{"guid": "ussr:66bb89a2-fa53-4f66-8776-7925799c9a25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.156.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 156/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/2018 z 10. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. apríla 2018, sp. zn. III. ÚS 156/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.156.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/66bb89a2-fa53-4f66-8776-7925799c9a25", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.156.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.156.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.156.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 156/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Klimčom, advokátska kancelária, M. R. Štefánika 9,\nTrenčianske Teplice, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej\nslužby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica,\npod ČVS: SKIS-67/OISS-V-2017 zo 14. júna 2017 a uznesením Okresnej prokuratúry\nTrenčín č. k. 1 Pn 311/17/3309-18 z 2. augusta 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej\nslužby Stred, Banská Bystrica (ďalej len „inšpekcia“), pod ČVS: SKIS-67/OISS-V-2017\nzo 14. júna 2017 a uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „okresná\nprokuratúra“) č. k. 1 Pn 311/17/3309-18 z 2. augusta 2017.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala trestné oznámenie\n(podanie z 10. februára 2017) pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183\nods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“), trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156\nods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mali na jej osobe dopustiť príslušníci Policajného zboru\nslužobne zaradení na Obvodné oddelenie Policajného zboru Trenčín (ďalej len „obvodné\noddelenie“) konaním 20. a 21. decembra 2016. Trestné oznámenie sťažovateľky inšpekcia\nuznesením pod ČVS: SKIS-67/OISS-V-2017 z 22. marca 2017 podľa § 197 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) najprv odmietla, avšak následnej sťažnosti sťažovateľky ako riadnemu\nopravnému prostriedku proti tomuto rozhodnutiu 15. mája 2017 podľa § 190 ods. 1\nTrestného poriadku vyhovela a v konečnom dôsledku o veci rozhodla uznesením\npod ČVS: SKIS-67/OISS-V-2017 zo 14. júna 2017 tak, že ju (vec) podľa § 197 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku odovzdala na disciplinárne konanie riaditeľovi Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného\nzboru“), pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197\nods. 2 Trestného poriadku.\n3. Proti tomuto ostatnému rozhodnutiu inšpekcie podala sťažovateľka sťažnosť, ktorú\nokresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pn 311/17/3309-18 z 2. augusta 2017 podľa § 193\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nie dôvodnú.\n\n2\n\n4. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka podrobne rozpísala skutkové\nokolnosti, ktoré ju k podaniu trestného oznámenia viedli. Konanie príslušníkov obvodného\noddelenia sťažovateľka označila ako „nezákonné“ a „mučivé“. Ako uvádza, „Odo dňa\n20. 12. 2016 približne 21:45 hod. do 21. 12. 2016 – 13:27 hod. sťažovateľka bola\npríslušníkmi OO PZ obmedzená na svojich právach, na slobode, bol vyvolávaný na ňu\npsychický tlak a mučivé metódy, nebola jej poskytnutá strava ani pitie, znemožnené\nvykonávanie hygienických potrieb, držaná bola v priestoroch, ktoré sú pod ľudskú\ndôstojnosť a takéto zaobchádzanie nielen poškodilo zdravie sťažovateľky, ale malo aj za\nnásledok obmedzenie jej výkonu povolania, keďže... po zákroku polície ostala PN.“.\n5. V súvislosti s konaním príslušníkov obvodného oddelenia sa sťažovateľka obrátila\naj na verejnú ochrankyňu práv, ktorá v prípise sp. zn. 1676/2017/VOP zo 6. júla 2017\noznačenom\n\nako\n\n„Upovedomenie\n\no výsledkoch\n\nvybavenia\n\npodnetu\n\na o prijatých\n\nopatreniach“ sťažovateľke oznámila, že «(i) Umiestnením do „vyhradených priestorov“,\nktoré nie sú celou policajného zaistenia došlo k porušeniu čl. 17 ods. 2 ústavy a samo osebe\npredstavuje ponižujúce zaobchádzanie, a teda porušenie čl. 3 dohovoru a čl. 16 ods. 2\nústavy.\n(ii) Konaním OO PZ Trenčín bol porušený čl. 3 dohovoru a čl. 16 ods. 2 ústavy,\nnakoľko OO PZ Trenčín neposkytlo dostatočné, presvedčivé a hodnoverné vysvetlenia\no zaobchádzaní s Vašou osobou v čase obmedzenia Vašej osobnej slobody v dĺžke takmer\n16 hodín.».\n6. Obranu príslušníkov obvodného oddelenia v konaní pred inšpekciou sťažovateľka\noznačila za klamstvo, «uviedli, že sťažovateľka bola zaistená v súlade so zákonom\no Policajnom zbore, pretože údajne v čase kedy sťažovateľka odchádzala s\nz miesta parkoviska pred OO PZ Trenčín, dotknutí príslušníci OO PZ Trenčín\nsťažovateľku (údajne) predpísaným spôsobom zastavili, údajne im sťažovateľka predložila\nvšetky potrebné doklady, a to za účelom prešetrenia priestupku „zastavenia na zakázanom\nmieste“, pričom sťažovateľka následne z miesta parkoviska ušla, údajne sťažovateľka\nneuposlúchla výzvu policajtov, tí ju preto prenasledovali a následne ju údajne z týchto\ndôvodov na Súťažnej ulici spacifikovali».\n\n3\n\n7. Sťažovateľka zdôraznila, že „aj verejný ochranca práv, ktorý potvrdil, že základné\nľudské práva sťažovateľky boli porušené, skonštatoval, že vyjadrenia príslušníkov OO PZ\nsú nedostatočné a plné rôznych nezrovnalostí... o to viac orgán činný v trestnom konaní by\nsa mal venovať odstráneniu vzniknutých nezrovnalostí“. Okresná prokuratúra sa\nk výsledkom, ktoré „uviedol verejný ochranca práv... nevyjadrila žiadnym spôsobom“.\n8. Podľa názoru sťažovateľky inšpekcia (vyšetrovateľ Policajného zboru) «nechcel\nzistiť skutkový stav, tak ako reálne bol, ale stotožnil sa so skutkovým stavom tak, ako ho\nvykreslili dotknutí príslušníci OO PZ Trenčín, pričom títo príslušníci za účelom, aby si\n„kryli“ navzájom chrbát, spísali rôzne úradne záznamy... a na tieto odkazovali».\nSťažovateľka v sťažnosti proti prvému rozhodnutiu inšpekcie „jasne uviedla aké\nnezrovnalosti vznikajú v jednotlivých záznamoch, pričom ide o tak silné nezrovnalosti, že za\núčelom objektívneho zistenia skutkového stavu je potrebné tieto nezrovnalosti odstrániť,\npretože práve tieto nezrovnalosti indikujú, že príslušníci OO PZ úmyselne v trestnom konaní\nklamú“.\n9. Podľa slov sťažovateľky v uznesení o odovzdaní veci na disciplinárne stíhanie sa\ninšpekcia žiadnym spôsobom nezaoberala a nevysporiadala s námietkami, ktoré\nsťažovateľka vzniesla. Okresnej prokuratúre vytkla, že k záverom verejného ochrancu práv\nneuviedla žiadne stanovisko a celé odôvodnenie jej uznesenia predstavuje len všeobecné a\nveľmi stručné konštatovanie. Rozhodnutie okresnej prokuratúry je podľa presvedčenia\nsťažovateľky nepreskúmateľné, svojvoľné, arbitrárne, a to práve z toho dôvodu, že sa v ňom\nnevysporiadala dostatočne s jej argumentáciou.\n10. Sťažovateľka zároveň vyjadrila pochybnosť, „či trestné oznámenie bolo dané na\nrozhodnutie správnemu orgánu“. Podľa nej je možné dospieť k názoru, že „inšpekčná\nslužba Policajného zboru neexistuje. Namiesto inšpekčnej služby Policajného zboru reálne\ntotiž existuje Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR. Je nepochybné, že\ntáto sekcia je organizačnou súčasťou Ministerstva vnútra SR a nie Policajného zboru.“.\nSťažovateľka dedukuje, že „ak sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR netvorí súčasť\nPZ... príslušník tejto služby sa nepovažuje za policajta v zmysle § 10 ods. 8 Trestného\n\n4\n\nporiadku, a teda ani za orgán činný v trestnom konaní podľa § 10 ods. 1 Trestného\nporiadku. Dôsledkom tejto skutočnosti je to, že o trestnom oznámení sťažovateľky\nrozhodoval orgán, ktorý je nie je orgánom činným v Trestnom konaní, v dôsledku čoho\ndošlo tak isto k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v neprospech sťažovateľky. O trestnom\noznámení sťažovateľky rozhodoval orgán, ktorý nebol oprávnený o tom rozhodnúť.“.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tým že jej\ntrestné oznámenie bolo odstúpené orgánu, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní\nv zmysle Trestného poriadku, a ktorý nebol oprávnený o tomto trestnom oznámení\nrozhodovať, porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nuznesením zo dňa 14. 06. 2017 sp. zn. ČVS: SKIS-67/OISS-V-2017 vydaným príslušníkom\nodboru inšpekčnej služby Stred, úrad inšpekčnej služby, sekcia kontroly a inšpekčnej služby,\nMinisterstva vnútra SR, a uznesením zo dňa 02. 08. 2017 sp. zn. 1 Pn 311/17/3309 vydaným\nprokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín porušené bolo.\n3. Uznesenie Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad\ninšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Stred zo dňa 14. 06. 2017 sp. zn. ČVS: SKIS67/OISS-V-2017 a uznesenie Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 02. 08. 2017 sp. zn. 1 Pn\n311/17/3309 sa zrušuje a vec sa vracia na nové konanie.\n4. Ministerstvo vnútra SR a Okresná prokuratúra Trenčín sú povinné spoločne\na nerozdielne uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 312,34 EUR do 15 dní od\ndoručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu.“\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n5\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n14. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n16. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\n\n6\n\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n17. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na inú právnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\n(spravodlivý proces) zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením inšpekcie pod ČVS:\nSKIS-67/OISS-V-2017 zo 14. júna 2017 a uznesením okresnej prokuratúry č. k.\n1 Pn 311/17/3309-18 z 2. augusta 2017, ku ktorému malo dôjsť tým, že vo veci konajúce\norgány činné v trestnom konaní sa nevysporiadali so všetkými sťažovateľkou uvádzanými\nskutočnosťami, predovšetkým neodstránili rozpory v tvrdeniach príslušníkov obvodného\noddelenia, proti ktorým trestné oznámenie sťažovateľky smerovalo. Napadnuté rozhodnutia\nsťažovateľka považuje za nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne a v prípade rozhodnutia\ninšpekcie za vydané orgánom, ktorý nebol o trestnom oznámení oprávnený konať\na rozhodovať.\n18. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom tohto návrhu, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej\nsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m.\nIV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\n19. Vo vzťahu k prvému bodu požadovaného výroku rozhodnutia (petitu) je potrebné\nkonštatovať, a to napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu sťažovateľky, ktorá je\nsama znalá práva, že je nejasný, nepresný a neurčitý. Zjavne v ňom absentuje označenie,\nproti komu tento návrh smeruje [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde],\n\n7\n\nt. j. ktorý orgán verejnej moci sa mal dopustiť zásahu do základného práva sťažovateľky\nna inú právnu ochranu a jej práva na spravodlivý proces v súvislosti „s tým že jej trestné\noznámenie bolo odstúpené orgánu, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní“.\nFormulácia „bolo odstúpené“ bez označenia orgánu, ktorý tak mal urobiť, vytvára priestor\npre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv v konaní\npred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013,\nIII. ÚS 244/2014, III. ÚS 349/2015). Ústavný súd totiž nemôže v otázke konkretizácie\nsubjektu (porušovateľa), ktorý sa mal dopustiť zásahu do práv sťažovateľky, nahrádzať jej\npovinnosť tento orgán špecifikovať, a to zvlášť v situácii, keď ho inak ani nemožno určiť,\npretože z obsahu sťažnosti nevyplýva ani samotná skutočnosť, že by vôbec došlo\nk postúpeniu trestného oznámenia jedným orgánom verejnej moci inému orgánu verejnej\nmoci (inšpekcii), navyše, ak z textu sťažnosti vyplýva, že sama sťažovateľka trestné\noznámenie adresovala inšpekcii, čomu nasvedčujú jej slová: „toto trestné oznámenie bolo\nadresované Ministerstvo vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Pribinova 2,\n817 72 Bratislava.“\n20. Nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov\nústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút\npovinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátom a publikovaná\njudikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,\nIII. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).\n21. Uvedené bolo dôvodom pre odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie\nzákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n22. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nsťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne\nprostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne\nposkytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n\n8\n\n23. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity právomoci\nústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu – fyzickú aj právnickú. Preto každý,\nkto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany\na predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí si uplatniť ochranu základných práv\na slobôd na orgáne verejnej moci, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu\n(IV. ÚS 128/04, III. ÚS 250/08, I. ÚS 410/2011).\n24. Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti\npred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.\n25. Z obsahu sťažnosti nevyplýva, či sa sťažovateľka obrátila na okresnú prokuratúru\ns požiadavkou na preskúmanie „oprávnenosti“ inšpekcie konať o jej trestnom oznámení,\nargumentujúc okolnosťami uvedenými v aktuálnej sťažnosti. Pritom v § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde má svoj právny základ zásada subsidiarity ústavnej sťažnosti, z ktorej\nplynie tiež princíp minimalizácie zásahu ústavného súdu do činnosti ostatných orgánov\nverejnej moci, čo znamená, že ústavná sťažnosť je krajným prostriedkom na ochranu práva\nnastupujúcim vtedy, keď náprava pred týmito orgánmi verejnej moci už nie je štandardným\npostupom možná. Zmysel a účel tejto zásady reflektuje maximu, podľa ktorej ochrana\nústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť len úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje v prípade zlyhania všetkých ostatných.\n26. Sťažovateľka ani len náznakom v sťažnosti neuviedla, či takto postupovala alebo\nnie, t. j. či v konečnom dôsledku dala možnosť a priestor príslušným orgánom verejnej moci\nposkytnúť prípadnú ochranu jej základným právam alebo slobodám. Ak tak urobila, mala\nv záujme úspešnosti tejto jej sťažnosti túto okolnosť uviesť. Ak tak ale sťažovateľka\nneurobila, nesplnila požiadavku vyjadrenú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, čo robí\nz jej sťažnosti v tejto časti sťažnosť neprípustnú, a to je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n9\n\nK namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením inšpekcie ČVS: SKIS-67/OISSV-2017 zo 14. júna 2017\n27. Ako už bolo uvedené, ústavnému súdu prislúcha právomoc zaoberať sa\nporušením základného práva alebo slobody iba za predpokladu, že právna úprava takému\nprávu neposkytuje účinnú ochranu (I. ÚS 78/99). Sťažovateľka v zmysle príslušných\nustanovení Trestného poriadku disponovala možnosťou označené uznesenie inšpekcie\no odovzdaní veci na disciplinárne konanie príslušníkov obvodného oddelenia riaditeľovi\nokresného riaditeľstva Policajného zboru (a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo)\nnapadnúť riadnym opravným prostriedkom, ktorý aj využila. Táto okolnosť vzhľadom\nna princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného\nsúdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnenej námietke porušenia práv sťažovateľky\npodľa ústavy a dohovoru označeným uznesením inšpekcie, keďže preskúmanie tohto\nrozhodnutia bolo v kompetencii okresnej prokuratúry, ktorá bola v prípade zistenia zásahu\ndo práv sťažovateľky oprávnená, ale aj povinná poskytnúť im primeranú ochranu.\nPrávomoc okresnej prokuratúry v tejto veci predchádza právomoci ústavného súdu.\n28. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy\nuznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 311/17/3309-18 z 2. augusta 2017\n29. Podstatou výhrad sťažovateľky je, že okresná prokuratúra (spolu s inšpekciou)\nnevyhovela jej trestnému oznámeniu podľa jej predstáv, a teda orgány činné v trestnom\nkonaní trestne nestíhali konkrétne osoby (príslušníkov obvodného oddelenia) ako\nobvinených za sťažovateľkou v trestnom oznámení opísaný skutok.\n30. Ústavný súd konštatuje, že v rámci svojej judikatúry už uviedol, že právo fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby na začatie alebo vedenie trestného konania voči označenej\n\n10\n\nosobe, napr. na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva\na slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných\npráv alebo slobôd (porov. II. ÚS 42/00, II. ÚS 398/09, III. ÚS 233/2010, II. ÚS 340/2014,\nIV. ÚS 423/09, z novšej judikatúry porov. napr. II. ÚS 620/2016).\n31. Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu nie je ani právo\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby na základe napr. podaného trestného oznámenia\nbol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám. Takéto základné\nprávo nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku (porov. I. ÚS 126/06,\nII. ÚS 526/2013, III. ÚS 16/06, IV. ÚS 17/09). Inak povedané, základné právo na súdnu\na inú právnu ochranu nie je možné vykladať tak, že by garantovalo úspech v trestnom\nkonaní či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá predstavám sťažovateľky.\n32. Podľa ústavného súdu by o porušení označeného práva bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní nevenovali trestnému oznámeniu\nsťažovateľky pozornosť, ktorú vyžaduje zákon.\n33. Ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľky, opierajúc sa o uvedené východiská.\n34. Je dôležité pripomenúť, že inšpekcia vec trestného oznámenia sťažovateľky\nuznesením ČVS: SKIS-67/OISS-V-2017 zo 14. júna 2017 odovzdala na konanie\no disciplinárnom previnení príslušníkov Policajného zboru služobne zaradených na obvodné\noddelenie riaditeľovi okresného riaditeľstva Policajného zboru.\n35. Inšpekcia k záveru o opodstatnenosti takéhoto postupu [podľa § 197 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku] dospela po oboznámení sa s písomným oznámením\nsťažovateľky, vykonaní výsluchov dotknutých príslušníkov obvodného oddelenia, ako aj\nosôb prítomných pri jednotlivých udalostiach prípadu, zabezpečení ďalších listinných\ndôkazných prostriedkov a „Vyhodnotením všetkých zadovážených dôkazov založených na\nstarostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne“. Inšpekcia bola\ntoho názoru, že „boli zabezpečené dve skupiny dôkazov. Na jednej strane tvrdenie\n\n11\n\noznamovateľky o tom, že príslušníci OO PZ Trenčín... bezdôvodne použili voči nej\ndonucovacie prostriedky, bezdôvodne ju zaistili a umiestnili do nevyhovujúcich priestorov,\nkde sa k nej nevhodne správali, odobrali jej osobné veci a takto ju zadržiavali až do\n21. 12. 2016 do 13.27 hod. a ani jej nedoručili zaistenie osoby, pričom sa mala vraj\nodmietnuť podrobiť dychovej skúške, čo bolo v rozpore so skutočnosťou.\nNa druhej strane tvrdenia príslušníkov PZ o tom, že oznamovateľka sa dopustila\ndopravného priestupku, odmietla sa podrobiť dychovej skúške, nerešpektovala výzvy, na\nzáklade čoho došlo z ich strany k použitiu donucovacích prostriedkov a ako aj zaisteniu\noznamovateľky na OO PZ Trenčín a k inému fyzickému násiliu z ich strany nedošlo ako aj\nnevhodnému správaniu voči oznamovateľke.“.\n36. Skutkové zistenia napokon inšpekcia právne posúdila tak, že „je možné\nkonštatovať, že v tomto konaní nie sú splnené formálne pojmové znaky prečinu zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) Tr. zákona. Na druhej strane je\npotrebné hodnotiť aj materiálny korektív, teda závažnosť prečinu, ktorá je daná spôsobom\nvykonania činu a jeho následkov, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia\na pohnútkou páchateľa (§ 10 ods. 2 Tr. zákona)“ a po „zohľadnení uvedených atribútov\nmateriálneho korektívu daného prečinu, z dôvodu nepatrnej závažnosti jeho konania nejde\no prečin, ale konanie príslušníkov PZ, by mohlo byť posudzované ako disciplinárne\nprevinenie v zmysle § 52 ods. 1 Zákona NR SR č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru...\nV rámci trestného konania však nie je možné riešiť otázku disciplinárnej\nzodpovednosti príslušníkov PZ. Právomoci na to majú príslušní nadriadení, ktorí sami\nposúdia, či ku konaniu došlo, či má znaky disciplinárneho previnenia, ako aj to, kto sa ho\nkonkrétne dopustil.“.\n37.\n\nOkresná\n\nprokuratúra\n\nv\n\nodôvodnení\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nsp.\n\nzn.\n\n1 Pn 311/17/3309 z 2. augusta 2017 okrem iného uviedla:\n„Preštudovaním spisového materiálu a vyhodnotením všetkých vykonaných\na predložených dôkazov som dospela k záveru, že napadnuté uznesenie vyšetrovateľa je\nzákonné a dôvodné V dostatočnom rozsahu odôvodnil svoje rozhodnutie a poukázal na\n\n12\n\nvšetky relevantné dôkazy ktoré ho viedli k vydaniu predmetného rozhodnutia V súvislosti\ns tvrdeniami oznamovateľky uvádzanými v podanej sťažnosti som nezistila zásadné rozpory\nvo výpovediach príslušníkov polície či už sa jednalo o skutok, ktorý sa odohral na\nparkovisku pred Obvodným oddelením PZ Trenčín alebo vo Fakultnej nemocnici Trenčín.\nJediným dôkazom, ktorý spochybňuje pravdivosť ich tvrdení je výpoveď\n\n,\n\nktorú však vzhľadom na skutočnosť, že ju oznamovateľka právne zastupuje a využíva jej\nslužby v rámci rozvodového konania s\n\nv kontexte ostaných\n\nzabezpečených dôkazov považujem za nehodnovernú.\nZároveň poukazujem aj na to, že Okresný dopravný inšpektorát Trenčín sp. zn. ORPP-11/DI-TN-2017 zo dňa 02. 03. 2017 zastavil podľa § 76 odsek 1 písmeno c) zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov konanie o priestupku proti\nbezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke podľa § 22 odsek 1 písmeno k) zákona\no priestupkoch... z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo oznamovateľke\npreukázané, a nie z dôvodu, že by sa skutok nestal Hoci je oznamovateľka presvedčená\no svojej pravde a spochybňuje zákonnosť zabezpečených dôkazov, je zrejme že ani správny\norgán sa nestotožnil s jej tvrdeniami, keď správne konanie zastavil z dôvodu vzniknutých\nrozporov, a nie z dôvodu že by sa plne stotožnil s jej tvrdeniami tak ako ich prezentovala...\n... prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a)\nTrestného zákona sa môže dopustiť iba verejný činiteľ, pričom na vyvodenie trestnoprávnej\nzodpovednosti sa vyžaduje preukázať úmysel spôsobiť škodu inému alebo zabezpečiť pre\nseba alebo inému akékoľvek majetkové alebo materiálne zvýhodnenie a to takým spôsobom,\nktorým by obchádzal zákon alebo iný právny predpis.\nV danom prípade som nezistila naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty\npredmetného trestného činu zo strany príslušníkov polície.“\n38. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou zdôrazňuje, že v zásade\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej\nmoci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\n\n13\n\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08,\nIV. ÚS 11/2010). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie\nje suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich\nprávnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného\nsúdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci,\nprostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde\nk porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného\nrozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci\nmôžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n39. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že inšpekcia a následne\naj okresná prokuratúra reagovali na podané trestné oznámenie sťažovateľky v rámci postupu\npred začatím trestného stíhania upraveného Trestným poriadkom (§ 196 až § 198 Trestného\nporiadku) zákonným spôsobom, a teda riadne plnili svoje povinnosti vyplývajúce\nz uvedených zákonných noriem, pričom vydali rozhodnutia, ktoré spĺňajú náležitosti\npredpokladané Trestným poriadkom, v ktorých bol vyjadrený odôvodnený právny názor\nna zistený skutkový stav. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresnej\nprokuratúry nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a jej postup\na právne závery ňou vyslovené v napadnutom uznesení je nutné považovať za výraz\nautonómneho prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený\nv tomto prípade zasahovať (obdobne napr. III. ÚS 474/2016, III. ÚS 147/2016).\n40. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že nie nepodstatnou je aj tá\nokolnosť danej veci, že prešetrenie sťažovateľkou kritizovaného postupu príslušníkov\nobvodného oddelenia, kvôli ktorému sa obrátila trestným oznámením na inšpekciu, nebolo\nako také rozhodnutím inšpekcie, ale ani uznesením okresnej prokuratúry ukončené\n\n14\n\na konanie (postup) sťažovateľkou označených osôb bude preskúmané iným na to\noprávneným orgánom polície.\n41. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietanú skutočnosť, že okresná prokuratúra nijako\nnereagovala na zistenia verejnej ochrankyne práv, ústavný súd poznamenáva, že verejný\nochranca práv nie je orgánom činným v trestnom konaní a pri riešení podnetov nepostupuje\na ani v danom prípade nepostupoval v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Preto jeho\nzávery nemožno považovať za dôkaz vo veci sťažovateľky, a to ani za listinný dôkazný\nprostriedok, pretože upovedomenie o výsledkoch vybavenia podnetu a o prijatých\nopatreniach verejnej ochrankyne práv na základe podnetu sťažovateľky nie je listinou, ktorá\nby prispela k náležitému objasneniu veci (§ 119 ods. 2 Trestného poriadku), ale je práve\nvýsledkom iného (nie trestnoprávneho) procesu objasňovania udalostí, avšak nie v konaní\na za použitia procesných prostriedkov upravených v procesnoprávnom predpise\nrelevantnom pre trestné konanie. Inak povedané, upovedomenie o výsledkoch vybavenia\npodnetu sťažovateľky verejnou ochrankyňou práv je akoby výsledkom „paralelného“\nšetrenia tých istých udalostí, ktoré boli predmetom trestného konania (vo fáze konania\npred začatím trestného stíhania), preto jeho výsledky nie je možné považovať za listinu\ndôležitú pre trestné konanie, ktorá by svojím obsahom dokazovala alebo vyvracala\nskutočnosti vzťahujúce sa na objasňovaný skutok alebo na osoby, ktoré majú k veci vzťah\n(§ 153 ods. 1 Trestného poriadku). Preto ak okresná prokuratúra nereagovala na závery\nverejnej ochrankyne práv, ale vychádzala iba z dôkazov vyplývajúcich z dôkazných\nprostriedkov získaných podľa Trestného poriadku, nezasiahla do základného práva\nsťažovateľky na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy.\n42. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd odmietol sťažnosť\nsťažovateľky v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nokresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 311/17/3309-18 z 2. augusta 2017\n\n15\n\n43. Ústavný súd poznamenáva, že ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho\naplikovateľnosť založená napr. na trestnom oznámení voči tretej osobe) nevyplýva právo\nna začatie a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie\nv trestnom konaní [porov. Dziedzic v. Poľsko, č. 50428/99, rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 25. 11. 2003, bod 6; Helmers v. Švédsko,\nč. 11826/85, rozsudok ESĽP z 29. 10. 1991, bod 29; Kusmierek v. Poľsko, č. 10675/02,\nrozsudok ESĽP z 21. 9. 2004, bod 48].\n44. Podmienkou, a to veľmi podstatnou pre možnosť domáhania sa aplikácie čl. 6\nods. 1 dohovoru poškodeným v trestnom konaní je existencia adhézneho konania v rámci\ntrestného konania, a to takého, v ktorom je uplatňovaný občianskoprávny nárok, ktorý je\npodmienený trestným konaním (pozri napr. rozsudok Veľkej komory zo 17. 1. 2002 vo veci\nCalvelli a Ciglio proti Taliansku, sťažnosť č. 32967/96, § 62, rozsudok Veľkej komory\nz 12. 2. 2004 vo veci Perez proti Francúzsku, sťažnosť č. 47287/99, § 67, rozsudok z 27. 7.\n2004 vo veci Pfleger proti Českej republike, sťažnosť č. 58116/00, § 39).\n45. Z rozhodnutí ESĽP tiež vyplýva, že poškodený môže namietať porušenie svojich\npráv vo vzťahu k danému trestnému konaniu iba vo vzťahu k obdobiu, keď bol účastníkom\ntohto konania s cieľom dosiahnuť odškodnenie (Loveček a ďalší proti Slovensku, rozsudok,\n21. 12. 2010, č. 11301/03, § 53), t. j. adhézneho konania.\n46. Článok 6 dohovoru sa ale podľa ESĽP vôbec nestal aplikovateľným, ak trestné\noznámenie podané údajným poškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné\nstíhanie údajného páchateľa (pozri Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie, 2. 10.\n2006, č. 29858/03, oddiel 1).\n47.\n\nV\n\ndanom\n\nprípade\n\nbolo\n\ntrestné\n\noznámenie\n\nsťažovateľky\n\nodovzdané\n\nna disciplinárne konanie riaditeľovi okresného riaditeľstva Policajného zboru, a teda\nk začatiu trestného stíhania nedošlo. Preto sťažovateľka ako poškodená si nemohla\nv adhéznom konaní uplatniť občianskoprávny nárok – nárok na náhradu škody.\n\n16\n\n48. Vo veci sťažovateľky je teda vo vzťahu k jej osobe vylúčené použitie čl. 6 ods. 1\ndohovoru, čo bolo dôvodom na odmietnutie jej sťažnosti v tejto časti ako zjavne\nneopodstatnenej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n49. Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia\nzákladných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. apríla 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "poškodený", "trestné konanie-trestné oznámenie", "verejný ochranca práv"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:af6532e0-a232-4031-be7d-3308ce4eddd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.620.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 620/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 620/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.620.2016.1"}, {"guid": "ussr:edd299c0-9054-4a32-ad5c-3df8693b99e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.474.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.474.2016.1"}, {"guid": "ussr:924cff83-a24c-4050-8b50-8944a46c176c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.147.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.147.2016.1"}, {"guid": "ussr:8165fc0a-4148-4108-b0ab-ad5ab78dc1c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.349.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 349/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 349/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.349.2015.1"}, {"guid": "ussr:042c84ec-2c29-4a88-bc61-78e539aaac33", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 340/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2014 z 24. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:042c84ec-2c29-4a88-bc61-78e539aaac33"}, {"guid": "ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/2014 z 1. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00"}, {"guid": "ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2013 z 15. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98"}, {"guid": "ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6"}, {"guid": "ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2012 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8"}, {"guid": "ussr:27f2733e-c7c8-4a4a-8800-5c73d65842ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27f2733e-c7c8-4a4a-8800-5c73d65842ba"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 423/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 423/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 17/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 17/09 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:c90667ad-79a8-488c-82aa-fc593f5fa6fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 250/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 250/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c90667ad-79a8-488c-82aa-fc593f5fa6fa"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 126/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04"}, {"guid": "ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/06 z 11. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-11", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}], "citovane_v": []}