{"guid": "ussr:7386a5f0-6ec3-4557-bcad-392e45da5cfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2018 z 23. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 18/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.18.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7386a5f0-6ec3-4557-bcad-392e45da5cfd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.18.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.18.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.18.2018.1/text", "citacie_n": 35, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 18/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AGORAS s. r. o., Tatranské námestie\n3, Poprad, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária – Ján Buroci, s. r. o.,\nZa Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján\nBuroci, pre namietané porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 34/2015 z 24. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti AGORAS s. r. o. o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 18. septembra\n2017 elektronickým podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom sa obchodná\n\nspoločnosť AGORAS s. r. o., Tatranské námestie 3, Poprad (ďalej len „sťažovateľka“),\ndomáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví\noznačených základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžf 34/2015 z 24. mája 2017 a ktorým by napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka sa žalobami\nv správnom\n\nsúdnictve\n\ndomáhala\n\npreskúmania\n\nzákonnosti\n\na zrušenia\n\nrozhodnutia\n\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“)\nč. 1100305/1/543636/2013/5056 z 19. novembra 2013, ktorým potvrdilo rozhodnutie\nDaňového úradu Prešov (ďalej len „daňový úrad“) č. 9712402/5/3380426/2013 z 12. júla\n2013 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) v sume 816,08 €\nza zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2010 z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných\npodmienok na uplatnenie nároku na odpočet DPH, ako aj rozhodnutia finančného\nriaditeľstva č. 1100305/1/543652/2013/5056 z 19. novembra 2013, ktorým potvrdilo\nrozhodnutie daňového úradu č. 9712402/5/3380685/2013 z 12. júla 2013 o vyrubení\nrozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 14 139,81 € za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok\n2010 z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok na uplatnenie nároku\nna odpočet DPH.\n3. Sťažovateľka správnym orgánom v žalobách vytýkala, že pri svojom rozhodovaní\nsa nevysporiadali s jej námietkami týkajúcimi sa:\n- miesta výkonu daňovej kontroly, ktoré bolo určené ako sídlo sťažovateľky, avšak\nna základe rozhodnutia zamestnancov daňového úradu bolo po prvom dni praktického\nvýkonu kontroly zmenené na sídlo daňového úradu, čím došlo k porušeniu zásady\nzákonnosti a zásady úzkej súčinnosti s daňovým subjektom;\n- nečinnosti daňového úradu pri výkone daňovej kontroly, keď nezákonne vyžiadal\npredložiť mu všetky dokumenty, avšak následne niekoľko mesiacov nekonal, čím došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v jej prítomnosti;\n\n2\n\n- neukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote šiestich mesiacov, keďže\noznámenie o predĺžení tejto lehoty bolo daňovému úradu doručené až po jej uplynutí, a teda\nnemohla byť predĺžená;\n- nezaoberaním sa námietkami sťažovateľky proti postupu zamestnancov daňového\núradu, v dôsledku čoho je celý proces výkonu daňovej kontroly zaťažený vadou\nnezákonnosti, keďže správca dane obral sťažovateľku o riadny opravný prostriedok;\n- nevykonania riadneho dokazovania daňovým úradom;\n- rozporuplnosti konania daňového úradu, ktorý potvrdil rumunskej daňovej správe,\nže sťažovateľka dodala do iného členského štátu tovar, avšak odmietol akceptovať\nnadobudnutie tohto tovaru na území Slovenskej republiky; v tejto súvislosti sťažovateľka\npoukázala na rozsudok najvyššieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Sžf 43/2010,\nz ktorého vyplýva, že „daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a\nobsah transakcie, ktorú deklaroval v priznaní alebo hlásení. Správca dane je zaťažený\ndôkazným bremenom na prekvalifikáciu daňovej transakcie“, avšak v jej prípade daňový\núrad takého dôkazy neposkytol;\n- prekvalifikovania nadobudnutia tovaru podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“)\nna § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., v súvislosti s čím sťažovateľka uviedla, že daňový\núrad mal považovať dodanie tovaru do Rumunska za zdanené podľa čl. 40 smernice Rady\n2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len\n„smernica 2006/112/ES“), ktorý ustanovuje, že za miesto nadobudnutia tovaru v rámci\nSpoločenstva sa považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru\nnadobúdateľovi;\n- porušenia zásady daňovej neutrality, v súvislosti s ktorým sťažovateľka daňovému\núradu vytkla, že napriek potvrdeniu vydanému rumunskej daňovej správe o dodaní tovaru\ndo Rumunska opätovne zdanil dodanie tovaru na Slovensku; v tejto súvislosti sťažovateľka\npoukázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 41/2011, z ktorého vyplýva, že\n„poznatky z cezhraničnej daňovej transakcie vadného trojstranného obchodu by\njednotlivými národnými daňovými správami nemali byť vyhodnocované rozdielne“.\n4. Po spojení vecí na spoločné konanie Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) rozsudkom č. k. 3 S 1/2014-79, 3 S 27/2014 zo 14. novembra 2014 žaloby\n3\n\nsťažovateľky podľa v tom čase účinného § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodné, pretože dospel k záveru, že rozhodnutia\na postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. Čo sa týka hmotnoprávnych námietok\nsťažovateľky, krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal „na závery správcu\ndane uvedené v rozhodnutiach, v protokole o výsledku daňovej kontroly a jeho dodatku č. 1\nz ktorých nepochybne vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal\ndodanie tovaru (posypovej soli) z Rumunska na Slovensko a späť do Rumunska a teda\nnesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 2 v spojení\ns § 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH... V danom prípade bolo rozsiahlym šetrením zistené. Že\nžalobca deklaroval dovoz posypovej soli v objeme 226,06 tony (3. štvrťrok 2010) a v objeme\n4 079,18 tony (4. štvrťrok 2010) z Rumunska na územie Slovenskej republiky a odtiaľ späť\ndo Rumunska bez toho, aby predložil doklady, ktoré by potvrdzovali jej príjem na území\nSlovenskej republiky a zároveň jej vývoz spať do Rumunska. Tak ako správne argumentoval\nžalovaný, podmienkou pre akceptovanie prenosu daňovej povinnosti v zmysle § 43 ZoDPH\nje fyzický pohyb tovaru. Pohyb posypovej soli však správca dane spochybnil poukázaním na\nnemožnosť prepravy tovaru z hľadiska Časovej náročnosti ako aj vzhľadom na prepravnú\nvzdialenosť zo soľnej bane v Rumunsku do rôznych miest Slovenska a vzápätí v rovnaký deň\nzo Slovenska do Rumunska takým spôsobom, ako preukazoval žalobca. Konkrétne zistenia\nsprávcu dane sú uvedené v skoršej časti rozsudku na str. 3, 4, 5. Nepochybil preto správca\ndane ak neakceptoval časť odpočítanej dane v sume 816,08 Eur (3. štvrťrok 2010) a v sume\n14 139.80 Eur (4. Štvrťrok 2010) pripadajúcej na uvedený objem tovaru, lebo nebolo\npreukázané použitie nadobudnutého tovaru na dodávky tovarov a služieb ako platiteľa dane\nv zmysle § 49 ods. 2 ZoDPH, čím žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie\nodpočítania dane vyplývajúce z § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH.“.\nPodľa\n\nnázoru\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsťažovateľka\n\nnedôvodne\n\nnamietala\n\naj\n\nv rovine\n\nprocesnoprávnej, pričom „svoju nespoluprácu so správcom dane, ktorou mu sťažoval výkon\ndaňovej kontroly zakrýva námietkami o porušení jeho procesných práv v daňovom konaní...\nZ obsahu rozhodnutí aj administratívneho spisu vyplýva, že dňa 17. 10. 2011 bolo žalobcovi\ndoručené oznámenie o výkone daňovej kontroly so začiatkom 28. 11. 2011, v priestoroch\nžalobcu... V deň začatia daňovej kontroly (dňa 28. 11. 2011) sa v sídle žalobcu nikto\nnenachádzal a doklady k daňovej kontrole boli predložené až 30. 11. 2011 treťou osobou,\nna ktorú žalobca uviedol svoj telefonický kontakt, ktorá ale nebola osobou oprávnenou\n4\n\nposkytovať požadované informácie v zmysel § 15 ods. 6 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.\nĎalej bolo zistené, že sídlo žalobcu je v prenajatých priestoroch, v sídle sa nenachádzala\nžiadna kompetentná osoba oprávnená v mene žalobcu so správcom dane konať, žalobca\nnemá žiadnych zamestnancov a jeho jediný konateľ je občanom Rumunskej republiky...\nJediná oprávnená osoba, konateľ\n\n, ktorý sa na území Slovenskej republiky\n\nnezdržiaval, splnomocnil\n\nako kompetentnú osobu na\n\nzastupovanie pri daňovej kontrole až dňa 13. 6. 2012. Z uvedených dôvodov žalobca\nnedôvodne namietal, že zo strany správcu dane išlo o nezákonný postup tým, že následne\nvykonával daňovú kontrolu v priestoroch daňového úradu, nie v sídle žalobcu, že si\nnezákonne zabezpečil doklady potrebné k daňovej kontrole tým, že uložil žalobcovi tieto\npredkladať na daňový úrad, keďže bolo nepochybne preukázané, že podmienky pre\nzamestnancov správcu dane na efektívne vykonávanie daňovej kontroly v priestoroch\nžalobcu neboli vinou žalobcu vytvorené. Z rovnakých dôvodov sú neopodstatnené aj jeho\nnámietky o údajnej nečinnosti správcu dane, v dôsledku čoho nezákonne žiadal o predĺženie\nlehoty na ukončenie daňovej kontroly (§ 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.), na čo podľa\nžalobcu nebol dôvod, a lehota na ukončenie daňovej kontroly podľa žalobcu uplynula dňa\n28. 5. 2012. Daňová kontrola začala dňa 28. 11. 2011. šesťmesačná lehota na ukončenie\ndaňovej kontroly uplynula dňa 28. 5. 2012. Správca dane pred jej uplynutím žiadosťou zo\ndňa 18. 5. 2012, požiadal kompetentný orgán o jej predĺženie, ktorý ju listom zo dňa 24. 5.\n2012 predĺžil... Daňová kontrola bola v zmysle § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.\nukončená dňa 27. 11. 2012, t. j. v zákonnej lehote... Žalobca svoje právo vyjadriť sa\nk výsledkom daňovej kontroly využil, k zisteniam sa písomne vyjadril..., na základe čoho\nsprávca dane vypracoval dodatok č. 1 k protokolu. V tejto súvislosti krajský súd osobitne\npoukazuje na tú časť, kde sa mal žalobca vyjadriť a predložiť dôkaz, že v kontrolovanom\nobdobí mu bolo pridelené rumunské IČ DPH a že zaplatil DPH za 3. a 4. štvrťrok 2010 do\nrumunského štátneho rozpočtu. Splnomocnený zástupca\n\nuviedol, že žalobca je\n\nplatiteľom DPH iba na Slovensku a nemá pridelené IČ DPH v rámci EÚ. S tým súvisí aj\nsprávnosť argumentácie žalovaného ktorý zdôraznil, že za miesto nadobudnutia posypovej\nsoli sa v zmysle § 17 od. 2 ZoDPH považuje miesto nadobudnutia v členskom štáte, ktorý\nnadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, pretože nadobúdateľ nepreukázal, že\ntoto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie\nalebo preprava tovaru. Podmienkou pre akceptovanie prenosu daňovej povinnosti v zmysle\n5\n\n§ 43 ZoDPH je fyzický pohyb tovaru, ktorý žalobca nepreukázal. Keďže k dodaniu tovaru\nv zmysle § 43 ZoDPH nedošlo, žalobca nebol oprávnený podať súhrnný výkaz a z toho\ndôvodu nemohlo dôjsť ani k vzniku dvojitého zdanenia, lebo spoločnosti\n\n.\n\nz titulu nadobudnutia tovaru od žalobcu daňová povinnosť nevznikla. Z uvedených dôvodov\nsú aj námietky žalobcu týkajúce sa daňovej neutrality, zákazu dvojitého zdanenia, prenosu\ndaňovej povinnosti s odkazom na článok 42 a Článok 40 Smernice nedôvodné.“ .\n5. Na základe odvolania sťažovateľky najvyšší súd napadnutým rozsudkom rozsudok\nkrajského súdu podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keď poukazom\nna skutkové zistenia správcu dane opätovne konštatoval, že sťažovateľka svojím postupom\nporušila § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.\n6. S uvedeným záverom najvyššieho súdu sťažovateľka nesúhlasí a opakujúc žalobné\ndôvody vo svojej sťažnosti poukazuje na to, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá vykonáva\ncezhraničné daňové transakcie. Uvádza, že sporným v danej veci sa mal stať „vadný\ntrojstranný obchod“, keď sťažovateľka nakúpila tovar v Rumunsku a predala ho príjemcovi\nrovnako v Rumunsku, túto transakciu riadne zaúčtovala, podala súhrnný výkaz, ktorým\njednoznačne deklarovala prenos daňovej povinnosti na príjemcu tovaru v Rumunsku,\na následne si uplatnila nárok na odpočítanie DPH, ktorý však daňový úrad v rámci\nvykonanej daňovej kontroly odmietol, keď nadobudnutie tovaru na území Slovenskej\nrepubliky spochybnil a z tohto dôvodu prekvalifikoval daňovú transakciu a miesto zdanenia\nurčil podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Podľa názoru sťažovateľky sa najvyšší súd\nv napadnutom rozsudku zaoberal len otázkou odpočítania dane podľa § 49 ods. 2\nv nadväznosti na § 51 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z., keď ustálil, že nárok\nna odpočítanie DPH nemala. Keďže proti rozsudku najvyššieho súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok a otázka, ktorá sa v danej veci riešila, spadá do právomoci Súdneho\ndvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), bolo jeho povinnosťou predložiť túto vec\nna konanie o prejudiciálnej otázke, či došlo alebo nedošlo k preneseniu daňovej povinnosti\nna príjemcu tovaru v Rumunsku, čo však neurobil. Táto skutočnosť v spojení\ns nedostatočným odôvodnením rozhodnutí oboch vo veci konajúcich súdov zakladá\nporušenie v záhlaví označených základných práv a slobôd sťažovateľky.\n\n6\n\nII.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n8. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, preto môže\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu\nk tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05,\nIII. ÚS 2/05, I. ÚS 598/2013, I. ÚS 166/2015); viazanosť ústavného súdu návrhom\nna začatie konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí\nv prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú\nzastúpené advokátom.\n9. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je\nnámietka porušenia práva sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu založená jednak na nedostatočnom odôvodnení tohto rozsudku v spojení\ns rozsudkom súdu prvého stupňa, ako aj na nepredložení prejudiciálnej otázky najvyšším\nsúdom Súdnemu dvoru (bod 5).\n7\n\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n12. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov; úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n13. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta\nvýkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom\nposkytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými\nslovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava\n8\n\nnezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\nSprávny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (III. ÚS 502/2015,\nIV. ÚS 596/2012,).\n14. „V daňovom konaní sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov\na správca dane je povinný riadne zistiť skutkový stav veci a preveriť skutkové tvrdenia\nuvádzané daňovým subjektom, prípadne odstrániť procesné pochybenia, ktoré vykonal\nsprávca dane počas daňovej kontroly. Daňové konanie je svojou povahou správnym\nkonaním a vzťahujú sa naň zásady činnosti orgánov verejnej správy, ale je možné\nidentifikovať aj jednotlivé procesné zásady daňového konania (porovnaj Vernarský, M.\nProcesné zásady daňového konania. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,\n2009. s. 11, 24 ‒ 25 a nasl.). Daňové konanie ovláda zásada objektívnej pravdy, avšak je na\nsprávcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým\nspôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery\nvyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím\nna skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy\ndaní a v priebehu konania. Povinnosťou správneho orgánu v prvostupňovom správnom\nkonaní, ako aj v odvolacom konaní je dať odpoveď na ťažiskové argumenty účastníka\nkonania v tom smere, že v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ako sa s jednotlivými\nargumentmi a tvrdeniami účastníka vysporiadal.“(I. ÚS 480/2017).\n15. Ako bolo uvedené, článok 6 ods. 1 dohovoru garantuje spravodlivý proces\npri rozhodovaní súdu o ,,občianskych právach a záväzkoch“ alebo o oprávnenosti\n,,akéhokoľvek trestného obvinenia“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“) pojem občianske práva a záväzky treba vykladať autonómne, pričom sem\nnepatria len občianske, obchodné, rodinné či pracovné práva a záväzky. Pod tento pojem\nmožno zahrnúť aj rozhodovanie súdov o niektorých právach vyplývajúcich z verejného\npráva. Európsky súd pre ľudské práva nevylučuje, že aj konania kvalifikované\nvnútroštátnym právom ako súčasť verejného práva môžu spadať do pôsobnosti čl. 6\ndohovoru v jeho občianskoprávnej (resp. civilnej) časti, ak je ich výsledok rozhodujúci\n9\n\npre práva a povinnosti súkromného charakteru. V okolnostiach daného prípadu nemožno\nopomenúť judikatúru ESĽP týkajúcu sa aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá vylučuje jeho\naplikáciu na veci daňové z dôvodu, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci (hard core of\npublic-authority prerogatives) (porov. Jussila v. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej\nkomory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini v. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok\nVeľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24 ‒ 31). Výnimku ESĽP nachádza v daňových\nprípadoch tam, kde daňové konanie považuje za konanie trestné.\n16. Európsky súd pre ľudské práva vo veci Ferrazzini proti Taliansku konštatoval\nneaplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na daňové záležitosti, „a to napriek finančným\ndôsledkom, ktoré nevyhnutne majú na platiteľov daní“. V tom istom rozhodnutí však ESĽP\npripomenul, že dohovor „je živý nástroj, ktorý má byť interpretovaný vo svetle súčasných\npomerov a Súdu prináleží zrevidovať, či by na základe zmeny názorov spoločnosti na\nprávnu ochranu, ktorá má byť zaručená jednotlivcom v ich vzťahoch s orgánmi verejnej\nmoci, nemala byť pôsobnosť článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru rozšírená na spory\nmedzi občanmi a orgánmi verejnej moci o zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov“.\n17. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom ESĽP, že aj dohovor ako každodenne\nrealizovaný a aplikovaný právny predpis má byť „živým nástrojom“, a je tak úlohou\norgánov ho aplikujúcich interpretovať jeho ustanovenia i s ohľadom na možné meniace sa\nspoločenské podmienky. V tejto súvislosti je preto potrebné zohľadniť spoločenské pomery,\nktoré podmieňovali podobu dohovoru v období jeho vzniku, pričom vývoj judikatúry ESĽP\npostupne speje k novoformulovaným kritériám na posudzovanie aplikovateľnosti čl. 6 ods.\n1 dohovoru na spory o zákonnosť administratívnych rozhodnutí medzi správnymi orgánmi a\nfyzickými osobami a právnickými osobami. (I. ÚS 314/2015).\n18. Vzhľadom na obsah sťažnosti a predmet rozhodovania všeobecných súdov\nvymedzený v I. časti tohto uznesenia ústavný súd konštatuje, že samotný čl. 6 ods. 1\ndohovoru na prípad sťažovateľky ratione materiae nemožno aplikovať, keďže zo strany\nsprávcu dane nedošlo k uloženiu daňovej sankcie, ktorá by bola preventívno-represívneho\ncharakteru, a teda nie je naplnená požiadavka druhého kritéria z troch v zmysle\ntzv. Engelovských kritérií, ktorých naplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne\n10\n\nkonanie ako konanie trestného charakteru a konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(k tomu porovnaj Engel and Others v. Holandsko, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72,\n5370/72, rozsudok pléna ESĽP z 8. 6. 1976, bod 82, ako aj judikatúru ústavného súdu\nvo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 241/07, II. ÚS 205/2015, II. ÚS 175/2016,\nII. ÚS 506/2016, II. ÚS 906/2016, I. ÚS 480/2017). Okrem toho právne závery najvyššieho\nsúdu uvedené v napadnutom rozsudku nie sú ani zjavne neodôvodnené, ani arbitrárne, aby\nich námietky sťažovateľky uvedené v sťažnosti mohli spochybniť (porov. I. ÚS 12/05,\nII. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n19. V súvislosti s námietkou sťažovateľky o nesprávnej aplikácii § 17 ods. 2 zákona\nč. 222/2004 Z. z. správnymi orgánmi a všeobecnými súdmi na trojstranné obchody, ktoré\nv súlade s predmetom svojej podnikateľskej činnosti vykonala, ústavný súd poukazuje na to,\nže právnym základom pre nastavenie pravidiel trojstranného obchodu je čl. 141 smernice\n2006/112/ES, pričom pravidlá trojstranného obchodu v Slovenskej republike upravuje § 17\nods. 4 a § 45 zákona č. 222/2004 Z. z.\n20. Z autorského textu\n\npublikovanom v časopise DPH v praxi (rok\n\n2015, číslo 10, strana 9) vyplýva, že:\n„Aj v prípade jednoduchých obchodných vzťahov, keď sa na cezhraničnom dodaní\ntovaru zúčastňuje len jeden predávajúci a jeden kupujúci, musí platiteľ dane, či už v pozícii\ndodávateľa tovaru do iného členského štátu alebo v pozícií nadobúdateľa tovaru z iného\nčlenského štátu, vedieť správne aplikovať základné pravidlá zdanenia cezhraničných\ndodávok tovaru. Pri zdanení tovaru nesmie platiteľ dane zabúdať na to, že fyzický pohyb\ntovaru je kľúčovým kritériom.\nZvláštnosťou intrakomunitárnych dodaní tovaru je to, že jeden obchodný vzťah\n(predaj tovaru) zakladá dve zdaniteľné transakcie na dvoch územiach členských štátov.\nPrakticky to znamená, že jedna a tá istá obchodná transakcia je predmetom dane v\nčlenskom štáte dodávateľa a zároveň je predmetom dane v členskom štáte nadobúdateľa.\nKu každému nadobudnutiu tovaru na území toho-ktorého členského štátu musí existovať\ndodanie toho istého tovaru v inom členskom štáte...\nTrojstranný obchod je v podstate reťazový obchod, avšak osobitné pravidlá zdanenia\nsa môžu uplatniť, len ak sú na tomto reťazovom obchode zúčastnené najviac tri nezávislé\n11\n\nzdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre DPH v troch rôznych členských štátoch... Ten\nistý tovar je súčasne predmetom dvoch po sebe nasledujúcich dodaní. Pre tento obchod je\ncharakteristické, že len jedna z dvoch dodávok je tzv. pohyblivá dodávka (preprava tovaru\na faktúra) a druhá je tzv. nepohyblivá dodávka (len faktúra). V zákone č. 222/2004 Z. z. sú\nzdaniteľné osoby zúčastnené na trojstrannom obchode označené ako:\n- Prvý dodávateľ - zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH v členskom štáte 1 (ďalej\nlen „ČŠ“), kde sa preprava tovaru začína uskutočňovať (zmluvný vzťah o dodaní tovaru\nmedzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom).\n- Druhý odberateľ - zdaniteľná osoba registrovaná v ČŠ 3, kde sa preprava tovaru\nodoslaného z ČŠ 1 skončí (zmluvný vzťah o dodaní tovaru medzi prvým odberateľom a\ndruhým odberateľom).\n- Prvý odberateľ (prostredná osoba) - zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná v ČŠ\n2 a nie je registrovaná v ČŠ 3...\nV prípade trojstranných obchodov ide o zjednodušenie pre zdaniteľnú osobu, ktorá je\nv pozícii prvého odberateľa (prostrednej osoby)...\nAk sú splnené podmienky trojstranného obchodu, platí fikcia, že nadobudnutie tovaru\nprvým odberateľom v ČŠ 3 je zdanené. Zároveň na kupujúceho v pozícii druhého\nodberateľa je prenesená povinnosť platiť DPH z dodania tovaru, ktorú je povinný platiť\nnamiesto prvého odberateľa. Takže to znamená, že osobou povinnou platiť DPH v členskom\nštáte, kde sa skončila preprava tovaru, je druhý odberateľ.“\n21. V prípade sťažovateľky teda nebola neplnená primárna podmienka trojstranného\nobchodu podľa § 17 ods. 4 a § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. spočívajúca v účasti troch\nzdaniteľných osôb, ktoré sú registrované pre DPH v troch rôznych členských štátoch\nEurópskej únie, keďže sama uviedla, že nakúpila tovar v Rumunsku a predala ho príjemcovi\nrovnako v Rumunsku. O trojstranný obchod nejde v prípade, ak ide o reťazový obchod\nmedzi tromi podnikateľmi, ale tovar fyzicky neopustí územie členského štátu, alebo ak je\ntovar odoslaný alebo prepravený mimo územia Európskej únie. Pokiaľ sťažovateľka\nna podporu svojich argumentov poukázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Sžf 41/2011, z ktorého vyplýva, že „poznatky z cezhraničnej daňovej transakcie vadného\ntrojstranného obchodu by jednotlivými národnými daňovými správami nemali byť\nvyhodnocované rozdielne.“, treba uviesť, že v tomto prípade (na rozdiel od prípadu\n12\n\nsťažovateľky) bola splnená primárna podmienka trojstranného obchodu spočívajúca v účasti\ntroch zdaniteľných osôb, ktoré sú registrované pre DPH v troch rôznych členských štátoch\nEurópskej únie, preto vzhľadom na odlišné skutkové okolnosti nemohol predstavovať\nvýchodisko pre rozhodnutie všeobecných súdov vo veci sťažovateľky.\n22. Ústavný súd už v uznesení sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011\nkonštatoval, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona\nč. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť\ndôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý disponuje svojim právom\nuplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane\nz pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento\nnárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú\nverifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,\nna ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok\nna odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“.\n23. Pre porovnanie možno poukázať na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27. januára 2012, v ktorom uviedol, že „... daňové\nřízení je postaveno na zásadě, že každý daňový subjekt má povinnost sám daň přiznat, nese\ntedy břemeno tvrzení, ale také povinnost toto své tvrzení doložit, tj. nese i břemeno důkazní.\nDaňový subjekt má povinnost prokazovat k výzvě správce daně jen ty skutečnosti, které sám\ntvrdí (nález Ústavního soudu ze dne 24. 4. 1996, sp. zn. Pl. ÚS 38/95, všechna rozhodnutí\ntohoto soudu jsou dostupná na http://nalus.usoud.cz). Svá tvrzení prokazuje především svým\núčetnictvím a jinými povinnými evidencemi a záznamy (např. rozsudky Nejvyššího\nsprávního soudu ze dne 30. 1. 2008, čj. 2 Afs 24/2007-119, č. 1572/2008 Sb. NSS, ze dne 22.\n10. 2008, čj. 9 Afs 30/2008-86, ze dne 16. 7. 2009, čj. 1 Afs 57/2009-83, či ze dne 8. 7.\n2010, čj. 1 Afs 39/2010 – 124, všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na\nwww.nssoud.cz).\nExistence účetních dokladů, tj. příjmových dokladů či faktur, byť formálně\nbezvadných, sama o sobě zpravidla ještě neprokazuje, že se operace, která je jejich\npředmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 28. 2. 2006,\n13\n\nčj. 7 Afs 132/2004-99, ze dne 31. 12. 2008, čj. 8 Afs 54/2008-68). Správce daně proto může\nvyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti, správnosti či úplnosti účetnictví\na jiných povinných záznamů. V tomto ohledu správce daně podle § 31 odst. 8 písm. c)\ndaňového řádu tíží důkazní břemeno, a to právě ve vztahu k prokázání důvodnosti jeho\npochyb. Správce daně není povinen prokázat, že údaje o určitém účetním případu jsou\nv účetnictví daňového subjektu zaznamenány v rozporu se skutečností, je však povinen\nprokázat, že o souladu účetnictví se skutečností existují vážné a důvodné pochyby. Správce\ndaně proto musí identifikovat konkrétní skutečnosti, na jejichž základě lze mít pochybnosti o\nvěrohodnosti, úplnosti, průkaznosti nebo správnosti účetnictví (srov. shora zmíněné\nrozsudky čj. 2 Afs 24/2007-119, čj. 9 Afs 30/2008-86, čj. 1 Afs 39/2010-124, nález\nÚstavního soudu ze dne 29. 10. 2002, sp. zn. II. ÚS 232/02).\nPokud správce daně unese své důkazní břemeno ve vztahu k výše popsaným\nskutečnostem, je opět na daňovém subjektu, aby prokázal pravdivost svých tvrzení\na průkaznost, věrohodnost a správnost účetnictví ve vztahu k předmětnému obchodnímu\npřípadu, popř. aby svá tvrzení korigoval. Daňový subjekt přitom tyto skutečnosti prokazuje\nzpravidla jinými důkazními prostředky než vlastním účetnictvím.“.\n24. Zároveň netreba opomínať, že Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach opakovane\njudikuje, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný\na podporovaný smernicou 2006/112/ES, preto sa osoby podliehajúce súdnej právomoci\nnemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie; prináleží\nteda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie,\nak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje\npodvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. V tejto súvislosti Súdny dvor napr. v rozsudku\nz 13. februára 2014 vo veci C-18/13 (Maks Pen EOOD proti Direktor na Direkcija\n„Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ Sofija) vyslovil:\n„1. Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane\nz pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba\nodpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom\nv prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané\nani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo\nnedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady\n14\n\nna poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré\npodpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, pod dvojitou\npodmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže,\nže vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba\nvedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo\nsúčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.\n2. V prípade, ak vnútroštátne súdy majú povinnosť alebo možnosť ex offo vzniesť\nprávne dôvody založené na záväznom pravidle vnútroštátneho práva, musia to robiť\nvo vzťahu k záväznému pravidlu práva Únie, akým je aj pravidlo, ktoré požaduje,\naby vnútroštátne orgány a vnútroštátne súdy zamietli právo na odpočet dane z pridanej\nhodnoty, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že sa toto právo nárokuje\npodvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Týmto vnútroštátnym súdom prináleží\npri posúdení podvodného alebo zneužívajúceho charakteru tohto nároku na odpočet dane\nvykladať vnútroštátne právo s čo najväčším ohľadom na znenie a účel smernice 2006/112\ns cieľom dosiahnuť ňou sledovaný výsledok, čo vyžaduje, aby urobili všetko, čo je v ich\nprávomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním\nuznané.\n3. Smernica 2006/112, ktorá podľa svojho článku 242 požaduje najmä, aby každá\nzdaniteľná osoba viedla na účely uplatnenia dane z pridanej hodnoty a jej kontroly\ndaňovým úradom dostatočne podrobné účtovníctvo, sa má vykladať v tom zmysle,\nže nebráni tomu, aby dotknutý členský štát požadoval v medziach ustanovení článku 273 tej\nistej smernice od všetkých zdaniteľných osôb, aby v tejto súvislosti dodržiavali všetky\nvnútroštátne právne normy v oblasti účtovníctva, ktoré sú v súlade s medzinárodnými\núčtovnými štandardmi, pod podmienkou, že opatrenia prijaté v tomto zmysle nejdú\nnad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov spočívajúcich v zabezpečení riadneho\nvýberu dane a predchádzaniu podvodom.“\n25. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po oboznámení sa s obsahom\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu (v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa)\nkonštatuje, že najvyšší súd postupoval v medziach svojej právomoci, pričom sa nedopustil\ntakého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy ani príslušnej právnej úpravy\nEurópskej únie v oblasti spoločného systému dane z pridanej hodnoty, ktorými by poprel\n15\n\nich účel a význam. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemožno označiť za arbitrárny v\ntom smere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený\nskutkový stav, ústavne neudržateľné alebo že by napadnutý rozsudok nereflektoval\nťažiskové skutočnosti dôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o odvolaní\nsťažovateľky alebo nezohľadnil jej tvrdenia o nevysporiadaní sa s jej námietkami. Aj podľa\nnázoru ústavného súdu je potrebné právne úkony správcu dane vnímať v celkovom kontexte\nuskutočnenej daňovej kontroly, preto pokiaľ najvyšší súd opätovným poukazom\nna skutkové zistenia správcu dane dospel k záveru, že sťažovateľka svojím postupom\nporušila § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z, nemožno\nkonštatovať, že napadnutý rozsudok odôvodnil nedostatočne.\n26. V súvislosti s námietkou sťažovateľky o nesplnení povinnosti najvyššieho súdu\npredložiť jej vec na konanie o prejudiciálnej otázke Súdnemu dvoru ústavný súd poukazuje\nna to, že touto problematikou sa zaoberal už v uznesení sp. zn. III. ÚS 388/2010\nz 19. októbra 2010, keď konštatoval, že „konanie podľa čl. 267 zmluvy je založené na deľbe\núloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Je vecou len vnútroštátneho súdu,\npred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť\nso zreteľom na konkrétne okolnosti veci nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke\npre vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu\ndvoru. V dôsledku toho je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť, pokiaľ sa položené\notázky týkajú výkladu práva Spoločenstva (napríklad rozsudok z 11. 7. 2006, Chacón\nNavas, C 13/05, bod 32 a tam citovaná judikatúra)... Pokiaľ ide o kľúčovú námietku\nsťažovateľky, že najvyšší súd nepredložil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa\nvýkladu smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z\npridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11. 12. 2006) v znení smernice Rady 2006/138/ES z\n19. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29. 12. 2006), ústavný súd musí pripomenúť, že\núčastník konania podľa zákonnej úpravy nemá nárok na to, aby vnútroštátny súd prerušil\nkonanie a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru... Predpokladom povinnosti\nzahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle\nustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho\npráva je pre riešenie daného prípadu relevantná [Bobek, M. Porušení povinnosti zahájit\nřízení o předběžné otázce podle článku 234 (3) SES. Praha : C. H. Beck, 2004. s. 41].“.\n16\n\n27. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nevidí dôvod vyhodnotiť postup\nnajvyššieho súdu, ktorý nepredložil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa\nsmernice 2006/112/ES, ako nesprávny, pretože otázka výkladu komunitárneho práva\npre riešenie daného prípadu nebola relevantná.\n28. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnamietaným porušením práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a práva na účinný prostriedok obrany podľa čl. 13 dohovoru a napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu neexistuje príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu\nmožnosť vyslovenia porušenia uvedených práv po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie, preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú. Z uvedeného dôvodu sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými\nv petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v danom prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-odpočet dane", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-daňová kontrola", "rozhodnutie-zákonnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:da800ab8-9ca5-4d4e-be22-591e3534e0b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1"}, {"guid": "ussr:ca6b7bd1-bd8b-46d4-9c5b-9e5b3f447765", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.906.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 906/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 906/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.906.2016.1"}, {"guid": "ussr:8b793b5f-6687-40b3-96d5-e9963c070d46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1"}, {"guid": "ussr:2cc0092d-6454-41e5-9549-54d1c74e7dba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.175.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.175.2016.1"}, {"guid": "ussr:39b83c54-d1c8-4ba3-aa32-b86120061a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:128039b9-5939-4e17-974a-2cbcd592b666", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.166.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 166/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 166/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.166.2015.1"}, {"guid": "ussr:0c81b92e-461d-4048-bad8-bc0c31518058", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1"}, {"guid": "ussr:51b670f1-0e3d-4aa9-bb14-939ce43eecb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 598/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 598/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51b670f1-0e3d-4aa9-bb14-939ce43eecb9"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:de76369e-48b9-4400-90a7-eb7baf842458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 388/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de76369e-48b9-4400-90a7-eb7baf842458"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:3fff0bab-17c2-4c41-b5ef-6d6ea003a17e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 232/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 232/02 z 4. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-04", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fff0bab-17c2-4c41-b5ef-6d6ea003a17e"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ee737056-8227-42bd-8d4f-e274fc70ee70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.439.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 439/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 439/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.439.2026.1"}, {"guid": "ussr:f8565164-22ee-4eb6-b156-8ecb2767afc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.589.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 589/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 589/2024 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.589.2024.1"}, {"guid": "ussr:2f508cb0-cf59-422a-bc13-970dace7bdca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.648.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 648/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 648/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.648.2025.1"}, {"guid": "ussr:89364464-065f-4b24-a149-50cbac575a42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.595.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.595.2025.1"}, {"guid": "ussr:e482a8e8-2b3b-46a7-a535-ea9f1490649f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.551.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 551/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 551/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.551.2025.1"}, {"guid": "ussr:5c610f0a-5038-4a6b-9c45-398fe0dbe121", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.561.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 561/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 561/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.561.2025.1"}, {"guid": "ussr:cbee8f04-5867-4ec2-a964-2342e5c245ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.65.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.65.2025.1"}, {"guid": "ussr:ad31e399-0109-42cd-946d-423d5eef4e8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.481.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.481.2024.1"}, {"guid": "ussr:db41e33c-4901-47f2-a5b3-694550bbb661", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.241.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 241/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.241.2024.1"}, {"guid": "ussr:de30493b-5079-4c67-ab99-ce6fb43b005b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.211.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2024 z 17. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.211.2024.1"}, {"guid": "ussr:804df87f-7346-4d8f-9128-4bec23ecb707", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.505.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 505/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 505/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.505.2022.1"}, {"guid": "ussr:c459cfeb-6634-4f3a-a146-ef997c221d67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1"}, {"guid": "ussr:294c73c8-4b0c-4e26-9dcb-be9208c1e23e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.368.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 368/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 368/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.368.2021.1"}, {"guid": "ussr:634e3d56-f474-4ffa-b424-18948c0dd7a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.438.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2021 z 29. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.438.2021.1"}, {"guid": "ussr:49b5ad91-3b17-4715-a69b-706dc4bf7796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.226.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 226/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 226/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.226.2021.1"}, {"guid": "ussr:d373c0f4-7da5-4906-8afd-f6c45f508563", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.249.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 249/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 249/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.249.2021.1"}, {"guid": "ussr:7c60fe98-4431-42a6-921c-24e13779df0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.531.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 531/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 531/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.531.2020.1"}, {"guid": "ussr:1666928d-ba9f-41f6-8d3c-a1ef0ac4a669", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:c540e999-4199-405d-b07e-891b957a3dfc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.32.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 32/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/2019 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.32.2019.1"}, {"guid": "253d3df7-c897-4ca0-881f-02465fb67280:a5446b40-d955-46b6-a013-829d755cd9e7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200372.3", "spisova_znacka": "NR-21S/26/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-21S/26/2022 z 25. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200372.3"}, {"guid": "aa38a6a0-2357-48d7-89a2-83ef95ec561a:26bc1dbe-8b39-48f8-b2a5-88160f279aaf", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200144.4", "spisova_znacka": "NR-6S/11/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-6S/11/2022 z 25. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200144.4"}, {"guid": "94877737-6bfe-42e1-a814-0388378a125f:e51e1bc4-353e-4a17-90c9-2df98bf44b94", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2023:8020200432.5", "spisova_znacka": "PO-6S/48/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/48/2020 z 30. 3. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2023:8020200432.5"}, {"guid": "a6fe389a-0d15-4557-b932-d51536604278:09de41e7-ea1f-4d9b-8091-d3110b865348", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2023:8020200439.5", "spisova_znacka": "PO-6S/51/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/51/2020 z 30. 3. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2023:8020200439.5"}, {"guid": "082a2c4b-c2bc-4650-a041-38c1c6c9e2b9:505d7afa-5fa4-40ec-8c08-ba549f02886c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2023:8020200441.5", "spisova_znacka": "PO-6S/52/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/52/2020 z 30. 3. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2023:8020200441.5"}, {"guid": "c4f736db-382b-4793-9e1d-fa0067224003:4a757381-eb9f-4664-add6-456fd4547f15", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:1019200358.4", "spisova_znacka": "6S/24/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/24/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:1019200358.4"}, {"guid": "c4f736db-382b-4793-9e1d-fa0067224003:54c7e9cf-d510-41b5-87ff-ed3b7481f168", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:1019200358.4", "spisova_znacka": "6S/24/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/24/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:1019200358.4"}, {"guid": "55bedf72-8bd8-4ef5-8c9c-f4d82925769f:ae391e1d-d075-47b8-8589-96bcd87429af", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1019200818.2", "spisova_znacka": "2S/116/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/116/2019 z 18. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-05-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1019200818.2"}, {"guid": "4f7563b5-2862-4ea4-9ed2-a7bf84b3f0dc:a78d7a1d-d3c6-4632-b2d1-fe12f8d4e366", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019201432.1", "spisova_znacka": "1S/230/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/230/2019 z 2. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201432.1"}, {"guid": "4f7563b5-2862-4ea4-9ed2-a7bf84b3f0dc:c46f1086-5304-420e-a17f-768f1d5aee78", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019201432.1", "spisova_znacka": "1S/230/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/230/2019 z 2. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201432.1"}, {"guid": "ea93f4b3-ca40-4cb6-94cd-532133f97ffa:531b9dab-fe8e-487d-8386-0e5037a1631e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7019200040.1", "spisova_znacka": "6S/14/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/14/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7019200040.1"}]}