{"guid": "ussr:c0ce69c4-7216-4913-8ea3-e6985d44ac85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.202.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 202/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 202/2018 z 18. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 202/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.202.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-18", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c0ce69c4-7216-4913-8ea3-e6985d44ac85", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.202.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.202.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.202.2018.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 202/2018-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nMojmíra Mamojku o sťažnosti obchodnej spoločnosti\n, zastúpenej advokátkou\n, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Obo 32/2016 zo 16. novembra 2016 a sp. zn. 1 ObdoV 16/2017\nz 19. decembra 2017 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n, na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 32/2016 zo 16. novembra 2016 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 32/2016\nzo 16. novembra 2016 z r u š u j e\n\na vec v r a c i a\n\nNajvyššiemu súdu Slovenskej\n\nrepubliky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nspoločnosti\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej\n\n, trovy konania v sume 390,14 € (slovom\n\ntristodeväťdesiat eur a štrnásť centov) na účet jej právnej zástupkyne\n, advokátska kancelária,\n\n, do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 202/2018-16 z 22. mája 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Obo 32/2016 zo 16. novembra 2016 (ďalej\nlen „uznesenie\n\nodvolacieho\n\nsúdu“)\n\na postupom\n\na uznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 1 ObdoV 16/2017 z 19. decembra 2017 (ďalej len „uznesenie dovolacieho súdu“).\nVo zvyšnej časti sťažnosť odmietol.\n\n2\n\n2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou doručenou\nKrajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo aj „súd prvej inštancie“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Cbs 14/2004 domáhala určenia neplatnosti uznesení riadneho\nvalného zhromaždenia žalovaného z 11. júna 2004. Krajský súd v označenom konaní\nnaposledy rozhodol uznesením sp. zn. 5 Cbs 14/2004 z 3. augusta 2016 (ďalej len\n„uznesenie súdu prvej inštancie“), ktorým konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu\nsťažovateľkou. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie sťažovateľka podala\nodvolanie, o ktorom rozhodoval najvyšší súd ako súd odvolací. Najvyšší súd ako súd\nodvolací označeným uznesením potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne. Sťažovateľka nespokojná s napadnutým uznesením odvolacieho súdu podala\nproti nemu dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší uznesením dovolacieho súdu tak,\nže ho ako procesne neprípustné odmietol, keď konštatoval, že niektorými sťažovateľkou\nnamietanými dôvodmi prípustnosti jej dovolania sa nezaoberal s poukazom na názor\nveľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 2/2017\nz 19. apríla 2017.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd\ndoručené späťvzatie návrhu nesprávne právne posúdili, keď ignorovali podľa jej názoru\nrozhodujúce právne skutočnosti pre posúdenie tohto podania. V tejto súvislosti uviedla,\nže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo konajúcemu súdu známe, že späťvzatie\nnávrhu bolo podpísané osobou, ktorá v rozhodnom čase nebola štatutárom sťažovateľky,\no čom\n\nbolo\n\nprávoplatne\n\nrozhodnuté\n\nrozsudkom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nMichalovce\n\nsp. zn. 20 Cb 7/2008 z 22. októbra 2008 (právoplatného 17. decembra 2008). Uvedená\nskutočnosť mala podľa názoru sťažovateľky spôsobiť neaplikovateľnosť označených\nuznesení ústavného súdu v sťažnosti, na ktoré sa vo veci konajúce súdy odvolávali\na ktorými odôvodňovali svoje napadnuté rozhodnutia. Sťažovateľka ďalej uvádza skutkové\ntvrdenia a súdy, ktorými argumentuje v neprospech správnosti označených rozhodnutí\nsúdov, ktoré považuje za nesprávne a porušujúce jej označené práva.\n4. Ako už bolo uvedené, ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľky v rozsahu\nvymedzenom v záhlaví tohto rozhodnutia na ďalšie konanie.\n\n3\n\n5. Následne ústavný súd 12. júna 2018 vyzval najvyšší súd, aby sa vyjadril k vecnej\nstránke sťažnosti a zaujal stanovisko k možnému upusteniu od ústneho pojednávania\nvo veci. Zároveň v ten istý deň písomne požiadal krajský súd o zaslanie súdneho spisu\nsp. zn. 5 Cbs 14/2004.\n6. Krajský súd doručil ústavnému súdu žiadaný súdny spis 21. júna 2018. Najvyšší\nsúd doručil 12. júla 2018 ústavnému súdu vyjadrenie, v ktorom vyjadril súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania o sťažnosti. K jej vecnej stránke v podstatnom uviedol:\n„... Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky svoje uznesenie\nz 19. decembra 2017, sp. zn. 1ObdoV/16/2017 odôvodnil v súlade s ustanovením § 451\nods. 3 C. s. p. Dovolací súd sa pritom vysporiadal so všetkými sťažovateľkou v dovolaní\nnamietanými vadami zmätočnosti, pričom dospel k záveru, že ňou namietané vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. b/, c/ a e/ C. s. p. sú nedôvodné, a k vade zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f/ C. s. p. tak, ako už bolo vyššie skonštatované, uviedol, že žalobca\nv dovolaní prípustnosť dovolania nepreukázal ani podľa § 420 písm. f/ C. s. p. V podstate\nv dovolaní ani neuviedol, aký nesprávny procesný postup mu znemožnil, aby uskutočňoval\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces. Súčasne nie je zjavné, ktoré jemu patriace procesné právo nesprávnym postupom\nmu porušené bolo.\nSkutočnosť, že sa súd s argumentmi alebo návrhmi sťažovateľky nestotožnil, nemôže\npredstavovať porušenie jej práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nZáverom poukazujeme na skutočnosť, že v uznesení z 22. mája 2018,\nč. k. III. ÚS 202/2018-16 bod 2 posledná veta, ktorým bola prijatá ústavná sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie, Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že sťažovateľka\nnespokojná s napadnutým uznesením odvolacieho súdu podala proti nemu dovolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením dovolacieho súdu tak, že ho ako procesne\nneprípustné odmietol, keď konštatoval, že niektorými sťažovateľkou namietanými dôvodmi\nprípustnosti jej dovolania sa nezaoberal s poukazom na názor veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/2/2017 z 19. apríla 2017.\n\n4\n\nSťažovateľka však nenamietala (a dokonca ani len v ústavnej sťažnosti nespomenula),\nže k porušeniu jej základných práv malo (alebo mohlo) dôjsť aj neposudzovaním dôvodov\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p. s odkazom na uznesenie veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2017,\nsp. zn. 1 VCdo/2/2017.\nZ tohto dôvodu mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľky je neopodstatnená.\nPreto navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nnevyhovel.“\n7. Vyjadrenie najvyššieho súdu ústavný súd zaslal 23. júla 2018 právnej zástupkyni\nsťažovateľky s možnosťou zaujať k nemu stanovisko a zároveň požiadal aj o vyjadrenie\nk možnému upusteniu od ústneho pojednávania o sťažnosti.\n8. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila ústavnému súdu 31. augusta 2018 súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n9. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci\nod ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nV dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom neverejnom\nzasadnutí bez prítomnosti účastníkov.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n\n5\n\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n13. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n14. Sťažovateľka\n\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu dovolacieho súdu\n\nvo všeobecnosti tvrdila, že je arbitrárne a že „nesprávnym postupom a rozhodnutiami\nvšeobecných súdov, nám bola odňatá možnosť konať pred súdom“. Ústavný súd konštatuje\na vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n15. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n16.\n\nVšeobecné\n\nsúdy\n\nmajú\n\nposkytovať\n\nv občianskom\n\nsúdnom\n\nkonaní\n\nmateriálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\n\n6\n\na oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,\nIII. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n17. Ústavný súd vychádzajúc z námietok sťažovateľky konštatuje, že z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že dôvodom odmietnutia dovolania bola\nskutočnosť, že najvyšší súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľky týkajúcim sa prípustnosti\njej dovolania z dôvodu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“), čo aj primeraným spôsobom odôvodnil. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol: „... 9/ Z obsahu spisu je zrejmé, že v konaní vystupovala za žalobcu\nstrana\n\na za žalovaného\n\n. Zo žiadneho\n\ndôkazu založeného v spise, a ani v dovolaní nie je zrejmé, z akého dôvodu by tieto strany\nnemali procesnú subjektivitu. Pokiaľ dovolateľ spochybňuje procesnú subjektivitu\n, dovolací súd túto námietku označil za právne bezdôvodnú.\n\nnie je\n\nten, kto vystupoval ako strana v spore.\n10/ Dovolateľ taktiež žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písmeno c/ C. s. p., nakoľko strany, ktoré v konaní vystupovali,\nprocesnú subjektivitu konať pred súdom v plnom rozsahu majú a z obsahu odôvodnenia\ndovolania ani nie je zjavné, prečo by spôsobilosť samostatne konať nemali mať. Súčasne,\npokiaľ dovolateľ mal na mysli stranu označenú menom,\n\n, ide o nezákonné\n\ntvrdenie prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie § 420 písmeno c/ C. s. p.,\nnakoľko\n\nnie je stranou v konaní, proti ktorému dovolateľ dovolanie podal.\n\n11/ Prípustnosť dovolania nevyplýva ani z označeného ustanovenia § 420 písmeno e/\nC. s. p., keďže z dokladov založených v spise nie je zrejmé, že by v konaní bola niektorým\nz účastníkov konania predložená námietka zaujatosti na sudcu prípadne súd. Tvrdenie\nstrany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie napadnuté dovolaním vydané, o takzvaných\nexistujúcich legitímnych dôvodov o ich nestrannosti nezakladá splnenie podmienky danej\nv ustanovení § 420 písmeno e/ C. s. p., že rozhodoval vylúčený sudca. Ide o ničím\nnepodložené tvrdenie, zrejme s cieľom predlžovať priebeh konania.\n12/ Žalobca v dovolaní prípustnosť dovolania nepreukázal ani podľa § 420 písmeno\nf/ C. s. p. V podstate v dovolaní ani neuviedol, aký nesprávny procesný postup mu\n\n7\n\nznemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n13/ Súčasne nie je zjavné, ktoré jemu patriace procesné právo nesprávnym postupom\nmu porušené bolo. Z predložených dokladov v spise, dovolací súd nezistil, že by v konaní\nbol zistený neprávny postup, ktorým by procesné právo patriace dovolateľovi, porušené\nbolo. Pokiaľ za porušenie procesného práva dovolateľ považuje otázku posúdenia\nspäťvzatia návrhu, nejde o porušenie jeho procesného práva založené na nesprávnom\nprocesnom postupe, ale o výklad súdu k otázke späťvzatia, o ktorej konajúci súd\nrozhodoval.\n14/ Najvyšší súd Slovenskej republiky § 35 C. s. p. s poukazom na citované dôvody\ndospel k záveru, že prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písmeno b/, c/, e/ a f/\nC. s. p. daná nie je.“\n18. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že námietky a dôvody,\npre ktoré sťažovateľka považovala napadnuté uznesenie dovolacieho súdu za porušujúce\njej označené práva, sú nedôvodné, preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku\ntohto rozhodnutia).\n19. Ústavný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nako súdu odvolacieho. Sťažovateľka v sťažnosti, ako aj odvolacom konaní namietala,\nže osoba, ktorá doručila späťvzatie návrhu, nebola členom predstavenstva ani prokuristom\nv rozhodnom čase. Inými slovami, namietala, že späťvzatie návrhu bolo podané\nneoprávnenou osobou. Najvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia\nstotožňujúc sa s názorom súdu prvej inštancie v relevantnej časti uviedol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na vyššie citované\nust. § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. konštatuje, že súd prvej inštancie svojím konaním\na rozhodnutím nenaplnil žiaden z odvolacích dôvodov tvrdených žalobcom. Súd prvej\ninštancie v odôvodnení uznesenia jasne a zrozumiteľne popísal celý vývoj predmetnej veci,\npoukázal na rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolacieho súdu ako aj na nálezy\nÚstavného súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že sú prvej\ninštancie v napadnutom uznesení postupoval v rozpore so zrušujúcim rozhodnutím\nz 13. 10. 2008 sp. zn. 6Obo/136/2008, Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež poukazuje\n8\n\nna nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 467/2010 a IV. ÚS 433/2010\n(oba z roku 2011), ktoré dali jednoznačnú odpoveď, že\n\nako člen predstavenstva\n\nžalobcu bol oprávnený v mene žalobcu vziať žalobu späť. Z oboch nálezov tiež vyplýva, že\nbol v čase späťvzatia návrhu vo veci dňa 03. 07. 2008 zapísaný v obchodnom\nregistri ako predseda predstavenstva žalobcu, preto bol oprávnený zobrať žalobu späť.\nNeobstoja preto tvrdenia žalobcu, že by súdy postupovali v rozpore so základnými\nprincípmi C. s. p., O. s. p.. Obchodného zákonníka alebo že by súd prvej inštancie\npostupoval a rozhodol v rozpore s existujúcim skutkovým a právnym stavom a so zákonom.“\n20. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť namietaným uznesením najvyššieho\nsúdu porušené právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, je potrebné\nzohľadniť nielen odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu, ale aj uznesenia krajského\nsúdu. Tieto z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (obdobne II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08).\n21. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odvolacieho súdu\npri rekapitulácii dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol:\n„6. Krajský súd v Košiciach po tomto zrušení svojho skoršieho rozsudku v tejto veci,\nv prvom rade sa vysporiadal s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré boli\nvydané v obdobnej veci a to sp. zn. IV. ÚS 433/2010 z 02. 06. 2011 a č. IV. ÚS 467/2010\nz 02. 06. 2011 a z rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach v obdobných veciach sp. zn.\n2Cob/31/2008 a 2Cob/51/2008.\n7. Súd z týchto rozhodnutí - z uznesenia Krajského súdu v Košiciach 2Cob/31/2008400 z 11.07. 2008 (čl. 374 spisu) zistil, že účastníkmi konania v tomto konaní boli tí istí\núčastníci ako v tomto konaní 5Cbs/14/2004, a to žalobcom\na žalovaným\n\n. Krajský súd v Košiciach v tomto konaní\n\n2Cob/31/2008 pripustil späťvzatie návrhu na základe písomného podania, ktoré urobil\nžalobca písomným podaním dňa 03. 07. 2008, a preto konanie zastavil. Následne zrušil\nrozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 21. 11.2007, č. k. 18Cb/162/2005-340\na konanie zastavil. K tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach má priamy vzťah\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 467/2010 z 02. 06. 2011 (čl. 351\nspisu). Z tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ústavný súd posúdil,\n9\n\nže základné práva obchodnej spoločnosti\n\npodľa Ústavy Slovenskej republiky\n\nneboli porušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/28/2008\nz 30. 09. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/31/2008\nz 11. 07. 2008. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto náleze uviedol, že ak Krajský súd\nv Košiciach rozhodol o späťvzatí návrhu, postupoval v súlade so zákonom, pretože\nzobral v tejto veci návrh späť písomným podaním z 03. 07. 2008\n(aj v tejto prejednávanej veci 5Cbs/14/2004 zobral\n\nnávrh späť\n\ndňa 03. 07. 2008 - čl. 85 spisu). Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru,\nže ak Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, na 6. strane odôvodnenia svojho\nrozhodnutia uviedol, že ak zmena v osobe predsedu štatutárneho orgánu nie je ešte\nzapísaná v obchodnom registri, možno na ňu prihliadať vo vzťahu k tretím osobám, ale len\nvtedy, ak sa preukáže, že tretia osoba o tejto skutočnosti vedela. V danej veci je treťou\nosobou krajský súd, ktorý rozhodoval o späťvzatí návrhu sťažovateľky Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že ústavné práva\n\nneboli porušené,\n\npretože ak v čase rozhodovania o späťvzatí návrhu sťažovateľky, krajský súd z výpisu z\nobchodného registra zistil, kto je v tom čase predsedom predstavenstva - sťažovateľky\na krajský súd v tom čase nemal relevantnú informáciu o zmene zloženia\nštatutárneho orgánu, znamená to, že vo vzťahu k tretím osobám, aj ku krajskému súdu,\nneboli relevantné informácie o zmene štatutárnych orgánoch sťažovateľky, než aké boli\nzapísané v obchodnom registri. Jediným zdrojom pre Krajský súd v Košiciach bol v tom\nčase obchodný register. Zmena v obchodnom registri bola vykonaná až 09. 04. 2009. Preto\nak Krajský súd v Košiciach rozhodol o späťvzatí návrhu 11. 07. 2008 a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, že odmietol dovolanie\n\n, potom rozhodnutie\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky je ústavne akceptovateľné a udržateľné a nevykazuje\nznaky svojvôle a arbitrárnosti.\n8. Súd v odôvodnení poukázal aj na obdobný nález vo veci tých istých účastníkov\no tom istom práve, a to Ústavný nález Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 433/2010 z 02. 06.\n2011 (čl. 355 spisu). Aj z tohto nálezu ústavného súdu vyplýva, že v čase späťvzatia návrhu\nvo veci dňa 03. 07. 2008 bol\n\n(\n\n) zapísaný v obchodnom registri\n\nako predseda predstavenstva žalobcu\n\n, preto bol oprávnený zobrať\n\nžalobu späť.\n\n10\n\n9. Krajský súd v Košiciach v tejto prejednávanej veci 5Cbs/14/2004 preto riadiac sa\npokynmi odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Obo/13/2014 po oboznámení sa s týmito rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach\na Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že ak ústavný súd v uvedených\nnálezoch vyslovil, že\n\nbol oprávnený v mene žalobcu zobrať návrh späť\n\ndňa 03. 07. 2008, bol preto\n\noprávnený zobrať návrh späť aj v tejto\n\nprejednávanej veci 5Cbs/14/2004, a to písomným podaním z 03. 07. 2008, ktoré je v spise\nna čl. 85. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra o zápise žalobcu\n(čl. 92) z obdobia tohto späťvzatia návrhu v tejto veci 03. 07. 2008.\nbol predseda predstavenstva žalobcu od 24. 06. 2008, preto bol oprávnený písomným\npodaním z 03. 07. 2008, ktoré doručil osobne súdu v tejto veci 07. 07. 2008, na späťvzatie\nžaloby.\n10. Súd poukázal, že v tejto prejednávanej veci zastavil už raz konanie na základe\ntohto späťvzatia návrhu za žalobcu písomným podaním\nz 03. 07. 2008, a to uznesením č. k. 5Cbs/14/2004-87 zo dňa 11. 07. 2008, avšak na základe\nodvolania žalobcu proti tomuto uzneseniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací\nsúd, uznesením č. k. 6Obo/136/2008 zo dňa 13. 10. 2008 (čl. 135 tohto spisu) zrušil\nuznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu je preskúmať, či späťvzatie\nnávrhu bolo právnym úkonom žalobcu a či\n\nbol oprávnený\n\nna späťvzatie tohto návrhu.\n11. Súd dodal, že od predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Obo/136/2008 z 13. 10. 2008 uplynul dlhší čas a súd v tejto veci konal,\nnásledné nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sú vyššie citované a sú z roku\n2011, dali odpoveď na to, či\n\nbol oprávnený v mene žalobcu zobrať\n\ndňa 03. 07. 2008 žalobu späť alebo nie. Ústavný súd Slovenskej republiky v týchto dvoch\nnálezoch jednoznačne určil, že dňa 03. 07. 2008 bol\n\nako predseda\n\npredstavenstva žalobcu oprávnený v mene žalobcu zobrať žalobu späť, pretože bol v tom\nčase zapísaný ako predseda predstavenstva žalobcu v obchodnom registri a tento zápis\nje preto aj pre krajský súd záväzný, ak ako konajúci súd nemal iné informácie o tom,\nže predsedom predstavenstva je niekto iný ako\nregistri.\n\n11\n\nzapísaný v obchodnom\n\n12. Súd preto aj v tejto veci konanie na základe späťvzatia návrhu žalobcu\ndňa 03. 07. 2008 (čl. 85 spisu) zastavil podľa § 145 Civilného sporového poriadku,\núčinného v čase rozhodovania súdu, pretože toto späťvzatie žalobca urobil pred začatím\npojednávania, za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale jeho účinky podľa § 470\nods. 2 Civilného sporového poriadku zostávajú zachované aj po účinnosti Civilného\nsporového poriadku – po 01.07. 2016, teda v čase rozhodovania súdu.“\n22. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolacieho súdu konštatuje,\nže najvyšší súd dostatočne nereflektoval na námietky sťažovateľky, len sa stotožnil\ns názorom súdu prvej inštancie. Pritom z citovaného odôvodnenia napadnutého uznesenia\nodvolacieho súdu, konkrétne z rekapitulácie uvedenej v bode 7 napadnutého uznesenia\nodvolacieho súdu, vyplýva (predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozhodnutia, pozn.),\nže „Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že ústavné práva\n\nneboli\n\nporušené, pretože ak v čase rozhodovania o späťvzatí návrhu sťažovateľky, krajský súd\nz výpisu z obchodného registra zistil, kto je v tom čase predsedom predstavenstva sťažovateľky\n\na krajský súd v tom čase nemal relevantnú informáciu o zmene\n\nzloženia štatutárneho orgánu, znamená to, že vo vzťahu k tretím osobám, aj ku krajskému\nsúdu, neboli relevantné informácie o zmene štatutárnych orgánoch sťažovateľky, než aké\nboli zapísané v obchodnom registri. Jediným zdrojom pre Krajský súd v Košiciach bol v tom\nčase obchodný register. Zmena v obchodnom registri bola vykonaná až 09. 04. 2009.“.\n23. Kľúčovou informáciou a nosným dôvodom odmietnutia označených a citovaných\npredchádzajúcich sťažností sťažovateľky ústavným súdom bola tá skutočnosť, že vo veci\nkonajúce všeobecné súdy v čase svojho rozhodovania nedisponovali informáciou o zmene\nv obchodnom registri, ktorá nastala neskôr, t. j. 9. apríla 2009.\n24. Podľa § 217 ods. 1 CSP, ktorý platí aj pre uznesenia podľa § 234 ods. 2 CSP,\npre rozsudok, ako aj uznesenie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.\n25. Súd prvej inštancie však rozhodol o spaťvzatí návrhu (z 3. júla 2008 doručenom\nsúdu prvej inštancie 7. júla 2008, pozn.) naposledy uznesením z 3. augusta 2016, pričom\nz aktuálneho internetového výpisu sťažovateľky z obchodného registra vyplýva, že osoba,\n\n12\n\nktorá učinila späťvzatie, nebola v čase podania späťvzatia návrhu predsedom predstavenstva\nani prokuristom, teda oprávnenou osobou. Totiž z aktuálneho výpisu z obchodného registra\nuverejneného na internete vyplýva, že predsedom predstavenstva sťažovateľky bola\nv rozhodnom čase iná osoba (\n\n), a nie osoba (\n\n), ktorá\n\ndoručila späťvzatie. K tomuto zápisu zmeny v obchodnom registri skutočne došlo tak,\nako to konštatoval súd prvej inštancie a následne v rekapitulácii dôvodov rozhodnutia súdu\nprvej inštancie aj najvyšší súd ako súd odvolací, teda 9. apríla 2009. Bez ohľadu na princíp\nmateriálnej publicity podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka ústavný súd si v súčinnosti\ns obchodným registrom zabezpečil príslušné potvrdenia o vykonaní zápisov v obchodnom\nregistri týkajúce sa sťažovateľky, z ktorých vyplýva, že v rozhodnom čase, teda\n3. júla 2008,\n\nnebol predsedom predstavenstva ani jeho členom alebo\n\nprokuristom, z čoho vyplýva, že nebol osobou oprávnenou konať v mene sťažovateľky,\na teda ani osobou, ktorá mohla účinne zobrať návrh späť.\n26. Z uvedených skutočností ústavný súd považoval za preukázané to, že súd prvej\ninštancie, ako aj najvyšší súd ako súd odvolací v čase svojho rozhodovania disponovali\nuž uvedenými informáciami o zmene zápisu v obchodnom registri, preto vo veci konajúce\nsúdy nesprávne vyhodnotili oprávnenosť\n\nkonať v mene spoločnosti\n\nsťažovateľky v rozhodnom čase, a to aj napriek tomu, že sťažovateľka na to celý čas,\na to aj v rámci svojho odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie poukazovala\na namietala nesprávnosť právneho záveru o oprávnenosti\n\nkonať\n\nv mene spoločnosti sťažovateľky.\n27. Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že najvyšší súd\nako súd odvolací zlyhal pri posúdení relevantnej skutočnosti namietanej a vznesenej\nsťažovateľkou v rámci odvolania, a k záverom, ktoré sú objektívne v rozpore\nso skutočnosťou. Keďže najvyšší súd neposkytol súdnu ochranu sťažovateľke v kvalite\npožadovanej čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj zaručenej čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd\nnevyhnutne dospel k záveru, že napadnutým uznesením odvolacieho súdu došlo\nk neprípustnému zásahu do označených práv sťažovateľky, preto vyslovil ich porušenie\n(bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\n\n13\n\n28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo\nslobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n29. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením odvolacieho súdu, bolo pre dovŕšenie\nochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy,\nresp. podľa § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd zrušil\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n30. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\nIII.\n31. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n32. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky\nsi uplatnila trovy konania, ktoré však nevyčíslila.\n33. Ústavný súd vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení\ns § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom\n\n14\n\nza jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu, pričom ak ide o zastupovanie\nviacerých osôb podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži\no 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\n34. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku\n2017 v sume 921 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)\nnáhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava\na prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 153,35 €. Ďalej má právna zástupkyňa\nsťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 9,21 € za dva úkony podľa vyhlášky\nvykonané v roku 2018. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je zároveň platiteľom dane\nz pridanej hodnoty, odmena a náhrady sa zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň\nz pridanej hodnoty.\n35. Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol priznal celkovú náhradu\ntrov konania v sume 390,14 €, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu (bod 3 výroku\nrozhodnutia).\n36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. septembra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "účastník konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "návrh-späťvzatie", "uznesenie", "návrh-späťvzatie", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "arbitrárnosť", "skutkový stav veci-zistenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Obo/32/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:51a0a750-76fd-4d6a-bd6c-a3e70886043c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 433/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 433/2010 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51a0a750-76fd-4d6a-bd6c-a3e70886043c"}, {"guid": "ussr:b1dff84d-f7d8-4b70-9bca-0b3b4346a22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2010 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1dff84d-f7d8-4b70-9bca-0b3b4346a22d"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "7c361451-f75a-4d94-a24d-6eea87a402df:1b68b400-b0b6-4956-a47e-6487bd49d5f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7004899726.1", "spisova_znacka": "1ObdoV/16/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/16/2017 z 18. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7004899726.1"}, {"guid": "768940ab-3a4a-40ae-b762-cde1b45163ec:22a99b77-e757-435f-9981-b8cf9305eee4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7004899726.4", "spisova_znacka": "5Obo/32/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/32/2016 z 28. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7004899726.4"}, {"guid": "e09ab970-6de1-4776-b2af-ab03c86a431a:50541c82-b145-4dcf-9ac1-e1f34aa471bc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7004899726.14", "spisova_znacka": "5Cbs/14/2004", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Cbs/14/2004 z 2. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-08-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7004899726.14"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7aa032ef-915a-4726-b8f8-040f5496d995", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.426.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 426/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 426/2018 z 16. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.426.2018.1"}, {"guid": "fdb6283e-75fd-45e5-abeb-79122d00fef3:6cb3b355-e88b-40ba-80f0-ca2237ee1931", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7004899726.21", "spisova_znacka": "5Cbs/14/2004", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Cbs/14/2004 z 15. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7004899726.21"}, {"guid": "fdb6283e-75fd-45e5-abeb-79122d00fef3:f8435e9f-dbae-4595-bb4f-0a1c98259b31", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7004899726.21", "spisova_znacka": "5Cbs/14/2004", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Cbs/14/2004 z 15. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7004899726.21"}]}