{"guid": "ussr:c2cc66fb-1f6b-47e2-9def-8289e2483067", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.209.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 209/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/2018 z 5. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 209/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.209.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c2cc66fb-1f6b-47e2-9def-8289e2483067", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.209.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.209.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.209.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 209/2018-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2018\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosti\n\nSlovenskej\n\nasociácie\n\nproducentov\n\nv audiovízii,\n\nGrösslingová 32, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK MS s. r. o., Galandova\n3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Miloslav Šimkovič,\npre namietané porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15 Co 172/2017-110 z 20. septembra\n2017 (sp. zn. Rvp 2201/2017), uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n5 Co 395/2017 z 22. novembra 2017 (sp. zn. Rvp 279/2018), uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 14 Co 373/2017-153 z 12. decembra 2017 (sp. zn. Rvp 390/2018),\nuznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 269/2017-71 z 19. decembra 2017 (sp. zn.\nRvp 537/2018) a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 33/2018-146\nz 13. februára 2018 (sp. zn. Rvp 839/2018) a takto\nrozhodol:\nSťažnosti Slovenskej asociácie producentov v audiovízii o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťami podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) doručenými Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\n28. novembra 2017, 7. februára 2018, 26. februára 2018, 15. marca 2018 a 24. apríla 2018\nsa Slovenská asociácia producentov v audiovízii, Grösslingová 32, Bratislava (ďalej len\n„sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej\nv záhlaví označených základných práv a slobôd podľa ústavy, Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ku ktorým malo dôjsť uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd BB“) č. k. 15 Co 172/2017-110\nz 20. septembra 2017 (sp. zn. Rvp 2201/2017), uznesením Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej aj „krajský súd KE“) sp. zn. 5 Co 395/2017 z 22. novembra 2017 (sp. zn. Rvp\n279/2018), uznesením krajského súdu BB č. k. 14 Co 373/2017-153 z 12. decembra 2017\n(sp. zn. Rvp 390/2018), uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd BA“)\nč. k. 2 Co 269/2017-71 z 19. decembra 2017 (sp. zn. Rvp 537/2018) a uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej spolu aj „krajské súdy“) č. k. 8 Co 33/2018-146 z 13. februára 2018\n[(sp. zn. Rvp 839/2018); označené uznesenia krajských súdov ďalej spolu len „napadnuté\nuznesenia krajských súdov“] a ktorým by napadnuté uznesenia zrušil a vec vrátil príslušným\nkrajským súdom na ďalšie konanie.\n2. Ústavný súd uzneseniami senátu č. k. III. ÚS 160/2018-18 z 10. apríla 2018,\nsp. zn. III. ÚS 162/2018 z 24. apríla 2018 a uznesením pléna č. k. Pls. ÚS 11/2018-9\nzo 16. mája 2018 spojil [podľa § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 31a zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“)] na spoločné konanie sťažnosti vedené pod sp. zn.\n\n2\n\nRvp 2201/2017, sp. zn. Rvp 279/2018, sp. zn. Rvp 390/2018, sp. zn. Rvp 537/2018 a pod\nsp. zn. Rvp 839/2018, ktoré sú ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2201/2017 z dôvodu\nhospodárnosti konania, keďže ide o právne a skutkovo súvisiace veci a zároveň sú v nich\ntotožné strany sporu.\n3. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhmi doručenými\nOkresnému súdu Banská Bystrica, Okresnému súdu Košice I a Okresnému súdu Bratislava I\n(spolu ďalej aj „okresné súdy“) domáhala proti rôznym odporcom vydania neodkladných\nopatrení, ktorými navrhovala, aby okresné súdy podľa § 342 ods. 1 CSP nariadili odporcom\nzložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej\nohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva, s takýmto výsledkom\njednotlivých konaní:\na) Zo sťažnosti, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 2201/2017 vyplýva, že\nOkresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd BB“) uznesením č. k. 10 Ca 14/201739 zo 14. júna 2017 vyhovel návrhu sťažovateľky a nariadil voči žalovanému neodkladné\nopatrenie. Na odvolanie žalovaného krajský súd BB uznesením č. k. 15 Co 172/2017-110\n(správne č. k. 15 Co 172/2017-94, pozn.) z 20. septembra 2017 (ďalej aj „prvé napadnuté\nuznesenie“) rozhodnutie okresného súdu BB zmenil tak, že návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietol.\nb) Zo sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 279/2018 vyplýva, že Okresný súd\nKošice I (ďalej aj „okresný súd KE I“) uznesením č. k. 12 Ca 1/2017-34 zo 14. júna 2017\nvyhovel návrhu sťažovateľky a nariadil voči žalovanému neodkladné opatrenie.\nNa odvolanie žalovaného krajský súd KE uznesením z 22. novembra 2017 v konaní sp. zn.\n5 Co 395/2017 (ďalej aj „druhé napadnuté uznesenie“) rozhodnutie okresného súdu KE I\nzmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.\nc) Zo sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 390/2018 vyplýva, že okresný súd\nBB uznesením č. k. 16 Ca 13/2017-35 z 24. mája 2017 zamietol návrh sťažovateľky\nna nariadenie neodkladného opatrenia. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd BB\n\n3\n\nuznesením č. k. 14 Co 252/2017-48 z 25. júla 2017 prvostupňové uznesenie okresného súdu\nBB zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne okresný súd BB uznesením č. k. 16\nCa\n\n13/2017-54\n\nz\n\n26.\n\nseptembra\n\n2017\n\nsťažovateľkin\n\nnávrh\n\nna\n\nnariadenie\n\npredbežnéhoopatrenia znovu zamietol. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd BB\nuznesením č. k. 14 Co 373/2017-153 z 12. decembra 2017 (ďalej aj „tretie napadnuté\nuznesenie“) prvostupňové uznesenie okresného súdu BB potvrdil.\nd) Zo sťažnosti, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 537/2018 vyplýva, že\nOkresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd BA I) uznesením č. k. 17 Ca 6/2017-33\nz 19. júna 2017 zamietol návrh sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia.\nNa odvolanie sťažovateľky krajský súd BA uznesením č. k. 2 Co 269/2017-71\nz 19. decembra 2017 (ďalej aj „štvrté napadnuté uznesenie“) prvostupňové uznesenie\nokresného súdu BA I potvrdil.\ne) Zo sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 839/2018 vyplýva, že Okresný súd\nBA I uznesením č. k. 25 Ca 9/2017-70 z 13. júna 2017 zamietol návrh sťažovateľky\nna nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie sťažovateľky krajský súd BA uznesením\nč. k. 8 Co 33/2018-146 z 13. februára 2018 (ďalej aj „piate napadnuté uznesenie“) ako\nneprípustné odmietol.\n4. Ako vyplýva z už uvedeného prehľadu, okresné súdy návrhom na nariadenie\nneodkladných opatrení vyhoveli alebo ich hneď zamietli. Pre posúdenie ústavných sťažností\nje však podstatnejšie to, že krajské súdy na základe podania opravného prostriedku niektorej\nzo strán sporu rozhodnutia okresných súdov napadnutými uzneseniami buď zrušili a návrhy\nna nariadenie neodkladných opatrení zamietli, alebo rozhodnutia okresných súdov\no nevydaní\n\nneodkladného\n\nopatrenia\n\npotvrdili.\n\nInak\n\npovedané,\n\nžiadnemu\n\nnávrhu\n\nsťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia všeobecné súdy v konečnom dôsledku\nnevyhoveli.\n\n4\n\n5. Sťažovateľka je však presvedčená, že návrhy na nariadenie neodkladných opatrení\nspĺňali všetky podmienky pre ich nariadenie a krajské súdy napriek tomu tieto návrhy\nposúdili negatívne, čím zasiahli do jej práv.\n6. Problém, s ktorým sa sťažovateľka obracia na ústavný súd, spočíva v tom, že\npodľa jej názoru vo veci konajúce súdy dezinterpretovali účel neodkladného opatrenia\nvydávaného vo veciach práva duševného vlastníctva. Poukazuje na to, že úprava\nneodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva (§ 341 a § 342 CSP) je\nvýsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla\n2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej len „smernica“).\n7. Sťažovateľka tvrdí, že vydaním neodkladného opatrenia podľa § 342 ods. 1 CSP\nsa nemá zabrániť pokračovaniu v porušovaní práv duševného vlastníctva, ale podmieniť\nporušovanie práv zložením záruk na zabezpečenie odškodnenia. Vo veci konajúce súdy si\npodľa jej názoru zamieňajú zabezpečenie odškodnenia so zabezpečením výkonu\nrozhodnutia.\n8. Sťažovateľka argumentuje tým, že «smernica vo svojom čl. 9 označenom ako\npredbežné a preventívne opatrenia v ods. 1 písm. a) pred bodkočiarkou výslovne uvádza:\n„Členské štáty zabezpečia, aby súdne orgány na návrh navrhovateľa mohli vydať proti\núdajnému porušovateľovi príkaz na vykonanie predbežného opatrenia s cieľom zabrániť\nakémukoľvek bezprostrednému porušeniu práva duševného vlastníctva, alebo zakázať v\nprípade potreby s možnosťou uložiť opakovanú pokutu pri pokračovaní v údajnom\nporušovaní tohto práva alebo podmieniť také pokračovanie zložením záruk určených na\nzabezpečenie odškodnenia vlastníka práv.“». V uvedenom článku sťažovateľka zdôrazňuje\ntú časť, ktorá pojednáva o podmienení pokračovania porušovania práv duševného\nvlastníctva zložením záruky určenej na zabezpečenie odškodnenia vlastníka práv.\n9. Ďalej sťažovateľka poukazuje na čl. 3 ods. 1 CSP a čl. 3 ods. 2 smernice. Použitím\nuvedených článkov zdôrazňuje význam odradzujúceho účinku neodkladného opatrenia\nvo veciach práva duševného vlastníctva a prednosť aplikácie účelu smernice pred zákonom.\n\n5\n\n10. Sťažovateľka ďalej rozvádza, že zákonodarca zaviedol v § 342 CSP úpravu, ktorá\npodmieňuje pokračovanie v porušovaní práv duševného vlastníctva zložením peňažnej\nzábezpeky na odškodnenie vlastníka práv na účet súdu. Keďže zákon má pôsobiť v súlade\ns účelom smernice, voči porušovateľovi odradzujúco a v prípade, „ak aj po nariadení\nneodkladného opatrenia (zloženie zábezpeky za určité obdobie) by bol žalovaný naďalej\nnečinný a nebude uhrádzať odmenu a primeranú odmenu pre príslušných nositeľov práv,\nktorých majetkové práva sú zo zákona povinne kolektívne spravované žalobcom, žalobca\nmá právo podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 342 ods. 1 CSP\naj za prípadné ďalšie obdobie, ak sa pokračuje v porušovaní práv duševného vlastníctva\nneuhrádzaním zákonnej odmeny a primeranej náhrady v prospech nositeľov práv\nprostredníctvom kolektívneho správcu...\nV súlade so smernicou a § 342 ods. 1 CSP sa platením poplatkov za užívanie práv\nduševného vlastníctva do súdnej úschovy vydaním neodkladného opatrenia odstraňuje\nprekážka zákonného obchodu v oblasti súvisiacej s právami vyplývajúcimi z duševného\nvlastníctva, spôsobená porušovaním práv ich nositeľa osobami, ktoré ich práva využívajú\nbez uhrádzania príslušnej odmeny.“.\n11. Sťažovateľka svoj názor podkladá aj odkazom na ustanovenia zákona\nč. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“)\na tvrdí, že „podľa § 165 ods. 9 Autorského zákona používateľ predmetov ochrany, ktoré\nmali byť predmetom zmluvy podľa ods. 1 písm. a) až c) t.j. hromadnej licenčnej zmluvy\nmôže používať až odo dňa podania žaloby používateľom (v spore žalovaný) podľa § 165\nods. 8 Autorského zákona o určení obsahu zmluvy podľa ods. 1 písm. a) až c). Podmienkou\npoužívania predmetov ochrany autorským právom je podľa § 165 ods. 9 Autorského zákona\nokrem podania určovacej žaloby podľa § 165 ods. 8 Autorského zákona podľa písm. a)\ntohto ustanovenia dohoda s organizáciou kolektívnej správy na ukladaní peňažných\nprostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vedený\norganizáciou kolektívnej správy podľa § 169 ods. 6 alebo podľa písm. b) tohto ustanovenia\npreukáže organizácii kolektívnej správy záručnou listinou vznik bankovej záruky, notárskou\nzápisnicou uloženie peňažných prostriedkov, uznesením súdu prijatie peňažných\nprostriedkov do úschovy, zmluvou o vinkulácii peňažných prostriedkov v banke na\n\n6\n\nzaplatenie peňažných prostriedkov za použitie predmetov ochrany. Žalovaný v konaní o\nvydanie neodkladného opatrenia nepreukázali splnene týchto podmienok a svojvoľným a\narbitrárnym výkladom rozhodol odvolací súd, keď nezobral do úvahy túto hmotnoprávnu\núpravu.“.\n12. Sťažovateľka je názoru, že všeobecné súdy ustálili, že v prípade porušovania práv\nduševného vlastníctva má vždy prednosť domáhať sa návrhom na nariadenie neodkladného\nopatrenia zdržania sa konania porušovateľa a v prípade podania návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia podľa § 342 ods. 1 CSP (zloženie zábezpeky do úschovy súdu) je\npotrebné zo strany navrhovateľa osvedčiť ohrozenie vymožiteľnosti pohľadávky.\n13. Podľa názoru sťažovateľky „tento arbitrárny záver odvolacieho súdu je zjavne v\nrozpore s bodom 24 preambuly Smernice 2004/48/ES, podľa ktorého v závislosti od\nkonkrétneho prípadu a ak k tomu oprávňujú okolnosti, opatrenia, postupy a prostriedky\nprávnej nápravy, ktoré sa majú stanoviť, by nemali zahrňovať zakazujúce opatrenia\nzamerané na zabránenie ďalšiemu porušovaniu práv duševného vlastníctva“.\n14. Na základe uvedeného je sťažovateľka presvedčená, že súdy pri právnom\nposúdení veci konali svojvoľne a najmä v rozpore s účelom smernice, pričom napadnutým\nrozhodnutiam jednotlivo vytýka vadné posúdenie splnenia podmienok neodkladnosti\nnariadenia neodkladných opatrení; vadné chápanie účelu odstránenia porušovania\nautorských práv a na to nadväzujúci výklad úpravy neodkladných opatrení Civilného\nsporového poriadku v rozpore so smernicou; nesprávne spochybnenie výšky navrhovanej\nzábezpeky; iracionalitu osvedčovania obavy z ohrozenia exekúcie pre nariadenie\nneodkladného opatrenia (pre posudzovaný prípad); iracionalitu záveru, že sťažovateľka\nneosvedčila, že zastupuje konkrétnych autorov audiovizuálnych diel alebo výrobcov\naudiovizuálnych záznamov.\n15. Sťažovateľka poukazuje na to, že § 342 ods. 1 CSP „je úpravou novou a máme\nza to, že dopĺňa a nadväzuje na hmotnoprávnu úpravu v § 165 ods. 8 až 10 autorského\nzákona v prípade, ak porušovateľ práv duševného vlastníctva nepostupuje a neplní\n\n7\n\npovinnosti podľa tejto hmotnoprávnej úpravy, tým porušuje práva spravované\nsťažovateľom, konkrétne ide zo strany porušovateľa najmä o neuzavretie licenčnej zmluvy,\nnepodania žaloby podľa § 165 ods. 8 autorského zákona o určenie obsahu licenčnej zmluvy\na nahradenia vôle ju uzavrieť, neuzavretie dohody so sťažovateľom ako OKS (organizácia\nkolektívnej správy, pozn. ústavného súdu) o skladaní finančných prostriedkov na účet\nsťažovateľa podľa § 165 ods. 9 písm. a) autorského zákona ak zároveň žalovaný porušuje\npráva duševného vlastníctva (šírením káblovou retransmisiou) a ani nepreukázanie\nskladania finančných prostriedkov jedným so spôsobov podľa § 165 ods. 9 písm. b)\nautorského zákona“.\n16. V závere sťažovateľka zdôrazňuje, že „že k osobitnej úprave a najmä výkladu lex\nspecialis ustanovení § 341 a 342 CSP neexistuje ani žiadna ustálená rozhodovacia prax\nnajvyšších súdnych autorít. Neodkladné opatrenie podľa § 342 ods. 1 CSP dáva\nsťažovateľovi jediný nástroj na zabezpečenie porušovanej povinnosti žalovaného podľa\n§ 165 ods. 9 z niektorej z foriem peňažnej zábezpeky podľa § 165 ods. 9 AZ, a to zložiť\nzábezpeku prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ide o legitímny (v uvedenej veci podľa\nskutkového a právneho stavu zároveň jediný možný) zákonný nástroj v prospech sťažovateľa\nosobitne zaradený do úpravy civilného sporového poriadku v rámci transpozície Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29.4.2004 o vymožiteľnosti práv duševného\nvlastníctva, v rámci medzinárodných záväzkov SR. Už len vyššie uvedené skutočnosti\nzakladajú dôvodnosť prerokovania tejto sťažnosti Ústavným súdom SR.“.\n17. Vo vzťahu k piatemu napadnutému uzneseniu, ktorým krajský súd BA odmietol\ndovolanie sťažovateľky ako procesne neprípustné, sťažovateľka uvádza, že odvolací súd\nneposúdil prípustnosť jej opravného prostriedku podľa správneho ustanovenia, keď\nnamiesto § 357 písm. d) CSP posúdil jej odvolanie podľa § 357 písm. k) CSP, t. j.\nnepríslušnej právnej normy. Reštriktívny výklad § 357 písm. k) CSP tak pre ňu znamená\npopretie dvojinštančnosti konania ako základnej zásady civilného sporového konania.\nV tejto súvislosti ozrejmuje, že okresný súd v tejto veci zamietol návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia a na túto situáciu sa preto vzťahuje ustanovenie § 357 písm. d)\nCSP, na ktoré krajský súd BAv rozpore so zákonom neprihliadol.\n\n8\n\n18. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite všetkých sťažností žiada, aby\nústavný súd nálezom vyslovil, že napadnutými uzneseniami krajských súdov bolo porušené\njej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nOkrem toho vo vzťahu k prvému napadnutému uzneseniu namieta i porušenie práva\nna účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru dôvodiac, že zo strany odvolacieho\nsúdu došlo k formalistickému posúdeniu veci, pretože sa nezaoberal konkrétnymi a pre\nrozhodnutie skutočne podstatnými otázkami.\nVo vzťahu k piatemu napadnutému uzneseniu namieta i porušenie práva na pokojné\nužívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V tejto súvislosti ponúka\nargumentáciu, že „odvolací súd tým, že nezákonne odmietol odvolanie a potvrdil tým stav\nzamietnutia návrhu na neodkladné opatrenie, s poukazom na osobitnú procesnú úpravu\nneodkladného opatrenia podľa § 342 ods. 1 CSP, ktorého cieľom nie je zabraňovaniu\nďalšej škody, ale také konanie podmieniť zložením navrhovanej zábezpeky, došlo\nk porušeniu majetkových práv sťažovateľa...“.\nNapokon, okrem vyslovenia porušenia uvedených práv sťažovateľka od ústavného\nsúdu žiada, aby napadnuté uznesenia krajských súdov zrušil, aby im veci vrátil na ďalšie\nkonanie a aby jej priznal náhradu trov konania.\nII.\nII. 1. Spoločne k prvému až štvrtému napadnutému uzneseniu krajských súdov\n19. Podstatou všetkých sťažností je tvrdenie o nesprávnosti výkladu účelu ustanovení\nCivilného sporového poriadku pojednávajúcich o nariaďovaní neodkladných opatrení\nvo veciach práva duševného vlastníctva (§ 341 a § 342 CSP) a požiadavka na korekciu\nvýkladu, čím by mala byť ustálená rozhodovacia prax.\n20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\n\n9\n\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže\ndomáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nv určených prípadoch na inom orgáne.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n23. Vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. k čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1\ndohovoru už ústavný súd v minulosti judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1\nústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej\nrepubliky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom\nsúdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07), a preto ich namietané porušenie možno\npreskúmavať spoločne.\n24. Vzhľadom na predmet sporu pred všeobecnými súdmi je v sťažovateľkiných\nveciach potrebné poukázať na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa neodkladných opatrení\n(predtým „predbežných opatrení“ v zmysle Občianskeho súdneho poriadku), podľa ktorej\nrozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno považovať za súčasť\n\n10\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Posúdenie podmienok\nna nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142\nústavy). Aj v konaniach, v rámci ktorých všeobecný súd rozhoduje o neodkladných\nopatreniach, musia byť dodržané minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom\nspravodlivého procesu. To znamená, že takéto rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý je\nkoncentrovaným vyjadrením odôvodnenia právneho názoru všeobecného súdu.\n25. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je však také\nporušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné následnou činnosťou všeobecného\nsúdu napr. v konaní o veci samej (porov. I. ÚS 46/00, III. ÚS 406/2013).\n26. Ústavný súd si uvedomuje rozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných\nopatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení. Inak povedané, prijatím\nCivilného sporového poriadku sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení\npodľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení\ndočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp.\ncieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna úprava upúšťa\nod doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení\nnavrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336\nods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku\nuznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak\nje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi\nstranami, súd túto povinnosť neuloží. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods.\n2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť\npredbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný\ns výrokom vo veci samej.\n27. Súd môže tiež určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330\nods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333\nCSP).\n\n11\n\n28. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) sa tak\nnepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o neodkladných opatreniach\nv prípadoch, kde neodkladné opatrenia do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú\nkonečným spôsobom (porov. m. m. IV. ÚS 82/09), resp. kde s ohľadom na charakter\nkonkrétneho rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemôže toto zasiahnuť do základných\npráv alebo slobôd účastníkov konania, keďže nemusí zodpovedať konečnému meritórnemu\nrozhodnutiu (porov. m. m. III. ÚS 309/2012).\n29. V odôvodnení rozhodnutí okresných súdov a napadnutých uznesení krajských\nsúdov je apelované na to, že sťažovateľka nepreukázala, že by zloženie zábezpeky do\núschovy súdu na náhradu škody bolo spôsobilé viesť k zabráneniu porušovania autorských\npráv (bod 16 prvého napadnutého uznesenia; bod 18 druhého napadnutého uznesenia; bod\n23 tretieho napadnutého uznesenia; bod 23 štvrtého napadnutého uznesenia; bod 7\nuznesenia okresného súdu BA I č. k. 25 Ca 9/2017-70 z 13. júna 2017).\n30. Sťažovateľka naopak apeluje na to, že uvedený názor je nezlučiteľný s účelom\nsmernice.\n31. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) smernice členské štáty zabezpečia, aby súdne orgány\nna návrh navrhovateľa mohli vydať proti údajnému porušovateľovi príkaz na vykonanie\npredbežného opatrenia s cieľom zabrániť akémukoľvek bezprostrednému porušeniu práva\nduševného vlastníctva, alebo zakázať a v prípade potreby s možnosťou uložiť opakovanú\npokutu pri pokračovaní v údajnom porušovaní tohto práva alebo podmieniť také\npokračovanie zložením záruk určených na zabezpečenie odškodnenia vlastníka práv.\n32. Z uvedeného vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť takú kvalitu platnej\nprávnej úpravy, podľa ktorej by súdne orgány mohli alternatívne vydať príkaz na vykonanie\npredbežného opatrenia alebo zakázať porušovanie práva alebo podmieniť pokračovanie\nporušovania zložením zábezpeky.\n\n12\n\n33. Podľa § 341 ods. 1 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa\nzdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.\n34. Ustanovenie § 341 ods. 1 CSP systematicky predchádza ustanoveniu § 342 ods. 1\nCSP, podľa ktorého sa sťažovateľka domáha nariadenia zloženia zábezpeky žalovanému.\nZ čl. 9 ods. 1 písm. a) smernice nevyplýva povinnosť členského štátu nariadiť súdnym\norgánom povinnosť pri porušovaní práv duševného vlastníctva zvoliť konkrétny postup\nriešenia sporu, ale vybaviť ich alternatívnymi prostriedkami na jeho riešenie. Zmysel čl. 9\nods. 1 písm. a) smernice je podľa názoru ústavného súdu treba hľadať viac v preambule\nk smernici ako v nekontextovom výňatku predmetného článku.\n35. Podľa bodu 10 preambuly k smernici cieľom tejto smernice je priblížiť právne\nporiadky tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany\nna vnútornom trhu. Uvedené nadväzuje na potrebu aproximácie legislatívy členských štátov\npre riadne fungovanie vnútorného trhu (bod 9 preambuly k smernici).\n36. Výklad všeobecných súdov, podľa ktorého sťažovateľka mohla žiadať\nzamedzenie porušovania práv, má oporu v platnom znení zákona (§ 341 ods. 1 CSP), a to\nrešpektuje účel smernice. Na druhej strane možno súhlasiť aj s tým, že sťažovateľka môže\npožadovať zloženie zábezpeky namiesto zdržania sa porušovania práv duševného\nvlastníctva (§ 342 ods. 1 CSP). Zo sťažností však vyplýva, že skutkový stav bol\nv posudzovaných veciach taký, že licenčná zmluva so žalovaným uzavretá nebola, nebola\nzaplatená ani licenčná odmena a žalovaný si nesplnil ani povinnosť podľa § 165 ods. 10\nautorského zákona, keď štvrťročne neskladal odmeny za použitie predmetov autorskej\nochrany podľa platného a účinného sadzobníka. Sama sťažovateľka poukazuje na to, že\nv prejednávaných veciach nedošlo ani k podaniu žaloby podľa § 165 ods. 8 autorského\nzákona o určenie obsahu licenčnej zmluvy a nahradenia vôle ju uzavrieť, uzavretiu dohody\nso sťažovateľkou ako organizáciou kolektívnej správy o skladaní finančných prostriedkov\nna účet sťažovateľky podľa § 165 ods. 9 písm. a) autorského zákona, ak zároveň žalovaný\nporušuje práva duševného vlastníctva (šírením káblovou retransmisiou), a ani k preukázaniu\n\n13\n\nskladania finančných prostriedkov jedným so spôsobov podľa § 165 ods. 9 písm. b)\nautorského zákona.\n37. Všeobecné súdy na základe uvedeného skutkového stavu v prejednávaných\nveciach hodnotili návrhy sťažovateľky na vydanie neodkladných opatrení za nevhodne\nzvolený spôsob riešenia vzniknutej situácie. Argumentovali tým, že za uvedenej situácie\nnemalo zmysel konanie žalovaného podmieňovať zložením záruky (vzhľadom na pasivitu\nžalovaného ohľadom vyriešenia hmotnoprávnych nárokov vyplývajúcich z autorského\nzákona). Teda aj potenciálne zloženie záruky hmotnoprávnu situáciu podľa názoru\nvšeobecných súdov neriešilo a na iné riešenie vzniknutej situácie efektívnym spôsobom\n(zamedzenie porušovaniu práv duševného vlastníctva) ich sťažovateľkou podané návrhy na\nvydanie neodkladných opatrení petitom neoprávňovali.\n38. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n39. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí krajských súdov netrpia vadou\nnelogickosti či nedostatkom dôvodov. Ústavný súd nenašiel v predmetných rozhodnutiach\npochybenia, ktoré by ho oprávňovali do nich zasiahnuť. Skutočnosť, že sa sťažovateľka\n\n14\n\nso závermi všeobecných súdov nestotožňuje, nemôže sama osebe založiť odôvodnenosť\nústavnej sťažnosti (m. m. I. ÚS 10/2012). Ústavný súd dodáva, že mu neprislúcha\nzjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05,\nI. ÚS 290/2010).\n40. Čo sa týka argumentácie bodom 24 preambuly smernice, ústavný súd uvádza, že\nsťažovateľka je názoru, že všeobecné súdy ustálili, že v prípade porušovania práv\nduševného vlastníctva má vždy prednosť domáhať sa návrhom na nariadenie neodkladného\nopatrenia zdržania sa konania porušovateľa a v prípade podania návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia podľa § 342 ods. 1 CSP (zloženie zábezpeky do úschovy súdu) je\npotrebné zo strany navrhovateľa osvedčiť ohrozenie vymožiteľnosti pohľadávky.\n41. Podľa názoru sťažovateľky „tento arbitrárny záver odvolacieho súdu je zjavne v\nrozpore s bodom 24 preambuly Smernice 2004/48/ES (verzia v slovenskom jazyku, pozn.\nústavného súdu), podľa ktorého v závislosti od konkrétneho prípadu a ak k tomu oprávňujú\nokolnosti, opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy, ktoré sa majú stanoviť, by\nnemali zahrňovať zakazujúce opatrenia zamerané na zabránenie ďalšiemu porušovaniu\npráv duševného vlastníctva“.\n42. Podľa bodu 24 preambuly smernice (verzia v českom jazyku) v závislosti\nna konkrétním případě a odůvodňují-li to okolnosti, měla by opatření, řízení a nápravná\nopatření zahrnovat zakazující opatření k předcházení dalšímu porušování práv duševního\nvlastnictví.\n43. Podľa bodu 24 preambuly smernice (verzia v anglickom jazyku) depending on\nthe particular case, and if justified by the circumstances, the measures, procedures and\nremedies to be provided for should include prohibitory measures aimed at preventing further\ninfringements of intellectual property rights.\n44. V uvedených jazykových verziách možno badať chybu v preklade slovenskej\nverzie smernice. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa nemôže\n\n15\n\nformulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie chápať ako jediný\nzáklad na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže v tejto súvislosti považovať\nza ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva\nÚnie sa musia vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich\nverzií vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými zneniami\ntextu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej\nsystematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok\nKurcums Metal, C 558/11, EU:C:2012:721, bod 48 a citovanú judikatúru).\n45. Napokon sťažovateľka vo svojej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 2201/2017\nnamietala, že prvým napadnutým uznesením došlo i k porušeniu jej práva na účinný\nopravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru. Podľa označeného článku dohovoru každý,\nkoho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne\nprostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení\núradných povinností.\n46. Rovnako ako v prípade namietaného porušenia už označených práv podľa ústavy,\nlistiny a dohovoru, ústavný súd konštatuje, že nezistil ani porušenie práva na účinný právny\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru. Jeho uplatňovanie musí totiž nadväzovať\nna aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného\ndohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3.\n1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi\npodarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv zaručených\ndohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A,\nč. 131, rovnako nálezy ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 24/2010, sp. zn. IV. ÚS 325/2011\na sp. zn. I. ÚS 538/2013).\n47. Citovaná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\npotvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13 dohovoru s ostatnými právami, ktoré\ndohovor zaručuje, a keďže ústavný súd zistil, že k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1\ndohovoru nedošlo, nemohol dospieť ani k záveru, že by krajský súd porušil sťažovateľkino\n\n16\n\nprávo zaručené čl. 13 dohovoru, keďže sťažovateľka všetky opravné prostriedky, ktoré mala\npodľa procesných predpisov k dispozícii, využila.\n48. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutým\nrozhodnutiam krajských súdov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nII. 2. K piatemu napadnutému uzneseniu krajského súdu BA\n49. Ústavný súd v tejto časti najskôr sumarizuje, že okresný súd BA I zamietol návrh\nsťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože dospel k záveru, že\nnedostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti, ktorými odôvodňovala potrebu jeho\nnariadenia, ako aj dôvodnosť nároku vo veci samej. Za tejto situácie nepovažoval\nza osvedčený hmotnoprávny predpoklad vydania neodkladného opatrenia a za osvedčenú\nnepovažoval ani existenciu potreby upraviť pomery strán alebo obavu z ohrozenia exekúcie.\nKrajský súd BA odvolanie sťažovateľky proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu BA I\nodmietol bez vecného prejednania dôvodiac tým, že okresný súd zamietol jej návrh na\n„uloženie povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu peňažnú zábezpeku v sume\n644 615,40 eur, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nakoľko nie je rozhodnutím\no povinnosti zložiť zábezpeku“.\n50. Predmetom sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k piatemu napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu je teda okrem nesúhlasu s výkladom účelu ustanovení Civilného sporového\nporiadku pojednávajúcich o nariaďovaní neodkladných opatrení vo veciach práva\nduševného vlastníctva (§ 341 a § 342 CSP), ku ktorému sa ústavný súd vyjadril v rámci\nbodu II. 1 tohto uznesenia, i tvrdenie o nesprávnej aplikácii právnej normy (§ 357 CSP)\npri posudzovaní odvolania sťažovateľky, v čom vidí porušenie svojich práv podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny, podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1\ndodatkového protokolu.\n\n17\n\n51. Ústavný súd musí prisvedčiť sťažovateľke, že krajský súd nesprávne aplikoval\n§ 357 CSP. Prípustnosť odvolania podľa ustanovenia § 357 písm. k), (pod ktoré krajský súd\nBA subsumoval vec sťažovateľky), je daná iba v prípade, ak súd uloží povinnosť zložiť\nzábezpeku, čo nebol prípad sťažovateľky. V jej veci okresný súd BA I rozhodol o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia. Proti takémuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné\npodľa § 357 písm. d), a to bez ohľadu na to, akým spôsobom okresný súd rozhodol, t. j. či\nnávrhu vyhovel alebo ho zamietol, prípadne návrh odmietol. V tomto smere by sa teda\nmohlo na prvý pohľad zdať, že do práv sťažovateľky zasiahnuté bolo.\n52. V posudzovanej veci však treba opätovne pripomenúť, že ide o rozhodovanie\no neodkladnom opatrení. Rozhodnutie okresného súdu BA I sa stalo konečným\nrozhodnutím o návrhu sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto\nsúvislosti ústavný súd pripomína, že základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel\nústavy) sú „výsledkové“, čo znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok.\nSkutočnosť, či napadnuté konanie vykazuje znaky spravodlivého procesu, závisí od celého\nkonania a konečného rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05,\nII. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I.\nÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry ESĽP (napr. Komanický c. Slovenská republika,\nrozsudok zo 4. 6. 2002), vyplýva, že ústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované\nako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nS poukazom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že ani piate napadnuté uznesenie\nkrajského súdu BA (napriek jeho nesprávnosti) neznamená v konečnom dôsledku porušenie\nústavných práv sťažovateľky. Ani jeho prípadne zrušenie ústavným súdom by totiž\nvzhľadom na obdobné rozhodnutia krajských súdov v iných veciach sťažovateľky „na\nvýsledku“, ku ktorému dospel okresný súd BA I, nič nezmenilo.\n53. Zároveň ústavný súd dopĺňa, že už vo svojej judikatúre opakovane vyslovil, že\npredpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je len také\nporušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred\nzačatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktorého nápravu nemožno dosiahnuť\n\n18\n\nprocesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v príslušnom procesnom kódexe (m. m.\nI. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06). Pokiaľ ide o problematiku neodkladných\nopatrení, Civilný sporový poriadok umožňuje v prípade zmeny pomerov jednak zrušiť\nz tohto dôvodu už nariadené neodkladné opatrenie alebo, naopak, napriek skoršiemu\nzamietnutiu návrhu na jeho vydanie dovoľuje ho v prípade zmeny skutkových okolností\nvýznamných pre rozhodnutie vydať, pretože takéto skoršie právoplatné rozhodnutie\nnezakladá prekážku rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 CSP). Nie je teda vylúčené, aby\nv prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie sťažovateľka znova\no vydanie neodkladného opatrenia požiadala, resp. dosiahla konečnú, definitívnu ochranu\nrozhodnutím vo veci samej.\n54. Preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n55. O ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostných petitoch\n(zrušenie napadnutých uznesení krajských súdov, vrátenie vecí na ďalšie konanie, priznanie\nnáhrady trov konania) z dôvodu odmietnutia sťažností nebolo potrebné rozhodnúť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. júna 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "autorské právo-ochrana autorských práv"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e45a12aa-a54c-482e-adec-cb32d7e2d8b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.162.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 162/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.162.2018.1"}, {"guid": "ussr:fbb43412-c5b2-4475-8839-43dfd388c51e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.160.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 160/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 160/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.160.2018.1"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036"}, {"guid": "ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed"}, {"guid": "ussr:8a493f57-72d3-4219-ac6b-bf37216de634", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/2012 z 11. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a493f57-72d3-4219-ac6b-bf37216de634"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:d91dca31-958e-48a5-a8ed-20a4b0604eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d91dca31-958e-48a5-a8ed-20a4b0604eb8"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:670c9246-f10d-4b90-8479-69d860bc27cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.526.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 526/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 526/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.526.2018.1"}, {"guid": "ussr:aae97b44-7984-4fd4-aba4-ce91036ceb83", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.527.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 527/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 527/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.527.2018.1"}, {"guid": "ussr:3453d21d-cb2d-4c5c-bd66-6dd81d4f8dd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.299.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 299/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 299/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.299.2018.1"}, {"guid": "ussr:37a02dd2-e01a-4c86-9149-8aad17cf3b58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.246.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 246/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 246/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.246.2018.1"}]}