{"guid": "ussr:15ce398a-6bae-4f0c-9c3b-ccd39dcd708e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.198.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 198/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/2018 z 22. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. mája 2018, sp. zn. III. ÚS 198/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.198.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/15ce398a-6bae-4f0c-9c3b-ccd39dcd708e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.198.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.198.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.198.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 198/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Michalovce, Farská 3,\nMichalovce, zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátska kancelária,\nFejova 4, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 2 Co 562/2015-103 z 20. októbra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Michalovce o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára\n2016 doručená sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Michalovce, Farská 3,\nMichalovce (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\n\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 2 Co 562/2015-103 z 20. októbra 2016.\n2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom\npred Okresným súdom Michalovce (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 100/2011\ndomáhal proti mestu Michalovce, Námestie osloboditeľov 30, Michalovce, vydania\nkonkretizovaných nehnuteľností podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva\nk nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva\nk niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon č. 161/2005 Z. z.“).\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 5 C 100/2011-39 zo 7. januára 2013 žalobu\nsťažovateľa zamietol. Konštatoval, že „nehnuteľnosti o ktorých vydanie žalobca žiada\nz registra C KN jednoznačne vyplýva, že ide o zastavané plochy. Pokiaľ sa týka žalobcovho\ntvrdenia, že v zmysle § 2 mal zákonodarca na mysli tú skutočnosť, že sa vydávajú\nnehnuteľnosti, ktoré v čase odňatia tvorili poľnohospodársku pôdu súd nemôže sa stotožniť\ns týmto výkladom žalobcu, a to z toho dôvodu, že v § 2 jednoznačne uvádza, že vlastnícke\nprávo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu (písm. a/).\nVzhľadom na túto skutočnosť, keďže zákonodarca neuviedol, ktoré v čase odňatia tvorili,\nale ktoré tvoria znamená, že v čase vydania musia spĺňať podmienku uvedenú v § 2 ods. 1\npísm. a) až d).“.\n4.\n\nPodľa\n\nokresného\n\nsúdu\n\nnavyše\n\npredmetné\n\nnehnuteľnosti\n\n„netvoria\n\npoľnohospodársku pôdu, ale sú v zastavanom území obce, pričom v zmysle kódu\nzodpovedajúceho druhu pozemku podľa jednotlivých listov vlastníctva zodpovedá im\nv registri C KN kód 13, resp. kód 14, pričom kód 13 predstavuje zastavané plochy\na nádvoria a kód 14 predstavuje ostatné plochy. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná\no poľnohospodársku pôdu, ktorá by bola spôsobilá vydania v zmysle § 2 ods. 1 písm. a)\ncitovaného zákona. Súd má ďalej zato, že vydaniu bráni aj prekážka uvedená v § 6 písm. b),\nteda ide o pozemky, ktoré boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavané.“.\n\n2\n\n5. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Využijúc systematický\na logický výklad, argumentoval v prospech záveru, podľa ktorého „zák. č. 161/2005 Z. z. sa\nvzťahuje aj na nehnuteľné veci, ktoré v čase odňatia vlastníckeho práva sa na účely uvedené\nv § 2 ods. 1 užívali a mali takýto charakter, išlo o taký druh nehnuteľností“.\nSúčasne poukázal aj na opačný právny názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu\n(č. k. 2 Co 33/2010-148 z 3. júna 2010), ktoré sa týkalo obdobnej skutkovej a právnej\nsituácie.\n6. V odvolaní sťažovateľ vo vzťahu k § 6 písm. b) zákona č. 161/2005 Z. z.\nkritizoval, že „dôvodnosť a zákonnosť prekážky zastavanosti včítane rozsahu súd vôbec\nneskúmal. V tom smere ide o predčasné rozhodnutie bez vykonania akýchkoľvek dôkazov...\nŽalobcom predložené geometrické plány\n\n(neoverené) vyhotovené ešte\n\nv roku 1995 graficky aj výmerou odčleňovali pozemky ktoré sú a ktoré nie sú zastavané.\nŽalobca uplatňoval vydanie tej časti pozemkov, ktoré neboli zastavané žiadnou stavbou,\nnajmä ostatné plochy a trval na tom, aby sa k tejto skutočnosti žalovaný konkrétne vyjadril,\nktorá parcela a akou stavbou je zastavaná, ktorá by podľa § 6 písm. b) zák. č. 161/2005\nZ. z. bránila vydaniu. Nevieme, prečo súd cituje podľa neovereného geometrického plánu\nIng. Badidu ešte z roku 1995 aj tie parcely, ktoré zastavané sú avšak nie sú predmetom\ntohto konania. Žalovaný toto odmietol s tvrdením, že nejde o poľnohospodársku pôdu,\nv tomto smere odmietol aj súd vykonať navrhované dokazovanie, ktoré parcely z akého\ndôvodu a v akom rozsahu mali byť zastavané, vyhotovením overených geometrických\nplánov, ktoré chcel vykonať sám žalobca na svoje náklady, hoci nárok na vydanie žalobca\nuplatňoval len k tým pozemkom, ich častiam, ktoré zastavané neboli a ani v jednom prípade\nnešlo o stavby charakterizované podľa § 6 písm. b) cit. zák. za bodkočiarkou, ktorými by\nboli zastavané pôvodné parcely a ku ktorým by patril aj priľahlý pozemok. Ide o pozemky\nv intraviláne (veď k iným by ani vlastnícke právo zo štátu na mesto prejsť nemohlo)\na nie len v zastavanej území obce, ako tvrdí súd, hoci na takéto tvrdenie nevykonal\nani jediný dôkaz v konaní navrhovaný.“.\n7. Krajský súd rozsudkom č. k. 2 Co 127/2013-62 z 27. februára 2014 prvostupňový\nrozsudok okresného súdu potvrdil. Stotožnil sa «v celom rozsahu s odôvodnením\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\na na\n\nzdôraznenie\n3\n\nsprávnosti\n\na k odvolaniu...\n\nudáva,\n\nže aj podľa odvolacieho\n\nsúdu\n\nje\n\nrozhodujúce\n\npodľa\n\n§\n\n2\n\nzák.\n\n161/2005\n\nZ. z.,\n\nakú nehnuteľnosť žiada navrhovateľ vydať. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona vlastnícke\nprávo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu. V tomto\nprípade\n\nsa\n\nnavrhovateľ\n\nnedomáha\n\nvydania\n\npoľnohospodárskej\n\npôdy.\n\nPozemky,\n\nktorých vydania sa domáha žalobca sú uvedené v operáte „C“ katastra nehnuteľností ako\nzastavané plochy a nádvoria a iné plochy. V operáte teda nie je uvedené, že by išlo\no poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej\nhospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, prípade podiely spoločnej nehnuteľnosti. Len\nk takýmto nehnuteľnostiam sa môže oprávnená osoba domáhať vydania podľa zákona\n161/2005 Z. z.. Preto už odvolací súd ani neriešil otázku, ktoré nehnuteľnosti sa nevracajú\nv zmysle § 6 uvedeného zákona, pretože základnou podmienkou pre vydanie bolo určenie\ndruhu pozemku ako poľnohospodárskej pôdy, čo sa v tomto prípade nestalo... ».\n8. Sťažovateľ doručil 9. júna 2014 ústavnému súdu sťažnosť proti potvrdzujúcemu\nrozsudku krajského súdu, ktorá bola uznesením č. k. III. ÚS 124/2015-8 z 8. apríla 2015\nprijatá na ďalšie konanie.\n9. Sťažovateľ podal proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu i dovolanie,\no ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením\nzo 14. októbra 2015 v konaní sp. zn. 5 Cdo 203/2014 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd svoje rozhodnutie\nzaložil na existencii vady podľa § 237 ods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení účinnom v tom čase, konštatujúc nedostatočnosť odôvodnenia\npotvrdzujúceho rozsudku krajského súdu, ako aj nedoručenie vyjadrenia žalovanej\nprotistrany k odvolaniu sťažovateľovi. Po zistení tejto skutočnosti ústavný súd\nkonanie o sťažnosti sťažovateľa proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu uznesením\nč. k. III. ÚS 124/2015-29 z 11. mája 2016 zastavil.\n10. Po vrátení veci z najvyššieho súdu krajský súd opätovne prejednal odvolanie\nsťažovateľa a rozsudkom č. k. 2 Co 562/2015-103 z 20. októbra 2016 prvostupňový\nrozsudok okresného súdu znovu potvrdil. Dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie\nnapadnuté odvolaním nie sú dôsledkom neúplného zistenia skutkového stavu veci z dôvodu\n\n4\n\nnevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,\npretože „súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie tých\nskutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy,\nktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné. Nakoľko na základe\nuž vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebola splnená jedna z kumulatívnych\npodmienok na vydanie nehnuteľností, nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie\nsmerujúce k preukázaniu splnenia, alebo nesplnenia ostatných podmienok, pretože už\nnesplnenie tejto jednej podmienky znemožňuje vydanie nehnuteľností, t. j. spôsobuje\nnemožnosť vyhovenia žalobnému návrhu.“.\n11. K odvolaciemu dôvodu o nesprávnych skutkových zisteniach z vykonaných\ndôkazov krajský súd uviedol, že okresný súd „v potrebnom rozsahu a náležite zistil\nskutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t. j. každý\ndôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, prihliadol\nstarostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov\nnebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku\nz hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa\nnezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré\nz vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.“.\n12. Napokon sa krajský súd nestotožnil s odvolacou námietkou nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Právny názor sťažovateľa, podľa ktorého je podstatné, či v čase\nodňatia nehnuteľnosti išlo o poľnohospodársku pôdu, «nemá oporu ani v gramatickom\nani logickom, či systematickom výklade zákona. Súd prvej inštancie správne poukázal na to,\nže v § 2 cit. zákona zákonodarca jednoznačne uvádza, že vlastnícke právo sa vracia\nk nehnuteľným\n\nveciam,\n\nktoré\n\n„tvoria“\n\npoľnohospodársku\n\npôdu.\n\nAj podľa názoru\n\nodvolacieho súdu vzhľadom na túto skutočnosť, že zákonodarca v tomto ustanovení\nneviedol, že by sa mal zákon vzťahovať na nehnuteľnosti „ktoré v čase odňatia tvorili“\npoľnohospodársku pôdu, z uvedeného možno vyvodiť záver, že jeho úmyslom bolo upraviť\nmožnosť vydania tých nehnuteľností, ktoré v čase vydania musia spĺňať podmienku uvedenú\nv § 2 ods. 1 písm. a/ až d/, nie v čase odňatia. Neobstojí ani námietka žalobcu,\nže pri výklade ako ho urobil súd prvej inštancie, by ostali bez právneho významu ostatné\n5\n\nustanovenia z. č. 161/2005 Z. z., najmä ust. § 6 upravujúce prekážky vydania, ktorou je\nnapr. zastavanosť, pretože podľa názoru odvolacieho súdu uvedené obe ustanovenia je\npotrebné aplikovať a vykladať spoločne (vo vzájomnej prepojenosti), pričom ustanovenie\n§ 6 iba umocňuje výklad realizovaný súdom prvej inštancie, že v čase vydania musí mať\nnehnuteľnosť charakter poľnohospodárskej pôdy. Ustanovenie § 6 cit. zák. iba spresňuje\na dopĺňa ustanovenie § 2 a tak zabraňuje možným nesprávnostiam a pochybnostiam\npri výklade (pri riešení jednotlivých prípadov, keď by napríklad nebol v katastri\nnehnuteľností správny zápis, t. j. bola by nehnuteľnosť zapísaná ako poľnohospodárska\npôda ale reálne by sa jednalo o zastavené plochy a podobne).».\n13. Krajský súd taktiež poukázal na vlastnú rozhodovaciu prax (rozhodnutia\nvo veciach sp. zn. 6 Co 122/2007 a sp. zn. 5 Co 44/2008) potvrdzujúcu interpretáciu\na uplatňovanie zákona č. 161/2005 Z. z. preferované okresným súdom, a rozhodnutie\nv konaní sp. zn. 2 Co 33/2010 vyhodnotil ako také, v ktorom „jedná sa o výnimočne odlišný\nvýklad... ktorým odvolací súd v tomto prípade nie je viazaný“.\n14. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ na rozsiahlom priestore\nodkazuje na judikatúru ústavného súdu o ústavnej konformite výkladu podústavného práva\na o neprípustnosti reštriktívneho a formalistického výkladu zákona č. 161/2005 Z. z.\nNásledne opätovne zdôrazňuje svoju argumentáciu použitú už v odvolaní, keď uvádza, že\n„pri takom výklade, ako použil súd prvého stupňa, aj odvolací súd, by celý zákon stratil\núplne praktický význam, pretože by podľa neho nebolo možné vrátiť takmer žiadne\nnehnuteľné\n\nveci,\n\nktoré\n\nboli\n\nodňaté\n\nv rozhodnom\n\npredovšetkým\n\nnie\n\nz dôvodov\n\npoľnohospodárskeho využívania, ale z iných reštitúcii podliehajúcich dôvodov. Že nebol\ntaký výklad úmyslom zákonodarcu, svedčí napr. aj to, že ten istý zákon upravuje aj spätný\nprechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam v zmysle § 7 podľa príloh 1, 2, 3\nkde sú navracané nehnuteľnosti nepoľnohospodárske a nelesné a citované ustanovenie § 2\nsa vzťahuje na celý právny predpis, nie len na jeho časť, pretože to nebolo\nv zákone upravené. Rovnako by ostali bez právneho významu ostatné ustanovenia\nzák. č. 161/2005 Z. z. najmä ust. § 6 upravujúce prekážky vydania v písm. a), b), d) napr.\nzastavané pozemky či cintorínom, inou stavbou, telovýchovnými zariadeniami, pretože\ntakéto zastavané pozemky nemôžu byť poľnohospodárskou ani lesnou pôdou a nepodliehali\n6\n\nby pod ust. § 2 ods. 1 cit. zák... Nelogické by bolo aj napr. ust. § 3 ods. 1 písm. f) cit zák.\nako reštitučný dôvod pri vyvlastnení a aj iné dôvody, kde došlo k odňatiu nie na účely\nďalšieho využívania v poľnohospodárstve alebo lesnom hospodárstve.“.\n15. Sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie krajského súdu v inej veci sp. zn.\n2 Co 33/2010,\n\npodľa\n\nktorého\n\nnehnuteľnosti, t. j. vlastníctvo\n\nsa\n\n„rozhodujúcou\nvracia\n\nje\n\nk pozemku,\n\ndoba\nktorý\n\nbol\n\nv čase\n\nodňatia\n\nv čase\n\nzáberu\n\npoľnohospodárskym alebo lesným. Takému výkladu nasvedčuje aj nasledujúce ustanovenie\n§ 6 zák. č. 161/2005 Z. z., ktoré špecifikuje nehnuteľnosti, ku ktorým sa vlastníctvo\nnevracia.“.\n16. Sťažovateľ považuje „za zvláštne a ničím neodôvodnené a nesprávne...\nzdôvodňovanie odvolacieho súdu na odvolaciu námietku sťažovateľa § 6 ku § 2 ods. 1 cit.\nzák. že ust. § 6 iba spresňuje a dopĺňa ustanovenie § 2 a tak zabraňuje možným\nnesprávnostiam a pochybnostiam pri výklade... Veď aplikácia prekážok vydania podľa § 6\nzák. č. 161/2005 Z. z. prichádza do úvahy výlučne po tom, že je zistené splnenie predmetu\nvydania podľa § 2 cit. zák. a nie že toto ustanovenie ho spresňuje a dopĺňa. Takýto výklad\nnevyplýva ani z gramatického, ani logického, systematického či iného výkladu, touto\npodstatnou námietkou odvolateľa sa odvolací súd nevyporiadal správne, úplne a zákonne,\nporušil ústavné právo sťažovateľa na spravodlivý proces z dôvodov neústavného\na sťažovateľa poškodzujúceho výkladu cit. ustanovení.“.\n17. V závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby „Ústavný súd SR v náleze vyslovil,\nže Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.10.2016 č. k. 2Co 562/2015-103 boli\nporušené jeho základné práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\nSťažovateľ navrhuje, aby citované rozhodnutie Ústavný súd SR zrušil.\nSťažovateľ uplatňuje náhradu trov z právneho zastúpenia.“.\nII.\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo\n\nprávnických\n\nosôb,\n\nak\n\nnamietajú\n7\n\nporušenie\n\nsvojich\n\nzákladných\n\npráv\n\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n20. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. ..\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n23. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n24. Zásadnou sťažnostnou námietkou je sťažovateľova kritika výkladu § 2 ods. 1\nzákona č. 161/2005 Z. z., z ktorého okresný súd i krajský súd pri rozhodovaní sporu\n\n8\n\nvychádzali. Kým oba v jeho veci konajúce všeobecné súdy sa nechali inšpirovať prítomným\nčasom („ktoré tvoria“) použitým v uvodzovacej vete k § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z.,\npodľa sťažovateľa bolo potrebné prihliadať i na skutkový stav v čase odňatia sporných\npozemkov, inak povedané na to, či tieto pozemky v čase odňatia (ne)tvorili\npoľnohospodársku pôdu.\n25. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124\nústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia\nvyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n26. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n27. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokovávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu\n(napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej\nrelevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.\n127 ods. 1 ústavy.\n\n9\n\n28. Sťažovateľova zásadná námietka má svojou podstatou povahu právnu. Ide o to,\nči je uvodzovaciu vetu k § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. potrebné vykladať doslovne\na so zohľadnením použitého prítomného času (gramaticky), alebo je potrebné pristúpiť\nk extenzívnejšej interpretácii.\n29. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu\nabstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je\nzisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho\nvýkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových\nmetód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom\ndopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho\npredpisu (III. ÚS 341/07, III. ÚS 212/2011).\n30. Zákon\n\nč.\n\n161/2005\n\nZ. z.\n\npatrí\n\ndo\n\nskupiny\n\nreštitučných\n\npredpisov,\n\nktorých uplatnenie má za cieľ obnoviť oprávneným osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy,\nprípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo finančnú náhradu (III. ÚS 212/2010).\nZmyslom reštitučného zákonodarstva vo všeobecnosti je uľahčiť oprávneným osobám\ndosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri nehnuteľností v (nepochybne častých)\nprípadoch, keď štát zneužijúc svoje postavenie v dobe neslobody nedbal ani na platné právo\n(III. ÚS 373/2012).\n31. Na druhej strane reštitučné právo neposkytuje ochranu iba osobám, ktoré boli\nv období neslobody majetkovo (alebo aj inak) verejnou mocou poškodené. Jeho účelom,\nktorý má k primárnemu cieľu podľa predchádzajúceho odseku komplementárnu povahu, je\nchrániť aj stabilitu existujúcich právnych vzťahov a prostredníctvom nej právnu istotu. Celé\nreštitučné právo je v podstate riešením kolízie medzi snahou zákonodarcu zmierniť minulé\nmajetkové krivdy na jednej strane a záujmom stelesneným v zmenách funkčného využitia\nnehnuteľnosti po jej odňatí a v samotnom charaktere spôsobu jej využívania, na strane\ndruhej. V tomto záujme je rovnako stelesnená i právna istota subjektov, ktoré vlastnícke\nprávo k odňatému majetku nadobudli bez akejkoľvek priamej či nepriamej účasti\nna spáchaných krivdách.\n\n10\n\n32. Vyváženie uvedených dvoch kolidujúcich záujmov je v prvom rade úlohou\nzákonodarcu, až sekundárne orgánov právo aplikujúcich. Reštitučné zákony, pravdaže,\nponúkajú priestor pre využitie výkladu pri posudzovaní konkrétnych skutkových stavov.\nOrgány aplikácie práva sú v takých prípadoch taktiež povinné položiť na misky váh význam\nzáujmov vyvažovaných reštitučným právom.\n33. Vo všeobecnosti sa pri interpretácii a uplatňovaní reštitučných predpisov uznáva\na akceptuje výkladová extenzia, ak táto svedčí v prospech nositeľa reštitučného nároku.\nPri uplatňovaní tohto poňatia však nepochybne musia exitovať limity. Pri ich identifikácii\nzohráva podstatnú rolu aspekt časový. Nie je náhoda, že i zákonodarca do reštitučných\nzákonov zaviedol časové limity na uplatnenie reštitučných nárokov. Tento spôsob riešenia\nkolízie konštatovaných záujmov chránených reštitučným právom cieli na ochranu právnej\nistoty.\n34. Časový aspekt v reštitučnom práve podľa názoru ústavného súdu podmieňuje\naj odlišnosť v pohľade na uplatňovanie reštitučných predpisov, ktoré nadobudli účinnosť\nkrátko po spoločenských zmenách, ktoré k reštitúciám viedli, a tých predpisov reštitučného\npráva, ktoré boli prijaté s väčším časovým odstupom od novembra 1989. Zákon č. 161/2005\nZ. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2005, teda v šestnástom roku po skončení doby\nneslobody. Fakt, že sa dovtedy uplatňované reštitučné nároky určitého majetku nedotkli,\nnezanedbateľným spôsobom determinuje právnu istotu i požiadavku jej ochrany\nu subjektov, ktoré sú vlastníkmi takéhoto majetku. Inak povedané, riešenie kolízie záujmu\nna náprave spáchaných krívd na jednej strane a záujmu na ochrane stability právnych\nvzťahov na strane druhej môže odôvodnene prisúdiť väčšiu váhu právnej istote v porovnaní\ns riešeniami, ktoré boli aktuálne začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia.\nJe potrebné si uvedomiť, že v období po roku 1989 mohlo dochádzať k viacnásobným\nprevodom reštituovateľného majetku, ktoré založili právnu istotu u vlastníkov nijak\nnezaťažených krivdami spáchanými v dobe neslobody.\n35. Ústavný súd úvahy obsiahnuté v predchádzajúcich odsekoch nepredoslal na účel\nformovania autoritatívneho a jediného správneho výkladového prístupu k uplatňovaniu\nzákona č. 161/2005 Z. z., ale výlučne preto, aby zdôvodnil svoje presvedčenie o ústavnej\n\n11\n\nakceptovateľnosti prístupu okresného súdu i krajského súdu k posúdeniu sťažovateľom\nvzneseného reštitučného nároku. Zároveň tým ústavný súd odpovedá aj na doplnkovú\nsťažovateľovu argumentáciu, pri ktorej sa odvolal na aplikačnú a judikatórnu prax\nz obdobia uplatňovania reštitučných predpisov „prvej vlny“, začiatkom deväťdesiatych\nrokov minulého storočia.\n36. Okresný súd i krajský súd svojimi rozhodnutiami v sťažovateľovej veci uplatnili\n§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. spôsobom, ktorý je akceptovateľný z hľadísk\ngramatického a jazykového výkladu (použitý prítomný čas). No aplikačný prístup oboch\nvšeobecných súdov je ústavne tolerovateľný aj zo zorného uhla požiadavky vyjadrenej\nv čl. 152 ods. 4 ústavy (ústavná konformita výkladu). Ústavný súd v ňom nezistil ignoranciu\núčelu reštitúcií a záujmov chránených reštitučnými predpismi, ani žiadne signály\narbitrárnosti či neakceptovateľnej svojvôle, keďže postoj všeobecných súdov bol výsledkom\nuprednostnenia záujmu na ochrane právnej istoty a stability právnych vzťahov. Uvedený\nvýsledok má (podľa odôvodnenia rozsudku okresného súdu i rozsudku krajského súdu)\nlogický podklad. Logika je tu okrem iného determinovaná aj podobou dôkaznej iniciatívy\nsťažovateľa v danej veci, v ktorej dôkazné bremeno primárne zaťažuje práve žalobcu.\nSťažovateľ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu dôkaznú stránku namietal iba\nvo vzťahu k aplikovateľnosti § 6 písm. b) zákona č. 161/2005 Z. z. na jeho prípad\n(geometrické plány Ing. Badidu z roku 1995).\n37. Primárnym dôvodom zamietnutia žaloby sťažovateľa však bolo práve\nnenaplnenie hypotézy zakotvenej v § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. Zo systematických\naplikačných súvislostí § 2 ods. 1 a § 6 zákona č. 161/2005 Z. z. vyplýva, že skúmanie\npodmienok na použitie § 6 zákona č. 161/2005 Z. z. prichádza do úvahy až vtedy, ak sú\nvšetky ostatné podmienky uplatneného reštitučného nároku splnené. Inými slovami,\nak všeobecný súd dospeje k záveru, že požadované nehnuteľnosti nemožno vydať,\npretože nie sú splnené podmienky podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z., potom ostáva\nbez právneho významu skúmať skutkovo a právne, či také nehnuteľnosti nespadajú\npod niektorú z kategórií vymenovaných v § 6 zákona č. 161/2005 Z. z.\n\n12\n\n38. Zo sťažnosti a ani z jej príloh ale nevyplýva, že by sťažovateľ v odvolaní\nobhajoval aplikovateľnosť § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. prostredníctvom konkrétnej\ndôkaznej iniciatívy. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu ani z odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu ústavný súd nepovažuje za preukázané, že by sťažovateľ prednášal\nakékoľvek dôkazné návrhy na podporu záveru, podľa ktorého by dotknuté pozemky boli\npoľnohospodárskou pôdou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. Jeho dôkazná\niniciatíva sa zamerala výlučne na problematiku použiteľnosti § 6 písm. b) zákona\nč. 161/2005 Z. z. Sám v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku uviedol, že „žalobcom\npredložené geometrické plány\n\n(neoverené) vyhotovené ešte v roku 1995\n\ngraficky aj výmerou odčleňovali pozemky ktoré sú a ktoré nie sú zastavané. Žalobca\nuplatňoval vydanie tej časti pozemkov, ktoré neboli zastavané žiadnou stavbou, najmä\nostatné plochy a trval na tom, aby sa k tejto skutočnosti žalovaný konkrétne vyjadril,\nktorá parcela a akou stavbou je zastavaná, ktorá by podľa § 6 písm. b) zák. č. 161/2005\nZ. z. bránila vydaniu.“. Ani v sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ neuviedol,\nže by v konaní navrhoval dôkazy na preukázanie poľnohospodárskeho charakteru sporných\npozemkov. V prostredí takejto pasivity je prirodzené, že okresný súd (i krajský súd)\nnedisponovali žiadnymi skutkovými zisteniami pre právny záver odlišný od toho,\nktorý nakoniec pojali za základ svojich rozhodnutí.\n39. V Závere odôvodnenia svojho uznesenia ústavný súd zdôrazňuje, že hlavným\núčelom prieskumu napadnutého odvolacieho rozsudku krajského súdu nebolo dať\njednoznačnú, jedinú správnu a pre každý prípad použiteľnú odpoveď na otázku výkladu\nuvodzovacej vety v § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. („ktoré tvoria“). Účelom konania\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je poskytnúť účinnú ochranu základným právam\na slobodám sťažovateľa. V reáliách súdenej veci to znamená povinnosť ústavného súdu\nustáliť, či všeobecné súdy uplatnením legálnych zásad ovládajúcich civilné sporové konanie\nvyhodnotili\n\nprávne\n\na\n\nskutkové\n\nokolnosti\n\nsťažovateľovej\n\nkauzy\n\nspôsobom,\n\nktorý (ne)vykazuje známky nedovolenej svojvôle v intenzite atakujúcej základné právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\ns ohľadom na argumentáciu prednesenú v odôvodnení tohto uznesenia žiadne takéto signály\nv napadnutom rozsudku krajského súdu nezistil. Hodno tu podotknúť, že krajský súd bol\n\n13\n\noprávnený vykladať § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. a uplatniť ho len v skutkových\nokolnostiach ustálených realizovaným dokazovaním, v ktorom dôkazná povinnosť\nzaťažovala primárne sťažovateľa ako žalobcu.\n40.\n\nZa\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú\n\nsťažnosť\n\nmožno\n\npovažovať\n\ntú\n\nsťažnosť,\n\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011). Keďže ústavný súd\nv rámci predbežného prerokovania vylúčil nedostatky napadnutého odvolacieho rozsudku\nkrajského súdu, ktoré by boli pri meritórnom prerokovaní spôsobilé viesť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľa, odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nuznesenia.\n41. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti (návrh na zrušenie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, návrh na náhradu trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. mája 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "pôda, pôdny fond-vydanie poľnohospodárskej pôdy", "reštitúcia-podmienky", "reštitúcia-reštitučné zákonodárstvo", "výklad (interpretácia)-gramatický (jazykový)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:588f573c-e49a-4858-af1b-e84489a23434", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2015 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2015.1"}, {"guid": "ussr:13c4a4d1-dc49-43d3-91ab-6baaaefcadf5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 373/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c4a4d1-dc49-43d3-91ab-6baaaefcadf5"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:ed7183f0-7e2a-404b-b813-afda8cb9adb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed7183f0-7e2a-404b-b813-afda8cb9adb7"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "96fbdc9b-4fdd-45ed-af2d-8735f3d3c20a:cd0112b7-5c68-4e55-a403-0df33283a51c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7711207845.2", "spisova_znacka": "2Co/562/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/562/2015 z 19. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-10-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7711207845.2"}, {"guid": "5f44cf66-68f7-48c4-9587-183c6d331d2c:36be0d9d-9a83-4f58-86e6-399e47c7b81a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7711207845.1", "spisova_znacka": "2Co/127/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/127/2013 z 26. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-02-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7711207845.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b832ed01-d866-4cbe-bdd2-b08df5957de2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.372.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.372.2021.1"}, {"guid": "2401aff0-cc27-4629-a1ae-46c49d05b1e8:8f7c1180-43ff-4922-b411-27daea4602e3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4207202273.4", "spisova_znacka": "9Co/111/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/111/2023 z 23. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4207202273.4"}]}