{"guid": "ussr:db6a475f-fc84-4398-9906-114a72f2eb98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.1.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 1/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2018 z 22. 5. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. mája 2018, sp. zn. III. ÚS 1/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.1.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-05-22", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/db6a475f-fc84-4398-9906-114a72f2eb98", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.1.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.1.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.1.2018.2/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 1/2018-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra\nMamojku, prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na informácie zaručeného čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva slobodne prijímať a rozširovať informácie zaručeného čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej\na práva prijímať a rozširovať informácie zaručeného čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 619\nz 29. februára 2016 a konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna informácie zaručené čl. 26 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, jeho základné právo slobodne prijímať a rozširovať informácie\nzaručené čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo prijímať a rozširovať\ninformácie zaručené čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 619 z 29. februára 2016 p o r u š e n é\nboli.\n\n2. Uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky č. 619 z 29. februára 2016\nzrušuje.\n3. Súdna rada Slovenskej republiky j e p o v i n n á uhradiť\ntrovy konania v sume 353,50 € (slovom tristopäťdesiattri eur a päťdesiat centov) na účet\njeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n8. apríla 2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na informácie\nzaručeného čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva slobodne prijímať a rozširovať informácie zaručeného čl. 26 ods. 2 ústavy a práva\nprijímať a rozširovať informácie zaručeného čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Súdnej rady Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „súdna rada“) č. 619 z 29. februára 2016 a konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu.\n2. V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „ako novinár (redaktor periodika GINN\nevidovanom Ministerstvom kultúry SR v registri periodickej tlači) sa dňa 29. 02. 2016\nzúčastnil 39. zasadnutia Súdnej rady. Na uvedenom zasadnutí sa zúčastnili i ostatní\nnovinári, ktorí súbežne so sťažovateľom pred otvorením zasadnutia vyhotovovali\ntzv. ilustračné zábery.“.\n3. Sťažovateľ informuje, že «pred otvorením zasadnutia Súdnej rady... prebehol\nmedzi predsedníčkou Súdnej rady a sťažovateľom nasledovný dialóg:\nPredsedníčka SR: „Poprosím média, aby si urobili ilustračné zábery a potom vypli\nzáznamovú techniku, aby nerušili priebeh zasadnutia Súdnej rady.“\n2\n\nPredsedníčka SR: „Ďakujem pekne. Prosím Vás, aby ste prestali, ešte nie?“\nPredsedníčka SR: „Takže poprosím všetkých, aby vypli videozáznamovú techniku.“\nSťažovateľ: „Aj mňa myslíte?“.\nPredsedníčka SR: „Asi aj Vy ste.“\nSťažovateľ: „Dovolím si poznamenať...“\nPredsedníčka SR: „No nemáte nič, nemáte slovo.“\nSťažovateľ: „Prepáčte páni sudcovia..., vy ste tu najviac erudovaní sudcovia...“\nPredsedníčka Súdnej rady SR: „Nemáte slovo...“\nNeidentifikovateľný hlas: „Vypnite nahrávanie!...“\nSťažovateľ: „A ja by som si dovolil položiť otázku na pani Bajánkovú, prečo by som\nmal vypnúť kameru? Prečo by som mal vypnúť kameru? Trváte na tom, aby som vypol\nkameru? Alebo môžu sa vyjadriť i ostatní sudcovia, aby som vypol kameru?“\nPredsedníčka SR: „Trvám na tom, aby ste vypli kameru.“\nSťažovateľ: „... Čiže trváte na tom, hej? Nikto sa nevyjadrí, že či mu vadí ta kameru,\nlebo ja si nemyslím, že by sme tu rušili pojednávanie, viete? Keď je vec verejná, by mala byť\nverejná.“\nPredsedníčka SR: „My nepojednávame.“\nSťažovateľ: „Mám vypnúť kameru?“\nNeidentifikovateľný hlas: „Samozrejme.“\nSťažovateľ: „Dobre, vypnem kameru, ale s jedným poučením pre pani predsedníčku\nSúdnej rady, dobre si dovolím? Dnešným dňom podáme ústavnú sťažnosť na pani\npredsedníčku a keď sa ukáže jej konanie ako nezákonné, bol by som rád, aby sa ešte raz\nposlednou vetou vyjadrila, aké následky bude niesť, ak sa ukáže vypnutie kamery\nako nezákonné. Pani predsedníčka Bajánková verejnosť by rada vedela, keď sú\npojednávania Súdnej rady verejné, prečo prikazujete vypnúť kameru. Ak na tom trváte, ja ju\nvypnem, odídem, len prijmete nejaké zásadné, nejakú zásadnú, zodpovednosť... ak sa ukáže,\nže Vaše konanie nie je v súlade s Ústavou?“\nPredsedníčka SR: „Poprosím členov Súdnej rady hlasovaním odpovieme tomuto\npánovi. Kto je za to, aby bola vypnutá videozáznamová technika.... všetkou verejnosťou?\nKto je za?“\nVykonalo sa hlasovanie.\n\n3\n\nPredsedníčka SR: „Zdržal sa?\nVykonalo sa hlasovanie.\nPredsedníčka SR: Koľko sa zdržali?“\nVykonalo sa opätovné hlasovanie.\nPredsedníčka SR: „Raz, dva, tri štyri..., no takže?“\n..............................................\nNeidentifikovateľný hlas: „Všetko je nahrávané, tak aké práva sú porušované?“\n...............................................\nPredsedníčka SR: „Vážené pani, vážené dámy, otváram 39. zasadnutie Súdnej\nrady.....“».\n4. Sťažovateľ upozorňuje, že „uvedený záznam Súdnej rady si vyhotovil...\na je verejne\n\ndostupný\n\nna\n\ninternetovej\n\nstránke:\n\nhttps://www.youtube.com/watch=zSZLLpHxJDU“. Zároveň odkazuje na zvukový záznam\nvyhotovený a zverejnený súdnou radou, ktorý je dostupný na jej webovej doméne. Tvrdí,\nže «porovnaním záznamov vyhotovených sťažovateľom a „oficiálnym záznamom“\nzverejneným Súdnou radou možno nepochybne konštatovať, že „oficiálny“ zvukový záznam\nzverejnený Súdnou radou nekorešponduje so záznamom vyhotoveným sťažovateľom,\nkeďže najmä úvodné pasáže absentujú v oficiálnom zázname Súdnej rady. Sťažovateľ si\nnevie vysvetliť ako je možné, že časť oficiálneho záznamu je „kratšia“ ako časť ním\nvyhotovená, keďže Súdna rada má povinnosť zverejniť zvukový záznam z jej zasadnutia\nv celom rozsahu.».\n5. Sťažovateľ uvádza, že nesúlad zistil aj pri porovnaní záznamu zo zasadnutia\nsúdnej rady a písomnej zápisnice z tohto zasadnutia, pretože «z písomnej zápisnice Súdnej\nrady vyplýva, že o požiadavke sťažovateľa sa rokovalo až po otvorení zasadnutia Súdnej\nrady, čo však nekorešponduje s „oficiálnym“ záznamom zverejneným samotnou Súdnou\nradou, z ktorej vyplýva, že predsedníčka Súdnej rady otvorila 39. zasadnutie\naž po hlasovaní o požiadavke sťažovateľa».\n6. Sťažovateľ následne poukazuje na judikatúru ústavného súdu k základnému právu\ngarantovanému v čl. 26 ústavy, a to s osobitným zameraním na rozširovanie informácií\n\n4\n\nako súčasť tohto základného práva. Zvýrazňuje aj ustanovenia zákona č. 185/2002 Z. z.\no Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nplatnom a účinnom 29. februára 2016 (ďalej len „zákon o súdnej rade“) zakotvujúce\nverejnosť zasadnutí súdnej rady. Z toho potom vyvodzuje, že zákon o súdnej rade\n«a ani všeobecne záväzný predpis so silou zákona neumožňuje Súdnej rade prijať\nUznesenie, ktorým by sa prítomnej verejnosti zakázalo vyhotovovať záznamy „na kameru“\n(jedná sa o spôsob rozširovania informácií). Obmedziť ústavné právo na informácie možno\nv zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR len na základe zákona, a žiaden zákon obmedzenie tohto\nústavného práva neustanovuje. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že Súdna rada má\nprávo prijať Rokovací poriadok, keďže Rokovací poriadok nie je normatívnym aktom\nso „silou zákona“, a teda ním nemôže Súdna rada obmedziť vyhotovovanie zvukovoobrazových záznamov (žiaden zákon takéto oprávnenie Súdnej rady nepriznáva). A navyše\nrokovací poriadok Súdnej rady vôbec nepripúšťa „obmedzenie práva na šírenie informácií“\nformou vydávania zákazu vyhotovovania záznamov „na kameru“ (v článku 3 ods. 8\nRokovacieho poriadku je daná možnosť vykázania a vypratania osoby v prípade jej\n„nevhodného správania“ resp. „rušenia poriadku“). V okolnostiach daného prípadu však\npríkaz na „vypnutie videozáznamovej techniky“ nesmeroval len voči sťažovateľovi,\nale voči všetkej verejnosti, a teda voči všetkým predstaviteľom médií. Zo záznamu\nzverejneného sťažovateľom vôbec nevyplýva, že by sťažovateľ (ako i ostatní predstavitelia\nmédií) pred vznesením tejto požiadavky predsedníčkou Súdnej rady rušili priebeh rokovania\nSúdnej rady, ktoré sa navyše ešte ani nezačalo.».\n7. Podľa sťažovateľa „predsedníčke Súdnej rady nič nebránilo, aby vydala\npredstaviteľom médií (resp. verejnosti) inštrukcie upravujúce správanie verejnosti\npri vyhotovovaní kamerových záznamov tak, aby nerušil priebeh rokovania Súdnej rady...\nJe potrebné tiež zobrať náležitý zreteľ i na to, že práve realizáciou práva na slobodné\nprijímanie a šírenie informácií sa inter alia vykonáva i kontrola činnosti Súdnej rady\nako orgánu verejnej moci. Zo skutkového stavu vyplýva i to, že medzi zvukovými záznamami\nvyhotovenými Súdnou radou a písomnou zápisnicou existuje zjavný nesúlad; a už len táto\nokolnosť sama o sebe vyvoláva otázniky o činnosti tohto orgánu verejnej moci. Inými\nslovami povedané, ak orgán verejnej moci (akým je Súdna rada) zverejní dve oficiálne\n\n5\n\nverzie predpokladané zákonom (zvuková a písomná) z jej rokovania, tak je namieste, aby sa\npriznalo verejnosti právo na prijímanie a šírenie informácií vo väčšom rozsahu.“.\n8. Opätovne potom sťažovateľ zdôrazňuje odlišnosť zvukového záznamu\nz predmetného zasadnutia súdnej rady od zvukovej verzie zhotovenej ním samým,\nako aj „to, že namietané Uznesenie Súdnej rady bolo prijaté pred otvorením zasadnutia\nSúdnej rady...“. Sťažovateľ namieta, že „inkriminované uznesenie Súdnej rady bolo prijaté\nbez akéhokoľvek zisťovania skutkového stavu členmi Súdnej rady, a teda, že toto bolo\nprijaté bez akejkoľvek diskusie členov Súdnej rady (t. j. žiaden nebol vyzvaný k tomu, aby sa\nvyjadril, či ho nahrávanie ruší alebo nie alebo či sa chce k veci vyjadriť; len sa priamo\npo dialógu medzi sťažovateľom a predsedníčkou Súdnej rady pristúpilo k hlasovaniu).\nSťažovateľ nebol dotazovaný ani napríklad na účel vyhotovovania týchto záznamov...“.\n9. Napokon sťažovateľ namieta „i porušenie článku 10 ods. 1 Dohovoru spočívajúce\nv porušení práva na prístup k informáciám a ich nasledovné šírenie. Sťažovateľ je\npredstaviteľom tlače a zúčastnil sa verejného zasadnutia Súdnej rady, na ktorom boli\núčastní ostatní predstavitelia tlače. Sťažovateľ mal v úmysle získať informácie za účelom\nich využitia pri svojej novinárskej činnosti a pre referovanie o veciach verejných\n(m. m. rozhodnutie ESĽP Kenedi proti Maďarsku, spis. č. 31475/05). Avšak jeho právo\nna prijímanie a rozširovanie informácií bolo bez zákonného dôvodu obmedzené,\npričom takéto konanie nesledovalo legitímny cieľ a nebolo proporcionálne.“.\n10. V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vo veci samej\ntakto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR\n\na čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Súdnej\nrady Slovenskej republiky č. 619 zo dňa 29.02.2016 a konaním, ktoré mu predchádzalo,\nporušené bolo.\n2. Zrušuje sa v celom rozsahu Uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky č. 619\nzo dňa 29. 02. 2016 a vec sa vracia Súdnej rade Slovenskej republiky, aby v nej znovu\nkonala a rozhodla. Zakazuje sa Súdnej rade Slovenskej republiky prijímať uznesenia,\n\n6\n\nktorým zakáže sťažovateľovi vykonávať zvukovo-obrazové záznamy akéhokoľvek zasadnutia\nSúdnej rady Slovenskej republiky\n3. Súdna rada Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu\nAdvokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o.“\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) uznesením č. k. III. ÚS 1/2018-19 z 23. januára 2018 prijal sťažnosť sťažovateľa\nna ďalšie konanie.\n12. Následne ústavný súd 27. februára 2018 vyzval súdnu radu na vyjadrenie\nsa k vecnej stránke sťažnosti a na stanovisko k možnému upusteniu od ústneho\npojednávania vo veci.\n13. Súdna rada doručila 28. marca 2018 ústavnému súdu vyjadrenie, v ktorom\nsúhlasila s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. Pokiaľ ide o vecnú stránku\nsťažnosti, uviedla, že „v zasadacej miestnosti, kde predmetné rokovanie súdnej rady\nprebiehalo, nebol v tom čase vyhradený priestor pre umiestnenie záznamovej techniky.\nZa danej situácie bolo bez obmedzenia umožnené ešte pred samotným otvorením rokovania\nvyhotoviť tzv. ilustračné zábery pre médiá i verejnosť. Zástupcovia médií, či verejnosti mali\numožnené tieto závery si vyhotoviť počas ich voľného pohybu po rokovacej miestnosti\n(čo vyplýva aj z videozáznamu sťažovateľa) v čase, keď všetci členovia súdnej rady boli\nprítomní v rokovacej miestnosti, avšak zasadnutie súdnej rady nebolo ešte otvorené.\nNásledne boli požiadaní o ukončenie obrazového zaznamenávania a zaujatie miest\nvyhradených pre verejnosť na sedenie. Verejnosť zároveň bola požiadaná o nerušenie\nzasadnutia.“.\n14. Popísaný\n\npostup\n\nsa\n\npodľa\n\nnázoru\n\nsúdnej\n\nrady\n\njej\n\nčlenom\n\njavil\n\nako «„najvhodnejšie opatrenie“ na zabezpečenie cieľa – dôstojného, bezproblémového\na nerušeného rokovania súdnej rady, vzhľadom na priestorové možnosti rokovacej\n\n7\n\nmiestnosti. Obmedzený priestor rokovacej miestnosti súdnej rady v tom čase neumožňoval\npohyb verejnosti v priestore rokovacej miestnosti počas zasadnutia bez toho, aby nebolo\nrušené toto zasadnutie. V čase... rokovania súdnej rady, sídlila súdna rada v prenajatých\npriestoroch na Župnom nám. 13 v Bratislave. Ide o budovu, v ktorej sídli... aj Najvyšší súd\nSlovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Miesta konania\nzasadnutia súdnej rady boli preto prispôsobované možnostiam, ktoré prenajímateľ tejto\nbudovy práve v tom čase ponúkal.».\n15. Následne súdna rada informuje, že vyhotovovanie zvukových záznamov nebolo\npočas\n\nsporného\n\nzasadnutia\n\nnijako\n\nobmedzované,\n\na\n\npoukazuje\n\nna\n\nže pred otvorením\n\nzasadnutia\n\nbolo\n\nvyhotovovanie\n\nzvukovo-obrazového\n\nskutočnosť,\nzáznamu\n\nsťažovateľom „sprevádzané jeho hlasným monológom. V monológu pokračoval aj napriek\npokusu o zmierlivé riešenie veci. Sťažovateľ bol oslovený, že ak chce zotrvať na rokovaní, je\npotrebné aby ukončil svoj monológ a umožnil súdnej rade začať a následne nerušene\npokračovať v rokovaní. Nakoniec sťažovateľ sám opustil rokovaciu miestnosť ešte\npred začatím rokovania. Z toho vyplýva, že sťažovateľ na zasadnutí súdnej rady\ndňa 29. februára 2016 nebol prítomný, a preto mu nemohlo byť odopreté právo\nna informácie.“.\n16. Súdna rada uvádza, že na jej ďalších zasadnutiach „verejnosti bolo umožnené\nzachytávať priebeh rokovania aj obrazovým záznamom. Bol vyhradený priestor\npre umiestnenie technického zariadenia s cieľom zabezpečiť nerušené rokovanie súdnej\nrady...“.\n17. K namietanému nesúladu zvukového záznamu uverejneného na webovom sídle\nsúdnej rady a záznamu vyhotoveného sťažovateľom súdna rada odkazuje na obsah ňou\nuverejneného zvukového záznamu, ktorý je zhotovený „aj s úvodnými pasážami,\nktorých obsah opísal sťažovateľ na strane 2 a 3 podanej ústavnej sťažnosti...“. K tvrdenému\nnesúladu zvukového záznamu uverejneného súdnou radou a zápisnice z predmetného\nzasadnutia súdna rada argumentuje, že «„zápisnica“ nie je doslovným prepisom zvukového\nzáznamu».\n\n8\n\n18. Druhý\n\nbod\n\nsťažnostného\n\npetitu\n\npovažuje\n\nsúdna\n\nrada\n\nza\n\nzmätočný,\n\nkeďže sťažovateľ v sťažnosti „uvádza, že rozhodnutie... bolo vykonané ešte pred začatím\nrokovania. V tomto prípade je na mieste otázka, či napadnuté uznesenie je platné alebo ide\no akt, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval.“.\n19. V závere svojho vyjadrenia súdna rada navrhuje ústavnému súdu vysloviť,\nže sťažovateľove označené práva porušené neboli.\n20. Vyjadrenie súdnej rady ústavný súd zaslal 3. apríla 2018 právnemu zástupcovi\nsťažovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.\n21. V stanovisku doručenom ústavnému súdu 19. apríla 2018 prostredníctvom\nprávneho zástupcu sťažovateľ vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti. K vyjadreniu súdnej rady akcentuje fakt, že na jej zasadnutiach, ktoré sa\nkonali v najbližších nasledujúcich termínoch (konkrétne poukazuje na 21. marec 2016),\n«už bolo verejnosti umožnené nahrávať zvukovo-obrazovým záznamom... Z tohto stanoviska\npreto jednoznačne vyplýva, že „kapacitné dôvody“ uvádzané Súdnou radou SR nemohli\nlegitímne odôvodňovať vydanie zákazu, pretože nasledujúce zasadnutie Súdnej rady SR\njasne preukázalo, že správnou organizáciou rokovania Súdnej rady SR sa takéto „kapacitné\ndôvody“ dali ľahko prekonať. V tomto smere sa žiada zvýrazniť, že zákaz vyhotovovania\nnahrávania vo vzťahu k sťažovateľovi nebol ani proporcionálny, nakoľko vyhotovovanie\nzvukovo-obrazového záznamu svojim záznamovým zariadením nemohol rušiť rokovanie...».\n22. Sťažovateľ dodáva, že súdna rada «do vydania napadnutého rozhodnutia len\npokračovala v nastavenom „štandarde“, kedy neumožňovala vyhotovovanie zvukovoobrazových záznamov počas rokovania celej Súdnej rady Slovenskej republiky. Tento svoj\n„štandard zmenila“ až po vydaní napadnutého rozhodnutia, čím nepriamo uznala jeho\nústavnú neudržateľnosť.». Vzhľadom na to sťažovateľ netrvá na bode 2 svojho\nsťažnostného petitu.\n23. Sťažovateľ odmieta námietku súdnej rady, podľa ktorej sám opustil miestnosť,\nv ktorom zasadnutie prebiehalo, pretože „opustil rokovanie... pod následkom vyvedenia\njustičnou strážou“.\n9\n\n24. V závere svojho stanoviska sťažovateľ vyčíslil trovy konania, nárok na náhradu\nktorých si uplatnil už v sťažnosti.\n25. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n26. Vzhľadom na podstatu ústavno-právneho sporu tvoriaceho predmet konania\no sťažnosti sťažovateľa sa ústavný súd oboznámil s obsahom zvukovo-obrazového\nzáznamu uverejneného\n\nna\n\ndoméne\n\nwww.youtube.com\n\n(pod\n\nodkazom\n\nhttps://www.youtube.com/watch?v=zSZLLpHxJDU).\n27. Obsah zvukovo-obrazového záznamu vyhotoveného sťažovateľom korešponduje\ns jeho písomným prepisom, ktorý uviedol v sťažnosti (bod 3). Súdna rada ako odporca\nautenticitu predmetného záznamu ani zachytený priebeh zasadnutia nijako nespochybnila.\nÚstavný súd vzhľadom na § 186 ods. 2 prvú vetu zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde\nvyhodnotil zvukovo-obrazový záznam, na ktorý sa sťažovateľ v sťažnosti odvoláva, ako\nautentický a priebeh zasadnutia súdnej rady 29. februára 2016, tak ako ho tento záznam\ndokumentuje, ako preukázaný.\n28. Na webovej doméne súdnej rady (www.sudnarada.gov.sk) je uverejnený zvukový\nzáznam zo zasadnutia súdnej rady 29. februára 2016, ktorý v podstatných častiach taktiež\npotvrdzuje obsah zvukovo-obrazového záznamu zhotoveného sťažovateľom a uverejneného\nna doméne www.youtube.com.\n29. Vo väzbe na skutočnosti uvedené sťažovateľom v jeho stanovisku k vyjadreniu\nodporcu ústavný súd zo záznamu uverejneného na webovom sídle súdnej rady zistil, že\npredsedníčka súdnej rady po prijatí napadnutého uznesenia a nasledujúcich slovne\nprezentovaných výhradách sťažovateľa uviedla: „Pani vedúca, môžem poprosiť, že by prišli\n10\n\nzriadenci zo Zboru justičnej a väzenskej stráže, ak...? No... No, počkajte, keď chcete opustiť,\ntak opustite sám, alebo už prestaňte rozprávať. Nie. Prestaňte rozprávať. Vidíte tu aj\nkolegov, ktorí sú skutoční novinári? Ako sa chovajú?... Chcete zostať... zostať byť prítomný\nna verejnom zasadnutí? Ale byť ticho.“ (časový interval 00:02:50 – 00:03:23). Citované\nvyjadrenie predsedníčky súdnej rady je zhodné i s obsahom sťažovateľom vyhotoveného\nzáznamu (časový interval 00:09:16 – 00:09:49).\n30. Z obsahu zápisnice z 39. zasadnutia súdnej rady konaného 29. februára 2016\nv Bratislave,\n\nktorá\n\nje\n\nzverejnená\n\nna\n\nwebovom\n\nsídle\n\nsúdnej\n\nrady\n\n(http://zasadnutia.sudnarada.gov.sk/data/att/2488.pdf) vyplýva, že „39. rokovanie súdnej\nrady... otvorila a viedla predsedníčka súdnej rady a zároveň skonštatovala, že súdna rada\nje uznášaniaschopná“ (strana 1 zápisnice). Po rekapitulácii predloženého návrhu programu\nrokovania predsedníčka súdnej rady informovala prítomných o členovi súdnej rady, ktorý\nbude overovateľom, ako aj o tom, kto bude zapisovateľom. Následne sa v zápisnici ďalej\n(strana 3) uvádza: „K požiadavke p. Daňa o nahrávanie priebehu zasadnutia súdnej rady\nna kamerový záznam, dala predsedníčka súdnej rady hlasovať.\nHlasovanie: Vypnutie videozáznamovej techniky všetkou verejnosťou\nZa: 11\nProti: 0\nZdržali sa: 4\nNeprítomní: 3\nUznesenie č. 619\nSúdna rada Slovenskej republiky schválila vypnutie videozáznamovej techniky\nvšetkou verejnosťou počas zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky.“\nIII.\n31. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n11\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n32. Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n33. Podľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,\npísmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať\na rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu... Podmienky ustanoví zákon.\n34. Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo\nzahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice...\n35. Právo na informácie ako základné právo nie je v ústave (na rozdiel od dohovoru)\nformálne upravené v jednom ustanovení. Článok 26 ods. 1 ústavy reguluje základné právo\nna informácie ako základné právo jeho nositeľa mať prístup k informáciám, ako možnosť\noboznámiť sa s informáciami či ako možnosť získať informácie do svojej poznatkovej sféry.\nČlánok 26 ods. 2 ústavy zas zdôrazňuje aktívny informačný komponent (vyhľadávanie,\nrozširovanie), ako aj informačný vzťah nositeľa základného práva na informácie k tretím\nosobám (rozširovanie), čo napokon dokladujú aj druhá a tretia veta tohto ústavného\nustanovenia. V článku 26 ods. 2 ústavy už nejde len o možnosť dostať sa k informácii,\nale aj o vyjadrenie slobody byť v informačnej sfére aktívny, a tým vytvárať predpoklady\npre zvládnutie zodpovednosti za podobu uplatňovania vlastnej slobody prejavu.\n36. Sťažovateľ je novinár, preto základ jeho sťažnostných námietok tvorí výhrada,\nže mu súdna rada neumožnila prijímať informácie spôsobom, ktorý on preferoval a ktorý\nje podľa jeho názoru dovolený. Novinárska práca predpokladá ďalšie spracúvanie\nvyhľadaných a prijatých informácií, a tak je prirodzené, že si sťažovateľ ako nositeľ\ninformačného práva vytvára vlastné predstavy o tom, ako informácie prijímať a ďalej šíriť.\nV okolnostiach sťažovateľovej veci je preto potrebné namietané porušenie čl. 26 ods. 1 a 2\nústavy posudzovať spoločne. Nevyhnutným je totiž záver ústavného súdu o tom,\nči informačná ponuka, na ktorú je súdna rada ako orgán verejnej moci ústavou v čl. 26\nods. 1 zaviazaná, bola sťažovateľovi k dispozícii v podobe, akú mu čl. 26 ods. 2 ústavy\n12\n\nv duchu ustálenej ústavno-súdnej judikatúry i medzinárodno-právnych záväzkov Slovenskej\nrepubliky garantuje.\n37. Namietané porušenie namietané porušenie základného práva na informácie\nupraveného v čl. 26 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 10 ods. 1 dohovoru ústavný súd\nštandardne posudzuje paralelne (I. ÚS 28/01, II. ÚS 184/03).\n38. Ústavný súd už v minulosti (II. ÚS 28/96, II. ÚS 7/00, III. ÚS 169/03) vyslovil,\nže právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa zaručuje každému\njednotlivcovi ako jeho základné právo. Prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať\na rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu a získať\ninformáciu do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu\ni potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať.\nPrávo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie chráni možnosť získať\ninformácie nielen pasívnym správaním, ale aj aktívnym správaním oprávnenej osoby.\n39. Ako z ústavnej definície vyplýva, právo na informácie má tri relatívne samostatné\nzložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Vyhľadávanie informácií je\nvlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec\njestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Nejde teda ešte o samotné informácie, ale o informáciu\no informácii. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak,\naby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná.\nZískanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi\ntechnickými\n\nprostriedkami,\n\nakými\n\nsú\n\nza\n\nsúčasného\n\nstavu\n\nzvukové,\n\nobrazové,\n\nako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie\ninformácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu,\nresp. ďalším subjektom (I. ÚS 57/00).\n40. Ústava ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu,\naby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných\nveciach uplatní a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového,\nzvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne II. ÚS 28/96, III. ÚS 169/03).\n\n13\n\n41. Pokiaľ ide o samotné napadnuté uznesenie súdnej rady, ústavný súd konštatuje,\nže nesmerovalo proti právu sťažovateľa informácie vyhľadávať ani ich prijímať vlastnými\nzmyslami, ale výlučne proti jeho právu prijímať informácie technickými prostriedkami,\nt. j. prostredníctvom vyhotovenia obrazového záznamu, resp. prostredníctvom súčasného\nvyhotovenia zvukovo-obrazového záznamu, čím objektívne zasiahlo aj do práva\nsťažovateľa takýmto spôsobom získané informácie ďalej rozširovať.\n42. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) volá\npo prísnom prieskume prekážok predbežnej povahy kladených do cesty plneniu funkcií\nnovinárov (rozsudok ESĽP z 29. 6. 2004 vo veci Chauvy a ďalší proti Francúzsku, sťažnosť\nč. 64915/01, § 66). Štát je v otázkach slobody novinárskej činnosti povinný eliminovať\nbariéry výkonu funkcií tlače tam, kde takéto bariéry existujú výlučne z dôvodu\ninformačného monopolu orgánov verejnej moci. Osobitne to platí v prípade, ak požadované\ninformácie sú pripravené a dostupné a nevyžadujú zber či zhromažďovanie. V takýchto\nokolnostiach štát nesmie brzdiť požadovaný tok informácií (rozsudok ESĽP zo 14. 4. 2009\nvo veci Társaság a Szabadságjogokért proti Maďarsku, sťažnosť č. 37374/05, § 36).\n43. Základným predpokladom ústavnej akceptovateľnosti zásahu do základného\npráva na informácie je zákonný základ. Zákonom, ktorý v okolnostiach prípadu prichádza\ndo úvahy ako limitačný základ podľa čl. 26 ods. 4 ústavy, je zákon o súdnej rade.\n44. Podľa § 7 ods. 1 zákona o súdnej rade zasadnutie súdnej rady je verejné.\nPredseda súdnej rady je povinný vytvoriť podmienky na účasť verejnosti na zasadnutiach\nsúdnej rady. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie súdnej rady väčší\nzáujem, je predseda súdnej rady povinný zvolať zasadnutie súdnej rady vo vhodnej\nmiestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti.\n45. Citované ustanovenie je súčasťou právnej regulácie od nadobudnutia účinnosti\nzákona č. 495/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov. Dôvodová správa k tejto novelizácii o otázke verejnosti zasadnutí súdnej rady\nuviedla, že „z dôvodu zvýšenia transparentnosti výkonu verejnej moci súdnou radou,\n\n14\n\nako aj v súlade s požiadavkou na zvýšenú kontrolu nad činnosťou súdnej rady (orgánov\nverejnej moci vo všeobecnosti) zo strany verejnosti sa navrhuje, aby všetky zasadnutia\nsúdnej rady boli verejné. Účasť verejnosti zostane (z povahy veci) obmedzená v prípade\nhlasovania v niektorých personálnych otázkach - hlasovanie je však potrebné vnímať\nako len časť zasadnutia súdnej rady, ktorá bezprostredne prechádza rozhodnutiu súdnej\nrady.“.\n46. Okrem citovaného § 7 ods. 1 zákona o súdnej rade nemožno v tomto právnom\npredpise nájsť pravidlá osobitne regulujúce vyhotovovanie zvukových, či zvukovoobrazových záznamov. V takom prípade ústavný súd musí hľadať odpoveď na otázku,\nči absencia výslovného zákonného základu vylučuje akúkoľvek reštrikciu pri uplatňovaní\nzákladného práva na informácie zhotovovaním zvukovo-obrazových záznamov počas\nverejného zasadnutia súdnej rady alebo či existuje typizovaný verejný záujem odôvodňujúci\nzásah súdnej rady do základného práva na informácie. Úvahy o obmedzení práva\nna informácie\n\niným\n\nzákladným\n\nprávom\n\ntotiž\n\nv okolnostiach\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nneprichádzajú vo úvahy.\n47. Bez zreteľa na doterajšiu judikatórnu neujasnenosť druhovej povahy súdnej rady\nako orgánu verejnej moci nemožno spochybniť, že ide o orgán kolektívny. Orgány verejnej\nmoci tohto typu svoju kompetenciu realizujú na zasadnutiach, kde dochádza okrem iného\naj k prijímaniu rozhodnutí, teda záväzných právnych aktov, ktorými výkon určitej\nkompetencie prirodzene vrcholí. Tomu zodpovedá i druhá veta § 6 ods. 2 zákona o súdnej\nrade, podľa ktorej súdna rada prijíma uznesenia len na zasadnutí súdnej rady. Zasadnutia\nsúdnej rady sú zároveň verejné.\n48. Cez prizmu rekapitulovaného konceptu súdnej rady ako kolektívneho orgánu\nje podľa názoru ústavného súdu potrebné interpretovať aj ustanovenia zákona o súdnej rade\nregulujúce\n\nniektoré\n\npravidlá\n\npriebehu\n\nzasadnutia\n\nsúdnej\n\nrady.\n\nIde\n\no pravidlo,\n\npodľa ktorého zasadnutie súdnej rady zvoláva a zasadnutie vedie predseda súdnej rady\n(§ 6 ods. 1 prvá veta zákona o súdnej rade), o pravidlo, podľa ktorého predseda súdnej rady\nzvoláva zasadnutie súdnej rady podľa potreby, najmenej však raz za mesiac,\nalebo ak o zvolanie písomne požiada najmenej tretina členov súdnej rady (§ 6 ods. 4 zákona\n\n15\n\no súdnej rade), či o pravidlo, podľa ktorého ak predseda súdnej rady nezvolá do 15 dní\nzasadnutie súdnej rady, za ktorého zvolanie sa vyslovila tretina členov súdnej rady, začne sa\nzasadnutie súdnej rady v sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj bez jej zvolania\nv tridsiaty deň po doručení žiadosti o 13. hodine (§ 6 ods. 5 prvá veta zákona o súdnej rade).\n49.\n\nCitované\n\nprávne\n\nnormy\n\nzabezpečujú\n\nfunkčnosť\n\nsúdnej\n\nrady,\n\nktorá\n\nje nevyhnutným predpokladom riadneho výkonu jej kompetencií ako orgánu verejnej moci.\nAk by súdna rada nebola spôsobilá zasadať, potom verejnosť jej zasadnutí ako prostriedok\nzabezpečenia širšej občianskej kontroly jej činnosti úplne stráca význam, pretože by –\nzjednodušene povedané – nebolo čo kontrolovať.\n50. Podrobnejšie pravidlá priebehu zasadnutí súdnej rady ponecháva zákonná právna\nregulácia na úpravu, ktorú si určí samotná súdna rada [rokovací poriadok súdnej rady\npodľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o súdnej rade]. Rokovací poriadok si súdna rada\nna základe zákonného splnomocnenia schvaľuje na účel zabezpečenia jej funkčnosti\na schopnosti\n\nriadne\n\nvykonávať\n\nústavou\n\na zákonom\n\nzverené\n\nkompetencie.\n\nPreto je prirodzené, že rokovací poriadok súdnej rady obsahuje i pravidlá citované\nsamotnou súdnou radou v jej vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. marca 2018. Ide\nnapríklad o povinnosť osôb prítomných na zasadnutí súdnej rady zdržiavať sa len\nna miestach určených pre verejnosť, pričom nesmú rušiť priebeh zasadnutia (čl. 3 bod 7\nrokovacieho poriadku súdnej rady), ale aj o oprávnenie súdnej rady uzniesť sa v prípade\nnevhodného správania alebo rušenia poriadku na vykázaní rušiteľa z rokovacej miestnosti\n(čl. 3 bod 8 rokovacieho poriadku súdnej rady).\n51. Na podklade uvedených dôvodov sa ústavný súd nestotožňuje s námietkami\nsťažovateľa v časti (strana 10 sťažnosti) argumentujúcej tým, že rokovací poriadok «nie je\nnormatívnym aktom so „silou zákona“, a teda ním nemôže Súdna rada obmedziť\nvyhotovovanie zvukovo-obrazových záznamov». V prvom rade tu ústavný súd uvádza,\nže žiadne ustanovenie rokovacieho poriadku súdnej rady o vyhotovovaní obrazovozvukových záznamov nepojednáva. Nemožno však prehliadnuť, že logika citovanej\nnámietky cieli práve na zásadnú požiadavku legality základu pre obmedzenie základného\npráva.\n\n16\n\n52. Akceptácia tejto časti sťažovateľovej kritiky by znamenala, že ak by napríklad\nprítomnosť verejnosti na zasadnutí súdnej rady bola sprevádzaná hlučnosťou, ktorá by\nreálne znemožňovala ďalší priebeh zasadnutia, musela by súdna rada zasadnutie prerušiť\na čakať, kým sa hlučnosť zmierni, alebo zasadnutie ukončiť a zísť sa v inom termíne\nv nádeji, že sa hlučnosť prítomnej verejnosti nebude opakovať, pretože zákon o súdnej rade\nani iný zákonný právny predpis súdnej rade, ani jej predsedovi explicitne neumožňuje\npopísané rušenie účinne eliminovať. Takáto interpretácia je absurdná, pretože by bola\nspôsobilá viesť k paralyzovaniu funkčnosti orgánu verejnej moci a k neschopnosti riadneho\nvýkonu jeho kompetencií.\n53. Verejnosť rokovania orgánu verenej moci nemôže byť obmedzená iba\nna možnosť byť na rokovaní fyzicky prítomný, pretože zmyslom tohto inštitútu je okrem\nmožnosti kohokoľvek získať informácie o rokovaní, o jeho priebehu a o jeho obsahu,\naj umožnenie občianskej kontroly nad výkonom verejnej moci. Verejnosť rokovania\nznamená aj to, že získané informácie možno ďalej voľne rozširovať (m. m.\nIII. ÚS 451/2014). Tento už judikovaný právny názor ústavného súdu vhodne dopĺňa\nÚstavný súd Českej republiky, podľa ktorého «pojmová veřejnost zasedání neznamená\nneomezenou publicitu... Veřejnost zasedání... jakkoli na nich má každý možnost přímé\núčasti, tudíž „automaticky“ neopravňuje ani k pořizování zvukových záznamů, ani k jejich\nnásledné ničím neomezené distribuci... pro závěr o ústavněprávním dosahu věci má\npodstatný význam existence informačního deficitu na straně nositele základního práva\nznamenající, že tento subjekt si nemůže vytvořit na základě informace vlastní názor a ten\npřípadně odpovídajícím způsobem projevit.» (nález vo veci sp. zn. II. ÚS 2111/16\nzo 7. novembra 2017).\n54. Ústavný súd už vo svojej judikatúre (III. ÚS 564/2012, III. ÚS 588/2016)\ns odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (rozsudok\nč. k. 7 Afs 111/2009-64 z 25. novembra 2009) pripomenul existenciu tzv. implicitných\nprávomocí, ktoré sú nevyhnutne potrebné na riadne uplatňovanie iných, ústavne\npredpísaným spôsobom zakotvených právomocí, a bez existencie ktorých by iné právomoci\nnemohli byť riadne uplatňované. Orgánu verejnej moci pravdaže nemožno brániť,\naby implicitné právomoci zakotvil do predpisu, na vydanie ktorého ho splnomocňuje zákon,\n17\n\na ktorý je svojou povahou určený na to, aby riadny výkon explicitne formulovaných\nzákonných právomocí zabezpečil.\n55. Podľa názoru ústavného súdu práve pravidlá zakotvené v čl. 3 ods. 7 a 8\nrokovacieho poriadku súdnej rady (bod 50) je potrebné vyhodnotiť ako úpravu implicitných\nprávomocí v duchu judikátu rekapitulovaného v predchádzajúcom odseku. Rokovací\nporiadok skutočne nemá právnu silu zákona, preto ani nie je pôvodným právnym\npredpisom, ktorým možno obmedzovať základné práva a slobody. Na druhej strane však\nsvojou povahou („rokovací poriadok“) musí zabezpečovať taký priebeh zasadnutí súdnej\nrady ako kolektívneho orgánu, ktorý dokáže garantovať schopnosť prijímať rozhodnutia\no veciach stelesnených v jej ústavou a zákonom zverených kompetenciách. Pri plnení tejto\nsvojej funkcie sa ustanovenia rokovacieho poriadku nepochybne môžu dotýkať základných\npráv a slobôd fyzických osôb zúčastnených na verejnom zasadnutí súdnej rady.\nNeodpustiteľnou podmienkou kladenou na obsah predmetných pravidiel je však striktná\ndôslednosť v sledovaní účelu, ktorý majú naplniť. Najvyšší správny súd Českej republiky to\nv judikáte uvedenom v bode 54 vyjadril tak, že implicitné právomoci sú „obsahově\nvymezeny tak, že se striktně drží ústavně legitimního účelu, k jehož realizaci jsou\nuplatňovány a který je shodný či úzce spojený s účelem oněch jiných pravomocí (právnym\nporiadkom výslovne zakotvené právomoci, pozn.), a pouze tím nejšetrnějším rozumně\ndosažitelným způsobem zasahují do právní sféry soukromých osob“.\n56. Ústavný súd neopomína svoju judikatúru použitú i sťažovateľom (IV. ÚS 40/03,\nIII. ÚS 451/2014, obdobne aj II. ÚS 255/2010), v ktorej vo vzťahu k zasadnutiam obecných\nzastupiteľstiev už vyslovil porušenie základného práva na prijímanie a rozširovanie\ninformácií uzneseniami, ktorými boli zakázané zhotovovania obrazových záznamov\nz priebehu verejného zasadnutia, a to práve na základe absentujúceho zákonného základu\nna ich schválenie. Hodno však pripomenúť, že v uvedených veciach (predovšetkým\nvo veciach sp. zn. IV. ÚS 40/03 a sp. zn. II. ÚS 255/2010) ústavný súd svoj prieskum\nneukončil len pri konštatovaní chýbajúceho legálneho základu pre uskutočnený zásah,\nale pristúpil aj ku skúmaniu jeho legitimity.\n\n18\n\n57. Zo zreteľa nemožno strácať ani postoj ESĽP k interpretácii pojmu „zákon“\nv limitačných klauzulách zakotvených v hmotno-právnych ustanoveniach dohovoru.\nŠtrasburský súd sa prikláňa k materiálnemu poňatiu uvedenej kategórie, ku ktorej ráta\naj právne predpisy podzákonného charakteru, regulačné opatrenia vydané špecializovanými\nregulačnými orgánmi v rámci nezávislej normatívnej právomoci delegovanej im\nparlamentom, nepísané právo (rozsudok veľkého senátu ESĽP zo 14. 9. 2010 vo veci\nSanoma Uitgevers B. V. proti Holandsku, sťažnosť č. 38224/03, § 83), dokonca i sudcovské\nprávo (a to aj v kontinentálnej právnej kultúre; rozsudok ESĽP z 24. 4. 1990 vo veci Kruslin\nproti Francúzsku, sťažnosť č. 11801/85, § 29).\n58. Z uvedených dôvodov ústavný súd nemôže pristať na sťažovateľov argument\no absencii výslovného legálneho základu pre obmedzenie, ktoré súdna rada inkorporovala\ndo napadnutého uznesenia. Inak povedané, nemožno prijať premisu, že ak právny predpis\nsily zákona explicitne nezakazuje osobe prítomnej na verejnom zasadnutí rušivo sa správať,\ntak sa orgán verejnej moci prípadnému rušeniu musí bezmocne prizerať.\n59. Napriek dosiaľ uvedeným dôvodom ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť\nsťažovateľa je dôvodná.\n60. Legalita nie je jedinou podmienkou ústavnej akceptovateľnosti zásahu\ndo základného práva slobodne prijímať a rozširovať informácie podľa čl. 26 ods. 2 ústavy\na podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru. Takýto zásah musí sledovať aj aprobovaný cieľ, ktorým\nje legitimizovaný.\n61. Obmedzenie základného práva zaručeného podľa čl. 26 ods. 2 ústavy zákonom\nje možné, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv\na slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia\na mravnosti (čl. 26 ods. 4 ústavy).\n62. Z argumentácie súdnej rady prezentovanej v jej vyjadrení k sťažnosti doručenom\nústavnému súdu 28. marca 2018 vyplýva, že prijatie napadnutého ustanovenia\nospravedlňuje potrebou „dôstojného, bezproblémového a nerušeného rokovania súdnej\nrady, vzhľadom na priestorové možnosti rokovacej miestnosti. Obmedzený priestor\n19\n\nrokovacej miestnosti v tom čase neumožňoval pohyb verejnosti v priestore... bez toho,\naby nebolo rušené toto zasadnutie.“.\n63. Samotná súdna rada však vo svojom vyjadrení informuje, že „v zmysle\nnapadnutého uznesenia nepostupovala na svojich ďalších zasadnutiach, keďže verejnosti\nbolo umožnené zachytávať priebeh rokovania aj obrazovým záznamom. Bol vyhradený\npriestor pre umiestnenie technického zariadenia s cieľom zabezpečiť nerušené rokovanie\nsúdnej rady.“. Na dôkaz citovaného tvrdenia súdna rada odkazuje na zvukový záznam\nz jej zasadnutia, ktoré sa konalo 21. marca 2016 taktiež v budove Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hoci v inej\nmiestnosti, ako tomu bolo na zasadnutí 29. februára 2016. Pritom súdna rada neuviedla,\nčím sa obe zasadnutia z hľadiska zvukovo-obrazovej snímateľnosti líšili v miere, ktorá by\nreštrikciu uplatnenú v podobe napadnutého uznesenia racionálne vysvetľovala.\n64. Rovnako aj na zasadnutí 25. apríla 2016, ktoré sa dokonca konalo v rovnakej\nmiestnosti ako zasadnutie 29. februára 2016, bolo zhotovovanie zvukovo-obrazových\nzáznamov z rokovania súdnej rady v rámci daných priestorových kapacít umožnené,\nčo vyplýva z informácií o jednotlivých zasadnutiach súdnej rady zverejnených na jej\nwebovom\n\nsídle\n\n(http://zasadnutia.sudnarada.gov.sk/41-zasadnutie-sudnej-rady-sr/),\n\nako aj zo\n\nzvukovo-obrazových\n\nzáznamov\n\nzverejnených\n\nsťažovateľom\n\n(https://www.youtube.com/watch?v=J8T9LOEQWzo).\n65. Popísané skutočnosti sú pre ústavný súd dôkazom, že rokovanie 29. februára\n2016 neprebiehalo v priestorových podmienkach, ktoré za žiadnych okolností neumožňovali\nsnímanie priebehu zasadnutia video-záznamovou technikou bez toho, aby bolo rokovanie\nrušené.\n66. Dôležitým aspektom je v tejto súvislosti aj fakt, že napadnuté uznesenie bolo\nprijaté hneď na začiatku zasadnutia, keď členovia súdnej rady objektívne nemohli\ndisponovať poznatkom, či zaznamenávanie priebehu rokovania „na kameru“ bude alebo\nnebude rušivé.\n\n20\n\n67. Ústavný súd v tejto súvislosti pre porovnanie poznamenáva, že na svojom\nneskoršom zasadnutí 31. mája 2016 súdna rada v priebehu zasadnutia prijala uznesenie\nč. 697, ktorým konštatovala, že „p.\n\npresunom kamery a jej umiestnením\n\nza chrbát členov Súdnej rady Slovenskej republiky mimo priestoru vyhradeného\npre verejnosť\n\na novinárov,\n\nVyplýva to zo\n\nzápisnice\n\nruší\n\nzasadnutie\n\nuverejnenej\n\nSúdnej\n\nrady\n\nna webovom\n\nSlovenskej\nsídle\n\nrepubliky“.\n\nsúdnej\n\nrady\n\n(http://zasadnutia.sudnarada.gov.sk/data/att/2775.pdf). V tomto prípade teda až priebeh\nzasadnutia viedol súdnu radu k záveru o rušivom správaní sťažovateľa.\n68. Zásah do práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy nemožno vykonať preventívne,\nbez riadneho\n\nzistenia\n\nokolností\n\nprípadu\n\nopodstatňujúcich\n\njeho\n\nuplatnenie,\n\nani bez identifikácie účelu, kvôli ktorému sa obmedzí právo zaručené čl. 26 ods. 1 a 2\nv konkrétnom prípade (II. ÚS 28/96).\n69. Súdna rada teda 31. mája 2016 uprednostnila záujem na nerušenom priebehu\nsvojho rokovania, a tým aj na riadnom výkone svojich ústavou a zákonom zverených\nkompetencií, až na základe skúsenosti s mierou, akou zhotovovanie obrazovo-zvukového\nzáznamu sťažovateľom v konkrétnych priestorových podmienkach zasadnutie rušilo.\nNa zasadnutí 29. februára 2016 však k zásahu do sťažovateľovho základného práva\npodľa čl. 26 ods. 2 ústavy pristúpila preventívne (vopred) a bez toho, aby riadne overila,\ndo akej miery bude zhotovovanie zvukovo-obrazového záznamu priebeh rokovania rušiť.\n70. Neobstojí tu ani implicitne vyjadrená obrana súdnej rady, ktorá vo vyjadrení\nk sťažnosti uvádza, že „zachytávanie obrazovo-zvukového záznamu sťažovateľom\npred začatím zasadnutia súdnej rady 29. 2. 2016 bolo sprevádzané jeho hlasným\nmonológom“. Sťažovateľove verbálne prejavy krátko pred prijatím napadnutého uznesenia\n(adresované boli prevažne predsedníčke súdnej rady) totiž boli už len reakciou na výzvu\npredsedníčky súdnej rady, aby novinári vypli záznamovú techniku. Navyše, samotné\nprejednávanie programu zasadnutia ešte neprebiehalo, preto sťažovateľ v tej chvíli,\nzjednodušene povedané, nemal čo rušiť.\n\n21\n\n71. Rovnako nemožno akceptovať námietku súdnej rady, podľa ktorej „sťažovateľ\nsám opustil rokovaciu miestnosť ešte pred začatím rokovania. Z toho vyplýva, že... mu\nnemohlo byť odopreté právo na informácie.“. Ústavný súd už odkázal na vlastnú judikatúru\no dispozícii každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať,\nvyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom využije\ntechnické\n\nzariadenia\n\nurčené\n\nna\n\nvyhotovenie\n\nobrazového,\n\nzvukovo-obrazového\n\nalebo zvukového záznamu (podobne II. ÚS 28/96, III. ÚS 169/03). Aj v prípade,\nak by sťažovateľ na zasadnutí súdnej rady zotrval, nemohol by v dôsledku napadnutého\nuznesenia prijímať (a následne ani rozširovať) obrazové informácie, čo možno v prípade\nnovinára\n\nrealizujúceho\n\nsprostredkovanie\n\ninformácií\n\nverejnosti\n\npovažovať\n\nza\n\nnezanedbateľný informačný deficit (nález Ústavného súdu Českej republiky citovaný\nv bode 53).\n72. Ústavný súd Českej republiky v náleze vo veci Pl. ÚS 2/10 z 30. marca 2010\no význame práva na informácie u novinárov konštatoval, že „právo na informace jako sběr\ninformací je zásadním přípravným krokem (mj.) v prvé řadě v novinářské činnosti\na je inherentní, chráněnou částí svobody tisku... Překážky vytvořené za účelem zabránit\npřístupu k informacím veřejného zájmu mohou odradit i ty, kdo pracují v médiích\na obdobných oblastech, od jejich vyhledávání. V důsledku toho by nebyli schopni nadále\nplnit svou roli veřejné kontroly a jejich schopnost poskytovat přesné a spolehlivé informace\nby byla nepříznivě ovlivněna.“.\n73. Súdna rada napadnutým uznesením zasiahla do sťažovateľovho základného práva\nna informácie preventívne, bez riadneho zistenia okolností, ktoré by mohli takúto\ninterferenciu opodstatňovať, a vyvolala ním na strane sťažovateľa ako novinára informačný\ndeficit nezlučiteľný s podstatou a funkciami novinárskej práce v demokratickej spoločnosti.\nUprednostnenie záujmu na funkčnosti a na riadnom výkone kompetencií súdnej rady bolo\npreto v okolnostiach súdenej veci predčasné a zároveň spôsobilo nelegitímnu ujmu\nna základnom práve sťažovateľa na informácie. Napadnutým uznesenie preto súdna\nrada porušila základné právo sťažovateľa na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy, právo\nslobodne prijímať informácie zaručené čl. 26 ods. 2 ústavy i jeho právo prijímať\na rozširovať informácie zaručené čl. 10 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n22\n\n74. Dôvodnosť svojej sťažnosti sťažovateľ založil aj na námietke, že súdna rada\nprijala napadnuté uznesenie mimo zasadnutia. Touto námietkou sťažovateľ atakuje postup\nsúdnej rady, ktorého vyvrcholením bolo napadnuté uznesenie.\n75. Zo zvukovo-obrazového záznamu vyhotoveného sťažovateľom i z jeho\npísomného prepisu obsiahnutého v sťažnosti skutočne vyplýva, že v časovom slede\nrozhodujúcich udalostí prebehlo najskôr hlasovanie o napadnutom uznesení a až následne\npredsedníčka súdnej rady formálne otvorila jej rokovanie. Zápisnica zo zasadnutia súdnej\nrady (bod 30) teda v tomto ohľade nezodpovedá skutočnosti.\n76. Podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnej rade zasadnutie súdnej rady zvoláva\na zasadnutie vedie predseda súdnej rady. Súdna rada prijíma uznesenia len na zasadnutí\nsúdnej rady.\n77. Pre\n\ninterpretáciu\n\na\n\nuplatňovanie\n\ncitovaného\n\nustanovenia\n\nvo\n\nväzbe\n\nna sťažovateľom označené základné práva a slobody považuje ústavný súd za nevyhnutné\nvyužiť historický výklad tejto právnej normy.\n78. Podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnej rade v znení účinnom do 31. decembra 2011\nzasadnutie súdnej rady zvoláva a zasadnutie vedie predseda súdnej rady.\n79. S účinnosťou od 1. januára 2012 bolo predmetné ustanovenie rozšírené o právnu\nnormu, podľa ktorej súdna rada prijíma uznesenia len na zasadnutí súdnej rady. Uvedená\nzmena bola v dôvodovej správe k príslušnej novelizácii zákona o súdnej rade (čl. II zákona\nč. 467/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov) vysvetlená tak, že „základným\ncieľom navrhovanej úpravy je zákaz hlasovania per rollam. Predkladateľ má za to, že tento\nspôsob hlasovania nie je žiaduci. Naviac, v súčasnosti je tento spôsob hlasovania upravený\nlen v rokovacom poriadku súdnej rady bez akejkoľvek zákonnej opory. Navrhované zákonné\nopatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania súdnej\nrady.“.\n23\n\n80. Podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnej rade v znení účinnom od 1. júla 2017\nzasadnutie súdnej rady zvoláva a zasadnutie vedie predseda súdnej rady. Ak nejde o výkon\npôsobnosti súdnej rady podľa čl. 141a ods. 5 písm. a) až j) ústavy alebo podľa § 4 ods. 1\npísm. h), § 4 ods. 2 a voľbu a odvolanie predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady,\nmôže predseda súdnej rady v neodkladných prípadoch požiadať členov súdnej rady,\naby o návrhu uznesenia rozhodli aj mimo zasadnutia súdnej rady; ak aspoň traja členovia\nsúdnej rady uplatnia k návrhu uznesenia pripomienky alebo s ním nesúhlasia, o návrhu\nuznesenia sa musí rozhodnúť na zasadnutí súdnej rady.\n81. Zodpovedajúca novelizácia zákona o súdnej rade k tomu v dôvodovej správe\nuviedla, že „pôvodný zámer doplnenia § 6 ods. 1 o druhú vetu bol zakázať tzv. hlasovanie\nper rollam. Aplikačná prax však ukazuje, že absolútny zákaz tejto formy hlasovania nie je\nnamieste, keďže neumožňuje súdnej rade pružne a operatívne reagovať pri výkone svojej\npôsobnosti. Preto sa navrhuje po vzore rokovacieho poriadku vlády Slovenskej republiky\nvytvoriť možnosť hlasovania týmto spôsobom. Tento spôsob hlasovania súdnej rady však\nnebude prípustný pri výkone jej ústavnej pôsobnosti, pri personálnych návrhoch podľa § 4\nods. 1 písm. h) a v prípadoch, kedy je potrebná predchádzajúca dohoda s ministrom\nspravodlivosti (§ 4 ods. 2). Vo všetkých ostatných prípadoch je táto forma hlasovania\nprípustná. Podrobnosti bude potrebné upraviť v rokovacom poriadku súdnej rady.“.\n82. Z popísaného vývoja znenia relevantnej právnej úpravy i z citovaných\ndôvodových správ podľa názoru ústavného súdu zreteľne vyplýva, že jediným cieľom § 6\nods. 1 zákona o súdnej rade v časti o povinnosti súdnej rady prijímať uznesenia len na jej\nzasadnutí bolo vylúčenie možnosti hlasovania per rollam. Analyzovaná právna norma teda\npožadovala výhradne hlasovanie prezenčnou formou, čiže za osobnej prítomnosti členov\nsúdnej rady.\n83. Ak ústavný súd nazerá na námietku sťažovateľa, podľa ktorej bolo sporné\nuznesenie prijaté 29. februára 2016 pred otvorením zasadnutia súdnej rady, cez prizmu\nidentifikovaného cieľa dotknutej právnej úpravy, musí ju vyhodnotiť ako irelevantnú.\nPredsedníčka súdnej rady dala o napadnutom uznesení hlasovať niekoľko minút\n\n24\n\npred formálnym otvorením zasadnutia súdnej rady, a teda za prítomnosti všetkých členov\nsúdnej rady, ktorí sa vzápätí otvoreného zasadnutia zúčastnili, preto nedošlo nijakým\nspôsobom k narušeniu účelu § 6 ods. 1 zákona o súdnej rade a prijaté uznesenie nemožno\nkvalifikovať ako nezákonné, čo by eventuálne mohlo zakladať potrebu jeho ďalšieho\nskúmania z hľadiska primeranosti dopadu na sťažovateľovo označené základné právo\na slobodu.\n84. Samotný fakt, že súdna rada o spornom uznesení hlasovala pred formálnym\notvorením jej zasadnutia, nie je spôsobilý predstavovať účinný a ústavne významný zásah\ndo základného práva sťažovateľa podľa čl. 26 ods. 2 ústavy, ani do jeho slobody podľa\nčl. 10 ods. 1 dohovoru. Preto je sťažnosť v časti namietajúcej porušenie označených práv\npostupom súdnej rady predchádzajúcim vydaniu jej uznesenia č. 619 z 29. februára 2016\nnedôvodná a ústavný súd jej nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIV.\n85. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody\npodľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n86. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy i jeho práva podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru, bolo\nnamieste využiť právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a zrušiť sťažnosťou atakované\nuznesenie súdnej rady (bod 2 výroku tohto nálezu).\n\n25\n\n87. Z už citovaného čl. 127 ods. 2 tretej vety ústavy vyplýva, že v spojení\ns vyslovením porušenia ústavou garantovaných práv právoplatným rozhodnutím orgánu\nverejnej moci a zrušením napadnutého rozhodnutia môže ústavný súd fakultatívne\nrozhodnúť aj o vrátení veci na ďalšie konanie príslušnému orgánu verejnej moci,\nt. j. v prípade sťažovateľa súdnej rade. Pri rozhodovaní o tom, či právomoc vrátiť vec\nna ďalšie konanie v tom-ktorom prípade uplatní, musí ústavný súd predovšetkým\nvyhodnotiť, či vrátenie veci na ďalšie konanie môže prispieť k efektívnej ochrane práv\nsťažovateľa, ktoré boli porušené, ako aj skutočnosť, či je náprava protiprávneho stavu\nvrátením veci na ďalšie konanie v posudzovanom prípade z právneho či faktického hľadiska\nmožná (I. ÚS 397/2014, III. ÚS 355/2016).\n88.\n\nSťažovateľ\n\nnapadnuté\n\nrozhodnutie\n\nsúdnej\n\nrady\n\nnamietal\n\nvo\n\nvzťahu\n\nku konkrétnemu zasadnutiu, a to z 29. februára 2016. Dokazuje to i citovaný dialóg (bod 3)\nmedzi ním a predsedníčkou súdnej rady. Tento fakt v spojení s objektívnou\nneopakovateľnosťou zasadnutia súdnej rady, na ktorom bol sťažovateľ v základnom práve\nna informácie obmedzený, vylučuje akúkoľvek efektívnosť prípadného vrátenia veci\nna ďalšie rozhodovanie súdnej rade. V popísaných okolnostiach požiadavka účinnej\nochrany porušených základných práv sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu nevyžaduje\nvrátenie veci súdnej rade na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nV.\n89. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n90. Sťažovateľ v sťažnostnom petite navrhol priznať mu náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 353,50 €, a to za dva úkony právnej služby, spolu s režijným paušálom\na daňou z pridanej hodnoty (20 %).\n91. Ústavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti\npovažoval za potrebné priznať sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnej\n\n26\n\nslužby poskytnutej jeho právnym zástupcom, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia,\nako aj za písomné podanie – sťažnosť.\n92. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z § 1\nods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n93. Úkony právnej služby boli vykonané v roku 2016. Základná tarifa podľa § 11\nods. 3 vyhlášky je 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 858 €\npre úkony v roku 2016), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2016 odmenu v sume 143 €\na k tomu režijný paušál za jeden úkon v sume 8,58 €.\n94. Náhrada trov právneho zastúpenia vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpenia\nsťažovateľa, ako aj k podaniu sťažnosti predstavuje 286 €. K tomu bolo potrebné pripočítať\ndvakrát režijný paušál, teda dvakrát po 17,16 €. K sťažnosti sťažovateľ pripojil relevantný\ndôkaz o tom, že jeho právny zástupca je registrovaný pre daň z pridanej hodnoty.\nPreto sumu náhrady trov (303,16 €) bolo potrebné zvýšiť o 20 % dane z pridanej hodnoty.\n95. Sťažovateľ teda má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 €.\nKeďže si však uplatnil len 353,50 €, ústavný súd mu nárok priznal práve v tejto sume (bod 3\nvýroku tohto nálezu), pričom súdna rada je povinná zaplatiť ju na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení § 263 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku).\n96. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť\ndňom jeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. mája 2018\n\n27", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "Súdna rada Slovenskej republiky", "informácie-prijímanie", "záznam-zvukovo-obrazový", "informácie-vyhľadávanie a šírenie", "informácie-prijímanie", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-verejnosti", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "Súdna rada Slovenskej republiky", "legalita", "tlač", "rokovací poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4f27e44f-6587-41e3-ab80-b173ec4685fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.588.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 588/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 588/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.588.2016.1"}, {"guid": "ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 397/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 397/2014 z 4. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609"}, {"guid": "ussr:ea7e2395-c3cd-4731-a15a-3dc43f333574", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 451/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 451/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7e2395-c3cd-4731-a15a-3dc43f333574"}, {"guid": "ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04"}, {"guid": "ussr:c0a4528d-066c-40c2-b7c0-7d2a04e78adc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2010 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0a4528d-066c-40c2-b7c0-7d2a04e78adc"}, {"guid": "ussr:f54483cf-cee9-4183-a9b8-4841e8bf4722", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/03 z 19. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-19", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f54483cf-cee9-4183-a9b8-4841e8bf4722"}, {"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}, {"guid": "ussr:5fb31650-71d3-4020-8bdb-8d05967a1496", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/03 z 19. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-19", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fb31650-71d3-4020-8bdb-8d05967a1496"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:c2cdb6c6-116f-455e-bd8e-cf81e9f0ddbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/00 z 26. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-26", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2cdb6c6-116f-455e-bd8e-cf81e9f0ddbb"}, {"guid": "ussr:192657d8-49b3-410b-ac68-d70178cedfbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/00 z 12. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-12", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8399b5e4-0cfe-4992-ad21-c40fd23eccde", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 485/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 485/2022 z 25. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8399b5e4-0cfe-4992-ad21-c40fd23eccde"}, {"guid": "ussr:f3e3f79b-3bf4-4b32-8bc8-a08d900ec2aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.94.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 94/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 94/2020 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.94.2020.1"}, {"guid": "ussr:9a128f5f-dc9d-4824-a6e5-1111d8ffbd36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2"}, {"guid": "3b4612d1-afb9-43ff-b3d3-7e5d8dbbeab5:02cd1001-e5aa-4541-bcb6-946fdf57cfb0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100139.2", "spisova_znacka": "3S/13/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3S/13/2024 z 30. 7. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100139.2"}, {"guid": "69231061-ab6c-4374-9755-8e04e7d9d093:9f3f4d91-8e85-4add-95d5-5037bcb5e156", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:5021200434.2", "spisova_znacka": "ZA-30S/161/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/161/2021 z 20. 3. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:5021200434.2"}, {"guid": "39aef80f-6e48-4e6b-9ef1-9d6927e82d90:ad370642-d470-4242-bbc2-a28d68b7e728", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200377.2", "spisova_znacka": "TN-13S/103/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/103/2022 z 15. 5. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200377.2"}, {"guid": "d9273d52-8c8b-49fc-ad74-02e42290ecb7:18896276-ba04-4f86-af08-525c44bc0be0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200477.3", "spisova_znacka": "BA-6S/71/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/71/2019 z 19. 9. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200477.3"}, {"guid": "a534d469-bc4b-403e-8fbd-571132c5412c:0c90be1a-321b-4155-a2f9-4c88024609c1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1425203811.1", "spisova_znacka": "16Co/161/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/161/2025 z 27. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1425203811.1"}, {"guid": "20774ba0-587b-439e-80d3-b5478039fae6:d7315b64-1a0a-4250-bd39-77fa1550723f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7020200096.2", "spisova_znacka": "8S/19/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/19/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7020200096.2"}, {"guid": "20774ba0-587b-439e-80d3-b5478039fae6:606b18ec-b013-45e9-ab4b-49746a28a505", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7020200096.2", "spisova_znacka": "8S/19/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/19/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7020200096.2"}, {"guid": "19816832-d5ea-4cf5-8800-be1dee544e55:8bf5f5e0-8750-4373-a30b-e5e0fa8e023b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020200281.1", "spisova_znacka": "2S/45/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/45/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200281.1"}, {"guid": "19816832-d5ea-4cf5-8800-be1dee544e55:4aa623b2-57a7-4113-8c31-b34edcedbfd8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020200281.1", "spisova_znacka": "2S/45/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/45/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200281.1"}, {"guid": "be13b261-9e83-4ff7-8fb3-7eadbccb90ae:50e542e3-8c00-408f-b607-5e102ddc82ab", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019200043.1", "spisova_znacka": "2S/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/4/2019 z 21. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200043.1"}, {"guid": "be13b261-9e83-4ff7-8fb3-7eadbccb90ae:c7dd524d-4219-4c9a-b8fd-69db3ad4b03b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019200043.1", "spisova_znacka": "2S/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/4/2019 z 21. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200043.1"}]}