{"guid": "ussr:e073126e-913a-4e0a-a4a4-67b02db76a8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.190.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 190/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 190/2018 z 22. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. mája 2018, sp. zn. III. ÚS 190/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.190.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e073126e-913a-4e0a-a4a4-67b02db76a8a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.190.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.190.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.190.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 190/2018-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti INVESTEX GROUP, s. r. o., Mostová 2,\nBratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Brada, s. r. o., Dunajská 58,\nBratislava, v ktorej mene koná advokát JUDr. Jaroslav Brada, konateľ, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 78/2015 z 25. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti INVESTEX GROUP, s. r. o., o d m i e t a ako\nzjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra\n2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti INVESTEX GROUP, s. r. o., Mostová 2,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav\nBrada, s. r. o., Dunajská 58, Bratislava, v ktorej mene koná advokát JUDr. Jaroslav Brada,\nkonateľ, ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 a 4 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\n\nsp. zn.\n\n8 Sžf 78/2015 z 25. mája 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len\n„správca dane“) rozhodnutím č. 9601402/5/1578341/2014/Zna z 23. apríla 2014 vyrubil\nsťažovateľke rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 tak, že\nuplatnený nadmerný odpočet znížil o sumu 132 203,30 eur. Správca dane neuznal\nsťažovateľke odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa Slovenskej\nželezničnej dopravnej spoločnosti, a. s., za nákup vo faktúre špecifikovaných integrovaných\nmodulov. Správca dane v rozhodnutí konštatoval, že z ním vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že sa vierohodne a bezvýhradne nepotvrdilo reálne dodanie tovaru a vykonanie\njeho prepravy.\n3. Proti rozhodnutiu správcu dane podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom\nnamietala, že vydané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“)\nrozhodnutím č. 1100301/1/373182/2014/14003 z 19. augusta 2014 potvrdilo rozhodnutie\n\n2\n\nsprávcu dane. Konštatovalo, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil\nz neho správne závery.\n4. Proti rozhodnutiu finančného riaditeľstva podala sťažovateľka žalobu, v ktorej\nnamietala, že skutkový stav nebol zistený dostatočne a následne bol nesprávne právne\nposúdený, pričom nebola rešpektovaná zásada zákonnosti a zásada voľného hodnotenia\ndôkazov. Sťažovateľka tvrdí, že v rozhodnutí absentuje vyhodnotenie dôkazov, a poukázala\nna to, že v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) sú\nzistenia v subdodávateľskom reťazci vykladané na ťarchu daňového subjektu bez toho, aby\nboli jasne označené dôkazy o tom, že daňový subjekt o nezákonnosti vedel alebo mohol\nvedieť.\n5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 2 S 241/2014\nz 29. apríla 2015 žalobu sťažovateľky zamietol. O odvolaní sťažovateľky proti rozsudku\nkrajského súdu rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 8 Sžf 78/2015\nz 25. mája 2017, ktorým rozsudok krajského súdu potvrdil.\n6. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že daňové orgány, ako aj súdy spochybnili\nreálnosť uskutočnenia dodávky tovarov prakticky iba na základe toho, že správca dane\nv dokazovaní zistil, že dodávka sťažovateľky bola súčasťou „kolotoča“ dodávok. Súdy\npotom prisvedčili daňovým orgánom, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno, pretože\nnepredložila žiadne dôkazy okrem listinných dôkazov o tom, že k reálnej dodávke došlo,\npričom podľa názoru súdu daňové orgány nie sú povinné „napovedať“ daňovému subjektu,\naké dôkazy má predložiť. Podľa krajského súdu v zhode s daňovými orgánmi spochybnenie\nreálnosti dodávok tovaru bolo preukázané práve tým, že z dokazovania vyplynulo, že\nuskutočnenie deklarovaných plnení v celom reťazci daňových subjektov bolo v podstate\nuzatvorené (kolotoč), a preto transakcie deklarované predloženými účtovnými dokladmi\nnenesú znaky základných obchodných princípov, čo nasvedčuje ich fiktívnosti. Na ťarchu\nsťažovateľky konštatoval, že nepreukázala, že vynaložila a prijala všetky rozumné\nopatrenia, aby zabránila tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení.\n\n3\n\n7. Podľa sťažovateľky požiadavky uvedené v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a v § 157 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku nemôžu byť naplnené tým, že súd prakticky zopakuje\nargumentáciu daňových orgánov o fiktívnosti dodávok, ktorá je založená výlučne na zistení\n„kolotoča“ v dodávkach a nesplnení si povinností inými subjektmi v tomto „kolotoči“\ns odôvodnením, že uvedeným obchodovaním v uzatvorenom kruhu je spochybnená\nekonomická opodstatnenosť obchodovania. Sťažovateľka je toho názoru, že tejto\npožiadavke vzhľadom na to, že ide o záväzný výklad poskytnutý Súdnym dvorom, môže\nzodpovedať iba také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré rešpektuje relevantnú judikatúru\nSúdneho dvora vo veci tzv. „kolotočových podvodov“, resp. ktoré dá jasnú odpoveď na to,\nči len na základe zistených skutočností možno spochybniť danú transakciu ako „dodanie\ntovaru“ a „hospodársku činnosť“ bez toho, aby v konaní existoval čo i len jeden dôkaz\npreukazujúci, že sťažovateľka vôbec mohla vedieť, že sa v takomto reťazci nachádza. Ak sa\nsúd odchýlil od tohto záväzného výkladu, bol zároveň povinný vysvetliť, prečo tento\nzáväzný výklad je v danom prípade neaplikovateľný.\n8. Sťažovateľka sa odvoláva na judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že len ak\ndaňové orgány predložia dôkazy, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že jej\ntransakcia môže byť dotknutá daňovým podvodom, možno jej odoprieť právo na\nodpočítanie dane. Sťažovateľka tvrdí, že všeobecné súdy sa náležite nevysporiadali\ns judikatúrou Súdneho dvora a bez náležitého odôvodnenia sa od nej úplne odchýlili.\nZ rozsudku odvolacieho súdu nie je podľa sťažovateľky zrejmé, prečo nepovažoval\nodvolací súd za dôvodnú argumentáciu sťažovateľky uvedenú v jej žalobe a v odvolaní,\npričom argumentácia sa týkala relevantnej judikatúry Súdneho dvora, a preto je napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu podľa sťažovateľky arbitrárne, nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.\n9. Porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, t. j. práva na\nzákonného sudcu, sťažovateľka odôvodnila tým, že najvyšší súd, ktorý vo veci rozhodoval\nako súd odvolací, je vnútroštátnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný\nopravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, preto ak chcel prisvedčiť rozhodnutiu súdu\nprvého stupňa, ktorý sa podľa sťažovateľky odklonil od ustálenej judikatúry Súdneho dvora,\n\n4\n\nbol povinný sa\n\nobrátiť na Súdny dvor\n\na predložiť mu prejudiciálnu otázku\n\na „Nepredložením prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ došlo k porušeniu čl. 267\nZmluvy o fungovaní Európskej únie a k porušeniu základného práva sťažovateľa na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.“.\n10. Odkazujúc aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva,\nže právo na odpočítanie dane a uplatnený nadmerný odpočet dane spadajú do rámca čl. 1\ndodatkového protokolu, teda že nárok na vrátenie dane zaplatenej v prijatých zdaniteľných\nplneniach je nutné považovať za majetok, sťažovateľka tvrdí, že napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu došlo v jej prípade aj k porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu. Sťažovateľka uvádza, že „právo na odpočítanie dane mu nebolo priznané práve\na len na základe zistenej nezákonnosti u subjektov, na ktorých činnosť nemal žiaden vplyv\nani možnosť ich kontrolovať... nemonitorovanie uvedených subjektov, o ktorých sťažovateľ\nani nemal vedomosť, že nakupujú tovar od jeho odberateľa, nemožno považovať ani za\nporušenie povinnosti konať v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, nakoľko\nv čase realizácie obchodov neexistovali žiadne indície, na základe ktorých by sťažovateľ\nmal nadobudnúť pochybnosti o tom, že v reťazci dodaní dochádza k nezákonnosti a vykonať\nďalšie preverovania v dodávateľskom reťazci.\nSťažovateľ teda namieta, že daňové orgány aj súdy, ktoré založili svoje rozhodnutie\no nepriznaní práva na odpočítanie dane na objektívnej zodpovednosti sťažovateľa,\nspochybnili reálnosť dodania iba na základe zistenej nezákonnosti u iných subjektov\nv reťazci a nepredložili žiaden jasný dôkaz o tom, že sťažovateľ vedel alebo mohol vedieť\no daňovom úniku v reťazci, pričom sťažovateľ si svoje povinnosti splnil, porušili\nsťažovateľove právo pokojne užívať majetok, garantované čl. 1 Dodatkového protokolu čl. 1\nDohovoru a tiež čl. 20 ods. I a 4 Ústavy SR.“.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžf/78/2015 z 25. 05. 2017 porušil základné\nprávo sťažovateľa INVESTEX GROUP, s. r. o. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a ods. 2 Ústavy SR.\n\n5\n\n2. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžf/78/2015 z 25. 05. 2017 porušil základné\nprávo sťažovateľa INVESTEX GROUP, s. r. o. na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy SR.\n3. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8SŽÍ/78/2015 z 25. 05. 2017 porušil základné\nprávo sťažovateľa INVESTEX GROUP, s. r. o. na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR.\n4. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/78/2015 z 25. 05. 2017 sa zrušuje a vec\nvracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia.“\nII.\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\n\n6\n\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n15. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva\nje možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za\nprimeranú náhradu.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n17. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n18. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nIII.\n19. Podstatu sťažnostných námietok sťažovateľky, ktorými namieta porušenie\nsvojich základných práv rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf 78/2015 z 25. mája\n2017, tvoria tvrdenia, že všeobecné súdy v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora\n\n7\n\nposudzovali postup správnych orgánov v daňovom konaní, v ktorom bol sťažovateľke\nvyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012.\nSťažovateľka tvrdí, že konajúce súdy a daňové orgány dospeli na základe hodnotenia\ndôkazov k nesprávnym záverom, že fiktívnosť obchodnej transakcie založili len na\nskutočnosti, že sťažovateľka sa stala súčasťou tzv. „kolotočového obchodu“, že na jej\nťarchu bola skutočnosť, že nevynaložila a neprijala všetky rozumné opatrenia, aby zabránila\ntomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení. Rozhodnutie najvyššieho súdu\nje preto podľa sťažovateľky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, s judikatúrou Súdneho\ndvora sa nevysporiadalo a ani svoj odklon náležite neodôvodnilo, čím došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy. Navyše, najvyšší súd porušil jej základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy, keďže nepredložil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku. Uvedeným\nrozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým boli potvrdené rozhodnutia daňových orgánov\no dodatočnom vyrubení dane z pridanej hodnoty, tak došlo aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj práva na\nochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n20. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n21. V súvislosti so svojím postavením ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre\nrovnako zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (podobne II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n\n8\n\nVzhľadom na to ústavný súd nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať\na posudzovať skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade\na uplatňovaní iných než ústavných zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich\nrozhodnutí. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 20/03, IV. ÚS 252/04).\n22. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf 78/2015 z 25. mája 2017, ktorý rozhodoval o žalobe\nsťažovateľky ako odvolací súd, a keďže najvyšší súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako\nvecne správne potvrdil, oboznámil sa ústavný súd aj s obsahom odôvodnenia krajského\nsúdu sp. zn. 2 S 241/2014 z 29. apríla 2015, ktorým krajský súd ako súd prvého stupňa\nžalobu sťažovateľky zamietol.\n23.\n\nKrajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia daňových orgánov a dospel\n\nk záveru, že napadnuté rozhodnutie finančného riaditeľstva, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane a postup týchto správnych orgánov je v súlade so zákonom,\na preto žalobu zamietol. Kľúčovou argumentáciou správcu dane a dôvodom, prečo nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty sťažovateľke neuznal, bola skutočnosť, že deň dodania\ntovaru alebo služby, ktorý je predpokladom na uplatnenie odpočtu DPH [podľa ustanovení\n§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o dani z pridanej hodnoty“) v nadväznosti na § 19 ods. 1 tohto zákona\na § 49 ods. 2 písm. a) tohto zákona citovaných v rozsudku], nenastal, pretože v rámci\ndokazovania správcu dane sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ aj fakturovaný\nzdaniteľný obchod skutočne žalobcovi dodal (t. j. sťažovateľke), a zároveň nebolo\npreukázané, že žalobca (t. j. sťažovateľka) deklarovaný zdaniteľný obchod reálne prijal\na následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. Krajský súd sa stotožnil\nso záverom správcu dane, ku ktorému dospel po rozsiahlom a riadne realizovanom\ndokazovaní, že samotná existencia tovarov nie je preukázaná a v danej veci išlo o medzi\nsebou fiktívne obchodujúce spoločnosti.\n\n9\n\nPri daňovej kontrole totiž správca dane zistil, že prvým zisteným dodávateľom tovaru\n(integrovaných modulov) je daňový subjekt PB-COM spol. s r. o., u ktorého tovar\npo prefakturovaní cez viaceré spoločnosti napokon aj skončil. Tento subjekt bol prvotným\ndodávateľom a napokon aj odberateľom toho istého tovaru. Sťažovateľka dodávala tovar\nako posledná v obchodnom reťazci na území Slovenskej republiky do Českej republiky\nspoločnosti AZ Company, s. r. o., ktorá následne deklarovala dodanie tovaru – integrované\nmoduly slovenským odberateľom PB-Com spol. s r. o. a ECO-ACOUNTING, s. r. o.\nSprávca dane a ani všeobecné súdy, ktoré rozhodovali o zákonnosti rozhodnutí daňových\norgánov, nespochybňovali skutočnosť, že sťažovateľka splnila svoju povinnosť predložiť\nvšetky potrebné daňové doklady, faktúry, dodacie listy, objednávky a podobne, avšak\nsprávca dane počas daňovej kontroly zistil také objektívne skutočnosti (medzi inými aj\nuzavretý kruh dodávok), na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom\nuskutočnení deklarovaných plnení.\n24. Ako z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, správca dane realizoval rozsiahle\ndokazovanie, nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal reálnosť zdaniteľných\nplnení, pričom vykonanou kontrolou nebol preukázaný pôvod ani existencia dotknutých\ntovarov. Záver, ku ktorému správca dane na základe voľného hodnotenia dôkazov každého\nsamostatne a v ich vzájomných súvislostiach dospel a ktorých zákonnosť a oprávnenosť\npotvrdili aj všeobecné súdy, bol, že nebolo preukázané, že k zdaniteľnému plneniu vôbec\ndošlo. Kolotoč obchodných transakcií teda nebol dôvodom na odmietnutie odpočtu DPH,\nale bol jednou z objektívnych skutočností, ktoré odôvodnili potrebu ďalšieho dokazovania\nvo vzťahu k reálnosti a existencii samotného obchodu. Záver správcu dane potvrdený\nrozhodnutím krajského súdu, že sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ sťažovateľky\nfakturovaný zdaniteľný obchod skutočne dodal sťažovateľke a že nebolo preukázané, že\nsťažovateľka deklarovaný zdaniteľný obchod reálne prijala a následne použila na\npodnikateľské účely, nie je svojvoľným záverom a nemožno správcovi dane vyčítať, že\nk tomuto záveru dospel na základe dokazovania realizovaného v rámci daňovej kontroly.\nV rámci daňovej kontroly realizovanej správcom dane totiž sťažovateľka nebola schopná\npreukázať existenciu dodávaného tovaru, nielen fyzicky, nepodarilo sa to správcovi dane\nani dohľadaním daného typu tovaru na internete, správca dane z vyhlásení konateľov\n\n10\n\njednotlivých spoločností zúčastnených na kolotoči dodávok zistil, že nemajú žiadnych\nzamestnancov, nemajú skladové priestory, niektoré zo spoločností nemajú ani priestory na\núčely sídla, nevedeli predložiť žiaden katalóg, prípadne cenník uvedených tovarov, ani\nvýrobcu tovarov, spoločnosti neposkytovali záruku za akosť dodávaného tovaru, prepravu\ntovaru dokladovala sťažovateľka autom patriacim tretej osobe, ktorá nemá k spoločnosti\nsťažovateľky žiaden vzťah a ani o nej nemá vedomosť (po upozornení správcu dane sa\nsnažila tento rozpor sťažovateľka vysvetliť chybou v písaní). Hodnotenie týchto zistení\nspolu so skutočnosťou, že v danej veci išlo o tzv. kolotoč dodávok, ktoré navyše nedávajú\nani hospodársky zmysel, viedlo k opodstatnenému záveru správcu dane, ktorý nevybočuje\nz rámca logických úvah. Sťažovateľka bola s výsledkami dokazovania opakovane\noboznamovaná, aktívne\n\nvznášala námietky, predkladala dôkazy, avšak reálnosť\n\nzdaniteľného plnenia nebola schopná preukázať. Krajský súd preto dospel k záveru, že\nsťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k samotnej existencii zdaniteľného\nplnenia, ktoré by zakladalo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty. Tento záver\nz odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, ktorý o žalobe sťažovateľky rozhodoval ako súd\nprvého stupňa, aj zreteľne vyplýva.\n25. Najvyšší súd\n\nrozsudok krajského súdu potvrdil a opätovne zopakoval, že\n\nz výkonu daňovej kontroly a dokazovania vyplynulo, že „k reálnemu dodaniu tovaru\nnedošlo a že skutočným cieľom uvedeného kolotoča, ktorého aktívnym účastníkom bol aj\nžalobca, bolo získanie daňovej výhody, t.j. neoprávneného uplatnenia si nadmerného\nodpočtu DPH“.\nDôvodom na nepriznanie nadmerného odpočtu DPH v tomto prípade sťažovateľky\nteda nebola len samotná existencia kolotočového obchodu a snaha správcu dane\na všeobecných súdov prehodiť na sťažovateľku zodpovednosť za plnenia povinností tretích\ndaňových subjektov, ako sťažovateľka v sťažnosti uvádza, ale nepreukázanie reálneho\nuskutočnenia zdaniteľného plnenia. V tomto svetle sa argumentácia sťažovateľky na\nnedostatočné vysporiadanie sa najvyššieho súdu s judikatúrou Súdneho dvora a nedostatok\nodôvodnenia\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\njaví\n\nako\n\nneopodstatnená.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nnespochybňuje ustálenú judikatúru Súdneho dvora, ktorú sťažovateľka vo svojej sťažnosti\nuvádza, avšak v tomto prípade sťažovateľky nie sú závery z tejto judikatúry plynúce, tak\n\n11\n\nako ich sťažovateľka v sťažnosti rozvádza, na vec aplikovateľné. Nemožno prisvedčiť\nargumentácii sťažovateľky, že všeobecné súdy na ňu preniesli zodpovednosť a dôkazné\nbremeno za iné daňové subjekty, ktorých správanie nebola sťažovateľka spôsobilá\novplyvniť. Existencia kolotočového obchodu totiž nebola jediným dôvodom, z ktorého\nsprávca dane vyvodil záver potvrdený všeobecnými súdmi o neexistencii dodávky tovaru\na reálnosti hospodárskej činnosti pre účely DPH, ale bol jednou z objektívnych skutočností,\nktoré primäli správcu dane realizovať dostatočne rozsiahle dokazovanie využijúc svoje\nzákonné možnosti, ktoré objektívne pochybnosti správcu dane potvrdzovali a ktorých opak\nsťažovateľka pri realizácii daňovej kontroly nebola schopná preukázať, čiže neuniesla\ndôkazné bremeno vo vzťahu k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia.\n26. Z judikatúry Súdneho dvora, na ktorú v sťažnosti poukazovala aj sťažovateľka\na ktorú v rozhodnutí citoval aj krajský súd, totiž zároveň vyplýva aj to, že osoby\npodliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom\ndovolávať noriem práva Európskej únie (rozsudok z 3. 3. 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. I1599, bod 32; Halifax zo 7. 12. 2010, C-285/09, Kittel a Recolta Recycling, bod 54).\nZ tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na\nodpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje\npodvodne (rozsudok z 3. 3. 2005, Fini H, C-32/03, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling,\nrozsudok z 29. 3. 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).\n27. Zároveň ústavný súd pripomína, že v rámci správneho súdnictva súdy\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve\nnie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov\na rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali\npríslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba vziať do úvahy, že správny súd\nnie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého\npostupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na tieto špecifiká správneho\nsúdnictva ústavný súd posúdil aj dôvodnosť námietok sťažovateľky proti napadnutému\nrozhodnutiu.\n\n12\n\n28. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nesignalizuje možnosť\nporušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 46 ods. 2 ústavy,\nnejaví znaky arbitrárnosti, svojvoľnosti ani nezrozumiteľnosti. Ústavný súd nepovažoval\nodôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu, ktorým potvrdil odvolaním sťažovateľky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu, za také, ktoré by bolo založené na takom výklade\nustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty a predpisov upravujúcich daňové konanie,\nktorý by popieral ich účel a zmysel. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi\nnamietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces a postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní o jej odvolaní, a preto sťažnosť v časti\nnamietajúcej porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy odmietol podľa\n§ 25 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n29. Vo vzťahu k nepredloženiu predbežnej otázky Súdnemu dvoru, a tým aj k vzniku\nporušenia práva sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy musí ústavný\nsúd pripomenúť, že účastník konania podľa zákonnej úpravy nemá nárok na to, aby\nvnútroštátny súd prerušil konanie [§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku]\na predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru. Takýto postup však môže navrhnúť\na môže ho ovplyvniť prípadným odvolaním sa proti uzneseniu, ktorým sa o návrhu na\nprerušenie\n\nkonania\n\nz\n\ndôvodu\n\npredloženia/nepredloženia\n\nprejudiciálnej\n\notázky\n\nvyhovelo/nevyhovelo (III. ÚS 345/2017). Sťažovateľka jednak túto možnosť nevyužila,\nno zároveň, ako už bolo uvedené (body 20 až 22 uznesenia), ústavný súd dospel k záveru,\nže v tomto prípade judikatúra Súdneho dvora, na ktorú sťažovateľka odkazovala a ktorou\nodôvodňovala arbitrárnosť rozhodnutia najvyššieho súdu, nebola sťažovateľkou uvádzaným\nspôsobom na konkrétne okolnosti sťažovateľky aplikovateľná. Podľa ústavného súdu preto\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\nnedošlo a z toho dôvodu aj túto námietku sťažovateľky vyhodnotil ako zjavne\nneopodstatnenú.\n30. Sťažovateľka namietala, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo aj\nk porušeniu jej základného práva na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4\n\n13\n\nústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Porušenie týchto\npráv odôvodňuje sťažovateľka tým, že daňové orgány aj súdy založili svoje rozhodnutie\no nepriznaní práva na odpočítanie dane na objektívnej zodpovednosti sťažovateľky\na spochybnili reálnosť dodania iba na základe zistenej nezákonnosti u iných subjektov\nv reťazci, to znamená v priamej príčinnej súvislosti s porušením základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. Vzhľadom na závery ústavného súdu vo vzťahu\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy vyhodnotil\nústavný súd aj túto časť sťažnosti sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú.\n31. Sumarizujúc uvedené závery vo vzťahu k základným právam, ktorých porušenie\nsťažovateľka v sťažnosti namietala, ústavný súd jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 22. mája 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-odpočet dane", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-zdaniteľné plnenie", "daň-z pridanej hodnoty", "daň-daňové konanie", "daň-dokazovanie v daňovom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48ed7dbd-75ee-403e-a0ad-b90450802319", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.345.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 345/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.345.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "37dfc4a0-844f-4a11-bfe5-5566aaecda32:2bccaa68-81c2-4e3f-9cfd-cceabdd38974", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6113229174.7", "spisova_znacka": "26Cbi/15/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/15/2013 z 13. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6113229174.7"}]}