{"guid": "ussr:1a32022a-c49f-4c5b-bd3d-3912fb09bc18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.141.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 141/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.141.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a32022a-c49f-4c5b-bd3d-3912fb09bc18", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.141.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.141.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.141.2018.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 141/2018-58\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra\nMamojku v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Balážikovou, PhD., Horná 65/A, Banská Bystrica,\npre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\na základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 17 Er 791/2013-152\nz 21. decembra 2017 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Lučenec č. k.\n17 Er 791/2013-152 z 21. decembra 2017 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 17 Er 791/2013-152 z 21. decembra\n2017 z r u š u j e\n\na vec v r a c i a\n\n3. Okresný súd Lučenec\n\ntomuto súdu na ďalšie konanie.\n\nje povinný\n\nuhradiť trovy právneho zastúpenia\n\nv sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov)\nna účet advokátky JUDr. Andrey Balážikovej, PhD., Horná 65/A, Banská Bystrica,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 141/2018-31\nz 27. marca 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) v časti, ktorou namietal porušenie svojich v záhlaví\noznačených práv uznesením Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 17 Er 791/2013-152 z 21. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že v exekučnej veci obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „oprávnená“; do 19. marca 2014\n\npoužívajúcej obchodné meno\n,\n\n, pozn.), proti sťažovateľovi (povinnému) o vymoženie sumy 7 956,58 €\n\ns príslušenstvom okresný súd uznesením č. k. 17 Er 791/2013-124 z 2. novembra 2016\nvydaným vyšším súdnym úradníkom nevyhovel námietkam sťažovateľa proti exekúcii\nvykonávanej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 1157/2013, pretože dospel k záveru, že\nexekučné konanie je dôvodné a aj správne vedené na podklade exekučného titulu:\n- rozsudku okresného súdu č. k. 6 C 202/2007-34 zo 7. decembra 2007 v spojení\ns rozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Banskej\n\n2\n\nBystrici\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nč. k. 17 Co 71/2008-73 zo 16. apríla 2008, ktorým zaviazal otca sťažovateľa –\n(dlžníka) zaplatiť oprávnenej (veriteľovi) sumu 239 700 Sk (7 956,58 €)\nspolu s 0,05 % zmluvnou pokutou za každý deň omeškania od 20. októbra 2007\ndo zaplatenia (z titulu neuhradenia provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti,\nktorej bol výlučným vlastníkom,\n\n), ako aj trovy konania a trovy právneho\n\nzastúpenia, a\n- rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2 C 25/2012-464 z 19. februára 2013\nv spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 17 Co 130/2013 z 21. mája 2013, ktorým bolo\nurčené, že kúpna zmluva uzavretá 26. novembra 2007 medzi otcom sťažovateľa –\n(predávajúcim) a sťažovateľom (kupujúcim), ktorou\n\npreviedol\n\ndo výlučného vlastníctva sťažovateľa konkrétne špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce\nsa v obci\n\n(za dohodnutú kúpnu cenu 500 000 Sk, t. j. 16 596,96 €,\n\nktorá bola\n\nvyplatená sťažovateľom pred podpísaním kúpnej zmluvy,\n\npozn.), je voči oprávnenej právne neúčinná, a ktorým bol sťažovateľ zaviazaný nahradiť\noprávnenej trovy konania.\n3. Sťažovateľ v námietkach proti exekúcii uviedol, že exekúciu považuje\nza zmätočnú a nezákonnú a že existujú dôvody, pre ktoré je neprípustná. Poukázal na to,\nže oprávnená nemá právny nárok na plnenie voči nemu, pretože on nie je právnym\nnástupcom\n\ndlžníka\n\n(svojho\n\notca)\n\nzaviazaného\n\nrozsudkom\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 6 C 202/2007-34 zo 7. decembra 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu\nč. k. 17 Co 71/2008-73 zo 16. apríla 2008. Sťažovateľ (už) nie je ani vlastníkom\nnehnuteľností, ktoré boli predmetom odporovaného právneho úkonu (tieto na základe\nkúpnej zmluvy z 3. júla 2008 predal\n\nza dohodnutú kúpnu cenu\n\n500 000 Sk, t. j. 16 596,96 €, ktorá mu bola vyplatená pred podpísaním kúpnej zmluvy,\npozn.), a preto nie je možné, aby oprávnená požadovala uspokojenie svojej pohľadávky\nz toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ale len „náhradu do\nvýšky prospechu. Náhrada ako ani jej výška doposiaľ nebola u povinného uplatnená,\npričom výška nebola žiadnym spôsobom určená prípadne priznaná... Aj po splnení všetkých\nzákonných predpokladov na podanie návrhu na vykonanie exekúcie – túto je možné začať\na následne viesť len do tejto výšky hodnoty prospechu. Opačný názor by viedol k možnosti\n\n3\n\nvykonávať exekúciu na pohľadávky nepomerne a mnohonásobne vyššie než je hodnota\nmajetku, ktorý odporovaným právnym úkonom ušiel z majetku dlžníka... čo je neprípustné\na v rozpore so zákonom. Hodnota prospechu preto musí byť určená a len táto suma môže\npodliehať exekúcii... Vedením exekúcie na základe uvedených exekučných titulov vo výške\nrovnajúcej sa celému dlhu dlžníka voči oprávnenému by bol postihnutý majetok povinného\nvo výške, ktorá podstatne presahuje hodnotu toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku, a teda\naj zákonný limit na vedenie exekúcie. Následne aj trovy exekúcie ako aj trovy právneho\nzastúpenia pri exekúcii vzniknuté na základe tejto exekúcie nezodpovedajú zákonnému\nnároku, nakoľko ich nie je možné uplatňovať z celkového dlhu dlžníka, ale len z hodnoty\ntoho, čo z majetku dlžníka odporovaným právnym úkonom ušlo.“.\n4. Námietky sťažovateľa proti exekúcii považoval okresný súd za právne irelevantné,\nneobsahujúce dôvody podľa § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Exekučný poriadok“), ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho\nvymáhateľnosti, resp. pre ktoré je exekúcia neprípustná.\n5. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 17 Er 791/2013-124 z 2. novembra 2016\nvydanému vyšším súdnym úradníkom podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej zopakoval svoje\npredchádzajúce argumenty.\n6. Okresný súd sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. 17 Er 791/2013-152\nz 21. decembra 2017 vydaným sudcom podľa § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku\n(účinného od 1. júla 2016) zamietol ako nedôvodnú, pričom konštatoval:\n„10. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2 C/25/2012 a rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 Co/130/2013 súd určil, že kúpna zmluva uzavretá\ndňa 26. 11. 2007 medzi predávajúcim\n\n(otcom povinného) a kupujúcim\n\nje voči oprávnenému právne neúčinná, oprávnenému bola priznaná\npohľadávka proti\n\n, v ustálenej hodnote nehnuteľnosti vo výške 500 000\n\nSk (16 496,96 Eur), túto pohľadávku je možné vymáhať len do výšky 16 596,96 Eur, suma\n\n4\n\nvymáhanej pohľadávky je nižšia ako kúpna cena nehnuteľnosti v tom čase. Právny úkon,\nktorému veriteľ s úspechom odporoval je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať\nuspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z\ndlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z toho\núkonu prospech, t. j. voči povinnému, ktorý bol počas celého konania konfrontovaný s tým,\nže oprávnený má neuspokojenú pohľadávku voči jeho otcovi a celé konanie\no odporovateľnosti je vedené z dôvodu, aby predmetná pohľadávka bola uspokojená priamo\npovinným. Výška majetkového prospechu získaného odporovateľným právnym úkonom sa\nstotožňuje s výškou sumy, o ktorú bol veriteľ reálne ukrátený.\n11. V zmysle právnej úpravy § 42b Občianskeho zákonníka, čo ušlo odporovateľným\nprávnym úkonom z majetku dlžníka, nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu,\nktorý bol vyhlásený za právne neúčinný, ale aj na iný majetok, ktorý je vo vlastníctve\ndlžníka, a maiori ad minus. Veriteľ sa teda môže domáhať plnenia priamo voči osobe, ktorá\nnadobudla od dlžníka majetkové práva, pričom samotná exekúcia nie je viazaná na\nuspokojenie pohľadávky z predaja nehnuteľností, ale k jej uspokojeniu môže dôjsť aj z iných\nmajetkových hodnôt povinného. V prípade, že by povinný majetkové hodnoty na ktoré bol\ndlžník zaviazaný, už nemal, oprávnenému by vznikol zákonný nárok na náhradu voči tomu,\nkto mal z úkonu prospech. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené,\npredstavuje podklad k tomu, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti\ndlžníkovi mohol domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom\nušlo z dlžníkovho majetku voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený...\nS poukazom na vyššie uvedené, ako aj na to, že v zmysle § 50 ods. 1 EP po vzniku\nexekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo\nbránia jeho vymáhateľnosti, je exekúcia dôvodná.“\n7. S uvedenými závermi okresného súdu sťažovateľ nesúhlasí a v sťažnosti mu\nopätovne vytýka, že „vôbec neriešil výšku prospechu, do ktorej sa oprávnený môže\ndomáhať plnenia na svoju pohľadávku... V konečnom dôsledku na základe rozhodnutia\nokresného súdu bola zexekvovaná istina 7 956,58 Eur a zmluvná pokuta 14 870,58 Eur,\nteda už tu bola prekročená samotným oprávneným deklarovaná hodnota prospechu\nsťažovateľa 16 596,96 Eur... Ak by nehnuteľnosť ostala vo vlastníctve sťažovateľa, exekútor\n\n5\n\nby uspokojoval oprávneného z tejto nehnuteľnosti, pričom jej hodnota by ťažko presiahla\n16 596,96 Eur.“. Sťažovateľ s poukazom na odôvodnenie uznesenia ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 751/2016 z 25. októbra 2016 vyslovuje názor, že výšku prospechu bolo potrebné\nurčiť zabezpečením vyjadrení realitných kancelárií, ktoré by určili hodnotu nehnuteľnosti,\nktorá bola predmetom prevodu v odporovanom právnom úkone, a následne len na túto sumu\npodať návrh na vykonanie exekúcie, k čomu však v jeho prípade nedošlo. Napadnutým\nuznesením „postavil okresný súd sťažovateľa do pozície, že z dôvodu prevodu nehnuteľnosti\nna tretiu osobu je sťažovateľ povinný uhradiť oprávnenému sumu presahujúcu hodnotu\nnehnuteľnosti, resp. sumu 16 596,96 Eur. Tu súd v podstate rozlíšil výšku povinnosti plniť\noprávnenému z titulu neúčinnosti právneho úkonu medzi osobou, ktorá to, čo odporovaným\núkonom ušlo z vlastníctva dlžníka vo vlastníctve ešte má, a osobou, ktorá to už vo\nvlastníctve nemá, pričom uvedené nemá zákonný podklad.“. V tejto súvislosti sťažovateľ\nuvádza, že „v namietanom prípade nejde o to, či je výška prospechu určená správne –\nv tomto prípade výška prospechu riešená vôbec nebola. Okresný súd sťažovateľa postavil\ndo pozície generálneho sukcesora dlžníka vo vzťahu k oprávnenému, a to bez akýchkoľvek\nzákonných limitov.“. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „zmluvná pokuta netvorí príslušenstvo\npohľadávky, ale samostatný nárok a že na jej úhradu nie je možné sťažovateľa zaviazať nad\nrámec zákonom stanoveného limitu daného získaným prospechom“. Na základe\nnapadnutého uznesenia však došlo k pripusteniu výkonu exekúcie na pohľadávku o takmer\n100 % vyššiu než bola kúpna cena, za ktorú sťažovateľ nadobudol odporovanú\nnehnuteľnosť, a tým aj k porušeniu jeho základného práva zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy.\nA keďže okresný súd v napadnutom uznesení vôbec nereagoval na argumenty sťažovateľa\nuplatnené v sťažnosti proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, došlo aj\nk porušeniu jeho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\n8. K veci sa listom sp. zn. 1 SprV/3/18 z 21. mája 2018 vyjadril predseda okresného\nsúdu, v ktorom uviedol, že sťažnosť sťažovateľa považuje za nedôvodnú. Poukázal na to, že\n„oprávnený podal návrh na výkon exekúcie voči sťažovateľovi v rozsahu, ktorý je\nvymedzený v návrhu a limitovaný výškou 16 596.96 Eur ako výškou majetkového prospechu\nsťažovateľa, pretože tento po tom, čo mu boli prevedené nehnuteľnosti dňa 17. 12. 2007 od\n\n6\n\n, previedol predmetné nehnuteľnosti na tretiu osobu, napriek konaniu\no neúčinnosť tohto právneho úkonu (t. j. rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané dňa\n07. 12. 2007)... Z hľadiska posudzovania súdu bola pre rozhodnutie súdu relevantná sporná\notázka, ktorú namietal povinný, či musí oprávnený podať znovu žalobu voči sťažovateľovi,\nktorý už nie je vlastníkom nehnuteľností, pričom náhrada nebola u povinného uplatnená.\nSťažovateľ však uvádza v sťažnosti nepravdivé informácie ak tvrdí, že súd sa nevysporiadal\ns jeho argumentáciou a vo svojej sťažnosti spomína len body 3, 4 a 10 uznesenie č. k.\n17Er/791/2013-152 z 21.12.2017, ale opomenul uviesť bod 11, kde sa súd vysporiadal\ns relevantnou námietkou sťažovateľa... konkrétne použijúc metódu logického výkladu... Súd\nnepovažoval z hľadiska svojho výkladu za potrebné, aby oprávnený znovu podával žalobu\nvoči sťažovateľovi, ktorou by bola ustaľovaná výška pohľadávky oprávneného voči\nsťažovateľovi, nakoľko táto bola určená v zmysle logického výkladu § 42b ods. 4\nObčianskeho zákonníka ako náhrada za výšku dlžníkovho majetku (\n\n), ktorá\n\nušla z jeho majetku prevodom na sťažovateľa, ktorý následne tento majetok previedol na\ntretiu osobu. V tejto súvislosti súd zohľadňoval relevantnú záväznú judikatúru rozsudok\nNajvyššieho súdu SR 3M Cdo/5/2008, podľa záverov ktorého čo ušlo z dlžníkovho majetku\nnemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne neúčinný\na na R 110/1998, podľa ktorého, veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu\npodľa § 42a Občianskeho zákonníka, má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech právo\nna náhradu v peniazoch, ak sa uňho nenachádza vec nadobudnutá týmto úkonom. Veriteľ sa\nz tohto dôvodu nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti zmluvy, ktorou vlastník (ktorý\nmal z odporovateľného úkonu prospech) previedol vec na tretie osoby. Pokiaľ teda došlo\nk exekúcii majetku vyššej hodnoty voči sťažovateľovi než vyplývala výkladom z § 42b\nObčianskeho zákonníka, čo pri samotnom výkone exekúcie už nebolo v kompetencii súdu,\nnakoľko súd rozhodoval o výške pohľadávky z návrhu na výkon exekúcie zo dňa 12. 08.\n2013 a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z 26. 08. 2013 (istina 7 956,58\nEur, zmluvná pokuta 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 7 956,58 Eur od 20. 10. 2007\ndo zaplatenia, trovy právneho zastúpenia 486,49 Eur, trovy právneho zastúpenia\nv druhostupňovom konaní 1 035,02 Eur, súdny poplatok 477,39 Eur, trovy zastúpenia\nv exekučnom konaní 252,96 Eur a súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 Eur, t. j. ku\ndňu podania návrhu 28. 08. 2013 nebolo zrejmé, že by požadovaná suma presahovala\n\n7\n\n16 596,96 Eur), mal sťažovateľ k dispozícii iné právne prostriedky voči exekútorovi, ktoré\nv tomto prípade nie je súdu známe, či využil, ak mu konaním exekútora vznikla škoda (napr.\nnáhrada škody voči exekútorovi príp. voči štátu). Sám sťažovateľ na strane 133 súdneho\nspisu pritom uvádza v sťažnosti voči Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17\nEr/791/2013-124 z 02. 11. 2016, súd vymedzil exekúciu voči výške sumy, ktorou bol veriteľ\nreálne ukrátený. Táto suma 16 596.96 Eur (500 000,- Sk), vyplýva z návrhu na výkon\nexekúcie a súdnych rozsudkov a bola uvedená nielen v Uznesení Okresného súdu Lučenec\nč. k. 17 Er/791/2013-124 z 02. 11. 2016 ale aj v sťažovateľom napádanom Uznesení\nOkresného súdu Lučenec č. k. 17 Er/791/2013-152 zo dňa 21. 12. 2017.“.\n9. Sťažovateľ v podaní zo 14. júna 2018 požiadal ústavný súd o priznanie náhrady\ntrov konania, ktoré vyčíslil celkovou sumou 325,42 €.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\n\n8\n\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nZásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu\ndo právomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov,\n\nktorých\n\nrozhodnutia\n\nsú\n\nv konaní\n\no sťažnosti\n\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n13. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n14. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu (bod 6) odôvodnená nesprávnou interpretáciou ustanovenia\n§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka týmto súdom v exekučnom konaní vedenom proti\nsťažovateľovi ako povinnému.\n\n9\n\n15. Podľa čl. 20 ods. 1 prvej vety ústavy každý má právo vlastniť majetok.\nVlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n19. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152\nods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c\nods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).\n20. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00,\nII. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, IV. ÚS 292/04) je súčasťou základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane\n\n10\n\nsúdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej\nexekúcii sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady\nustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného\nčlánku ústavy dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť\nvýkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil\nnáhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme\nkonečné rozhodnutie, vychádzal z toho, čo objektívne zistil. Preto pri postupe všeobecných\nsúdov treba dbať na to, aby účastníkom exekučného konania zabezpečili taký prístup\nk súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných\na objektívne zdôvodniteľných okolností.\n21. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej\nv odôvodnení rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli\npre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade\naj spravodlivé a presvedčivé (IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nZároveň platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n22. Rovnako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nvyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých\nsa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje,\naby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide\n\n11\n\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nZ práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n23. Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok\nvšeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmať.\nOprávnenie vecne preskúmať exekučný titul a rozsah tohto prieskumu exekučným súdom\nzávisí aj od druhu exekučného titulu (II. ÚS 663/2016 ).\n24. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom\nmôže uplatniť veriteľ žalobou.\n25. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa\nuplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.\n26. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ\ns úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej\npohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to\nnie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.\n27. Inštitút odporovateľnosti slúži potrebám exekučného konania, lebo jeho účelom\nje umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, dosiahnuť\nuspokojenie tejto pohľadávky z majetku (vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt), ktorý\nušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Zmyslom odporovacej\nžaloby podľa § 42b Občianskeho zákonníka je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo\nurčené, že právny úkon urobený dlžníkom je voči veriteľovi právne neúčinný. Ak súd\nodporovacej žalobe vyhovel, veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky\nz toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a v prípade, že to\nnie je možné, veriteľ má právo na náhradu voči tomu, kto mal z toho úkonu prospech.\n\n12\n\n28. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky\nveriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté\nzmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie\nsvojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju\npohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda\nnemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojím\ndlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2791/99 z 31. októbra 2000). Bremeno\ntvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho\npohľadávky, nesie veriteľ (rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n21 Cdo 549/2001 z 22. januára 2002 a sp. zn. 30 Cdo 2435/2006 z 5. marca 2008).\n29. Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle citovaného\nustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu\nneúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie\nsvojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku\na ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu\nprospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou,\nt. j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti\nprávneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že\nna uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom\nveci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (t. j. na žalovaného\nv konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu) nebolo došlo. Ak to však nie je možné,\nnapr. preto, že vec sa už nenachádza u žalovaného, priznáva zákon veriteľovi právo\nna náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada\nje limitovaná výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu\n(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 44/2007 z 30. apríla 2007).\n30. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že súhlasiť možno len\ns názorom okresného súdu, že „rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe\nvyhovené, predstavuje podklad k tomu, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu\n\n13\n\nvydaného proti dlžníkovi mohol domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným\nprávnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon\nurobený“. Vo vzťahu k aplikácii § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je napadnuté\nuznesenie okresného súdu presvedčivo odôvodnené, jeho tvrdenia uvedené v bodoch\n10. a 11. napadnutého uznesenia (bod 6) sú vzájomne rozporné, čo v konečnom dôsledku\nzakladá jeho nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť. Súdnu exekúciu riadi exekučný\nsúd, ktorý má dosah na zákonnosť vykonávanej exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom\npre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom\nustanovených povinností. V súlade s Exekučným poriadkom preskúmanie postupu,\nresp. činnosti súdneho exekútora a kontrola zákonnosti a ústavnosti jeho postupu\na rozhodnutí v exekučnom konaní patrí prioritne do právomoci všeobecného súdu, ktorý\nsúdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť\ns tvrdením predsedu okresného súdu, že „pokiaľ teda došlo k exekúcii majetku vyššej\nhodnoty voči sťažovateľovi než vyplývala výkladom z § 42b Občianskeho zákonníka, čo pri\nsamotnom výkone exekúcie už nebolo v kompetencii súdu... mal sťažovateľ k dispozícii iné\nprávne prostriedky voči exekútorovi, ktoré v tomto prípade nie je súdu známe, či využil, ak\nmu konaním exekútora vznikla škoda (napr. náhrada škody voči exekútorovi príp. voči\nštátu)“. Okresný súd v napadnutom uznesení nezohľadnil citované východiská ochrany\nzákladných práv a slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa\nnemožno hodnotiť inak ako prísne formalistický, odporujúci obsahu základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n31. Na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým\nuznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a v spojení s nimi aj základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy. Slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy,\nimplikuje v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené\npriamo v tomto čl. 20 ods. 1 ústavy a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho\nporušenie popri porušení práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy (I. ÚS 23/01).\n\n14\n\nZ uvedených dôvodov ústavný súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa čl. 127\nods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 56 ods. 2 a § 56 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\n32. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci\nvydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova\nprerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom\nústavného súdu.\n33. Podľa § 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím podľa odseku 3, ktoré\nje vykonateľné jeho doručením.\n34. Úlohou okresného súdu preto bude opätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa\nmajúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nje kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním\nprejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel\npríslušných zákonných ustanovení.\nIII.\n35. Sťažovateľ v podaní zo 14. júna 2018 požiadal ústavný súd o priznanie náhrady\ntrov konania, ktoré vyčíslil celkovou sumou 325,42 €.\n36. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n15\n\n37. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého výpočtovým základom pre účely tejto\nvyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak.\nTáto podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2017\npredstavovala sumu 921 €.\n38. Ústavný súd preto v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 vyhlášky priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume 325,42 €\nz dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie\nveci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2018) v sume po 153,50 €\nza jeden úkon a dva režijné paušály v sume po 9,21 € za jeden paušál, ktoré zaviazal uhradiť\nokresný súd (bod 3 výroku nálezu).\n39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-námietky", "exekúcia-exekučné konanie", "právny úkon-odporovateľnosť", "exekúcia-námietky", "exekúcia-exekučné konanie", "právny úkon-odporovateľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Er/791/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:75d4309f-e8a3-4378-b006-7d603020f9a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 751/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 751/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1"}, {"guid": "ussr:02b4d578-7e8a-407f-8b62-6174233df3b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.663.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 663/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 663/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.663.2016.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/01 z 15. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9fcc9e9c-68b0-4e4d-ab89-b83444e1db05:c146bc91-83c3-4fef-9aa2-20d546c52287", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6621202707.3", "spisova_znacka": "16Co/13/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/13/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6621202707.3"}, {"guid": "977cd754-c502-4889-9ca8-fdd9d447b746:d8a6e668-aac9-4c70-9b1c-d424e3d6bfa7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6613216229.4", "spisova_znacka": "1CoE/81/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/81/2020 z 19. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6613216229.4"}, {"guid": "89e2ad68-5360-4a6d-94bb-e662834052dc:e3c197ae-bfcc-41f8-974d-e05aa395e67c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6613216229.3", "spisova_znacka": "1CoE/124/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/124/2019 z 9. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6613216229.3"}]}