{"guid": "ussr:01eac43e-b423-43f7-832e-4ffc5b57fe35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.150.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 150/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 150/2018 z 4. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2018, sp. zn. III. ÚS 150/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.150.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/01eac43e-b423-43f7-832e-4ffc5b57fe35", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.150.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.150.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.150.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 150/2018-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s porušením čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nporušenia základných práv zaručených v čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a porušenia práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 T 16/2011 a jeho rozsudkom z 3. júla 2013, postupom Krajského súdu v Nitre v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 To 105/2013 a jeho uznesením z 5. februára 2014 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 35/2016 a jeho\nuznesením z 15. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenie základného práva zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením čl. 144 ods. 1 ústavy, porušenie základných\npráv zaručených v čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a porušenie práva zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 T 16/2011 a jeho rozsudkom z 3. júla 2013, postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 105/2013 a jeho uznesením z 5. februára\n2014 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 35/2016 a jeho uznesením z 15. marca 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného\nsúdu sp. zn. 2 T 16/2011 z 3. júla 2013 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného\nzločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) a ods. 4\npísm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) v časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. a), d), f) a i) Trestného zákona a bol mu podľa § 186\nods. 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného\nzákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím\n§ 38 ods. 2 a 3 a § 39 ods. 1 Trestného zákona pri aplikácii § 39 ods. 3 písm. b) Trestného\nzákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov, na výkon\nktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom\nstráženia podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona\ns použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona mu okresný súd uložil ochranný dohľad v trvaní\n3 rokov.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sťažovateľ podal odvolanie, ktoré krajský súd\nuznesením sp. zn. 1 To 105/2013 z 5. februára 2014 podľa § 319 zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietol ako\nnedôvodné.\n\n2\n\n4. Súc nespokojný s výsledkom trestného konania sa sťažovateľ následne\nmimoriadnym opravným prostriedkom obrátil na najvyšší súd z dôvodov uvedených v § 371\nods. 1 písm. b), c), g) a i) Trestného poriadku. Najvyšší súd však podané dovolanie\nuznesením 3 Tdo 35/2016 z 15. marca 2017 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nodmietol.\n5. Podľa názoru sťažovateľa v uvedenej trestnej veci „došlo k hrubému porušeniu“\njeho „práva na obhajobu“, keď „súd rozhodol v nezákonnom zložení... rozhodnutie je\nzaložené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a... rozhodnutie\n(rozsudok) je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, keďže v konaní\no riadnom opravnom prostriedku sa odvolací súd neriadil revíznym princípom...“.\n6. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 35/2016 z 15. marca 2017 sťažovateľ\npovažuje za „nezákonné, nespravodlivé a v konečnom dôsledku i za arbitrárne, nakoľko\npostupom všeobecných súdov... došlo k porušeniu... základných práv a slobôd, ktoré sú\ngarantované Ústavou SR, Listinou zákl. práv a slobôd ako aj Európskym dohovorom\no ochrane ľudských práv a zákl. slobôd“.\n7. Sťažovateľ tvrdí, že po podaní obžaloby bol vo veci konajúcim senát „2 T“\nv zložení\n\n(predsedníčka senátu),\n(prísediaca) a\n\n(prísediaca),\n\n(prísediaca), ktorý sťažovateľ považoval\n\nza „zákonný senát“, avšak na hlavnom pojednávaní 31. mája 2011 senát „2 T“ konal\nv zložení\n\n(predsedníčka senátu),\n(prísediaca) a\n\n(prísediaci),\n\n(prísediaca). Podľa jeho názoru to nebolo v súlade\n\ns jeho právom na zákonného sudcu. Pokiaľ dovolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal\nna stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. Tpj 73/2014 zo 16. júna 2015,\nktorým bol prelomený právny názor vyslovený v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Tdo 23/2013 zo 16. októbra 2013 v otázke zákonného sudcu, na ktorý sa sťažovateľ\nodvolával v mimoriadnom opravnom prostriedku, túto argumentáciu neakceptoval. Zastáva\nnázor, že označené stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu je „z hľadiska\nústavnosti neprijateľné, neakceptovateľné, neudržateľné a arbitrárne, a teda ako také\ndehonestujúce čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a predovšetkým odporujúce čl. 1 ods. 1 Ústavy SR“.\n3\n\n8. Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy tvrdí, že vo veci konajúce všeobecné súdy jeho\nvinu\n\n„založili\n\nna\n\nextrémnom\n\nnesúlade\n\nso\n\nskutkovými\n\na právnymi\n\nzisteniami,\n\nna nevysporiadaní sa s námietkami, na nerešpektovaní základných ústavných princípov\nplatiacich pre trestné právo, na ich deformácii, na svojvoľnej interpretácii a aplikácii\nnoriem trestného práva a na absolútnej nespravodlivosti. Dovolací súd svojvoľne vykladá\na aplikuje predpisy...“.\n9. Z rozsudku okresného súdu podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že celé\ntrestné stíhanie jeho osoby sa viedlo „jednostranne, tendenčne a zaujato... trpí mnohými\nvadami, či už procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, ktoré však ostali všeobecnými\nsúdmi nepovšimnuté“.\n10. Podľa názoru sťažovateľa „počas prípravného i súdneho konania nebolo\nžiadnym relevantným dôkazom preukázané, že by som sa nejakým spôsobom podieľal na\nsamotnom únose, alebo že by som poškodeného strážil“. Nielen sám sťažovateľ, ale aj ďalší\nobžalovaní svojimi výpoveďami na hlavom pojednávaní mali poprieť jeho účasť\nna žalovanom skutku, avšak okresný súd na tieto dôkazy neprihliadal, a teda neposkytol mu\nprimeranú právnu ochranu. Rovnako sa súd prvého stupňa nezaoberal rozpormi, ktoré mali\nvzniknúť na hlavnom pojednávaní, pritom krajský súd pochybenia okresného súdu\nnenapravil. Závery súdov prvého a druhého stupňa sú podľa sťažovateľa založené\nna „ľubovôli“.\n11. Za porušenie základného práva na obhajobu sťažovateľ považuje uprednostnenie\ntých dôkazov konajúcimi všeobecnými súdmi, ktoré boli „zabezpečené štátom a to v čase\nprípravného konania, resp. v čase, kedy sa začínalo tr. stíhanie a následne vznieslo\nobvinenie voči konkrétnym páchateľom“, avšak tieto úkony sa „realizovali bez\nprítomnosti... obhajcu“ sťažovateľa, ktorému bolo obvinenie vznesené až po vykonaní\nniektorých vyšetrovacích úkonov (napr. rekognícia). Porušenie základného práva\nna obhajobu sťažovateľ vidí v tom, že na tvrdenia poškodeného nemal možnosť účinne\nreagovať.\n\n4\n\n12. Za odopretie spravodlivosti sťažovateľ považuje skutočnosť, že najvyšší súd\nodmietol riadne odôvodnené dovolanie. Je presvedčený, že „ak súd I. st. vyniesol\nodsudzujúci rozsudok na základe mnoho rozporov, založený na nezákonných dôkazoch\na odvolací súd neučinil žiadnu nápravu, pričom iba v podstate niečo konštatoval sám, tak\ndovolací súd by si nemal osvojovať závery nižších stupňov“.\n13. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... zaručené v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR,\n\nv čl. 46 ods. 1 v spojitosti s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 50\nods. 3 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru konaním a rozhodnutím súdov v tr. konaní\nvedenom na Okr. súde Nitra pod sp. zn. 2 T/16/2011 a v tr. konaní vedenom na Kraj. súde\nNitra pod sp. zn. 1 To/105/2013 a v tr. konaní vedenom na Naj. súde SR pod sp. zn. 3\nTdo/35/2016 porušené boli.\n2. Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Naj. súdu SR sp. zn. 3 Tdo/35/2016\na uznesenie Kraj. súdu Nitra sp. zn. 1 To/105/2013 a vec vracia Kraj. súdu Nitra na ďalšie\nkonanie.\n3.\n\n... Ústavný súd SR priznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n\n7.000 Eur...“.\n14.\n\nZároveň\n\nsťažovateľ\n\npredložil\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nžiadosť\n\no ustanovenie\n\nmu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ktorú odôvodnil jeho zlou finančnou\nsituáciou a tým, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, „a teda zabezpečenie\nprávneho zástupcu je komplikované“.\nII.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5\n\n16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n18. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n20. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\n6\n\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n21. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy, porušenie\nzákladného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením čl. 144 ods. 1\nústavy, porušenie základných práv zaručených v čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy\na porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 T 16/2011 a jeho rozsudkom z 3. júla 2013, postupom krajského\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 105/2013 a jeho uznesením z 5. februára 2014\na postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 35/2016 a jeho\nuznesením z 15. marca 2017, ku ktorému malo dôjsť tým, že v trestnej veci sťažovateľa\nrozhodoval nezákonný sudca (senát) prvostupňového súdu, ďalej tým, že výsledky trestného\nkonania premietnuté do rozhodnutí konajúcich všeobecných súdov sú v rozpore\nso skutkovými zisteniami, a napokon tým, že pri rozhodovaní boli uprednostnené tie\ndôkazy, pri získavaní ktorých nebol prítomný obhajca sťažovateľa. Napadnuté postupy\na rozhodnutia všeobecných súdov sťažovateľ považuje za nezákonné, nespravodlivé\na arbitrárne.\n22. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n24. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n25. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n\n7\n\n26. Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri\nrozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 2 a 5 a zákonom.\n27. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených ústavou a práva\nzaručeného dohovorom napadnutým postupom a rozhodnutím okresného súdu\na napadnutým postupom a rozhodnutím krajského súdu\n28. V čl. 127 ods. 1 ústavy zakotvený princíp subsidiarity („ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd“) znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom\nporušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťou iba vtedy, ak sa sťažovateľ\nnemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,\nže ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,\nprípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym\norgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej\nprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n29. Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a jeho rozsudok sp. zn.\n2 T 16/2011 z 3. júla 2013, proti tomuto rozhodnutiu mal sťažovateľ možnosť podať\nodvolanie ako riadny opravný prostriedok. Túto možnosť aj využil a na základe jeho\nodvolania o veci rozhodoval krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 105/2013.\nVzhľadom na právomoc súdu druhého stupňa poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho\n8\n\nzákladným právam v prípade, že by došlo k ich porušeniu v konaní pred okresným súdom,\nje právomoc ústavného súdu preskúmavať prvostupňové rozhodnutie vylúčená. Preto\nsťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\n30. Obdobná je situácia aj vo vzťahu k namietanému postupu a uzneseniu krajského\nsúdu sp. zn. 1 To 105/2013 z 5. februára 2014, keď sťažovateľ využil jemu dostupný právny\nprostriedok nápravy a podal proti druhostupňovému rozhodnutiu dovolanie.\n31. Aj keď dovolanie sťažovateľa bolo uznesením najvyššieho súdu odmietnuté\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, t. j. na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania\nveci, keďže bolo zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku, podľa názoru ústavného súdu sa dovolací súd ochrane základných práv\nsťažovateľa venoval v takej miere, ktorá splnila všetky atribúty pre naplnenie podstaty,\núčelu a významu princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 in fine ústavy, a teda\nv takom rozsahu, pre ktorý bolo možné prijať záver, že aj v súvislosti s touto časťou\nsťažnosti existuje dôvod pre jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených ústavou a práva\nzaručeného dohovorom napadnutým postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu\n32. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že ústavný súd nie je súdom vyššej\ninštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov.\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\n9\n\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\n33. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na obdobne aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n34. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby\nsa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n35. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\n\n10\n\n36. Do obsahu uvedených práv však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n37. Z opísaných hľadísk pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, ktorý v jeho odôvodnení okrem iného v relevantnej časti uviedol:\n„... senát Okresného súdu Nitra... (aj bez... uvedeného stanoviska), nekonal\nv nezákonnom zložení.... o predbežnom prerokovaní obžaloby... rozhodoval 20. apríla 2011\nsenát tohto súdu v zložení predsedníčka\na\n\na prísediaci\n\n. Prísediaca\n\nbola náhradnou sudkyňou.\n\nNa hlavnom pojednávaní 31. mája 2011 do 3. júla 2013 však už konal senát v zložení\npredsedníčka\nPrísediaci\n\na prísediaci\n, ktorý nahradil prísediacu\n\na\n\n.\n, ktorá sa\n\nmedzičasom, pre odchod do zahraničia, vzdala funkcie prísediacej, bol náhradným sudcom.\nZo spôsobu zapísania týchto mien do zápisnice o hlavnom pojednávaní síce vyvstáva\npochybnosť, ktorý z prísediacich bol riadnym a ktorý náhradným sudcom tak, aby nevznikli\nani najmenšie pochybnosti o zákonnosti sudcu pri rozhodovaní, avšak z vyjadrenia\npredsedníčky senátu\n\nz 25. septembra 2015 vyplynulo, že ako\n\nriadne prísediace konali od predbežného prejednania obžaloby až do meritórneho\nrozhodnutia len\n\na\n\na nedošlo k potrebe realizácie postupu\n\nuvedeného v § 246 ods. 2 Tr. por. - nahradenie riadneho člena senátu náhradným\nprísediacim. Z tohto dôvodu dovolací súd nezistil porušenie článku 48 ods. 1 Ústavy\n\n11\n\nSlovenskej republiky, z ktorého vyplýva zásada, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho\nzákonnému sudcovi.\nPokiaľ obvinený... namieta porušenie práva na obhajobu, nerešpektovaním jeho\nžiadosti o opakovanie výsluchu v prípravnom konaní, takýto nedostatok nemohol mať za\nnásledok závažné porušenie práva na obhajobu, pretože obvinený sa mal právo vyjadriť\na vypovedať na hlavnom pojednávaní. Toto právo využil a vypovedal. Vzhľadom na to, že\nprípravné konanie je len podkladom pre podanie obžaloby a konanie pred súdom, ktorý\njediný je oprávnený rozhodnúť o vine, či nevine obžalovaného, i v prípade, ak by obvinený\nnebol v prípravnom konaní vôbec vypočutý, pretože by napríklad využil právo odoprieť\nvypovedať a neskôr by žiadal o výsluch, ku ktorému by však pre podanie obžaloby došlo až\nna hlavnom pojednávaní, nebolo by takéto pochybenie zásadným porušením práva na\nobhajobu, pretože výpoveďou na hlavnom pojednávaní by bolo v celosti uplatnené právo\nobvineného na vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu\na k dôkazom o nich...\nS námietkou obvineného, že rekogníciu a výsluch poškodeného... neboli za účasti\nobhajcu, hoci šlo o prípad povinnej obhajoby a na základe tejto skutočnosti bol obvinený\nuznaný za vinného, sa dovolací súd nestotožňuje. Polemika o vykonaných dôkazoch uvedená\nv námietkach dovolania obvineného, nie je sama osebe spôsobilá preukázať nezákonnosť\nvykonania čo i len jediného dôkazu v predmetnej trestnej veci, resp. závažné porušenia\npráva obvineného na obhajobu. Najvyšší súd poukazuje na vyjadrenie prokurátora Krajskej\nprokuratúry v Nitre, ktorý uviedol, že neodkladný a neopakovateľný úkon, teda rekognícia,\nbol urobený pred vznesením obvinenia\n\na práve na základe rekognície bolo\n\nobvinenému vznesené obvinenie. Preto nezákonnosť by mohla byť spôsobená neúčasťou\nobhajcu na úkone, na ktorom si vyhradil účasť, neopakovanie úkonu vykonaného pred\nvznesením obvinenia a pod., pričom v danej veci tomu tak nebolo. Z tohto dôvodu nie je\ndaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/...\n... Súd... vylúčil možnosť, že by niektorí z obžalovaných alebo svedkov, ktorí prispeli\nk usvedčeniu páchateľov, mali osobný alebo spoločný záujem na falošnom obvinení\nniektorého z obžalovaných, pretože takýto motív konania zo strany spoluobžalovaných,\npoškodených ani svedkov nebol v konaní žiadnym spôsobom preukázaný. Súd v priebehu\ndokazovania nezaznamenal také rozpory, ktoré by boli spôsobilé vyvolať dôvodné\npochybnosti o skutkových zisteniach, prípadne o páchateľoch. Rozpory, ktoré vznikli pri\n12\n\nvýpovediach svedkov, súd odstraňoval prečítaním ich výpovedí z prípravného konania.\nNamietané rozpory svedkovia a obžalovaní vysvetlili odstupom času a potvrdili prevažne\nsvoje výpovede z prípravného konania. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že\ndokazovanie minulých skutkových okolností vrátane ich popisu je limitované u jednotlivca\njeho biologickými, psychologickými a sociálnymi danosťami. Pri hodnotení jednotlivých\nvýpovedí a dôkazov je tak treba zohľadniť fakt, že stopercentné dokázanie nejakej\nskutočnosti nie je prakticky možné, podobne ako nie je možné ľudskými zmyslami zachytiť\nobjektívnu realitu.\nSkutkové okolnosti prípadu, ako boli zistené dokazovaním, jednoznačne svedčali\ntomu, že obžalovaní spáchali prejednávaný trestný čin vydieračského únosu ako\norganizovaná skupina s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/ Trestného zákona...\n... Každý z obžalovaných mal svoje postavenie v skupine a to bolo aj\ncharakterizované zverenou úlohou alebo vykonávanou činnosťou. Už z tohto popisu\nkonania obžalovaných je zrejmé, že medzi obžalovanými došlo k deľbe úloh a konali\nkoordinovaným spôsobom s cieľom spáchať trestný čin. Spôsob konania obžalovaných\nzodpovedá charakteristike organizovanej skupiny uvedenej v § 129 odsek 2 Trestného\nzákona, ktorej znaky sú uvedené v tomto ustanovení...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky taktiež nezistil nezákonnosť pri vykonávaní\ndôkazov. Tieto boli vykonané podľa ustanovení Trestného poriadku o dokazovaní.\nSkutočnosť, že okresný súd niektoré dôkazy odmietol vykonať, resp. ich z iných dôvodov\nnevykonal (napr. neboli známe identifikačné údaje osôb, ktoré mali byť vypočuté),\nneodôvodňuje tvrdenie, že dokazovanie, resp. jednotlivé dôkazy boli vykonané nezákonným\nspôsobom, pretože okresný súd vykonal dôkazy potrebné na rozhodnutie o vine i treste\ni ochrannom opatrení. Dovolací súd konštatuje, že obvinenému\n\nokresný súd\n\nžiadnu priťažujúcu okolnosť nepriznal, práve naopak, ukladal trest odňatia slobody po\naplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia v § 39 odsek 1 Tr. zák. pri\nprevažujúcom množstve poľahčujúcich okolností a s prihliadnutím na okolnosti prípadu\na osobu obvineného. Okresný súd jasne a logicky vysvetlil svoje úvahy o takomto postupe,\nkeď obvinený\n\nkonal pod vplyvom obvineného\n\n, zúčastnil sa len\n\njednej fázy únosu ako strážca poškodeného a tvrdo si ako baník zarába na živobytie. Týmto\nskutkovým zistením je dovolací súd viazaný a nie je podľa dovetku § 371 ods. 1 písm. i/ Tr.\npor. oprávnený ho skúmať ani meniť...\n13\n\n... Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému\nv tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho\ncharakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú\nnámietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného\ndokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací\nsúd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený\nbez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní\nsám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho\nskutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho\nkonania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie\nrozhodnutí súdu druhého stupňa.“\n38. Ako z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, najvyšší súd\nsa pre rozhodnutie podstatnými skutkovými, ako aj právnymi otázkami zaoberal a dal na ne\npresvedčivé odpovede. Dovolací súd jasne a zreteľne uviedol, prečo bolo potrebné\ndovolanie sťažovateľa odmietnuť, a prečo nebolo možné uznať sťažovateľom uvádzané\ndovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. b), c), g) a i) Trestného poriadku.\n39. Konajúci súd výstižne a presne reagoval na námietky, pre ktoré sťažovateľ\nspochybňoval rozhodnutia súdov nižších stupňov, ktorými bol v konečnom dôsledku\nodsúdený. Pokiaľ išlo o sťažovateľom namietané nezákonné zloženie senátu okresného súdu\n„2 T“, najvyšší súd jasne a zrozumiteľne uviedol, že samotná zmena v osobe prísediaceho\nnemala žiaden reálny dopad na jeho trestnú vec, keďže „zamenený“ náhradný prísediaci\nvo svojej podstate nebol vo veci nijako „činný“, pretože k situácii, ktorú predpokladá\nustanovenie § 246 ods. 2 Trestného poriadku nedošlo, a teda v trestnej veci náhradný\nprísediaci nerozhodoval. Od predbežného prejednania obžaloby až do meritórneho\nrozhodnutia vo veci konali ako prísediace len\n\na\n\n.\n\nVo vzťahu k právu na zákonného sudcu preto bola irelevantnou aj polemika sťažovateľa\no ústavnosti stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. Tpj 73/2014 zo 16. júna\n2015, ktoré síce bolo súčasťou odôvodnenia rozhodnutia o dovolaní, avšak iba z dôvodu\nargumentačnej úplnosti bez významnej váhy vo vzťahu k riešeniu kľúčových otázok\na samotnému výsledku dovolacieho konania.\n14\n\n40. Rovnako presvedčivo najvyšší súd ozrejmil, prečo nebolo možné akceptovať\ntvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práva na obhajobu v súvislosti s neprítomnosťou jeho\nobhajcu na niektorých vyšetrovacích úkonoch vykonaných pred vznesením obvinenia\nsťažovateľovi. Najvyšším súdom prijaté závery pritom nijako neodporujú procesnoprávnym\npredpisom, ktorými sa konanie riadilo. V potrebnom rozsahu sa dovolací súd venoval aj\nďalším sťažovateľom namietaným skutočnostiam, ktoré sa týkali jeho práva na obhajobu.\n41. Napokon dovolací súd neopomenul ani otázku subsumovania nižšími súdmi\nzisteného skutkového stavu pod konkrétnu právnu normu (trestný čin) a konštatoval jeho\nsprávnosť. Ústavný súd skutočne nemá, čo by argumentácii najvyššieho súdu vytkol.\nZa takýchto okolností stačí na obsah odôvodnenia tohto rozhodnutia ako ústavne súladný\nvýraz nezávislého súdneho rozhodovania odkázať a pripomenúť, že odlišný názor\nsťažovateľa na hodnotenie posudzovanej trestnej veci nezakladá sám osebe opodstatnenosť\nním predloženého tvrdenia o dôvodnosti ústavnoprávnej argumentácie upínajúcej sa\nna právo na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces vo všetkých jeho aspektoch.\n42. Najvyšším súdom prezentovaný výklad a následnú aplikáciu príslušných\nustanovení Trestného poriadku nie je možné považovať za také, ktoré by popierali ich\nzmysel, podstatu a účel. Ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru, že pre ústavnú\nkonformnosť odôvodnenia rozhodnutí súdov postačuje jasná a zrozumiteľná odpoveď\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\npričom ani všeobecné súdy nemusia dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 435/2013\na iné).\n43. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu nie je prejavom interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle a sťažovateľ\nv sťažnosti neuviedol takú argumentáciu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu najvyššieho\nsúdu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať pochybnosť o neudržateľnosti napadnutého\n\n15\n\nrozhodnutia z ústavného hľadiska. Uznesenie dovolacieho súdu rozhodne nemožno\npovažovať za arbitrárne alebo neodôvodnené.\n44. Všetky dosiaľ uvedené skutočnosti primäli ústavný súd k prijatiu záveru,\nže k zásahu do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy (v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy), základného práva na zákonného sudcu zaručeného\nv čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 35/2016 a jeho uznesením\nz 15. marca 2017 dôjsť nemohlo, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n45. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy, ústavný súd v zhode\nso svojou ustálenou judikatúrou uvádza, že uvedený článok ústavy negarantuje konkrétne\nzákladné právo alebo slobodu, ale patrí medzi všeobecné ustanovenia definujúce charakter\nSlovenskej republiky. V prípade sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však ústavný súd\nrozhoduje vždy len o porušení konkrétneho základného práva alebo slobody zakotveného\nv druhej hlave ústavy, prípadne práva zaručeného medzinárodnými zmluvami o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného teda vyplýva, že porušenie iných článkov\nústavy možno podaním individuálnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať len\nv spojení s namietaným porušením už konkrétne označeného základného práva alebo\nslobody (obdobne napr. II. ÚS 167/04, III. ÚS 300/06, III. ÚS 224/08). Keďže namietané\nporušenie označených práv sťažovateľa (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy,\nalebo čl. 6 ods. 1 dohovoru) zistené nebolo, nie je možné ani vysloviť záver o porušení už\noznačeného základného ustanovenia ústavy.\n46. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol aj v tejto časti\nuž pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n47. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v návrhu na rozhodnutie vrátane jeho\n16\n\nžiadosti o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.\nZjavná neopodstatnenosť podanej sťažnosti ako nedostatok podmienky jej prijateľnosti\nna ďalšie konanie je vzhľadom na podstatu námietok sťažovateľa takej povahy, že by ju\nnebolo možné odstrániť ani potom, ak by ústavný súd ustanovil sťažovateľovi\nkvalifikovaného právneho zástupcu. Ustanovenie právneho zástupcu sťažovateľovi\nv posudzovanej veci by preto nebolo účelné a ani hospodárne.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d56c25d2-0f67-463f-90dd-c99f17048758", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d56c25d2-0f67-463f-90dd-c99f17048758"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 224/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 224/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "c92c6514-a606-4cff-8f4f-cebb7d7900f9:02546ece-32a3-461e-af48-e4833d002db8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5411010167.1", "spisova_znacka": "1To/105/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/105/2013 z 9. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5411010167.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:787a1be8-9598-4f53-a075-90f193eead83", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.119.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 119/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.119.2025.1"}, {"guid": "ussr:0bb68349-5992-4e6a-88ad-c5d1a000831b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.42.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 42/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/2024 z 18. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.42.2024.2"}, {"guid": "ussr:997e9099-c12e-42d3-918a-ecbf02dc75ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.460.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.460.2018.1"}]}