{"guid": "ussr:c6af354f-6066-4a9c-b075-c10da7931a6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.102.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 102/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/2018 z 13. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 102/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.102.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c6af354f-6066-4a9c-b075-c10da7931a6e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.102.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.102.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.102.2018.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 102/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou\n\nkanceláriou Bröstl & Čentík s. r. o., Rázusova 1, Košice, v mene ktorej koná konateľ\na advokát Mgr. Tomáš Čentík, vo veci namietaného porušenia jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 347/2016 z 11. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. decembra 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\naj „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\n\nsp. zn. 1 Co 347/2016 z 11. októbra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Sťažovateľka\nv sťažnosti síce namieta porušenie svojich označených práv napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu „v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 5. mája\n2016, č. k.: 10C/159/2015-29“, avšak z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnutým\nrozhodnutím je napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorý sa navrhuje zrušiť aj v druhom\nbode petitu sťažnosti. Zároveň označila za porušovateľa základných práv krajský súd, ktorý\ntiež navrhla zaviazať na zaplatenie finančného zadosťučinenia, ako aj náhrady trov konania.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že vo veci žalobcu\na žalovanej\n\nproti žalovanému\n\nv konaní o zaplatenie 3 889,53 € s prísl. vedenom\n\npod sp. zn. 10 C 159/2015 vydal Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“)\nrozsudok č. k. 10 C 159/2015-29 z 5. mája 2016, ktorým zaviazal žalovaných spoločne\na nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 714,93 €. Proti uvedenému rozsudku\nokresného súdu podala sťažovateľka ako žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol krajský\nsúd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu v časti o zaplatenie 3 714,93 €\npotvrdil.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na nasledujúce skutočnosti:\n„Sťažovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom namietala,\nže v danom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a to z dôvodu,\nže nemožno akceptovať (i) argumentáciu, že išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia\nv zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj (ii) výklad, že uzavretie\nzmluvy o pôžičke jedným z manželov zakladá solidárnu zodpovednosť manželov.\nAplikácia ustanovení o bezdôvodnom obohatení je v danom prípade vylúčená, pretože\nv konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 1)\ndošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Táto skutočnosť bola potvrdená a preukázaná\nv samotnom návrhu na začatie konania ako aj v priebehu konania (viď napr. zápisnica\no pojednávaní dňa 21.10.2014, kde žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej\n(sťažovateľky) výslovne odpovedal, že zmluvu o pôžičke uzatváral s odporcom v 1. rade, t. j.\niba so žalovaným). To, že išlo o pôžičku medzi žalobcom a žalovaným 1) vyplýva z\nviacerých podaní a dôkazov produkovaných v konaní a to napríklad z vyjadrenia žalobcu zo\n\n2\n\ndňa 1.12.2014 doručeného súdu prvej inštancie dňa 19.12.2014, z upresnenia a\nzdôvodnenia návrhu doručeného žalobcom súdu dňa 28.02.2014, z dohody o úhrade dlhu v\nsplátkach a prehlásenia odporcu v 1. rade na č. 1. 21-23 v súdnom spise - táto skutočnosť je\nnapokon deklarovaná aj v rozsudku súdu prvej inštancie.\nExistencia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pôžičke teda vylučuje aplikáciu právnej\núpravy bezdôvodného obohatenia. V prípade existencie záväzku zo zmluvy má tento právny\ndôvod prednosť, resp. vylučuje uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý\nprichádza do úvahy výlučne v prípade absencie právneho dôvodu.\nČo sa týka uzavretia zmluvy o pôžičke len jedným z manželov, v takom prípade vzniká\nindividuálny záväzok žalovaného 1), teda nie spoločný záväzok, ktorý by zakladal solidárnu\nzodpovednosť sťažovateľky a žalovaného 1). Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe\nak si požičiava jeden z manželov a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, zo zmluvy\no pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, a na jej\nplatnosť nie je potrebný súhlas druhého manžela. Za právne úkony týkajúce sa spoločných\nvecí sa teda nepovažuje zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (zmluvou\no pôžičke sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané), preto nemôže byť založená pasívna\nsolidarita žalovaného 1) a žalovanej 2) (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 29. Júna 2011, sp.zn. 4Cdo/234/2010; rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 29. septembra 2009, sp.zn. 4Cdo/123/2008; R 57/1970;\nR 42/1972; uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. augusta 2005, sp.zn.\n29Odo/162/2005).\nNa základe vyššie uvedených dôvodov sťažovateľka v prvoinštančnom a odvolacom konaní\nnamietala, že nebola v tomto konaní pasívne vecne legitimovaná, t. j. nebola nositeľom\nhmotnoprávnej povinnosti vrátiť predmetnú pôžičku z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej\nmedzi žalobcom a žalovaným 1).“\n4. Sťažovateľka považuje za závažný skutkový exces záver krajského súdu,\nže „Z odôvodnenia rozsudku (pozn. prvoinštančného) totiž nevyplýva skutkový a právny\nzáver, že by žalobca uzatvoril so žalovaným (pozn. odporcom v 1. rade) zmluvu o pôžičke\nza účelom splatenia dlhu žalovaných voči bytovému družstvu a dlhu žalovaných v\na ten nemožno v žiadnej možnej interpretácii vyvodiť ani z obsahu spisu a tvrdení\n\n3\n\nsporových strán v priebehu sporu.“. Sťažovateľka, ako už bolo uvedené, poukazuje na to,\nže uzavretie zmluvy o pôžičke vyplýva zo samotných procesných podaní žalobcu, z jeho\nvýsluchu na pojednávaní, ako aj z dohody o úhrade dlhu v splátkach a z prehlásenia\nžalovaného. Napadnutý rozsudok krajského súdu tak považuje za arbitrárny, „pretože nemá\nžiadnu oporu v skutkovom stave zistenom v priebehu konania, vykonaných dôkazoch\na tvrdeniach strán v priebehu sporu“. Vytkla tiež jeho nedostatočné odôvodnenie, keďže\nnebola daná odpoveď na jej kľúčovú argumentáciu, ktorou poukazovala na skutočnosti\na dôkazy preukazujúce uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným.\n5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľky\n\n, bytom\n\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. októbra 2017,\nsp. zn.: 1Co/347/2016 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5.\nmája 2016, č. k.: 10C/159/2015-29, porušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. októbra 2017, sp. zn.:\n1Co/347/2016 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke\n\n, bytom\n\npriznáva finančné\n\nzadosťučinenie v sume 200 Eur (slovom dvesto eur), ktoré je Krajský súd v Košiciach\npovinný sťažovateľke zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľke náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 374,81 € na účet jej právneho zástupcu: Advokátska kancelária Bröstl\n& Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice - mestská časť Juh 040 01 na číslo účtu\nv tvare IBAN: SK6611000000002942029201, vedený v Tatra banka, a.s. do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\n6. Podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka tiež\nnavrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť\n\n4\n\nnapadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu č. k.\n10 C 159/2015-29 z 5. mája 2016. Svoj návrh odôvodnila tým, že prípadná realizácia\nvýkonu rozhodnutia bude pre ňu predstavovať značný zásah do jej majetkovej sféry, pričom\njej môže vzniknúť väčšia ujma, než aká môže vzniknúť žalobcovi pri odložení\nvykonateľnosti rozhodnutia, keďže žalobcovi ostáva zachovaná možnosť vymáhať si svoj\nnárok voči žalovanému. Tiež poukázala na svoje príjmové pomery (mesačný čistý príjem\npribližne 450 €) a osobnú starostlivosť o maloletú dcéru, na ktorú manžel neplatí pravidelne\nvýživné.\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom\nvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo\n\n5\n\nslobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n10. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon\nnie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n11. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n12. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu,\npričom nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu\nnemajúci oporu v zákone. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol:\n\n6\n\n„... 14. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavanej časti rozsudku\nodvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Prvoinštančný\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným\nspôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,\nvýsledky\n\nvykonaného\n\ndokazovania\n\na\n\ncitoval\n\nprávne\n\npredpisy,\n\nktoré\n\naplikoval\n\nna prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej\ninštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové\na právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou,\npri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti\nv uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho\nrozhodnutia. Nebola zistená ani iná vada v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, ktorá\nby mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n15. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.,\nže rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n16. V zmysle Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania\nodvolacieho súdu, ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\n... 18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého\nrozsudku dospel k záveru, že ani tento žalovanou uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.\n19. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu,\nani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov\nsporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,\nprípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené\nspôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový\nstav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia\nnesprávne vyložil.\n... 21. Žalovaná vo svojom odvolaní namieta, že záver prvoinštančného súdu\no pasívnej legitimácii žalovanej z hľadiska § 451 Občianskeho zákonníka, z ktorého\nnapadnuté rozhodnutie vychádza, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\n\n7\n\n... 28. V posudzovanej veci zo skutkových zistení, správnosť ktorých žalovaná\nvo svojom odvolaní nespochybňuje, vyplynulo, že žalobca za žalovaných uhradil\nich spoločný dlh v bytovom družstve z titulu nedoplatku na úhradách spojených s užívaním\nbytu, ako i dlh (resp. jeho časť) z titulu úverovej zmluvy v banke\n\n), ktorú\n\nuzavreli žalovaní.\n29. Za takejto situácie, je preto nutné prisvedčiť súdu prvej inštancie v jeho závere,\nže v spore sú vecne pasívne legitimovaní obaja žalovaní, a to v rozsahu, v akom žalobca\nza žalovaných vyššie uvedený spoločný dlh žalovaných (v bytovom družstve a v\n\n)\n\nuhradil. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie vyvodil, že v danom prípade právny\nvzťah z bezdôvodného obohatenia založený plnením žalobcu za žalovaných (dlhu v bytovom\ndružstve a\n\nvznikol medzi žalobcom ako subjektom oprávneným (aktívne\n\nlegitimovaným) a oboma žalovanými ako povinnými a správne uzavrel, že žalovaný spolu\nso žalovanou (ako obohatené subjekty) sú povinní vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie\nv stanovenom rozsahu (vo výške rovnajúcej sa úhradám dlhu v bytovom družstve a\n, v odvolaní žalovanou nespochybňovanom.\n30. Na správnosti tohto záveru nemôže podľa názoru odvolacieho súdu nič zmeniť\nodvolacia námietka žalovanej, že nie je pasívne vecne legitimovaná, pretože žalobca\nuzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej plnil tretím osobám uvedenú\nčiastku, a tak nemohol vec posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Z\nodôvodnenia rozsudku totiž nevyplýva skutkový a právny záver, že by žalobca uzatvoril so\nžalovaným zmluvu o pôžičke za účelom splatenia dlhu žalovaných voči bytovému družstvu a\ndlhu žalovaných z úverovej zmluvy v\n\n, a ten nemožno v žiadnej možnej\n\ninterpretácii vyvodiť ani z obsahu spisu a tvrdení sporových strán v priebehu sporu. V\ntomto smere totiž žalobca svoj nárok zdôvodňoval tvrdením, že uhradil za žalovaných\noznačený dlh na základe žiadosti žalovaného, o čom žalovaná mala vedomosť. V skutkových\nokolnostiach posudzovaného prípadu tak nebolo možné skutkový základ veci posúdiť v tejto\nčasti ako nárok z titulu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, lebo nenaplňuje\nznaky skutkovej podstaty tejto právnej normy, podľa ktorej zmluvou o pôžičke prenecháva\nveriteľ dlžníkovi veci, určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po\nuplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.\n\n8\n\n31. Spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku nie je spôsobilá\nani žalovanej odvolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho\nv nesprávnej aplikácii ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka súdom prvej\ninštancie, a to pokiaľ žalovaná tvrdí, že právnym dôvodom vzniku peňažného nároku\nžalobcu (vo výške v odvolaní nespochybňovanej) je zmluva o pôžičke ktorú žalobca uzavrel\njedine so žalovaným počas trvania ich manželstva, poukazujúc pritom na ustálenú súdnu\nprax, podľa ktorej sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva\no pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973\nsp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych\nrozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT\nPraha 1986).\n... je zrejmé, že ak sa jedná o obvyklú správu majetku, sú z právneho úkonu hoci i len\njedného z manželov, zaviazaní manželia spoločne a nerozdielne (solidárne). V prípade,\nak sa na daný úkon vyžadoval súhlas oboch manželov, pretože nešlo o bežné veci týkajúce\nsa spoločných vecí, ktoré môže vybavoval každý z manželov sám, a súhlas druhého manžela\nnebol daný, ide o právny úkon relatívne neplatný v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho\nzákonníka, čo má ten dôsledok, že jeho neplatnosti sa môže účinne dovolať ten manžel,\nktorého súhlas sa na daný úkon vyžadoval, a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.\nZ uvedeného plynie, že v prípade prekročenia obvyklej správy (tak ako to v danom spore\ntvrdí žalovaná v prípade zmluvy o pôžičke) mala žalovaná ako manželka právo brániť\nsa tomuto právnemu úkonu žalovaného (manžela) dovolaním sa jeho neplatnosti a tým\nzabrániť vzniku solidárneho záväzku, ktorý by pre ňu mal nepriaznivé následky podľa § 40a\nObčianskeho zákonníka. Ak tak neučinila a relatívnej neplatnosti právneho úkonu (v danom\nprípade zmluvy o pôžičke) sa účinne nedovolala, hoci tento právny úkon by aj urobil len\njeden z manželov (žalovaný), aj v prípade, ak nejde (nešlo) o bežný úkon, obaja manželia\n(obaja žalovaní) sú (boli) z tohto právneho úkonu oprávnení a povinní spoločne\na nerozdielne tak, akoby išlo o bežnú vec (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z obsahu\nspisu ani odvolania nevyplýva, že by žalovaná sa v tejto súvislosti dovolala relatívnej\nneplatnosti označeného právneho úkonu, keďže v tomto smere absentujú v priebehu sporu\nakékoľvek jej tvrdenia. Za takejto situácie nemôže privodiť pre žalovanú priaznivejšie\nrozhodnutie ani jej bezpochyby správny a judikatórne súladný argument v jej odvolaní,\n\n9\n\nže zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka má reálnu povahu, pre vznik\nktorej sa predpokladá nielen zmluvné dojednanie strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu\npôžičky (prenechanie peňazí alebo bezhotovostný prevod dohodnutej čiastky), poprípade\npodľa dohody zmluvných strán na dlžníkom (dlžníkmi) označený účet tretej osoby,\nku ktorému má dlžník dispozičné oprávnenie, eventuálne že reálna podstata zmluvy\no pôžičke je naplnená i vtedy, ak poukáže veriteľ zo zmluvy o pôžičke podľa zmluvného\ndojednania s dlžníkom (dohody o platobnom mieste) peňažnú čiastku na účet dlžníkovho\nveriteľa (v danom spore veriteľa žalovaných), pod podmienkou, že sa dlžník zaviaže mu\ntakto poskytnutú čiastku v dohodnutej lehote vrátiť (por. napr. rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Českej republiky zo dňa 11.11.2008 sp.zn. 28 Cdo 3790/2008, dňa 29.8.2012 sp.zn.\n33 Cdo 671/2011).\n35. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že žalovaná odvolaním\nnedôvodne napadla vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v jeho preskúmavanej\nčasti a keďže v konaní neboli zistené vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci samej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP\nako vecne správny potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.“\n13. Okresný súd v podstatnej časti odôvodnenia svojho rozsudku č. k.\n10 C 159/2015-29 z 5. mája 2016, ktorý bol potvrdený napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o uložení povinnosti\nžalovanému zaplatiť žalobcovi 174,60 €, uviedol:\n„Odporcovia v 1. a 2. rade sú bývalí manželia. Počas trvania ich manželstva\nnavrhovateľ na základe požiadania odporcu v 1. rade zaslal odporcom na účet odporkyne\nv 2. rade dňa 22.9.2009 čiastku 200,- eur a dňa 30.9.2009 čiastku 250,- eur. Išlo o pôžičku\nna potreby rodiny. Podľa tvrdenia odporkyne v 2. rade finančné prostriedky prišli na\njej účet, ale kartou disponoval odporca v 1. rade napriek tomu, že boli manželia. Finančné\nprostriedky boli použité na nákup bežných potravín pre celú rodinu.\n... Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ požičal\nodporcom čiastku 450,- eur, z ktorých doposiaľ odporcovia navrhovateľovi nevrátili žiadnu\nčiastku.\n\n10\n\nPodľa ust. § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve\nužívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo\nspojené s ich užívaním a udržiavaním.\nPodľa ust. § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných\nvecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch\nmanželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí\nsú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.\nCitované ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujú vzájomné vzťahy manželov\na tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na\nprávne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom\nbezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu\nsolidaritu manželov z platných právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí. Tento\ndôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon, týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden\nz manželov alebo obaja manželia spoločne a či išlo o bežnú vec alebo inú než bežnú vec.\nZákonnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka\nna konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu, týkajúceho sa spoločných vecí. Súd\nmal za to, že v danom prípade išlo o bežnú vec - zabezpečenie potrieb rodiny\naj s prihliadnutím na výšku poskytnutej pôžičky (450,- eur), teda podľa názoru súdu išlo\no bežnú vec, ku ktorej nebol potrebný súhlas druhého manžela. Naviac je potrebné uviesť,\nže druhý manžel, t.j. odporkyňa v 2. rade o tejto záležitosti vedela, keďže finančné\nprostriedky prišli na jej účet a teda súhlasila s ich použitím pre potreby rodiny. Preto\ns prihliadnutím k týmto okolnostiam súd zaviazal oboch účastníkov spoločne a nerozdielne\nvrátiť navrhovateľovi z titulu poskytnutej pôžičky čiastku 450,- eur.\nOkrem tejto pôžičky navrhovateľ odporcom v priebehu manželstva poskytol aj ďalšie\nplnenie namiesto nich v prospech Bytového družstva\n\nso sídlom\n\na to dňa 13.1.2010 sumu 292,52 eur, dňa\n30.11.2010 sumu 1.100,- eur a 10.1.2011 sumu 218,29 eur, spolu 1.610,81 eur. Išlo\no mesačné úhrady za užívanie bytu (inkaso). Tieto čiastky uhradil na požiadanie odporcu\nv 1. rade, pričom odporkyňa v 2. rade mala vedomosť o dlhu voči bytovému družstvu\na úhradu dlhu navrhovateľom nepopierala.\n\n11\n\nTaktiež na základe požiadavky odporcu v 1. rade uhradil za odporcov nedoplatok\nna úhrade úverovej zmluvy č. 0075021/07HSU, ktorý úver bol poskytnutý na byt, a to dňa\n23.8.2010 čiastku 420,- eur, dňa 30.11.2010 čiastku 617,06 eur, 13.12.2010 čiastku 431,27\neur a 13.12.2010 čiastku 197,79 eur. Z predmetnej úverovej zmluvy boli povinní obaja\nodporcovia spoločne a nerozdielne. Súd mal za to, že v danom prípade sa nejedná o pôžičku\nv zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ, t.j. navrhovateľ, neprenechal\ndlžníkom, t.j. odporcom určené veci, najmä peniaze, ale že v danom prípade išlo o plnenie\nza iného.\n... V danom prípade súd mal za to, že plnením navrhovateľa tretím osobám došlo\nk bezdôvodnému obohateniu odporcov v 1. a 2. rade, lebo títo boli povinní spoločne\na nerozdielne platiť úhradu za užívanie bytu a taktiež platiť splátky\n\nPlnením\n\nnavrhovateľa namiesto nich získali majetkový prospech bez právneho dôvodu, a preto\nv zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení odporcov súd zaviazal na zaplatenie\nžalovanej istiny spoločne a nerozdielne z titulu úhrady nedoplatku bytovému družstvu a tiež\n.\nSúd prihliadol ku skutočnosti, že v čase, keď boli poskytnuté navrhovateľom finančné\nprostriedky, odporcovia boli manželmi, keďže ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené\ndňa 2.3.2011. Teda námietka odporkyne, že po tom, čo prestali spoločne hospodáriť,\nmal uhrádzať pôžičku v\n\nodporca v 1. rade nie je dôvodná, keďže v danom\n\nprípade boli ešte manželia a nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, a tak\núhrada za užívanie bytu, ako aj splátky pôžičky boli poskytnuté v prospech oboch odporcov.\nPreto ich súd zaviazal na zaplatenie tohto bezdôvodného obohatenia spoločne\na nerozdielne.\nK námietke odporkyne v 2. rade, že v spore nie je pasívne legitimovaná, súd má zato,\nže námietka nie je dôvodná. Pri pôžičke na potreby domácnosti šlo o bežnú vec, lebo\nfinančné prostriedky aj so súhlasom odporkyne boli použité pre potreby domácnosti.\nPlnenie navrhovateľa v prospech\n\na\n\nboli poskytnuté\n\naj za odporkyňu v 2. rade, teda plnením iného (navrhovateľa) za seba získala majetkový\nprospech, keďže k plneniu došlo za trvania manželstva a v zmysle § 144 Občianskeho\nzákonníka manželia spoločne uhrádzajú náklady vynaložené na veci v BSM alebo spojené\ns ich užívaním a udržiavaním.\n\n12\n\nNavrhovateľ sa zároveň domáhal aj náhrady finančnej čiastky, ktorú poskytol\nv prospech spoločnosti\n\n, a to\n\n6x po 29,10 eur, spolu 174,60 eur. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dlžníkom tejto\npôžičky bol odporca v 1. rade a k zaplateniu týchto súm došlo poštovou poukážkou\n2x 17.5.2011, 2x 22.6.2011 a 2x 2.8.2011, teda už po rozvode manželstva odporcov. Keďže\ntieto finančné prostriedky boli použité v prospech odporcu v 1. rade a u odporkyne v 2. rade\nz týchto finančných prostriedkov nemala po rozvode manželstva prospech, súd preto návrh\nvoči nej zamietol a zaviazal odporcu v 1. rade na zaplatenie tejto čiastky navrhovateľovi\nz titulu bezdôvodného obohatenia.“\n14. Skutkové a právne závery krajského súdu sú v napadnutom rozsudku zdôvodnené\nriadne a presvedčivo, rozsudok nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti.\nÚstavný súd tak nezistil také zásahy do práv sťažovateľky, ktoré by boli z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Rovnako nemožno dospieť ani k záveru,\nže by bol výklad krajského súdu z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný\nv takej miere, aby v dôsledku toho mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených práv\nzaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právne posúdenie sťažovateľkinej\nveci zo strany krajského súdu je ústavne akceptovateľné a nemá znaky svojvôle alebo\narbitrárnosti.\n15. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave\nvšeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto\nsústavy, pričom vo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti\npreskúmavané (napr. IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010). Z tohto postavenia mu preto\nneprislúcha posudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému krajský súd\npri interpretácii a aplikácii zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko\nk tomu, či napadnutý rozsudok krajského súdu spĺňal požiadavku ústavnosti (odôvodnenie\nmajúce požadovanú kvalitu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).\n16. Skutočnosť, že krajský súd v napadnutom rozsudku zaujal právny názor,\ns ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej\n13\n\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (II. ÚS 122/05). Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd v napadnutom\nrozsudku takéhoto výkladu či aplikácie zákonného predpisu nedopustil.\n17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež jej právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie ňou označených práv.\n18. Na základe uvedených skutočností, vzhľadom na postavenie ústavného súdu\nvo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.\nII. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť odmietol\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n19. Odmietnutím je sťažnosť sťažovateľky vybavená v celom rozsahu vrátane\njej návrhu na vydanie dočasného opatrenia, ktorého vydanie prichádza do úvahy len\nv prípade sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. marca 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluva-zmluva o pôžičke", "bezdôvodné obohatenie", "manželstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "3e810e17-3b15-4846-a50e-e8a37ae436b2:552cfd4a-f319-4c63-8a59-6a6752a93ef6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7515211312.1", "spisova_znacka": "1Co/347/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/347/2016 z 10. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7515211312.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3d1630c1-49c6-41bb-85b4-3f3f1f744447", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.477.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 477/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 477/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.477.2020.1"}, {"guid": "ussr:794e9022-51e2-45ca-be6e-ec8fc77ae477", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.473.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.473.2020.1"}, {"guid": "ussr:3f16afcd-138c-4f04-8b30-fe79128729b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.370.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 370/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 370/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.370.2020.1"}, {"guid": "ussr:cea62363-e4d6-4b84-b438-51db13eaf223", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.306.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 306/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 306/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.306.2020.1"}, {"guid": "ussr:626d9196-f7ec-4432-9e72-fe6d952f7584", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.200.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.200.2020.1"}, {"guid": "ussr:e31df7af-c30b-4f2c-8d38-5c50f030c9b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.99.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.99.2020.1"}]}