{"guid": "ussr:cabec91a-5b57-4f6a-b143-1926e2d931d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 13. 11. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 191/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cabec91a-5b57-4f6a-b143-1926e2d931d7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2/text", "citacie_n": 56, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 191/2018-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky neverejnom zasadnutí 13. novembra 2018 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudkyne Jany Baricovej v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti\nMP Commerce s. r. o., Stará Prievozská 2, Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou\nKarkó, s. r. o., advokátska kancelária, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, v ktorej mene\nkoná advokát Mgr. Richard Karkó, konateľ, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2 Obdo 74/2016 z 30. novembra 2017 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti MP Commerce s. r. o. na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 74/2016 z 30. novembra 2017\nporušené boli.\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 74/2016\nz 30. novembra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Obchodnej spoločnosti MP Commerce s. r. o. priznáva náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 585,76 eur (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatšesť centov),\nktorú j e Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý zaplatiť na účet jej právneho\nzástupcu advokátskej kancelárii Karkó, s. r. o., Sad na Studničkách 1029/32, Žilina,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MP Commerce s. r. o., Stará Prievozská 2,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou Karkó, s. r. o.,\nadvokátska kancelária, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, v ktorej mene koná advokát\nMgr. Richard Karkó, konateľ, ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obdo 74/2016 z 30. novembra 2017 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že obchodná spoločnosť C.T.M.C. SLOVAKIA,\ns. r. o. (ďalej len „žalobca“), sa žalobou domáhala určenia, že záložné právo na záloh\ntvorený nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu, ktoré bolo zriadené zmluvou o predaji\nčasti podniku č. 1849/1997 z 28. februára 1997 a zmluvou o zriadení záložného práva\nč. 1849/1997/Z zo 7. mája 1997 uzatvorenými medzi žalobcom ako záložcom a Fondom\nnárodného majetku Slovenskej republiky ako záložným veriteľom, zaniklo. Žalovanou\n\n2\n\nv tomto konaní bola sťažovateľka, ktorá mala predmetnú pohľadávku nadobudnúť\nod spoločnosti U T TRADING/CYPRUS/LIMITED.\nOkresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.\n19 Cb 174/2012 z 29. mája 2015 tak, že určil, že špecifikované záložné právo zaniklo,\nkeďže žalobca zaplatil žalovanému (sťažovateľke) celú dlžnú sumu zabezpečenú záložným\nprávom, síce až po začatí výkonu záložného práva prostredníctvom priameho predaja tretej\nosobe, avšak ešte pred jeho vykonaním, pretože vykonanie záložného práva priamym\npredajom má byť podmienené povolením vkladu vlastníckeho práva k zálohu do katastra\nnehnuteľností. Uvedené záložné právo tak malo zaniknúť zánikom zabezpečenej\npohľadávky.\n3. Sťažovateľka sa proti rozsudku okresného súdu odvolala z dôvodu, že okresný súd\nrozhodol o určení, že záložné právo zaniklo ako celok napriek tomu, že v konaní\nnevystupovali na strane žalovaných všetky pasívne vecne legitimované subjekty, keďže\nsťažovateľka tvrdí, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 29. novembra 2010 nenadobudla\nzáložným právom zabezpečenú pohľadávku za obdobie od 1. decembra 2003 do 6. júla\n2004. Sťažovateľka tiež v odvolaní argumentovala, že záložné právo bolo vykonané ešte\npred plnením zo strany žalobcu a úhrady žalobcu boli započítané na pohľadávky\nsťažovateľky, ktoré neboli zabezpečené záložným právom.\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 13 Cob 379/2015\nz 18. mája 2016 rozsudok okresného súdu z 29. mája 2015 v celom rozsahu potvrdil, pričom\nk námietke, že na strane žalovaného nevystupovali všetky pasívne vecne legitimované\nsubjekty, uviedol, že ide o námietku, ktorú sťažovateľka mala po prvýkrát použiť až pri\nodvolaní a nepredložila ani zmluvu o postúpení pohľadávok z 29. novembra 2010, z ktorej\nby mala táto skutočnosť vyplývať.\n4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré\nodôvodnila dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen ,,CSP“), keďže tvrdila, že nemala byť jediný pasívne vecne legitimovaný subjekt\na vecnú legitimáciu mal pritom súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd skúmať z úradnej\npovinnosti, a dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keďže podľa\n\n3\n\nsťažovateľky rozhodnutie odvolacieho súdu bolo závislé od právnej otázky, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Malo ísť podľa sťažovateľky\no otázku, či je výkon záložného práva priamym predajom zálohu – nehnuteľnosti tretej\nosobe zavŕšený až nastúpením vecno-právnych účinkov kúpnej zmluvy, t. j. rozhodnutím\no povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Sťažovateľka v rámci\ndovolacích dôvodov poukázala aj na nesprávne právne posúdenie veci.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. 2 Obdo 74/2016 z 30. novembra 2017\ndovolanie sťažovateľky odmietol, pričom sa zaoberal len dovolacím dôvodom podľa § 420\npísm. f) CSP. Dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP ani ďalším\nnamietaným nesprávnym právnym posúdením sa vôbec nezaoberal s odôvodnením, že\nv zmysle uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn.\nl V Cdo/2/2017 nie je možné v dovolaní kumulovať dovolacie dôvody podľa § 420 a § 421\nods. 1 CSP.\n5. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich práv napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a uvádza, že „Prezentovaný názor, hoc v súlade s Uznesením veľkého\nsenátu občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 1 VCdo/2/2017, nie je podľa názoru\nsťažovateľa správny a ani spravodlivý.\nV prvom rade poukazuje sťažovateľ na to, že v žiadnom ustanovení CSP nie je\nuvedené, že dovolacie dôvody podľa § 420 CSP a 421 ods. 1 CSP nie je možné kumulovať.\nTakýto úmysel zákonodarcu navyše nevyplýva ani z dôvodovej správy. Vylúčenie kumulácie\ndovolacích dôvodov je pritom tak zásadnou otázkou, že v prípade, ak by zákonodarca taký\númysel mal, s určitosťou by to v príslušných zákonných ustanoveniach výslovne uviedol.\nJednoducho povedané, dovolací súd sa svojím formalistickým výkladom zákona rozhodol,\nže kumulovať dovolacie dôvody nie je možné, a to bez akejkoľvek opory v ustanoveniach\nCSP. Postup súdov, vrátane súdu dovolacieho, by mal pritom vychádzať zo zákona, tento\ninterpretovať a aplikovať v súlade s materiálnym poňatím práva, a nie z nejakých\npredpokladov a domnienok, ktoré navyše ani nie sú zadefinované v príslušných\nustanoveniach zákona. V danom prípade tak podľa názoru sťažovateľa dovolací súd\nvychádzal z názoru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR, ktorý zákon (CSP)\nnevyložil, ale zmenil, čo je však v právnom systéme SR úlohou zákonodarcu.“\n\n4\n\n6. Sťažovateľka tiež v sťažnosti argumentovala tým, že k porušeniu jej práva na\nspravodlivý proces nedošlo primárne tým, že na strane žalovaných nevystupovali všetky\npasívne legitimované subjekty, ale tým, že sa súdy s touto skutočnosťou napriek jej\nnamietaniu vôbec nezaoberali, pričom sa malo ísť o posúdenie základnej procesnej\npodmienky konania. Sťažovateľka zároveň tvrdí, že dovolací súd nesprávne vyhodnotil\nsubjektívnu stránku prípustnosti dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP (objektívnu\nprípustnosť dovolací súd pripustil), keďže sťažovateľka bola v konaní neúspešná a zároveň\nbola zaviazaná nahradiť žalobcovi aj trovy konania, teda bola rozhodnutím odvolacieho\nsúdu negatívne dotknutá a bola jej spôsobená ujma.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2017, č. kon. 2Obdo/74/2016 porušené\nbolo.\nII. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 30.11.2017, č. kon. 2Obdo/74/2016 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.\nIII. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov\nprávneho zastúpenia na účet advokátskej kancelárie Karkó s.r.o., vedený v Tatra banka,\na.s., pobočka Žilina,\n\ndo 2 mesiacov\n\nod právoplatnosti vydaného rozhodnutia.“\n8. Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 22. mája 2018 prijal sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie.\n9. Podľa § 51 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) po prijatí veci na\nďalšie konanie ústavný súd listom upovedomil o podanej sťažnosti aj účastníka konania,\n\n5\n\nv ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu, a to obchodnú spoločnosť\nC.T.M.C. SLOVAKIA, s. r. o., ktorá bola v spore so sťažovateľkou žalobcom. Na list\nústavného súdu, ktorý jej bol doručený 10. júla 2018, však spoločnosť nereagovala a svoje\nprávo vyjadriť sa nevyužila.\n10. Na výzvu ústavného súdu sa k predmetu konania vyjadrila predsedníčka\nnajvyššieho súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 6. augusta 2018. Vo vzťahu\nk retroaktívnej aplikácií záverov z uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017 uviedla, že tento argument\nsťažovateľky nemôže obstáť, a poukázala pritom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Cdo 198/2017 z 19. marca 2018, podľa ktorého „účinky zmeny judikatúry nemožno\nobmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome\naplikovať judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné\naplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retroaktívne pôsobenie\nzmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.“.\nPokiaľ najvyšší súd postupoval podľa uznesenia veľkého senátu, postupoval pritom podľa\nustanovenia § 48 ods. 3 prvej vety CSP, podľa ktorej právny záver vyjadrený v rozhodnutí\nveľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Keďže aj v konaní pred ústavným\nsúdom došlo k zmene judikatúry vo vzťahu k možnosti kumulácie dôvodov dovolania, a to\nuznesením pléna ústavného súdu o zjednotení právnych názorov sp. zn. PLz. ÚS 1/2018\nz 25. apríla 2018, ktorý bol následne prezentovaný aj v ďalších rozhodnutiach ústavného\nsúdu, ponecháva otázku porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru na posúdenie\nústavnému súdu.\nVo vzťahu k ďalším námietkam sťažovateľky, a to že sa dovolací súd nesprávne\nvysporiadal so subjektívnou stránkou prípustnosti dovolania a vadou zmätočnosti podľa\n§ 420 písm. f) CSP, zdôraznila, že sťažovateľka nebola postupom odvolacieho súdu a súdu\nprvej inštancie dotknutá na svojich právach, neutrpela žiadnu ujmu a jej postavenie sa\nnezmenilo. Vo vzťahu k údajnému nedostatku svojej pasívnej legitimácie, ktorú\nsťažovateľka namietala, najvyšší súd uviedol, že sama sťažovateľka ďalšie pasívne\nlegitimované subjekty neoznačila, z aktuálneho listu vlastníctva, ako uviedol odvolací súd,\nnevyplynula existencia iného záložného veriteľa, a navyše je posúdenie vecnej legitimácie\n\n6\n\nv spore otázkou právnou a nejde o vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP.\nV závere stanoviska predsedníčka najvyššieho súdu v súlade s § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní a s upustením od ústneho\npojednávania súhlasí.\n11. Sťažovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila svojím\npodaním doručeným ústavnému súdu 19. septembra 2018, kde zopakovala svoje námietky\nsmerujúce k nesprávnosti záverov uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu vo vzťahu k možnosti kumulácie dovolacích dôvodov, na ktoré sa najvyšší\nsúd v napadnutom uznesení odvolával a zdôraznila, že správnosť jej argumentácie už bola\npotvrdená aj uznesením ústavného súdu sp. zn. Plz. ÚS 1/2018 o zjednotení právnych\nnázorov senátov.\nSťažovateľka tiež vyjadrila nesúhlas s tvrdením najvyššieho súdu, že poukázala na\nnedostatok pasívnej vecnej legitimácie až v podanom odvolaní, keďže k súdnemu spisu\nvo veci samej mal byť pripojený iný spis, kde sa zmluva o postúpení pohľadávky\nz 29. novembra 2010 nachádzala a z ktorej malo byť podľa sťažovateľky zrejmé, že nie je\nvlastníkom celej zabezpečenej pohľadávky, a preto nemohla byť v konaní jediným pasívne\nvecne legitimovaným subjektom, keďže predmetom konania bolo určenie, že záložné právo\nzaniklo ako celok. Porušenie svojich práv preto vidí v tom, že súd prvej inštancie neskúmal\nvecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, touto námietkou sa vôbec nezaoberal, odvolací súd\nsa touto skutočnosťou zaoberať odmietol, pričom malo ísť o posúdenie základnej procesnej\npodmienky konania, ktorej splnenie bolo obligatórnym predpokladom na to, aby bolo vôbec\nmožné podanej žalobe vyhovieť.\nSubjektívna stránka odvolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP tak bola naplnená\ntým, že napriek základným procesným nedostatkom konania bola sťažovateľka v konaní\nneúspešná a zároveň bola zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy konania.\nSťažovateľka vyjadrila v závere súhlas s upustením od ústneho pojednávania.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich\n\n7\n\nvyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nv náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného\nzákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n\n8\n\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n20. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nIII.\n21.\n\nPodstatu sťažnosti sťažovateľky predstavuje jej tvrdenie, že uznesením\n\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo 74/2016 z 30. novembra 2017, ktorým bolo dovolanie\nsťažovateľky v spore o určenie, že záložné právo zaniklo, odmietnuté, bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tomto uznesení sa najvyšší súd\nzaoberal len dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP, vo vzťahu ku ktorému pripustil\nobjektívnu prípustnosť dovolania, avšak nebola podľa neho naplnená subjektívna stránka,\nkeďže rozhodnutím odvolacieho súdu nebola sťažovateľka negatívne dotknutá z procesného\nhľadiska a nebola jej spôsobená ujma dopadajúca na jej pomery. Dovolacím dôvodom\n\n9\n\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP ako ani ďalším namietaným nesprávnym právnym\nposúdením sa najvyšší súd vôbec nezaoberal s odkazom na uznesenie veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1 V Cdo 2/2017, v zmysle ktorého nie\nje možné dovolacie dôvody kumulovať.\n22. Ústavný súd už vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť.\n23. Podľa konštantnej judikatúry úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne ľudskoprávnou medzinárodnou zmluvou. Posúdenie skutkovej otázky všeobecným\nsúdom by sa mohlo stať predmetom prípadnej kritiky zo strany ústavného súdu len\nv prípade, ak by závery, ktoré všeobecný súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil, boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/01).\n24. Ústavný súd sa najskôr zaoberal námietkou sťažovateľky, ktorá smerovala voči\npostupu najvyššieho súdu, ktorý sa v napadnutom uznesení zaoberal len dovolacím\ndôvodom podľa § 420 ods. písm. f) CSP, no ďalším sťažovateľkou označeným dôvodom\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ako ani namietaným nesprávnym právnym posúdením sa\n\n10\n\nnajvyšší súd vôbec nezaoberal s odkazom na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1 V Cdo 2/2017.\n25. Zákaz kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania bol od prijatia rozhodnutia\nveľkého senátu predmetom všeobecnej diskusie a kritiky odbornej verejnosti. Vzhľadom na\nnejednotnosť názorov ústavného súdu v otázke posúdenia ústavnej konformnosti takéhoto\nnázoru vyjadreného v označenom uznesení veľkého senátu aplikovaného vo viacerých\nprípadoch bol aj predmetom zjednotenia názorov v pléne ústavného súdu podľa § 6 zákona\no ústavnom súde, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 bolo 25. apríla\n2018 prijaté uznesenie pléna ústavného súdu s ďalej uvedeným stanoviskom, ktorým sú\njednotlivé senáty podľa § 6 poslednej vety zákona o ústavnom súde pri rozhodovaní\nv ďalších obdobných veciach viazané (III. ÚS 82/2018).\n26. V zmysle stanoviska pléna ústavného súdu „Pokiaľ sú v dovolaní súbežne\nuplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového\nporiadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania\nz hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri\nskúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (PLz. ÚS 1/2018).“.\nIII. senát ústavného súdu sa s prijatým stanoviskom pléna plne stotožňuje\na v podrobnostiach naň odkazuje.\n27. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetné stanovisko pléna\nústavného súdu je aplikovateľné aj na vec sťažovateľky, pretože najvyšší súd neposúdil\nsúbežne uplatnené dôvody prípustnosti jeho dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a § 421\n\n11\n\nods. 1 písm. b) CSP, ale obmedzil sa len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska\n§ 420 písm. f) CSP. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd vyslovil porušenie základného\npráva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Obdo 74/2016 z 30. novembra 2017 (bod 1 výroku nálezu).\n28. Ústavný súd sa ďalej ako obiter dictum vyjadril aj k námietke sťažovateľky, ktorá\nsmerovala voči záveru najvyššieho súdu o tom, že nie je daný dovolací dôvod podľa § 420\nods. 1 písm. f) CSP. Z obsahu napadnutého uznesenia ústavný súd zistil, že najvyšší súd\nvo vzťahu k tomuto dôvodu prípustnosti a dôvodnosti dovolania sťažovateľky uviedol:\n„Podstatná časť argumentácie dovolateľa, odôvodňujúca prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania podľa ust. § 420 písm. f) C.s.p., v prejednávanej veci smerovala k nesprávnemu\npostupu súdov v procese skúmania, či na strane žalovaného vystupujú všetky pasívne vecne\nlegitimované subjekty.\nDovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania má\nvo všeobecnosti subjektívnu a objektívnu stránku. Objektívna stránka sa nevzťahuje na\nosobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku\n- či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je\ndovolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu\nkonkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je\nu neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (hoci aj proti rozhodnutiu\nobjektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť,\nže postupom odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie, bol dovolateľ po procesnej\nstránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.\nZ objektívnej stránky, podané dovolanie žalovaného je prípustné, ako dovolací súd už\nkonštatoval vyššie a pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania bolo potrebné\nvziať na zreteľ to, že žalovaný z procesného hľadiska (ktoré je v tomto zmysle rozhodujúce)\nnemôže byť negatívne dotknutý ním namietaným postupom odvolacieho súdu ako aj súdu\nprvej inštancie.\nZ uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie v danom prípade\npodáva ten, kto na dovolanie nie je (subjektívne) oprávnený, lebo žalovaný postupom\n\n12\n\nodvolacieho súdu a súdu prvej inštancie nebol dotknutý na svojich právach, neutrpel\npostupom súdu žiadnu ujmu a jeho postavenie sa vôbec nezmenilo.\nNapriek uvedenému, dovolací súd podotýka, že z obsahu odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa odvolacou námietkou žalovaného\n(ktorá je totožná s dovolacou), náležíte vysporiadal. Pričom odvolací súd poznamenal, že\nz výpisu z listu vlastníctva týkajúceho sa predmetných nehnuteľností nevyplýva existencia\niného záložného veriteľa okrem žalovaného.“\nPre úplnosť sa ústavný súd oboznámil aj s odôvodnením Krajského súdu v Žiline ako\nsúdu odvolacieho, ktorý v rozsudku sp. zn. 13 Cob 379/2015 z 18. mája 2016 potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového súdu v merite veci a vo vzťahu k námietke sťažovateľky\nv podstatnom uviedol:\n„Napriek uvedeným záverom ohľadom novo tvrdenej námietky žalovaného, že\nv konaní na strane žalovaného nevystupovali všetky pasívne vecne legitimované subjekty,\nkrajský súd uvádza, že z obsahu spisového materiálu nevyplývalo, že by nositeľom záložným\nprávom zabezpečenej pohľadávky mal byť akýkoľvek ďalší subjekt odlišný od žalovaného.\nŽalovaný ohľadom tohto svojho vyjadrenia odkázal na Zmluvu o postúpení pohľadávky\nzo dňa 29.11.2010, ktorej predmetom nemali byť pohľadávky podľa zmluvy o predaji časti\npodniku za obdobie od 01.12.2003 do 06.07.2004. Túto zmluvu však žalovaný v konaní\nnepredložil. Existencia iného záložného veriteľa nevyplývala ani z listu vlastníctva\n\n,\n\nkde ako záložný veriteľ bol pôvodne evidovaný výlučne Fond národného majetku SR\na následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok je ako záložný veriteľ evidovaný\nžalovaný. Za situácie, kedy existencia akéhokoľvek iného záložného veriteľa v konaní\nnebola preukázaná, nemohla obstáť námietka žalovaného v tom smere, že v konaní neboli\nzúčastnení všetci pasívne legitimovaní záložní veritelia.“\n29. Vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky sa v stanovisku k sťažnosti vyjadrila aj\npredsedníčka najvyššieho súdu, ktorá zopakovala, že sťažovateľka si tento argument\npo prvýkrát uplatnila až v odvolacom konaní, pričom nešlo o výnimku z ustanovenia § 205a\nods. 1 OSP (v tom čase účinného). Sťažovateľka tvrdila, že postavenie záložného veriteľa\nmali aj niektoré iné subjekty, tieto však v odvolaní, dovolaní a ani dokonca v ústavnej\nsťažnosti nekonkretizovala.\n\n13\n\n30. Existenciu dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP videla\nsťažovateľka v takom postupe odvolacieho súdu, ktorý sa podľa jej tvrdenia skúmaním\npasívnej vecnej legitimácie nezaoberal a len stroho konštatoval, že sťažovateľka v konaní\nnepredložila zmluvu o postúpení pohľadávky z 29. novembra 2010 a prvýkrát túto námietku\nuplatnila až v odvolaní. Danosť tohto dovolacieho dôvodu tkvie podľa sťažovateľky v tom,\nže bola v konečnom dôsledku v konaní neúspešná a zároveň bola zaviazaná zaplatiť trovy\nkonania.\n31. S takto koncipovanou argumentáciou sťažovateľky sa však ústavný súd nemôže\nstotožniť.\nNa to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva\nžalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).\nČi však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho\nvzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho\nz hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej\nstrane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom\npráve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je\nrozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne\ncíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom\nobjektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto\no sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho\nhmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie\nide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti\n(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu\nIII. ÚS 473/2017).\n32. Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010\n„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého\nvyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva\n\n14\n\nprocesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej\nlegitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej\n(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého\nsúdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju\nžiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii\nnevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v\nprospech žalobcu, ktorému právo na náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o\ntom,\n\nže žalobca\n\nje\n\naktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči\n\nžalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“.\n33. Sťažovateľka bola v spore o určenie, že záložné právo zaniklo, pasívne vecne\nlegitimovaná, čo vyplývalo z jej hmotnoprávneho postavenia záložného veriteľa.\nAko záložný veriteľ bola sťažovateľka uvedená na aktuálnom liste vlastníctva\n\npre\n\nkat. územie Kysucké Nové Mesto. Dôvodom na uplatnenie žaloby o určenie zo strany\nžalobcu bola skutočnosť, že sťažovateľka v postavení záložného veriteľa si začala formou\npriameho predaja podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka výkon záložného práva\nrealizovať, pričom žalobca v žalobe tvrdil, že pohľadávka, ktorá bola zabezpečená\nzáložným právom, bola z jeho strany už splnená v celom rozsahu.\nAk prvostupňový súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel, znamená to, že dospel\nk záveru, že sťažovateľka v postavení žalovaného je pasívne vecne legitimovaná, čo\nvyplynulo z jej hmotnoprávneho postavenia záložného veriteľa. Z obsahu ústavnej\nsťažnosti, vyjadrenia sťažovateľky ani z obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\npritom ani nevyplýva, že by sťažovateľka nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie\ntvrdila. Pokiaľ mala obrana sťažovateľky v konaní o určenie, že záložné právo zaniklo,\nspočívať na tvrdení, že postavenie záložného veriteľa majú aj iné subjekty, mala túto\nskutočnosť jednoznačne tvrdiť a na jej preukázanie predložiť dôkazy.\nNemožno prisvedčiť ani tvrdeniu sťažovateľky, že sa jej odvolacou námietkou o tom,\nže nemala byť v spore jediným žalovaným, odmietol krajský súd zaoberať. Napriek tomu,\nže krajský súd skonštatoval, že ide zo strany sťažovateľky o novo tvrdenú námietku,\nv odôvodnení svojho rozhodnutia sa s ňou vysporiadal. Uviedol pritom, že z obsahu\nspisového materiálu nevyplývalo, že by nositeľom záložným právom zabezpečenej\n\n15\n\npohľadávky mal byť akýkoľvek ďalší subjekt, sťažovateľka bola ako jediný záložný veriteľ\nevidovaná na liste vlastníctva a zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá mala podľa\nsťažovateľky\n\nexistenciu\n\nďalších\n\nzáložných\n\nveriteľov\n\npreukazovať,\n\nsťažovateľka\n\nnepredložila. Toto v napadnutom uznesení skonštatoval aj najvyšší súd a dospel k záveru, že\ntýmto postupom odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie z procesného hľadiska (ktoré\nje v prípade tohto dovolacieho dôvodu rozhodujúce) nemohla byť sťažovateľka negatívne\ndotknutá. Najvyšší súd teda dospel k záveru, že nebol naplnený dôvod prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n34. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne zastáva názor, že vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou. Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (obdobne napr.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 222/2012).\n35. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že najvyšší súd\nv napadnutom uznesení primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom\nreagoval na sťažovateľkou uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP. Tento záver\nnajvyššieho súdu považuje ústavný súd za akceptovateľný a udržateľný, a preto nemá dôvod\ndo napadnutého uznesenia v tejto časti zasahovať.\n\n16\n\nUvedený záver však nič nemení na výroku ústavného súdu, ktorým vyslovil\nporušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, avšak z dôvodu, že najvyšší súd sa nevysporiadal so všetkými dôvodmi\nprípustnosti dovolania, tak ako ich sťažovateľka uplatnila vo svojom dovolaní (bod 28\nnálezu).\n36. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu a jej práva na spravodlivé súdne konanie, zrušil napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu a vec mu podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nvrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\n37. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\n38. Sťažovateľka v sťažnosti nežiadala priznať finančné zadosťučinenie, preto\nústavný súd viazaný sťažnosťou o priznaní finančného zadosťučinenia nerozhodoval.\n39. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n40. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia,\nktorých výšku nevyčíslila.\n\n17\n\n41. Ústavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti\npovažoval za potrebné priznať sťažovateľke náhradu trov konania za tri úkony právnej\nslužby poskytnutej jej právnym zástupcom, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, ako aj za\npísomné podanie – sťažnosť a podanie vyjadrenia k stanovisku najvyššieho súdu.\n42. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\nÚstavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné oceniť\npeniazmi.\n\nZákladná\n\nsadzba\n\nodmeny\n\n(vypočítaná\n\nz\n\npriemernej\n\nmesačnej\n\nmzdy\n\nv hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej\nrepubliky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného\npaušálu je 9,21 €. Trovy konania spolu (s DPH) predstavujú sumu 585,76 €, ktorých\nnáhrada bola priznaná sťažovateľke (bod 3 výroku nálezu).\n43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok; to\nneplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu.\nV Košiciach 13. novembra 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "dovolanie-prípustnosť", "legitimácia-pasívna", "legitimácia-vecná", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Obdo/74/2016", "guid": "58fd84cb-b7b2-4aea-913f-099b51f0cece:f022972f-6a7d-4e64-adec-11eb838762b7", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2d0a6de6-bcf1-4744-bec0-9f63d5afd978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.82.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 82/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 82/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.82.2018.2"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:a733d0a4-a9d2-4295-a037-dd9d828d95e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.473.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 473/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 473/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.473.2017.1"}, {"guid": "ussr:af92f4a1-26e2-4e77-8de1-dedfd6455764", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 222/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 222/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af92f4a1-26e2-4e77-8de1-dedfd6455764"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "58fd84cb-b7b2-4aea-913f-099b51f0cece:f022972f-6a7d-4e64-adec-11eb838762b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5112230375.1", "spisova_znacka": "2Obdo/74/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/74/2016 z 29. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5112230375.1"}, {"guid": "7177d63e-5f1a-4064-be96-734bc9b65576:823ab9c2-2866-47e0-b528-261de5b802d9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5112230375.2", "spisova_znacka": "13Cob/379/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/379/2015 z 17. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5112230375.2"}, {"guid": "0a2bd086-d41f-40d0-83de-db02bd6be741:07707294-c7cb-4d7c-8d04-42ec18a6eccf", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cb/174/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/174/2012 z 29. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2015-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0a2bd086-d41f-40d0-83de-db02bd6be741:07707294-c7cb-4d7c-8d04-42ec18a6eccf"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:786d9abf-1922-4d28-a598-f19debc07055", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.457.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2024 z 5. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.457.2024.1"}, {"guid": "ussr:a8b88118-5dad-400a-ac01-139ae8cc0260", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.50.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 50/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.50.2024.2"}, {"guid": "ussr:9e5a14dd-fa41-4600-8460-7137381c3623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.35.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.35.2024.2"}, {"guid": "ussr:1583962b-f9c1-48d5-a3ab-3770844b30be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.215.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 215/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.215.2023.2"}, {"guid": "ussr:a13ee2da-05a8-4ca8-902e-89219c65eb3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.480.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.480.2022.1"}, {"guid": "ussr:a6238903-4d86-4168-86cb-9dd993f72a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.191.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 191/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.191.2019.2"}, {"guid": "58e1b78f-475c-45f3-a529-b1d795ca9a3d:0202c621-f18f-468e-a1f9-d43ac38e1def", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8123203648.1", "spisova_znacka": "8Cdo/156/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/156/2024 z 21. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8123203648.1"}, {"guid": "65046a5e-a638-49db-9357-e3038d8efc0c:d22c9f42-47b3-4bc0-ac7e-80fb571a9056", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5114226110.1", "spisova_znacka": "9Cdo/147/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/147/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5114226110.1"}, {"guid": "ae370331-54bf-48b1-b832-1bca0b9cbf73:6c5475bd-d706-4d9c-8e29-6f82467f7980", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5120201396.1", "spisova_znacka": "9Cdo/46/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/46/2023 z 30. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5120201396.1"}, {"guid": "b005abfb-6bb8-4373-b461-6562a85584f1:5145c656-a758-42a3-9559-3044990f37be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6917207861.1", "spisova_znacka": "4Cdo/12/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/12/2023 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6917207861.1"}, {"guid": "fab835d1-7bec-4431-a75f-65652f8f4b4c:fb298f40-0818-44a4-b46f-6e9eedd58bec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5114226110.1", "spisova_znacka": "9Cdo/211/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/211/2021 z 23. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5114226110.1"}, {"guid": "c85742ff-66e0-41eb-8784-725dd973e580:826c18cd-4d6a-4c87-905e-5f26baed5f5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4118206223.1", "spisova_znacka": "9Cdo/128/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/128/2022 z 14. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4118206223.1"}, {"guid": "8298efe0-ab80-47da-a0ce-f4dee81cb1c7:8f5ab06b-7aaf-4b31-9d47-3fa8c2331250", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2316207506.1", "spisova_znacka": "9Cdo/265/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/265/2021 z 17. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2316207506.1"}, {"guid": "ce5f53e6-845c-433b-8a9a-50a046e34f4b:7e88da36-076a-4481-ae2d-71ca5f6c474e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8119202196.1", "spisova_znacka": "2Obdo/56/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/56/2021 z 14. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8119202196.1"}, {"guid": "7747dcb1-a8a8-412f-b7f3-c7173da12912:c925b12a-c4c4-4ab4-b1cc-ff5b18d568b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5112230375.1", "spisova_znacka": "2Obdo/77/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/77/2018 z 29. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5112230375.1"}, {"guid": "a4e31803-5a9e-4284-aebf-12597d83a903:1fcd457a-6217-46ca-b009-344ed3f12167", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1519200912.1", "spisova_znacka": "7Co/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/10/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1519200912.1"}, {"guid": "55a332a1-dede-4017-a9ca-5931fc9c34aa:e9dc1f78-bb90-4b19-88a8-fb9a01523b53", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:6125328560.1", "spisova_znacka": "21CoCsp/9/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/9/2026 z 29. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:6125328560.1"}, {"guid": "599bef57-d0bf-4816-9627-bf7218a7ca20:414d1c6f-4a47-4d92-b8df-2329f0c15ad2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1199899381.6", "spisova_znacka": "3Co/21/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/21/2025 z 16. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1199899381.6"}, {"guid": "2e52b3df-95e8-45b6-b8b1-70f5596721b5:6bfd9f20-f696-4833-b668-0e3864e78580", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123364952.1", "spisova_znacka": "2Co/57/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/57/2025 z 1. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123364952.1"}, {"guid": "d8439333-af92-49f7-8c7e-6ca1a735e44d:476f04df-7565-4f6f-9d66-60bbe1157257", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123370089.1", "spisova_znacka": "3Co/94/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/94/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123370089.1"}, {"guid": "c7911ca5-fd49-48ab-9037-0a7f01e3e292:491538e4-9317-4a05-b299-e721bdf80a32", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123242486.1", "spisova_znacka": "43Cob/29/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/29/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123242486.1"}, {"guid": "455a101f-b18e-4413-8433-636bf9682c10:f11819e2-5260-4586-a6f2-78ca7e1b5825", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123434438.1", "spisova_znacka": "7Co/104/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/104/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123434438.1"}, {"guid": "97ade0be-05f2-4195-ac01-91dc1e0d9cd7:d87b6b95-7221-4364-8c63-ff92f796fddd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5123233912.1", "spisova_znacka": "43CoKR/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/1/2025 z 4. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5123233912.1"}, {"guid": "91616d7d-e8de-434f-ba05-afe1f6a3fcda:210ed994-d59e-4b5f-aca9-e89ca1dce3ef", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:6119202422.2", "spisova_znacka": "20CoCsp/16/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/16/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:6119202422.2"}, {"guid": "a4529c79-1be7-480b-8425-5230d5cef955:f72ce77f-4bbc-45ba-8abc-067569ba43cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123425638.2", "spisova_znacka": "7Co/82/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/82/2025 z 25. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123425638.2"}, {"guid": "7534764d-a719-4515-8a0f-27d9874fd999:31b727f8-97a2-4031-b2fc-53f4dc141661", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123368523.1", "spisova_znacka": "13Co/68/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/68/2025 z 22. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123368523.1"}, {"guid": "d633f727-e355-4267-bdac-6b62f250270f:a3f0f04f-293e-464d-9871-1a9d1c6d613f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6424202962.1", "spisova_znacka": "13Co/65/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/65/2025 z 22. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6424202962.1"}, {"guid": "be7453a7-af67-47b6-8de4-2180d6a490c4:cb202da0-2b79-46de-a6f8-e03547818465", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6117253029.1", "spisova_znacka": "42CoPv/4/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoPv/4/2023 z 5. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6117253029.1"}, {"guid": "9f222a01-d556-4153-8e32-8bbd10c626c4:095bdefc-4186-423c-ad29-72a23dd88ab9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:6124342177.1", "spisova_znacka": "11Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/6/2025 z 30. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:6124342177.1"}, {"guid": "b95684af-e97d-42b8-adb3-4015a5b94f89:f1b5a411-c5bc-4af8-9d3e-d947065f0dd0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6124360063.2", "spisova_znacka": "9Co/63/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/63/2025 z 29. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-07-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6124360063.2"}]}