{"guid": "ussr:eb90eb76-8024-45df-b73a-735401d8fd85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.184.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 184/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/2018 z 2. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. mája 2018, sp. zn. III. ÚS 184/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.184.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-05-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eb90eb76-8024-45df-b73a-735401d8fd85", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.184.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.184.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.184.2018.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 184/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, t. č. v Ústave na výkon väzby,\n\n, zastúpeného Mgr. Milanom Sadloňom, advokátska\nkancelária, V. Paulínyho-Tótha 39/30, Senica, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Okresnej prokuratúry Senica č. k. Pv 687/17/2205-17 z 24. októbra 2017\na upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. IV Pz 302/17/1000-8\nz 2. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\n, t. č. v Ústave na výkon väzby,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nuznesením Okresnej prokuratúry Senica (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k.\nPv 687/17/2205-17 z 24. októbra 2017 a upovedomením generálneho prokurátora\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) č. k. IV Pz 302/17/1000-8\nz 2. januára 2018 (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Obvodného\noddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky Šaštín-Stráže ČVS: ORP-510/SS-SE2017 z 5. októbra 2017 (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) obvinený z prečinu\nnásilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\n3. Ustanovenému obhajcovi sťažovateľa bolo 17. októbra 2017 doručené uznesenie\no vznesení obvinenia, proti ktorému obhajca v rovnaký deň podal sťažnosť. Uznesením\nokresnej prokuratúry č. k. Pv 687/17/2205-17 z 24. októbra 2017 bola sťažnosť\nproti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá.\n4. Listom z 26. októbra 2017 obhajca sťažovateľa podal na Generálnej prokuratúre\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) návrh na zrušenie uznesenia\no vznesení obvinenia a tiež uznesenia okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti, keďže\npodľa názoru sťažovateľa uznesenie o vznesení obvinenia „neobsahovalo podstatné\nnáležitosti podľa zákona, najmä neobsahovalo opis skutočností, ktoré poverený príslušník\npovažoval za preukázané, úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako aj\nprávne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval\ndokázané skutočnosti. Okrem citovania výpovedí poškodenej, obvineného a jedného\nnepriameho svedka (nevypočul ďalších troch priamych svedkov skutku) a uvedenia zoznamu\nďalších podkladov, celé zdôvodnenie jeho rozhodnutia sa nachádza v poslednom odstavci v\njedinej vete.“. Sťažovateľ považuje uznesenie o vznesení obvinenia za „arbitrárne\na nepreskúmateľné, pretože nie je možné zistiť, akými úvahami sa poverený príslušník\npri rozhodovaní riadil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, prečo\nniektoré dôkazy vyhodnotil ako pravdivé a iné ako nepravdivé, ktoré výpovede sú\nhodnoverné a ktoré nie sú a pod“.\n5. Z rozhodnutia povereného príslušníka napadnutého sťažnosťou, resp. z jeho\nobsahu tiež podľa sťažovateľa „nie je možné zistiť“:\n\n2\n\n- z konkrétne ktorých všetkých právne relevantných skutočností a na základe akého\nich obsahu dospel k skutkovým zisteniam nevyhnutným pre vydanie uznesenia (hodnotenie\njednotlivých dôkazov),\n- aký skutkový stav na ich základe ustálil (keď mal k dispozícii len navzájom sa\nvylučujúce výpovede priamych účastníkov konfliktu a výpoveď nepriameho svedka nebola\npreukázaná dôkazmi - bodanie nožom do dverí a toto do obvinenia ani nezahrnul),\n- ako a čím mal preukázaný priebeh skutku opísanom vo výroku,\n- ako a čím odôvodnil svoj záver o dôvodnosti vznesenia obvinenia“.\n6. Vo vzťahu k uzneseniu okresnej prokuratúry sťažovateľ vo svojom podaní\nadresovanom\n\ngenerálnemu\n\nprokurátorovi\n\nnamietal,\n\nže\n\ndozorujúca\n\nprokurátorka\n\nv odôvodnení svojho uznesenia „rozsiahlo nahradila prácu povereného príslušníka\npodrobným zdôvodnením opodstatnenosti obvinenia, pričom účelovo uvádzala ničím\nnepreukázané skutočnosti a dôkazy (tvrdené poškodenie dverí nožom nebolo ohliadkou\nmiesta činu preukázané), opis skutočností mnou samotným považuje bez ďalšieho za úmysel\nvyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti, pričom mnou uvádzaný cieľ poškodenej vyhnať ma\nz rodičovského rodičovského domu ako dôvod krivého obvinenia vôbec nehodnotila.)\nJe evidentné, že prokurátorka si nesplnila svoju povinnosť dozorovať postup policajta\nv trestnom konaní najmä s ohľadom na dodržanie zákonnosti postupu, ale svojráznym\nspôsobom sa snažila nedostatky bagatelizovať.“.\n7. Napadnutým upovedomením doručeným obhajcovi sťažovateľa 12. januára 2018\nbolo konštatované, že dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí neboli generálnou\nprokuratúrou zistené. Generálny prokurátor v napadnutom upovedomení uviedol, že\nsťažnosť podaná proti uzneseniu o vznesení obvinenia obhajcom sťažovateľa „mala byť\nzamietnutá pre oneskorenosť (podľa § 193 ods. 1 písm.b) Tr. poriadku) a nie pre jej\nneodôvodnenosť“.\n8. Sťažovateľ sa s týmto záverom nestotožňuje a uvádza, že ako zadržaný a následne\nväzobné stíhaný „nemal možnosť sa ísť slobodne poradiť a požiadať o právnu radu.\nPo zadržaní som bol zmätený, poučený som bol len formálne, myslel som si, že ma pustia\nna slobodu, lebo som nič nevykonal, nikomu som sa nevyhrážal. Pri rozhodovaní o väzbe\n\n3\n\nsom žiadal sudkyňu, aby mi bol ustanovený obhajca, a tento mi bol aj ustanovený dňa\n6.10.2017. Nie je mojou chybou, že orgány činné v trestnom konaní doručili Uznesenie\no vznesení obvinenia môjmu obhajcovi až po uplynutí lehoty, ktorú som mal ja na podanie\nsťažnosti. Z dikcie zákona vyplýva, že môjmu obhajcovi plynula lehota samostatne a preto\nbola podaná včas.“.\n9. Za najzávažnejší nedostatok napadnutého upovedomenia, ako aj uznesenia\nokresnej prokuratúry sťažovateľ považuje skutočnosť, že k otázke namietanej arbitrárnosti\na nepreskúmateľnosti uznesenia „sa vyjadrili len veľmi vágne, povrchne“.\n10. Podľa názoru sťažovateľa generálny prokurátor, ako aj okresná prokuratúra „aby\nvzbudili dojem zákonnosti rozhodnutia povereného príslušníka, sami obsiahlo vlastnými\núvahami doplnili to, čo chýba v pôvodnom rozhodnutí povereného príslušníka použijúc\npritom aj niektoré skutočnosti, ktoré vyšli najavo až po vznesení obvinenia, pričom iné\ntakéto skutočnosti, ktoré svedčali v môj prospech do svojich odpovedí neuvádzali“.\n11. Sťažovateľ v závere zhrnul dôvody podania sťažnosti takto:\n„Sťažnosť podávam na Ústavný súd preto, aby tento svojim rozhodnutím určil, či\nobvinený má rovnaké práva ako každý občan a právnická osoba v tomto štáte, alebo je len\nosoba druhej kategórie, či má nárok na rovnakú kvalitu rozhodovania štátnych orgánov\na ich rozhodnutí, ktorými tieto zasahujú do jeho základných práv, a najmä, či niektoré\nštátne orgány, v tomto prípade policajt a prokurátor sú vyňatí z povinností podľa čl. 2,\nčl. 152 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky aby v záujme plnenia svojich úloh mohli\nobchádzať ustanovenia Trestného poriadku, najmä ustanovenie § 176 Trestného poriadku\na obmedziť tak právo obvineného na riadne odôvodnenie rozhodnutia.“\n12. V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol rozhodnúť týmto nálezom:\n„I. Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\nv Senici, podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR na súdnu a inú právnu ochranu Upovedomením Generálneho\nprokurátora zo dňa 2.1.2018, sp. zn. IV Pz 302/17/1000-8, ako aj Uznesením prokurátorky\nOkresnej prokuratúry Senica zo dňa 24.10.2017 sp. zn. Pv 687/17/2205-17 bolo porušené.\n\n4\n\nII. Uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 24.10.2017 sp. zn.\nPv 687/17/2205-17 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\nIII. Okresná prokuratúra Senica je povinná právnemu zástupcovi sťažovateľa\nzaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 325,42,- € (slovom tristodvadsaťpäť eur a 42\neurocentov) na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. Milana Sadloňa do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n15. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n16. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n\n5\n\n17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n18. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresnej prokuratúry č. k. Pv 687/17/2205-17 z 24. októbra\n2017 a upovedomením generálneho prokurátora sp. zn. XVI/2 Pz 38/16/1000 z 10. júna\n2016, ku ktorému malo dôjsť nezákonnosťou a nedostatočným odôvodnením týchto\nrozhodnutí, resp. ich neurčitosťou a nepresvedčivosťou.\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nK namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresnej prokuratúry č. k.\nPv 687/17/2205-17 z 24. októbra 2017\n20. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je\na ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu (III. ÚS 149/04, I. ÚS 320/2011).\n\n6\n\n21. Z konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda vyplýva, že právomoc\nústavnému súdu prislúcha zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody\nza predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu (I. ÚS 78/99).\n22. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ využil jemu dostupné\nprávne prostriedky, na použitie ktorých bol oprávnený podľa ustanovení Trestného\nporiadku, ktorými sa domáhal aj ochrany základného práva na inú právnu ochranu. Proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, o ktorej rozhodovala okresná prokuratúra,\na proti uzneseniu okresnej prokuratúry podal mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom\nrozhodoval generálny prokurátor. Oprávnením, ale aj povinnosťou okresnej prokuratúry\nvo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia a generálnej prokuratúry vo vzťahu\nk rozhodnutiu okresnej prokuratúry bolo v prípade zistenia zásahu orgánu činného\nv trestnom konaní nižšieho stupňa do základných práv sťažovateľa týmto základným\nprávam poskytnúť primeranú ochranu. V danej veci teda existoval orgán verejnej moci,\nktorého právomoc poskytnúť základným právam sťažovateľa individuálnu ochranu\npredchádzala právomoci ústavného súdu. Za týchto okolností ústavný súd teda nemá\noprávnenie preskúmavať napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry č. k. Pv 687/17/2205-17\nz 24. októbra 2017.\n23. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, IV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014).\nK namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy upovedomením generálneho prokurátora č. k.\nIV Pz 302/17/1000-8 z 2. januára 2018\n24. V súvislosti s napadnutým upovedomením generálneho prokurátora sťažovateľ\nstručne namietal, že generálny prokurátor na jeho argumenty nereagoval a nedal dostatočne\nkonkrétnu a určitú odpoveď na všetky právne a skutkovo významné otázky.\n\n7\n\n25. Ústavný súd považoval za potrebné poukázať v prvom rade na skutočnosť,\nže v danom prípade sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd na základe ním namietaných\npochybení orgánu činného v trestnom konaní už v počiatočnom štádiu trestného stíhania\nvyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy. V tejto\nsúvislosti ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým\nna zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí. V danej veci preto ani nepovažuje\nza potrebné obšírnejšie sa zaoberať argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa zákonnosti\nvznesenia obvinenia a postupov orgánov činných v trestnom konaní, pretože aj v prípade\nopodstatnenosti jeho tvrdení existujú možnosti nápravy v ďalšom priebehu trestného\nkonania, na čo stabilne poukazuje vo svojej ustálenej judikatúre, podľa ktorej trestné\nkonanie je od svojho začiatku až po jeho skončenie procesom, v ktorom sa v rámci\nvykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd môžu\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé\npochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenie\nznamenajúce porušenie práv a slobôd v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy,\nktoré nebolo odstránené v jeho priebehu (III. ÚS 64/04, III. ÚS 3/02, III. ÚS 75/05,\nIV. ÚS 197/08).\n26. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že platná právna\núprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému a prípadne aj v ďalšom\nštádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému v rámci\nuplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich\nzákladných práv a slobôd, ku ktorým malo podľa jeho názoru dôjsť v dôsledku\nprotiprávneho postupu povereného policajta, okresnej prokuratúry, ako aj generálnej\nprokuratúry v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude oprávnený\nkonať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade podania odvolania\nv predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie\nvšetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti\na ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v štádiu\ntrestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05,\nIII. ÚS 109/05 alebo II. ÚS 294/06).\n\n8\n\n27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd skúmal sťažnostné námietky proti\nupovedomeniu generálneho prokurátora len v tom rozsahu, v ktorom sťažovateľ tvrdí\nnedostatočnú odôvodnenosť a nekonkrétnosť odôvodnenia napadnutého upovedomenia č. k.\nIV Pz 302/17/1000-8 z 2. januára 2018.\n28. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo\nnamietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n29. Generálny prokurátor v napadnutom upovedomení, ktorým zamietol návrh\nsťažovateľa, uviedol:\n„Pri preskúmavaní spisového materiálu z hľadiska posúdenia opodstatnenosti Vášho\nnávrhu bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, ktoré ste vo vzťahu k uzneseniu povereného\npríslušníka o vznesení obvinenia a k uzneseniu prokurátorky okresnej prokuratúry\no zamietnutí\n\nsťažnosti\n\nnamietali.\n\nPreskúmaním\n\nspisového\n\nmateriálu\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk napadnutému uzneseniu o vznesení obvinenia, ani k postupu povereného príslušníka, ktorý\njeho vydaniu predchádzal, neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup\npodľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku v spojitosti s § 366 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku, a to z nasledovných dôvodov:\nTrestné stíhanie bolo začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu - zadržaním\nako podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku. O zadržaní\npodozrivého bola následne vyrozumená prokurátorka okresnej prokuratúry. Dôvodom\nna zadržanie podozrivého bolo oznámenie jeho agresívneho konania voči nej a jej\nmaloletým synom na linku 158, ktoré urobil manžel poškodenej,\ndomov na základe telefonátu od poškodenej.\n\n9\n\n, po príchode\n\nPo začatí trestného stíhania bola vypočutá poškodená\n\n, ktorá ako\n\npriamy svedok a súčasne poškodená podrobne popísala priebeh skutku, ako aj dôvody,\nktoré podľa jej názoru k nemu viedli. Uviedla, že spolu s rodinou bývajú v spoločnom\nrodinnom dome s obvineným a jeho družkou, pričom spoločným priestorom je chodba.\nPodľa výpovede poškodenej obvinený požíva vo zvýšenej miere alkohol, pod vplyvom\nktorého je agresívny voči svojmu okoliu. Alkohol požíva aj družka obvineného,\n, pričom obidvaja sa pod vplyvom alkoholu často hádajú, ale tiež vzájomne\nnapádajú a bijú. Poškodená jednoznačne uviedla, že má z obvineného strach, nakoľko\nobvinený sa im niekoľkokrát v minulosti obdobným spôsobom vyhrážal. Vyhrážky smrťou,\nktoré mali od obvineného zaznieť, smerovali aj voči maloletým deťom poškodenej, ktoré sa\nnachádzali v obydlí poškodenej spolu s ňou, pričom tieto tiež vnímajú konanie obvineného\nako stresujúce a majú z neho strach.\nSvedok\n\n, brat obvineného, po zákonných poučeniach, osobitne po poučení\n\npodľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané\npoškodenou\n\n. Uviedol, že po príchode domov bola jeho manželka\n\n(poškodená) a maloleté deti rozrušené, pričom maloletí aj plakali. Následne na to zavolal\nna políciu na linku 158 a oznámil im konanie brata. Svedok rovnako potvrdil, že správanie\nobvineného je dlhodobého charakteru, má z neho strach a rovnako más strach aj o svoju\nmanželku a deti.\nVypočutie maloletých poškodených\n\npred vznesením obvinenia nebolo\n\npotrebné, a to vzhľadom na neexistenciu dôvodov na spochybnenie vierohodnosti výpovede\npoškodenej, ale najmä s ohľadom na možnosti a podmienky výsluchu maloletých osôb podľa\nTrestného poriadku. Poškodení maloletí majú len sedem rokov, a ich výpoveď bude\npo vznesení obvinenia realizovaná iba v prípade, že bude nevyhnutná a vzhľadom na ich\npsychický stav a spôsobilosť vypovedať možná.\nDňa 4. októbra 2017, t. j. po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia,\nbola vykonaná obhliadka miesta činu, o čom bola spísaná zápisnica a fotodokumentácia.\nZo zápisnice z obhliadky miesta činu a z fotodokumentácie z nej vyplýva, že na dverách\na na svetlíku dverí sa nachádzajú stopy po poškodení neznámym predmetom, čo\nkorešponduje s výpoveďou poškodenej o konaní obvineného, ktorý mal kopať a búchať\ndo dverí, ako aj s výpoveďou svedka\n\no poškodení dverí obvineným.\n\n10\n\nU obvineného bola vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom na prítomnosť\nalkoholu vdychu (0,79 mg/l, resp. 0,75 mg/l dňa 4. októbra 2017). Dňa 5. októbra 2017\nv čase o 11.05 hod. bola u neho vykonaná opakovaná dychová skúška tento krát\ns negatívnym výsledkom, a až následne, v čase o 11,10 hod., bol\n\nvypočutý ako\n\nobvinený.\nObsah všetkých takto zabezpečených dôkazov dostatočne odôvodňoval postup\npovereného príslušníka podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pri právnej kvalifikácii\nkonania obvineného ako prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1\nTrestného zákona. Poverený príslušník v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol\nrelevantný obsah vyššie uvedených dôkazných prostriedkov a stručne ich vyhodnotil\ns ohľadom na skutok, pre ktorý sa vedie trestné konanie. Napadnuté uznesenie povereného\npríslušníka je teda v rozsahu dostatočnom na vznesenie obvinenia odôvodnené, spĺňajúce\nzákonné požiadavky vyplývajúce z § 206 ods. 1 Trestného poriadku v spojitosti s § 176\nods. 2 Trestného poriadku.\nPre vznesenie obvinenia je potrebné, aby sa dostatočným spôsobom odôvodnil záver,\nže trestný čin mala spáchať určitá osoba. K záveru o spáchaní trestného činu určitou\nosobou stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť konkrétne zistenými\nskutočnosťami dostatočne odôvodnený. Ide teda o potrebu náležite zdôvodnenej\npravdepodobnosti v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o vznesení obvinenia, ktorá je\nzaložená na vnútornom hodnotení dôkazov zo strany orgánov činných v trestnom konaní\n(realizácia zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku).\nVo vzťahu k zákonnosti uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry, ktorým\nrozhodla o Vašej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia tak, že ju podľa § 193\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú, uvádzam, že prokurátorka síce\nnepostupovala správne, keď Vašu sťažnosť zamietla ako nedôvodnú (mala ju zamietnuť\npodľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko obvinený v zákonnej\nlehote sťažnosť proti uzneseniu nepodal a uznesenie o vznesení obvinenia tak nadobudlo\nprávoplatnosť márnym uplynutím lehoty na jej podanie dňa 10. októbra 2017, pričom v\nčase vydania uznesenia o vznesení obvinenia dôvod povinnej obhajoby neexistoval), na\nvecnej správnosti a dôvodnosti uznesenia o vznesení obvinenia s poukazom na vyššie\nuvedené skutočnosti, to však nič nemení.\n\n11\n\nDodávam tiež, že uznesením sudkyne pre prípravné konanie od sp. zn. 2Tp/13/2017\nzo dňa 6. októbra 2017 bol obvinený vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku. Sudkyňa pre prípravné konanie pri svojom rozhodovaní skúmala\nmateriálne podmienky väzby v čase jej rozhodovania, a teda sa zoberala aj dôvodnosťou\ntrestného stíhania vo vzťahu k skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a znakom\nkonkrétneho trestného činu. ktorý napĺňa, ako aj existenciou dôvodov na podozrenie, že\ntento skutok spáchal obvinený. Sudkyňa pre prípravné konanie sa s materiálnymi\npodmienkami väzby vyrovnala tak, že na základe dôkazov vykonaných v čase jej\nrozhodovania skonštatovala dôvodnosť a zákonnosť vznesenia obvinenia, pričom,\nv odôvodnení uznesenia poukázala aj na dôkazy podporujúce výpoveď poškodenej.\nObvinený sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby nepodal.\nMožnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky zrušiť právoplatné\nrozhodnutie v prípravnom konaní je mimoriadnym opravným prostriedkom. Pri jeho\naplikácii sa musí dôsledne dbať na záujem na zákonnosti rozhodnutia a postupu konania,\nktorý môže v určitých situáciách prevažovať aj nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti\nprávoplatného rozhodnutia. Uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku totiž\nznamená predlžovanie konania a prelomenie princípu nezmeniteľnosti rozhodnutia, ktoré už\nnadobudlo právoplatnosť. Generálny prokurátor Slovenskej republiky rešpektuje zásady\nvo všeobecnosti výslovne platné pre tento druh mimoriadneho opravného prostriedku. Preto\nje jeho využitie adekvátne len v prípade existencie zákonných dôvodov. Také dôvody\nv prípade napadnutých rozhodnutí zistené neboli.\nS poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Vás podľa § 365 ods. 1 Trestného\nporiadku upovedomujem, že zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dôvody\nna zrušenie napadnutých uznesení povereného príslušníka a prokurátorky okresnej\nprokuratúry neboli zistené.“\n30. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd pripomína, že cieľom právomoci\nústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je primárne\npreskúmavať a posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)\nfyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti\n\n12\n\ns rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného\nskutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n31. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n32. Ústavný\n\nsúd\n\npo\n\npreskúmaní\n\nupovedomenia\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\ns prihliadnutím na obsah sťažnosti sťažovateľa dospel k záveru, že generálny prokurátor\nústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné\notázky týkajúce sa predmetnej veci, pri svojom konaní postupoval v medziach svojej\nprávomoci, jeho závery sú preto právne akceptovateľné, dostatočne konkrétne a v tomto\nzmysle aj ústavne udržateľné.\n33. Ústavný súd už viackrát vyslovil názor, podľa ktorého do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho\nskutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude\nspĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\n34. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n13\n\n35. Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako celok, bolo už bez\nprávneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa obsiahnutými v petite\njeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. mája 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "trestné konanie-vznesenie obvinenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395"}, {"guid": "ussr:bfa9439e-16c9-4484-baa3-5098a9ad628e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfa9439e-16c9-4484-baa3-5098a9ad628e"}, {"guid": "ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2010 z 1. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-01", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131"}, {"guid": "ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 197/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 197/08 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 294/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:73a5303b-0e56-476b-8886-33179e5ac5ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 64/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 64/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a5303b-0e56-476b-8886-33179e5ac5ef"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/02 z 16. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-16", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:13d9ff80-1074-4efc-9a72-1123e1ebc700", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.337.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 337/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.337.2022.1"}, {"guid": "ussr:6d0e7b21-2ce1-42b9-b80d-0ec1f09e304d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.517.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 517/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 517/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.517.2020.1"}, {"guid": "ussr:155a1fb5-6a65-43b4-b247-71e70cb8d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.430.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 430/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 430/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.430.2020.1"}, {"guid": "ussr:41856b23-6b58-4416-8553-1c0caa318f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.447.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 447/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 447/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.447.2019.1"}, {"guid": "ussr:7002bd08-381c-4d74-9da8-2ba0c11454f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.100.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 100/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.100.2019.1"}, {"guid": "ussr:6e605366-3325-495b-ad1b-1b644bf05d3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.448.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 448/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 448/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.448.2018.1"}]}