{"guid": "ussr:0f91224c-247b-4b33-8749-6a23c68d4788", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.122.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2018", "nazov": "Uznesenie, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2018 z 22. 5. 2018", "citacia": "uznesenie, nález Ústavného súdu SR z 22. mája 2018, sp. zn. III. ÚS 122/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.122.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-05-22", "forma": "Uznesenie,Nález", "povaha": ["rozhodnutie potvrdzuje", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0f91224c-247b-4b33-8749-6a23c68d4788", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.122.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.122.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.122.2018.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 122/2018-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra\nMamojku vo veci návrhu\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ing.\n\nMikulášom Práznovszkym, CSc., Bočná 26, Nové Zámky, na preskúmanie rozhodnutia\nObecného zastupiteľstva\n\nvo veci ochrany\n\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného\nzákona č. 545/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, takto\nrozhodol:\nRozhodnutie Obecného zastupiteľstva\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov,\npotvrdzuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 122/2018-21\nz 20. marca 2018 prijal na ďalšie konanie návrh\n\n,\n\n„navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva\n„obecné zastupiteľstvo“)\n\n(ďalej len\n(ďalej len\n\n(ďalej len „napadnuté\n\nrozhodnutie“) vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\npodľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ktorým sa mení a\ndopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“).\n2. Z návrhu navrhovateľa, ktorý bol za starostu obce\n\nzvolený 15. novembra 2014\n\nna volebné obdobie 2014 ‒ 2018, vyplýva, že „začiatkom roku 2016 sa... rozhodol, že pre\npotreby obce obstará nakladač, konkrétne na manipuláciu so stavebným a objemovým\nodpadom na zabezpečenie úloh obce pri prevádzkovaní plánovaného zberného dvora.\nĎalším účelom využitia nakladača bolo vykonávanie prác na vytvorenie parku okolo\npamätníka padlým vojakom v I. a II. svetovej vojne. Zberný dvor prevádzkuje obec na\nzáklade žiadosti obce\nOkresného úradu\n\nzo dňa 23. 6. 2016 (dôkaz č. 7) a povolenia\n, odboru životného prostredia č.\n\nzo dňa 28. 2. 2017 (dôkaz č. 8).“.\n3. Obecné zastupiteľstvo napadnutým rozhodnutím podľa čl. 9 ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu začatom „na základe kontrolnej správy hlavnej kontrolórky\nobce a z vlastnej iniciatívy uznesením obecného zastupiteľstva č. /2017 zo dňa 27. 12. 2017“\nrozhodlo, že navrhovateľ tým, že „uzavrel nájomnú zmluvu so sebou, t. j.\n2\n\n... ako fyzická osoba a Obec\n\nako\n\nprávnická osoba porušil čl. 4 odsek 1 a čl. 4 odsek 2 písmeno a) ústavného zákona č.\n357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov“, za\nčo mu podľa čl. 9 ods. 10 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu uložilo\npokutu „vo výške 18 060,- €, slovom osemnásťtisícšesťdesiat €, (t. j. dvanásťnásobku jeho\nmesačného platu)“. Obecné zastupiteľstvo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nkonštatovalo, že „menovaný starosta\n\nuzavrel nájomnú zmluvu č.\n\n103/2016 od 15. februára 2016 do 31. decembra 2016 a ďalšiu nájomnú zmluvu č.\n489/2016 od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 na pracovný stroj\n, ktorý stroj podľa jeho vyjadrenia vlastní on sám, ako súkromná osoba. Hlavná\nkontrolórka na podnet prokurátora kontrolovala zákonnosti týchto nájomných zmlúv obce a\nzistila, že žiadna dokumentácia o prevádzke stroja ani výkaz prác nie je evidovaný. Za\nkontrolované obdobie bolo vyplatené nájomné spolu 10 000,- €, do konca roka 2017 to činí\nspolu 11 750,- €.“. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že jeho\nvydaniu predchádzal taký postup, že «starosta obce\n\nbol pozývaný na\n\nzasadnutie komisie na ochranu verejného záujmu dňa 4. 12. 2017, kde vyjadril nasledovne:\n„Táto komisia nemá právomoc v tejto veci, starostu obce nikto nemôže brať na\nzodpovednosť, lebo zákon to neumožní. Táto kontrola nezodpovedá zákonu!“... Uznesenie o\nschválení ukladania pokuty bolo prijaté na riadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva\n\n,\n\nkonaného dňa 27. 12. 2017, počet prítomných poslancov 7 z celkového počtu 7. Hlasovalo\nza: 5.». Napadnuté rozhodnutie podpísalo päť poslancov obecného zastupiteľstva.\n4. Navrhovateľ k návrhu (okrem iných) pripojil správu kontrolnej činnosti hlavného\nkontrolóra obce\n\nč. 2017/01 z 21. septembra 2017, svoje vyjadrenie k uvedenej správe\n\nz 2. októbra 2017, ako aj uznesenie č. 60/2017 z 24. riadneho zasadnutia obecného\nzastupiteľstva konaného 27. decembra 2017, ktorým schválilo „uloženie pokuty na základe\nsprávy hlavnej kontrolórky obce podľa článku 9 ods. 10 písm. e) ústavného zákona č.\n357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov za\nporušenie článku 4 bod 1 zákona“, pričom z jeho obsahu vyplýva, že navrhovateľ ho\npodpísal 5. januára 2018.\n\n5. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v predmetnej veci „konal iba v súlade s ústavou,\nústavnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj internými\npredpismi obce\n\n, a preto jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore s\n\nústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov a neporušil ani svoje povinnosti uložené týmto ústavným zákonom“.\nPodľa názoru navrhovateľa „zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na nájom veci na\nzáklade nájomnej zmluvy... Z príkladmého výpočtu oprávnení obecného zastupiteľstva\nvyplýva, že schvaľovanie nájomných zmlúv v zákone o obecnom zriadení obecnému\nzastupiteľstvu vyhradené nie je. S poukazom na ust. § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom\nzriadení preto navrhovateľ tým, že uzavrel nájomné zmluvy na obdobie jedného roka,\nneporušil svoje povinnosti vyplývajúce ani zo zákona o obecnom zriadení ani zo štatútu\nobce\n\n“. Naopak, napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva „nespĺňa zákonné\n\nkritériá zákonnej úpravy... čl. 9 ods. 6 ústavného zákona a vo výroku svojho rozhodnutia\nnekonkretizuje konanie, resp. opomenutie navrhovateľa, ktoré má byť porušením jeho\nzákonnej povinnosti podľa čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu, to znamená, že v ňom absentuje skutková veta. Všeobecne a nekonkrétne\nformulovaný výrok napadnutého rozhodnutia znemožňuje jednoznačnú identifikáciu\neventuálneho protiústavného skutku navrhovateľa... V súlade s judikatúrou ústavného súdu\n(III. ÚS 360/2017) výrok napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva obce\nnespĺňa zákonom ustanovené náležitosti, vôbec neobsahuje skutkovú vetu, to zn. opis\nkonkrétneho konania alebo opomenutia, ktorým sa mal navrhovateľ dopustiť porušenia\nkonkrétnych povinností upravených ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, a tak\nnespĺňa požiadavku nezameniteľnosti výroku sankcionovaného skutku... Vzhľadom na to, že\nobecné zastupiteľstvo obce\n\nsformulovalo svoje rozhodnutie nepreskúmateľným\n\nspôsobom, neboli vo vzťahu k navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu.\nVzhľadom na to je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za rozporné s týmito\nústavnými princípmi a ako také aj za arbitrárne. Výrok rozhodnutia o uložení pokuty vo\nvýške 18.060 € je závislý od výroku, ktorým bolo vyslovené porušenie povinnosti ustanovené\nústavným zákonom o ochrane verejného záujmu... Nesplnením podmienok kladených na\nformuláciu výroku o nesplnení povinnosti preto nie je na mieste ani uloženie pokuty podľa\nčl. 9 ods. 10 cit. ústavného zákona.“.\n4\n\n6. Navrhovateľ v návrhu zároveň poukázal na to, že predmetné konanie vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začalo „na základe kontrolnej\nsprávy hlavnej kontrolórky obce a z vlastnej iniciatívy uznesením obecného zastupiteľstva č.\n/2017 zo dňa 27. 12. 2017“. Uvedená kontrolná správa však „nie je bližšie označená ani\nčíslom, ani dátumom ani žiadnym iným znakom, preto z výroku rozhodnutia nie je možné\nurčiť, o akú správu sa jedná. Rozhodnutie je v tejto časti neurčité a preto\nnepreskúmateľné... Ak by sa pod správou hlavnej kontrolórky obce\n\nmala rozumieť jej\n\nspráva č. 2017/01 zo dňa 21. 9. 2017, potom obecné zastupiteľstvo bolo podľa čl. 9 ods. 5\nprvá veta ústavného zákona o ochrane verejného záujmu povinné rozhodnúť najneskôr do\n20. 11. 2017, čo sa nestalo. Je hodné osobitného zreteľa, že správa hlavného kontrolóra zo\ndňa 21. 9. 2017 má číslo 2017/01, z čoho možno oprávnene vyvodiť záver, že je to prvý\nkontrolný úkon hlavného kontrolóra v bežnom roku. Oprávnene vzniká otázka, čo robil\nhlavný kontrolór dovtedy... Uznesenie č. /2017 zo dňa 27. 12. 2017 nie je presne označené\nsvojim poradovým číslom, preto nie je možné preskúmať, o aké uznesenie sa presne jedná, a\nči sa v ten deň vôbec bolo vydané o uznesenie, ktorým konanie malo začať. Obecné\nzastupiteľstvo obce\n\nprijalo dňa 27. 12. 2017 celkom 15 uznesení, konkrétne č. 46/2017\n\naž 60/2017... Niekedy koncom júna 2017... bol obecnému zastupiteľstvu obce\nlist Okresnej prokuratúry\n\ndoručený\n\nč. Pd 71/17/4402-6 zo dňa 23. 6. 2017 vo veci žiadosti o\n\npreskúmanie súladu nájomných zmlúv č. 103/2016 a 489/2016 s ústavným zákonom č.\n357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov... Na\nzáklade vyššie uvedeného možno ustáliť, že konanie začalo na podnet Okresnej prokuratúry\n. V súlade s čl. 9 ods. 5 prvá veta ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nkonanie začalo dňom doručenia podnetu obecnému zastupiteľstvu obce\nkoncom júna 2017. Obecné zastupiteľstvo obce\n\n, to zn. niekedy\n\nako orgán podľa čl. 9 ods. 1 písm. b)\n\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu bol preto povinný v súlade s čl. 9 ods. 5 prvá\nveta cit. úst. zák. povinný rozhodnúť do konca augusta 2017. Orgán rozhodol 15. 2. 2018,\nčo znamená porušenie čl. 9 ods. 5 prvá veta ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu.“. K uvedenému listu Okresnej prokuratúry\n\nsa navrhovateľ nemal možnosť\n\nvyjadriť, čo je v rozpore s čl. 9 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.\nSpochybňuje aj „zákonnosť“ doručenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva\njeho osobe, pretože hoci z listiny označenej ako „Zápisnica zo zasadnutia obecného\n5\n\nzastupiteľstva konaného 15. 02. 2018 o 18:00 h v kultúrnom dome\n\n“ vyplýva, že\n\nuvedené rozhodnutie mu malo byť odovzdané, chýba záznam o tom, že uvedené\nrozhodnutie aj prevzal a toto prevzatie potvrdil svojím podpisom. Druhý pohyb\nnapadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva smerom k navrhovateľovi sa mal\nuskutočniť 23. februára 2018, avšak z preberacieho protokolu z tohto dňa vyplýva, že\nzásielka je adresovaná Obecnému úradu\n\na nie navrhovateľovi, pričom uvedené\n\nrozhodnutie malo tvoriť len prílohu zápisnice. Tieto pochybenia obecného zastupiteľstva\nsvedčia o tom, že v predmetnom konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov neboli voči navrhovateľovi dodržané procesné zásady upravujúce právo\nna spravodlivý proces garantované čl. 46 a nasl. ústavy.\n7. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci samej\nrozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva zruší a obci\n\nuloží\n\npovinnosť uhradiť navrhovateľovi náhradu trov konania.\n8. Ústavný súd listom z 9. apríla 2018 vyzval obecné zastupiteľstvo na vyjadrenie\nk uzneseniu č. k. III. ÚS 122/2018-21 z 20. marca 2018 a k návrhu navrhovateľa v lehote\n7 dní od jeho doručenia (18. apríla 2018), čo urobilo podaním z 24. apríla 2018 doručeným\nústavnému súdu 26. apríla 2018, pričom uviedlo:\n„3.2 Nedôvodnosti rozhodnutia orgánu\n1. Kontrolná správa hlavnej kontrolórky je označená číslom 01/2017 zo dňa 21. 9.\n2017. Kontrolórka obce bola zvolená do funkcie 15. 6. 2017\n2. Uznesenie obecného zastupiteľstva má číslo 60/2017 zo dňa 27. 12. 2017\n3.2.3 (Ne)doručenie rozhodnutia navrhovateľovi\nRozhodnutie bolo odovzdané\n\nna zasadnutí obecného\n\nzastupiteľstva konaného dňa 15. 2. 2018 a bolo pripojené aj k zápisnici, čo je napísané aj v\npreberacom protokole. O odovzdaní bol vyhotovený videozáznam. Vtedy ešte bol starostom\nobce a nie len prevzatie nepodpísal, ale ani uznesenia OZ, aj iné dôležité veci, ako napr.\nzmluvy, ktoré schválilo obecné zastupiteľstvo.\nPoznamenávame, že spomínaný stroj stojí skoro celý rok v garáži a obec platí\nnájomné za to, čo ani nepotrebuje.“\n6\n\n9. Ústavný súd listom z 26. apríla 2018 zaslal vyjadrenie obecného zastupiteľstva\nna vyjadrenie navrhovateľovi v lehote 7 dní od jeho doručenia (30. apríla 2018), čo urobil\ndvoma podaniami zo 7. mája 2018 doručenými ústavnému súdu 10. mája 2018, pričom\nuviedol:\n«Konanie sa začalo dňa 27. 12. 2017, vyjadrenie Obecného zastupiteľstva je\ndatované dňom 24. 4. 2018, ústavnému súdu bolo doručené 26. 4. 2018, a preto na poštovú\nprepravu muselo byť podané najneskôr 25. 4. 2018.\nDoplnenie preskúmavaného rozhodnutia sa preto podalo na poštovú prepravu 119.\ndeň po začatí konania, čo je v rozpore s čl. 9 ods. 5 prvá veta zák. č. 357/2004 Z. z...\nSkutočnosť, že obecné zastupiteľstvo dňa 27. 12.2017 uznesenie s číslom 60/2017\nvydalo, je zrejmé z návrhu... Z vyjadrenia Obecného zastupiteľstva však nie je zrejmé, ktoré\nuznesenie (s akým obsahom) má uvedené číslo.\nNavrhovateľovi preto nie zrejmé, čo obecné zastupiteľstvo uvedeným vyjadrením\nzamýšľalo vyjadriť, a preto ani navrhovateľ sa k nemu nevie vecne vyjadriť...\nObecné zastupiteľstvo pod bodom 3.2.3 svojho vyjadrenia zo dňa 24. 4. 2018 sám\npriznáva, že rozhodnutie bolo\n\nodovzdané a nie doručené, čo je v\n\nrozpore s čl. 9 ods. 5 druhá veta zák. č. 357/2004 Z. z...\nObecné zastupiteľstvo k svojej poznámke pod bodom 3.2.3, podľa ktorého\n„...spomínaný stroj stojí skoro celý rok v garáži a obec platí nájomné za to, čo ani\nnepotrebuje,“ ani výslovne nepoprel skutkové tvrdenia navrhovateľa, čo je v rozpore s §\n151 ods. 1 C. s. p., ani nepripojil žiadnu listinu a neoznačil žiadny dôkaz, čo je v rozpore s\n167 ods. 2 C. s. p.“\nII.\n10. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento\nústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.\n11. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný\nfunkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2\nods. 1.\n7\n\n12. Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný\nfunkcionár povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri\nvýkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred\nverejným záujmom.\n13. Podľa čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa\nverejný funkcionár musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore\ns týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie využívať svoju\nfunkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v\nsúvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych\nosôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa nevzťahuje na činnosť alebo\núlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho funkcie.\n14. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nkonanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\nvykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1\npísm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.\n15. Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán,\nktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho\nzistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol\nneúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil\npovinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.\n16. Podľa čl. 9 ods. 3 druhej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak\nsa konanie začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušného podľa odseku 1, konanie je začaté\ndňom, keď orgán podľa odseku 1 urobil prvý úkon voči verejnému funkcionárovi, proti\nktorému sa vedie konanie.\n\n8\n\n17. Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán podľa\nodseku 1, umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril\nk podnetu; ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie.\n18. Podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán podľa\nodseku 1 rozhodne vo veci do 60 dní odo dňa začatia konania. Toto rozhodnutie doručí\nverejnému funkcionárovi, proti ktorému konanie smeruje, a tomu, na čí podnet sa koná...\nRozhodnutie orgánu podľa odseku 1 písm. b) sa doručí aj starostovi obce alebo zástupcovi\nstarostu obce, ak konanie smeruje proti starostovi.\n19. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní\npreukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie\nustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo\nčl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa\nuvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto\nústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.\nRozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.\n20. Podľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa\nrozhodnutím podľa odseku 6 vysloví, že verejný funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie\nalebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom verejnej funkcie podľa ústavy, tohto\nústavného zákona alebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne\nzanechať takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť.\n21. Podľa čl. 9 ods. 9 prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nrozhodnutie podľa odseku 6 musí byť prijaté... nadpolovičnou väčšinou členov orgánu\npodľa odseku 1 písm. b) až d); inak to znamená, že sa konanie zastavuje.\n22. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. e) zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa ukladá\nv sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný\nfunkcionár poruší povinnosti podľa čl. 4.\n9\n\n23. Podľa čl. 9 ods. 15 zákona o ochrane verejného záujmu na účely tohto ústavného\nzákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho\nročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie.\n24. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti\nrozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do\n15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo\nktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd.\nPodanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo\ndňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom\nupravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia\npodľa čl. 12 ods. 2.\n25. Citované ustanovenie čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nzakladá právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej\nvety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon\no ústavnom súde v ustanoveniach § 73a a § 73b.\n26. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát\nústavného súdu na neverejnom zasadnutí.\n27. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že\nkonanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu\nsvojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát\nústavného súdu nálezom zruší.\n28. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je\nkonečné.\n\n10\n\nIII.\n29. Predmetom konania ústavného súdu (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde) je\npreskúmanie, resp. zistenie, či konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára bolo alebo\nnebolo v rozpore s dotknutými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu, teda či povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce mu z čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2\npísm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu porušil alebo neporušil.\n30. Ako vyplýva z už uvedeného, konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom\no ochrane verejného záujmu (konkrétne čl. 9 a nasl.), v rámci ktorého príslušný orgán\nverejnej moci v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu. V takomto konaní musí byť bez\nakýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil\npovinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom.\n31. Skutkové vymedzenie vytýkaného porušenia povinnosti uprednostniť verejný\nzáujem pred osobným záujmom ustanovenej ústavným zákonom o ochrane verejného\nzáujmu musí byť identifikované v rozhodnutí natoľko dostatočne a presne, aby ho nebolo\nmožné dodatočne zamieňať za dôvod iný, ktorý v čase rozhodovania nebol v „hre“. Zároveň\nplatí, že dodatočné vysvetľovanie skutočného dôvodu vydania napadnutého rozhodnutia je\nprávne irelevantné (II. ÚS 400/2016).\n32. Rozhodnutiu príslušného orgánu verejnej moci pritom musí predchádzať taký\npostup (čl. 9 ods. 2 až 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu), v rámci ktorého\numožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa k veci vyjadril,\na vykoná dokazovanie, na základe ktorého v potrebnom rozsahu konkretizuje, akú\npovinnosť alebo obmedzenie ustanovené či už ústavným zákonom o ochrane verejného\nzáujmu alebo zákonom verejný funkcionár nesplnil alebo porušil. Ak príslušný orgán\nverejnej moci zistí, že vykonávaná funkcia, zamestnanie alebo činnosť je nezlučiteľná\n11\n\ns výkonom verejnej funkcie, nadväzne rozhodne, že verejný funkcionár je povinný\nbezodkladne zanechať takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť. Príslušný orgán verejnej\nmoci zároveň rozhodne o uložení pokuty verejnému funkcionárovi (čl. 9 ods. 10 v spojení s\nčl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu). Výrok rozhodnutia v tomto\nprípade okrem uloženia povinnosti zaplatiť pokutu verejným funkcionárom musí obsahovať\naj výšku pokuty vyjadrenú explicitne pevnou sumou; nepostačuje odkaz na spôsob výpočtu\npokuty v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu alebo uvedenie vzorca na výpočet\njej výšky – tieto príslušný orgán verejnej moci popíše v odôvodnení svojho rozhodnutia.\n33. Ústavný súd v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokuty uloženej\nverejnému funkcionárovi (PLz. ÚS 1/2016).\n34. Predtým, ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu, či sa dotknutý verejný funkcionár\ndopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, musí\nprioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného\norgánu verejnej moci (I. ÚS 356/08, II. ÚS 404/2014). Inak povedané, ústavný súd v tomto\ntype konania nemôže posúdiť, či sa dotknutý verejný funkcionár dopustil konania, ktoré je v\nrozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, bez toho, aby najskôr posúdil, či\nje preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci\n– v danom prípade obecného zastupiteľstva. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu od\ntakého rozhodnutia vyžaduje predovšetkým to, aby obsahovalo výrok, v ktorom sa uvedie,\nv čom konkrétnom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto\nústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu).\n35. Z dôvodovej správy k čl. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nvyplýva, že sa ním ustanovujú všeobecné povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov,\nktorých dodržiavanie pri výkone verejnej funkcie by malo zaručiť požadovanú ochranu\nverejného záujmu a zároveň vysoký morálny kredit verejných funkcionárov. Tieto zákazy\na obmedzenia majú v čo najširšom rozsahu vylúčiť či obmedziť možnosť vzniku situácií, pri\n12\n\nktorých by mohlo dôjsť k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným, resp. by mohlo\ndôjsť k poskytnutiu nenáležitej výhody pre verejného funkcionára z výkonu jeho funkcie.\nOdsek 1 uvedeného článku ustanovuje všeobecnú povinnosť pre verejného funkcionára\npresadzovať a chrániť verejný záujem a vykonávať svoju funkciu tak, aby z jej výkonu\nplynul verejný prospech a neslúžila na uspokojenie osobného záujmu verejného\nfunkcionára. Odsek 2 tohto článku ustanovuje činnosti, ktoré nesmie pri výkone svojej\nfunkcie verejný funkcionár vykonávať, a právne vzťahy, do ktorých nesmie vstupovať. Ide\no taxatívny výpočet takých činností a právnych vzťahov a úkonov, pri ktorých by verejný\nfunkcionár mohol uprednostniť osobný záujem pred verejným a získať výhodu z výkonu\nverejnej funkcie, ktorú by inak získať nemohol.\n36. V nadväznosti na toto vymedzenie je potrebné osobitne sa zaoberať pojmom\nverejný záujem a osobný záujem. Verejný záujem možno vymedziť ako záujem,\nresp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený\ns činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov.\nOsobný záujem je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech\nverejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Osobný záujem je úzko spojený\ns produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre\nvlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo\nväčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem\nreprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho\nindividuálneho prínosu.\n37. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva (bod 3) ústavný\nsúd dospel k záveru, že skutkové vymedzenie vytýkaného porušenia povinnosti\nuprednostniť verejný záujem pred osobným záujmom ustanovenej ústavným zákonom\no ochrane verejného záujmu navrhovateľom je identifikované dostatočne konkrétne\na nezameniteľne, keďže obsahuje, v čom konkrétnom mal navrhovateľ podľa názoru\nobecného zastupiteľstva uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom, aj to, aké\nkonkrétne výhody z titulu vykonávanej funkcie starostu obce vo svoj prospech získal.\nMedzi tvrdením obecného zastupiteľstva o pochybení navrhovateľa a tvrdením,\n13\n\nže navrhovateľ svojím (chybným) konaním uprednostnil osobný záujem pred verejným\nzáujmom a vo svoj prospech získal konkrétnu výhodu, existuje, resp. bola preukázaná\npríčinná súvislosť. Formulovaný výrok napadnutého rozhodnutia tak obsahuje jednoznačnú\nidentifikáciu protiústavného skutku navrhovateľa.\n38. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva podľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu bolo v danom prípade bezpredmetné, keďže k zániku platnosti\na účinnosti nájomných zmlúv došlo ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia.\n39. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva vyplýva,\nže jeho vydaniu predchádzal taký postup obecného zastupiteľstva, že «starosta obce\nbol pozývaný na zasadnutie komisie na ochranu verejného záujmu dňa 4. 12.\n2017, kde vyjadril nasledovne: „Táto komisia nemá právomoc v tejto veci, starostu obce\nnikto nemôže brať na zodpovednosť, lebo zákon to neumožní. Táto kontrola nezodpovedá\nzákonu!“».\n40. Navrhovateľ v návrhu polemizuje o termíne začatia konania vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, vo vzťahu ku ktorému obecnému\nzastupiteľstvu vytýka, že nedodržalo 60-dňovú lehotu na rozhodnutie v jeho veci\na že v rámci tejto lehoty mu neumožnilo k veci sa vyjadriť (bod 6).\n41. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu na účel posudzovania jeho\ndodržiavania starostom obce (verejným funkcionárom) ukladá obecnému zastupiteľstvu\nzriadiť komisiu na ochranu verejného záujmu. Ide o obligatórne zriaďovanú komisiu,\nčlenom ktorej môže byť iba poslanec obecného zastupiteľstva s tým, že ak sú v obecnom\nzastupiteľstve zástupcovia politických strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci,\nkomisia je zložená z jedného zástupcu každej politickej strany alebo politického hnutia\na jedného zástupcu nezávislých poslancov. Komisia musí mať aspoň troch členov; ak sa\ntento počet nedosiahne týmto spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu\npolitickej strany alebo politického hnutia s najvyšším počtom poslancov.\n\n14\n\n42. V okolnostiach daného prípadu preto treba pozvanie komisie na ochranu\nverejného záujmu považovať za prvý úkon, ktorý voči navrhovateľovi, proti ktorému sa\nviedlo konanie, urobil (čl. 9 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu).\nV danom prípade je nesporné, že navrhovateľ sa zasadnutia komisie na ochranu verejného\nzáujmu zúčastnil, avšak nevyužil svoje oprávnenie k veci sa vyjadriť (čl. 9 ods. 4 ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu), čo popiera tvrdenie navrhovateľa o pochybení,\nresp. nedodržaní\n\nprocesných\n\nzásad\n\nobecným\n\nzastupiteľstvom.\n\nTakéto\n\nsprávanie\n\nnavrhovateľa odporuje zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá vo svojej podstate\nznamená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda\ntým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné\noprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.\n43. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa o nedodržaní 60-dňovej lehoty\nna rozhodnutie v jeho veci odo dňa začatia konania ustanovenej v prvej vete čl. 9 ods. 5\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu, sa ústavný súd už vo svojej doterajšej\njudikatúre viackrát vyjadril, keď konštatoval, že v právnom poriadku Slovenskej republiky\nabsentuje právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so\nžiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že príslušný orgán\nverejnej moci (teda aj obecné zastupiteľstvo) môže ústavne relevantným spôsobom\nrozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, keďže ide len o poriadkovú lehotu, ktorej márne\nuplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia (m. m. III. ÚS 23/07,\nIV. ÚS 3/07, III. ÚS 84/08, IV. ÚS 69/2012). Ústavný súd nevidí dôvod na odklon\nod uvedeného právneho názoru ani vo veci navrhovateľa, aj keď považuje za potrebné\npripomenúť, že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty\núčastníkov konania, aby rozhodnutia podľa ústavného zákona vo veci ochrany verejného\nzáujmu boli vydávané v lehote ustanovenej v čl. 9 ods. 5 prvej vete ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu, hoci je táto lehota poriadková.\n44. Bez právneho významu bola i námietka „nedoručenia“ napadnutého rozhodnutia,\npretože toto rozhodnutie navrhovateľ osobne prevzal, čo nebolo v konaní sporné.\n\n15\n\n45. Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva, pokiaľ ide\no výšku uloženej pokuty navrhovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z čl. 4\nods. 1 a 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vo výške 18 060 €, slovom\nosemnásťtisícšesťdesiat €, (t. j. dvanásťnásobku jeho mesačného platu), je síce strohé, lebo\nobsahuje iba odkaz obecného zastupiteľstva na „uznesenie o schválení ukladania pokuty...\nprijaté na riadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva\n\n, konaného dňa 27. 12. 2017“,\n\navšak vychádzajúc z ustanovenia § 73a ods. 2 prvej vety a § 20 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde, podľa ktorého ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov\nvýslovne uvedených v tomto zákone, nemožno opomenúť, že navrhovateľ vo svojom\nnávrhu výšku uloženej pokuty nerozporoval a ani namietal.\n46. Napriek jednoduchému odôvodneniu výšky uloženej pokuty ústavný súd\nv danom prípade nedospel k záveru, že by v posudzovanom konaní vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu k navrhovateľovi\ndodržané princípy spravodlivého procesu tým, že obecné zastupiteľstvo svoj záver o uložení\npokuty navrhovateľovi neodôvodnilo spôsobom umožňujúcim vykonať jeho ústavný\nprieskum. Z uvedeného dôvodu ústavný súd napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva\nako celok podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil. Toto rozhodnutie ústavného\nsúdu je podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde konečné.\nIV.\n47. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo 7. mája 2018 žiadal priznať proti obci\nnáhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorú jeho právny zástupca vyčíslil celkovou\nsumou 1 038,45 € pozostávajúcou z odmeny za tri úkony právnej služby a k nim\nprislúchajúce tri režijné paušály, pričom vychádzal z toho, že tarifná hodnota veci je\nv danom prípade rovná výške uloženej pokuty.\n48. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\n\n16\n\n49. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n50. Pretože navrhovateľ nebol v konaní pred ústavným súdom úspešný, nebol dôvod\nna rozhodovania o náhrade trov konania.\n51. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. mája 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "pokuta-uloženie", "obec-obecné zastupiteľstvo", "verejný záujem, spoločenský záujem", "obec-starosta", "verejná funkcia", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "pokuta-uloženie", "verejný záujem, spoločenský záujem", "obec-starosta", "verejná funkcia", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "pokuta-uloženie", "verejný záujem, spoločenský záujem", "obec-starosta"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 3 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5bd9decd-41f9-45dd-b02e-41e74150d656", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.360.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 360/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 360/2017 z 3. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.360.2017.2"}, {"guid": "ussr:b7d16d91-6e8c-4bd2-a725-9da75b1d22b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.400.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 400/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.400.2016.2"}, {"guid": "ussr:f21e3964-9b6d-4bcf-bb5d-e679dadddade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1"}, {"guid": "ussr:66262443-73bb-437f-8f27-f3204f7d239b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2014 z 15. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66262443-73bb-437f-8f27-f3204f7d239b"}, {"guid": "ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409"}, {"guid": "ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 356/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 356/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827"}, {"guid": "ussr:dca6f329-fb1f-4896-b92a-0b0a0af9fd6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 84/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dca6f329-fb1f-4896-b92a-0b0a0af9fd6d"}, {"guid": "ussr:e5214cbb-5050-41aa-a724-78e4f4f63d17", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/07 z 8. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-08", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5214cbb-5050-41aa-a724-78e4f4f63d17"}, {"guid": "ussr:d94a6872-9bbd-4ffd-9067-57f89e11dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 23/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/07 z 7. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-07", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d94a6872-9bbd-4ffd-9067-57f89e11dd1a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:03f0153a-71f2-4a3f-b558-43af4a02b4aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.84.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2025 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.84.2025.1"}, {"guid": "ussr:8ab9f9f9-a67d-4916-9915-1d7ce8af5907", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.17.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 17/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 17/2024 z 23. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.17.2024.1"}, {"guid": "5ca3423d-02f2-4363-89f0-d60f7427d376:ddd1ba51-1c41-407e-82ef-bc1155fd99d1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4119211116.2", "spisova_znacka": "4CoKR/42/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/42/2023 z 5. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4119211116.2"}, {"guid": "167d4013-3ce7-4ea3-aa1f-fe19e8fe239a:e2017ec2-3c11-4529-9859-5e1fc4bb51b6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4322201065.2", "spisova_znacka": "15Co/43/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/43/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4322201065.2"}, {"guid": "4cc016e3-26a0-40ab-99fe-60569366e278:77a97d25-c690-4875-ba5f-e57915c112cb", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6123373180.2", "spisova_znacka": "59Ek/1866/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/1866/2023 z 11. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6123373180.2"}]}