n9. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nrozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli\npre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade\naj spravodlivé a presvedčivé (IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nZároveň platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n10. Rovnako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nvyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých\nsa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje,\n7\n\naby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nZ práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n11. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým uznesením\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\n(bod\n\n3)\n\nvydaným\n\nv konaní\n\no určenie\n\nvlastníckeho\n\npráva\n\nk nehnuteľnostiam a iné, odôvodnená nesprávnou interpretáciou ustanovení § 421 ods. 1\npísm. a) a b) CSP, ktoré upravujú prípustnosť dovolania podaného na účel vyriešenia otázok\nzásadného právneho významu.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n14. Právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo\nk porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, sú v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n15. Zákaz kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania bol od prijatia rozhodnutia\nveľkého senátu predmetom všeobecnej diskusie a kritiky odbornej verejnosti. Vzhľadom\nna nejednotnosť názorov ústavného súdu v otázke posúdenia ústavnej konformnosti\ntakéhoto názoru vyjadreného v označenom uznesení veľkého senátu aplikovaného\n8\n\nvo viacerých prípadoch bol aj predmetom zjednotenia názorov v pléne ústavného súdu\npodľa § 6 zákona o ústavnom súde, pričom v konaní vedenom pod PLz. ÚS 1/2018 bolo\n25. apríla 2018 prijaté uznesenie pléna ústavného súdu s ďalej uvedeným stanoviskom,\nktorým sú jednotlivé senáty podľa § 6 poslednej vety zákona o ústavnom súde\npri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané:\n„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania\npodľa ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (PLz. ÚS 1/2018).“\n16. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n17. Uvedenú skupinu „tvoria rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorých prípustnosť\nje postavená na kritériu zásadnej právnej významnosti napadnutého rozhodnutia voči\nrozhodnutiam, ktorými sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie...\nRozhodnúť o tom, či otázka zásadného právneho významu bola už vyriešená, alebo nie,\na na to nadväzujúcu prípustnosť dovolania si bude riešiť dovolací súd na základe dôvodov\n9\n\nuvedených dovolateľom (§ 432 CSP). Takisto aj otázku prípustnosti dovolania z hľadiska\nodklonu riešenia právnej otázky zo strany odvolacieho súdu, ako aj v prípadoch rozdielneho\nrozhodovania\n\ndovolacieho\n\nsúdu.\n\nVšetky\n\ntieto\n\ndôvody\n\nprípustnosti\n\ndovolania\n\ndo zmeňujúcich a potvrdzujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu majú spoločné kvalifikačné\npravidlo, a to, že prípustnosť dovolania sa vždy vzťahuje na právne otázky, ktorých\nvyriešenie viedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prípustnosť\ndovolania potom bude, vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi\n§ 440 CSP, závisieť od toho, ako dovolateľ vymedzí, že sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, prípadne právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom odôvodní s ohľadom na to, že dosiaľ dovolací súd takúto otázku vo svojej\nrozhodovacej praxi neriešil, prípadne poukáže na rozdielne rozhodnutia dovolacieho súdu\nk riešenej právnej otázke.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.\nBeck, 2016. s. 1347 a 1381).\n18. Vychádzajúc z osobitostí daného prípadu, ústavný súd preskúmaním napadnutého\nuznesenia dospel k názoru, že už uvedené zjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu je\naplikovateľné aj na vec sťažovateľa, pretože najvyšší súd neposúdil sťažovateľom uplatnený\ndovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n19. Na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku nálezu), preto napadnuté uznesenie najvyššieho súdu podľa čl. 127\nods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 56 ods. 2 a § 56 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\n20. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci\nvydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova\n10\n\nprerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom\nústavného súdu.\n21. Podľa § 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím podľa odseku 3, ktoré\nje vykonateľné jeho doručením.\n22. Úlohou najvyššieho súdu preto bude opätovne rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne\nzvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu\npovinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť\nako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.\nIII.\n23. Sťažovateľ v sťažnosti požiadal ústavný súd o priznanie náhrady trov konania,\nktoré vyčíslil celkovou sumou 325,42 €.\n24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n25. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého výpočtovým základom pre účely tejto\nvyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak.\nTáto podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2017\npredstavovala sumu 921 €.\n\n11\n\n26. Ústavný súd preto v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 vyhlášky priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume 325,42 €\nz dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie\nveci, písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2018) v sume po 153,50 €\nza jeden úkon a dva režijné paušály v sume po 9,21 € za jeden paušál, ktoré zaviazal uhradiť\nnajvyšší súd (bod 3 výroku nálezu).\n27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. októbra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "občianske súdne konanie", "dovolanie-prípustnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/58/2017", "guid": "994e1914-e754-44ee-9775-cbbff6997598:bc5a452d-94a0-4362-aa0e-b2a109b15dba", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "994e1914-e754-44ee-9775-cbbff6997598:bc5a452d-94a0-4362-aa0e-b2a109b15dba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1312208769.1", "spisova_znacka": "4Cdo/58/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/58/2017 z 22. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1312208769.1"}, {"guid": "47cead7d-5bfc-40e5-a0d1-bb55e6a1ac6c:d0186b91-938c-4c32-a13f-37cb091ff927", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6716204352.1", "spisova_znacka": "6Cdo/27/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/27/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6716204352.1"}, {"guid": "989f8d8e-d756-46be-b00d-998c72f87b03:8658b70f-b1f9-4d5c-9879-acdcdb50bb68", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4112240424.1", "spisova_znacka": "5Co/149/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/149/2015 z 29. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-03-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4112240424.1"}], "citovane_v": [{"guid": "747aaa8c-9a32-4ce4-a608-e082afa1c1c9:eb80a23b-f895-4348-a80c-c30a21fddf99", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1312208769.1", "spisova_znacka": "4Cdo/194/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/194/2018 z 17. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1312208769.1"}]}