{"guid": "ussr:9075a234-3bfc-4885-af5d-74a1710e554b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.131.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2018 z 27. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 131/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.131.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "nazov": "čl. 16 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9075a234-3bfc-4885-af5d-74a1710e554b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.131.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.131.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.131.2018.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 131/2018-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Valerijom Podoľskim, Námestie slobody 1, Humenné,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V\nsp. zn. 14 C 189/2010 z 19. júna 2014, základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\na\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nBratislave\n\nsp. zn. 14 Co 676/2014 z 26. mája 2015, ako aj základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6 Cdo 159/2016 z 22. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Valerijom Podoľskim, Námestie slobody 1, Humenné,\nktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 14 C 189/2010 z 19. júna\n2014, základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n14 Co 676/2014 z 26. mája 2015 a základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n6 Cdo 159/2016 z 22. februára 2017.\n2. Ako sťažovateľ v sťažnosti uvádza a ako vyplýva aj z jednotlivých príloh\nk sťažnosti, sťažovateľ podal v roku 2010 na okresnom súde žalobu o ochranu osobnosti\nproti SPOLOČNOSTI 7 PLUS (v súčasnosti News Media Holding, a. s.) za uverejnenie\nčlánku s obrazovými snímkami sťažovateľa 18. augusta 2007 v denníku Plus jeden deň,\nčím táto spoločnosť závažným spôsobom neoprávnene zasiahla do osobnostných práv\nsťažovateľa. V tejto žalobe sa sťažovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť\npísomne sa mu ospravedlniť a aby bola odporcovi uložená povinnosť uhradiť sťažovateľovi\nnemajetkovú ujmu vo výške 300 000 eur.\nOkresný súd namietaným rozsudkom sp. zn. 14 C 189/2010 z 19. júna 2014 rozhodol\no povinnosti odporcu zaslať sťažovateľovi písomné ospravedlnenie vo forme, ktorá bola\nsúdom v záujme vykonateľnosti rozhodnutia upravená, a v ktorom konštatoval, že zo strany\nodporcu došlo k neoprávnenému zásahu do práva sťažovateľa na ochranu osobnosti. Z titulu\nnemajetkovej ujmy priznal okresný súd sťažovateľovi sumu 20 000 eur a vo zvyšku\npresahujúcom návrh sťažovateľa zamietol.\n\n2\n\n3. Proti namietanému rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca\nvo vzťahu k výroku o povinnosti písomne sa ospravedlniť, uhradiť nemajetkovú ujmu\nvo výške 20 000 eur a vo výroku o trovách konania. Sťažovateľ sa odvolal vo vzťahu\nk výroku, ktorým bol zamietnutý jeho návrh požadujúci zaplatenie nemajetkovej ujmy\nv sume prevyšujúcej 20 000 eur (do výšky pôvodne požadovanej sumy 300 000 eur),\nKrajský súd namietaným rozsudkom sp. zn. 14 Co 676/2014 z 26. mája 2015\nrozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania potvrdil a žiadnemu z účastníkov\nnepriznal náhradu trov odvolacieho konania.\n4. Sťažovateľ podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktoré odôvodňoval\ntým, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. 1\npísm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“) z dôvodu, že odvolací súd\nrozhodol v jeho veci bez nariadenia pojednávania a bez doplnenia dokazovania. Najvyšší\nsúd ako súd dovolací namietaným uznesením sp. zn. 6 Cdo 159/2016 z 22. februára 2017\ndovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné odmietol.\n5. Z obsahu sťažnosti a príloh vyplýva, že predmetom článku, v ktorom boli\naj obrazové snímky sťažovateľa, bol opis údajného útoku sťažovateľa na príslušníkov\npolície počas dopravnej akcie. Tento údajný útok bol aj predmetom trestného stíhania\nsťažovateľa, ktoré bolo ukončené rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 157/2011\nz 8. júna 2012, v zmysle ktorého bol sťažovateľ ako obžalovaný z trestného činu útoku\nna verejného činiteľa v jednočinnom súbehu prečinu útoku na verejného činiteľa\noslobodený z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý bol obžalovaný (sťažovateľ) stíhaný.\nTento rozsudok nadobudol právoplatnosť 22. novembra 2012. Sťažovateľ vidí porušenie\nsvojich práv v postupe okresného súdu, ktorý v občianskoprávnom konaní ochrany\nosobnosti podľa sťažovateľa protizákonne vykonal trestný spis sp. zn. 1 T 157/2011\nako listinný dôkaz „pre účel nanovo sa zaoberať už prejednanou a právoplatne\nrozhodnutou vecou“. Vykonanie tohto trestného spisu malo umožniť „právnemu zástupcovi\nžalovanej spoločnosti News and Media Holding, a. s. osočovať a urážať sťažovateľa\nna pojednávaniach“.\n\n3\n\nSťažovateľ namieta, že „spochybňovaním, znevažovaním, ponižovaním sťažovateľa\nv konaní jeho ochrany osobnosti, vykonaním trestného spisu ako listinného dôkazu v konaní\nochrany osobnosti sťažovateľa pre účel nanovo prejednávať a bez právomoci, skutočností\nz už prv právoplatne skončeného trestného konania v občianskoprávnom konaní ochrany\nosobnosti sťažovateľa občianskoprávny Okresný súd Bratislava V spôsobil zásahy do práv\nsťažovateľa/ t. j. do práva rovnosti v dôstojnosti a v právach s právnym zástupcom\nžalovanej spoločnosti v občianskoprávnom konaní, do práva na spravodlivé súdne konanie,\ndo práva na dôstojné súdne konanie atď./, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné. Takáto svojvôľa v konaní a v postupe v ochrane osobnosti sťažovateľa\nprvostupňovým Okresným súdom Bratislava V bola porušením základného práva\nsťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu /čl. 46 ods. 1 Ústavy SR/ a porušením\nzákladného práva sťažovateľa na spravodlivé prejednanie veci nezávislým a nestranným\nsúdom /čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd/.“.\n6. Sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho práv dochádzalo aj ponižujúcim\nzaobchádzaním zo strany sudkyne okresného súdu na samotných pojednávaniach, ktorá ho\n„v konaní zhadzovala, spochybňovala a znevažovala“. Z toho dôvodu bol sťažovateľ\naj naďalej traumatizovaný, čo spomalilo až znemožnilo liečebný proces jeho psychického\nstavu. Sťažovateľ ďalej spomína aj nečinnosť okresného súdu v rokoch 2010 až 2012\na prieťahy, ktoré mal okresný súd spôsobiť v dovolacom konaní, keď uplynulo viac\nako 9 mesiacov, kým odstúpil sťažovateľom podané dovolanie na najvyšší súd.\n7. Sťažovateľ uvádza, že krajský súd v odvolacom konaní rozhodol bez nariadenia\npojednávania potvrdzujúcim rozhodnutím na základe neodstránených pochybností v merite\nveci len preto, že nenariadil pojednávanie ani doplnenie dokazovania. Krajský súd\nkonštatoval, že postup prvostupňového súdu, keď vykonal dokazovanie vo veci\naj oboznámením spisu z trestného konania, je legitímny, a tiež konštatoval, že táto odvolacia\nnámietka sťažovateľa neobstojí, keďže okresný súd tým podľa odvolacieho súdu\nneprekročil svoju právomoc. Týmito konštatáciami mal krajský súd zasiahnuť do práv\nsťažovateľa, ktorý je podľa neho „z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný,\npretože KS BA považuje vykonanie trestného spisu ako listinný dôkaz v občianskoprávnom\n\n4\n\nkonaní ochrany osobnosti sťažovateľa za úplne legitímne. To znamená týmito konštatáciami\nvo svojom právoplatnom rozsudku na strane 15 odvolací súd /KSBA/ spôsobil zásahy\ndo ústavných práv sťažovateľa/ t. j. do práva na dôstojné súdne konanie, do práva\nna nestranné a nezávislé súdne konanie, do rovnosti v dôstojnosti a v právach s právnym\nzástupcom žalovanej spoločnosti v občianskoprávnom konaní/, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neudržateľné a neospravedlniteľné.“.\nKrajský\n\nsúd\n\nnesprávnym\n\núradným\n\npostupom\n\n(nenariadenie\n\npojednávania\n\na nedoplnenie dokazovania) mal znemožniť sťažovateľovi, ktorý niesol dôkazné bremeno,\nrealizáciu konkrétnych procesných práv, ktoré by inak ako účastník odvolacieho konania\nmohol uplatniť, napríklad v procese doplnenia dokazovania.\n8. Najvyšší súd v dovolacom konaní v zmysle sťažovateľových tvrdení nesprávne\na svojvoľne interpretoval ustanovenie § 237 písm. f) OSP, ktoré ako dôvod prípustnosti\nodvolania upravuje odňatie možnosti konať pred súdom. Najvyšší súd mal podľa\npresvedčenia sťažovateľa posudzovať postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 214\nods. 1 OSP, v zmysle ktorého odvolací súd nariadi vždy pojednávanie na doplnenie\ndokazovania, ak má sám pochybnosti v merite veci, ktoré súd nižšieho stupňa neodstránil.\nOdvolací súd tak nekonal, a preto porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu\n\nochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základné právo sťažovateľa\nna spravodlivé prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom v zmysle čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli Okresným súdom Bratislava\nV v občianskoprávnom konaní ochrany osobnosti vedenom pod sp. zn.: 14 C 189/2010\nporušené.\nZákladné ľudské práva a slobody sťažovateľa\n\nvyplývajúce\n\nmu z článku 16 ods. 2, z článku 19 ods. 1 Ústavy SR boli Okresným súdom Bratislava V\n\n5\n\nv občianskoprávnom konaní ochrany osobnosti vedenom pod sp. zn.: 14 C 189/2010\nporušené.\nPrávoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn.: 14 C 189/2010-255\nzo dňa 19.06.2014 boli porušené základné ľudské práva a slobody sťažovateľa\nvyplývajúce mu z článku 19 ods. 1 Ústavy SR.\nZákladné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu ochranu\n\nv zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základné právo sťažovateľa\nna spravodlivé prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom v zmysle čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli Krajským súdom v Bratislava\nv občianskoprávnom konaní ochrany osobnosti vedenom pod sp. zn.: 14 Co 676/2014\nporušené.\nPrávoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co 676/2014-334\nzo dňa 26.05.2015 boli porušené základné práva sťažovateľa\nvyplývajúce mu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a z čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR.\nZákladné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce mu z čl. 46\nods. 1 Ústavy SR bolo porušené v dovolacom konaní Najvyšším súdom SR a v meritórnom\nUznesení NSSR zo dňa 22.02.2017, sp. zn. 6 Cdo 159/2016.\nÚstavný súd SR zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2017 sp. zn.\n6 Cdo 159/2016.\nÚstavný súd SR zrušuje právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n26.05.2015, sp. zn. 14 Co 676/2014-334 a súčasne vracia vec Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie.\nÚstavný súd SR v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. c/ zákona č. 38/1993 Z. z.\nzakazuje pokračovanie porušovania súdmi SR základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu, vysloveným právnym názorom, že sťažovateľ v konaní ochrany jeho osobnosti\npred súdmi SR uniesol zákonné dôkazné bremeno na priznanie ním uplatňovanej finančnej\nkompenzácie vo výške 300.000.Eur za závažné ujmy na jeho osobnostných a ústavných\nprávach\n\nspôsobené\n\nsťažovateľovi\n\nžalovanou\n\nspoločnosť\n\nSPOLOČNOSŤ\n\n7\n\nPLUS /v súčasnosti News and Media Holding a.s./ v článku zo dňa 18.08.2007 uverejnenom\nv denníku Plus jeden deň, preto na základe tohto právneho názoru Ústavného súdu SR\n\n6\n\nKrajský súd v Bratislave v ďalšom konaní vydá rozhodnutie, ktorým zaviaže žalovanú\nspoločnosť k povinnosti zaplatiť sťažovateľovi finančnú kompenzáciu vo výške 300.000.Eur\nza tieto závažné ujmy.\nÚstavný súd SR za porušenie základných práv a slobôd /vrátane porušenia ľudských\npráv a slobôd/ sťažovateľa\n\nobčianskoprávnymi súdmi SR priznáva\n\nsťažovateľovi\n\nfinančné zadosťučinenie v súhrnnej výške\n\n172.000. Eur, ktoré mu je Slovenská republika povinná zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi\n\nnáhradu trov\n\nprávneho zastúpenia, ktoré mu je Slovenská republika povinná zaplatiť do 15 dní\nod právoplatnosti tohto nálezu a ktoré budú právnym zástupcom sťažovateľa dodatočne\nvyčíslené.“\nII.\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\n\n7\n\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n13. Podľa čl. 16 ods. 2 ústavy nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,\nneľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n14. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nIII.\n17. Dôvody sťažnosti možno zhrnúť tak, že sťažovateľ namieta porušenie svojich\npráv podľa čl. 16 ods. 2 ústavy a čl. 19 ods. 1 ústavy, ako aj základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé prejednanie veci\nnezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v občianskoprávnom konaní\n\n8\n\no ochranu osobnosti vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 189/2010 a jeho\nprávoplatným rozsudkom z 19. júna 2014. Týchto porušení sa mal okresný súd dopustiť\ntým, že umožnil v konaní o ochranu osobnosti vykonať ako dôkaz súvisiaci trestný spis\nokresného súdu sp. zn. 1 T 157/2011, ktorého predmetom bolo trestné stíhanie sťažovateľa\npre útok na verejného činiteľa, v ktorom bol sťažovateľ právoplatne oslobodený, a zároveň\nk porušeniu označených práv sťažovateľa došlo aj neúctivým a urážlivým správaním\nprávneho zástupcu odporcu v konaní a samotnou sudkyňou okresného súdu.\nKrajský súd porušil základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo sťažovateľa na prejednanie veci nezávislým a nestranným\nsúdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní sp. zn. 14 Co 767/2014 a právoplatným\nrozsudkom z 26. mája 2015 tým, že posúdil postup prvostupňového súdu, ktorý pripojil\nk občianskoprávnemu konaniu o ochranu osobnosti súvisiaci trestný spis ako zákonný\na konal bez nariadenia pojednávania a doplnenia dokazovania.\nNajvyšší súd napokon porušil základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v konaní sp. zn. 6 Cdo 159/2016 a uznesením\nz 22. februára 2017 tým, že svojvoľne a nesprávne interpretoval dôvod prípustnosti\ndovolania sťažovateľa podľa § 237 písm. f) OSP, a teda dovolanie sťažovateľa nesprávne\nodmietol.\nA. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 16 ods. 2,\nčl. 19 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní sp. zn. 14 C 189/2010 a jeho rozsudkom z 19. júna 2014\n18. Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv sťažovateľa postupom\na rozsudkom okresného súdu, ústavný súd uvádza, že vzhľadom na princíp subsidiarity\nvyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy nemá právomoc preskúmavať napadnuté konanie\na rozsudok okresného súdu, keďže proti nemu bol prípustný opravný prostriedok\n(odvolanie), ktorý sťažovateľ aj využil a krajský súd o ňom rozhodol. Z tohto dôvodu\nbolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci\nústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(m. m. napr. I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02, III. ÚS 94/2011 a iné).\n\n9\n\n19.\n\nStručnú\n\nnámietku\n\nsťažovateľa\n\nobsiahnutú\n\nv texte\n\nsťažnosti,\n\nv ktorej\n\nbez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia namieta nečinnosť okresného súdu v rokoch 2010\naž 2012 a následne aj prieťahy v dovolacom konaní spôsobené okresným súdom, ktorý viac\nako 9 mesiacov neodstúpil dovolanie sťažovateľa na najvyšší súd, považuje ústavný súd len\nza súčasť argumentácie. Ústavný súd je viazaný petitom sťažnosti sťažovateľa, v ktorom\nsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd môže rozhodnúť len\no tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,\nktorý označil za porušovateľa svojich práv, a to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ\nzastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, IV. ÚS 233/09).\n20. Sťažovateľ, zastúpený právnym zástupcom, za porušené označil základné právo\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé\nprejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nežiadal,\naby ústavný súd vyslovil aj porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd\nmožnými prieťahmi v postupe okresného súdu nezaoberal.\nB. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní\nsp. zn. 14 Co 676/2014 a jeho rozsudkom z 26. mája 2015\n21. Odvolací krajský súd vo svojom napadnutom rozsudku potvrdil, že postup\nokresného súdu, ktorý sa v rámci dokazovania oboznámil aj s obsahom trestného spisu\nsp. zn. 1 T 157/2011, ktorého predmetom bolo obvinenie sťažovateľa z trestného činu útoku\nna verejného činiteľa, je oprávnený a v súlade so zákonom. Sťažovateľ však tento postup\nokresného súdu považoval za podstatný a neospravedlniteľný zásah do jeho označených\npráv, ktorý krajský súd neodstránil. Druhou podstatnou námietkou sťažovateľa bolo,\n\n10\n\nže krajský\n\nsúd\n\nvo\n\nveci\n\nnenariadil\n\npojednávanie\n\na nedoplnil\n\ndokazovanie,\n\nhoci\n\npodľa sťažovateľa okresný súd v závere svojho rozsudku túto potrebu doplniť dokazovanie\nnaznačil.\n22. Vo vzťahu k prvej námietke sťažovateľa krajský súd v napadnutom rozsudku\nsp. zn. 14 Co 676/2014 z 26. mája 2015 uviedol:\n«Základným kritériom v prejednávanej veci pri zvážení kolidujúcich právnych\nzáujmov (na ochranu súkromia fyzickej osoby a na ochranu slobody prejavu), je prínos\nzverejňovaných fotografií s podobizňou navrhovateľa a sprievodných textov pri dopravnobezpečnostnej akcii. Z hľadiska testu proporcionality nie je cieľom spravodajskej reportáže\n(článku) uvádzať informácie nad rámec nevyhnutný pre objektívne informovanie verejnosti\no výsledkoch dopravno-bezpečnostnej akcie. Túto zásadu sporný článok nerešpektoval.\nNavrhovateľ je fyzickou osobou, ktorá nemá povinnosť znášať zvýšenú mieru zásahu\ndo svojich osobnostných práv vzhľadom na jeho postavenie v spoločnosti. K zverejneniu\nsvojich fotografií v denníku odporcu nedal súhlas. Fotografie navrhovateľa pritom bolo\nmožné v článku použiť s prekrytím jeho tváre, čím by bola znemožnená jeho identifikácia\na v okruhu jeho rodiny a známych. Navyše texty k jednotlivým fotografiám, titulka\na podtitulka článku, boli volené tak, aby zaujali čitateľa, a mali dvojzmyselný význam.\nSamotný odporca vo svojom odvolaní uviedol, že malo ísť iba o „verbálne útoky“\nnavrhovateľa na verejného činiteľa - príslušníkov polície a aj na novinárky; avšak\nz neúplného textu nezainteresovaný čitateľ, neprítomný na mieste incidentu, mohol\nvyrozumieť, že malo ísť o útoky fyzické. Samotná titulka k článku „Chcel zmlátiť\npolicajtov“, a podtitulka „Pred našimi očami zúrivý vodič napadol hliadku“ evokuje jasnú\npredstavu, že navrhovateľ policajtov fyzicky napadol, nielen im slovne vynadal resp.\nvyhrážal sa im, za čo by podľa zákona mal nasledovať jeho trestný postih. Výsledkom\ntrestného konania je však právoplatný rozsudok súdu, ktorý konštatuje, že navrhovateľ\nsa nedopustil trestného činu útoku na verejného činiteľa. Záver súdu v napadnutom\nrozsudku, že sporným článkom odporca zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa\nje správny a zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu. Trestným rozsudkom je podľa\n§ 135 ods. 1 O. s. p. viazaný súd v občianskom súdnom konaní a bol povinný vychádzať\nz týchto záverov trestného súdu. Je tak plne legitímny postup prvostupňového súdu,\n\n11\n\nak vykonal dokazovanie vo veci aj oboznámením spisu z trestného konania vedeného\nna Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1T/157/2011. V rámci trestného konania boli\nvyšetrovaním, zákonom oprávnenými orgánmi, zistené všetky skutkové okolnosti\nincidentu medzi navrhovateľom a zasahujúcimi policajtmi, ktoré mali priamy vplyv\naj na vyhodnotenie tvrdeného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa v tomto konaní\nzverejnením sporného článku. Neobstojí tak odvolacia námietka navrhovateľa, že týmto\npostupom súd prvého stupňa prekročil svoju právomoc. Naopak, súd v civilnom konaní\nnemá právomoc vyšetrovať a vyhodnocovať skutočnosti, ktoré by svojou povahou mohli\nzakladať trestnoprávnu zodpovednosť konkrétnych osôb.»\n23. Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil s obsahom trestného spisu\nsp. zn. 1 T 157/2011, v ktorom boli skutkové okolnosti incidentu sťažovateľa s policajtmi\nv rámci dopravno-bezpečnostnej akcie polície dostatočne objasnené, a to pre účely zistenia,\nči sa skutočnosti, tak ako boli uvedené v spornom článku, naozaj stali. Tak ako uviedol\naj odvolací súd, okresný súd plne rešpektoval výsledky trestného vyšetrovania\na dokazovania obsiahnutého v trestnom spise sp. zn. 1 T 157/2011 a výsledok tohto\ntrestného konania, v ktorom bolo zistené, že zo strany sťažovateľa nedošlo k žiadnemu\nútoku na verejného činiteľa. Vzhľadom na uvedené, ako aj na ostatné dôkazy vykonané\nv konaní o ochranu osobnosti dospel prvostupňový súd k záveru, že sporným článkom\nodporca (vydavateľ denníka) zasiahol do osobnostných práv sťažovateľa, teda rozhodol\nv prospech sťažovateľa. Tento záver odvolací súd v napadnutom rozsudku v celej miere\npotvrdil a stotožnil sa s ním.\nNámietku sťažovateľa, že oboznámením sa so súvisiacim trestným spisom v konaní\no ochranu osobnosti bolo zasiahnuté do jeho označených práv, považuje ústavný súd\nza nelogickú a neopodstatnenú. Tak ako uviedol krajský súd, okresný súd bol v konaní\no ochranu osobnosti podľa § 135 ods. 1 OSP viazaný trestným rozsudkom a bol povinný\nvychádzať z jeho záverov. Práve z dôkazov vykonaných v trestnom konaní vyplynulo,\nže sťažovateľ sa konania, ktoré mu bolo pripisované v spornom článku, nedopustil.\nAk by, naopak, okresný súd nerešpektoval záver trestného rozsudku o tom, že sťažovateľ\nbol oslobodený a skutok útoku na verejného činiteľa sa nestal, vtedy by mohol narušiť\nprincíp právnej istoty, a zasiahnuť tak do práva sťažovateľa na súdnu ochranu, prípadne\n\n12\n\npráva na spravodlivé súdne konanie. Neexistuje preto podľa ústavného súdu príčinná\nsúvislosť medzi postupom krajského súdu, ktorý potvrdil legitimitu postupu okresného súdu\npri vykonaní trestného spisu, ktorý vyústil do rozhodnutia v prospech sťažovateľa, a medzi\ntvrdeným porušením práv, ktoré sťažovateľ označil.\n24. Krajský súd rozhodol napadnutým rozsudkom v odvolacom konaní podľa § 214\nods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože dospel k záveru, že nie sú\ndané dôvody na zmenu a ani na zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa. V odôvodnení uviedol: „Odvolací súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu,\ndôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, odvolacími námietkami oboch\núčastníkov konania a zistil, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav\na vyvodil z neho aj správne právne závery. Jeho odôvodnenie je dostatočne jasné,\nvyčerpávajúce vo vzťahu k tvrdeniam oboch strán sporu, presvedčivé, a vychádzajúce\naj z relevantných rozhodnutí ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva.\nS odôvodnením prvostupňového rozsudku sa preto v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací\nsúd a poukazuje naň (§ 219 ods. 2 O. s. p.).“\n25. Vo vzťahu k intenzite a vážnosti ujmy spôsobenej sťažovateľovi neoprávneným\nzásahom odporcu (vydavateľa denníka), t. j. uverejnením sporného článku s obrazovými\nsnímkami sťažovateľa, odporca v konaní pred súdom prvého stupňa navrhol doplniť\ndokazovanie výsluchom svedkov, ktorí ovplyvnení sporným článkom odmietli sťažovateľa\nzamestnať, a nariadiť znalecké dokazovanie vo vzťahu k posttraumatickej stresovej poruche\nsťažovateľa, ktorú mal v dôsledku uverejnenia sporného článku utrpieť. Vykonanie týchto\ndôkazov, ako aj súhlas s nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie pre účely znaleckého\ndokazovania však sťažovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa rázne odmietol, hoci bol\npoučený podľa § 118a a § 120 OSP. Okresný súd tak návrh na vykonanie dôkazov zamietol,\nčo však malo vplyv na výšku priznanej nemajetkovej ujmy, keďže dôkazné bremeno ťažilo\nsťažovateľa a z vykonaných dôkazov (výpoveď svedka\n\n) nebolo možné\n\nurobiť jednoznačný záver, či posttraumatická stresová porucha bola spôsobená zverejnením\nčlánku alebo neadekvátnym zásahom polície a následným trestným stíhaním sťažovateľa.\n\n13\n\n26. Krajský súd následne v napadnutom rozsudku vo vzťahu k uvedenému uviedol,\nže „na odstránenie uvedených pochybností prvostupňový súd mal snahu doplniť\ndokazovanie výsluchom svedkov\n\na\n\n, oboznámiť zdravotnú\n\ndokumentáciu odporcu a nariadiť znalecké dokazovanie, ale pre nesúhlas a odmietanie\nspolupráce zo strany navrhovateľa od týchto dôkazov upustil. Súd súčasne správne\nvyhodnotil, že dôkazná núdza je na ťarchu navrhovateľa, na ktorom je hlavné dôkazné\nbremeno preukázania žalovaného nároku, a zohľadnil to vo výške priznanej náhrady\nnemajetkovej ujmy.“.\nÚstavnému súdu však nie je zrejmé, ako z uvedených skutočností dospel sťažovateľ\nk záveru, že krajský súd mal povinnosť vykonať v odvolacom konaní pojednávanie a mal\npovinnosť doplniť dokazovanie. Sám sťažovateľ v konaní o ochranu osobnosti v právnom\npostavení navrhovateľa znášal dôkazné bremeno. Ak sám odmietol dať súhlas a protestoval\nproti vykonaniu dôkazov, ktoré v konaní navrhla protistrana a ktoré mali odôvodniť výšku\nním požadovanej nemajetkovej ujmy, nemôže sa potom z tohto titulu domáhať „zákonnej\npovinnosti“ odvolacieho súdu doplniť dokazovanie, ktoré sám v konaní pred súdom prvého\nstupňa odmietal. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého\nstupňa a ním vykonané dokazovanie považoval za dostatočné, preto v súlade s ustanovením\n§ 214 ods. 2 OSP rozhodol bez nariadenia pojednávania.\n27. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo\ndôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n28. Postup krajského súdu v odvolacom konaní, ako aj spôsob, akým sa krajský súd\nv napadnutom rozsudku sp. zn. 14 Co 676/2014 z 26. mája 2015 vysporiadal s námietkami\n\n14\n\nsťažovateľa, považuje ústavný súd za ústavne konformný, opodstatnený a dostatočne\nodôvodnený. Ústavný súd dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi\nv sťažnosti označenými základnými právami podľa ústavy a dohovoru a napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.\nC. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy postupom najvyššieho súdu v konaní sp. zn. 6 Cdo 159/2016 a jeho uznesením\nz 22. februára 2017\n29. Porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy odôvodnil\nsťažovateľ tým, že najvyšší súd v konaní o ním podanom dovolaní arbitrárnym spôsobom\ninterpretoval ustanovenie § 237 písm. f) OSP, ktoré upravuje prípustnosť dovolania\nv prípade, ak bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd\nnapadnutým uznesením sp. zn. 6 Cdo 159/2016 z 22. februára 2017 dovolanie sťažovateľa\nodmietol ako procesne neprípustné, pričom skutočnosť, že odvolací krajský súd nenariadil\nodvolacie pojednávanie a nedoplnil dokazovanie, nepovažoval v prípade sťažovateľa\nza odňatie možnosti konať pred súdom.\n30. V súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd poukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľ\n(napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016, I. ÚS 732/2016).\n31. Ústavný súd z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu zistil, že vo vzťahu\nk uvedeným\n\nnámietkam\n\nsťažovateľa\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nuviedol:\n\n„odvolací\n\nsúd\n\nsa\n\npri prejednávaní odvolaní oboch strán sporu proti rozsudku prvoinštančného súdu\n(spochybňujúcich v súhrne správnosť takéhoto rozhodnutia ako celku) a rozhodovaní\n\n15\n\no takýchto podaniach rozhodol ísť práve cestou nedopĺňania ani neopakovania dokazovania\na preto mal príležitosť rozhodnúť i bez nariadenia pojednávania, samozrejme za splnenia\npodmienok verejného vyhlásenia rozsudku a tomu predchádzajúceho upovedomenia o čase\na mieste takéhoto verejného vyhlásenia spôsobom predpísaným v ust. § 211 ods. 2 a § 156\nods. 3 O. s. p. (na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred vyhlásením rozhodnutia),\nkeďže žiadosti o upovedomovanie aj elektronicky (§ 214 ods. 3 a § 45 ods. 4 O. s. p.)\ntu nebolo; pričom obe zákonom predpísané podmienky uvádzaného postupu boli splnené.“\nNajvyšší súd zároveň uviedol, že práve v situácii, ak by odvolací súd vykonával\ndokazovanie v odvolacom konaní bez pojednávania, čím by sa účastníkom konania reálne\nodňala možnosť konať pred súdom v podobe práva vyjadrovať sa k návrhom na dôkazy\ni k vykonaným dôkazom, by bolo možné uplatniť dovolaciu námietku podľa § 237 písm. f)\nOSP. V prípade sťažovateľa však bola situácia opačná, keď sa odvolací súd nestotožnil\ns názorom odvolateľa o potrebe doplnenia dokazovania a rozhodol v odvolacom konaní\nna základe rovnakých skutkových záverov, k akým dospel súd prvého stupňa, keďže\npovažoval vykonané dokazovanie za dostatočné. Ďalej najvyšší súd uviedol:\n„Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný\nvykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto\nsúv. por. § 120 ods. 1 O. s. p., resp. i dnešnú úpravu z ustanovení §§ 132 a 185 C. s. p.)\na nie účastníkov konania (strán). Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky\núčastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu,\nnezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1\npísm. f/ O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať\n(tu opäť por. R 37/1993 a R 125/1999).“\n32. Zároveň pozornosti najvyššieho súdu neušla ani skutočnosť, „že dopĺňanie\ndokazovania\n\nsvedeckými\n\nvýpoveďami\n\ndvoch\n\nžalobcom\n\noznačených\n\nadvokátov,\n\nposkytnuvších mu potvrdenia podporujúce tvrdenia zo žaloby (o zapríčinení pracovného\nuplatnenia žalobcu výlučne medializáciou v periodiku žalovanej) aj nariadením znaleckého\ndokazovania i za použitia zdravotnej dokumentácie žalobcu navrhla žalovaná (v záujme\npreukázať, že negatívna medializácia osoby žalobcu v periodiku ňou vydávanom mala byť\n\n16\n\nlen jednou z príčin neprijatia žalobcu do pracovného pomeru advokátskeho koncipienta)\na toto najskôr bagatelizoval a neskôr zamedzil žalobca“. Ako najvyšší súd uviedol, závery\nkrajského súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcu (sťažovateľa) na preukázanie\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy v požadovanom rozsahu preto nemožno považovať\nza arbitrárne ani nepodložené.\n33. Ústavný súd považuje uvedené odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 6 Cdo 159/2016 z 22. februára 2017 za dostatočné, nevybočujúce z limitov\nčl. 46 ods. 1 ústavy a nemá žiaden dôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov\nvšeobecného súdu. Samotná skutočnosť, že najvyšší súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa predstáv sťažovateľa, nemôže ešte viesť k záveru o porušení základného práva\nsťažovateľa garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd vzhľadom na už uvedené konštatuje, že po preskúmaní odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu so zreteľom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol\nv predmetnej sťažnosti, nezistil taký výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku najvyšším súdom, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s uvedeným\nčlánkom ústavy. Sťažnosť sťažovateľa preto ústavný súd vo vzťahu k napadnutému\nuzneseniu najvyššieho súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\n34. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ktoré v petite sťažnosti uviedol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. marca 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "dovolanie-prípustnosť", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:308836e6-db8d-4a01-84bc-e6c99b07235d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.732.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 732/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 732/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.732.2016.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:e3e13e4d-4f2f-4498-929e-6001fe3a05ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 94/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 94/2011 z 2. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3e13e4d-4f2f-4498-929e-6001fe3a05ac"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:604cc4f9-1acc-46f4-b614-f42023b46712", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:604cc4f9-1acc-46f4-b614-f42023b46712"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/02 z 23. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-23", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:37a63a7b-304a-44b8-afd5-b55b849dc2d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.232.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 232/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 232/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.232.2020.1"}, {"guid": "ussr:c5009234-5eba-47d7-98e4-e7e46bc2cadc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.233.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.233.2020.1"}, {"guid": "ussr:624491b9-dc22-4160-81ab-b33e7008d92a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.177.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.177.2020.1"}, {"guid": "ussr:1a5d68bb-c6aa-43c9-a062-0eaab843370a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 339/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 339/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1"}, {"guid": "aad58976-e0e2-4c4c-8e98-91f25789b5f7:eb05f373-4b03-41d5-b642-ca3700e0b6c1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2324202216.1", "spisova_znacka": "26Co/117/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/117/2025 z 25. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2324202216.1"}, {"guid": "5381bc85-6831-46e8-858f-14c4cea9ea2f:84285ba3-ce7e-4c2e-8dcf-1c642a32647f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2123205222.1", "spisova_znacka": "26Co/124/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/124/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2123205222.1"}, {"guid": "d2ec5b1e-4e88-4763-96d5-ac3383a7ab23:7d159f6c-3e19-4c30-9c8c-b8e726c459d5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2124203108.1", "spisova_znacka": "26Co/53/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/53/2025 z 21. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2124203108.1"}, {"guid": "faa8796e-b4ca-480c-aab5-125d5dff692e:477612e0-1acb-450d-8a9f-4a0072d58fc8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2124203089.1", "spisova_znacka": "26Co/32/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/32/2025 z 21. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2124203089.1"}, {"guid": "b15a265c-ffe2-424c-b9ca-e784960e9a99:bcdc5c4d-fe1e-49cf-8ff1-069b1d1d325d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3122206759.1", "spisova_znacka": "27Co/91/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/91/2025 z 9. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3122206759.1"}, {"guid": "2b1cee71-abe8-4f82-89c0-fcf4a5482852:08479b82-37f5-4734-b49d-8e867528189a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5122207072.1", "spisova_znacka": "9Co/88/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/88/2024 z 17. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5122207072.1"}, {"guid": "301102b7-2700-4636-965f-3a61e0ac5d39:88e406fb-08d2-46e2-834d-1660064038e4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:0019207487.2", "spisova_znacka": "2Co/174/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/174/2023 z 21. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:0019207487.2"}, {"guid": "527c88a6-d26e-44bd-b1ff-8fbd624cfa86:7a996ffa-1ff1-4978-848b-43ced1d7039d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5815204737.2", "spisova_znacka": "5Co/230/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/230/2019 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5815204737.2"}, {"guid": "527c88a6-d26e-44bd-b1ff-8fbd624cfa86:08ae05b6-ee8f-43ea-b653-5845657a6513", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5815204737.2", "spisova_znacka": "5Co/230/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/230/2019 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5815204737.2"}]}