{"guid": "ussr:b27ad311-2135-49bc-8472-7a966deca21f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.109.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 109/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/2018 z 13. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 109/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.109.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b27ad311-2135-49bc-8472-7a966deca21f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.109.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.109.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.109.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 109/2018-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne,\nPalatínova 10-12, Komárno, a\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Lászlóom Lengyelom, advokátska kancelária,\nRužová dolina 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\nzaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 2 Sžo 50/2016 a jeho uznesením\nz 26. júla 2017 v tomto konaní a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne a\n, o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenými osobami.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. novembra 2017 doručená sťažnosť Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne,\nPalatínova 10-12, Komárno (ďalej aj „sťažovateľ v I. rade“), a\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v II. rade“, spolu aj\n\n„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní sp. zn. 2 Sžo 50/2016 a jeho\nuznesením z 26. júla 2017 v tomto konaní.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v I. rade vystupoval ako\nžalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 24 S 24/2015 na Krajskom súde v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“), ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nOkresného úradu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-ZH-PLO-2015/001405\nz 23. januára 2015. Okresný úrad prípisom označeným ako „Zánik nájomných zmlúv\no prenájme pozemkov na výkon práva poľovníctva, zánikom osoby – upozornenie“\nsťažovateľovi v I. rade oznámil, že zmluvu o užívaní poľovného revíru vyradil z evidencie\nku dňu jej zániku, teda k 24. novembru 2014, pretože podľa jeho zistení sťažovateľ v I. rade\nk tomuto dňu zanikol ako právnická osoba. Sťažovateľ v I. rade prípis vyhodnotil\nako individuálny správny akt (rozhodnutie) a podal proti nemu žalobu podľa druhej hlavy\npiatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v tom čase.\nV žalobe dôvodil právnym názorom, podľa ktorého jeho výmazy „v registri organizácií\nvedenom na Štatistickom úrade Slovenskej republiky, ako aj v evidencii cirkevných\nprávnických osôb vedenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky... samé o sebe nemajú\nza následok zánik žalobcu a sú nepostačujúce na postup žalovaného napadnutý žalobou.\n\n2\n\nRegistrácia cirkevnej právnickej osoby... nemá konštitutívny charakter a nie je podmienkou\njej vzniku, a teda výmaz cirkevnej právnickej osoby z evidencie vedenej Ministerstvom\nkultúry Slovenskej republiky sám o sebe nespôsobí zánik cirkevnej právnickej osoby. Otázku\nexistencie žalobcu ako právnickej osoby je potrebné posúdiť podľa ustanovení kánonického\npráva.“.\n3. Krajský súd uznesením č. k. 24 S 24/2015-108 zo 17. decembra 2015 konanie\no žalobe sťažovateľa v I. rade zastavil. Vychádzal z potvrdenia Ministerstva kultúry\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ministerstvo“)\n\nč.\n\nMK-2975/2014-260/19908\n\nz 24. novembra 2014 o vyradení sťažovateľa v I. rade z evidencie právnických osôb\nodvodzujúcich\n\nsvoju\n\nprávnu\n\nsubjektivitu\n\nod\n\ncirkví\n\nalebo\n\nnáboženských\n\nspoločností, z dekrétu arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy č. 8037/1 z 5. novembra 2014\no odobratí súhlasu na pôsobenie sťažovateľa v I. rade a o ukončení jeho činnosti, a poukázal\ni na rozhodnutia\n\nústavného\n\nsúdu\n\nv súvisiacich\n\nveciach\n\nvedených\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\nII. ÚS 186/2015 a sp. zn. II. ÚS 291/2015. Nadväzne dôvodil nedostatkom spôsobilosti\nsťažovateľa v I. rade ako žalobcu byť účastníkom konania, pričom „táto vada existuje už\nod momentu začatia konania, návrh na začatie konania (žalobu) podal subjekt,\nktorý 24. novembra 2014 zanikol v dôsledku výmazu z registra cirkevných právnických\nosôb, a v dôsledku ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 308/1991 Zb. štát uznáva len tie cirkvi\na náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Nebol dôvod konať s tvrdeným právnym\nnástupcom žalobcu, k procesnému nástupníctvu by mohlo dôjsť len vtedy, ak by žalobca\nako účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania až v priebehu konania.\nZ uvedeného dôvodu súd konanie podľa § 104 ods. 1 (Občianskeho súdneho poriadku,\npozn.) zastavil.“.\n4. Sťažovateľ v I. rade podal proti uzneseniu krajského súdu odvolanie,\nv ktorom namietal odňatie možnosti konať pred súdom, keďže krajský súd zastavil konanie\n„napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky“. Namietal, že mu krajský súd\nneumožnil vyjadriť sa k listinným podkladom (potvrdenie ministerstva, dekrét diecézneho\nordinára), a tak mu odňal právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Taktiež\nkritizoval odôvodnenie uznesenia krajského súdu, ktorý podľa jeho názoru nevenoval\npozornosť jeho argumentom, podľa ktorých jeho zánik a prechod jeho majetku na inú osobu\n3\n\nmôže založiť výlučne rozhodnutie Apoštolskej stolice, k čomu nedošlo, a preto je aj dekrét\narcibiskupa Trnavskej arcidiecézy č. 8037/1 z 5. novembra 2014 neplatný (čo sťažovateľ\nv I. rade preukazoval fotokópiou listu Kongregácie pre inštitúty zasväteného života\na spoločnosti apoštolského života č. 17421/90 z 19. januára 2015 spolu s jeho úradným\nprekladom). Napokon nesprávne právne posúdenie veci sťažovateľ v I. rade oprel o právny\nnázor o absencii konštitutívnych účinkov evidencie cirkevných právnických osôb vedenej\nministerstvom podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery\na postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 308/1991 Zb.“).\n5. Najvyšší súd uznesením z 26. júla 2017 v konaní sp. zn. 2 Sžo 50/2016 napadnuté\nuznesenie krajského súdu potvrdil. K námietke sťažovateľa v I. rade o odňatí možnosti\noboznámiť sa s listinnými podkladmi najvyšší súd citujúc § 114 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku uviedol, že „uvedená právna úprava sa... týkala doručovania podaní\núčastníkov (žaloby, vyjadrenia k žalobe...) a nie doručovania listinných dôkazov. Pritom\ntoto ustanovenie sa na konanie v správnom súdnictve vzťahovalo len primerane (§ 246c\nOSP). Nebolo preto povinnosťou krajského súdu v danej veci iniciatívne oboznamovať\nžalobcu so zadováženými listinnými dôkazmi. Nič však nebránilo žalobcovi resp. jeho\nprávnemu zástupcovi, aby si iniciatívne naštudovali obsah predmetného spisu krajského\nsúdu.“.\n6. K otázke právnej subjektivity sťažovateľa v I. rade najvyšší súd zdôraznil súdnu\npreskúmateľnosť\n\nrozhodnutí\n\nministerstva\n\no odmietnutí\n\nregistrácie\n\na vyvodil,\n\nže ak sťažovateľ v I. rade „tvrdí, že dokument o jeho zrušení, ktorý vydal trnavský\narcibiskup, je neplatný a preto na jeho základe ho Ministerstvo kultúry... nemalo vyradiť\nz evidencie (lebo takú právomoc by mala len Kongregácia, ktorá vykonáva právomoc\nApoštolskej stolice... a ktorá o zrušení žalobcu a o prechode jeho majetku nikdy\nnerozhodla...), mal sa žalobou v správnom súdnictve domáhať preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia, ktorým došlo k zrušeniu jeho registrácie. V danom štádiu konania však\npreskúmaniu zákonnosti uvedených správnych aktov bráni ustanovenie § 245 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd\ni zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie\n4\n\nopiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie\nurčený osobitný postup.“.\n7. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ v I. rade na podklade rozsiahlej\nrekapitulácie štrasburskej judikatúry i rozhodovacej praxe ústavného súdu o rovnosti zbraní\nv súdnom procese a o kontradiktórnosti súdneho konania uzatvára, že „výklad odvolacieho\nsúdu ustanovení § 114 ods. 2 a § 246c Občianskeho súdneho poriadku je formalistický\na reštriktívny a je nesúladný s ústavou ako aj s Listinou a Dohovorom“. Totiž právny názor\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého má konajúci súd doručovať účastníkom iba procesné\npodania protistrany, nie listinné dôkazy, podľa sťažovateľa v I. rade „nemá racionálny\nzmysel a predstavuje popretie použitej právnej úpravy... Súd prvej inštancie porušil právo\nsťažovateľa vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom a tým aj princíp rovnosti zbraní\na práva na kontradiktórne konanie a odvolací súd neurobil v tom nápravu.“.\n8. Rekapitulujúc požiadavky plynúce na kvalitu odôvodnení súdnych rozhodnutí\nz ústavno-súdnej judikatúry sťažovateľ v I. rade poukazuje na zásadné námietky\nvoči uzneseniu krajského súdu, ktoré vo svojom odvolaní predniesol, a konštatuje, že „tieto\nsvoje tvrdenia podrobne odôvodnil a predložil aj súdu prvej inštancie ako aj odvolaciemu\nsúdu relevantné dôkazy. Napriek tomu, že tieto tvrdenia sťažovateľa v 1. rade majú zásadný\nprávny význam pre rozhodnutie v predmetnej veci – mohli byť podkladom pre opačné\nrozhodnutie ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd nezaoberal s týmto tvrdeniami\nsťažovateľa v 1. rade, nechali ho bez povšimnutia, nevyvrátili jeho argumentáciu\na ani nevysvetlili, prečo nie je jeho názor správny.“. V dôsledku citovaného pochybenia\ndošlo podľa názoru sťažovateľa v I. rade k porušeniu jeho základného práva na súdnu\nochranu i jeho práva na spravodlivé súdne konanie.\n9. Napokon sťažovateľ v I. rade namieta aj formalistický výklad ustanovení zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov i zákona č. 308/1991 Zb.\nregulujúcich právnu subjektivitu právnických osôb vo väzbe na skutočnosť, že on sám je\nprávnickou osobu, ktorá svoju právnu subjektivitu odvodzuje od registrovanej cirkvi\n(rímskokatolíckej cirkvi). Krajský súd i najvyšší súd podľa názoru sťažovateľa v I. rade\n„vykladali a aplikovali kogentné ustanovenia zákona č. 308/1991 Zb. tak, že natoľko\n\n5\n\nodchýlili od ich znení, že zásadne popreli ich účel a význam“. Na rozsiahlom priestore\nsťažovateľ v I. rade obhajuje právny názor, podľa ktorého evidencia cirkevných\nprávnických osôb podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. nemá konštitutívny charakter,\na preto výmaz z nej nemá za následok zánik právnickej osoby odvodzujúcej svoju právnu\nsubjektivitu od registrovanej cirkvi. Pre vznik a zánik takýchto právnických osôb, ak právnu\nsubjektivitu odvádzajú od rímskokatolíckej cirkvi, je rozhodujúci kvalifikovaný prejav vôle\nsamotnej tejto cirkvi, ktorý je regulovaný normami kánonického práva. Na ich\nrešpektovanie a uplatňovanie sa Slovenská republika zaviazala v Základnej zmluve medzi\nSlovenskou republikou a Svätou stolicou (ďalej len „Základná zmluva“). Preto ak najvyšší\nsúd napriek uvedeným právnym hodnoteniam potvrdil zastavenie konania o žalobe\nsťažovateľa v I. rade dôvodiac jeho právnym zánikom, potom „napadnuté rozhodnutie...\nnapĺňa všetky... základné znaky arbitrárneho a formalistického rozhodnutia súdu. Preto\njeho postupom a uznesením boli porušené základné práva sťažovateľa v 1. rade podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy..., ustanovenia čl. 36 ods. 1 Listiny... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.\n10. V závere sťažnosti sa uvádza, že „z dôvodu procesnej opatrnosti, že by ústavný\nsúd nepriznal sťažovateľovi v 1. rade v tomto konaní procesnú subjektivitu ad hoc,\nsťažovateľ v 2. rade poukazuje na skutočnosť, že je štatutárnym zástupcom sťažovateľa\nv 1. Z tohto dôvodu je takou osobou, ktorá má na existencii skutočný záujem a skutočne\nmôže spravodlivo chrániť práva sťažovateľa v 1. rade. Preto sťažovateľ v 2. rade je\noprávnený podať túto sťažnosť.“.\n11. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti meritórne takto rozhodol:\n„Základné práva Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne – Slovenská\nrepublika, Palatínova ul. Č. 10 – 12, 945 05 Komárno podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, ustanovenia čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.07.2017 spis. zn.\n2Sžo/50/2016 porušené boli.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.07.2017 spis. zn.\n2Sžo/50/2016 sa zrušuje a vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vracia na ďalšie\nkonanie.\n6\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľov v 1. a 2. rade na účet ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n14. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo\nprávnická osoba..., ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným\nzásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv\na slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\n16. Ústavný súd z vlastnej činnosti zistil, že sťažovateľ v I. rade sa už v konaní\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd viacerými\nsťažnosťami podanými v minulosti proti zásahom orgánov verejnej moci (všeobecných\nsúdov). V troch z nich (s ohľadom na časové súvislosti) bola základnou námietkou,\nz ktorej sťažovateľ v I. rade vyvodzoval porušenie základných práv a slobôd, otázka jeho\nprávnej subjektivity, resp. prípadného zániku.\n17. V konaní sp. zn. II. ÚS 186/2015 ústavný súd rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa\nv I. rade (doručená 4. februára 2015) proti postupu Krajského súdu v Nitre v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 Co 959/2014 a jeho uzneseniu z 12. januára 2015, ktorým bolo\nzrušené uznesenie prvostupňového súdu o nariadení predbežného opatrenia a konanie bolo\nzastavené. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 186/2015-23 z 26. marca 2015 sťažnosť\nodmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, pretože „podľa aktuálneho právneho\nstavu Rád svätého Benedikta (sťažovateľ) zanikol dňom výmazu (vyradenia) z evidencie\nprávnických osôb, pričom v tomto konaní pred ústavným súdom nie je aj vzhľadom\nna princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu dôvod uvažovať o tom, aby mu bola\npriznaná právna subjektivita ad hoc, keďže touto otázkou sa bude zaoberať príslušný\nvšeobecný súd, ktorého právomoc predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu“.\n18. V konaní sp. zn. II. ÚS 291/2015 ústavný súd rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa\nv I. rade (doručená 19. marca 2015) proti rozsudku najvyššieho súdu z 2. decembra 2014\nv konaní sp. zn. 4 Sžf 12/2014 (súdny prieskum zákonnosti daňového rozhodnutia). Ústavný\nsúd zistil (zo spisového materiálu vo veci II. ÚS 186/2015), že sťažovateľ v I. rade\nako právnická osoba „bola... vyradená z evidencie právnických osôb odvodzujúcich svoju\nprávnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike. Podľa aktuálneho\nprávneho stavu teda Rád svätého Benedikta v Komárne zanikol dňom výmazu (vyradenia)\nz evidencie právnických osôb vedenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky\n24. novembra 2014“, a preto „prípisom... vyzval Rímskokatolícku cirkev, Trnavskú\narcidiecézu... ako právnu nástupkyňu Rádu svätého Benedikta, aby mu oznámila, či trvá\nna sťažnosti...“. Vyzvaný právny nástupca vzal podanú sťažnosť späť, a tak ústavný súd\nuznesením č. k. II. ÚS 291/2015-16 z 30. apríla 2015 konanie o sťažnosti zastavil.\n\n8\n\n19. Napokon, pod sp. zn. Rvp 13127/2016 je v súčasnosti vedené konanie o sťažnosti\nsťažovateľa v I. rade (doručená 30. septembra 2016) proti uzneseniu najvyššieho súdu\nz 29. júna 2016 v konaní sp. zn. 6 Sžnz 5/2015, ktorým bolo zastavené konanie o žalobe\nsťažovateľa v I. rade (podaná 17. júla 2015) na ochranu proti inému nezákonnému zásahu\norgánu verejnej správy. Ten mal podľa žalobcu (sťažovateľa v I. rade) materiálne spočívať\nv jeho vyradení z evidencie cirkevných právnických osôb vedenej ministerstvom. Dôvodom\nzastavenia konania bolo zistenie najvyššieho súdu, podľa ktorého „dekrétom Kongregácie\npre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života vo Vatikáne,\nprot. č. 17421/1990 z 13.11.2015 sa zrušil Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne Slovenská republika so sídlom Palatínova ulica 10-12, Komárno“. Ústavný súd si v rámci\npredbežného prerokovania tejto sťažnosti zaobstaral uznesenie najvyššieho súdu z 26. júla\n2017 v konaní sp. zn. 7 Cdo 11/2016, ktorým najvyšší súd zastavil konanie (určenie\nvlastníckeho\n\npráva\n\nk nehnuteľnostiam)\n\no dovolaní\n\nsťažovateľa\n\nkonštatujúc\n\nsíce,\n\nže „má... evidencia cirkevných právnických osôb ministerstvom kultúry deklaratórny\ncharakter a nie konštitutívny, ako je to u iných registrov, kde právnická osoba vzniká alebo\nzaniká zápisom do príslušného registra“ a „uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení\nkonania a uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania boli nesprávne, keďže...\nv čase vydania oboch rozhodnutí súdov nižšej inštancie, pôvodný žalobca bol existujúcou\nprávnickou osobou s právnou subjektivitou.“, avšak „definitívne... o zrušení predmetného\nsubjektu napokon rozhodla Svätá stolica vydaním Dekrétu Kongregácie pre inštitúty\nzasväteného života a spoločnosti apoštolského života prot. č. 17421/1990 z 13. novembra\n2015... čo nastalo až potom, ako súd prvej inštancie zastavil konanie a následne odvolací\nsúd odmietol odvolanie pôvodného žalobcu ako odvolanie podané subjektom, ktorý na to\nnebol oprávnený...“. O tejto sťažnosti nebolo dosiaľ v rámci jej predbežného prerokovania\nrozhodnuté.\n20. Aj pre rozhodnutie o tu predbežne prerokúvanej sťažnosti je podstatné, či v čase\njej podania sťažovateľ v I. rade mal právnu subjektivitu. V prípade kladnej odpovede je\npovinnosťou ústavného súdu skúmať, či v sťažovateľ v I. rade nestratil právnu subjektivitu\npo podaní sťažnosti. V prípade zápornej odpovede (teda, že v čase podania sťažnosti\nsťažovateľ v I. rade nemal právnu subjektivitu, lebo ako právnická osoba zanikol), je\n\n9\n\nnevyhnutné sťažnosť sťažovateľa v I. rade odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou\nosobou. Vyplýva to z čl. 127 ods. 1 ústavy, ako aj § 49 zákona o ústavnom súde, v zmysle\nktorých sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba. Za týchto okolností\n(právna) existencia sťažovateľa v I. rade ako právnickej osoby (jej právna subjektivita) je\nprocesnou podmienkou konania pred ústavným súdom o sťažnosti, podobne ako v konaní\npred všeobecnými súdmi.\n21. Napriek tomu, že III. senát ústavného súdu sa nestotožňuje s právnym názorom\nII. senátu ústavného súdu (II. ÚS 186/2015), podľa ktorého „Rád svätého Benedikta\n(sťažovateľ) zanikol dňom výmazu (vyradenia) z evidencie právnických osôb“ vedenej\npodľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., ale sa prikláňa k právnemu názoru,\npodľa ktorého „má... evidencia cirkevných právnických osôb ministerstvom kultúry\ndeklaratórny charakter a nie konštitutívny“ (uznesenie najvyššieho súdu z 26. júla 2017\nv konaní sp. zn. 7 Cdo 11/2016), pre rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa nie je potrebné\nvyužiť postup podľa § 6 zákona o ústavnom súde (zjednocovanie odlišných právnych\nnázorov senátov ústavného súdu). Dôvodom je skutočnosť preukázaná už v konaniach\nna najvyššom súde (sp. zn. 7 Cdo 11/2016, sp. zn. 6 Sžnz 5/2015), spočívajúca v zrušení\nsťažovateľa v I. rade dekrétom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti\napoštolského života prot. č. 17421/1990 z 13. novembra 2015. Tým došlo k splneniu\nrozhodujúcej podmienky na zánik sťažovateľa v I. rade, ktorej nesplnenie namietal\nvo viacerých skôr začatých konaniach na všeobecných súdoch a podľa ktorej o jeho právnej\nexistencii je kompetentnou rozhodnúť iba Apoštolská stolica (kán. 584 Kódexu\nkánonického práva v spojení s čl. 1 ods. 2 a čl. 3 ods. 4 Základnej zmluvy).\n22. Ústavný súd neopomína vlastný právny názor (uznesenie sp. zn. II. ÚS 414/2014\nz 24. júla 2014), podľa ktorého súkromnoprávna subjektivita a ústavnoprávna subjektivita\nsa nemusia nevyhnutne prekrývať, a preto nie je vylúčené, aby bola priznaná ústavnoprávna\nsubjektivita (a prípadne aj subjektivita na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) aj\ntakým právnym útvarom, ktoré nie sú fyzickými osobami ani právnickými osobami, ani\ninými právnymi subjektmi v zmysle súkromného práva. Zánikom súkromnoprávnej\nsubjektivity totiž nemusí dôjsť nevyhnutne aj k zániku spôsobilosti byť účastníkom konania,\npričom z tohto hľadiska treba mimoriadne citlivo pristupovať najmä k statusovým\n10\n\nkonaniam, t. j. ku konaniam, ktorých meritom (predmetom) je rozhodovanie o spôsobilosti\nna práva (a tým aj spôsobilosti byť účastníkom konania). Ústavný súd v súvislosti\nso statusovými konaniami pripustil, že vo vzťahu k druhej alternatíve aplikácie § 19\nObčianskeho súdneho poriadku [(text za bodkočiarkou („inak len ten, komu ju zákon\npriznáva“); v súčasnosti § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok] môže jeho\nústavne konformný výklad spočívať aj v priznaní spôsobilosti byť účastníkom konania\nad hoc aj právnickej osobe, o ktorej zrušenie v príslušnom konaní ide, a to nielen\nv súvislosti s konaním pred všeobecným súdom, ale obdobne aj pri posúdení spôsobilosti\nbyť účastníkom konania pred ústavným súdom a nositeľom ústavou garantovaných práv\n(porovnaj m. m. II. ÚS 414/2014).\n23. Predmetom ústavného prieskumu v tu prerokúvanej veci však nie je postup\na rozhodnutie všeobecného súdu, ktorým bola sťažovateľovi v I. rade odňatá spôsobilosť\nbyť účastníkom konania, teda právna subjektivita, ale postup a rozhodnutie všeobecného\nsúdu (najvyššieho súdu) v konaní o preskúmaní zákonnosti oznámenia správneho orgánu\no vyradení zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorej stranou bol sťažovateľ v I. rade,\nz evidencie vedenej podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu\nústavný súd nevidí priestor pre aplikáciu právnych názorov vyslovených vo veci sp. zn.\nII. ÚS 414/2014 na posúdenie oprávnenosti sťažovateľa v I. rade podať sťažnosť proti\nuzneseniu najvyššieho súdu z 26. júla 2017 v konaní sp. zn. 2 Sžo 50/2016, ktorým bolo\npotvrdené zastavenie konania o tzv. správnej žalobe sťažovateľa v I. rade.\n24. Sťažnosť sťažovateľa v I. rade (zrušeného 13. novembra 2015) doručená\nústavnému súdu 26. novembra 2017 je preto podaná zjavne neoprávnenou osobou.\n25. Pokiaľ ide o sťažnosť sťažovateľa v II. rade, bola odôvodnená tak, že „z dôvodu\nprocesnej opatrnosti, že by ústavný súd nepriznal sťažovateľovi v 1. rade v tomto konaní\nprocesnú subjektivitu ad hoc, sťažovateľ v 2. rade poukazuje na skutočnosť, že je\nštatutárnym zástupcom sťažovateľa v 1. Z tohto dôvodu je takou osobou, ktorá má\nna existencii skutočný záujem a skutočne môže spravodlivo chrániť práva sťažovateľa\nv 1. rade. Preto sťažovateľ v 2. rade je oprávnený podať túto sťažnosť.“.\n\n11\n\n26. Sťažnosť podľa čl. 127 ústavy je prostriedkom ochrany vlastných\npráv (napr. I. ÚS 65/98, II. ÚS 191/04, IV. ÚS 549/2013), nie práv iného subjektu\n(napr. III. ÚS 337/07). Sťažovateľ v II. rade bol štatutárnym orgánom sťažovateľa v I. rade.\nPodľa uvedenej judikatúry ústavného súdu však on sám nemôže namietať porušenie práv\nsťažovateľa v I. rade uznesením najvyššieho súdu v konaní, v ktorom bolo vydané\nnapadnuté uznesenie, keďže toto uznesenie nezasahuje bezprostredne do sféry procesných\npráv sťažovateľa v II. rade, ktoré jediné sú v prerokúvanej veci namietané. Preto i sťažnosť\nsťažovateľa v II. rade je podaná zjavne neoprávnenou osobou.\n27. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľov, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti bude vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. marca 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "cirkvi a náboženské spoločnosti-cirkevné právo (vnútorné predpisy cirkví)", "právna subjektivita", "konanie pred ústavným súdom-oprávnenie na podanie návrhu", "spôsobilosť-na práva a povinnosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "osoba-právnická"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eff9132-3217-42e4-b32a-402d51db189f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.291.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2015 z 30. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.291.2015.1"}, {"guid": "ussr:1f62acd7-e433-4512-981e-2a198051b536", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.186.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 186/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 186/2015 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.186.2015.1"}, {"guid": "ussr:07b4f170-fc7d-4c6e-806a-a72020623b5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 414/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 414/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07b4f170-fc7d-4c6e-806a-a72020623b5b"}, {"guid": "ussr:05bf91cd-0ab8-4c29-af6f-be88e0c67e3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 549/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 549/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05bf91cd-0ab8-4c29-af6f-be88e0c67e3a"}, {"guid": "ussr:42c3dff2-a3ef-44b6-949d-cd92319a0adc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 337/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/07 z 11. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42c3dff2-a3ef-44b6-949d-cd92319a0adc"}, {"guid": "ussr:902d246a-0c4e-40d5-b441-b295d79a2fb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 191/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 191/04 z 8. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-08", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:902d246a-0c4e-40d5-b441-b295d79a2fb5"}, {"guid": "ussr:75697efe-fa5f-4911-952b-1055055ba3c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.65.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 65/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/98 z 7. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.65.1998.1"}, {"guid": "b17b78c5-10f4-495a-8831-62fbaa0a4d62:c7aa7c2a-bbe2-46ed-a990-704ad18275e3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4214214279.1", "spisova_znacka": "7Co/959/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/959/2014 z 11. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-01-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4214214279.1"}], "citovane_v": []}